Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 15, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/135/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119391535
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6119391535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: DobryStav, s.r.o., so sídlom Tureň 448,
IČO: 46 317 210, zastúpeného advokátom: Mgr. Ladislav Hrubčín, so sídlom Wolkrova 2, Bratislava,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa A. C. X, D., o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 31C/2/2020-454 zo dňa 23.2.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nevyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol nasledovne:

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Žalobca je povinný nahradiť štátu trovy v rozsahu 100%.

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54
ods. 2, § 631, § 633, § 634 ods. 2, § 642 ods. 1 a 2 OZ (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník – ďalej aj
len OZ), § 16 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných

technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 1
ods. 7 vyhlášky MS SR č. 228/2018, ktorou sa vykonáva zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení
účinnom do 31.5.2023 ku dňu vyhotovenia súkromných znaleckých posudkov v konaní, prílohy č. 2
k vyhláške č. 228/2018 Z.z. Prvoinštančný súd tiež poukázal na rozsudok NS SR z 25.2.2009 sp. zn.
4Cdo 23/2008 vo vzťahu k § 63 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak akosť diela nebola záväzne stanovená

ani výslovne dohodnutá, je zhotoviteľ – podnikateľ povinný dielo vydať v akosti obvyklej, pričom musí
postupovať odborne... Povinnosť vykonať dielo riadne znamená vykonať ho v obvyklej kvalite a bez vád.
Pokiaľ dielo nie je vykonané riadne, objednávateľ nie je povinný ho prevziať.

3. Prvoinštančný súd skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporným, že žalobca ako zhotoviteľ a
žalovaná ako objednávateľ uzatvorili dňa 24.2.2017 Zmluvu o dielo (Zmluva) s predmetom zhotovenia
novostavby rodinného domu, že žalovaná odmietla podpísať zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela

dňa 12.7.2019, s tým, že dielo má vady, že posledná splátka 20.000,- eur bola podľa Zmluvy splatná v
deň protokolárneho odovzdania a prevzatia riadne dokončeného diela, že listom z 18.7.2019 oznámila
žalovaná žalobcovi zoznam vád, s výzvou na odstránenie v lehote do 30.9.2019, že listom z 2.10.2019oznámila žalobcovi zánik Zmluvy. Sporné medzi stranami bolo, či nehnuteľnosť má také vady, ktoré
bránia jej riadnemu užívaniu.

4. Predmetom Zmluvy o dielo (č.l. 6-8) bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať dielo: výstavba
jednopodlažného rodinného domu „RD D. - novostavba“ v rozsahu podľa projektovej dokumentácie
vypracovanej E. F. G. z júla 2017 o výmere 123,26 m2 a podmienok dohodnutých v zmluve (bod.
1.1 Zmluvy). Podľa bodu 1.2 Zmluvy sa žalovaná zaviazala, že riadne dokončené dielo bez vád a
nedorobkov prevezme, zaplatí za jeho zhotovenie dohodnutú cenu podľa tejto Zmluvy a poskytne

zhotoviteľovi dojednané spolupôsobenie. Podľa bodu 2.1 Zmluvy, sa zhotoviteľ zaviazal, že zhotoví
dielo na vlastné náklady a na vlastné nebezpečenstvo riadne a včas a v súlade so zákonmi, všeobecne
záväznými právnymi predpismi a technickými normami platnými na území Slovenska republiky, najmä,
nie však výlučne v súlade s projektovou dokumentáciou, stavebným povolením a podmienkami
uvedenými v tejto zmluve Podľa bodu 3.2 písm. d) Zmluvy sa žalovaná ako objednávateľ zaviazala
uhradiť zhotoviteľovi cenu za dielo - sumu vo výške 20.000,- eur najneskôr v deň protokolárneho

odovzdania a prevzatia riadne dokončeného diela. Podľa bodu 5.4 Zmluvy, objednávateľ nie je povinný
prevziať od zhotoviteľa dielo v prípade, ak má vykonané dielo vady, ktoré bránia jeho riadnemu
užívaniu. Súd vyhodnotil, že strany medzi sebou uzatvorili Zmluvu o dielo v zmysle § 631 a nasl. OZ,
pričom v Zmluve si presne upravili splatnosť ceny diela, keď posledná splátka bola splatná až v deň
protokolárneho odovzdania a prevzatia riadne dokončeného diela. Zmluvu súčasne súd posúdil ako

zmluvu spotrebiteľskú, keď žalobca zhotovoval dielo ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ, keď pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal nesporne v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaná vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľka v zmysle § 52 ods. 4 OZ, keďže
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.Základnouspornouotázkoumedzistranamibolo,čivčase,kedydošlokpokusužalobcuoodovzdanie
stavby žalovanej (12.7.2019), bola stavba dokončená - zhotovená riadne a bez podstatnejších
nedostatkov, ktoré by bránili jej riadnemu užívaniu (na zrejmý účel - ktorým bolo bývanie). V prípade,
ak by stavba bola zhotovená riadne, bola by žalovaná povinná prevziať stavbu (bod 1.2 a bod 5.4

Zmluvy), pričom súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že na faktické konštatovanie skutočnosti prevzatia
stavby žalovanou by nebolo potrebné formálne podpísanie protokolu o prevzatí. Po takomto dokončení
a (faktickom) prevzatí riadne zhotoveného diela by už žalovaná nemala možnosť od Zmluvy odstúpiť
a súčasne by jej vznikla povinnosť uhradiť poslednú splátku ceny za dielo (splatnú podľa bodu 3.2
písm. d), so zachovanou možnosťou uplatňovať si iba jednotlivé nároky zo zodpovednosti za vady diela.

Ak však stavba v deň pokusu žalobcu o odovzdanie vykazovala nedostatky, ktoré bránia jej riadnemu
užívaniu, k dokončeniu a odovzdaniu stavby v zmysle Zmluvy nedošlo. Ukončenie prác na stavbe totiž
automaticky nemusí znamenať aj riadne dokončenie diela zhotoviteľom. Žalovaná vytkla žalobcovi
nedostatky stavby, a to výzvou zo dňa 18.7.2019 (č.l. 31-32, ktorej prílohou bolo i Odborné posúdenie
SKSR, doručenou nesporne dňa 1.8.2019), kde výslovne žiadala odstrániť konkrétne špecifikované

nedostatky, pričom žalobcovi určila i dodatočnú lehotu do 30.9.2019, s tým, že márnym uplynutím tejto
lehoty t.j. dňom 01.10.2019 odstupuje v súlade s ustanovením § 642 ods. 2 OZ od Zmluvy o dielo.
Žalobca, ani v dodatočne mu poskytnutej primeranej lehote nedostatky neodstránil, a tak žalovaná
bola oprávnená od Zmluvy odstúpiť, keďže bolo zrejmé, že dielo nebude vykonané včas a riadne
a zhotoviteľ neurobil nápravu ani v dodatočne mu poskytnutej lehote (§ 642 ods. 2 OZ). Podaním

zo dňa 2.10.2019 (č.l. 34) žalovaná oznámila žalobcovi zánik Zmluvy odstúpením ku dňu 1.10.2019,
vzhľadom k tomu, že v poskytnutej dodatočnej lehote žalobca vady neodstránil. Keďže povinnosť
žalovanejuhradiťžalobcoviposlednúsplátkucenyzadielobolaviazanáprávenaodovzdanieaprevzatie
(riadne) dokončeného diela, ak dielo nebolo zhotovené riadne, resp. vykazuje nedostatky, ktoré ho
robia nespôsobilým na riadne užívanie na zrejmý účel, žalovaná nebola povinná dielo prevziať (bod 5.4

Zmluvy) a po uplynutí dodatočnej lehoty poskytnutej žalobcovi na nápravu bola oprávnená od Zmluvy
odstúpiť (čo urobila ku dňu 1.10.2019), čím sa Zmluva zrušila od jej počiatku (§ 48 ods. 2 OZ) a k
splatnosti poslednej splátky ceny za dielo nikdy nedošlo. Žalobca sa tak nemôže domáhať jej úhrady. Na
základe vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd k záveru, že dielo v čase pokusu žalobcu o
odovzdanie vykazovalo nedostatky, ktoré bránia jeho riadnemu užívaniu a súd mu tak ním uplatňovaný

nárok nemohol priznať, keď právny titul žalobcom uplatňovaného nároku zanikol platným odstúpením
žalovanej od Zmluvy ku dňu 1.10.2019. Skutkové tvrdenia produkované v konaní žalobcom, na základe
ktorých si v konaní nárok uplatňoval sa mu tak nepodarilo preukázať (neuniesol dôkazné bremeno
ohľadneexistencienímuplatňovanéhonároku,kdezákladombolopreukázanieskutočnosti,žeodovzdalžalovanej riadne dokončené dielo, t.j. bez vád, ktoré bránia jeho riadnemu užívaniu), pričom iné skutkové
tvrdenia v konaní neformuloval, a tak súd žalobu v sporovom kontradiktórnom konaní v celom rozsahu
zamietol.

