Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121201903
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8121201903.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X,
XXX XX D., 3/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX H., 4/ I. E., F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. X, XXX XX H., 5/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX K., 6/ G. J., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom D. X, XXX XX K., 7/ A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. M. XXX, 8/ H. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, 9/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, XXX XX H.,
10/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX A., 11/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
X, XXX XX A., všetci právne zastúpení.: JUDr. Tomáš Jánošík, advokát so sídlom Hviezdoslavova 1018,
075 01 Trebišov, proti žalovaným: 1/ E. G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX B. C.,
právne zastúpený.: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, 2/ F. G. J.

O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXXX/XXX, XXX XX P., 3/ Q. R. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. XX, XXX XX H., o určenie existencie vecného bremena, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 29C/13/2021-191 zo dňa 11.01.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania tak, že priznáva žalovanému v 1.
rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením a žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania
voči žalobcom nepriznáva.

II. Priznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu
100 % s tým, že výška o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, konanie v predmetnej veci
zastavil a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení tohto rozhodnutia
poukázal na to, že žalobcovia žiadali určiť, že na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných evidovanej na LV č. XXXX, parcela registra E č. 5362/21 - orná pôda o výmere 2371
m2, v rozsahu dielu č. 1 o výmere 94 m2 vytvoreného geometrickým plánom na zriadenie vecného

bremena č. 36587656-13/2018 vyhotoveného spoločnosťou LUPO – GEO, s.r.o. Trebišov, existuje
vecné bremeno „in rem“ spočívajúce v práve v prechodu osôb, prejazdu motorových vozidiel, zriadenia
cesty a inžinierskych sietí, a to v prospech žalobcov - vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa
v k.ú. B. C. zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX S. XXXX.
Žalobcovia sú vlastníkmi stavebných pozemkov, ktoré sú určené na individuálnu bytovú výstavbu (IBV),
ku ktorej vedie jediná prístupová cesta a časť pozemku v spoluvlastníctve žalovaných zasahuje do

tejto prístupovej cesty. Žalovaní bránia žalobcom v zriadení komunikácie na ich pozemku, čím brániaprepojeniu IBV s miestnou komunikáciou. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil so zriadením vecného bremena
z dôvodu, že uvažuje nad výstavbou rodinného domu.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že mesto B. C. územným plánom z roku 2010 (VZN č. 5/2010)

oznámilo vo forme zverejneného územného plánu mesta zámer zriadiť predmetnú IBV, pričom žalovaní
v2.a3.radeakopodielovíspoluvlastnícisamohlidomáhaťzrušeniatohtozámeru.Zostranyžalovaných
v 2. a 3. rade a ani právneho predchodcu žalovaného v 1. rade nebola vznesená žiadna pripomienka
k zriadeniu predmetnej IBV. Na základe uvedeného má mesto B. C. za to, že prijatím záväznej časti
územného plánu (VZN č. 5/2010) schváleného uznesením mestského zastupiteľstva dňa 25.11.2010,

došlo k vzniku vecného bremena vo forme práva prechodu. Žalobcovia poukázali na to, že pokiaľ sa súd
nestotožní s ich argumentáciou, navrhujú, súd zriadil vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka (OZ).
Súd prvej inštancie uviedol, že k žalobe sa vyjadril iba žalovaný v 1. rade, ktorý so žalobou nesúhlasil.
Uviedol, že na základe prijatia záväznej časti územného plánu nie je možné vyvodiť to, že vzniklo vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu, resp. prejazdu. Pokiaľ žalobcovia dávajú do pozornosti súdu

ustanovenie § 151o ods. 3 OZ, tak potom možno uviesť, že medzi žalobcami tvrdenými rozhodujúcimi
skutočnosťami a žalobným petitom je logicky rozpor, pričom súd je viazaný žalobným návrhom a musí
rozhodovať len o uplatnenom práve a nemôže petit prispôsobiť skutkovému stavu podľa okolností
opísaných žalobcami.

2. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že strany sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania
konaného dňa 06.04.2022 z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi žalovanými a mestom
B. C. v súvislosti s riešením otázky prístupu po pozemku žalovaných, na ktorom má byť umiestnená
verejnoprospešná stavba (komunikácia) za účelom zabezpečenia prístupu žalobcov k ich pozemkom,
ktoré sú územným plánom mesta B. C. určené na IBV. Opätovný návrh na odročenie pojednávania

bol stranami sporu doručený aj pred pojednávaním nariadeným na deň 21.09.2022, kedy samotný
právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že medzi mestom B. C. a žalovanými sa vedú rokovania,
výsledkom ktorých je kúpna zmluva, ktorou žalovaní odpredajú časť svojej nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom sporu, mestu B. C..
Právny zástupca žalobcov súdu podaním zo dňa 10.01.2023 doručil späťvzatie žaloby z dôvodu, že

medzi žalovanými a mestom B. C. bola dňa 04.09.2022 uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom
je pozemok, ktorý je predmetom tohto konania. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj právny zástupca
žalovaného v 1. rade s tým, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

