Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Csp/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124206819
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124206819.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15Csp/62/2024

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu:
Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy č. 1, Bratislava, IČO: 31 320 155,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/XXX, C., t.č. D. D., so sídlom E. F.
XXXX/X, B., zastúpený splnomocneným zástupcom G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, o zaplatenie
2.820,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

15Csp/62/2024

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

15Csp/62/2024
1.Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 28.05.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 2.820,34 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.820,34 eur od
30.10.2021 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 12.05.2017 zmluvu o pôžičke č.

XXXXXXX / XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 3500 eur.
Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume
57,63 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 6915,6 eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný
z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2779,77 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a
podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 26.08.2021
– Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému

dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde
aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani
v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie a dňa 19.10.2021
úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 24.10.2021 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej
dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.
Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje

začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa
žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo oprávnenie vyhlásiť
dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo
zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka.Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2820,34 eur. Žalobca si uplatnil úroky
zomeškania,atoodšiestehodňanasledujúcehopoOznámeníovyhláseníokamžitejsplatnosti,nakoľko
oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl.

15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu,
evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 400,29 eur, si žalobca v tomto
konaní neuplatnil.
3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 15Csp/62/2024-37 zo dňa 02.07.2024, proti
ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor, a preto došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom

rozsahu.
4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietal premlčanie žalovaného dlhu.
5. Žalobca uviedol, že k dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 52 splátok evidoval úhradu 48.
splátky, teda žalovaný sa dostal do omeškania s 49. splátkou ako prvou v celosti neuhradenou splatnou
dňa 20.06.2021, pričom začiatok premlčacej doby plynie až prvý deň nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so splátkou splatnou dňa 20.06.2021, t.j. odo dňa 21.09.2021. Na základe uvedeného

mal žalobca za to, že premlčacia doba uplynula najneskôr 21.09.2024, a teda žalobu podal včas.
Poukázal na to, že žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktoré by žalobcov nárok
spoychybnili.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 14.01.2025, na ktoré sa dostavil žalovaný. Právny zástupca
žalobcu mal doručené predvolanie riadne do vlastných rúk, následne podaním doručeným súdu dňa

10.01.2025 ospravedlnil neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu a súhlasil, aby súd konal a rozhodol
aj v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol,
že si už nespomína na podpísanie úverovej zmluvy a nepamätal si, že by mu v tejto veci prišli od
veriteľa nejaké písomnosti poštou alebo inak. Jeho splnomocnený zástupca doplnil, že žalovaný trpí
psychickým ochorením, avšak v roku 2017, teda v čase podpísania zmluvy ním ešte netrpel. Napriek

svojmu ochoreniu nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a po
vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

8. Súd mal preukázané, že Všeobecná úverová banka, a.s. (VÚB, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako

dlžník dňa 12.05.2017 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
bezúčelového spotrebiteľského úveru v sume 3.500,- eur. Žalovaný sa zaviazal spotrebiteľský úver
splácať v 120 mesačných splátkach po 57,63 eur (vrátane poistenia). Celkovo sa zaviazal vrátiť
sumu 6.708,- eur. Úroková sadzba bola 15,90%, RPMN 15,90%, celkové náklady spotrebiteľa boli
3.208,- eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2017, splátky boli splatné vždy k 20.dňu v mesiaci.

Zmluva obsahovala aj splátkový kalendár. Podľa bodu 9.2 zmluvných podmienok je spoločnosť
oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie
celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou
jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za
podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Uzatvorenie zmluvy s týmto

obsahom sporné nebolo.

9. Žalovaný bol listom zo dňa 28.08.2021 vyzvaný zo strany žalobcu - VÚB, a.s. na úhradu dlžných
splátok, ktoré činili v tom čase sumu 159,36 eur. Žalovaný bol súčasne upozornený, že ak táto suma
nebude uhradená do 05.10.2021, bude veriteľ oprávnený pristúpiť k vyhláseniu splatnosti celého úveru.

Výzvu na úhradu si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Následne veriteľ oznámil žalovanému listom
zo dňa 24.10.2021, že sa stal dlh z úverovej zmluvy splatným v celom rozsahu naraz, nakoľko dlžné
splátky žalovaný riadne a včas neuhradil, pričom bol vyzvaný na úhradu sumy 2.820,69 eur. K uvedenej
písomnosti nebol predložený doklad o jej doručovaní žalovanému.
10. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaný celkovo uhradil sumu 2.779,77

eur. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný nespochybnil. Z potvrdenia o zadaní prevodu vyplynulo, že
žalovanému boli poskytnuté bezhotovostne finančné prostriedky v sume 3.500. eur, ktorú skutočnosť
žalovaný tiež nepopieral.

