Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 9, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Ek/1602/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124348427
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Jašušáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124348427.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar.: XX. XX. XXXX, D. X, XXX
XX D..Biskup., práv. zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114, proti povinnému: E., F., E. XX, XXX XX D., G.: XX XXX
XXX, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava – mestská
časť Dúbravka, IČO: 42 185 190, o vymoženie 39,83 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom:

JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom exekútorského úradu: Račianska 66, 831 02 Bratislava, pod sp. zn.
275EX 1075/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe

dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.07.2024 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 39,83 Eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu
– Uznesenia Okresného súdu Levice sp. zn. 11Er/295/2014 zo dňa 25.05.2022, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 03.06.2022 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 22.07.2024 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav
Straka, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava (ďalej aj ako „súdny exekútor“),
ktorý ju vedie pod spisovou značkou 275EX 1075/24.

3. Povinný podal v zákonnej lehote u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom

uviedol, že pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom, ktorú si oprávnený uplatňuje v tomto
exekučnom konaní, mala byť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzatvorenej
medzi JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. ako postupcom a spoločnosťou EURK Finance s.r.o., so sídlom
Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 55 825 150 ako postupníkom, postúpená v celom rozsahu a teda
oprávnený nie je oprávnený sa v tomto exekučnom konaní predmetného nároku domáhať. Povinnému
bolo v tejto súvislosti doručené písomné Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2023.

Povinný v celom rozsahu namietal výšku uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny
súdneho exekútora ako aj náhrady hotových výdavkov, nakoľko oprávnenému nevznikol žiaden nárok.
Povinný rovnako namietol i výšku uplatnených trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, nakoľko
k zániku pohľadávky oprávneného došlo ešte pred začatím exekúcie. V zmysle uvedeného mal povinný
za to, že náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní oprávnenému neprináleží. Vzhľadom
na vyššie uvedené povinný žiadal, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie a zároveň si uplatnil nárok

na náhradu trov.4. K návrhu povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že oprávnený v celom rozsahu rozporuje
uvedené tvrdenia povinného, a teda že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 bola
ukončená zmluvnými stranami Dohodou o skončení zmluvy o postúpení pohľadávok, a na základe

predmetnej dohody došlo k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávok v celom rozsahu, pričom
povinnému bolo ukončenie zmluvy o postúpení pohľadávok oznámené. Ďalej oprávnený apeluje na
ustanovenie § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, v súvislosti s ktorým konštatuje, že exekučný súd
po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, vrátane jeho príloh a v súlade s daným ustanovením,
vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, pričom v zmysle vydaného poverenia,

je oprávneným subjektom práve oprávnený, a teda oprávnený je oprávnený domáhať sa v ňom
vymoženia svojej pohľadávky. Zároveň oprávnený uviedol, že mu neprináleží vyjadrovať sa k uplatneniu
a výške trov exekúcie určenej súdnym exekútorom. K povinným namietanej oprávnenosti náhrady
a výšky trov právneho zastúpenia oprávnený uviedol, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného
preukázateľne nedošlo, právny zástupca oprávneného má nárok na trovy právneho zastúpenia.
Oprávnený argumentoval prostredníctvom apelácie na ustanovenia Exekučného poriadku (§ 199e, §

199a, § 199d) uplatnenie nároku na náhradu trov konania právneho zastúpenia. Zároveň oprávnený
uviedol, že trvá na tom, aby súdny exekútor až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie naďalej zachoval blokáciu majetku povinného do výšky vymáhanej exekučnej
pohľadávky s príslušenstvom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal náhradu trov právneho

zastúpenia v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur.

5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

8. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno

navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu.

9. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť
doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto

skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

10. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu, možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdenéhopráva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a
aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii

nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku
umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa
preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou
sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj

podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti
(postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu
v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z
exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo
po vydaní exekučného titulu.

