Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201944
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6724201944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D., v konaní zastúpenej právnym zástupcom
JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen a odporcu E.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/XX, XXX XX D. D., korešpondenčná adresa: F. G. XX-X
B. B. - XXXX, B., v konaní o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 19Pc/11/2024-109 zo dňa 6. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 19Pc/11/2024-109 zo dňa 6. novembra 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že odporca je povinný platiť výživné na plnoleté dieťa
- navrhovateľku vo výške 130,- Eur mesačne s účinnosťou od 07.11.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky a súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5P/144/2019
zo dňa 18.05.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5P/144/2019 zo
dňa 18.05.2020 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 11CoP/27/2021 zo
dňa 29.06.2021 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke (výrok I.).

Zameškané výživné na plnoleté dieťa za obdobie od 27.04.2024 do 06.11.2024 vo výške celkom 310,40
Eur okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku (výrok II.).
O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
(výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky, jeho

odôvodnenie, vyjadrenie odporcu k návrhu navrhovateľky a po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust.
§ 62 ods. 1, 2, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine
v spojení s ust. § 157, § 2 ods. 1, § 52 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd zo spisového materiálu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5P/144/2019 mal za zistené, že
výška výživného bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5P/144/2019 zo
dňa 18.05.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5P/144/2019 zo dňa

18.05.2020 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 11CoP/27/2021 zo dňa
29.06.2021, kedy ešte navrhovateľka bola maloleté dieťa, a to vo výške 80,- Eur mesačne, počnúc dňom
01.01.2020, ktorú sumu bol odporca – otec navrhovateľky povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka je plnoletou dcérou odporcu, ktorá sa sústavne
pripravuje na výkon budúceho povolania, toho času študuje na Strednej odbornej škole hotelových

služieb a obchodu v D. D., teda je osobou plnoletou, avšak nie je schopná samostatne sa živiť. Vzhľadom
k uvedenému je osobou aktívne legitimovanou na podanie návrhu na zvýšenie výživného a odporca ako
otecplnoletéhodieťaťajesubjektompasívnelegitimovaným.ZPotvrdeniaonávšteveškolyvystaveného
Strednou odbornou školou hotelových služieb a obchodu v D. D. okresný súd mal za preukázané, že
navrhovateľka v školskom roku 2024/2025 navštevuje 5. ročník päťročného štúdia.

5. Okresný súd zdôraznil vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom, ktorá trvá do času, kým dieťa
nie je schopné samostatne sa živiť. Ako okolnosť, kedy vyživovacia povinnosť rodičov k plnoletému
dieťaťu trvá, sa štúdium dieťaťa v zmysle sústavnej prípravy na budúce povolanie akceptuje, keď je
odôvodnenou úlohou rodiča viesť svoje dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov do
budúceho života dieťaťa.

6. Poukázal na kritériá týkajúce sa rozhodovania o výške výživného pre plnoleté dieťa a uviedol,
že na strane povinného rodiča pri určení vyživovacej povinnosti sú základným kritériom schopnosti
a možnosti, ktoré sú dané nielen preukázanými zárobkovými pomermi rodiča, ale aj všetkými ďalšími
jeho príjmami, jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zameraním,

praxou,rozsahomvýkonuzárobkovejčinnosti,vekom,zdravotnýmstavom,prípadneregiónom,vktorom
žije a podobne. Prihliada sa aj na to, či a v akej miere sa rodič o dieťa osobne stará, pretože osobná
starostlivosť vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému
príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb, zdravotného stavu toho ktorého dieťaťa.
Pokiaľ ide o dieťa plnoleté, faktor osobnej starostlivosti nezohráva tak významnú úlohu ako pri dieťati

maloletom.

7. Okresný súd uviedol, že princíp potencionality príjmov povinného rodiča je kľúčový pri posudzovaní
zjavne nevyužitých schopností povinnej osoby, kedy pre určenie vyživovacej povinnosti nie je
smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne

možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti,
pracovné skúsenosti a podobne. V danom prípade okresný súd konštatoval, že odporca uvedené
nevyužíva v plnom rozsahu, a preto videl priestor na uplatnenie tohto princípu. Súčasne konštatoval, že
neboli porušené dobré mravy pre priznanie výživného navrhovateľke voči odporcovi.

