Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 14, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 80Csp/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123362459
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6123362459.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobcu 365.bank, a.s., IČO:

31340890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou RELEVANS s.r.o., IČO: 47232471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava-Staré
Mesto, proti žalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C., D. E., o zaplatenie 14.837,64 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške

14 801,64 eur , úroku z istiny vo výške 2801,40 eur , úroku z omeškania vo výške 17,91 eur , úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14 801,64 eur od 13.12.2022 do zaplatenia, poplatkov
vo výške 36 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 379,51 eur a náhrady trov
konania. Žalobca uviedol, že dňa 19.10.2018 uzatvoril v právnom postavení veriteľa so žalovaným
v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1865893055, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Žalovaný svojím podpisom na zmluve
potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. S účinnosťou od 03.07.2021

došlo k zmene obchodného mena žalobcu z pôvodného "Poštová banka, a.s." na nové "365.bank,
a. s.". Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 24 000,- eur.
Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné
plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania
žalovaného s plnením úveru žalobca v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného na možné vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, žalobca vyhlásil dňa

12.12.2022 úver za predčasne splatný. Jednotlivé splátky žalovaného ako aj spôsob ich započítania do
vyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru súuvedenév"Aktuálnomstaveúveru". Povyhlásenípredčasnej
splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil, a to ani len čiastočne. Žalobca ďalej tvrdil,
že v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému nesplatenú istinu úveru, ktorá predstavuje rozdiel medzi
poskytnutousumou24000euraúhradamižalovaného,ktorébolizapočítanénaistinu.Žalobcasiuplatnil
aj zákonné úroky z omeškania, a to od dátumu poskytnutia úveru do dátumu vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru, ako i z nesplatenej istiny od dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru do zaplatenia. Podľa žalobcu, žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver aj
zmluvné úroky – v zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 8,50 % ročne. Žalobca uviedol,
že prostredníctvom amortizovaného výpisu preukazuje, že za riadneho plnenia povinností by žalovaný
zaplatil úroky z istiny v súhrnnej výške 9136,14 eur. Uviedol tiež, že prepisom z listiny "Aktuálny stavúveru" preukazuje aj súhrnnú výšku platieb započítaných na úroky, t. j. 6334,74 eur. Žalobcovi tak vzniká
nárok na úroky z istiny vo výške 2801,40 eur ako rozdiel medzi súhrnnou výškou úrokov, ktoré by
žalovaný zaplatil pri riadnom plnení a už zaplatenými úrokmi. Žalobca si ďalej voči žalovanému uplatnil

aj nárok na zaplatenie bankových poplatkov vo výške spolu 36,- eur, ktoré sú účtované v zmysle
zmluvy a Sadzobníka poplatkov. Rozpis jednotlivých poplatkov je uvedený v Aktuálnom stave úveru v
časti "Nezaplatené poplatky:". Napokon si žalobca uplatnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky
v celkovej výške 379,51 eur v súvislosti s predžalobnou výzvou na úhradu dlžnej pohľadávky - 1 úkon
právnej služby + 1x režijný paušál + DPH.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení pripojil nasledovné listinné dôkazy: aktuálny stav úveru
k 31.05.2023, fotokópiu doručenky, ePotvrdenku 2x, sledovanie zásielok, predžalobná výzva z
20.06.2023, rozpis dlhu, upozornenie zo dňa 15.11.2022, špecifikácia úroku z omeškania, výzva na
úhradu dlžnej sumy z 12.12.2022, Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička zo dňa 19.10.2018.

3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 28.02.2024 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
pred poskytnutím úveru overoval výšku príjmu žalovaného dopytom v Sociálnej poisťovni vychádzajúc
z deklarovaného príjmu žalovaného v žiadosti o úver. Všetky peňažné záväzky overoval dopytom do
Spoločného registra bankových informácií (SRBI) - žalovaný v čase pred čerpaním úveru disponoval
jediným finančným záväzkom vo forme splátkového úveru vo výške 6037 eur s mesačnou splátkou 100

eur. Nakoľko žalovaný vo svojej žiadosti uvádzal počet vyživovaných detí 0, vo vzťahu k nákladom na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa žalobca vychádzal z výšky životného minima
s poukazom na § 7 ods. 27 zákona číslo 129/2010 Z.z. Podľa žalobcu postupoval správne keď po
potvrdení príjmu zo Sociálnej poisťovne vo výške 1329 eur akceptoval deklarovaný príjem žalovaného
vo výške 1209 eur. Žalobca ďalej uviedol výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver. V závere

konštatoval, že v súlade s predloženými dôkazmi má za to, že preukázal konanie v súlade s § 7 zákona
číslo 129/2010 Z.z.. Spolu s týmto podaním predložil listinné dôkazy - Dáta dopytu v Sociálnej poisťovni,
Dáta dopytu v SRBI.

