Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203968
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8318203968.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XXX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Vlastou Pastorkovou
- advokátkou, so sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina, IČO: 51 339 820 proti žalovanému: A.
D., E. A. F. XXX/X, XXX XX G. H. F., I.: XX XXX XXX, právne zastúpený BARNA & PARTNERS

advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nová ulica XXX/X, XXX XX C. D., IČO : 53 960 360, v konaní o
zaplatenie 21.118,- eur s príslušenstvom a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 21C/42/2018-709 zo dňa 12.01.2024 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol cit.:

„Súd z a m i e t a návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu.“

2. Súd prvej inštancie návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia skutkovo posúdil tak, že
navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že ako žalobca podal 08.10.2018 na Okresný súd Humenné návrh
na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 21 118

eur s príslušenstvom. Žalovaný od počiatku prakticky všetko poprel a všetko považuje za účelové a
nepravdivé a ako svoju procesnú obranu využíva rôzne fabulácie ako aj ospravedlnenia a návrhy na
odročenie, robí prieťahy v konaní. Neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť. Okresný súd
Humenné prvýkrát vo veci rozhodol 19.04.2022 rozsudkom, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť sumu
14 818 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol a trovy konania
priznal v rozsahu pomeru úspechu. Následne po podaní odvolania voči tomuto rozsudku Krajský súd

v Prešove svojím uznesením z 18.05.2023 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konania a nové rozhodnutie. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že žalovaný vo
svojom odvolaní podal celkovo 9 odvolacích námietok, pričom je podstatné, že Krajský súd v Prešove
konštatoval, že námietka žalovaného o tom, že zmluva o združení medzi stranami sporu nevznikla,
je nedôvodná, rovnako námietka, že žalovaný nedlhuje žalobcovi nič je nedôvodná, vzhľadom na
doložené SMS komunikácie a rovnako aj ostatné dôvody uvedené v odvolaní žalovaného sú v podstate

nedôvodné. Žalobca uviedol, že z toho je zrejmé, ako aj z právneho názoru Krajského súdu v Prešove,
že uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný a že žalovaný neustále oddiaľuje úhradu
dlhu voči žalobcovi a uvádza rôzne dôvody prečo tento dlh uhrádzať nemôže alebo uhradí neskôr.
Žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ďalej uviedol, že je logické predvídať a
očakávať zo správania žalovaného, že pri prípadnom právoplatnom skončení tohto sporu nebude zo
strany žalovaného vôľa zaplatiť dobrovoľne súdom priznaný nárok, čo vyplýva z doterajšieho priebehu

konania a postoja žalovaného, ako aj z jeho 26tich strán odvolania. Žalobca uviedol, že po piatich
rokoch súdneho konania nemožno vylúčiť ani platobnú neschopnosť, predĺženosť, respektíve akúkoľvekneschopnosť plniť záväzky voči žalobcovi. Zo správania žalovaného je možné vydedukovať aj prípadnú
snahu o vykonanie úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k ohrozeniu spokojne a pohľadávky žalobcu, keďže
neustále oddiaľuje úhradu dlhu. Nepochybne existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a to najmä s

poukazom na výšku dlžnej sumy, spojitosti so značným časom omeškania s plnením, ako aj existenciu
iných možných záväzkov žalovaného. Týmto by bol ohrozený aj samotný výkon exekúcie (bod 5 v
návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia). Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný
je výlučný vlastník nehnuteľnostiam, avšak už má pod J. - XXX/XX zapísané daňové záložné právo
na LV č. XXXX k rodinnému domu súpisné číslo XXX, k.ú. : G. H. F., k pozemku registra „F.“ D. K.

XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria k.ú. : G. H. F. a k pozemku registra „F.“ D. K. XXXX/X ostatná
plocha k.ú. : G. H. F. v prospech G. L. A. a to na základe rozhodnutia zo dňa 30.05.2022, pričom
z internetu je zrejmé, že žalobca dlhuje daňovému úradu na daniach sumu 80 934,41 eur. Žalobca
teda uviedol, že z postupu žalovaného je zrejmé, že tvrdenia žalobcu sú jednoznačne osvedčené
a javia sa ako vysoko pravdepodobné. Žalobca poukázal, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je
eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho Civilného sporového konania

nastať. Zabezpečovacím opatrením sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených
práv subjektu, ktorý podal návrh na jej nariadenie (Uznesenie Ústavného súdu SR 04.08.2020). Podľa
§ 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie použijú primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení,
pričom neodkladné opatrenie má k zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárne postavenie. Žalobca teda
poukázal na to, že je dôvod na obavu, že vymoženie pohľadávky žalobcu vo výške 21 118 eur s

príslušenstvom, ktorá je predmetom sporu, respektíve nútená exekúcia bude ohrozená aj vzhľadom k
výške dlhov žalovaného a úplne znemožnená s poukázaním na značné časové omeškanie s plnením
a preto navrhol, aby súd vydal toto uznesenie: Súd zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo
výške 21 118 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, a to k rodinnému domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku

č. XXX/X, k.ú. : G. H. F., záložné právo k pozemku registra „F.“ D. K. XXX/X, druh zastavaná plocha a
nádvoria k.ú. : G. H. F. a záložné právo k pozemku registra „F.“ D. K. XXXX/X, ostatná plocha k.ú. : G. H.
F.. Súd zaslal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia žalovanému, ktorý sa k nemu vyjadril tak,
že tento návrh podal žalobca účelovo a úmyselne v ňom zavádza, že žalovaný nemôže tento dlh uhradiť.
Žalovaný poukázal na svoje ústne a písomne vyjadrenia v súdnom spore, a to predovšetkým na to, že

z uvedenej lesnej škôlky k.ú. : C., žalovaný predal 108 600 kusov sadeníc za celkovú kúpnu cenu 21
336 eur. Poukázal na svoje písomne vyjadrenia z 28.07.2023 a z 15.11.2023. Poukázal na to, že súdny
spor sa vedie od roku 2018 a návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol vydaný jednoznačne
účelovo a preto ho navrhol zamietnuť ako nedôvodný.

3. Súd prvej inštancie právne návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia posúdil tak, že po
posúdení návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že nie sú splnené
vyššie uvedené zákonom stanovené podmienky na nariadenie, respektíve vydanie zabezpečovacieho
opatrenia podľa § 343 CSP, konkrétne žalobca ako veriteľ nepreukázal, že v danom prípade je splnená
zákonná podmienka, že je obava, že peňažná pohľadávka veriteľa - žalobcu je ohrozená, resp. že je

obava, že exekúcia bude ohrozená na vymoženie tejto peňažnej pohľadávky. Tak ako je to uvedené
vyššie v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobca ako veriteľ uviedol len všeobecné dôvody
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s tým, že z toho dedukuje, že sú splnené podmienky na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Súd konštatuje, že tak ako to uvádza žalobca ale aj žalovaný,
tento spor trvá od roku 2018, predmetom sporu je vysporiadanie, resp. podiel na zisku podľa zmluvy

o združení podľa Občianskeho zákonníka z lesnej škôlky a z odpredaja sadeníc, ktoré tam boli
dopestované. Skutočnosť, že spor trvá od roku 2018 a že žalovaný sa v priebehu celého konania bráni,
resp. využíva prostriedky procesnej obrany neznamenajú samé o sebe, že tu je obava, že prípadná
exekúcia alebo vymoženie žalovaného nároku by boli ohrozené. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne
konkrétne úkony žalovaného, ktoré by svedčili o tom, že uvedenú pohľadávku v prípade ak bude mať

