Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205484
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124205484.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr.
Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová v sporovej veci žalobcov: 1. A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C.
XX, D., 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, obaja zast.: KUTAN & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 861
308, Štúrova 4, Bratislava, proti žalovaným: 1. LMK Reality s.r.o., IČO: 47 211 393, Šelpice 156, 2. A.
E., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, G., 3. H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, G., všetci zast.: JUDr. Ireneusz

Piotr Giebel, advokát, Sladovnícka 22, Trnava, o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava z 31.07.2024, č. k. 31C/72/2024-32, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pozastavil účinnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a

nebytových priestorov bytového domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku CKN č. 140, o
veľkosti 473 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúceho sa v okrese Trnava, obci
G. a katastrálnom území G., prijaté na schôdzi vlastníkov dňa 13.06.2024, ktorým bol pomerom hlasov
7 : 2 schválený návrh v nasledovnom znení: „Schôdza rozhodovala o návrhu schváliť investičný zámer
spoločnostiLMKReality,s.r.o.,žetátospoločnosťbuderealizovaťpredstavenýinvestičnýzámer,ktorého
predmetom bude dielo Tepelná ochrana a obnova domu K. L. X, G. aj so vstavbou alebo nadstavbou

nebytových priestorov do povaly domu“, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie mal zo žaloby a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj z príloh za osvedčené, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi, každý v
podiele 1, bytu č. X a nebytového priestoru č. X vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v bytovom dome vo

veľkosti 12862/51842 a 2060/51842 (LV č. XXX pre k. ú. G.) a že dňa 13.06.2024 sa uskutočnila
schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, na ktorej došlo k schváleniu návrhu
investičného zámeru žalovaného 1, resp. prijatiu rozhodnutia vlastníkov.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2
písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), § 3, § 136 ods. 1 a 2, § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), § 14 ods. 1 až 4, § 14a ods. 5, 7 a 8 zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (ďalej len „ZoVB“) a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je
dôvodný. Žalobcovia osvedčili, že na schôdzi vlastníkov 13.06.2024 bolo prijaté rozhodnutie vlastníkov,
s ktorým nesúhlasili a ako prehlasovaní vlastníci sa domáhajú určenia neplatnosti/zrušenia rozhodnutia
vlastníkov. Podľa § 14a ods. 8 ZoVB sa môžu prehlasovaní vlastníci domáhať dočasného pozastavenia

účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré v tomto prípade predstavuje
osobitný typ neodkladného opatrenia. Žalobcovia predložili zápisnicu zo schôdze vlastníkov s prílohami(splnomocneniami zo strany advokáta a prezenčnou listinou), z ktorej je zrejmé, že dvaja zo žalovaných
mali byť na hlasovaní zastúpení zástupcom (advokátskym koncipientom). Podľa § 14a ods. 5 ZoVB
mal byť prílohou zápisnice originál prezenčnej listiny s priloženými splnomocneniami. K zápisnici však

bolo priložené iba splnomocnenie advokátskeho koncipienta (ktorý podpisoval aj prezenčnú listinu),
nie priame splnomocnenie advokáta vlastníkom bytu, či nebytového priestoru. Zo zápisnice pritom
vyplýva, že rokovania schôdze sa zúčastnili štyria vlastníci a dve splnomocnené osoby podľa prezenčnej
listiny, pričom z nej nie je zrejmé, kto konkrétne pri jednotlivých bodoch schôdze hlasoval (či sám
vlastník alebo splnomocnenec). Z toho dôvodu je súd toho názoru, že uvedené vzbudzuje pochybnosti