4. V ďalšom v podaní na čísle listu 108 spisu žalobca uviedol, že žalovaný v žiadosti o úver uviedol

výšku čistého príjmu 1209 eur, mesačné splátky iných úverov 0 eur, zrážky, výživné a iné výdavky 0 eur
a počet vyživovaných detí 0. Poukázal na dôvodovú správu k Opatreniu NBS číslo 10/2017. K tomuto
listinnému dôkazu pripojil listinný dôkaz - žiadosť o spotrebiteľský úver zo dňa 19.10.2018.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nariadeného pojednávania sa nezúčastnil.

6. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, respektíve na základe listinných dôkazov, ktoré
žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení, zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi stranami sporu je nesporné (žalobca toto tvrdil a žalovaný to účinne nepoprel), že žalobca ako

veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 19.10.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1865893055,
ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Žalobca na základe zmluvy poskytol
žalovanémupeňažnéprostriedkyvsume24.000,-eur,pričomžalovanýposkytnutýúvernesplácalriadne
a včas. Žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný na upozornenia

nereagoval, preto žalobca dňa 12.12.2022 úver vyhlásil za predčasne splatný. Ku dňu podania žaloby
žalovaný žiadnu ďalšiu splátku úveru neuhradil a to aj napriek opätovnej výzve žalobcu na úhradu
dlžnej sumy pred podaním žaloby prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobca pred poskytnutím
úveru overoval výšku príjmu žalovaného dopytom v Sociálnej poisťovni, vychádzajúc z deklarovaného
prímu žalovaného v žiadosti o úver – žalobca po potvrdení príjmu zo Sociálnej poisťovne vo výške

1.329,- eur akceptoval deklarovaný príjem žalovaného vo výške 1.209,- eur. Všetky peňažné záväzky
overoval žalobca dopytom v Spoločnom registri bankových informácii (SRBI), pričom bolo zistené, že
žalovaný v čase pred čerpaním úveru disponoval len jedným finančným záväzkom vo forme splátkového
úveru vo výške 6.037,- eur s mesačnou splátkou 100,- eur. Žalovaný vo svojej žiadosti uvádzal počet
vyživovaných detí 0. Žalobca vo vzťahu k nákladom na zabezpečenie základných životných potrieb

spotrebiteľa vychádzal z výšky životného minima.

8. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička zo dňa 19.10.2018 má súd za preukázané, že
strany sporu uzatvorili túto zmluvu - žalobca v postavení veriteľa a žalovaný v postavení dlžníka, vzmysle, ktorej sa dohodli, že žalobca poskytne žalovanému spotrebiteľský úver v celkovej výške 24 000
eur. Účastníci tohto zmluvného vzťahu sa dohodli o tom, že žalovaný bude tento úver spolu s úrokmi
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 345,18 eur v období od 15.11.2018 do 15.10.2026,

t.j. 96 mesiacov s tým, že výška poslednej mesačnej splátky bola dohodnutá v sume 344,04 eur. Ako
celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, je v zmluve uvedená suma 33 136,14 eur. Bola dohodnutá
fixná úroková sadzba 8,5% ročne a v zmluve sa uvádza i údaj o priemernej RPNM 8,87% ročne. V
zmysle bodu 4.5 zmluvy bol žalobca v prípade riadneho nesplácania úveru oprávnený vyhlásiť úver
za predčasne splatný. Súčasťou uvedenej zmluvy bol aj tzv. splátkový kalendár - viď bod 2.3 zmluvy.

Žalovaný uviedol ako adresu trvalého pobytu, respektíve korešpondenčnú adresu Robotnícka 288/3,
Považská Bystrica.

