Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624235392
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624235392.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., narodenú
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17, Senica, dieťa matky B. B., narodenej XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/X, D. - E., v konaní zastúpenej spoločnosťou Márton & Partner, s.r.o., so sídlom

Dlhá 4, Senec, a otca F. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, v konaní o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k.
26P/109/2024-46 zo dňa 27.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. bod 3, vo výrokoch II., III. a v
súvisiacom výroku IV. p o t v r dz u j e a vo zvyšnej časti z r u š u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 27.11.2024 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil
povinnosť odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej osobnej starostlivosti matky, zároveň
mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime,

vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každý
nepárny kalendárny týždeň od piatka od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod., s tým že matka je povinná
maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať v mieste svojho
bydliska a otec je povinný maloleté dieťa po skončení styku odovzdať matke v určenom čase v mieste
jej bydliska (I. výrok).
Vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok), zrušil neodkladné

opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Trnave pod č. k. 15CoP/40/2024-66 zo dňa
27.03.2024 (III. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu (IV. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk rodičov
s maloletým dieťaťom takým spôsobom, že on bude oprávnený sa s dieťaťom stretávať každý párny

týždeň od nedele od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod. a matka bude oprávnená sa
s dieťaťom stretávať každý nepárny týždeň od nedele od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že
miestom odovzdania dieťaťa bude bydlisko rodiča, ktorý bude mať dieťa aktuálne u seba.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 1, § 2, § 44, § 360 ods. 1, § 363,
§ 366, § 367 ods. 1, 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 234

ods. 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 36 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 2 písm. c) bod 2, §
5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom od 01.07.2024 (ďalej len „Zákon o životnom minime“).

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že styk otca s maloletým dieťaťom ja aktuálne upravený neodkladným
opatrením, ktoré nariadil Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 15CoP/40/2024-66 zo dňa 27.03.2024,
podľa ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny kalendárny týždeň
od štvrtka od 12:00 hod. do piatka do 18:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od piatka od 12:00

hod. do pondelka do 10:00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme od matky v určenom čase v mieste
bydliska matky a dieťa odovzdá matke v určenom čase v mieste jej bydliska.

5. Na súde prvej inštancie sa vedú tri doposiaľ právoplatne neskončené konania týkajúce sa maloletého
dieťaťa pod sp. zn. 26P/7/2024, sp. zn. 26P/80/2024 a sp. zn. 26P/93/2024.
Konanie vedené pod sp. zn. 26P/7/2024 sa týka návrhu navrhovateľky (matky) na rozvod manželstva

a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V tomto konaní bolo
nariadené znalecké dokazovanie, ktorého cieľom je zistenie citových väzieb dieťaťa k obom rodičom
a iných relevantných skutočností, ktoré majú vplyv na rozhodnutie súdu v otázke zverenia maloletého
dieťaťa a úpravy styku.
Konanie vedené pod sp. zn. 26P/80/2024 sa týka návrhu otca na pozbavenie rodičovských práv

a povinností matky a návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti (úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva).
V konaní vedenom pod sp. zn. 26P/93/2024 sa matka podaným návrhom domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorému súd prvej inštancie vyhovel a uznesením zo dňa 31.10.2023 (správne
malo byť uvedené 31.10.2024) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nahradil súhlas otca so zápisom

maloletého dieťaťa do predprimárneho vzdelávania v školskom roku 2024/2025 do zariadenia – H. I. J.
E., G. G. H. XXXX/XX, D. – F. K. E..

6. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
je v dôsledku zmeny pomerov potrebné v časti vyhovieť, a to zmenou úpravy jeho styku s maloletým

dieťaťom v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatka od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod..
Rodičia maloletého dieťaťa sú manželia, nežijú spolu od 08.01.2024, kedy matka odišla s dieťaťom zo
spoločnej domácnosti do D., kde žije doteraz. Od rozchodu sa rodičia dieťaťa nevedeli dohodnúť na
styku otca s dieťaťom, vznikali medzi nimi neustále konflikty v tejto otázke, preto styk otca s dieťaťom
upravil Krajský súd v Trnave neodkladným opatrením, ktoré nariadil uznesením č. k. 15CoP/40/2024-66