11. Okrem toho k žalobe boli pripojené listiny, z ktorých veriteľ – žalobca overoval schopnosť žalovaného

úver splácať – výplatné pásky za obdobie 03/2017-04/2017.

12. Zákonné ustanovenia:Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,

ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie

nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho

podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom,

Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Veriteľ –žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania. Pri zákonnom
posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy na základe zmluvy
uzavretej dňa 12.05.2017 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto

zákona.

14. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere
dňa 12.05.2017. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver bez
uvedenia účelu vo výške 3.500,- eur. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva
o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, pričom súd
konštatuje, že zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti vymenované v tomto zákonnom ustanovení
a žiadna taká náležitosť, ktorá by spôsobovala bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1zákona), neabsentuje. Nechýba žiadna taká náležitosť, pre absenciu ktorej by dlžník nevedel posúdiť
rozsah svojho záväzku.

15. V konaní nebolo sporné uzatvorenie zmluvy so žalovaným, ani čerpanie finančných prostriedkov
vtvrdenejvýške3.500,-euržalovaným. Vkonaníbolopreukázané,žežalovanýsazaviazalsplácaťúver
v sume 3.500,- eur v 120 mesačných splátkach. Žalobca tvrdil, že žalovaný túto svoju povinnosť porušil,
a preto vyhlásil predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru v súlade s čl. 9.2 zmluvných podmienok.
Súd sa preto zameral na posúdenie, či k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo v súlade so

zákonom. Súd konštatuje, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nebolo platné a účinné, a to hneď
z viacerých dôvodov.

16. Súd sa zameral na posúdenie náležitostí výzvy – predžalobnej upomienky zo dňa 26.08.2021, a to
aj vo svetle judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024
uzavrel,ževýzva,ktorúveriteľadresujedlžníkovipredvyhlásenímpredčasnejsplatnostiúverupostupom

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí obsahovať uvedenie konkrétnej mesačnej splátky,
pre ktorú hrozí, že bude úver predčasne zosplatnený. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody
splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva,
že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo
splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že

upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že
veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez
takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá Občianskeho
zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť

najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný pre platný úkon zosplatnenia je
zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a

predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa
plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni
zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený

celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť
spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. S prihliadnutím na tieto
východiská súd konštatuje, že žalobcom vyhotovená výzva zo dňa 26.08.2021 neobsahuje identifikáciu
konkrétnej splátky, pre ktorú by mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru, keď uvádza, iba súhrnnú dlžnú sumu
ku dňu 26.08.2021 vo výške 159,36 eur. Mesačná splátka bola dohodnutá v zmluve na sumu 57,63 eur,

a teda suma 159,36 eur celkom zrejme predstavuje za určité obdobie (nevedno aké) naakumulovaný
dlh titulom viacerých nezaplatených splátok. Uvedenie konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej hrozí
zosplatnenie úveru, resp. zaplatením ktorej dlžník odvráti zosplatnenie úveru, nie je vo výzve uvedené
a jej identifikáciu nie je možné ani z obsahu výzvy nijak odvodiť. Napokon, uvedenie tejto konkrétnej
splátky, pre ktorú sa úver zosplatňuje, neobsahuje ani následné oznámenie o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru zo dňa 24.10.2021. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nebol dodržaný postup pri
vyhlasovaní predčasnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda je jej vyhlásenie
pre rozpor so zákonom neplatné.

17. Okrem toho je tu aj ďalší dôvod, pre ktorý nemohlo predčasné zosplatnenie úveru vyvolať zamýšľané

právne účinky. V konaní bolo zistené, že veriteľ – žalobca –spol. VÚB, a.s. pristúpil k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru podľa čl. 9.2 zmluvných podmienok. Listom zo dňa 26.08.2021 žalobca
žalovaného upozornil na dlh na splátkach, vyzval ho na jeho úhradu s tým, že ak v určenej lehote
k úhrade nedôjde, žalobca využije svoje právo a úver predčasne zosplatní. Túto výzvu si žalovaný
neprevzal v odbernej lehote. Následne listom z 24.10.2021 žalobca vyhotovil oznámenie o vyhlásení