9. Listom zo dňa 15.11.2022 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžných splátok v tom čase vo
výške 1380,72 eur a poplatkov vo výške 27 eur, t.j. celkovo 1407,72 eur s upozornením, že v prípade
neuhradenia bude oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Z listinného dôkazu ePotvrdenka na

čísle listu 11 v spojení so sledovaním zásielky na čísle listu 13 má súd za preukázané, že uvedenú
výzvu žalobca doručoval žalovanému na adresu Jasenica 391.

10. Listom zo dňa 12.12.2022 žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu podstatného porušenia
ustanovení zmluvy o úvere predčasne zosplatnil úverový záväzok ku dňu 12.12.2022. Zároveň vyzval

žalovaného k úhrade dlžnej sumy v celkovej výške 15 303,01 eur do 10 dní od doručenia výzvy. Z
listinného dôkazu - fotokópie doručenky a ePotvrdenky na čísle listu 12 je zrejmé, že uvedený list
žalobca doručoval žalovanému na adresu C. XXX.

11. Z listiny - aktuálny stav úveru ku dňu 31.05.2023 mal súd za preukázané že žalovaný ku dňu

rozhodnutia súdu splatil 45 splátok po 345,18 eur, t.j. celkovo 15 533,10 eur.

12. Listinného dôkazu – Dáta dopytu zo Sociálnej poisťovne má súd za preukázané že žalobca dňa
19.10.2018 zisťoval v Sociálnej poisťovni okrem iného aj to, či žalovaný je zamestnaný s vymeriavacím
základom aspoň 1329 eur a to v predchádzajúcich troch mesiacoch, pričom výsledok tohto dopytu bol

kladný.

13. Z listinného dôkazu – Dáta dopytu v SRBI má súd za preukázané, že ku dňu 19.10.2018 mal
žalovaný existujúci 1 záväzok titulom osobného úveru - spotrebiteľský úver vo výške (zostávajúca istina
a príslušenstvo) 8616 eur s mesačnou splátkou 100 eur.

14. Z listinného dôkazu - žiadosti o spotrebiteľský úver má súd za preukázané, že žalovaný do žiadosti
o poskytnutie úveru uviedol okrem osobných a kontaktných údajov (kde ako adresu trvalého bydliska a
korešpondenčnú adresu žalovaný uviedol F. XXX/X, D. E.) aj to, že je ženatý, má 0 vyživovaných detí,
býva vo vlastnom, je zamestnaný v Slovenskej republike u zamestnávateľa A Group, Považská Bystrica

od 01.09.2016 s čistým mesačným príjmom 1209 eur. V kolónkach "Mesačné splátky iných úverov a
pôžičiek ", "Iné príjmy a dôchodok ", "Zrážky, výživné a iné výdavky "je uvedený údaj 0 eur.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3)
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváranía plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia

zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 7 ods. 1, 2, 16, 17, 19, 20, 21, 23, 27, 41 zákona č. 129/2010 Z.z., (1) Veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
(2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným

zákonom.
(16) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý
nepoškodzujespotrebiteľov,ab)sodbornoustarostlivosťou;vynaloženieodbornejstarostlivostijeveriteľ
povinný hodnoverne preukázať.

(17) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi
informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť
spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúversohľadomnazískanéinformácieospotrebiteľovi;akjeveriteľom
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo

viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej
väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov
podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
(19) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní

určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
(20)Navýpočetukazovateľaschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúversapoužijútietopoložky:
a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a
osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d)

peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
(21) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú
povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet
hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).

(23) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.(27) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní
na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o
finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné
overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré
sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje
inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to
prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred
získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
a na príjem spotrebiteľa.
(41) Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových
sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov
alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie
dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch
spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti

o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na podiel spotrebiteľských
úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu voči
celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

22. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

23. V zmysle § 2 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14. novembra

2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
(oznámenie č. 306/2017 Z. z.) v znení opatrenia č. 6/2018 (oznámenie č. 168/2018 Z. z.), (1) Ukazovateľ
schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku
3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu

ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca.
(2) Limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.
(3) Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určujú ako súčet a) výšky splátky
poskytovaného spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm. c) zákona pri zohľadnení odsekov 8 a 9
a § 4 a b) sumy peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona

pri zohľadnení odsekov 10 až 17.
(4) Celková výška čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) zákona sa vypočíta
ako aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne
predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.
(5) Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods.

