Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123359292
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123359292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o.,
so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného obchodnou spoločnosťou
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO:
00 585 441, o zaplatenie 137,49 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 7C/82/2023-143 zo dňa 22. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7C/82/2023-143 zo dňa 22. mája 2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 137,49 eur spolu s úrokom z omeškania 5,50 % ročne
zo sumy 137,49 eur od 31.07.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá
veta výrokovej časti). Zároveň žalobcovi priznal proti žalovanému právo
na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhá veta výrokovej časti).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vyššie
uvedeného plnenia na tom skutkovom základe, že dňa 19.04.2022 došlo v Žiline k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol v čase dopravnej
nehody poškodený A. B.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo odviezť do autoservisu, na
čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 237/2022 zo dňa
03.05.2022, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom trval

od 03.05.2022 do 09.05.2022 po dobu zotrvania poškodeného motorového vozidla v autoservise, až
do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený
k dispozícii iné motorové vozidlo. Po ukončení doby trvania nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru
č. 2602022 splatnú dňa 24.05.2022 na sumu 345,81 eur bez DPH. Poškodený odplatne postúpil svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný dňa 20.07.2022 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo
výške 208,32 eur a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že uznal náhradu za nájom náhradného vozidla len do dňa

nasledujúceho po dni skončenia opravy vozidla, teda do dňa 06.05.2022 t. j. 4 dni. Len tieto náklady
považoval za účelne vynaložené. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že zákonný a správny bol postup,
kedy nájom náhradného vozidla trval až do vystavenia krycieho listu a poskytnutia poistného plnenia
žalovanou. Uviedol, že v otázke posúdenia počtu dní oprávneného a primeraného prenájmu motorovéhovozidla je potrebné túto otázku skúmať v súlade so súdnymi rozhodnutiami súdnych autorít. Postup
autoservisu, keď napriek tomu,
že je vozidlo opravené a toto naďalej zadržiava považoval žalovaný za neprípustný. Tvrdenie

o bežnej obchodnej praxi a predloženie potvrdení o tejto skutočnosti žalobcom podľa neho neobstojí
a schvaľovanie tohto nezákonného postupu by sa malo zvrátiť. Nič nebránilo tomu, aby po skončení
opravy bolo opravené vozidlo prevzaté poškodeným. Postup autoservisu
pri uplatňovaní zádržného práva považoval žalovaný za nezákonný, z čoho vyvodzoval,
že pri likvidácii poistnej udalosti č. 9 532 221 075 postupoval správne.

4. V ďalšom žalobca argumentoval tým, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného
vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol
poškodený používať svoje motorové vozidlo. Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých
z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo
poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na
ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby

pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva. Z predloženej faktúry za
opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru/služby dňa 05.05.2022, avšak vzhľadom na odplatný
charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia
druhej zmluvnej strany. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla bola v priamoúmerná s promptnosťou
šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Poškodený si splnil všetky

povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody. O tom, že z jeho
strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie, svedčí aj skutočnosť, že si nechal svoje vozidlo opraviť v
autoserviseFINAL-CDspol.sr.o.,ktorýjeobchodnýmpartneromžalovanéhoasúčasneautorizovaným
servisom
pre model poškodeného vozidla. Autoservis mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu,

že mu bude poskytnutá úhrada za opravu. Poukázal na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv
motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové
vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla,
resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou či krycieho listu. Náklady na prenájom náhradného
motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho

odovzdania opraveného vozidla
a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu. Poškodené vozidlo sa v čase
od 03.05.2022 do 09.05.2022, t. j. 7 dní, nachádzalo v autoservise. V dôsledku škodovej udalosti
bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo. Nepriaznivosť stavu,
do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u

poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním spočívajúcom v tom, aby hľadal opravovňu
s najväčšou rýchlosťou opravy.
5. Žalovaný v ďalšom konaní uviedol, že po ukončení opravy autoservis vykonávajúci opravu zadržiaval
vozidlo až do pripísania sumy za opravu vozidla dňa 09.05.2022 na jeho účet. Žalovaný argumentoval
rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky, ktorá takýto postup uplatnenia zádržného práva na nesplatnú

pohľadávku označujú za nesprávny. Autoservisy, ktoré uplatňujú zádržné právo ešte pred nadobudnutím
splatnosti pohľadávky, konajú v rozpore so zákonom. Žalovaný poukázal na potrebu uplatnenia zásady
„lus ex iniuria non orfituŕ“ (právo nevzniká z bezprávia). Nemožno odvodzovať právo žalobcu od
protiprávneho konania autoservisu a z tohto dôvodu zaviazať žalovaného na plnenie požadovanej
istiny. Žalovaný mal za to, že protiprávne konanie autoservisu nemôže požívať právnu ochranu. Aj pri