3. Keďže žalobcovia zobrali žalobu v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania vo veci samej,

súd konanie postupom podľa § 144 až 146 zákona č. 160/2015 Z.z. – Civilný sporový poriadok (CSP)
zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že stranám sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na to, že žalovaný v 1. rade si uplatnil nárok na náhradu trov
konania majúc za to, že žalobcovia z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania. Keďže žalobcovia
si nárok na náhradu trov konania neuplatnili a žalovaným v 2. a 3. rade trovy konania nevznikli, tak aj v

prípade procesnej neúspešnosti žalobcov by týmto žalovaným nárok na náhradu trov konania nevznikol,
preto súd vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 2. a 3. rade v zmysle ustanovenia § 256 CSP nárok na
náhradu trov konania nepriznal.
Vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 1. rade aplikoval § 257 CSP majúc za to, že tu existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa týkajúce sa samotných okolností predmetu súdneho sporu, pre ktoré nárok

na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je nesporné,
že žalobcovia sa v predmetnom konaní domáhali určenia práva vecného bremena k časti pozemku
vo vlastníctve žalovaných za účelom zabezpečenia si prístupu k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve,
ktoré sú územným plánom mesta B. C. určené na individuálnu bytovú výstavbu. Dôvodom podania
žaloby bola skutočnosť, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zriadení vecného bremena

spočívajúceho v práve prechodu a súčasne nedošlo k dohode medzi žalovanými a mestom B. C. o
odpredaji časti predmetného pozemku, na ktorom v zmysle územného plánu mesta B. C. mala byť
umiestnená verejnoprospešná stavba pozemnej komunikácie, ktorá mala slúžiť ako prístupová cesta
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Ďalej uviedol že, samotný žalovaný v 1. rade požiadal o
odročenie pojednávania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní s mestom B. C. v predmete

odpredaja sporného pozemku, ktorým by bola vyriešená otázka prístupovej komunikácie v tejto lokalite
(ul. I.). Z uvedeného teda vyplýva, že výsledok súdneho sporu závisel od výsledku mimosúdnych
rokovaní medzi žalovanými a mestom B. C., ktoré nebolo stranou sporu, ktoré boli ukončené v septembri
roku 2022 uzatvorením kúpnej zmluvy v predmete odpredaja predmetného pozemku, na ktorom mábyť podľa územného plánu umiestnená verejnoprospešná stavba pozemnej komunikácie, ktorá bude
prístupovou cestou do lokality ul. I., kde sa nachádzajú aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Na
základe uvedeného, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyššie popísané skutkové okolnosti

odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a preto vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 1. rade
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

4.Vočitomutorozhodnutiupodalodvolaniežalovanýv1.rade,ktorýnavrhol,abyodvolacísúduznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu

nepriznal, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil odvolacími
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že zákon pre
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
podmienok, a to, dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Podľa odvolateľa však
v odôvodnení uznesenia absentuje odôvodnenie, prečo majú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
konštatuje súd prvej inštancie v bodoch 21, 23 a 24 odôvodnenia svojho rozhodnutia, výnimočný

charakter. Odvolateľ poukázal na to, že z odôvodnenia tohto uznesenia nevie zistiť, na základe akých
konkrétnych dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru o výnimočnosti ním konštatovaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Odvolateľ nemá možnosť podrobiť rozhodnutie súdu odvolacím námietkam
vo vzťahu k dôvodom výnimočnosti použitia § 257 CSP, pretože tieto dôvody v uznesení absentujú,
pričom riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces. Ďalej poukázal na to, že výnimočnosť v zmysle § 257 CSP môže spočívať v okolnostiach danej
veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uviedol, že rešpektuje právo súdu posudzovať čo považuje
za okolnosti hodné osobitného zreteľa, avšak úloha súdu pri posudzovaní týchto okolností nesmie
a nemôže byť svojvoľná. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že žalobcovia zobrali žalobu
späť z dôvodu, že s mestom B. C. dňa 14.09.2022 uzatvorili kúpnu zmluvu, podľa ktorej „ predmetom

kúpy je pozemok, ktorý je predmetom tohto súdneho konania. Mesto B. C. ako kupujúci nadobudne
vlastnícke právo k predmetu kúpy až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (bod 7.1
kúpnej zmluvy).“ Zároveň v späťvzatí žaloby skonštatovali žalobcovia, že majú s budúcim vlastníkom –
mestom B. C. predjednaný spôsob užívania predmetného pozemku, čím dochádza k vyriešeniu sporu,
ktorý je predmetom konania.