6. Súd prvej inštancie mal v konaní predložených viacero dokumentov riešiacich z odborného hľadiska
stav stavby a jej spôsobilosť na riadne užívanie. Po komplexnom vyhodnotení predložených dôkazov (a
to jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) dospel k záveru, že stavba nie je, a ani v čase pokusu o
odovzdanie diela nebola, spôsobilá na riadne užívanie (aké mohla spotrebiteľka pri uzatváraní Zmluvy

dôvodne očakávať). Ako najzásadnejší nedostatok stavby vyhodnotil súd tepelnotechnické vlastnosti
stavby zhodnotené ZP znalca Szalaya (č.l.277 a nasl.), ktorý v ZP po obhliadke stavby (i po oboznámení
sa so ZP znalca Mühla) i konkrétne špecifikoval nedostatky stavby. V ZP uviedol, že „kontralaty sú
výšky len 38 mm, teda ani nie bežných 40 mm. V danom prípade je výška kontralaty o 20 mm
nižšia, pretože podľa STN 73 1901 Navrhovanie striech pre sklon strechy do 25 stupňov musí byť
výška kontralaty minimálne 60 milimetrov, resp. 60 mm podľa tabuľky č.1 výrobcu Mediterran Slovakia

s.r.o., aby bolo vetranie medzi poistnou fóliou a latovaním držiacim škridlovú krytinu plne funkčné a
účinné.“ Taktiež uviedol, že „na priehradový nosník je aplikovaná poistná fólia neznámeho typu, ku
ktorej zhotoviteľ nedodal potrebný certifikát. Táto fólia aj aplikovaná neodborne, pretože je v rozpore
s montážnym predpisom výrobcu krytiny, resp. STN 73 1901 Navrhovanie striech. Poistná fólia je
neprípustne napnutá, miestami až tak našponovaná, že je zvlnená, čo presmeruje stekanú vodu pod

kontralaty. Týmto spôsobom poistná fólia škodí drevenej konštrukcii strechy, pretože časom sa bude
tvoriť hniloba hlavne okolo klincov a tie sa postupne budú uvoľňovať.“ „ Nad garážou veniec nie je
dostatočne zateplený, len miestami je prekrytie vatou hrúbky 50 mm UNIFIT 037. Chýbajúca tepelná
izolácia nad vencom vytvára takto tepelné mosty, ktoré priamo spôsobujú ochladzovanie aj obvodového
múru, ale hlavne povrchu venca z vnútornej strany steny domu. Ochladzovanie povrchu venca a steny

na strane interiéru spôsobuje tvorbu kondenzu na povrchu venca, čo časom po pravidelnom užívaní bytu
spôsobí kolonizáciu plesňami a zvýši zdravotné riziká v byte.“ „Neodborne ukotvená, až voľne visiaca
poistná fólia a nesprávne vyhotovená „výmena“ drevenej konštrukcie krovu okolo komína - nedodržanie
bezpečnej vzdialenosti od komína...v rozpore s STN EN 15287-2 Komíny.“ „ Vo vrchole strechy cez
hrebeň strechy je prakticky nefunkčné odvetranie strešného plášťa a podstrešného priestoru tak, ako

to predpisuje STN 73 1901 Navrhovanie striech.“ Pretože obaja spoluvlastníci rodinného domu majú
problém vyhriať obytný priestor ich bytov na 22-23 stupňov Celzia, vykonal znalec kontrolné výpočty
teplotechnických vlastností skladby stropu. Pri výsledkoch výpočtov stropu nad bytmi znalec dospel k
záveru, že požiadavka bilancie ročnej vlhkosti nie je splnená a v priebehu výpočtového roka dochádza ku
kondenzácií. K rovnakému výsledku dospel znalec v prípade výpočtov stropu nad garážou. Na základe

Tepelno technického posúdenia konštrukcie vypočítal znalec, že skladba stropu tak ako je vyhotovená z
hľadiska celoročnej bilancie kondenzu nevyhovuje ani v jednom prípade. Extrémne úniky tepla od +12,0
do15,8 stupňovCelziaaohriatiestrechyažna10stupňovcezstropnúkonštrukciupotvrdzujeajmeranie
termo snímkami systémom FLIR, podľa fotodokumentácie, ktorá je súčasťou ZP ( č.l. 17 - 20 ZP).
Podľa záveru znalca tiež „priečky z dutých priečkových tehál nie sú ukončené zábranou proti prenikaniu

teplého vzduchu z bytu cez tieto komory do tepelnej izolácia stropu a časť preniká do podkrovného
priestoru a časť hneď kondenzuje vo vate, čím sa vytvárajú ideálne podmienky pre kolónie hubových
plesní škodlivých ľudskému zdraviu.“ „V pochôdznej časti stropu nad garážou a kúpeľňami zo strany
podstrešného priestoru je po celej ploche vyhotovená pochôdzna a odkladacia plocha z OSB dosiek.
Keďže cez deravú parozábranu preniká teplý vzduch do tohto uzatvoreného priestoru vznikajú v ňom

vodné pary, ktoré kondenzujú a zostávajú vo vate. OSB doska sa v stavebných konštrukciách chová ako
parobrzda, ktorá cez seba nič neprepúšťa. Pri plnohodnotnom bývaní sa v bytoch v priebehu cca dvoch
až troch rokov zvyknú objavovať mokré fľaky pod stropom.“ Záverom znalec tiež doplnil, že „stavba tak,
ako je vyhotovená po zámene minerálnej vaty zateplenia obvodových stien, s nedostatočne zatepleným
stužiacim pásom stien, s nedostatočným zateplením nadpražia okien a veľmi zle vyhotovenej strechy

a stropu z pohľadu energetickej hospodárnosti budov nespĺňa požiadavky A1 certifikátu v projektovej
dokumentácii a požiadavky stanovené zákonom číslo 555/2005 Z.z.. Podľa výpočtu teplo technických
vlastností celej budovy je náročnosť na vykurovanie cca o 17,5% vyššia ako projektovaná a prepadla sa
do kategórie B.“ Z hľadiska dôsledkov zistených vád na užívanie a životnosť jednotlivých konštrukčných
častí, znalec zhrnul zistenia tak, že „spôsobené vady sú už teraz príčinou vysokých únikov tepla a

energetických a finančných strát na zabezpečenie aspoň 22-23 stupňov Celzia v bytoch. Neodvetraný
podkrovný priestor po riadnom obývaní bytov spôsobí tvorbu vysokého množstva kondenzátu, ktorý
sa zastaví v minerálnej vate a na parozábrane a vo vate sa bude akumulovať, čím vytvorí ideálne
podmienky pre kolonizovanie a život húb... Chybne aplikovaná poistná fólia a kvôli nej nesprávnenasmerovanie odtoku vody spod škridiel pod kontralaty časom spôsobí hnitie kontralát a hornej drevenej
výstuhy priehradového strešného nosníka.“ Podľa odborného názoru znalca stavba nespĺňa požiadavky
pre trvalé bývanie. Dom považuje z hľadiska jeho životnosti ako celku a efektívnej hospodárnosti za

neobývateľný. Znalec na pojednávaní doplnil, že je v zozname znalcov od r. 1992, pričom 40 rokov sa
venuje stavebníctvu, pracoval na Fakulte architektúry, kde vyučoval predmet poruchy stavieb.

7. Zistenia znalca Szalaya boli v konkrétnych prvkoch podporené výsluchom svedka E. H. (zápisnica
zo dňa 15.6.2022 č.l. 346), ktorý bol jedným z autorov Odborného posúdenia SKSR, a ktorého súd

vyhodnotil ako odborne spôsobilú osobu vzhľadom na jeho nesporované odborné skúsenosti, keď celý
život pracoval na stavbách, od roku 2010 sa venuje vzdelávaniu v odbore stavebníctva a je aj vo
viacerých komisiách. Na pojednávaní uviedol, že pri stretnutí zástupcu žalobcu a žalovanej, kde malo
dôjsť k odovzdaniu stavby, sa dostavil pán, ktorý nemal so sebou žiadne dokumenty ani certifikáty a
sám svedok žalovanej odporučil prevzatie nepodpísať. Žalovaná v tom čase nemala k dispozícii ani
projektovú dokumentáciu, svedok si ju potom vyžiadal zo stavebného úradu. Mal 138 prípadov, ale

toto je iba druhý prípad, že objednávateľ, ktorý mal prevziať stavbu, nemal k dispozícii projektovú
dokumentáciu či certifikáty. Doplnil, že obvodové múry sú zaizolované inak ako bolo v projektovej
dokumentácii, kde namiesto minerálnej vaty je polystyrén. Zámena týchto materiálov je finančne v
neprospech objednávateľa, a tiež má iné tepelnoizolačné vlastnosti, keď najmä je s ním stavba difúzne
uzavretá,sminerálnouvlnoubyboladifúzneotvorená.Spolystyrénomsúväčšienárokynaodvetrávanie

z dôvodu, aby sa nevytvárali plesne. Kontralaty namerali 38 mm, mali byť najmenej 60 mm, podľa
noriem aj odporúčaní výrobcu. Doplnil, že našťastie stavba je iba občasne obývaná, a tak tam nie je
toľko vodných pár. Záverom zhodnotil, že dom podľa neho nie je obývateľný, nie je skolaudovateľný. Je
to iba stavba, a to nedokončená so závažnými vadami. Nedostatky bránia jej užívaniu, a to fakticky, ako
aj právne. Uviedol, že stavba je iba parciálne obývateľná, prespať sa tam dá, napríklad v lete, určite nie

v zime a na jar, na jeseň rozhodne nie, lebo sú otočené parciálne tlaky a vytvára sa vysoká vlhkosť v
strešných konštrukciách a v byte. Ako odborne spôsobilá osoba by neodporučil prevzatie takejto stavby,
robil istú dobu na stavebnom úrade a už pri menších vadách neboli stavby kolaudované.