žalobca v rukách právoplatný rozsudok ako exekučný titul, žalovaný ako dlžník neuhradí. Konštatovanie,
že daňový úrad zriadil v roku 2022 na pohľadávku voči štátu daňové záložné právo na časť nehnuteľností
žalovaného, samo o sebe neznamená, že kým je splnená zákonná podmienka podľa CSP na vydanie
zabezpečovaciehoopatreniavprospechžalobcuvtomtokonkrétnomkonaní.Okremtohosúdpoukazuje
na to, že žalovaná suma je cca 21 000 eur, predtým súd priznal cca 15 000 eur žalobcovi, čo však Krajský

súd v Prešove zrušil, avšak napriek tomu žalobca sa domáha zriadenia záložného práva týmto návrhom
na zabezpečovacie opatrenie na rodinný dom a parcely, ktorých hodnota je zjavne oveľa vyššia ako je
žalovaná pohľadávka s príslušenstvom, a teda súd tu poukazuje aj na zjavnú neprimeranosť návrhu na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávky - predmet sporu. Súdteda konštatuje, že žalobca v tomto konkrétnom prípade neosvedčil k splneniu zákonom stanovených
podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, preto jeho návrh zamietol. O trovách konania bude
rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o trovách konania po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

4. Súd prvej inštancie návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia posudzoval v zmysle ustanovenia
§ 343 ods. 1 a 2, § 344, § 328 ods. 1, § 327, § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

voči predmetnému uzneseniu. Ako odvolacie dôvody špecifikoval ustanovenie § 365 ods. 1 písm.
b/, d/ a h/ CSP. Podľa názoru odvolateľa uznesenie súdu vychádza z právnych záverov, ktoré sú
svojvoľné a neudržateľné. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických
osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne
inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na
relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Obsahom

práva na spravodlivý súdny proces je aj zákaz ľubovôle, právo na riadne vysporiadanie sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu ako aj právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia. Konštatovanie súdu, že žalobca neosvedčil ohrozenie zaplatenia uplatneného nároku
a tiež exekúcie považuje odvolateľ za zjavne svojvoľné, keďže žalobca osvedčil výpisom z katastra
nehnuteľností, že predmetné nehnuteľnosti sú už založené v prospech G. L. M. A. z dôvodu neplnenia

záväzkov minimálne vo výške 80.000,- eur. Je preto evidentné a presvedčivé, že ohrozenie zaplatenia
uplatneného nároku a ohrozenie budúcej exekúcie na vymoženie pohľadávky žalovaného sa už
lepšie osvedčiť nedá. Odvolateľ je toho názoru, že určitým a konkrétnym dôkazom ohrozenia je
skutočnosť, že žalovaný nespláca ani svoje už právoplatné a vykonateľné existujúce dlhy riadne
a včas a vyhýba sa zaplateniu. Hodnotenie dôkazov vykonané súdom prvej inštancie v otázke

rozhodujúcej pre rozhodnutie vo veci vyznieva nepresvedčivo a nie je zákonne súladné a ústne
konformne zdôvodnené, čo je v rozpore s nielen požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj
so zásadami spravodlivého procesu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Súd prvej inštancie sa vôbec
nevysporiadal ani s právne relevantnou skutočnosťou v konaní a písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie skutočnosti podstatných pre rozhodnutie súdu, a to konkrétne so

zákonnou podmienkou, že žalobca hodnoverne preukázal dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči
žalovanému. Rovnako sa nevysporiadal so skutočnosťou, že aj vzhľadom k výške dlhov žalovaného
je exekúcia ohrozená ak nie úplne znemožnená a tiež s poukázaním žalobcu na značné časové
omeškanie žalovaného s plnením dlhu voči žalobcovi, a to minimálne 5 rokov. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, lebo písomné

vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
Závery súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému rámcu
predvídateľnosti. Rozhodnutie má byť vzhľadom k ochrane legitímneho očakávania účastníkov konania
zrejmým a logickým, riadne zákonne zdôvodneným, a to bez ľubovôle. Ďalej odvolateľ poukázal na
nepresvedčivosť argumentácie súdu pri hodnotení dôkazov. Vzhľadom na uvedené tvrdil, že súd prvej

inštancie si vytvoril nesprávny záver o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a rozhodnutie súdu
prvej inštancie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň rozhodnutiu súdu
prvej inštancie vytkol prejav arbitrárnosti teda svojvoľnosti.