zo dňa 27.03.2024, právoplatným 09.04.2024. Otec si z dôvodu, že je pracujúci človek a stretávanie
sa s dieťaťom podľa uznesenia Krajského súdu v Trnave je pre neho spojené s neprekonateľnými
prekážkami, podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť širšie jeho
stretávanie s dieťaťom, a to každý párny týždeň od nedele od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do
18:00 hod.. Súd z návrhu otca zistil zmenu okolností oproti stavu v čase rozhodovania Krajského súdu

v Trnave v tom, že otec už nepracuje v D., ale pracuje v G.. Z uvedenej zmeny skutočne môžu vyplývať
ťažkosti otca s realizovaním styku podľa uznesenia Krajského súdu v Trnave, najmä so stretávaním sa
s dieťaťom od štvrtka do piatku v nepárnom týždni a s odovzdávaním dieťaťa v pondelok po párnom
víkende. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov v domácnosti otca vyplýva, že otec
má s dieťaťom vybudovaný dobrý vzťah. Na druhej strane z oznámení matky pre kolízneho opatrovníka

vyplýva, že matka odovzdáva dieťa na súdom určený styk, otec však rozhodnutie súdu nerešpektuje,
keď má dieťa vrátiť matke, dieťa si u seba nechá dlhšie, matka si musí návrat dieťaťa vynucovať,
často aj osobne. Ďalšou zmenou oproti situácii, keď o úprave styku rozhodol Krajský súd v Trnave,
je skutočnosť, že maloleté dieťa už v školskom roku 2024/2025 dosiahlo vek, keď musí absolvovať
predprimárne vzdelávanie pred nástupom do školy, ide o zákonnú povinnosť, ktorú si malo plniť od

septembra 2024, túto aj začalo plniť, pre nesúhlas otca s návštevou škôlky v D. však dieťa škôlku
nemohlo ďalej navštevovať. Vzhľadom na pokračujúce konflikty medzi rodičmi ohľadom styku otca
s maloletým dieťaťom vyúsťujúcich až do podania trestného oznámenia matkou (podľa jej tvrdenia)
reagujúc aj na zmenené okolnosti v podobe predškolského veku dieťaťa a zmenu zamestnania otca,
mal súd za to, že je potrebné nanovo dočasne upraviť stretávanie otca s maloletým dieťaťom. Berúc

do úvahy vzdialenosť G., kde otec pracuje, od D., kde žije matka s dieťaťom, a kde má navštevovať
predprimárne vzdelávanie (cca 90 km) podľa rozhodnutia súdu je nemožné, aby otec bol oprávnený sa
stýkať s dieťaťom tak, ako to navrhoval, t. j. od nedele párneho týždňa do nedele nepárneho týždňa. Súd
prvejinštanciesprihliadnutímnazáujemdieťaťaakoizmenupomerovrozhodol,žeotecbudeoprávnenýstýkať sa s maloletou A. každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00
hod (každý druhý víkend). Uvedená úprava styku podľa názoru súdu zabezpečí udržanie vzťahov medzi
otcom a dieťaťom a zároveň dieťaťu umožní zúčastňovať sa toho času už povinného predškolského

vzdelávania v školskom roku 2024/2025, ktoré by malo absolvovať v D. (podľa rozhodnutia vo veci
vedenej pod sp. zn. 26P/93/2024), s tým, že o konečnom rozsahu stretávania (styku) bude rozhodnuté
v konaní vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, resp. na
čas po rozvode.
Vo zvyšnej časti, prevyšujúcej priznaný rozsah styku otca s maloletou A., súd návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol, keďže v tejto časti nebol v záujme maloletého dieťaťa.

7. V dôsledku zmeny pomerov (maloleté dieťa má zákonnú povinnosť navštevovať predprimárne
vzdelávanie), neustále pretrvávajúcich konfliktoch medzi rodičmi z dôvodu nezhôd ohľadom výkonu ich
rodičovských práv (vyústené až do podávania trestných oznámení, opakovaných konfliktoch rodičov
aj za prítomnosti dieťaťa, nejednoznačného zabezpečenia osobnej starostlivosti o dieťa) súd prvej

inštancie dospel k záveru, že je tu daná potreba bezodkladnej (okamžitej) úpravy pomerov, bez možnosti
vyčkania až na meritórne rozhodnutie súdu v danej veci, a preto aj bez návrhu v zmysle § 360 a §
367 CMP uložil otcovi, u ktorého sa má podľa ostatnej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.11.2024
maloleté dieťa nachádzať, povinnosť odovzdať dieťa do dočasnej osobnej starostlivosti matky. Takého
riešenie situácie súd považoval za súladné so záujmom dieťaťa, aj s prihliadnutím na závery vyplývajúce