8. Nedostatky diela vytknuté znalcom Szalayom, najmä čo do nedostatočných tepelnoizolačných

vlastností diela, ich príčin a vzniku škodlivého nadmerného kondenzu a nedostatočného odvetrávania
stavby, boli následne potvrdené v konkrétnych prvkoch i svedkom I. H. (zápisnica zo dňa 17.5.2023
č.l. 386a), ktorý bol jedným z autorov Odborného posúdenia SK SR, a ktorého súd taktiež vyhodnotil
ako odborne spôsobilú osobu vzhľadom na jeho nesporované konkrétne odborné skúsenosti, keď je
stavbárom 45 rokov, spolupracoval i na výstavbe jadrových elektrární, posledných 18 rokov sa venuje

výlučnešikmýmstrechám,jezamestnancomspoločnostiJuta-výrobcapoistnejhydroizolácie(aplikačný
technik pre SR podľa aplikačného manuálu spoločnosti č.l. 430). Na pojednávaní v podrobnom prednese
s názornou prezentáciou za pomoci projektora uviedol a vysvetlil rôzne nedostatky stavby logicky
súvislým a pochopiteľným spôsobom. Uviedol, že bol prizvaný na obhliadku rodinného domu. Konkrétne
uviedol, že studený podkrovný priestor nad zatepleným stropom musí byť účinne vetraný. To znamená,

že tam mali byť dve účinné vetrania, teda jedno účinné vetranie medzi fóliou a krytinou, druhé vetranie
malo byť spravené pri presahu strechy kde má byť vynechaný otvor po jednej aj druhej strane po celej
dĺžke strechy, s tým, že tento podkrovný priestor ešte ďalej prevetráva. Je to dôležité preto, že vznikajú
tam kondenzy, orosenia, ktoré majú mať možnosť sa odpariť. Keďže chýba spodné prevetrávanie,
tak sa vracia naspäť vlhký a teplý vzduch a dotuje ďalšou vlhkosťou tepelnú izoláciu. A vlhká, alebo

mokrá tepelná izolácia má diametrálne odlišné tepelnoizolačné vlastnosti ako suchá. Čím je väčší
teplotný rozdiel medzi interiérom a exteriérom, tým väčšie kondenzácie vznikajú v konštrukcii. Taktiež
uviedol, že v dome je strešný výlez a od neho na jednu i druhú stranu sú pochôzne OSB dosky,
ktoré vytvárajú difúzny odporový prvok. Zospodu, keď sa dostane nejaký kondenz do vaty, musí mať
možnosť sa odpariť, OSB dosky ho však nepustia. Keď sa nadvihla táto OSB doska, tak sú tam vidieť

začínajúce plesne a tie plesne začínajú aj na drevených konštrukciách, ktoré sú vnútri. K nesprávnej
aplikácii parozábrany uviedol, že parozábrana bola daná do kontaktu so sadrokartónom s tým, že
skrutkyprederavujú tútoparozábranu,parozábranajederaváakorešeto. Takýmtoprederavenímklesne
hodnota o 90% a je tam len desaťpercentná účinnosť a vlhkostné pomery prechádzajú do vaty doslova
neriadene. Vlhnutie, ktoré vzniká na väzníkovom krove, či na drevených konštrukciách je zrejmé, vata

je mokrá, čiže tam sa nedá ten priestor vôbec vykúriť. Správna aplikácia je taká, že na parozábranu
mala ísť tesniaca páska, ktorá by vytesňovala prieniky kútov a vedela to zabezpečiť nielen vodotesne
ale aj vzduchotesne a do izolácie by sa dostávalo oveľa menej vlhkosti. OSB doska má byť zamenená
za pochôzne dosky so spárovými medzerami medzi sebou približne 5 milimetrov, čo postačuje abysa vlhkosť odparila smerom dohora. Parozábrana, má byť prilepená až na murivo, a tým že je tam
netesnosť, tak je neustále dotovaná vlhkom a teplom, čiže keď sa kúri, tak teplo je nosičom vlhkosti. Boli
tam tiež dierované priečky, ktoré neboli nijako ukončené. Parozábrana nebola vzduchotesne prilepená,

a nestačí to pritlačiť cd profilom o stenu, parciálny tlak vytlačí teplo pomedzi parozábranu a múr,
čiže to sa tiež zatesňuje tesniacimi páskami, či tesniacim tmelom. Pri stropných svietidlách tiež malo
byť prekrytie, mal tam byť spravený nejaký kaslík, a parozábrana mala byť vedená nad ním, čiže
v žiadnom prípade nie tým spôsobom, ako je na stavbe. Všetko spomenuté dotovalo doslova také
extrémne množstvo vodných pár, že difúzna fólia nebude stíhať cez seba pretláčať všetku tú vlhkosť,

to sa nedá. Ona je účinná len na určitú kapacitu. Keďže fólia nestíha všetko pretláčať, tak sa vlhkosť
zachytí na spodnej strane fólie, steká zase do vaty a táto nie je dotovaná vlhkosťou iba zospodu.
Cez zimu sa vlhkosť všetka zmrazí, bude tam ľad, ktorý vytvorí ďalšiu parozábranu. Aj to niečo, čo
by sa mohlo odpariť, tak sa neodparí vôbec nič. Uviedol, že meral výšku kontralát, táto je 38 mm.
Norma hovorí o minimálnej účinnej výške kontralaty 40 mm. Výška kontralaty je určujúca pre funkčné
prevetrávanie. Výrobca použitej škridly, doporučuje výšku kontralaty až 60 mm. Taktiež konštatoval, že

tam je nedostatočné odparovanie vodných pár z konštrukcie, nefunkčná ventilácia. Príliš našponovaná
podstrešná fólia. Keď sa voda dostane na fóliu tak tie vlnky zvádzajú vodu, ktorá by mala vytiecť von
do exteriéru mimo stavby, tak vchádza voda do strán a tam potom vchádza do drevených konštrukcií.
Žiadna škridla ani stavba neodolá dažďu ani vetru pri akomkoľvek sklone. Správne by mala byť fólia s
miernym prehybom, zvádzať vodu do stredu, kde to celé vyteká von.

9. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by k vyjadreniam svedkov H. a H. ako
i k Odbornému posúdeniu SKSR nemal prihliadať, keď na toto nezistil žiaden dôvod. Súd Odborné
posúdenie SKSR (č.l. 38-55) hodnotil ako listinný dôkaz, majúci základný význam (berúc do úvahy
existenciu podrobnejších vysvetlení jeho zistení svedkami, ktorí boli jeho spoluautormi) najmä v

preukázaní skutočnosti, že na stavbe boli už v čase pokusu žalobcu o odovzdanie početné vady
zodpovedajúce v ich podstate znaleckému posudku znalca Szalaya. V prípade výpovedí svedkov H.
a H. súd dospel tiež k vlastnému záveru o ich dôkaznej hodnote, a to doplnkovej a podpornej (avšak
taktiež odbornej) k ZP znalca Szalaya, ktorý dospel vo viacerých ohľadoch k obdobným skutkovým
(pri obhliadke stavby) a odborným zisteniam, pričom skutočnosť, že dané osoby nie sú znalcami

neznamená, že po posúdení konzistentnosti, logickej súvislosti a presvedčivosti ich výpovedí, ako aj
po posúdení ich nesporných odborných skúseností (prezentovaných pri výsluchoch), ich súd nemôže
vyhodnotiť ako odborne spôsobilé osoby, ktorých názor má vplyv na celkové posúdenie tohto sporu.
Dôvodom na neprihliadnutie na závery spomenutých osôb nie je ani rozpornosť so zisteniami a závermi
znalca Mühla, či spoločnosti Sedir, s.r.o., keď súd sa v konaní podrobne oboznámil i s dôkazmi

predloženými žalobcom, a vec posúdil po komplexnom posúdení všetkých predložených dôkazov, a
to jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Bral tak do úvahy i závery vyplývajúce z dôkazov
predložených žalobcom, ku ktorým sa v konkrétnych položkách a hodnoteniach nižšie vyjadruje.

10. V konaní bol predložený i súkromný ZP znalca Mühla (č.l. 150), ktorý taktiež po miestnom zisťovaní

vyhodnocoval kvalitu zrealizovaného diela, posudzoval prípadné vady aj z pohľadu dopadu na užívanie
stavby. Znalec pritom vyhodnotil vady zistené v Odbornom posúdení a odbornom vyjadrení SKSR
a počas obhliadky. Znalec v závere posudku vyhodnotil, že stavba obsahuje niekoľko vád, avšak
žiadna z nich nebráni užívaniu stavby. Znalec nepožadoval žiadne úpravy zatepľovacieho systému,
skonštatoval, že nie je potrebné robiť opravu krovu, ani meniť spôsob spojov drevených nosných prvkov.