6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje

s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zároveň uviedol, že s ohľadom na posúdenie veci súdom prvej
inštancie ako aj odvolacieho súdu je veľmi pravdepodobné, že konečná výška pohľadávky žalobcu
bude v ďaleko nižšej sume ako je ním požadovaná suma vo výške 21.118,- eur, pričom už táto suma
je v značnom nepomere k hodnote rodinného domu a parciel žalovaného. Zároveň poukázal na to,
že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu

konkrétneho civilného konania nastať. Toto civilné konanie prebieha už od roku 2018, no doposiaľ žiadne
nepriaznivénásledky,ktorémánazreteližalobcanenastali.Čosatýkasamotnéhoodvolaniažalovaného
je obtiažné sa k nemu vyjadriť, nakoľko odvolanie žalobcu obsahuje len veľmi málo argumentov
týkajúcich sa tohto konkrétneho prípadu a rozhodnutia, ale obsahuje iba veľa nekonkrétnej právnej
teórie. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 písm. b/, d/ a h/ CSP, no nikde vo svojom

odvolaní konkrétne neuviedol, akým procesným nesprávnym postupom súd znemožnil žalobcovi, aby
uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. To, že súd nevyhovel návrhu žalobcu, ktorý bol opretý len o jediné konkrétne tvrdenie, a to výpis
z katastra nehnuteľností, nemôže byť porušením práva na spravodlivý proces. K inej vade žalovanýokrem iného uviedol, že uznesenie neobsahuje zásadné vysvetlenie skutočností pre rozhodnutie súdu.
S týmto tvrdením sa nemožno stotožniť, nakoľko súd prvej inštancie vo svojom uznesení, a to v bodoch
11 až 19 podrobne vysvetlil svoje argumenty, na základe ktorých rozhodol. Z tohto dôvodu navrhol

žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie ako zákonné a vecne správne potvrdiť.

7. V posudzovanej veci sporové strany podanie odvolacej repliky a odvolacej dupliky v písomnej podobe
nevyužili.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP (viazanosť rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania), bez nariadenia ústneho pojednávania a rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

9. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo upravené v § 343 a § 344 CSP, pričom je nutné
aplikovať primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa
§ 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

10. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred

začatím konania, v priebehu konania alebo po jeho skončení.

11. Dôvodom na jeho nariadenie je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením
záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia
exekúcie zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé

odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby)
mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne
sadomôcťnútenéhosplneniauloženejpovinnosti,aleboprinajmenšomkpodstatnémusťaženiuprístupu
k uplatneniu takejto možnosti.

12. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania, ako je
tomu v konaní vo veci samej, keďže v tomto štádiu konania nie je na vykonanie rozsiahleho dokazovania
časový priestor (§ 328 ods. 2 v spojení s § 344 CSP). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javia v čase rozhodovania ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však
strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv
a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho

rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie,
že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa ustanovenia § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola

pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

15. Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.16. Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného
nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že do budúcna exekúcia bude zmarená.

Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude
môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť v
prvom rade existenciu nároku v podobe existencie peňažnej pohľadávky a v druhom rade existenciu
obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Taktiež je povinný vymedziť predmet, vo vzťahu ku
ktorému žiada zriadiť záložné právo. Dokazovanie má v takomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené

znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom
sa nemusí dodržať formalistický a formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda
znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej
veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

17. Na presvedčivosť svojho rozhodnutia odvolací súd k posúdeniu veci uvádza nasledovné.

18. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil štvrtú podmienku úspešnosti uplatnenia nároku žalobcu na
zriadenie sudcovského záložného práva, a to povinnosť navrhovateľa na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, preukázať súdu existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Súd prvej inštancie správne

konštatoval, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov v pozícii navrhovateľa zabezpečovacieho
opatrenia, nedošlo k preukázaniu existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní
obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádzal z konkrétnych skutkových okolností prípadu.
Správne nemal súd prvej inštancie za osvedčené, že by existovala obava, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil relevantné skutočnosti poskytnutím

