Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123206128
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123206128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov

JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Daniela Ilavského, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E. XX, F. - F. G. H.,
a otca: I. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. J. K. XXX, o úpravu výkonu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti výrokom II. a III. rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 40P/59/2023-45 zo dňa 12.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a závislom výroku IV. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom schválil rodičovskú dohodu, na základe
ktorej sa maloletá zverila do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať maloletú
a spravovať jej majetok (výrok I.). Uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur
mesačne, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 24.11.2023
s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.11.2023 do 12.04.2024 v sume 1 058,33,-
eur povolil otcovi splatiť do 25.05.2024 (výrok II.). Upravil styk otca s maloletou v každý párny týždeň

od piatka od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a po skončení
styku odovzdá matke v mieste bydliska matky (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,
2, 3 a 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoR“), vecne tým, že návrh otca na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej je dôvodný,

keďže nežijú v spoločnej domácnosti a na tejto úprave sa nevedia dohodnúť.

3. Rodičia sa dohodli na osobnej starostlivosti matky o maloletú, tiež v jej zastupovaní a spravovaní
jej majetku. V časti úpravy styku otca a maloletej bola dohoda medzi rodičmi o bežnom stýkaní sa v
dohodnutí dňa a času preberania maloletej otcom od matky a v dohodnutí dňa a času odovzdávania
maloletej naspäť k matke, sporné zostalo na ťarchu ktorého z rodičov sa má preberanie maloletej po
ukončení styku otca s maloletou uskutočňovať. Spornou ostala aj otázka určenia rozsahu vyživovacej

povinnosti otca na maloletú.

4. Vo vzťahu k úprave styku zistil, že matka sa s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti s otcom
v roku 2020. Zo vzťahu rodičov pochádza aj staršia sestra maloletej, L.. L. žila istý čas u otca, neskôr sarozhodla bývať u matky. Pre narušený vzťah maloletej A. k otcovi sa obaja rodičia v priebehu konania
snažili spolupracovať do tej miery, že sa napokon dohodli na úprave styku každý druhý týždeň od piatka
do nedele, teda s prespatím, ktoré maloletá spočiatku odmietala. Otec navrhol, aby sa aj matka aktívne

podieľala na preberaní maloletej z jeho domácnosti.

5. K vyživovacej povinnosti mal za preukázané, že matka ju navrhla otcovi určiť počnúc od 24.11.2023
v sume 300,- eur mesačne, pretože otec si túto povinnosť dobrovoľne neplnil. Otec navrhol výživné
v sume 150,- eur mesačne. Matka žila v spoločnej domácnosti s partnerom a dvoma dcérami. Iné

vyživovacie povinnosti nemala. Pracovala ako chyžná s pravidelným mesačným príjmom v sume 800,-
eur netto. Uplatňovala si prídavky na deti i daňový bonus. Maloletá A. bola žiačkou 4. ročníka základnej
školy. Jej pravidelné základné mesačné výdavky súd ustálil v sume 358,- eur (bývanie 100,- eur, 8,- eur
strava, v škole, strava doma 150,- eur, oblečenie 70,- eur, hygiena 20,- eur, cestovné 10,- eur). Staršia
dcéra rodičov L. navštevovala 4. ročník strednej školy, žila s matkou, výživné jej otec neplatil. Otec bol
ženatý,inévyživovaciepovinnostinemal.VychádzalzlustrácieotcavdatabázeSociálnejpoisťovne,kde

zistil, že otec pracoval v J., F.. F. I. o. od 01.06.2022 do 30.09.2023 s príjmom v období od januára 2023
do júla 2023 v priemere vo výške 1 436,- eur brutto, teda cca 1 085,- eur netto. Po skončení zamestnania
otec podnikal ako živnostník, podľa vlastného tvrdenia zo zákazky pre A. mal mesačný čistý príjem okolo
1 500,- eur. Otec oznámil, že uzavrel pracovnú zmluvu s E. L. F., M. s účinnosťou od 01.04.2024. Keďže
otec nemal na pojednávaní pracovnú zmluvu, súd vyhľadal pracovnú ponuku, inzerciu na N., ktorej

totožnosť (obsahovú zhodu) otec potvrdil. Z oboznámenia pracovnej pozície strojárenský pracovník -
plasty vyplývala ponuka na plný pracovný úväzok so základnou mzdou 836,- eur brutto s možnosťou
dosiahnuť spolu s benefitmi nástupnú mzdu od 1 438,- eur brutto. Na základe uvedeného tak príjem
otca u nového zamestnávateľa zodpovedal príjmu dosahovanému v pôvodnom zamestnaní, a to sume
približne 1 100,- eur mesačne. Okrem toho bol otec poberateľom výsluhového dôchodku vo výške

627,44,- eur mesačne. Otcov mesačný príjem preto ustálil v celkovej sume 1 727,- eur. Jeho výdavky
pozostávali: 80,- eur voda, 90,- eur elektrina, 80,- eur plyn, od novembra 2022 splácal hypotéku v sume
1 900,- eur mesačne s poslednou splátkou v apríli 2024.