8. Súd prvej inštancie prihliadol k zmene pomerov ako aj k tomu, že v zmysle § 77 ods. 1 CMP za
rozhodné obdobie pre priznanie výživného navrhovateľke, považoval obdobie od začiatku súdneho
konania, t.j. od podania návrhu na súd dňa 27.04.2024, pretože ide o plnoletú osobu. Uviedol, že
pôvodné výživné, na plnenie ktorého bol odporca zaviazaný súdnym rozhodnutím, bolo určené ako
zákonné minimum, a teda pri rozhodovaní o zvýšení výživného bral do úvahy aj túto skutočnosť.

9. Súd prvej inštancie poukázal na výdavky navrhovateľky tak, ako boli vyjadrené v odseku 1.
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tieto navrhovateľkou uvedené mesačné náklady vzhľadom na
bežné ceny tovarov a služieb v mieste bydliska, resp. obvyklého pobytu navrhovateľky v čase
rozhodovania, považoval za primerané, náklady na bývanie v sume 380,- Eur mesačne, zálohové platby

na elektrickú energiu 29,- Eur mesačne, plyn 50,- Eur štvrťročne, internet 11,- Eur mesačne, platba
za mobilný telefón 16,- Eur mesačne a cestovné náklady do školy 12,- Eur, na stravu navrhovateľka
spotrebuje 5,- Eur denne v obchode, okrem toho je strava 100,- Eur, lieky a zdravotná starostlivosť
navrhovateľky je 15,- Eur – 20,- Eur mesačne, oblečenie a obuv v priemere 50,- Eur mesačne a hygiena,
kozmetika do 15,- Eur mesačne, náklady na školský výlet do A., ktorý sa konal v roku 2023 boli 178,-

Eur + vreckové, v súvislosti so štúdiom a praxou navrhovateľky táto svoje náklady uviedla za 4 + 4
týždne praxe v zahraničí cca 50,- Eur na týždeň. Navrhovateľka nemá príjem z brigádnickej činnosti,
nie je zamestnaná, nie je vlastníčkou ani držiteľkou žiadneho motorového vozidla a nevlastní žiadny
nehnuteľný majetok.

10. K príjmom a výdavkom odporcu a k jeho majetkovým pomerom okresný súd uviedol, že v čase
začatia konania bol zamestnaný v Estónsku na pracovnej pozícii kuchár, avšak v podaní zo dňa
25.09.2024 uviedol, že je nezamestnaný. V čase zamestnania jeho priemerná mesačná mzda bola
800,- Eur podľa uvedenia z jeho strany a súčasne sa vyjadril, že jeho príjem tvoria tiež tringelty vovýške 100,- Eur – 150,- Eur mesačne. Odporca súdu nedoložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval
jeho tvrdenie o nezamestnanosti. Okresný súd však za použitia zásady potencionality príjmov povinnej
osoby vychádzal pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti z príjmu odporcu vo výške 900,- Eur až

950,- Eur mesačne. Odporca nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, ani vlastníkom
nehnuteľnosti. Odporca v konaní zostal nečinný, svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi relevantnými
dôkazmi, na pojednávanie sa nedostavil a neposkytol súdu žiadne informácie o svojej osobe a o svojej
životnej situácii, ktorými by preukázal, že nie je schopný na navrhovateľku uhrádzať výživné v sume
130,- Eur mesačne tak, ako to požadovala navrhovateľka.

11. Vzhľadom k majetkovým, zárobkovým a finančným pomerom odporcu, ako aj deklarovaných
životných nákladov a rodinných pomerov, s prihliadnutím na zásadu potencionality príjmov a po
zohľadnení deklarovaných životných nákladov navrhovateľky, dospel k záveru, že súčasná finančná,
majetková a zárobková situácia odporcu a potreby a situácia navrhovateľky umožňujú určiť vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľke v sume 130,- Eur mesačne (výrok I. rozsudku okresného súdu).