20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima
spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so
spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosťvovýškeurčenejprávoplatnýmrozhodnutímsúdu;akrozhodnutímsúduniejeurčenévýživné,vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie
výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená
o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa,

životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom
v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo
výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške
najmenej 30 % životného minima na túto osobu.

24. V súdenom prípade niet sporu o tom, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
došlo k uzatvoreniu a realizácii záväzkového vzťahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička zo
dňa 19.10.2018, a to v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je vzhľadom na povahu
účastníkov právneho vzťahu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. Na
základe uvedenej zmluvy žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalovanému
ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom v

pravidelných mesačných splátkach. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

25. Predmetná zmluva je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona
č. 129/2010 Z. z., pričom žalobca vystupoval v pozícii veriteľa (§ 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.)

a žalovaný v pozícii spotrebiteľa (§ 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.). Z uvedeného zákona vyplývajú
zmluvným stranám určité povinnosti, medzi ktoré patrí i povinnosť veriteľa pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
posúdiťsodbornoustarostlivosťouschopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver(§7ods.1zákona
č. 129/2010 Z. z.). Pokiaľ totiž veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 cit. zákona,

nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 cit. zákona sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez nahliadnutia
do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania jeho schopnosti splácania úveru,

rovnako tak aj porušenie ustanovení podľa § 7 ods. 19 až 42 cit. zákona (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z.). To, či veriteľ - žalobca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, skúma súd ex offo
(napr. rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18, C-449/2013 a iné).

26. Zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j.
vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplneniepodmienok uvedených v ustanovení
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných
informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak
by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov na splácanie úverov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto
ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti (rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 16CoCsp/1/2023 zo dňa 25.07.2023).

27. Veriteľ v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je povinný posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom najmä na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. možno vyvodiť, že rovnako dôležité sú aj
údaje o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, overovanie údajov v príslušných databázach alebo

registroch, ako i napr. overovanie príjmu cez interné alebo externé zdroje nezávislé od spotrebiteľa (to
s poukazom na § 7 ods. 27 cit. zákona). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na
pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane
po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako

stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.28. Žalovaný v žiadosti uviedol čistý mesačný príjem vo výške 1209 eur. V zmysle § 7 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. je síce spotrebiteľ povinný uvádzať plné, presné a pravdivé údaje potrebné na
posúdenieschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver,veriteľjevšakpovinnýtietoúdajezískané

od spotrebiteľa aj overiť, či už z externých alebo interných zdrojov, resp. prostredníctvom Sociálnej
poisťovne (§7 ods. 27 zákona č. 29/2010 Z.z.). Súd má za to, že v súdenom prípade žalobca takto
nepostupoval a žalovaným oznámený čistý príjem riadne neoveroval. Pokiaľ žalobca vychádzal z údaja
z lustrácie v Sociálnej poisťovni, k tomuto súd uvádza, že údaj o vymeriavacom základe žalovaného vo
výške 1329 eur (vyššia suma vymeriavacieho základu sa z tejto lustrácie nedá určiť), nie je relevantný vo

vzťahu k overeniu si čistého príjmu žalovaného. Je všeobecne známe, že vymeriavací základ je suma,
z ktorej sa počíta zdravotné a sociálne poistenie, a tento vymeriavací základ sa spravidla rovná výške
hrubej mzdy. Žalobca na základe overenia v Sociálnej poisťovni teda mal údaj zrejme o hrubej mzde
žalovaného, z ktorej je však nevyhnutné odpočítať minimálne odvody na zdravotné a sociálne poistenie
a daň z príjmu, aby bolo možné dospieť k údaju o čistej mzde. V roku 2018 boli odvody zamestnanca
na sociálne poistenie 9,4% z vymeriavacieho základu, na zdravotné poistenie 4% z vymeriavacieho

základu. Z toho je zrejmé, že odvody žalovaného na toto poistenie zo sumy 1329 eur predstavovali
sumu 178,09 eur, čo po odrátaní od sumy 1329 eur je 1150,91 eur. Už uvedená suma bola nižšia
než žalovaným uvádzaná čiastka 1209,- eur v žiadosti o spotrebiteľský úver, a to ešte nebola z jeho
mzdy zrazená daň z príjmu, ktorá bola v roku 2018 vo výške 19%. Podľa názoru súdu, žalobca pred
poskytnutím spotrebiteľského úveru dostatočným spôsobom neoveroval príjem žalovaného, na základe

čoho nemohol s odbornou starostlivosťou posúdiť jeho schopnosť splácať úver.