takých dôkazov, ktoré by jednoznačne svedčili o potrebe neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku
hrozby zmarenia exekúcie. Žalobca predloženými dôkazmi neosvedčil pred súdom prvej inštancie
potrebu zriadenia záložného práva, ani naliehavosť úpravy a rovnako z ním predložených dôkazov
nevyplýva nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a z tohto dôvodu ani odvolací súd nevidí danosť na
takýto zásah zo strany súdu prvej inštancie. Sudcovské záložné právo, aj keď iba ako dočasný

inštitút, predstavuje zásah do obmedzovania vlastníckych práv osoby, ktorá je vlastníkom takéhoto
majetku. Legitimitu takémuto zásahu do vlastníckych práv dáva príslušnému súdu iba existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie za splnenia aj vyššie uvedených troch základných podmienok
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže žalobca vo veci samej a zároveň navrhovateľ o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepredložil súdu prvej inštancie také skutkové tvrdenia, resp.

také dôkazy, ktoré by naznačovali možnú obavu z budúceho zmarenia exekúcie, súd prvej inštancie
správne rozhodol o zamietnutí takto podaného návrhu žalobcom. Pred súdom prvej inštancie, a takisto
ani pred odvolacím súdom, nebolo zo strany navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia preukázané, že
by sa žalovaný v predchádzajúcom období (blízkej minulosti) účelne zbavoval svojho majetku, ako ani
skutočnosť, že by sa pokúšal zbaviť svojho aktuálneho majetku. Pre nepreukázanie existencie obavy

z budúceho zmarenia exekúcie súd prvej inštancie správne návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a zriadenie sudcovského záložného práva zamietol.

19. S ohľadom na argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorej nosná časť predstavuje posúdenie veci
po právnej stránke, a to v odstavci 16 až 19 je možné konštatovať, že súd prvej inštancie sa riadne

v rámci svojho odôvodnenia vysporiadal s posúdením samotného návrhu na zabezpečovacie opatrenie,
skutkovými tvrdeniami v ňom uvedenými, ako aj dôkazmi k nemu priloženými. Z tohto dôvodu vznesené
odvolacie námietky odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je svojvoľné a nie je dostatočne
odôvodnené a zrozumiteľné nemôžu obstáť. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym posúdením
súdu prvej inštancie, ktorý prijal záver, že žalobca v konaní nepreukázal, že by bola splnená podmienka,

že je tu obava ohrozenia samotnej exekúcie pri vymožení peňažnej pohľadávky. Zároveň je podstatné
konštatovať, že v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej predmetná pohľadávka žalobcu
toho času právoplatne a vykonateľne priznaná nepredstavuje pôvodnú žalovanú sumu vo výške 21.118,-
eur s príslušenstvom, ale sumu rádovo nižšiu vo výške 2.518,-€, uvedenú v poradí druhom rozhodnutí
súdu prvej inštancie, ktoré bolo odvolacím súdom potvrdené. Z tohto ohľadu skutočnosť, že sa žalovaný

počas celého konania vo veci samej vehementne bránil a rozsiahlo využíval prostriedky procesnej
obrany nemohlo u navrhovateľa samo o sebe vyvolať dojem, že týmto procesným konaním má
zadávať vznik reálnej obavy, že prípadná exekúcia alebo vymoženie nároku priznaného súdom by boli
ohrozené. Práve naopak, v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie a potvrdzujúce právoplatnéa vykonateľné rozhodnutie odvolacieho súdu dáva za pravdu samotnému žalovanému, ktorého obrana
vo veci samej bola v prevyšujúcej časti nad žalobcom úspešná, a to pred oboma súdmi.

20. Navrhovateľ tak v návrhu neuvádzal také možné počínania dlžníka na základe ktorých by mohlo
dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa, ako osoby z rozhodnutia oprávnenej, úspešne sa
domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu k
uplatneniu takejto možnosti. Skoršiu existenciu záložného práva tretieho subjektu na istej časti majetku
žalovaného nemožno pričítať na ťarchu posudzovania počínania dlžníka v čase podania návrhu na

zabezpečovacie opatrenie a tým nie je jeho skoršia existencia spôsobilá privodiť iný záver, ako bol prijatý
v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