o formálnej platnosti rozhodnutia vlastníkov. Súd tiež zohľadnil tvrdenia žalobcov, že vzhľadom na
tvrdené personálne prepojenie žalovaných a namietaný nedostatok údajov, je potrebné preskúmať,
či rozhodnutím vlastníkov smerujúcim k nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným 1 k nebytovým
priestorom, ktoré majú byť na základe investičného zámeru vstavané/nadstavané do priestorov povaly
– ako dosiaľ spoločného priestoru bytového domu, s nie konkrétne špecifikovanou kompenzáciou,
nedôjde k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako rozporné s dobrými mravmi (a teda neplatné). Uvedenú skutočnosť nemožno posúdiť priamo zo
žaloby a bez vyjadrenia žalovaných, a teda k jej priamemu vyhodnoteniu pristúpi súd až v konaní vo
veci samej. Tu súd podporne odkázal aj na § 139 ods. 3 OZ, špecifikujúci cieľ zákonodarcu preskúmať
dôležité zmeny (keď realizáciu vstavby/nadstavby do povaly nehnuteľnosti možno považovať za zmenu
dôležitú) spoločných vecí v prípade ich spoluvlastníctva a nesúhlasu prehlasovaných spoluvlastníkov,

čo do rozhodnutia o zmene, ktorého konkretizáciou je § 14a ods. 8 ZoVB. V konaní vo veci samej súd
taktiež vyhodnotí určitosť, či neurčitosť rozhodnutia vlastníkov, ktorá môže byť taktiež dôvodom jeho
neplatnosti. Vzhľadom na potrebu ochrany vlastníckeho práva žalobcov a s odkazom na skutočnosť,
že pozastavením účinnosti rozhodnutia vlastníkov, ktoré zákon priamo predpokladá, nedôjde k žiadnej
podstatnej škode na strane žalovaných (princíp proporcionality), súd dospel k záveru, že dočasné

pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej je dôvodné.
Bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k pokračovaniu úkonov zo strany žalovaného
1 (aj s vynakladaním výdavkov a následnému vzniku ďalších konfliktov medzi stranami) v smere
realizácie investičného zámeru, prípadne k vydaniu nového rozhodnutia stavebným úradom, čo nie
je do preskúmania platnosti rozhodnutia vlastníkov žiadúce. Z uvedeného je zrejmé, že boli splnené

predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd osobitne nerozhodoval, keďže bude ďalej
pokračovať konanie vo veci samej.

4. Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa žalovaní domáhali jeho zmeny tak, že odvolací

súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alebo zrušenia a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, pretože žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť vzájomné
pomery a vydané neodkladné opatrenie je v rozpore s princípom proporcionality. Napadnuté rozhodnutie
považujú za arbitrárne, nepreskúmateľné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietli, že súd prvej inštancie nesprávne vykladá § 14a ods. 5 ZoVB, keď absenciu priložených

splnomocnení považuje za dôvod spochybňujúci formálnu platnosť rozhodnutia vlastníkov bytov
a nebytových priestorov. ZoVB pritom vyslovene uvádza, že splnomocnená osoba je povinná sa
splnomocnením preukázať na začiatku schôdze, nemá povinnosť ho aj odovzdať. Splnomocnená
osoba sa preukázala na začiatku schôdze originálom splnomocnení udelených advokátovi, ktorý
následne splnomocnil svojho advokátskeho koncipienta na účasť na schôdzi vlastníkov, pričom len tieto

substitučné splnomocnenia boli správcovi odovzdané. Preto nepriloženie aj splnomocnení udelených
advokátovi k zápisnici nemôže vzbudzovať údajnú pochybnosť o formálnej platnosti. Žalobcovia na
schôdzi ani nenamietali prítomnosť, či oprávnenie splnomocnenca zúčastniť sa schôdze. Schválením
investičného zámeru nedochádza žiadnym spôsobom ani rozsahom k zásahu do vlastníckeho práva
žalobcov, či k nedostatočnému špecifikovaniu celkovej výšky investície spoločnosti LMK Reality s.r.o.

s ohľadom na plánovanú revitalizáciu bytového domu. Ako deklarovala spoločnosť LMK Reality s.r.o.
pri predstavení investičného zámeru, spoločnosť vykoná samotný investičný zámer až po zabezpečení
všetkých podkladov pre zhotovenie takejto stavby v súlade s príslušnými zákonmi a až po uzavretí
zmluvy o dielo s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Uzavretiu zmluvy musí predchádzať ďalšia
schôdza vlastníkov. Až na základe schválenej zmluvy o dielo by mohlo dôjsť k zásahu do práv