6. Dospel k záveru, že vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery otca, zohľadňujúc jeho

dve vyživovacie povinnosti s tým, že maloletá A. navštevovala prvý stupeň základnej školy a L. strednú
školu, odôvodnené potreby maloletej, bolo dôvodné určiť výživné v rozsahu 14,5% z príjmu otca, čo
zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi a Metodike – Výživné, zverejnenej Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky. Nedoplatok na výživnom v sume 1 058,33,- eur (11/2023 - 58,33 eur, 12/2023
do 3/2024 - 250 x 4 = 1 000) povolil otcovi splatiť v ním navrhovanej lehote do 20.05.2024. V časti

úpravy styku vychádzal z dohody rodičov uzavretej na informatívnom stretnutí pred koordinátorkou súdu
dňa 22.11.2023 s tým, že odovzdávanie a preberanie maloletej upravil v zmysle ustálenej rozhodovacej
praxe na ťarchu otca, ktorý ak má záujem o stýkanie sa s maloletou je tak povinný dostaviť sa do miesta
bydliska maloletej, ktoré je zároveň miestom bydliska matky a dieťa prevziať od matky a po uplynutí
času odovzdať matke v mieste bydliska matky. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Z obsahu odvolania
a následného vyjadrenia vyplýva námietka, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 62 ods. 1 CMP

a § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to
v časti určenia vyživovacej povinnosti (výrok II.) a v časti úpravy odovzdania maloletej po ukončení
styku (výrok III.) dôvodiac, že sudkyňa nebrala do úvahy jeho pripomienky a vychádzala z podkladov
dostupných na internete, t.j. nie z doložiteľného reálneho príjmu u súčasného zamestnávateľa. V jeho
reálnych možnostiach je uhrádzať výživné v sume 150,- eur mesačne. Aktuálne bol po dvojtýždňovej

práceneschopnosti a nezamestnaný. Predložil listiny preukazujúce jeho príjmy zo závislej činnosti v máji
2024 v sume 811,29,- eur, v júni 2024 v sume 511,17,- eur, príjem zo Sociálnej poisťovne (nemocenské)
133,50,- eur a 53,40,- eur v júni 2024, výsluhový dôchodok v sume 627,44,- eur a úhradu exekúcie
vsume5948,10,-eur.Jehovýdavkysú:elektrina65,-eur,plyn90,-eur,voda96,-eur,cestovné250,-eur,
telefón 20,- eur, výdavky na stravu, dane, poistky. Z dedičstva vyplatil spoluvlastníkov v sume 40 000,-

eur a hypotéku v sume 43 900,- eur. Vzhľadom k tomu, že matka mala k dispozícii motorové vozidlo,
ktoré jej zabezpečil pre potreby dcér, resp. vozidlo jej partnera, navrhol, aby matka maloletú prebrala
po ukončení styku v mieste jeho bydliska.8. Matka sa k odvolaniu otca vyjadrila tak, že súdom určenú sumu výživného považuje za správnu. Otec
maldostatokčasupreukázaťsvojreálnypríjem.Poukázalanaskutočnosť,žeotecneplatížiadnevýživné
na dcéru L. a svoj záväzok splatiť dlh na výživnom vo vzťahu k maloletej A. splnil len čiastočne, a to

dňa 23.05.2024 v sume 635,- eur. Návrh otca ohľadne preberania v mieste jeho bydliska nepovažuje za
správny, keďže v tom čase sa ona práve nachádza v práci. Na súdom určenej forme preberania maloletej
sa pritom pôvodne dohodli. V prípade, že otec nebude môcť maloletú priviesť je naklonená dohode.
V súčasnosti nevlastní žiadne vozidlo. Aj keď spolu s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti,
mal by byť nápomocný a nie sa snažiť odbremeniť od svojich povinností.

9. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok potvrdiť.

10. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - otcom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

11. Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuarozsudkusúduprvejinštancie

v súvislosti s úpravou styku otca s maloletou v časti určenia povinnosti otcovi prevziať a odovzdať
maloletú v mieste bydliska matky a v časti uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej
sumou 250,- eur mesačne od 24.11.2023, a to v rozsahu sumy 100,- eur, keďže otec súhlasil s určením
sumy 150,- eur mesačne.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie presvedčivo
a zrozumiteľne zdôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa §

387 ods. 1 a 2 CSP, a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj článok 6 CMP).

16. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

17. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy.

18. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

19. Podľa § 183 ods. 1 veta prvá CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.20. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä:
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)

okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské
práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže

upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

25. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

29. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, aksúd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

30. Odvolacia námietka otca je založená na tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil a následne
nesprávne posúdil jeho možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletej nad rámec sumy 150,- eur
mesačne z dôvodu, že nevychádzal z reálnych podkladov o jeho príjme, ale z podkladov dostupných
na internete.

31. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zisťoval (okrem iného) príjem otca na
informatívnych stretnutiach rodičov dňa 07.11.2023 a 22.11.2023, kedy otec uviedol čistý mesačný
príjem v sume 1 500,- eur a poberanie výsluhového dôchodku v sume 690,- eur mesačne. Súd
zároveň zabezpečil lustrácie zo Sociálnej poisťovne (č.l. 13, 26, 40), šetrenie kolíznym opatrovníkom
(správa zo dňa 27.10.2023 na č.l. 19), z ktorého vyplynulo vyjadrenie otca o príjme zo živnosti
v sume 1 500,- eur a poberanie výsluhového dôchodku v sume 690,- eur a potvrdenie Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky o výške výsluhového dôchodku otca v sume 627,44,- eur mesačne. Na
pojednávaní dňa 24.11.2023 otec ospravedlnil svoju neprítomnosť. Sudkyňa na uvedenom pojednávaní
oboznámila lustrácie zo Sociálnej poisťovne. Otcovi bola doručená zápisnica z pojednávania. Zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 12.04.2024 vyplýva, že otec oznámil nové zamestnanie v E. L. od
02.04.2024, o čom súdu nepredložil žiaden listinný dôkaz. Sudkyňa poučila otca o povinnosti predkladať

listiny na preukázanie svojich tvrdení včas. Vypočula otca ohľadne jeho pracovnej histórie. Následne
vyhľadala na webovej stránke „J.“ pracovnú ponuku spoločnosti E. L. F., M. (č.l. 41 až 42), ktorú
oboznámila. Otec potvrdil, že ide o jeho pracovnú pozíciu. Nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania.

32. Na základe zistení odvolacieho súdu je tak potrebné prisvedčiť poznámke matky, že otec mal
dostatok priestoru preukázať svoje, ako tvrdí, „reálne“ príjmy. Súd prvej inštancie v súlade s princípom
materiálnej pravdy zrealizoval viaceré úkony smerujúce k zabezpečeniu dostatočných informácií
ohľadne príjmu otca, tieto riadne, v súlade s § 204 CSP citovaným vyššie oboznámil a umožnil otcovi sa
k nim vyjadriť. Otec potvrdil zamestnanie u predchádzajúcich zamestnávateľov i skutočnosť, že súdom

oboznámená pracovná ponuka spoločnosti E. L. F., M. predstavuje jeho pracovnú pozíciu. Keďže nemal
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a z obsahu zápisnice nevyplývajú žiadne námietky otca k takto
zistenému skutočnému stavu, neexistoval dôležitý dôvod, ktorý by odôvodňoval odročenie pojednávania
za účelom doplnenia dokazovania.

33. V rámci odvolacieho konania otec predložil listinné dôkazy, ktoré nijak nespochybňujú zistenia súdu
prvej inštancie. Tvrdil, že bol po dvojtýždňovej práceneschopnosti a nezamestnaný, pričom skončenie
pracovného pomeru nepreukázal. Jednotlivé úhrady zo strany spoločnosti E. L. F., M. v mesiacoch máj
až jún 2024 nie sú dôkazom, že tieto predstavovali jediný príjem otca. Aj súd prvej inštancie vychádzal
nielen zo základnej mzdy, ale aj z benefitov poskytovaných zamestnávateľom. Tieto boli oboznámené

na pojednávaní, pričom otec potvrdil zhodu pracovnej pozície. Súd prvej inštancie zároveň správne
konštatoval, že zistený príjem zodpovedá príjmu dosahovanému otcom v predchádzajúcom zamestnaní.
Pokiaľ by aj otec po vyhlásení rozsudku prvej inštancie dosahoval nižšie príjmy, táto skutočnosť nie
je dôvodom na zmenu rozhodnutia, keď zároveň nepreukázal také okolnosti, ktoré svedčia o zmene
pomerov, v dôsledku ktorých nie je už naďalej v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať zistené

príjmy. Ani argumentácia otca o dvojtýždňovej práceneschopnosti neobstojí. Podstatnou okolnosťou
pre posúdenie znížených možností a schopností otca podľa § 75 ods. 1 ZoR by bolo jednoznačné
preukázanie, že pre dlhodobo nepriaznivý stav alebo závažné zdravotné postihnutie nemôže vykonávať
prácu, čo však nijak nepreukázal ani v odvolacom konaní.