12. Povinný vo svojom návrhu namietal aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného, keď tvrdil, že vymáhaný
nárok bol na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi oprávneným ako postupcom
a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o. ako postupníkom postúpená v celom rozsahu, a
preto oprávnený nie je v tomto exekučnom konaní oprávnený. Povinnému bolo doručené zo strany
oprávneného oznámenie o postúpení pohľadávok. Oprávnený predložil súdu svoje vyjadrenie a zároveň

doručil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok medzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou EURK
Finance s. r. o. a rovnako aj dohodu o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok medzi oprávneným
a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o. Z takto zistených skutočností súd uvádza, že
má preukázané, že suma vymáhaného nároku bola na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok
postúpená, avšak toto postúpenie preukázateľne zaniklo nadobudnutím účinnosti dohody o zrušení

zmluvy o postúpení pohľadávok. Z predloženej dohody o zrušení je zrejmé, že predmetom bolo
zrušenie zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou
EURK Finance s. r. o., a preto došlo k zániku právnych účinkov postúpenia. Keďže došlo k zrušeniu
zmluvy o postúpení pohľadávok, súd musí prijať právny záver, že oprávnený bol v čase podania
návrhu na vykonanie exekúcie hmotnoprávnym veriteľom, a preto mu svedčí aktívna vecná legitimácia

v tomto exekučnom konaní. Skutočnosť, že oprávnený oznámil zrušenie postúpenia povinnému, a to
oznámením o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok až v čase po začatí exekúcie, nemá za právny
následok, že oprávnený nebol hmotnoprávnym veriteľom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie.
Oznámenie o postúpení pohľadávok doručené povinnému oprávneným má podľa § 526 ods. 1 zákona č.
40/1964Zb.Občianskehozákonníkainformačnýcharakteranepredstavujezákonnýpredpokladúčinkov

postúpenia.

13. Keďže súd uviedol, že oprávnenému prináleží aktívna vecná legitimácia, začatím exekúcie vzniká
súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov, ako aj odmena z vymoženého plnenia (v
zmysle § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.). Súd preskúmal upovedomenie o začatí exekúcie a zistil,

že súdny exekútor uviedol zákonnú lehotu ako aj výšku paušálnych výdavkov v súlade s Exekučným
poriadkom. V tomto exekučnom konaní súd v čase rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie konštatoval, že exekúcia začala dôvodne, v čoho dôsledku vznikol aj dôvodný nárok na
náhradu trov súdneho exekútora v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý po nezistení dôvodu
na zastavenie exekúcie súdom, je povinný v zmysle § 199c ods. 4 Exekučného poriadku uhradiť povinný

zo svojho majetku, ktorý podlieha exekúcií. Po preskúmaní námietky povinného proti výške a dôvodnosti
trov súdneho exekútora súd konštatoval jej nedôvodnosť.

14. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nepreukázal zánik
vymáhaného nároku v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a preto oprávnenému vznikol

nárok na náhradu trov spojených s podaním tohto nároku, a to v podobe súdneho poplatku za podaný
návrh, ako aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Súd v čase pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie zistil, že právny zástupca oprávneného vyčíslil výšku trov exekúcie oprávneného
v súlade s Exekučným poriadkom, ako aj s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a preto vydal poverenie na

vykonanie exekúcie v časti trov oprávneného tak, ako boli uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré by
bolo možné exekúciu zastaviť, a zároveň ani súd nevzhliadol niektorý z dôvodov, pre ktoré by bolomožné exekúciu zastaviť, a preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol ako nedôvodný. (I. výroková veta
rozhodnutia)

16.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

20. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

23. V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako
kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada
zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému
účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v

súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný,
pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok
na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Právny zástupca oprávneného si
v podaní zo dňa 11.09.2024 uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vzniknutých v dôsledku

návrhu povinného na zastavenie exekúcie v sume 26,44 Eur. Keďže súd nevyhovel návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, rozhodol o nároku oprávneného podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a
priznal náhradu trov oprávnenému za jeden úkon právnej služby v podobe podania na súd – vyjadrenie
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd zistil, že právny zástupca vyčíslil výšku tohto úkonu
v súlade s Exekučným poriadkom, ako aj s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a preto priznal oprávnenému
náhradu vo výške 26,44 Eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d
Exekučnéhoporiadkuavydádodatokkpovereniunavykonanieexekúcie.(II.výrokovávetarozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.