žalobcov. Takéto rozhodovanie však nebolo predmetom schôdze. Súd prvej inštancie sa tiež nesprávne
odvoláva na ustanovenia OZ o podielovom spoluvlastníctve, hoci spoluvlastnícke právo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam bytového domu je osobitným druhom podielového
spoluvlastníctva, ktoré sa spravuje výlučne ZoVB, čo potvrdil aj Ústavný súd SR v náleze z 03.07.2013,sp. zn. Pl. ÚS 110/2011. Toto právo je akcesorické k vlastníctvu bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome a riadi sa ZoVB, ktorý ustanovuje aj minimálne hlasovacie kvóra pre platné prijatie rozhodnutia.
Prípadná vstavba alebo nadstavba nebytových priestorov sa nemôže subsumovať pod dôležitú zmenu

veci v zmysle OZ, ale pod rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle ZoVB. Keďže
sa súd vôbec nevyporiadal s otázkou, či rozhodnutie vo vzťahu k budúcemu investičnému zámeru
bolo prijaté požadovanou väčšinou v zmysle ZoVB, vydané neodkladné opatrenie je nepreskúmateľné.
Rozhodnutím vlastníkov nedochádza k žiadnemu zásahu do vlastníckych práv vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Nebola schválená vstavba alebo nadstavba nebytových priestorov, zhotovenie

diela spoločnosťou LMK Reality s.r.o., spôsob financovania diela, ani oprávnenie na zastupovanie
pred stavebným úradom. Rozhodnutím vlastníkov bol schválený len investičný zámer tak, aby mohli
byť vykonané základné úkony v „predrealizačnej“ fáze, ako je architektonická štúdia a projektová
dokumentácia. Vydané neodkladné opatrenie preto porušuje princíp proporcionality, keďže sa bez
náležitého odôvodnenia a opodstatnenia zasahuje do práva žalovaných, najmä žalovaného 1, ktorý
nemôže vykonať „predrealizačné“ úkony smerujúce k naplneniu investičného zámeru. Rozhodnutím

vlastníkov neboli obmedzené žiadne práva žalobcov.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovali napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne,
keďže nepozastavením účinnosti rozhodnutia by sa mohol zmariť účel konania vo veci samej.
Podľa žalobcov odvolanie obsahuje zavádzajúce právne argumenty a nepravdivé skutkové tvrdenia.

Žalobcovia žalobu opierajú o skutočnosť, že rozhodnutie prijaté 13.06.2024 na schôdzi vlastníkov
je neurčité, resp. neprimerane zasahuje do ich práv. Žalovaní uznali, že k zápisnici neboli priložené
splnomocnenia, no tvrdia, že to nie je problém, odvolávajúc sa na komentované znenie ZoVB z
roku 2012. Právna úprava účinná od 01.04.2024, súčasťou ktorej je aj § 14a ZoVB ustanovila, že
splnomocneniasúpovinnouprílohouzápisnice.Kzápisnicivšaknebolopriloženéžiadneplnomocenstvo

od žalovaných pre advokáta a ani jeho fotokópia. Žalobcovia považujú tvrdenie žalovaných o chybe v
zápise počtu hlasujúcich vlastníkov za pokus o zakrytie ďalších nedostatkov a síce, že plnomocenstvo
žalovaného 2 neobsahuje úradne osvedčené podpisy, v dôsledku čoho nebolo spôsobilé na realizáciu
úkonu hlasovania. Naviac plnomocenstvá sú datované k 07.11.2023 a je zrejmé, že neboli udelené za
účelom účasti práve na tejto schôdzi vlastníkov. Zmätočnosť prezenčnej listiny a absencia plných mocí

vyvoláva pochybnosti o oprávnenosti hlasovania a platnosti rozhodnutia. Žalobcovia odmietajú tvrdenia,
že rozhodnutie malo len informačný účel a údajne nemohlo zasiahnuť do ich práva. V skutočnosti
išlo o hlasovanie vlastníkov o podstatných otázkach týkajúcich sa života bytového domu, že práve
spoločnosť LMK Reality s.r.o. bude realizovať predstavený investičný zámer a vstavbu alebo nadstavbu
nebytových priestorov do povaly bytového domu, ku ktorej nadobudne aj vlastnícke právo. Rozhodnutie