21. V posudzovanej veci je v rámci uvádzaných odvolacích dôvodov nevyhnutné vstúpiť aj do
požiadavky primeranosti. Je však potrebné sa brániť vnímaniu proporcionality ako používaniu
vyvažovania (balancing), ktorého podstatou by malo byť pomenovanie abstraktných práv aplikovaných

v štandardizovaných prípadoch. Proporcionalita (etymologicky z latinského proporcio) ako vyváženosť
a pomernosť vytvára vzťah medzi viacerými prvkami. V práve je proporcionalita spojovaná vždy s istým
stupňom racionality a nadväzne so samotnou spravodlivosťou. Pri rozhodovaní vo veci a hodnotení
dôkazov zohráva zásadnú rolu, či súdne rozhodnutie nezasahuje do základných práv a slobôd vo
väčšej miere, než je potrebné. V úvahe súdu následne vyvoláva rovnicu smerujúcu k riešeniu kolízií

medzi jednotlivými princípmi. Stred je nutné riešiť cestou optimalizácie, keď jedno právo dočasne
„ustúpi“ inému, pričom však nie je negované. Nastoľovaná spravodlivosť má zabezpečiť maximalizovaný
rozsah aplikácie oboch práv. Teda účelom súdneho rozhodnutia, v ktorom sa aplikuje proporcionalita,
je dosiahnuť optimalizáciu v miere naplnenia viacerých kolidujúcich princípov, ktoré sú však prima
facie rovnocenné. Na margo posudzovaného prípadu je potrebné vychádzať z postulátu, že zásada

proporcionality je najmä hermeneutickou štruktúrou a nie kognitívnym vzorcom.

22. K proporcionalite zriadenia sudcovského záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia v posudzovanom prípade odvolací súd naviac uvádza, že nosnou myšlienkou pre vytvorenie
inštitútu zabezpečovacieho opatrenia bolo pri rekodifikácii civilného sporového procesu práve to, aby

sa umožnilo zriadiť zabezpečenie na majetku žalovaného aj v prípadoch, keď je výška vymáhanej
pohľadávky nižšia (dokonca aj podstatne nižšia) ako hodnota zábezpeky. K takémuto záveru dospel
odvolací súd na základe nasledovnej úvahy. Zriadenie záložného práva je totiž bezpochyby miernejším
obmedzením, ako zákaz dispozície s vecou, ktorý možno uložiť neodkladným opatrením. V prípade
zriadenia záložného práva niet pochýb o tom, že dlžník môže založenú vec prevádzať na iného a môže ju

aj ďalej založiť. Záložné právo z tohto pohľadu umožňuje zabezpečiť aj pohľadávku s nižšou nominálnou
hodnotou na veci ktorá má hodnotu vyššiu. Z praktického pohľadu tak záujemcovia o kúpu veci nemusia
byť odradení od kúpy, ak je vec založená pre pohľadávku s nižšou hodnotou (čím je hodnota pohľadávky
nižšia, tým bude potencionálny záujem u kúpu takejto veci rásť). Zároveň možno dospieť k logickému
záveru, že iní veritelia dlžníka môžu prejaviť reálny ekonomický záujem prijať ako zábezpeku vec, na

ktorej viazne záložné právo zabezpečujúce pohľadávku s nižšou nominálnou hodnotou (čím je rozdiel
ich hodnôt vyšší, tým bude vyšší potencionálny záujem prijať ako zábezpeku predmetnú vec). Oproti
zákazu nakladať s nehnuteľnosťou tak v prípade zriadeného záložného práva nedochádza k prekročeniu
samotného účelu zásahu do práva na pokojné užívanie majetku. Aj z tohto pohľadu upravil Civilný
sporový poriadok vzťah subsidiarity zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k opatreniu neodkladnému.

Odvolací súd má za to, že zabezpečovacie opatrenie je „prima facie“ proporcionálnym zásahom
do práva na pokojné užívanie majetku, z ktorého dôvodu neodkladné opatrenie súd nariaďuje iba
vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, teda opatrením bezpochyby
miernejším.

23. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok N. proti Grécku z 29. mája 1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok O. a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

24. Poukazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti uvádzané odvolacím súdom, odvolací súd preto
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).