12. Okresný súd stanovil výšku zameškaného výživného odo dňa podania návrhu, t.j. odo dňa
27.04.2024, ktoré predstavovalo až do dňa rozhodnutia sumu 310,40 Eur, a to vzhľadom na to,
že odporca na navrhovateľku platil v uvedenej dobe výživné vo výške 80,- Eur mesačne. Spätne
navrhovateľke odo dňa podania návrhu patrilo výživné vo výške 130,- Eur mesačne (§ 77 ods. 1
Zákona o rodine), keď navrhovateľka už v čase podania návrhu mala mesačné výdavky v uvedenom

rozsahu a túto sumu považoval okresný súd za zodpovedajúcu oprávneným výdavkom navrhovateľky.
Lehota na plnenie je zákonom vo všeobecnosti stanovená na tri dni a plynie odo dňa právoplatnosti
rozsudku (§ 232 CSP). Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť lehotu, ktorá bude dlhšia ako
zákonom ustanovená. Okresný súd pri rozhodnutí o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol od podania
žaloby do rozhodnutia, teda za obdobie od 27.04.2024 do 06.11.2024 vo výške 310,40 Eur, uložil

odporcovipovinnosťuhradiťnavrhovateľkevlehote30dníodprávoplatnostirozsudku(výrokII.rozsudku
okresného súdu). S ohľadom na výšku príjmov odporcu a výšku nedoplatku, ako aj naliehavosť potreby
navrhovateľky, okresný súd určil takúto lehotu na zaplatenie, ktorú považoval za primeranú.
Odporca v lehotách tak, ako boli určené výrokovou časťou napadnutého rozsudku, je povinný platiť
pravidelne výživné priamo k rukám navrhovateľky, teda už nie tak, ako to bolo pôvodným rozhodnutím

súdu určené z dôvodu neplnoletosti navrhovateľky na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Navrhovateľka odporcovi oznámi na jeho e-mailovú adresu, prostredníctvom ktorej odporca komunikuje,
číslo bankového účtu, na ktorý jej bude odporca výživné posielať.

13. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý uviedol, že výška
jeho príjmu je nízka, momentálne je nezamestnaný, preto žiadal úpravu rozhodnutia znížením výživného
tak, že bude určené maximálne v sume 100,- Eur mesačne. Uviedol, že do 18. roku života poberala

pani E. sociálne dávky na navrhovateľku a výživné od obidvoch rodičov. Žiadal o posúdenie rozhodnutia
okresného súdu.

15. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že žiada rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správny bez nariadenia pojednávania. Okresný súd za použitia zásady potencionality

príjmov povinnej osoby, a to odporcu, vychádzal pri určení výšky vyživovacej povinnosti z príjmu odporcu
v sume 900,- Eur – 950,- Eur mesačne. Odporca, ako otec navrhovateľky, napriek podanému odvolaniu
nepreukázal, aké sú jeho príjmy, výdavky, sociálne, majetkové a zárobkové pomery, či skutočne je
nezamestnanýapoberádávkuvnezamestnanostiavakejvýške,prípadnezakýchprostriedkovuhrádza
nákladynabežnéživotnépotrebyačisiaktívnehľadánovézamestnanie.Odporcaneuviedolanidôvody,

pre ktoré mal skončiť predchádzajúci pracovný pomer a ku ktorému dátumu sa tak stalo. U odporcu
neboli zistené zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili pracovať a dosahovať príjem cca 1.400,- Eur
mesačne a viac, keď v rámci potencionality príjmov má možnosť dosahovať aj vyšší príjem, a preto podľa
navrhovateľky neobstojí obrana o zmene pomerov a strate zamestnania a hľadaní si práce v čase, keď
má niekoľko vyživovacích povinností, t.j. okrem navrhovateľky podľa vyjadrenia odporcu, že má ďalšie

dve maloleté deti.