okamžitej splatnosti úveru, vo vzťahu ku ktorej listine ale tvrdil, že ju doručoval žalovanému len
obyčajnou poštou. Netvrdil, kedy sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, ale považoval písomnosť
za doručenú na 5.-ty deň od podania na poštovú prepravu, pretože obvyklá doba doručenia tejto listiny
je 5 dní. Zo žiadnej z listín nevyplývalo, ani žalobca konkrétne netvrdil, či a kedy túto písomnosťna poštovú prepravu podal a že teda učinil taký úkon, ktorý by umožnil dostať túto písomnosť do
dispozície žalovaného. Žalovaný si nepamätal, že by mu niekedy nejaká písomnosť v súvislosti
s úverom bola od žalobcu doručená. Písomné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

(žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) podľa § 565 Občianskeho
zákonníka je potrebné považovať za hmotnoprávny úkon, na nastúpenie účinkov ktorého sa vzťahuje
ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j. aby vyvolalo zamýšľaný hmotnoprávny účinok,
musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta). Takýto záver však podľa súdu vo vzťahu k žalovanému
z vykonaného dokazovania nevyplynul. V konečnom dôsledku žalobca ani netvrdil, že by táto písomnosť

boladošlažalovanémudodispozičnejsféry,keďjejdoručeniežalovanémunevyvodzovalzjehodôjdenia
do jeho dispozičnej sféry, ale v žalobe jej účinky viazal na akúsi fikciu, v zmysle ktorej spravidla
doručenie poštovej zásielky trvá 5 dní, a preto sa má považovať za doručenú na 5. deň (nevedno
odkedy rátaný piaty deň, pretože sa netvrdí či a kedy mala byť táto písomnosť podaná na prepravu).
Doručovanie písomností rieši čl. 11 zmluvy a toto ustanovenie vôbec neuvádza ani tvrdenú fikciu
doručenia písomností na 5.ty deň, ale bod 11.2 uvádza, že písomnosť sa považuje za doručenú

dňom, kedy ju klient obdrží. Aplikáciu kogentného ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka
podľa názoru súdu nemôžu strany vylúčiť svojou dohodou. Preto bez doručenia písomného oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky) podľa §565 Občianskeho zákonníka žalovanému nemohlo dôjsť k nastúpeniu účinkov
vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru poskytnutého žalovanému na základe spornej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Platí, že už samotné nepreukázanie splnenia podmienky uvedenej v
§ 45 ods.1 Občianskeho zákonníka, t.j. nepreukázanie dôjdenia (písomného) vyhlásenia mimoriadnej
splatnostiúverudodispozičnejsféryžalovanéhopostačujenaprijatietohozáveru,ženebolopreukázané
účinné zosplatnenie úveru, a preto ani nie je možné vyvodiť, že by mohlo predčasné zosplatnenie
úveru vyvolať zamýšľané účinky. Pri jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho

zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva sa predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je
doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície, keď už týmto okamihom začína právny
úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich
účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného
práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych

vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne
objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť, t.j. ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou
osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah, musí
dôjsť do jej dispozičnej sféry (k tomu napr. body 13.2 a 13.3 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, ktorý bol uverejnený v zbierke ako R

4/2021). Žalobca nepreukázal, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.10.2021
bolo v niektorý konkrétny deň podané na prepravu tak, aby mohlo byť doručené do dispozičnej sféry
žalovaného. Účinky zosplatnenia pritom určite nenastanú len samotným dňom uskutočnenia úkonu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bez ohľadu na doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti dlžníkovi (spotrebiteľovi), pretože žiadosť veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky možno

charakterizovať ako jednostranný, adresný a hmotnoprávny právny úkon, čo znamená, že v stanovenej
lehote musí byť doručený dlžníkovi (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nestačí odovzdanie prejavu
na prepravu, ktorá navyše ani nebola preukázaná. Vzhľadom na kogentnú právnu úpravu nie je možné
ani dohodou zmluvných strán upravujúcich vzájomné doručovanie písomností kogentnosť uvedenej
hmotnoprávnej úpravy zmeniť. Z vyššie uvedených dôvodov preto nie je možné ani konštatovať,