je neurčité, keďže sa nevie do akej miery bude povala bytového domu zasiahnutá a ani za akú sumu sa
vlastníci bytov majú vzdať svojho vlastníckeho práva k týmto priestorom. Ide pritom o relevantný podklad
pre orgány verejnej moci na prijatie ďalších rozhodovaní v súvislosti s bytovým domom. Rozhodnutím
došlo k schváleniu podstaty obchodu, v ktorom žalovaný 1 obnoví dom z neidentifikovanej časti z
fondu opráv a z neidentifikovanej časti z vlastných zdrojov a ako odplatu získa výlučné vlastníctvo

k nebytovým priestorom. Absenciou pozastavenia účinnosti rozhodnutia teda reálne hrozí zhoršenie
postavenia žalobcov. Práve rozhodnutie vlastníkov je krajne neproporciálne a hrubo zasahuje do práv
žalobcov. V danom prípade ide o dôležitú zmenu veci, o ktorej sa zmieňuje aj generálna právna úprava
v § 139 ods. 3 OZ, a teda potreba ochrany žalobcov je v tomto prípade ešte naliehavejšia.

6. V odvolacej replike žalovaní predniesli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojho odvolania a doplnili,
že napriek novelizáciám ZoVB, žiadne zákonné ustanovenie neustanovuje povinnosť splnomocnenej
osoby odovzdať originál alebo kópiu tohto splnomocnenia alebo vyhotoviť kópiu a túto priložiť.
Argumentácia absenciou splnomocnení ako formálnym nedostatkom zápisnice je tak nedôvodná,
keďže zákon s absenciou splnomocnení ako prílohy k zápisnici nespája žiadny právny následok.

Plnomocenstvo nie je automaticky časovo limitované len na uskutočnenie jednej schôdze. V prípade
nejasností je potrebné vychádzať z obsahu udeleného plnomocenstva, a ak v ňom nie je uvedené
časové obmedzenie, môže platiť až do odvolania splnomocniteľom. K tvrdeniam žalobcov k údajnej
chybe v písaní v zápisnici pri súčte oprávnených osôb hlasovať na schôdzi vlastníkov žalovaní uviedli,
že nebola spôsobená žalovanými a nemôže spôsobiť neplatnosť rozhodnutia vlastníkov. ZoVB síce

explicitne neustanovuje písomnú formu pre zmluvu o dielo pri vstavbe alebo nadstavbe nebytových
priestorov v bytovom dome, avšak vzhľadom na podrobnú úpravu zmluvy o dielo v § 21 a § 22 ZoVB,
ako aj nevyhnutnú potrebu preukázať podstatné náležitosti tejto zmluvy vlastníkom bytov a nebytových
priestorov a orgánom verejnej moci, je celkom jednoznačné, že musí mať písomnú formu. Žalobcovianeuviedli do akých práv a oprávnených záujmov žalobcov malo prijatím rozhodnutia vlastníkov údajne
dôjsť. Je však zrejmé, že nebolo prijaté žiadne rozhodnutie, ktorým by vlastnícke právo žalobcov bolo
ukrátené.

7. V odvolacej duplike žalobcovia zopakovali svoje argumenty, ktoré už uviedli vo svojom vyjadrení.
Doplnili, že spôsob financovania diela, ktorý sa schválil rozhodnutím, prináša do vzťahov medzi
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov značný nepomer. Vzhľadom na absenciu dát a neurčitosť
rozhodnutia pritom žalobcovia ani nevedia, o aký veľký nepomer ide na ich úkor. Z uvedeného jasne

vyplýva, že jednoznačne došlo k neprimeranému zásahu do práv žalobcov.

8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou
proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) CSP], preskúmal dotknuté uznesenie
v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Na účely posúdenia odvolania žalovaných odvolací súd preberá skutkový stav zistení súdom prvej
inštancie, pretože ho žalovaní v odvolaní nespochybnili.