Energetický certifikát potvrdil znalcov predpoklad, že zmena materiálu z čadičovej vlny na expandovaný
polystyrén nemala vplyv na tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien rodinného domu. Skonštatoval,
že hoci je poistná hydroizolačná fólia napnutá, strecha ako systém je bezpečná a funkčná, preto nie je
potrebnérealizovaťžiadnuúpravustrechy.Rovnakoniejepotrebnérealizovaťžiadnevýmenyaniopravy
latovania, toto je realizované zo správnych rozmerov lát. Ako vadu uznal prevŕtanie parozábrany bez

tesniacej pásky, pričom odporúčal dodatočné uzatvorenie páskou. V prípade parozábrany prerušenej
priečkou bez vhodného ukončenia skonštatoval, že detail je urobený správne. Uznal vadu v podobe
pochôdznej časti podkrovia z OSB dosiek, kde navrhol výmenu za fošne, pričom vada nebráni užívaniu
stavby. Rovnako navrhol opravu podhľadu v garáži z OSB dosiek, buď pretmelením netesností, alebo
výmenou OSB dosiek za sadrokartón s roštom a parozábranou, s tým, že vada nebráni užívaniu

stavby. Za vadu uznal hrúbku tepelnej izolácie v EHB 300mm, ktorú je potrebné uviesť do súladu s
projektovou dokumentáciou na 290mm. Tepelná izolácia na ploche podlahy nie je uložená správne,
izolácia je porozhadzovaná a zhrnutá na jednu kopu. Znalec navrhol túto uložiť správne a v hrúbke podľa
projektovej dokumentácie, keď zistil hrúbku 260mm, pričom mala byť 290mm, použiť možno tepelnúizoláciu v podstrešnom priestore. Znalec tiež zistil, že rozvody el. káblov v podstrešnom priestore nie
sú uložené v nehorľavej chráničke, navrhol tieto vložiť do nehorľavých trubiek. Konštatoval, že úpravou
tepelnej skladby v podstrešnom priestore a zvýšením hrúbky tepelnej izolácie sa teplotné pomery zlepšia

natoľko, že bude tepelná pohoda v byte dosahovať požadovanú teplotu. Na pojednávaní dňa 30.3.2022
znalecuviedol,žejeznalcomprepozemnéstaviteľstvo,oprávnenýposudzovaťkvalitu iporuchystavieb,
celý život pracoval v tejto profesii, aj sa v odbore vzdelával, pracoval so stavbami i vo výrobe, možno
má k tomu iný prístup, že každý, keď niečo urobí, neurobí všetko dokonale, a pristupoval k tomu
v smere ako veci opraviť, nie v smere za defekt dostať nové auto. Uviedol, že neidentifikoval vadu,

ktorá by bránila užívaniu nehnuteľnosti, alebo niečo, čo by bolo tak nebezpečné, že by bolo treba dom
okamžite vyprázdniť. Identifikoval vady znižujúce úžitkové vlastnosti, ako v strope prítomná tepelná
izolácia, ktorá bola rozhádzaná, neprítomná úplne na betónových vencoch, potvrdil, že sú tam veci,
ktoré je treba upraviť, aby stavba bola užívateľná v zmysle stavebných noriem, a za účelom úžitkových
vlastností podľa projektu. Uviedol, že podľa neho vady a poruchy typu, že by do domu zatekalo cez
nejakú netesnosť, alebo netiekla voda, či nešla elektrika, sú vadami, ktoré bránia užívaniu stavby.

Nedostatok v podobe potreby doplnenia tepelnej izolácie napríklad nenapĺňa požiadavky normy, a
je potrebné ho opraviť, ale táto samotná vada nespôsobuje nebezpečenstvo v prípade faktického
užívania stavby. K výške kontralát uviedol, že sklon strechy je asi 23 stupňov a teda ide asi maximálne
o dva stupne rozdielu, akonáhle je sklon 25 stupňov, minimálna medzera je 40, technologický predpis
hovorí o odporúčanej hodnote hrúbky vzduchovej medzery, ak by tam nebola žiadna, je to zlé, keďže

podľa konštrukcie krovu vie, že je tam kontralata 40 mm (to vie z projektu, nemeral danú hodnotu), má
za to, že odvetrávacia medzera hoci nie je 60 milimetrov, je v tomto prípade konštrukcie a skladby
strechy postačujúca, pričom STN majú iba odporúčací charakter. Na otázku ohľadne príčin tepelných
strát uviedol, že dôvod prečo sa dom nedá vykúriť neidentifikoval, iba poukázal na možné tepelné straty.
Cez zatepľovací systém by úniky tepla byť nemali, okná sú tiež certifikované, a odhaduje, že tade teplo

nemôže unikať. V objekte treba upratať a doplniť tepelnú izoláciu v strope, a otázka je tiež v nastavení
vykurovacieho systému.

11. Podľa Stanoviska spoločnosti Terran (dodávateľa strešnej krytiny - č.l. 363), na základe obhliadky na
stavbe tento vyhlásil, že krytina bola použitá v súlade s Montážnym návodom výrobcu a STN 73 1901

a v prípade predloženia záručného listu, bude na predmetný materiál poskytnutá záruka 50 rokov, táto
sa vzťahuje na mrazuvzdornosť, presnosť rozmerov a vodenepriepustnosť.

12. Do spisu bolo založené tiež technické posúdenie spoločnosti SEDIR, s.r.o. (č.l. 364), ktoré sa
venovalo posúdeniu montážneho vyhotovenia krovu. Posúdenie nekonštatovalo nedostatky strešnej

konštrukcie tak z hľadiska priestorovej stability konštrukcie, únosnosti zaťaženia, konštatovalo, že rezivo
je chránené proti drevokaznému hmyzu a plesniam máčaním v dvoch vrstvách, nezistili sa nedostatky
v montáži. Výhrada bola vznesená ohľadne množstva vzduchu privádzaného do podkrovia, kde žiadajú
o zvýšenie, keď prívod je len spod odkvapového plechu, potrebné je privedenie vzduchu z otvorov v
rímse. Záverom posúdenie konštatuje vyvrátenie názoru znalca Szalaya, že strechu je potrebné sanovať

a vyhotoviť nanovo.

13. Podľa energetického certifikátu E. C. zo dňa 20.6.2019 (č.l. 368), stavba je z hľadiska celkovej
potreby energie v kategórii B, z hľadiska primárnej energie v kategórii A1.

14. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že súdu prvej inštancie bolo v konaní predložených viacero
protirečiacich dokumentov riešiacich z odborného hľadiska stav stavby a jej spôsobilosť na riadne
užívanie. Za dva najzásadnejšie dôkazné prostriedky (vyhotovené osobami zapísanými do zoznamu
znalcov) vo veci súd vyhodnotil znalecké posudky znalcov Szalaya a Mühla. Znalec Dr. Ing. Juraj
Szalay PhD. je podľa verejne dostupného zoznamu znalcov na stránke ministerstva spravodlivosti

(www. justice.gov.sk/registre/znalci/znalec_9080), aktívnym znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie
Stavebná fyzika (od 1992 dosiaľ), Odhad hodnoty nehnuteľností (od 1992 dosiaľ), v minulosti
Poruchy stavieb (od 1992 do 2009, aktuálne vyčiarknutý). Znalec Ing. Vladimír Mühl je podľa verejne
dostupného zoznamu znalcov na stránke ministerstva spravodlivosti (www.justice.gov.sk/registre/znalci/
znalec_8414), aktívnym znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby (od 2006 dosiaľ),

Odhad hodnoty nehnuteľností (od 2006 dosiaľ), Odhad hodnoty stavebných prác (od 2006 dosiaľ).

15. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní rozpornosti hodnotení stavby v znaleckých posudkoch
znalca Szalaya a Mühla riadil skutočnosťou, že znalec Mühl posudzoval stavbu celistvo ako znalecv odvetví pozemných stavieb, kdežto znalec Szalay sa zameral na konkrétnejší aspekt a osobitné
charakteristiky stavby z hľadiska stavebnej fyziky (a tepelnotechnických vlastností stavby), ktorá je
jeho základnou odbornosťou ako znalca. Znalec Szalay sa teda vo svojom ZP zameriaval na užší

a konkrétnejší aspekt funkčnosti stavby, ktorý znalec Mühl vo svojom ZP osobitne a špecializovane
nehodnotil,tohtosadotýkalibaokrajovo.ZnalecSzalaypritomvposudkupredložilipreukaznéfotografie
termokamerou (č.l. 258,286), preukazujúce vysoké tepelné úniky v objekte a venoval sa i výpočtom
bilancie ročnej vlhkosti, ktoré neboli predmetom skúmania znalca Mühla. Prvoinštančný súd zdôraznil,
že všeobecné vyhodnotenie skutočnosti, či stavba je, či nie je spôsobilá na riadne užívanie, obsiahnuté

v ktoromkoľvek znaleckom posudku, je hodnotením odborným (stavebno-technickým), nie právnym.
Konečné zhodnotenie v sporovom konaní, či je stavba, vzhľadom na jej charakteristiky, spôsobilá na
riadne užívanie, je otázkou právnou, ktorú si posúdil sám súd, po vyhodnotení všetkého predloženého
dokazovania. Súkromný ZP znalca Szalaya vyhodnotil súd ako riadne preskúmateľný, a preto nevyhovel
námietke žalobcu, ktorý žiadal, aby súd naň neprihliadal. Skutočnosť, že znalec Szalay, bol v čase
zhotovovania znaleckého posudku znalcom iba v odvetví Stavebná fyzika, nie i v odvetví Poruchy

stavieb, či Hodnota stavebných prác, nič nemení na oprávnenosti znalca posúdiť technické otázky,
ktorým sa v posudku venoval, ktoré spadajú do odvetvia stavebnej fyziky. Súd v prípade ZP znalca
Szalaya neprihliadal na časti týkajúce sa hodnotenia trhovej hodnoty stavby, keď daná časť posudku
nebola pre právne posúdenie veci priamo relevantnou. Rovnako nepovažoval za prekážku prihliadania
k ZP to, že osoby konzultantiek znalca uvedené v ZP nie sú zapísanými znalkyňami, keď v danom

prípade išlo o dôkazný prostriedok v podobe ZP znalca Szalaya, ktorý sám ako znalec zodpovedá
za odborné skutočnosti v ňom uvádzané, pričom pre súd boli relevantnými práve skutočnosti, ktoré
sú v súlade s existujúcou odbornosťou znalca, a ktoré znalec i vysvetlil na pojednávaní pri jeho
výsluchu. Súčasne súd prihliadal i na ostatné žalovanou predložené dôkazy, vrátane Odborného
posúdenia SKSR, konkretizované pri výsluchoch svedkami, na základe ktorého si žalovaná v prvotnom

štádiu vyhodnotila stav stavby a uplatnila svoje právne nároky, ktoré boli neskôr v konaní potvrdené i
znaleckým posudkom. Rovnako súd prihliadal pri posudzovaní veci i na spomenuté výsluchy svedkov
H. a H., ktoré boli zrozumiteľnými, presvedčivými a podporovali znalecký záver znalca Szalaya. Za
najvážnejšie nedostatky diela, brániace riadnemu užívaniu (ktoré mohla spotrebiteľka očakávať), tak
súd prvej inštancie vyhodnotil práve zlé tepelnotechnické vlastnosti stavby podľa ZP znalca Szalaya (v

podrobnostiach ods. 21), kde náročnosť na vykurovanie stavby je cca o 17,5% vyššia ako projektovaná,
prepadlasadokategórieB,vadysúužterazpríčinouvysokýchúnikovteplaaenergetickýchafinančných
strát na zabezpečenie aspoň 22-23 stupňov Celzia v bytoch, súčasne neodvetraný podkrovný priestor
po riadnom obývaní bytov spôsobí tvorbu vysokého množstva kondenzátu, ktorý je jednak zdraviu
škodlivý (tvorba plesní - pričom svedok H. už i potvrdil, že keď sa nadvihla OSB doska, boli vidieť

začínajúce plesne) a jednak môže ohroziť životnosť stavby (vlhnutím drevených konštrukcií). Obdobne
potom súd za podstatnú vadu považoval tiež zhotovenie pochôdznej a odkladacej plochy z OSB
dosiek, kde ak cez deravú parozábranu preniká teplý vzduch do tohto uzatvoreného priestoru vznikajú
v ňom vodné pary, ktoré kondenzujú a zostávajú vo vate, čo mení i tepelnoizolačné vlastnosti vaty.
Prvoinštančný súd uviedol, že v prípade prítomnosti niekoľkých menej závažných vád nie je dôvod

konštatovať nemožnosť riadneho užívania stavby na bývanie, avšak v tomto prípade došlo k súčasnému
výskytu takého množstva vád týkajúcich sa práve tepelnotechnických vlastností stavby a jej bezpečnosti
z hľadiska užívania čo do rizika vlhnutia a tvorby plesní (zdravotné aspekty), že kombinácia týchto vád
s dôsledkami špecifikovanými tak znalcom Szalayom, ako i svedkami H. a H., spôsobuje nemožnosť
riadneho a trvale bezpečného užívania stavby žalovanou na účel bývania. Pre súd tak boli zrozumiteľné

a presvedčivé práve závery znalca Szalaya, ktoré neskôr potvrdili v konkrétnych aspektoch i výsluchy
odborne spôsobilých svedkov. Súd pritom konštatuje, že nedostatočné odvetrávanie podkrovia (majúce
vplyv na vlhkosť) potvrdila i technická správa spoločnosti SEDIR, s.r.o.. Súd prvej inštancie pri hodnotení
veci bral do úvahy i ZP znalca Mühla, ktorý však (najmä v porovnaní so ZP znalca Szalaya podporeným
výsluchmi svedkov - t.j. po posúdení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti) nevyhodnotil ako podrobný,

či v konkrétnych aspektoch presvedčivý (nespochybňujúc tým v žiadnom prípade odbornú spôsobilosť
znalca), keď ako i znalec uviedol sám na pojednávaní, pristúpil k veci najmä z iného hľadiska ako znalec
Szalay, a to v smere ako „veci opraviť a nie v smere za defekt dostať nové auto“, avšak v tomto prípade
predmetom právneho posúdenia súdu bolo primárne vyhodnotenie skutočnej závažnosti vád na stavbe
ako celku, nie vyhodnotenie jednotlivých vád a možností ich opravy. K nepresvedčivosti znaleckého

posudku prispeli tiež ďalšie skutočnosti, a to napríklad to, že, ako sám znalec uviedol, nemeral šírku
kontralát (túto potvrdil vlastným meraním iba svedok H.), ale vyjadril sa k ich dostatočnosti. Spôsobilosť
stavby na riadne užívanie pritom znalec vyhodnocoval z hľadiska stavebno-technického (pričom ako
bolo spomenuté otázka možnosti riadneho užívania a dosiahnutia očakávateľnej, resp. obvyklej kvalitydiela je otázkou právnou, nie odbornou, pričom súd musí vec posúdiť komplexne). Sám znalec Mühl
pritom vytkol viacero vád a na pojednávaní doplnil, „že sú tam veci, ktoré je treba upraviť, aby stavba
bola užívateľná v zmysle stavebných noriem, a za účelom úžitkových vlastností podľa projektu“,

pričom za vadu, ktorá by bránila riadnemu užívaniu stavby by považoval, „že by do domu zatekalo
cez nejakú netesnosť, alebo netiekla voda, či nešla elektrika“, či „niečo, čo by bolo tak nebezpečné,
že by bolo treba dom okamžite vyprázdniť.“ Podľa neho „nedostatok v podobe potreby doplnenia
tepelnej izolácie napríklad nenapĺňa požiadavky normy, a je potrebné ho opraviť, ale táto samotná vada
nespôsobuje nebezpečenstvo v prípade faktického užívania“. Prvoinštančný súd však pri posudzovaní

vadnosti diela v čase ponúkaného odovzdania nevyhodnocuje, či boli prítomné iba vady, ktoré by úplne
vylučovali užívanie (otvorené zatekanie do domu), či spôsobovali akútne nebezpečenstvo v prípade
faktického užívania, ale hodnotí, či prítomné nedostatky neumožňujú riadne užívanie stavby na zrejmý
účel, ktorým je bývanie. Súčasťou splnenia predpokladov riadneho užívania rodinného domu určeného
na bývanie sú jednoznačne aj tepelnotechnické vlastnosti stavby. Najmä v súčasnej dobe neustále
rastúcich nákladov na energie sú vymienené tepelnotechnické vlastnosti stavby závažným aspektom

rozhodovania sa spotrebiteľov pri výstavbe nových bytov/domov. V prípade predmetnej novostavby
bola viacerými subjektami, vrátane žalovanej a jej sestry pri výsluchoch (zápisnica z pojednávania dňa
6.9.2023 - č.l. 396), zhodne konštatovaná problematickosť vykúrenia interiéru nad teplotu 22 stupňov
Celzia. Uvedené nesporoval ani znalec Mühl, ktorý k tomu uviedol, že „dôvod prečo sa dom nedá
vykúriťneidentifikoval,ibapoukázalnamožnétepelnéstraty“,pričomodporúčaluprataťadoplniťtepelnú

izoláciu v strope, ktorá by mohla situáciu vyriešiť. K uvedenému súd uvádza, že súd pri hodnotení
oprávnenosti žalovanej odstúpiť od Zmluvy (čo má vplyv na danosť nároku žalobcu) nehodnotí, či
nedostatky stavby brániace riadnemu užívaniu sú, alebo nie sú (ľahko) odstrániteľné (pričom dôkazy
znaleckým posudkom Szalaya a svedkov H. a H. nasvedčujú tomu, že nie), dané hodnotenie by bolo
právne relevantné až vtedy, ak by došlo k dokončeniu a odovzdaniu stavby a riešili by sa nároky z