16.Kvyjadreniunavrhovateľkysaodporcainapriekvýzveokresnéhosúduzodňa29.11.2024nevyjadril.17. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec na základe odvolania podaného
v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou – odporcom (otcom navrhovateľky) a postupom bez

nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP
a contrario v spojení s ust. § 155 CMP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané odporcom – otcom
navrhovateľky bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/5/2025-161 zo dňa 23.01.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie
uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 27.01.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

20. Primárne krajský súd k odvolaniu podanému odporcom – otcom navrhovateľky a k dôvodom
odvolania poukazuje na to, že konanie o návrhu navrhovateľky ako plnoletého nezaopatreného dieťaťa
bolo konaním, ktoré sa začína len na návrh (§ 155 CMP), preto odvolací súd bol viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania odporcu – otca navrhovateľky (poznámka krajského súdu: ďalej aj len „odporca“,

resp. „otec navrhovateľky“). Z odvolania podaného odporcom vyplynulo, že nesúhlasí s rozhodnutím
okresného súdu, ktorý vyhovel návrhu navrhovateľky a určil odporcovi povinnosť platiť na navrhovateľku
výživné vo výške 130,- Eur mesačne z dôvodu, že má nízky príjem, momentálne je nezamestnaný,
a preto žiadal posúdiť rozsudok okresného súdu odvolacím súdom tak, že bude rozhodnutie o výživnom
upravené a určené maximálne do sumy 100,- Eur mesačne.

21. Odvolanie odporcu, na základe nižšie uvedených zhodnotení, záverov prijatých krajským súdom,
nebolo opodstatnené. Tak, ako uviedol krajský súd vyššie, návrh navrhovateľky ako plnoletého dieťaťa
na zvýšenie výživného je návrhovým konaním, v ktorom primárne nositeľmi aktivity v poskytovaní tvrdení
a označovaní dôkazov sú účastníci tohto konania a nie súd, ako je to v prípade maloletých detí. Odporca

v odvolacom konaní zotrval na tom, že má nízky príjem, momentálne má byť nezamestnaný, avšak
k týmto pomerom neoznačil, nepredložil žiaden dôkaz.

22. Okresný súd vecne správne postupoval, pokiaľ sa zaoberal hmotnoprávnou podmienkou
vyplývajúcou z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaných dôkazov konštatoval, že

od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom, kedy navrhovateľka bola ešte maloleté dieťa, a to od
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5P/144/2019 zo dňa 18.05.2020, podľa ktorého bola určená
výška vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke vo výške 80,- Eur mesačne, došlo k zmene
pomerov na strane navrhovateľky, ak náklady na život a výživu navrhovateľky vzrástli. Inými slovami
vyjadrené, naposledy bolo rozhodnuté o výživnom pred 4 rokmi, ktorá doba už samotná dávala základ

k zmene výšky vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke.

23. Okresný súd vykonal dokazovanie ohľadne majetkových pomerov tak navrhovateľky, ako i odporcu,
porovnal zmenu pomerov oproti pôvodnému súdnemu rozhodnutiu, ktorá bola podstatná a kvalifikovaná,
ak v čase posledného súdneho rozhodnutia navrhovateľka bola maloleté dieťa, navštevovala základnú

školu a v čase napadnutého rozsudku okresného súdu dosiahla plnoletosť, stala sa študentkou strednej
školy, čo nepochybne viedlo k nárastu životných nákladov a k podstatnému zvýšeniu výdavkov na
strane navrhovateľky, o výške ktorých ňou predložených výdavkov, tak ako sú uvedené v odseku 1.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd nemal žiadne pochybnosti, vzhľadom aj na bežné
ceny tovarov a služieb v mieste bydliska, resp. obvyklého pobytu navrhovateľky v čase rozhodovania

okresného súdu s poukazom aj na odsek 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku. O výdavkoch
navrhovateľky nemal pochybnosti ani krajský súd.

24. Okresný súd pri zisťovaní majetkových pomerov na strane odporcu zistil, že nie je vlastníkom
motorového vozidla, nehnuteľnosti, odporca nie je a v minulosti ani nebol evidovaný ako uchádzač

o zamestnanie, nebol poberateľ dávky v hmotnej núdzi, štátnych sociálnych dávok a bol evidovaný ako
osoba povinná na žiadosti o náhradné výživné – náhradná starostlivosť. V konaní odporca uvádzal
tvrdenia, že toho času žije v B., pracuje ako kuchár s príjmom 800,- Eur mesačne v letnej sezóne,
v zimnej sezóne je jeho príjem nižší s tým, že jeho príjem tvoria tiež tringelty vo výške 100,- Eur až150,- Eur mesačne. I napriek tomu, že bol odporca vyzvaný okresným súdom, nedoložil žiaden doklad,
ktorým by preukazoval tvrdenie o nezamestnanosti. Pokiaľ odporca uvádzal výdavky a svoje vyživovacie
povinnosti, ich výšku, uvedené nepreukázal.