z predmetného rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 26P/93/2024 zo dňa 31.10.2024 (matka sa v
januári 2024 odsťahovala zo spoločnej domácnosti v G. do D. z dôvodu psychického týrania zo strany
manžela, v D. býva s dieťaťom v prenajatom dvojizbovom byte, v D. má matka rodinné zázemie, býva
tu jej matka a sestra, matka aj dieťa majú v D. trvalý pobyt, dieťa začalo v D. od marca 2024 navštevovať
materskú škôlku v zariadení H. I. J. E., D. XX, D., o ktorej matka tvrdí, že ide o spádovú škôlku podľa

trvalého pobytu maloletého dieťaťa, ktorý je podľa potvrdenia o pobyte od 31.01.2024 na ulici C. XXXX,
D.. Kolízny opatrovník sa vo svojej správe jednoznačne vyjadril, že nahradenie súhlasu otca s nástupom
dieťaťa do materskej školy je v jeho najlepšom záujme), podľa ktorého by malo dieťa navštevovať
školské zariadenie jeho povinného predprimárneho vzdelávania v zmysle § 28a ods. 1 školského zákona
v D. (t. j. podľa bydliska matky), kde má maloleté dieťa aj matka trvalý pobyt. Rozhodnutie o dočasnej

osobnej starostlivosti má za cieľ aj snahu o upokojenie situácie, ktoré jednoznačne nie je na prospech
dieťaťa, jednoznačnévymedzenie(určenie)dočasnéhorozsahuvýkonurodičovskýchprávtoho-ktorým
rodičom (zverenie, výživné, styk).
ZverenímmaloletejA.dodočasnejstarostlivostimatkysúdzároveňrozhodolopovinnostiotcaprispievať
na výživu dieťaťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa

Zákona o životnom minime, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Výška takto
určeného výživného v súčasnosti predstavuje suma 37,53 Eur mesačne (30 % zo sumy 125,11 Eur).
Súd určil výšku výživného v tomto rozsahu z toho dôvodu, že s poukazom na § 366 CMP sa jedná len
o výživné v nevyhnutnej miere, pri zohľadnení nákladov otca spojených s realizáciou úpravy jeho styku
s maloletou A. (cestovanie zo G. do D. a naspäť).

Nakoľko sa zmenili pomery na strane otca a maloletého dieťaťa, z čoho vyplynula potreba novej úpravy
stretávania sa otca s dieťaťom v prebiehajúcom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, súd
v zmysle § 363 CMP neodkladné opatrenie Krajského súdu v Trnave nariadené uznesením č.k.
15CoP/40/2024-66 zo dňa 27.03.2024 zrušil.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včasným odvolaním otec, ktorý uviedol, že dňa 29.10.2024
podal na Okresnom súde Senica návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že ako otec

má tie isté práva ako matka. Pri písaní návrhu vychádzal aj zo svojho pozorovania psychického stavu
maloletého dieťaťa. K podaniu neodkladného opatrenia ho opakovane vyzývala aj Polícia v Skalici, kam
bolnerazpodaťtrestnéoznámenienamatkupretrestnýčintýraniablízkejazverenejosoby.Malzato,že
súd svojím posledným neodkladným opatrením zo dňa 27.11.2024 závažným spôsobom porušuje právo
dieťaťa na zdravý psychický vývin. Nesúhlasil s tým, aby matka (?) bola dva týždne nepretržite s matkou,

ktorá trpí hraničnou poruchou osobnosti, ktorá jej doteraz nebola nekonaním súdu dokázaná. Preto
považoval uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia za diskriminačné. Namietal, že súd vo výroku
uznesenia vážnym spôsobom popiera jeho právo na výchovu dieťaťa a zdôvodňuje to iba odvolaním
sa na to, že dieťa navštevuje v mieste bydliska matky predškolské zariadenie. Bol toho názoru, že súdvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesleduje záujem maloletého dieťaťa, ktoré s ním
má vrúcny vzťah a svojím rozhodnutím narúša zdravý psychický vývin dieťaťa. Predškolské zariadenie
by mohlo dieťa navštevovať aj v mieste, kde sa narodilo, keby ho matka v januári 2024 odtiaľ neuniesla

a bez jeho vedomia mu zmenila trvalý pobyt. Tvrdil, že súd doteraz nezistil skutočný záujem dieťaťa,
psychické zdravie matky, jej životné návyky a okolnosti, za akých bolo dieťa vytrhnuté z miesta jeho
bydliska a aký to má vplyv na jeho ďalší psychický vývin. Ďalej namietal, že súd by mal v konaní v prvom
rade sledovať záujem dieťaťa, ktorý spočíva najmä v tom, v akom prostredí vyrastá, čo súd vo svojom
rozhodnutí absolútne nezohľadnil.