odplatných záväzkových vzťahoch sa odplata bežne uhrádza až po odovzdaní diela.
6. Súd prvej inštancie v rámci skutkových zistení uviedol, že v súdenej veci nebolo sporným,
že dňa 19.04.2022 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na osobnom motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený A. B..
K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne

poisteným u žalovaného. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 03.05.2022 uzavrel žalobca
ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca zmluvu o nájme č. 237/2022, ktorej predmetom bol nájom
osobného motorového vozidla zn. Toyota Auris, MT, EČV: C. XXX D., na dobu od 03.05.2022 do
09.05.2022 za dojednané denné nájomné
vo výške 55,- eur s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla 30,- eur. Vozidlo bolo poškodeným

prevzaté dňa 03.05.2022 a odovzdané dňa 09.05.2022. Dňa 09.05.2022 vystavil žalobca faktúru č.
2602022, ktorou fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla sumu 384,97 eur a poplatok
v sume 30,- eur. Žalobca ako postupník a poškodený ako postupca uzavreli dňa 18.10.2022 zmluvu o
postúpení pohľadávky. Žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za postúpenie pohľadávky odplatupodľa bodu 4 a 5 zmluvy. Podľa bodu 3 zmluvy postupca súčasne postúpil s postúpenou pohľadávkou
žalobcovi aj všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s postupovanou pohľadávkou. Ďalej sa
dohodli,

žeopostúpenípohľadávkybudežalovanéhoinformovaťpoškodený.Tenbolpovinnýodovzdaťžalobcovi
ním podpísané oznámenie o postúpení pohľadávky. Odplatu
za postúpenie pohľadávky si strany dohodli vo výške 345,81 eur bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č.
2602022. Dňa 09.05.2022 poškodený podpísal čestné prehlásenie, že mal
od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo zn. Toyota Auris od 03.05.2022 do 09.05.2022

z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise až do doručenia krycieho listu
poisťovňou. Listom zo dňa 09.05.2022 poškodený oznamoval žalovanému, že dňa 09.05.2022 postúpil
svoju pohľadávku voči žalovanému spolu s jej príslušenstvom a právami na žalobcu. Listom zo dňa
09.05.2022 žalobca požiadal žalovaného o úhradu žalovanej pohľadávky v sume 345,81 eur na
ním určený účet. Žalovaný v oznámení zo dňa 18.07.2022 adresovanom žalobcovi uviedol, že dňa
15.07.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti,

na základe ktorého v prílohe predkladá výpočet výšky plnenia a poistné plnenie v sumu 208,32 eur.
Primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla určil do 06.05.2022, to znamená 1 deň po vystavení
faktúry za opravu. Na uvedený účet bola pripísaná dňa 20.07.2022 suma 208,32 eur. Žalovaný oznámil
poškodenému A. B., že dňa 06.05.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom mu zároveň predložil
výpočet poistného plnenia. Z potvrdení o bežnej obchodnej praxi súd prvej inštancie zistil, že tieto boli

samostatne vydané viacerými autorizovanými servismi a je v nich totožne uvedené, že v prípadoch,
kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa zu povinného zmluvného poistenia,
v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v
ktorej sú vyčíslené náklady na opravu. Túto faktúru v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej
poisťovni. V prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry sa

využíva tzv. krycí list. Krycí list vystavuje príslušná poisťovňa, a tento doručuje servisu. Autoservis vydá
poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu
7. Citujúc ust. § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v účinnom znení (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, § 2 písm. d), f) a g), § 4 ods. 1, 2
písm. b) a 4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd prvej inštancie uviedol, že uplatnený nárok kvalifikoval
ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok bol
poškodenýmprevedenýnažalobcupostúpenímpohľadávkypodľaust.§524OZ.Ust.§15ods.1zákona
č. 381/2001 Z. z. konštruuje na rozdiel od ust. § 823 OZ priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi

na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený. Súd prvej
inštancie ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za škodu bolo treba posudzovať v zmysle ust. §
427 ods. 2 v spojení s ods. 1 OZ, teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného
motorového vozidla zn. KIA Sportage, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému. Tejto
zodpovednosti sa nemožno zbaviť s výnimkou prípadu, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré

majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ preukáže,
že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať.
Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je prípad osobitnej
zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti

(protiprávnosť), ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku
zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná. Pre priznanie zodpovednosti musí byť
ich existencia preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla a škodou.
8. Za preukázanú považoval súd prvej inštancie vecnú legitimáciu žalobcu, a to na podklade zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 09.05.2022. Predmetom zmluvy bola pohľadávka z titulu poistného
plnenia vo výške 345,81 eur voči žalovanému. Súd prvej inštancie zároveň vychádzal z toho, že zmluvou
o postúpení pohľadávky môže byť postúpená i podmienečne existujúca budúca pohľadávka, a to na
náhradu škody, taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky.
9. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť

ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi.
Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. V danom prípade bol zjavne uplatnený nárok na náhradu
skutočnej škody. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedenímveci do predošlého stavu. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený
vynaložiť náklady
na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy nemohol dočasne poškodenú vec

v dôsledku škodovej udalosti užívať. Žalobca preukázal nájomnou zmluvou výšku nájomného za
používanie porovnateľného typu vozidla ako bolo vozidlo poškodeného, ktorá medzi stranami ani nebola
sporná. Poškodený si porovnateľné náhradné vozidlo prenajal rozumne, nemajúc povinnosť vyhľadávať
najvýhodnejšiu ponuku. Dostal sa do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za
jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala

v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol
poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou. Listinnými dôkazmi ďalej preukázal, že v
priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové
vozidlo od 03.05.2022 do 09.05.2022, do doručenia krycieho listu, t. j. 7 dní. Súd prvej inštancie
sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o oprávnenosti zníženia poistného plnenia. Žalovaný
v oznámení o poistnom plnení neposkytol žiadne odôvodnenie krátenia poistného plnenia. Pokiaľ

namietal dôvodnosť doby nájmu, z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že celková doba nájmu
zodpovedala dobe, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v autoservise. Za opodstatnenú dobu prenájmu
náhradného vozidla podľa názoru súdu prvej inštancie bolo potrebné považovať dobu do vybavenia
poistnej udalosti
v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť bola v zmysle

ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2002 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky
poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy
poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je
možné požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho prísľub poisťovne, že opravu vozidla
zaplatí.Poškodenéhonemožnonútiťabysámzaplatilcenuopravyanásledneuplatnilnárokupoisťovne.

10. Súd prvej inštancie dospel potom k záveru, že bolo právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené
peňažné plnenie. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo, súd prvej inštancie
priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa uplynutia 15
dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
Šetrenie bolo ukončené dňa 15.07.2022. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre

ktoré žalovaný znížil poistné plnenie. V dôsledku nesplnenia povinnosti - uviesť akékoľvek objektívne
skutočnosti, z ktorých vychádzal pri znížení poistného plnenia, bol preto žalovaný s poukazom na ust.
§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. povinný zaplatiť aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2
OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Žalovaný dňa 15.07.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti, bol povinný do 15

dní po skončení šetrenia poskytnúť poistné plnenie
(do 30.07.2022), čo neurobil, preto sa nasledujúcim dňom dostal do omeškania. Žalobca žiadal priznať
úrok z omeškania od 31.07.2022 a k tomuto dňu bol žalovaný v omeškaní
s plnením peňažného dlhu, preto žalobe aj v časti súd prvej inštancie vyhovel.
11. Keďže bol žalobca v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd prvej inštancie mu podľa ust.

§ 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
eventuálne zmeny napadnutého rozsudku, a to tak, že by odvolací súd žalobu zamietol a priznal mu

proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania.
13.Odvolanieodôvodnilžalovanýdôvodmipodľaust.§365ods.1písm.f)ah)CSP.Konkrétnenamietal,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď uznal za správny postup
autoservisu, ktorý zadržiaval poškodené motorové vozidlo až do okamihu vyplatenia poistného plnenia.
Súd prvej inštancie rozhodnutie dôvodil „obavou“ z nevyplatenia poistného plnenia zo strany žalovaného

a poukázal na to, že od poškodeného nemožno spravodlivo požadovať, aby autoservisu z vlastných
prostriedkov vyplatil čiastku
za opravu vozidla. Túto argumentáciu považoval žalovaný za nesprávnu, nekonzistentnú a rozpornú so
zisteným skutkovým stavom. Poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že autoservis FINAL
- CD, s.r.o. je zmluvným servisom žalovaného a zo strany autoservisu nemohla byť dôvodná obava

z nevyplatenia poistného plnenia. Ani počas procesu šetrenia poistnej udalosti v likvidačnom konaní
nič nenasvedčovalo tomu, že by poistné plnenie nemalo byť z jeho strany vyplatené. Uviedol, že u
zmluvného autoservisu nebolana mieste obava, že poistné plnenie nebude z jeho strany uhradené, pretože zmluvné servisy priebežne
počas opravy s ním komunikujú za účelom úpravy kalkulácie nákladov na opravu. Žalobca nepreukázal,
že existovala dôvodná obava z nevyplatenia poistného plnenia zo strany žalovaného. Ďalej žalovaný