vád. V tomto prípade však žalovaná vyzvala žalobcu na odstránenie nedostatkov, ktoré bránia riadnemu
užívaniu (pričom prílohou jej výzvy na nápravu bolo i Odborné posúdenie SKSR č.l. 27, 38-55, v
ktorom žalovaná vytýkala žalobcovi na viacerých miestach tepelnotechnické vlastnosti stavby, resp.
vady s dosahom na ne - zámenu zatepľovacieho materiálu, nesprávnu aplikáciu poistnej hydroizolačnej
fólie, nedostatočnú výšku kontralát, aplikáciu parozábrany v strope so znížením jej účinnosti, použitie

pochôdznych OSB dosiek, výhrady k tepelnej izolácii v strope), dala mu na ich odstránenie i primeranú
lehotu, a teda žalobca mal priestor prípadné odstrániteľné vady napraviť, avšak neurobil tak, čo už
je jeho právna zodpovednosť (konateľ žalobcu pri výsluchu dňa 20.1.2023 - zápisnica č.l. 373, na
otázky PZ žalovanej, prečo neboli odstránené už teraz uznávané vady, už v období od mája
2018, uviedol, že preto, lebo tieto neboli nikdy riadne vyšpecifikované, pričom dodal, že „odborné

vyjadrenie pána H. nebral ako niečo smerodajné aj vzhľadom na ním používané pojmy, tam v prípade
sporu chcel riešiť otázku cestou znalca a v danej dobe 18.7.2019 - v čase výzvy na vykonanie
nápravy (č.l. 31) už bol asi aj podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, resp. sa vec riešila
touto sporovou cestou“). Pre hodnotenie súdu je podstatným, že stavba už v čase pokusu žalobcu
o odovzdanie veci mala vady brániace riadnemu užívaniu (čo potvrdzuje Odborné posúdenie SKSR

zhotovované ešte 12.7.2019, podrobnejšie rozvinuté z hľadiska v ňom vymenovaných vád svedkami,
pričom uvedené vady sa vo veľkom rozsahu zhodujú s vadami vytknutými práve znalcom Szalayom,
ktorý sa hlbšie venoval následkom týchto vád z hľadiska tepelnotechnických vlastností stavby). Súd
prvej inštancie v uvedenom prípade zdôraznil, že vadnosť diela (nespôsobilosť na riadne užívanie),
vzhľadom na postavenie žalovanej ako spotrebiteľky, posudzuje aj z hľadiska odôvodnených očakávaní

spotrebiteľa v porovnaní so skutočným stavom, pričom konštatuje, že o riadne užívanie nemôže ísť v
prípade prítomnosti závažných vád majúcich vplyv na podstatné aspekty užívania stavby. Vzhľadom na
zrejmý účel užívania stavby, ktorým je trvalé bývanie spotrebiteľky v rodinnom dome je aspekt pohodlia
(aj teplotného), ekonomickosti užívania, zdravotnej nezávadnosti a životnosti stavby zvlášť dôležitým.
Súd tak uznal argument žalovanej, že v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo „určite nemala v záujme mať

dielo, ktoré má takéto závady, že je to vlhké a nedá sa to vykúriť.“ Žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno o tom, že novostavbu možno vykurovať bežným užívateľským štandardom, aby neprichádzalo
k nadmerným teplotným stratám, ani že v ostatnom spomenutom rozsahu spĺňa predpoklady na riadne
obvyklé užívanie, aké sa od novostavieb očakáva (tvorba nadmerného kondenzátu, s tým spojené riziko
plesní a vplyv na zdravie a životnosť stavby).

16. K výhradám žalobcu prvoinštančný súd uviedol, že nezistil u žalovanej žiaden špekulatívny postup,
ktorým by sa pri neprevzatí stavby snažila iba vyhnúť úhrade poslednej splátky ceny diela a dom pritom
trvalo užívala. Žalovaná pri jej výsluchu dňa 06.09.2023 presvedčivo popísala ako dospela k záveruo vadnosti stavby, že ju na to náhodne upozornil ako prvý antenár, že tá strecha nie je v poriadku,
potom jej to potvrdil iný pán inžinier. Písomne sa k závadám potom vyjadrili pán H. a H.. Ona nechcela
nič podpisovať, že najprv sa musí opraviť to, čo je zlé. Uviedla, že v kúpeľni má už teraz prasklinu a

okolo je mokrý fľak. Žalovaná tak náhodným spôsobom zistila nedostatky stavby, tieto dala overiť jej
dostupnému odbornému subjektu SKSR (odbornosť osôb vyhotovujúcich posúdenie si tu pritom súd
posúdil sám - ods. 24), po ktorého vyhodnotení prevzatie stavby dôvodne odmietla a po poskytnutí
primeranej lehoty žalobcovi na odstránenie nedostatkov stavby od Zmluvy platne odstúpila. Takéto
jej konanie nemožno hodnotiť ako špekulatívne, ale legitímne, v smere zabezpečiť si ako spotrebiteľ

ochranu svojich práv. Súd prvej inštancie tiež nemal v konaní za preukázané, že by stavba bola
žalovanou trvalo obývaná, žalobca uvedené síce tvrdil, avšak neuniesol dôkazné bremeno, keď tak
žalovaná, ako i jej sestra pri výsluchu uvádzali, že tam nebývajú, ale bývajú na starom dome, pričom
toto tvrdenie nebolo riadne vyvrátené. V smere preukazovania danej skutočnosti vypovedal iba svedok I.
(zápisnica zo dňa 13.12.2023 č.l. 431), ktorý sám vykonával práce na dome pre žalobcu, pričom uviedol,
že po auguste 2018 už „pani B. tam bývali“, avšak, následne doplnil, že sama žalovaná mu povedala,

že „ona to vykurovať nebude, ona tam bývať nebude.“ Súčasne z výsluchu svedka je zrejmé, že pri
stavbách sa trvalo ani často nezdržiaval (a teda ani nemôže potvrdiť skutočný rozsah užívania stavby
žalovanou), ale dostavil sa tam po dokončení prác (ktoré uvádzal v roku 2018, po čom sa riešili už iba
brány a piesková filtrácia) iba občasne na konkrétne úkony a následne v deň pokusu o odovzdanie
diela, t.j. dňa 12.7.2019. Trvalé užívanie nehnuteľnosti žalovanou nepreukazujú ani potvrdenia o čistení

komína, keď je zrejmé, že aj v prípade nebývania v nehnuteľnosti, túto musí žalovaná aspoň v určitom
základnom rozsahu vykurovať (temperovať). Prvoinštančný súd taktiež dodal, že ani preukázanie
trvalého užívania stavby žalovanou (ku ktorému nedošlo) by nemalo vplyv na posudzovanie nedostatkov
diela a končený právny názor súdu. Vo vzťahu k výhrade žalobcu (ktorú spomenul taktiež svedok I. na
pojednávaní dňa 13.12.2023 (zápisnica č.l. 431 ), že tretie osoby ktoré prišli na stavbu (antenár, krbári,

či bazénari), mohli ich prácu poškodiť (napríklad rozhádzať izoláciu v strope, keď svedok I. pri výsluchu
potvrdil to, že i v deň pokusu o odovzdanie stavby bola „znova odhrnutá izolácia“, a teda, že i táto
konkrétna vada bola prítomná priamo v čase odovzdávania stavby), súd uvádza, že väčšina vytýkaných
nedostatkov nie je ovplyvniteľná tretími osobami (konštrukcia krovu, spôsob montáže fólie, aplikovanie
iného zateplenia ako projektovaného, použitie OSB dosiek, nedostatok zatepľovacieho materiálu, všetky

spolu majúce vplyv na tepelnotechnické vlastnosti stavby ako takej), pričom skutočnosť, že práve tretie
osoby mohli rozhádzať (a rozhádzali) zatepľovací materiál v strope, jednak nebola v konaní preukázaná
(bola formulovaná iba ako domnienka), sám žalobca uvádzal, že poškodenia po tretích osobách vždy
žalovanej opravili a súčasne aj v prípade preukázania by nepostačovala na úspešnosť žalobcu, keď
žalobca sám mal zabezpečiť zabudovanie materiálu so zabezpečením proti jeho posunutiu ako zdôraznil

aj znalec Szalay pri jeho výsluchu (uviedol, že „ každé dielo musí byť vyhotovené tak, aby nebolo možné
základné prvky jednoducho poškodiť, izolácia má byť upevnená, aby k takýmto problémom nedošlo.
Tepelné úniky z dôvodu porúch izolácie v strope sú zrejmé z fotografií, pričom dodávateľ diela má
garantovať kvalitu zo zákona 36 mesiacov“). Za neštandardný postup, obzvlášť v prípade, ak na strane
objednávateľa je spotrebiteľ, súd považuje taktiež skutočnosť, že žalovanej nebola zo strany žalobcu

poskytnutá projektová dokumentácia v čase, kedy by mala nehnuteľnosť preberať (čo potvrdil i svedok
H., ktorý uviedol, že túto si až potom vyžiadaval; rovnako uvedené potvrdil aj konateľ žalobcu ( zápisnica
o pojednávaní č.l. 374), ktorý uviedol, že dokumentáciu žalovanej nedával preto, lebo dielo nebolo riadne
odovzdané a je bežnou praxou, že tieto veci sa odovzdávajú po zaplatení diela). V súvislosti s uvedeným
má súd za to, že pred pokusom o odovzdanie diela nebola splnená ani podmienka podľa bodu 5.3