29. Z ustanovenia § 11 ods. 2 veta tretia zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva povinnosť veriteľa pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere zisťovať údaje aj o výdavkoch spotrebiteľa (žiadateľa
o spotrebiteľský úver). Žalobca však v konaní nepreukázal, že by pred uzatvorením zmluvy

o spotrebiteľskom úvere zisťoval, aké sú výdavky žalovaného na jeho základné životné potreby napr.
náklady na bývanie, stravu, energie, cestovné, telefón, náklady na zdravotnú starostlivosť a pod, teda
na také základné a odôvodnené potreby, ktoré musí pravidelne vynakladať v priemere za mesiac.

30. Bez toho, aby žalobca ako veriteľ skúmal aj tieto aspekty, t. j. skutočné výdavky žalovaného,

nemohol si utvoriť reálny obraz o celkovej finančnej situácii žalovaného, ktorý je potrebný pre posúdenie
jeho schopnosti splácať úver. Každý potenciálny klient - žiadateľ o úver je vysoko individuálny, má
rôzne životné potreby a z toho vyplývajúcu rôznu výšku výdavkov potrebných na uspokojenie týchto
svojich potrieb (napr. iné výdavky na bývanie budú v prípade prenajatého bytu alebo domu, iné v
prípade vlastného bytu alebo domu, niekto má pravidelne mesačne výdavky v súvislosti so zdravotnou

starostlivosťou a niekto nie a pod.), preto podľa názoru súdu veriteľ musí prihliadnuť na individuálne
náklady každého potenciálneho klienta a skúmať jeho reálne výdavky. Zo žiadneho ustanovenia či už
zákonač.129/2010Z.z.aleboOpatreniaNBSč.10/2017nevyplýva,ževýškanákladovnazabezpečenie
základných životných potrieb (ktorú veriteľ musí zisťovať pre účely výpočtu ukazovateľa schopnosti
splácať spotrebiteľský úver – § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z. z.) je paušálna a automaticky sa rovná

výške životného minima spotrebiteľa, prípadne osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.
Podľa názoru súdu, pokiaľ sa v § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 spomína životné minimum,
v kontexte s ustanovením § 7 ods. 41 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. je zrejmé, že ide o minimálnu
výšku, ktorá musí byť bez ohľadu na údaje zistené od spotrebiteľa braná veriteľom do úvahy ako náklady
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa pre potreby výpočtu ukazovateľa schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Uvedené ustanovenie § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017
v žiadnom prípade nezbavuje veriteľa povinnosti zisťovať od každého žiadateľa informácie o skutočnej
výške výdavkov na zabezpečenie základných životných potrieb, a to v súlade s ustanovením § 7 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. a neumožňuje veriteľovi pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, resp. pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver namiesto údaja

o reálnych výdavkoch použiť automaticky údaj rovnajúci sa sume životného minima.

31. Ako už bolo uvedené vyššie, zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, vychádzajúc z jeho znenia,
skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, teda vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti dodávateľa.
Za posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou

nemožno považovať to, ak veriteľ nezisťuje výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb
od spotrebiteľa a uspokojí sa len s údajom o tom, že spotrebiteľ je ženatý bez vyživovaných detí, býva
vo vlastnom, je zamestnaný od 9/2016 a s údajom o čistom príjme spotrebiteľa uvedenom v žiadosti
o spotrebiteľský úver bez jeho relevantného overenia a informáciou, že žalovaný spláca osobný úver vovýške 100 eur. Nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že žalovanému bol napokon poskytnutý úver
v celkovej sume 24 000 eur s dobou splácania 8 rokov po 345,18 eur mesačne, čo znamená, že žalovaný
bol povinný za účelom splácania svojich úverových záväzkov splácať každý mesiac celkovo 445,18 eur

namiesto pôvodných 100 eur. Za týchto okolností má súd za to, že žalobca pred poskytnutím úveru
žalovanému - spotrebiteľovi nekonal s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá ustanovenie §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ale naopak, svoje povinnosti podľa tohto ustanovenia zákona porušil,
a to dokonca hrubo (okrem neoverovania príjmu a zisťovania výdavkov aj s poukazom na porušenie §
7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z.). Súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené predpoklady

uvedené v ustanovení § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. že žalobca nebol oprávnený vyžadovať
od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