10. Hneď na úvod treba odmietnuť odvolaciu námietku, že napadnuté uznesenie je arbitrárne (teda
že by zakladalo odvolací dôvodu spočívajúci v porušení práva žalovaných na spravodlivý súdny

proces). Z odvolania je zrejmé, že žalovaní nesúhlasia so závermi, ktoré viedli súd prvej inštancie ku
konštatovaniu dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaní tým ale namietajú nesprávne
právne posúdenie, čo je odvolací dôvod, ktorého základom nie je arbitrárnosť [sami ako odvolací dôvod
označili § 365 písm. d) a h) CSP]. Prípadné nesprávne právne posúdenie veci nezakladá odvolací dôvod
podľa § 365 písm. b) (pozri v tomto zmysle R 24/2017 či rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS

61/2019).

11. Neobstojí však ale ani odvolacia výhrada smerujúca proti právnemu posúdeniu veci, ktoré v tomto
prípade spočívalo vo vyhodnotení splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú upravené v ustanoveniach § 324 ods. 1 a § 325
ods. 1 CSP, z ktorých vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe procesného inštitútu
neodkladného zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na
jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Dokazovanievzmysle§185anasl.CSPsanevykonávaaprirozhodovanísavychádzazobsahunávrhu
a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené (§ 326 ods. 1 CSP).

13.Vychádzajúczoskutkovýchzisteníprvoinštančnéhosúdu,ktorýmijeodvolacísúdvzásadeviazanýa
ktoré sa považujú za nesporné, pretože ich žalovaní v odvolaní nepopreli, možno uzavrieť, že žalobcovia

osvedčili skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

14. Nárokom, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je právo žalobcov ako prehlasovaných vlastníkov
obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol (§ 14a ods. 8 ZoVB). Nebolo sporné, že žalobcovia sú
prehlasovaní vlastníci a že žalobu podali v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote (R 79/2021). Takisto

možno zo skutkových tvrdení žalobcov, ktoré sa týkali priebehu schôdze, považovať za osvedčené, že
hlasovanie o spornom uznesení vlastníkov sprevádzali okolnosti, ktoré môžu viesť k záveru o neplatnosti
hlasovania (zmätok v počte hlasujúcich či nejasnosti v tom, kto za koho hlasoval) a hoci možno súhlasiť
s tým, že pripojenie originálu plnomocnestva k zápisnici zákon nevyžaduje, zjavne však chýbajúce
plnomocenstvo môže vyvolať pochybnosť, či v danom čase mal splnomocnenec oprávnenie hlasovať.

15. Čo sa týka podmienky bezodkladnosti, znenie sporného uznesenia vlastníkov síce priamo
neobsahuje odkaz na zmluvu o dielo, na základe ktorej by sa mali činnosti uvedené v investičnom
zámere vykonať, nepochybne však označuje zmluvného partnera, s ktorým by sa mala zmluva
o dielo uzatvárať. V tejto súvislosti je podstatné paradoxne to, čím sa bránia žalovaní, že schválenie

investičného zámeru konkrétneho dodávateľa je dostatočným základom na to, aby tento dodávateľ začal
vykonávať prípravné úkony vedúce k realizácii diela (zaobstaranie architektonickej štúdie, projektovej
dokumentácie, atď.). Správne tu súd prvej inštancie naznačil hroziace vynakladanie výdavkov, ktorých
vznik možno odôvodnenie očakávať, ak sa účinnosť sporného uznesenia vlastníkov nepozastaví, akoto aj fakticky tvrdia samotní žalovaní. Hoci žalovaní v odvolaní zdôrazňovali, že tieto činnosti mal podľa
odôvodnenia sporného uznesenia vlastníkov vykonať žalovaní 1 na vlastné náklady, to ešte neznamená,
že by sa tým vzdal práva na náhradu týchto nákladov, ak by boli vynaložené zbytočne. Inak povedané, ak