Zmluvy, podľa ktorej „Pred odovzdaním vykonaného diela je zhotoviteľ povinný umožniť objednávateľovi
oboznámením sa s ním.“ Súdu potom nie je zrejmé, ako sa mohla žalovaná reálne oboznámiť s
dielom, keď nemohla fakticky posúdiť súlad diela s projektovou dokumentáciou, čo je jeden z dôležitých
aspektov posudzovania (vadnosti) diela. Aj uvedené potom vylučuje možnosť faktického prevzatia diela
žalovanou v deň 12.7.2019. Vo vzťahu k otázke záväznosti noriem STN pri vyhotovovaní stavby, ktoré

znalec Mühl označil za normy s odporúčacím charakterom, znalec Szalay naopak vyhodnotil v ZP ich
viacnásobné porušenie (STN 73 1901 Navrhovanie striech, STN EN 15287-2 Komíny vo väzbe na
STN 73 1901 - č.l. 292), súd uvádza, že podľa znenia OZ (§ 633), vykonanie diela musí zodpovedať
norme, ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma. Uvedené ustanovenie má však
dispozitívny charakter. V tomto prípade sa strany v bode 2.1 Zmluvy výslovne dohodli, že „ Zhotoviteľ

sa zaväzuje, že zhotoví dielo na vlastné náklady a na vlastné nebezpečenstvo riadne a včas a v
súlade so zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými normami platnými na
území Slovenskej republiky, najmä, nie však výlučne, v súlade s projektovou dokumentáciou, stavebným
povolením a podmienkami uvedenými v tejto zmluve.“ Rovnako v bode 6.1. Zmluvy sa uvádza, že„dielo bude zodpovedať technickým normám, a že nebude mať vady, ktoré by rušili, alebo znižovali
hodnotu alebo schopnosť jeho používania zvyčajným alebo v zmluve predpokladaným účelom“. Dohoda
strán o zhotovení diela v súlade s technickými normami pritom nebola obmedzená iba na technické

normy záväzné, z čoho možno vyvodiť záver, že i tie STN, ktoré majú inak odporúčací charakter, boli
v tomto prípade dohodnuté priamo v Zmluve ako záväzné s dôsledkom vadnosti diela, v prípade ich
nedodržania. Pri pochybnosti o výklade daného ustanovenia Zmluvy súd poukazuje na ustanovenie §
54 ods. 2 OZ, podľa ktorého platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd konštatuje, že v
konaní bola preukázaná i vada v podobe nedodržania STN EN 15287-2 Komíny, spomínaná už znalcom

Szalayom, pričom jej prítomnosť potvrdzujú i žalovanou predložené potvrdenia o vykonaní čistenia a
kontroly komína zo dňa 09.06.2022 a 28.06.2021 (č.l. 449,450), ktoré obe konštatujú nedostatky, s
tým, že je potrebné ihneď odstrániť horľavé materiály (drevené laty) od vonkajšieho plášťa komína do
vzdialenosti udávanej výrobcom. Uvedená vada má tiež vplyv na bezpečnosť stavby. K predloženému
energetickému certifikátu v konaní prvoinštančný súd uviedol, že energetický certifikát má iba teoretický
charakter, pričom v prípade prítomnosti viacerých vád stavby je aj pre vyhodnotenie stavu konkrétnej

stavby, z hľadiska jej tepelnotechnických vlastností dôležitým práve konkrétne hodnotenie stavby na
mieste (ktoré v tomto smere vrátane podrobných meraní a prepočtov uskutočnil práve znalec Szalay).
Na celkovom právnom posúdení veci nič nemohla zmeniť ani dodatočne poskytnutá záruka na strešnú
krytinu,resp.konštatovaniespoločnostiTerran,žekrytinabolapoužitávsúladesmontážnymnávodoma
technickou normou (č.l. 363), keď komplexnosť nedostatkov konštatovaných znalcom Szalayom ďaleko

presahuje otázku vadnosti strešnej krytiny (a obavu o jej parametre do budúcna), ktorej vadnosť v konaní
ani konkrétne nebola napádaná.

17. Žalovaná v konaní predložila dôkazy zamerané na konkrétne nedostatky stavby s vyhodnotením ich
následkov (vrátane tých potenciálnych) čo do úžitkových vlastností stavby. Žalobca sa obmedzil v ním

predloženomznaleckomposudkunavšeobecnéposúdenienedostatkovstavbyzostavebnotechnického
hľadiska. Aj znalec Mühl pritom konštatoval prítomnosť viacerých vád s vplyvom na tepelnotechnické
vlastnosti, tieto však bližšie nerozvádzal, venoval sa možnosti odstránenia týchto vád. Dôsledky
prítomnosti vád podrobne špecifikoval práve znalec Szalay, zo znaleckého posudku ktorého tak súd
v konaní primárne vychádzal ( a to aj v prípadoch rozpornosti znaleckých posudkov). V komplexe

zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov a najmä znaleckých posudkov, dospel súd k záveru, že
stavba má vady, ktoré bránia jej riadnemu užívaniu, žalovaná nebola povinná ju prevziať, od zmluvy od
dielo platne odstúpila v súlade s ustanovením § 642 ods. 2 OZ, a žalobcovi tak nevnikol v zmysle Zmluvy
o dielo nárok na úhradu poslednej splátky ceny za dielo, ktorý si v konaní uplatňoval.

18. Súd prvej inštancie žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný uložil tiež (v zmysle § 262 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP aplikovaným analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP (keď náhrada trov štátu
nie je už procesným kódexom riešená výslovne) nahradiť v plnom rozsahu trovy, ktoré vznikli v konaní
štátu v podobe úhrady znalečného za výsluch znalca Mühla na pojednávaní dňa 30.03.2022 (priznané
uznesením č.k. 31C/2/2020-329 zo dňa 12.4.2022). O nároku sporových strán na náhradu trov konania

rozhodol prvoinštančný súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom
žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá, priznal nárok na
náhradutrovkonaniavrozsahu100%. Ovýšketrovkonaniažalovanej,akoajtrovštátubuderozhodnuté
samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia.

19.Protitomutorozsudkupodľajehoobsahuvcelomrozsahupriuplatneníodvolacíchdôvodovvzmysle
§ 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca, ktorým
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

20. Ako prvé odvolateľ namietal, že znalec Dr. Ing. Juraj Szalay, PhD., ktorý podal znalecký posudok

č. 2/2022 na vypracovanie znaleckého posudku v odbore 37 00 00 stavebníctvo v odvetví 37 13 00
poruchy stavebných konštrukcií a ani v odvetví 37 00 00 hodnota stavebných prác nemá oprávnenie
ako to vyplýva z bodu 29 rozsudku. Rovnako prizvaní konzultanti E. J. K. a E. G. L. uvedený v závere
predmetného posudku nie sú zapísaní v zozname znalcov.

21. Pokiaľ súd v ods. 22 napadnutého rozsudku uvádza, že zistenia znalca Szalaya boli v konkrétnych
prvkoch podporené výsluchom svedka E. H., ktorý bol jedným z autorov Odborného posúdenia SKSR
a ktorého súd vyhodnotil ako odborne spôsobilú osobu, súd neprihliadol na skutočnosť, že Stavebná
komora Slovenskej republiky (SKSR) nie je odborne spôsobilou osobou, ktorá by mohla robiť odbornéposúdenie, je záujmové občianske združenie tvorené členom rôznych profesií a nie je stavovskou
organizáciou s danými právomocami typu Komory stavebných inžinierov, a jeho posúdenie teda nemôže
mať charakter odborného posudku ako to má na mysli CSP. Zároveň SK SR ani jej štatutárny zástupca

E. H. nie je znalcom, ani znaleckým ústavom.

22. Pokiaľ prvoinštančný súd v ods. 23 odôvodnenia predmetného rozsudku poukazuje na to, že
nedostatky diela vytknuté znalcom Szalayom, najmä čo do nedostatočných tepelnoizolačných vlastností
diela... boli následne potvrdené v konkrétnych prvkoch i svedkom I. H., svedecká výpoveď I. H. je

v priamom rozpore so stanoviskami spoločnosti Terran Slovakia, s.r.o., SEDIR s.r.o., v bodoch 26
a 27 rozsudku. Rovnako svedok I. H. nie je znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov MS SR a nie je ani člen Cechu strechárov a jeho zamestnávateľ je spoločnosť Juta.
Rovnako svedok nepredložil odborné vyjadrenie k danej veci, na ktoré by mal súd prihliadať. V prípade,
ak súd považoval túto vec za závažnú, mal nariadiť znalecké dokazovanie.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa odvolateľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom žalobca preukázal, že dielo odovzdal riadne a bez vád,
ktoré by bránili faktickému užívaniu diela a zároveň bola v deň odovzdania diela dňa 12.7.2019 žalovaná
povinná dielo prevziať, pričom v preberacom protokole by špecifikovala vady, ktoré by bol žalobca ako
zhotoviteľ v primeranej lehote povinný odstrániť.