že by na vyvolanie predčasného zosplatnenia bola postačujúca len výzva v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ktorá upozorňuje dlžníka na budúcu možnosť zosplatnenia úveru. Ustanovenie
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu jednoznačne rozlišuje medzi výzvou, ktorá
povinne predchádza samotnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru a samotným úkonom vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru veriteľom. Absencia ktoréhokoľvek úkonu z týchto dvoch potom znamená

nedodržanie zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru. Zosplatnenie úveru sa totiž nedeje nijako
automaticky, ale veriteľ musí toto právo využiť zákonom predpokladaným spôsobom a o tom, že toto
právo veriteľ využil (a teda v praktickej rovine o tom, že sa jeho využitím zásadným spôsobom menia
dovtedajšie práva a povinnosti zmluvných strán) musí byť dlžník upovedomený. Nič pritom nebránilo
veriteľovi doručovať vyhlásenie predčasnej splatnosti tak, aby uskutočnenie jeho doručovania mohol

neskôr v prípadnom spore aj preukázať. Ak sa rozhodol doručovať ho spôsobom neumožňujúcim neskôr
preukázať to, že vôbec vyhotovenú listinu žalovanému doručoval do miesta, kde sa mohol žalovaný
s ňou oboznámiť, potom takýto prístup musí ísť na jeho vrub. Zosplatnenie spotrebiteľského úveru vo
svojom dôsledku prináša pre spotrebiteľa závažné následky, preto je na žalobcovi ako veriteľovi, abyspôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti preukázal naplnenie všetkých zákonom stanovených
podmienok pre platné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd je pritom
ex offo povinný skúmať splnenie podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to aj bez námietok žalovaného spotrebiteľa. Treba tiež uviesť, že
žalobca vlastne ani konkrétne netvrdil, že vôbec a kedy táto písomnosť došla do dispozície žalovaného,
keď on sám odvíjal účinky doručenia nie od okamihu dôjdenia žalovanému, ale od okamihu akejsi fikcie
doručenia na 5.ty deň od odoslania zásielky, ktorá fikcia tak, ako bola tvrdená, napokon ani nemá oporu
v podmienkach dohodnutých so žalovaným. Nebolo pritom ani len tvrdené, kedy bola zásielka daná

na prepravu a nieto ešte to, kedy došla do sféry dispozície žalovaného. Nebolo preto ani žiadnych
konkrétnych žalobcom produkovaných tvrdení, ktoré by žalovaný mohol nejako konkrétne popierať.
V tejto súvislosti ale súd uvádza, že žalovaný na pojednávaní uviedol, že si nepamätá, že by mu niekedy
boli doručené nejaké písomnosti od žalobcu.

18. Súd preto uzavrel, že z vyššie uvedených dôvodov vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru

k 24.10.2021 nemohlo vyvolať zamýšľané právne následky, teda sporný úver sa predčasne splatným
v dôsledku tohto úkonu nestal. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru tak je neplatné pre rozpor so
zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

19. Nakoľko nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, súd konštatuje, že jednotlivé
splátky spotrebiteľského úveru sú splatnými v zmysle dátumov ich splatnosti dohodnutých v úverovej
zmluve, teda vždy k 20. dňu v kal. mesiaci od 20.06.2017 až do 20.05.2027. V tejto súvislosti ale súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, podľa ktorého
nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu rozhodnutia súdu, ak si

v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného úveru a súd dospel k záveru, že
predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že síce by šlo o plnenie z rovnakej
zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu, než aký bol vymedzený
v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru
(a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil nakoniec ako neplatné a žiadal

priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd
priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu
„ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné. Vychádzajúc teda
zuvedenéhorozhodnutianajvyššejsúdnejautority,súddospelkzáveru,žežalobeniejemožnévyhovieť
ani čiastočne (nie je možné priznať namiesto mimoriadne zosplatneného úveru dlžné splátky splatné do

dňa rozhodnutia súdu). Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže súd nemohol žalobcovi priznať právo na zaplatenie
jednotlivých už splatných mesačných splátok úveru a musel žalobu zamietnuť ako celok, bolo
nadbytočné vyhodnocovať to, ktoré mesačné splátky ostali nezaplatené a prípadne ktoré z jednotlivých

nezaplatených splátok sú alebo nie sú premlčané. Takéto posúdenie, aj keby súd učinil, by nemohlo nič
zmeniť na závere, že žalobe nie je možné vyhovieť ako celku.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V konaní bol plne úspešný žalovaný, keďže súd žalobu zamietol, a preto žalovaný má proti

neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

15Csp/62/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.