namietal záver súdu prvej inštancie, že v oznámení o poistnom plnení neposkytol žiadne odôvodnenie
krátenia poistného plnenia, čo sa týka doby prenájmu náhradného vozidla. Z oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 18.07.2022 jasne vyplýva,
že likvidátor v oznámení uviedol, že priznal nájom do skončenia opravy so započítaním aj nasledujúceho
dňa po skončení opravy. Poškodenému bola teda ešte vytvorená možnosť vyzdvihnúť si opravené

vozidlo nasledujúci deň po skončení opravy. Podľa žalovaného neobstojí záver súdu prvej inštancie, že
poškodenému prináleží náhrada prenájmu za nájom náhradného vozidla až do vystavenia krycieho listu.
Takýto stav by mohol viesť k neúmernému navyšovaniu nákladov na náhradu škody. V tomto prípade
ide o navýšenie
zo 4 dní na 7 dní, čo je takmer dvojnásobok nákladov len na nájom náhradného vozidla. V takomto
postupe autopožičovní a autoservisov pozoruje znaky parazitovania na systéme povinného zmluvného

poistenia, kedy sa náklady na nájom vozidla umelo navyšujú napriek tomu, že poškodené vozilo je
opravené. V rámci argumentácie žalovaný poukazoval
na rozhodnutia Okresného súdu Žilina spis. zn. 32C/12/2024 zo dňa 23.05.2024, Krajského súdu v Žiline
spis. zn. 9Co/41/2023 zo dňa 12.09.2023, Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 1Cob/71/2021 zo dňa
27.04.2023, Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/173/2020 zo dňa 31.01.2022 a Ústavného súdu SR č.

k.III.ÚS/602/2022-34zodňa16.02.2023.Žalovanýtakuzavrel,ženájomnáhradnéhovozidlajeúčelným
nákladom len do okamihu skončenia opravy, čo podľa neho potvrdil aj Ústavný súd SR v označenom
rozhodnutí, pričom k tomuto stanovisku sa prikláňajú postupne aj okresné súdy a mestské súdy.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol nijaké
relevantné skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových

zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie. Rozhodnutie považoval za vecne správne. Súd prvej
inštancie sa podľa neho dôsledne vysporiadal s predmetom konania, a preto navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. K odvolacím námietkam žalobca uviedol, že sa
plne stotožňuje s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých považoval náklady na
nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené, pretože boli vynaložené počas vykonávania opravy

poškodeného vozidla. Uvedené závery sú v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Súd prvej
inštancie sa dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom
jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Skutočnosť, že súd prvej
inštancie nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného nezakladá automaticky záver o nesprávnosti

týchto skutkových zistení. Žalobca zopakoval, že poškodený sa dostal
do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku
poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného. Tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného
rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené

poistnou udalosťou. K námietkam ohľadne nevyhnutnosti a účelnosti nákladov žalobca uviedol, že
dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, čo
zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS/602/2022-34 zo
dňa 16.02.2023, v zmysle ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká
momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené

vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Poškodený užíval náhradné
vozidlo po dobu 7 dní do dňa 09.05.2022, v ktorý deň žalovaný doručil krycí list do dispozície autoservisu.
Odvolateľ si sám protirečí spochybňovaním svojho vlastného postupu, keď ohľadom dĺžky trvania
vykonávanej opravy nemal nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku autoservisu bez pochybností
uhradil a postup autoservisu namietal až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. Žalobca

poukázal na to, že preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise.
Dátum a okolnosti doručenia krycieho listu neboli zo strany žalovaného v konaní rozporované. Nebolo
preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému.
Ďalej mal za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla
nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu SR. Užívanie

opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom
poisťovne, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou vozidla. Ak autoservis
vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na jeho opravu, resp. doručení krycieho listu zo strany
poisťovne a žalobca preukáže súdu, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedymu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o unesenie dôkazného bremena na preukázanie účelu
nájmunáhradnéhovozidla.Prevádzkyschopnosťopravenéhovozidlanepredstavujeodstráneniepríčiny,
pre ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať. Škoda je sanovaná až ku dňu, kedy

poškodený môže svoje vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním. Postup autoservisu, pri vykonávaní
opravy motorového vozidla a jeho vracaní nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne
vylúčený z užívania svojho motorového vozidla. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie
svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a
poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať. Čakanie na krycí list tak

spadá do sledu udalostí spojených
so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených
s užívaním náhradného vodidla. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená
faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo
vydáva poškodenému doručením krycieho listu
od poisťovne. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal

poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto
dňom užívať. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí
od konania poisťovne. Žalobca sa nestotožnil s názorom, že náklady na prenájom náhradného vozidla
vzniknuté po vystavení faktúry za opravu nie je možné považovať za škodu vzniknutú v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou. Uvedený záver nereflektuje účel náhradného vozidla vymedzený v