24. Žalovaná odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu predložila písomné vyjadrenie,
v ktorom v úvode vymenovala vady diela, ktoré preukázal súkromný znalecký posudok predložený
žalobcom ako i vady diela, ktoré preukázal súkromný znalecký posudok zaobstaraný žalovanou. Oba
súkromné znalecké posudky ako aj listinné dôkazy a výpovede svedkov potvrdili prítomnosť viacerých

vád na stavbe, vrátane tepelnotechnickej vady spočívajúcej v nemožnosti stavbu vykúriť na 22°C. Súd
sa v bode 25 odôvodnenia dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu voči použiteľnosti záverov
znaleckého posudku vypracovaného znalcom Dr. Ing. Jurajom Szalayom, PhD., keď uviedol, že znalec
sa úplne oprávnene venoval najmä otázkam tepelnotechnických vlastností stavby, ktoré z objektívnych
dôvodov nemohol podrobne zodpovedať žalobcom oslovený znalec Ing. Mühl. Spoločnosť Terran

Slovakia, s.r.o. sa písomne vyjadrila len k správnej aplikácii strešnej krytiny a spoločnosť SEDIR, s.r.o.
sa písomne vyjadrila o potrebe zabezpečenia funkčného odvetrania strešného plášťa a podstrešného
priestoru, teda ich písomné vyjadrenia nie sú v rozpore so svedeckou výpoveďou I. H., odborníka na
aplikáciu parozábran podstrešných membrán a fólií hydroizolácií z pozície aplikačného technika pre
celú SR najväčšieho európskeho výrobcu JUTA – Česká republika. Z obsahu odvolania podľa žalovanej

nie je úplne zrejmé, ktoré vykonané dôkazy mali viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvej
inštancie ako jeden z odvolacích dôvodov.

25. Nadväzne žalovaná poukázala na povinnosti zhotoviteľa diela podľa článku 1 bod 1.1, 1.2, článku 3
bod 3.2 písm. d), článku 2 bod 2.3 a článku 6 bod 6.1 predmetnej zmluvy o dielo. Nadväzne poukázala na

znenie ustanovení článku 8 a § 149, § 187 ods. 2, § 207 ods. 1 a 2 CSP. Pokračovala, že podľa ustálenej
súdnej praxe otázka, či vada bráni riadnemu užívaniu nehnuteľnosti, je otázkou právnou a nie otázkou
znaleckou (rozhodnutie NS SR publikované pod R 22/2019 a rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo/171/2008
– „záver o tom, či zistené prejavy vady bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu predanej veci nie je
otázkou znaleckou, ale právnym posúdením zisteného skutkového stavu, ktoré prináleží výlučne súdu,

pričom toto posúdenie vychádza predovšetkým z účelu, ktorému predaná vec slúži“).

26. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že stavbu zhotovil riadne a včas a odovzdal
bez vád, ktoré by bránili jej faktickému užívaniu, ani že je možné stavbu vykurovať bežným užívateľským
štandardom, aby neprichádzalo k neprimeraným teplotným stratám. Túto povinnosť nemôže znášať za

žalobcu súd, ako sa mylne žalobca domnieva. Žalobca po poučení súdu pred vyhlásením uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí, nemal žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie, čím nie je daný odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Žalobca vady diela do dňa spísania vyjadrenia neodstránil
a novostavba stále nie je skolaudovaná.

27. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď

miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

29. Predmetom konania je nárok žalobcu ako zhotoviteľa diela proti žalovanej ako objednávateľke diela
na úhradu poslednej splátky ceny za zhotovenie diela vo výške 20.000,- eur s príslušenstvom v zmysle
zmluvy o dielo zo dňa 24.2.2017.

30. Prvoinštančný súd predmetnú žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, keď na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná stavba rodinného domu má vady, ktoré bránia
jej riadnemu užívaniu, preto žalovaná nebola povinná dielo prevziať, od zmluvy o dielo platne odstúpila
v súlade s ust. § 642 ods. 2 OZ a žalobcovi tak nevznikol v zmysle zmluvy o dielo nárok na úhradu
poslednej splátky ceny za dielo, ktorú si v konaní uplatňoval.

31. Predmetom odvolacieho prieskumu v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom
podaného odvolania, ale i odvolateľom uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť, či došlo
k naplneniu niektorého zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), g)
a h) CSP, teda či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, či zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a či rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, v intenciách podaného odvolania so zameraním na ne/opodstatnenosť spochybňovania
odbornej spôsobilosti znalca Dr. Ing. Juraja Szalaya, PhD., jeho konzultantiek E. J. K. a E. G. L.,
svedka E. H., resp. Stavebnej komory Slovenskej republiky a svedka I. H.. Odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že pri odvolacom prieskume je viazaný nielen rozsahom podaného odvolania, ale

aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto
opravného prostriedku. To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer
výlučne) z dôvodov označených odvolateľom.

32. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na vyčerpávajúce, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov

súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľa, dopĺňa iba nasledovné:

33. Ako prvé odvolateľ namieta, že znalec Dr. Ing. Juraj Szalay, PhD. nemal oprávnenie na vypracovanie
znaleckého posudku v odbore stavebníctvo v odvetví poruchy stavených konštrukcií, ani v odvetví

hodnota stavebných prác a ani jeho konzultanti E. J. K. a E. G. L., nie sú zapísaní v zozname znalcov.

34. S touto námietkou sa prvoinštančný súd podrobne vysporiadal v ods. 30 odôvodnenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd sa pritom s názorom prvoinštančného súdu, že skutočnosť,
že znalec Szalay bol v čase zhotovenia znaleckého posudku znalcom iba v odvetví stavebná fyzika

a nie i v odvetví poruchy stavieb, či hodnota stavebných prác, nič nemení na oprávnenosti znalca
posúdiť technické otázky, ktorým sa v posudku venoval a ktoré spadajú do odvetvia stavebnej fyziky.
Súd prvej inštancie pritom neprihliadal na časti znaleckého posudku týkajúce sa hodnotenia trhovej
hodnoty stavby. Rovnako prvoinštančný súd správne nepovažoval za prekážku prihliadania k tomutoznaleckému posudku to, že osoby konzultantiek daného znalca nie sú zapísanými znalkyňami, keď sám
znalec zodpovedá za odborné skutočnosti v znaleckom posudku uvádzané. V zmysle § 16 ods. 6 zák.
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v účinnom znení, zodpovednosť znalca za

obsah úkonu znaleckej činnosti nie je dotknutá tým, že si na posúdenie čiastkových otázok priberie
konzultanta. Citovaný zákon (ani v dotknutom § 16) nekladie podmienku, že by konzultant s príslušného
odboru musel byť zároveň znalcom zapísaným do zoznamu znalcov.

35. S ďalšími námietkami odvolateľa proti zohľadneniu výpovede svedka E. H., odborného posúdenia

SKSR, ako i výpovede svedka I. H., sa prvoinštančný súd podrobne a správne vysporiadal v ods.
24 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku v spojení s ods. 22, 23 aj 31, s ktorým odôvodnením sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Prvoinštančný súd v tejto
súvislosti správne poukázal na ust. § 206 CSP, jeho právny výklad a teoretické východiská (ods. 16
preskúmavaného rozsudku) a nadväzne správne vyhodnotil, že sa jedná o odborne spôsobilé osoby,
ktoré vzhľadom na ich predchádzajúce odborné znalosti, odborné skúsenosti, či pracovné zaradenie

majú spôsobilosť na podanie odborného vyjadrenia v danej veci v zmysle § 206 CSP. Z uvedeného
dôvodu je potom nerozhodné, že nie sú zároveň znalcami zapísanými v zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov MS SR v príslušnom odbore, prípadne, že SK SR je záujmové občianske združenie, nie
stavovská organizácia, ani že I. H. nie je členom cechu strechárov. Uvedené námietky odvolateľa proti
daným osobám nezakladajú ich neodbornosť či nekompetentnosť pre dané posúdenie.

36. Z ust. § 207 ods. 1 CSP vyplýva, že ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba
vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 (odborné
vyjadrenie) súd (výlučne) na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Z obsahu spisu,
najmä zo zápisnice z posledného pojednávania zo dňa 23.2.2024 vyplýva, že strany (teda ani žalobca)

nemali ďalšie návrhy na dokazovanie vo veci. S poukazom na uvedené potom neobstojí námietka
odvolateľa, že v prípade, ak súd považoval vec za závažnú, mal sám ex offo nariadiť znalecké
dokazovanie.

37. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného

rozsudku v dotknutých častiach súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie
žalobcu, bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo
výrokoch vecne správny, včítane správnych a odvolacími dôvodmi ani osobitne nenapadnutých výrokov
II. a III. o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387
CSP, potvrdil.

38. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §

262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už
úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto
priznal žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi.

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).