Žiadal, aby súd jeho návrhu na vykonanie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu s tým,
že predprimárne vzdelávanie môže dieťa absolvovať počas nepárneho týždňa v mieste bydliska matky
apočaspárnehotýždňavmiestejehobydliska.Nesúhlasilsurčenímvyživovacejpovinnostivstanovenej
výške.

10. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že v záujme maloletého dieťaťa

je, aby sa s otcom pravidelne stretávalo. Dieťa má s oboma rodičmi pekný vzťah. Tým, že v súčasnej
dobe navštevuje predškolskú výchovu v MŠ v D. a od septembra 2025 by malo navštevovať ZŠ, si
musí zvyknúť na režim a návyky, ktoré budú od neho vyžadované. Súhlasil s vydaným uznesením
o neodkladnom opatrení zo dňa 27.11.2024.

11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že súd v celom konaní i súvisiacich konaniach, ktoré
prebiehajú medzi účastníkmi konania na súde prvej inštancie zohľadňuje záujem dieťaťa a podriaďuje
mu svoju rozhodovaciu činnosť. V súvislosti so zdravým psychickým vývinom dieťaťa, na ktorý sa
otec odvoláva, uviedla, že negatívny vplyv má otcova posadnutosť nedôvodnými, ale za to početnými,
trestnými oznámeniami voči nej, jeho opakované privolávanie asistencie polície k preberaniu dieťaťa aj

v prípadoch, kedy to nie je nevyhnutné a situácia by sa dala riešiť aj citlivejším prístupom k dieťaťu. Otec
v snahe zdiskreditovať ju opakovane používa „argument“, že trpí hraničnou poruchou osobnosti, hoci
žiadnym dôkazom preukazujúcim toto tvrdenie nedisponuje. Oslovila párovú terapeutku/psychologičku,
u ktorej boli rodičia na terapii, či vie potvrdiť, že by otcovi poskytla informácie týkajúce sa jej psychického
stavu, a to najmä, či otcovi vydala potvrdenie o tom, že by trpela hraničnou poruchou osobnosti, na čo

psychologička (p. L.) obvinenia otca nepotvrdila. Otec ako účastník konania si musí byť vedomý toho, že
v prípade uplatnenia tvrdenia v konaní účastníkom, je tento zaviazaný dôkaznou povinnosťou, čiže otec
a nie súd, je nositeľom dôkazného bremena. Aj v tomto prípade otec dôkazné bremeno neuniesol. Čo
sa týka prostredia, v akom dieťa vyrastá, poukázala na správy z prešetrených pomerov v jej domácnosti,
podľaktorýchsúpomeryvjejdomácnostivyhovujúceanebolizistenéžiadnezávady.Dodňa13.01.2025

otec zaplatil výživné iba raz, aj to s omeškaním (dňa 27.12.2024). Navrhla, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a odvolaniu otca nevyhovel.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštanciejevovýrokuI.bod3,vovýrokochII.,III.asúvisiacomvýrokuIV.vecnesprávne,vdôsledkučoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), čo neplatilo o zvyšnej časti uznesenia,
ktorú bolo potrebné zrušiť.

13. Predmetom konania je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zmeny
úpravy jeho styku s maloletým dieťaťom, ktorý bol naposledy upravený uznesením Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 15CoP/40/2024. Žiadal, aby bol oprávnený sa stretávať s maloletým dieťaťom každý
párny týždeň od nedele od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod. a matka by bola oprávnená
stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň od nedele od 18:00 hod. do nedele do 18:00

hod. s tým, že miestom odovzdania dieťaťa by bolo bydlisko rodiča, ktorý by mal dieťa aktuálne u seba.

14. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otca ako aj s
poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keďnariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť odovzdať maloletú A. do dočasnej osobnej
starostlivosti matky, zároveň mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne
sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa Zákona o

životnomminime,atovždydo15-tehodňavmesiacivopredkrukámmatky,upravilstykotcasmaloletým
dieťaťom na každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod., s tým že
matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať
v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloleté dieťa po skončení styku odovzdať matke v určenom
čase v mieste jej bydliska, vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a

zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Trnave pod č. k. 15CoP/40/2024-66
zo dňa 27.03.2024.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce

inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy

medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na
záujemdieťaťa,ktorýmámaťprednosťpredzáujmomrodiča,resp.osoboublízkouaneumožňujevynútiť
si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne
nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného
opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie

splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má
za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je
možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v
zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité
záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie

procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude
o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.17. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania.
Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť

dodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Takýmtospôsobomsazabezpečujerýchlaúprava
jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda
o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko
napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez
vykonania potrebného dokazovania.

18. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd povinný
v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť
okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme

zamedzeniazneužitiatohtoprocesnéhoinštitútujemožnéuplatniťholenvýnimočne,atoibavprípadoch
riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov.

19. Vychádzajúc z osvedčeného stavu veci sa odvolací súd zhoduje so súdom prvej inštancie v jeho
záveroch o potrebe neodkladnej a dočasnej zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, reflektujúc

tak na zmenu, ktorá nastala od poslednej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom neodkladným
opatrením (uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/40/2024-66 zo dňa 27.03.2024), spôsobenú
plnením si povinného predprimárneho vzdelávania dieťaťom v školskom roku 2024/2025 v H. I. J. E., G.
G. B. D.. Nutnosť úpravy styku otca s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia zostáva stále
aktuálnou pre nezhody a konflikty medzi rodičmi, ktorí sa v otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa

nedokážu dohodnúť, o čom svedčí aj početnosť konaní vedených na súde prvej inštancie.

20. Odvolací súd konštatuje, že kým nerozhodne súd prvej inštancie vo veci samej, je daná potreba
bezodkladne upraviť pomery účastníkov formou neodkladného opatrenia, najmä s ohľadom na záujem
dieťaťa. Z právnej úpravy starostlivosti súdu o maloleté dieťa vyplýva, že prvou a najdôležitejšou

požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom
rodičom. Pre zdravý psychický vývin maloletého dieťaťa je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt
s oboma rodičmi. Neodkladným opatrením upraveným stykom (jeho zmenou) bude zabezpečený
pravidelný kontakt otca s maloletým dieťaťom, takže otec zostane súčasťou života dieťaťa i keď
v dočasne obmedzenom rozsahu. Pravidelné stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom je nepochybne

v záujme maloletého dieťaťa. Účelom neodkladného opatrenia je totiž zabezpečenie nepretrhnutia
väzieb medzi otcom a dieťaťom, aby nedošlo do času rozhodnutia súdu vo veci samej k citovému
odcudzeniu. Nakoľko sa však jedná o úpravu formou neodkladného opatrenia, ktorým sa práva
a povinností rodičov upravujú len v nevyhnutnom rozsahu, keďže v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné pre krátkosť času vykonať riadne dokazovanie, dospel odvolací

súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v danom prípade je potrebné doposiaľ upravený styk
otca s dieťaťom zmeniť tak, že otec sa bude s maloletým dieťaťom stretávať každý nepárny kalendárny
týždeň od piatka od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod., ktorá úprava zároveň zodpovedá režimu
maloletého dieťaťa (plnením si povinného predprimárneho vzdelávania v D.). Keďže maloleté dieťa býva
v D., kde aj navštevuje predškolské zariadenie, zatiaľ, čo otec býva v G. a podľa svojho tvrdenia pracuje

v G., zmenou úpravy styku otca s maloletým dieťaťom dôjde k vytvoreniu optimálnych podmienok na
plnohodnotné trávenie spoločného času cez víkend, čo by doterajšia úprava styku neposkytovala, a to
najmä pre rozsah stanovený počas týždňa, ktorý zasahuje do plnenia si predprimárneho vzdelávania
maloletého dieťaťa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takýto rozsah úpravy styku zohľadňuje záujem
maloletého dieťaťa a jeho objektívne právo na pravidelný styk s otcom ako rodičom, s ktorým nežije

v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa pri takto upravenom styku bude mať možnosť budovať si
s ním citový osobný vzťah a vytvárať zdravú vzťahovú väzbu tak, aby nedochádzalo k príliš dlhému
intervalu bez kontaktu s otcom. Zároveň takáto úprava pomerov zabezpečuje legitímny cieľ, a to ochranu
zdravého vývoja dieťaťa a je zárukou toho, že nebude narušené puto dieťaťa so žiadnym z rodičov
a zároveň takéto zastabilizovanie pomerov má potenciál zabrániť eskalovaniu konfliktov medzi rodičmi