34. Za významnú skutočnosť považuje odvolací súd majetkové pomery otca, ktoré mu umožnili splatiť
svoje dlhy (exekúcia v sume 5 948,10,- eur), hypotéku v sume 43 900,- eur a dokonca vyplatiť
spoluvlastníkov v sume 40 000,- eur. Z prístupu otca je tak potrebné vyvodiť absolútne nepochopenie
jeho povinnosti sústrediť všetko úsilie na zabezpečenie prednostného práva dieťaťa na výživu od svojich
rodičov. Pokiaľ je totiž v otcových schopnostiach a možnostiach uhrádzať svoje výdavky v uvádzanej

výške je potrebné s odkazom na § 62 ods. 5 ZoR bez ďalšieho uzavrieť, že je schopný uhrádzať výživné
na primerané výdavky svojho maloletého dieťaťa, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. „Cieľom ustanovenia odseku 5 je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že
potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispejev primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu
svojhodieťaťaaažnáslednemáprávovyužiťzostávajúcefinančnéprostriedkynauspokojovaniesvojich
vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy

nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti,
ktorého sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže
tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá
dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu.
(Pavelková, B. Zákon o rodine. Komenár. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 395 s.)

35.Nazákladeuvedenéhojepretonamiestesúhlasiťsozáveromsúduprvejinštancieozistenompríjme
otca vo výške najmenej v sume 1 100,- eur s pripočítaním výsluhového dôchodku v sume 627,44,- eur
mesačne, t.j. celkovo v sume 1 727,- eur netto mesačne. Výška výživného určená súdom prvej inštancie
zodpovedá Metodike „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom –
tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného

za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom
spravodlivostiSlovenskejrepubliky,uverejnenánawebovomportáliMinisterstvaspravodlivostiSR;ďalej
len „Metodika“). V danom prípade maloletá navštevovala prvý stupeň základnej školy a druhá dcéra
L. navštevovala strednú školu. Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej
republike tak pri dvoch deťoch, a to pri jednom dieťati v prvom stupni základnej školy sa uplatní 14%

podiel a druhom dieťati na strednej škole sa uplatní 18% podiel. Vzhľadom k uvedenému 14% podiel
predstavuje sumu 241,78,- eur z čistého mesačného príjmu otca (1 727,- eur). Podľa Metodiky je
potrebné zohľadniť aj mieru osobnej starostlivosti povinného rodiča. Styk otca s maloletou predstavuje
tzv. úzky styk, pričom na maloletú matke žiadny iným spôsobom okrem výživného neprispieva.

36. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uzavrel, že je
v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v sume 250,- eur mesačne od 24.11.2023, pričom aj
výpočet zročného výživného od uvedeného dátumu do vyhlásenia rozsudku a jeho splatnosť zodpovedá
zákonným kritériám.

37. Ďalšia odvolacia námietka otca smerovala k odovzdávaniu maloletej, keď navrhol, že po ukončení
styku si matka maloletú prevezme v mieste bydliska otca.

38. Súd prvej inštancie pri úprave odovzdávania a preberania maloletej pri realizácii styku otca
s maloletou vychádzal z obsahu rodičovskej dohody na informatívnom stretnutí dňa 22.11.2023. Otec

svoj názor zmenil na pojednávaní dňa 12.04.2024 dôvodiac, že matka má k dispozícii motorové vozidlo,
na čo poukazoval aj v rámci odvolania.

39. Otcovi je potrebné prisvedčiť v tom, že v prípade aktívne spolupracujúcich rodičov je ťarcha
preberania a odovzdávania dieťaťa štandardne delená medzi oboch rodičov. V prejednávanom prípade

však podiel otca na starostlivosti maloletej je v zjavnom nepomere s podielom matky, ktorá zabezpečuje
starostlivosť od nedele od 17:00 hod. párneho týždňa do piatku nasledujúceho párneho týždňa do
16:00 hod. Teda všetka starostlivosť, vrátane dozoru nad plnením školskej dochádzky, školských úloh
počas starostlivosti matky, či pri účasti na krúžkoch, školských aktivitách, na zdravotných úkonoch je
výlučne na pleciach matky. Súčinnosť otca pri zabezpečení prevzatia a odovzdania maloletej v mieste

bydliska matky tak predstavuje minimálny štandard, ktorý ani odvolací súd nevzhliadol ako neprimerane
zasahujúci do povinností otca. Otec pritom nemyslí na záujem maloletej, ktorá tak môže s otcom
stráviť viac času, ale na svoje osobné pohodlie, a to na úkor maloletej i matky, ako už bolo uvedené,
zabezpečujúcej podstatnú časť starostlivosti o maloletú. Zohľadňujúc záujem maloletej tak aj táto
odvolacia námietka otca je plne neopodstatnená.

40. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP vo
výrokoch II. a III. ako vecne správny a spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania
vo výroku IV. potvrdil. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia § 52 CMP v spojení
s § 58 CMP a § 396 ods. 1 CSP.

41. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmikonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

42. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).