32.Predčasnezosplatniťúvernebolžalobcaoprávnenýajzinéhodôvodu,asíce,ženebolopreukázané,
že výzva pred zosplatnením - list zo dňa 15.11.2022 podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa

dostala do dispozície žalovaného. Totižto, tak zo žiadosti ako aj zo samotnej úverovej zmluvy vyplýva, že
žalovaný poskytol údaj o svojej adrese (či už trvalého pobytu alebo na doručovanie) Robotnícka 288/3,
Považská Bystrica. Nevedno z akého dôvodu potom žalobca doručoval či už výzvu pred zosplatnením
zo dňa 15.11.2022 alebo aj samotné oznámenie o zosplatnení zo dňa 12.12.2022 žalovanému na
adresu Jasenica 391. Zo žiadneho listinného dôkazu totiž nevyplýva, že by žalovaný požiadal žalobcu

o zmenu doručovania listín z adresy F. XXX/X, D. E. na adresu C. XXX. Pokiaľ aj žalobca predkladal
ePotvrdenky,fotokópiuobálky,resp.informáciuzosledovaniazásielky,tietolistinnédôkazynepotvrdzujú
skutočnosť, že sa najmä (ale nielen) výzva pred zosplatnením dostala do dispozície žalovanému. Súd
tedakonštatuje,žepokiaľnebolisplnenépodmienkypodľa§53ods.9Občianskehozákonníka,nemohlo
dôjsť ani k platnému zosplatneniu úveru.

33. Je zrejmé, že žalobca úver predčasne zosplatnil, a to k 12.12.2022. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd konštatuje, že toto zosplatnenie je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
k zosplatneniu došlo v rozpore so zákonom (či už § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ale aj § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka). Žalovaný mal teda aj naďalej pokračovať v splácaní avšak len sumy 24 000

eur vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť, a to v dohodnutých splátkach po 345,18
eur v období 15.11.2018-15.08.2024. Je zrejmé, že žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu uhradil celkovo
15 533,10 eur, čo predstavuje 45 splátok po 345,18 eur splatných od 15.11.2018 do 15.07.2022. Ku dňu
rozhodnutia súdu teda žalobcovi nezaplatil celkovo 7 593,96 eur (22 splátok po 345,18 eur splatných
v období 15.08.2022-15.05.2024). Hoci je zrejmé, že žalovaný dlhuje žalobcovi ku dňu vyhlásenia

rozsudku sumu 7 593,96 eur, čo sú splatné splátky, nie je možné toto právo žalobcovi priznať vzhľadom
na ním tvrdené predčasné zosplatnenie.

34. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024
by totiž išlo o prekročenie rámca žalobcom vymedzeného petitu a priznanie plnenia z iného skutkového

základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. V zmysle zásady „ne ultra petitum“ nemôže
súd prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký
bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu. Obdobne aj rozhodnutia Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 10CoCsp/2/2023, resp. 11CoCsp/27/2023. Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

35. Z rovnakých dôvodov ako je uvedené v bode 34. odôvodnenia tohto rozsudku by bol daný dôvod na
zamietnutie žaloby v celom rozsahu aj v prípade, ak by u žalobcu nebolo preukázané hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (teda ak by žalobca mal právo na zaplatenie istiny,
úroku aj poplatkov), nakoľko nárok bol uplatnený z titulu zosplatnenia (ktoré je neplatné), a teda nie

je dôvodné priznať pohľadávku v rozsahu splátok splatných ku dňu rozhodovania súdu vzhľadom na
argumentáciu súdu uvedenú v predchádzajúcom bode odôvodnenia.

36. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu zamietol,
patrínároknanáhradutrovkonaniaúspešnejstranesporu,čoje vtomtoprípadežalovaný.Nakoľkovšak

žalovanému z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, ako je vedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Trenčín v jednom vyhotovení.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).