náleze Ústavného súdu SR. Zastáva názor, že na poškodenom, resp. žalobcovi, ani nemôže spočívať
dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré nastali mimo ich vplyvu. Je potrebné si uvedomiť, že
vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného,
pričom žalobca poukázal na ust. § 560 OZ
a § 326 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktoré vylučujú tvrdené neoprávnené konanie

autoservisu. Účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke
motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení. Je presvedčený, že by
bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s
opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka
dopravnej nehody. Rozhodnutia, na ktoré poukázal žalovaný považoval žalobca za bezpredmetné a

poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 3Cob/202/2020 zo dňa 24.11.2021,
spis. zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023, spis. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023, Krajského súdu
v Žiline spis. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, spis. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024, spis.
zn. 6Co/84/2023 zo dňa 30.04.2024, spis. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 30.04.2024, spis. zn. 7Co/51/2024
zo dňa 31.07.2024. Bez súvisu a opodstatnenia považoval žalobca poukaz žalovaného na uznesenie

Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/173/2020 zo dňa 31.01.2022, kde dovolací súd odmietol dovolanie
žalobcu ako procesne neprípustné, nie z dôvodu, že by sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho
súdu. S ohľadom na ním prezentovaný výklad Ústavného súdu SR a vzhľadom na množstvo rozhodnutí
súdov mal žalobca za to, že v otázke účelnosti nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla
došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe v zmysle jeho argumentácie.

15. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že rozporuje tvrdenia žalobcu uvedené v odvolacom konaní.
Medzi stranami bolo sporným posúdenie počtu dní oprávneného / primeraného prenájmu motorového
vozidla poškodeným. Zopakoval, že nebol správny postup autoservisu, kedy zadržiaval motorové
vozidlo aj po skončení opravy. Vo veci opravy vozidla je základným vzťahom zmluvný vzťah o oprave
vozidla medzi autoservisom a poškodeným, ktorý je nezávislým vzťahom medzi poškodeným a tretím

subjektom, ktorý stojí mimo vzťahu poškodeného a žalovaného. Poisťovňa má na likvidáciu poistnej
udalosti lehotu 3 mesiace, nemusí preto krycí list vystaviť obratom. Nemôže byť akceptovaná situácia,
že poškodený bude mať náhradné vozidlo po celú dobu likvidácie poistnej udalosti. Týmto spôsobom
by sa pôvodná výška škody navýšila o tisícky eur. Takýto konštrukt je absurdný a žalovaný ho považuje
za parazitovanie autopožičovní na systéme povinného zmluvného poistenia, s čím sa stotožnil už

aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí spis. zn. IV.ÚS 2043/17 zo dňa 14.02.2018. Krycí list je zákonom
predpísanýmspôsobomoboznámeniapoškodenéhoovýškejehopoistnéhoplnenia.Niejeprostriedkom
vzájomnej dohody autoservisu a poisťovne, ale splnením zákonnej povinnosti. Autoservis sa za
vykonanie diela žalovanému nezodpovedá. V tomto kontexte žalovaný poukazoval na to, že poškodené
subjekty splnomocňujú autoservisy na vykonávanie všetkých úkonov vo vzťahu k oprave vozidla a k

likvidácii poistnej udalosti. Úkony splnomocnenca priamo zaväzujú zastúpenú osobu. To, že autoservis
ako zástupca poškodeného mal vedomosť o ukončení opravy a neinformoval o tom poškodeného,
nemôže byť na škodu žalovaného. Nanajvýš ide o porušenie povinností autoservisu ako zástupcu
vo vzťahu k poškodenému. Neobstojí tvrdenie o bežnej obchodnej praxi a predloženie potvrdení otejto skutočnosti. Skutočnosť, že autoservis ako poskytovateľ služby má určitý ním zaužívaný spôsob
práce a odovzdávania vozidla, o ktorom poškodený nemá žiadnu vedomosť, nemôže byť na škodu
poškodeného ako splnomocniteľa. Ďalej žalovaný zopakoval, že odmietnutie vydať opravené vozidlo

poškodenému je postup, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Poistná udalosť spočíva v poškodení
motorového vozidla poškodeného. Táto skutočnosť, zakladá zodpovednostný vzťah medzi škodcom
a poškodeným. Podstatou tohto zodpovednostného vzťahu je to, že po istú dobu v dôsledku poškodenia
vozidla, poškodený nemá k dispozícii prevádzkyschopné vozidlo, a z tohto dôvodu si prenajme náhradné
vozidlo. Po oprave odpadá prekážka, ktorá bráni užívaniu poškodeného motorového vozidla.