byžalovaný1tietovýdavkyvynaložil,alekuzavretiuzmluvyodielobynakoniecnedošlo,napríkladpreto,
že by vlastníci zmluvu o dielo neschválili, mohol by žalovanému 1 vzniknúť nárok na náhradu škody,
za ktorý by zodpovedali nielen vlastníci, ktorí za investičný zámer hlasovali, ale aj žalobcovia, ktorí boli
proti nemu (§ 9 ods. 2 ZoVB). Dôležitá je aj okolnosť, že strany majú odlišný názor na rozsah možností,
ktoré sporné uznesenie vlastníkov poskytuje dodávateľovi (žalovanému 1), čo bude pravdepodobne

viesť k ďalším nezhodám medzi nimi. Je preto vhodné, aby sa účinnosť sporného uznesenia vlastníkov
pozastavila.

16. Nie je namieste ani výhrada žalovaných, že neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do ich
práv, pretože žalovaný 1 nemôže vykonať „predrealizačné úkony“ smerujúce k naplneniu investičného
zámeru (architektonická štúdia, projektová dokumentácia a prípadné ďalšie podklady), v dôsledku

čoho nemôže predložiť špecifikáciu pre riadne určenie prípadného budúceho rozsahu zásahu do
spoluvlastníckeho práva vstavbou alebo nadstavbou nebytových priestorov do povaly bytového domu.
Predovšetkým žalovaní netvrdia, aké práva žalovaných 2 a 3 sú neodkladným opatrením dotknuté,
takže ani odvolací súd nemá priestor napadnuté uznesenie posudzovať z tohto hľadiska. Pokiaľ však
ide o tvrdenia súvisiace so žalovaným 1, žalovaní nespresnili, prečo by žalovaný 1 nemohol spomenuté

„predrealizačné úkony“ uskutočniť aj bez rozhodnutia vlastníkov o schválení investičného zámeru.
Nevysvetlili, prečo by žalovaný 1, ktorý je takisto vlastníkom v spornom bytovom dome, a ktorý má preto
právo na prístup k všetkým podkladom súvisiacim s bytovým domom (doterajšie stavebné povolenia,
projektová či iná dokumentácia k bytovému domu), nemohol pripraviť architektonickú štúdiu a novú
projektovú dokumentáciu. Ak tieto činnosti mienil podľa odôvodnenia sporného uznesenia vlastníkov

vykonať na vlastné náklady, odvolací súd nateraz nevidí dôvod, prečo by tieto náklady na svoje
riziko nemohol vynaložiť aj bez sporného uznesenia vlastníkov. Nemožno preto súhlasiť ani s tým,
že neodkladné opatrenie predstavuje prekážku pre určenie podstatných náležitosti zhotovenia diela a
informovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov od rozsahu zásahu do spoluvlastníckeho práva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam bytového domu, ako aj financovanie tohto

diela a jeho primeranosť a proporcionalitu.

17. Napokon nemôže uspieť ani odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení o existencii vady konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 písm. d) CSP]. Žalovaní odvolaní
nevysvetlili, v čom by mal spočívať tento odvolací dôvod. Je však povinnosťou odvolateľa odvolacie

dôvody vymedziť, teda uviesť skutočnosti, ktoré umožnia odvolaciemu súdu vyhodnotiť ich dôvodnosť.
Odvolanie žalovaných je v tejto časti neúplné, a keďže na doplnenie odvolacích dôvodov sa odvolateľ
nevyzýva (§ 373 ods. 1 in fine CSP), ich nedostatok bráni odvolaciemu prieskumu napadnutého
rozhodnutia v tomto rozsahu [§ 386 písm. d) CSP].

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že boli splnené podmienky podľa § 325 ods.
1, a preto súd prvej inštancie vo výsledku správne rozhodol, keď návrhu žalobcov na nariadenie
neodkladnéhoopatreniavyhovel(§328ods.1CSP).Vdôsledkutohoodvolacísúdnapadnutéuznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil (výrok I).

19. Pretože konanie sa týmto rozhodnutím nekončí, lebo žalobu treba meritórne prejednať, o trovách
konania o neodkladnom opatrení vrátane trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej (§ 354 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).

20. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.