25. Okresný súd pri zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu prihliadol k jeho schopnostiam
a možnostiam, vychádzal z príjmu odporcu vo výške 900,- Eur až 950,- Eur mesačne za použitia aj
zásady potencionality príjmu odporcu ako povinnej osoby a dospel k vecne správnemu záveru, že je
v jeho schopnostiach a možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v sume 130,-

Eur mesačne. Okresný súd správne zdôraznil vyživovaciu povinnosť rodiča voči dieťaťu, ako aj, že
navrhovateľka ako plnoleté dieťa je výživou odkázaná na odporcu – otca, pretože nie je schopná sama
sa živiť, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, čo vyplynulo z Potvrdenia o návšteve školy –
Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu D. D. zo dňa 02. septembra 2024, podľa ktorého
navrhovateľka v školskom roku 2024/25 je žiačkou 5. triedy, resp. navštevuje piaty ročník päťročného
štúdia.

Je potrebné k obrane a tvrdeniam odporcu ako otca navrhovateľky uviesť, že okresným súdom
určené zvýšené výživné 130,- Eur mesačne slúži len na pokrytie nevyhnutných výdavkov a nákladov
navrhovateľky. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne citoval aj rozhodné zákonné
ustanovenia Zákona o rodine, s dôrazom aj na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a svojím rozhodnutím
prihliadol nielen na odôvodnené potreby navrhovateľky ako oprávnenej, ale aj na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery odporcu ako povinného.

26. Aj krajský súd na základe doložených súdnych rozhodnutí mal za preukázané, že Okresný súd
Zvolen rozsudkom sp.zn. 5P/144/2019 zo dňa 18.05.2020 v spojení s opravným uznesením sp.zn.
5P/144/219 zo dňa 18.05.2020 a rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 11CoP/27/2021 zo

dňa 29. júna 2021 otcovi navrhovateľky uložil povinnosť prispievať výživným na v tom čase maloletú
navrhovateľku sumou 80,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.01.2020 vždy do 15. dňa v mesiaci na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. Napadnutým rozsudkom okresného
súdu zvýšené výživné zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne, t.j. zvýšenie o 50,-
Eur mesačne, zodpovedá kvalifikovanej, podstatnej zmene na strane navrhovateľky, ktorá oproti

poslednému súdnemu rozhodnutiu sa stala plnoletou, má 19 rokov, študuje na strednej škole, ktorá
zvýšená suma tak, ako už uviedol krajský súd, pokrýva len jej nevyhnutné životné náklady, výdavky
(poznámka krajského súdu: v napadnutom rozsudku okresného súdu v odseku 9. odôvodnenia len
chybou v písaní je nesprávne uvedená spisová značka rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica
11Co/27/2021 zo dňa 29. júna 2021, keď správna spisová značka je 11CoP/27/2021 zo dňa 29. júna

2021).
Okresný súd výrokom I. pri zmene posledného súdneho rozhodnutia prihliadol na skutočnosť, že
navrhovateľka sa stala plnoletou, z ktorého dôvodu odporcovi uložil platiť výživné na plnoleté dieťa –
navrhovateľku, t.j. sumu 130,- Eur mesačne s účinnosťou od 07.11.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky, t.j. došlo aj k zmene miesta plnenia.

27. Okresný súd súčasne stanovil aj výšku zameškaného výživného, lehotu na plnenie. Z dôvodu
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP krajský súd v podrobnostiach poukazuje na závery rozhodnutia
okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nezistil relevantnosť odvolacích
dôvodov odporcu na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, resp. na jeho zmenu, preto vo

vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené

dôvody postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.