16. Žalobca nad rámec už spomenutej argumentácie v odvolacej duplike doplnil, že žalovaný
svojou argumentáciou popiera a opomína svoje postavenie - poisťovne - subjektu povinného voči
poškodenému. Uzatvorením povinného zmluvného poistenia je zodpovednosť
za finančné vyrovnanie vzniknutej škody prenesená z poisteného na zvolenú poisťovňu. Vzhľadom na
povinnosť poisťovne zaplatiť náklady na opravu motorového vozidla je absolútne nedôvodné žiadať,
aby poškodený tieto hradil z vlastných zdrojov a čakal na ich refundáciu. Dodal, že záväzkový vzťah

s poisťovňou je držiteľom motorových vozidiel vnútený zákonom. Poškodený je momentom vzniku
škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie
vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov,
s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom autoservisu sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto
v plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť. Krycí list predstavuje

zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného
vozidla. Zo strany autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva. K otázke príčinnej súvislosti
uviedol, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca
žalovanej a inštrukcií poisťovne. K úvahám žalovaného o parazitovaní autopožičovní na systéme
povinného zmluvného poistenia žalobca uviedol,

že rozhodnutie Ústavného súdu ČR, na ktoré poukazoval žalovaný, sa zaoberá absolútne odlišným
skutkovým stavom, nemožno ho vzťahovať na podnikanie žalobcu. V danom prípade išlo o konanie
spoločnosti v súčinnosti s autoservisom, ktorého výsledkom bola fiktívna pohľadávka, kedy došlo k
„umelému“ navyšovaniu reálnych nákladov na vykonanie opravy. K uvedenému v prípade konania
žalobcu za žiadnych okolností nedochádza. Žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti

prenajíma motorové vozidlá a akonáhle sa ukončí nájom vozidla, toto prenajme ďalšiemu záujemcovi.
Autoservis je povinný dodržiavať lehoty pre vykonanie opráv a v jeho imanentnom záujme je opraviť
čo najviac vozidiel.
17. Iné podania strán odvolaciemu súdu predložené neboli.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo

podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď
žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto
opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2
a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom

z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 378
ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
v celom rozsahu, t. j. tak v prvej vete jeho výrokovej časti, ako aj v závislom výroku – druhej vete jeho
výrokovej časti II. o nároku na náhradu trov konania, potvrdil.

19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v celom rozsahu sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom

v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.21. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380
CSP viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na
ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva,

že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote,
ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže,
aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ
má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho odvolania. Odvolací súd nemôže
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.

preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych
námietok. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil.
22. Odvolací súd tak považoval v ďalšom za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalovaného formulovanými v jeho opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú
dôvodné.
23. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. K tejto jeho námietke odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,

alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalovaný konkrétne nesúhlasil so
záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti doby trvania nájmu náhradného vozidla poškodeným za
obdobie od 07.05.2022 do 09.05.2022, keď argumentoval tým,
že z faktúry vystavenej autoservisom vyplýva, že dátum ukončenia opravy motorového vozidla

poškodeného bol 05.05.2022, kedy už bolo toto vozidlo prevádzkyschopné, a preto trvanie ďalšieho
nájmu náhradného vozidla až do doručenia krycieho listu žalovaným už nebolo dôvodné.
24. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo považuje za potrebné
vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. Účelom uvedeného

zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými prevádzkou
motorového vozidla škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že
poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel
poistnú zmluvu a jednak tým,
že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z

ktorého sa odškodňujú poškodení z dopravných nehôd, ktorým bola škoda spôsobená prevádzkou
nepoisteného alebo neznámeho motorového vozidla. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda
zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie ujmy poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou
udalosťou, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č.
381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti

za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére
rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola
nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku

na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné
zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze č. k. III.ÚS/602/2022-34
zo dňa 16.02.2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do

momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodový následok...“.
25. V posudzovanej veci bolo zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi
žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do

vykonaniaopravypoškodeníjehomotorovéhovozidla,ktorébolispôsobenéškodcom(poisteným),alebo
až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať (hoci už bolo opravené).
26. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otázka dôvodnosti nájmu náhradného motorového vozidla
(ako škody vzniknutej v súvislosti so škodovou udalosťou – dopravnou nehodouzo dňa 19.04.2022) nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Jedná sa o takú zložku náhrady škody,
ktorá bola poškodenej strane žalovaným aj sčasti uhradená. Nesporným bolo
i to, že nájom predmetného motorového vozidla trval 7 dní (od 03.05.2022 do 09.05.2022). Medzi

stranami sporu však zostala spornou otázka, či po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla,
ktorá bola ukončená dňa 05.05.2022, t. j. v období od 06.05.2022, resp. od 07.05.2022, keďže
žalovaný uznal dôvodnosť nájmu až do nasledujúceho dňa po vykonaní opravy, až do 09.05.2022 (kedy
autoservis odovzdal poškodenému opravené motorové vozidlo po tom, ako mu žalovaný doručil krycí
list), možno nájomné za tieto dni považovať za náklady vynaložené nutne a účelne na nájom náhradného