dovtedy, kým súd prvej inštancie po riadnom a úplnom dokazovaní nerozhodne vo veci samej.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, námietky otca o diskriminačnom charaktere rozhodnutia súdu prvej
inštancie, či porušovania práva dieťaťa na zdravý psychický vývin, ako aj nezohľadnenia záujmudieťaťa, odvolací súd považoval za nedôvodné. Otcom navrhovaná úprava styku s maloletým dieťaťom
v podstate predstavuje zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
v týždňových intervaloch, pričom na takúto formu starostlivosti o maloleté dieťa neboli v konaní

osvedčené skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku,
ktorému má byť poskytnutá ochrana a súčasne, že by išlo o stav, kedy vec neznesie odklad a je
potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa zabezpečuje jeho matka, v ktorej starostlivosti neboli príslušnými subjektmi indikované žiadne
nedostatky, na čom nič nemení ani tvrdenie otca, že matka trpí hraničnou poruchou osobnosti, nakoľko

svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Za aktuálneho stavu teda ani odvolací súd nevzhliadol
žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by záujem maloletého dieťaťa vyžadoval otcom navrhovanú
formu starostlivosti o maloleté dieťa.

22. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o danej potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov, ktorý aj bez návrhu nariadil povinnosť otcovi odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti

matky a povinnosť prispievať na maloleté dieťa určeným výživným, keďže nebolo osvedčené, že riešenie
tejto situácie neznesie odklad a vyžaduje zásah zo strany súdu vo forme neodkladného opatrenia. Práve
úpravou styku otca s maloletým dieťaťom budú pomery v rodine maloletého dieťaťa zastabilizované.
Obaja rodičia sú povinní rešpektovať súdne rozhodnutie dočasného charakteru, tzn. že otec bude
realizovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa práve v rozsahu takto upraveného styku (každý nepárny

kalendárny týždeň od piatku od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod.), pričom v ostatnom čase bude dieťa
v osobnej starostlivosti svojej matky. Len zodpovedný prístup oboch rodičov a rešpekt k ich rodičovským
právam a povinnostiam zabezpečí upokojenie problematického preberania dieťaťa na styk s otcom a po
jeho ukončení (v súlade s rozhodnutím súdu) jeho odovzdávania matke.
V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je

osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie
výživy oprávneného, v tomto prípade maloletej, v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný
od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v § 62
a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej
situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere. Samotná existencia práva

dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s
poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.

23. Žiada sa zdôrazniť, že dieťa by v žiadnom prípade nemalo byť nástrojom na riešenie doposiaľ
nevysporiadaného vzťahu medzi svojimi rodičmi. Konfliktné a narušené vzťahy medzi rodičmi negatívne

vplývajú na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické prežívanie, a to už od útleho veku. Rodičia by
mali mať na zreteli vždy najlepší záujem svojho maloletého dieťaťa, ktoré má právo na oboch svojich
rodičov, na ich lásku, starostlivosť a podporu. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený
blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu
tohto vzťahu. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili

o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého
rodiča s maloletým dieťaťom. Dieťa má právo na bezstarostné detstvo, ktoré by mu mali zabezpečiť
obaja rodičia, a to bez ohľadu na to, či žijú spolu v partnerskom, či manželskom vzťahu, alebo došlo
k jeho ukončeniu.

24. Odvolací súd poznamenáva, že v prebiehajúcich konaniach vo veciach samých týkajúcich sa
maloletého dieťaťa súd prvej inštancie vykoná riadne a úplné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne
o tom, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne striedavej/
spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v akom rozsahu a za akých podmienok bude druhý rodič
oprávnený stýkať sa s ním a v akej výške bude na dieťa platiť výživné. Rodičia sa môžu o úprave ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu
súdu.

25.VychádzajúczuvedenéhoodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievovýrokuI.bod3,
vo výrokoch II., III. a súvisiacom výroku IV. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo zvyšnej časti, v ktorej súd

bez návrhu účastníka rozhodol o povinnosti otca odovzdať maloletú A. do dočasnej osobnej starostlivosti
matky a o jeho povinnosti prispievať na výživu maloletej uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. d) CSP zrušil ako rozhodnutie, pre vydanie ktorého neexistovali dôvody.26. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).