vozidla, ktoré podľa názoru žalovaného autoservis zadržiaval poškodenému protiprávne. Žalovaný
tvrdil, že podmieňovať vydanie už opraveného motorového vozidla poškodenému doručením krycieho
listu poisťovne považuje za protiprávny postup. Notoricky známou, a tiež z vlastnej rozhodovacej
činnosti v identických veciach (napr. vo veci Krajského súdu v Žiline spis. zn. 11Co/88/2023) je pritom
odvolaciemusúduznámaprax,žeautoservisjezostranypoškodenéhosplnomocnenýnakomunikácius
poisťovateľom škodcu, keď poistné plnenie nežiada uhradiť na svoj účet, ale žiada, aby cena opravy bola

likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (t. j. žalovaného) formou vydania krycieho listu žalovaným.
V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako
poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a
teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho poistník

na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Poškodenia
motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach – servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ
ako „zmluvný partner“ osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý
do poskytnutia určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného
opravy, na čo slúži práve tzv. krycí list. Ako zmluvný partner poisťovne má nepochybne skúsenosti s

komunikáciou so žalovaným ohľadne poistných plnení pri škode spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla s tým, že úhrada ceny opravy poškodeného motorového vozidla je v takýchto prípadoch
likvidovaná formou „krycieho listu“. Je tak zrejmé, že poškodený vstupoval do právneho vzťahu s
autoservisom založeného zmluvou
o dielo s tým, že on nebude uhrádzať cenu diela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená

zo strany poisťovateľa škodcu, t. j. žalovaného. O uvedenom svedčí aj postup samotného autoservisu,
ktorý faktúru za opravu motorového vozidla nezasielal poškodenému, ale túto zaslal priamo žalovanému
ako poisťovni škodcu. V kontexte uvedeného muselo byť žalovanému zrejmé, že pri bežnom
(očakávanom) chode udalostí bude predmetné motorové vozidlo poškodeného vydané až po vydaní
krycieho listu, prípadne úhrade fakturovanej sumy, teda že ukončenie tohto procesu bude podmienené

úhradou (prípadne zabezpečením úhrady, ktorú mal vykonať samotný žalovaný). Argumentácia
žalovanéhopotomprinajmenšomignorujeexistujúcifaktickýstavzaloženýpoškodenýmaautoservisom.
Bol to práve žalovaný, ktorý po doručení faktúry autoservisom nevzniesol žiadne námietky voči cene
vykonanej opravy a bolo na ňom, či zrealizuje jej úhradu, alebo len doručí krycí list autoservisu. V danom
prípade to bol teda žalovaný, ktorý objektívne oddialil vydanie motorového vozidla poškodenému.

27. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolaciemu súdu známa obchodná prax, že autoservis
po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného
povinného zmluvného poistenia) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“
poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Podľa názoru odvolacieho súdu takáto
prax autoservisov nachádza v určitej miere oporu aj v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to

zádržnom práve tak, ako je prezumované ust. § 151s Občianskeho zákonníka. Zádržné právo vzniká
na základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci.
Predpokladom
na realizáciu jednostranného právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ

má nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva napríklad pri
zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj
pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je
potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom

živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla
v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu a že splnomocní príslušný servis na zastupovanie
voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis nezasiela
faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale priamopoisťovateľovi škodcu a tento následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaný sa v posudzovanom
spore snaží navodiť dojem,
že on nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho

vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná
spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového
vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia
žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti
žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje

dovzťahusvymedzenýmrozsahomprávapovinnostíspoškodeným„nútene“vdôsledkuvznikupoistnej
udalosti (tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje
do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý
je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá
by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného
motorovéhovozidlapoškodenýmajvovzťahukdĺžkedobymedziukončenímopravymotorovéhovozidla

poškodeného a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od
toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela
nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si
poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by
si potom poškodený „musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu

povinnosť vydať mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu
(uvedený výklad by potom napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany
servisu), čo by servis pri uzatváraní zmluvy
o oprave nebol povinný akceptovať a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy
zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo

k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho-ktorého
servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa
škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom
potrebné o to viac nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom
servise poisťovateľa škodcu (tak, ako to bolo aj v posudzovanom prípade). Odvolací súd má za to, že

práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je
aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne
zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal
poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku
vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie

náhradného vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak
nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému
servisu cenu opravy uhradiť, aby tým nedochádzalo
k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, príp.
v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný

servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia žalovaného v intenciách
uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť,
že servis je (vo všeobecnosti), či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové
vozidlo do vykonania úhrady opravy. Uvedená prax autoservisov nepochybne svedčí tiež o danosti tzv.
funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Odvolací súd potom v základe nevidí

dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo
k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému
partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho listu.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej
súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 19.04.2022) a vznikom

súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do
realizácie úhrady žalovaným, prípadne do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, daná.
29. Zároveň odvolací súd dodáva, že je pravdou, že hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla zaplatiť
aj poškodený, ktorý by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už po reálnom ukončení opravy
dňa 05.05.2022. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore však netvrdil, ani inak nevyšlo

najavo, že poškodený s ohľadom na svoje majetkové a finančné pomery bol schopný bezproblémovej
úhrady ceny opravy poškodeného motorového vozidla z vlastných zdrojov. Pokiaľ by však aj poškodený
disponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou, na účely krytia náhodných udalostí nemožno podľa
mienky odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby túto použil práve na (hoc dočasne) prekrytie nákladovškody škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom. Skutočnou otázkou však je, či aj bolo povinnosťou
poškodeného postupovať hore uvedeným spôsobom. Odpoveď na túto otázku pritom treba hľadať
výkladom e ratione legis zákona č. 381/2001 Z. z. Konkrétne si treba uvedomiť, že cieľom povinného

zmluvnéhopoisteniamotorovýchvozidieljezabezpečenieprostriedkovnazaplatenieškôdspôsobených
iným na zdraví alebo na majetku. Je teda namieste, aby škodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa
bez toho, aby sa vyžadovala aktivita poškodeného – najmä aktivita spočívajúca v použití vlastných
prostriedkov poškodeného na úhradu ceny za opravu motorového vozidla. Nakoniec – vzhľadom na
to, že prevádzkou motorových vozidiel vznikajú často škody relatívne vyššieho rozsahu, pre väčšinu

populácie by bolo zložité zaplatiť cenu za opravu vozidla a následne čakať, kým poisťovňa tieto výdavky
poškodenému refunduje.
30. K poukazom žalovaného na rozhodovaciu činnosť, či už okresných alebo krajských súdov, odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že táto netvorí ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,
ako ju má na mysli ust. čl. 2 ods. 2 CSP a nejde ani o rozhodnutia, ktorými by bol odvolací súd viazaný
vzmysleust.§193či§455CSP.Napokonzrozhodnutíčiužsúdovprvejinštancie,alehlavneodvolacích

súdov označených obidvoma stranami sporu vyplýva, že rozhodovacia prax okresných či krajských
súdov je v otázke riešenej v tomto odvolacom konaní nejednotná. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu
v reáliách rôznej rozhodovacej praxe odvolacích súdov reagovať na odlišné rozhodnutia iných krajských
súdov a vyporiadavať sa s ich argumentáciou. Odvolací súd sa snažil v zmysle ust. § 393 ods. 2 CSP
vyčerpávajúcim spôsobom dať odpoveď na zásadné odvolacie námietky žalovaného v posudzovanej

veci. Pokiaľ ide o žalovaným označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/173/2020 zo
dňa 31.01.2022, je zrejmé, že Najvyšší súd SR sa zaoberal v tomto rozhodnutí posudzovaním inej
otázky, a to primeranosťou doby trvania samotnej opravy motorového vozidla poškodeného, po ktorú
má poškodený nárok na úhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla. V ďalšom ak žalovaný
odkazoval na nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS/602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, odvolací súd mal

za to, že žalovaný dezinterpretoval toto rozhodnutie vo svoj prospech. Ústavný súd SR v označenom
náleze celkom jednoznačne uviedol, že dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti
užívania náhradného vozidla je moment, keď poškodený získa (reálnu) možnosť využívať hodnotu,
ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. V intenciách
posudzovanej veci mal odvolací súd za to, že poškodený získal možnosť využívať hodnotu, ktorú pred

škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla, až v momente, kedy mu
po doručení krycieho listu odovzdal autoservis jeho vozidlo po vykonanej oprave. Napokon neobstojí ani
odkaz žalovaného na nález Ústavného súdu ČR spis. zn. IV.ÚS/2043/2017 zo dňa 14.02.2018, pričom
odvolací súd stotožniac sa v plnom rozsahu odkazuje na argumentáciu žalobcu k tomuto rozhodnutiu
v jeho odvolacej duplike.

31. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalovaného,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak v prvej vete jeho výrokovej časti, ako aj
v závislom výroku – druhej vete jeho výrokovej časti II. o nároku na náhradu trov konania (k tomuto
výroku žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie námietky, teda napadol ho len ako výrok závislý), ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca mal v tomto štádiu konania
plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).