Žalovaný v 1. rade zároveň zdôraznil, že žalobcovia žalobou žiadali určiť, že na nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve žalovaných (parcela registra E č. 5362/21 evidovaná na LV č. XXXX k.ú.
B. C.), v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne, existuje vecné bremeno „in rem“ spočívajúce
v práve prechodu osôb, prejazdu motorových vozidiel, zriadenia cesty a inžinierskych sietí, a to
v prospech žalobcov. Z uvedeného je teda zrejmé, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tým čo

žiadali žalobcovia žalobou v súdnom konaní a dôvodmi, pre ktoré vzali žalobu späť. Možno uviesť,
že žalobcovia ani uzavretou kúpnou zmluvou nedosiahli to, čo žiadali podanou žalobou, t.j. určenie
existencie vecného bremena. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že výsledok súdneho konania závisel
od výsledku mimosúdnych rokovaní medzi žalovanými a mestom B. C., ktoré nebolo stranou sporu, je
vecne nesprávne. Týmto konštatovaním ako by súd prvej inštancie prejudikoval výsledok samotného

súdneho konania. Výsledok tohto konania ale vonkoncom nezávisel od výsledku mimosúdnych rokovaní
medzi žalovanými a mestom B. C.. Podľa žalobcov k zriadeniu vecného bremena – práva prechodu,
došlo prijatím územného plánu mesta B. C. dňa 25.11.2010. K tomuto tvrdeniu sa žalovaný v 1. rade
vyjadril už dňa 08.06.2021, keď k žalobe, okrem iného uviedol, že na základe prijatého územného plánu
nemôže vzniknúť, resp. nie je možné zriadiť vecné bremeno tak ako to žalobcovia podanou žalobou

žiadali.
Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na to, že na pojednávaní konanom dňa 06.04.2022 uviedol,
že mestským zastupiteľstvom mesta B. C. bol v decembri v roku 2021 schválený zámer
vysporiadania vstupu do predmetnej lokality (I. ulica) za podmienky preukázania finančnej kompenzácie
nadobudnutých pozemkov. Jednalo sa o uznesenie zo dňa 02.12.2021 pod č. 156/2021 – 16/2022.

K stretnutiu potom došlo ešte v januári roku 2022, keď bolo objasnené, že táto podmienka súvisí s tým,
aby sa aj vlastníci jednotlivých pozemkov podieľali na uvedenom projekte. Z uvedeného je teda zrejmé,
že vyriešenie prístupu na pozemky žalobcov bolo podmienkou, aby sa aj žalobcovia podieľali na projekte
vyporiadania vstupu do lokality I. ulica.
Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie o tom, že samotný žalovaný v 1. rade požiadal o odročenie

pojednávania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní s mestom B. C., žalovaný v 1. rade
uviedol, že žalovaní si riešili s mestom B. C. svoje vlastníctvo a nie prístup žalobcov do uvedenej lokality.
Podľa žalovaného v 1. rade teda dôvody, ktoré skonštatoval súd prvej inštancie ako dôvody hodné
osobitného zreteľa, vzhľadom na všetky okolnosti nie sú, a ani nemôžu byť dôvodmi hodnými osobitnéhozreteľa. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nepostupoval dôsledne
a na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenie § 257 CSP, preto žalovaný v 1. rade navrhol,
aby odvolací súd výrok o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

5. Krajský súd v Prešove (odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na
včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie odôvodnenie aplikácie ustanovenia § 257 CSP koncipoval tak, že samotný
žalovaný v 1. rade požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní
s mestom B. C. o predmete odpredaja sporného pozemku, ktorým by bola vyriešená otázka prístupovej
komunikácie v lokalite ul. I.. Konštatoval, že z uvedeného teda vyplýva, že výsledok súdneho sporu

závisel od výsledku mimosúdnych rokovaní medzi žalovanými a mestom B. C., ktoré nebolo stranou
sporu, pričom tieto boli ukončené v septembri roku 2022 uzavretím kúpnej zmluvy týkajúcej sa pozemku,
ktorý je predmetom tohto sporu, na ktorom má byť podľa územného plánu umiestnená verejnoprospešná
stavba – pozemná komunikácia, ktorá bude prístupovou cestou do lokality ul. I., kde sa nachádzajú
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Tieto skutkové okolnosti podľa názoru súdu prvej inštancie

odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP, a preto súd nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

7. Odvolací súd sa ale nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dôvody, ktoré uviedol vo svojom
rozhodnutí zakladajú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, na základe ktorého súd výnimočne neprizná
procesne úspešnej strane sporu náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

V danom prípade žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania späťvzatím žaloby. Žalobcovia
poukázali na to, že žalovaní uzavreli kúpnu zmluvu s mestom Veľký Šariš, pričom predmetom kúpy je
pozemok, ktorý je predmetom tohto súdneho konania. Odvolací súd poukazuje na to, že na základe
takejto procesnej situácie majú žalovaní nárok na náhradu trov konania, pričom pokiaľ si žalovaní v 2.
a 3. rade neuplatnili nárok na náhradu trov konania resp. z obsahu spisu nevyplýva, aby im nejaké trovy

konania vznikli, bolo potrebné žalovaným v 2. a 3. rade voči žalobcom náhradu trov konania nepriznať.
Čo sa týka žalovaného v 1. rade, tento bol v konaní procesne úspešný a keďže si nárok na náhradu trov
konania uplatnil, mal mu súd prvej inštancie tento nárok aj priznať resp. v prípade existencie dôvodov
podľa ustanovenia § 257 CSP mu náhradu trov konania voči žalobcom nepriznať, teda nerozhodovať
o nároku, ale mu priamo náhradu trov konania nepriznať.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že žalovaný v 1. rade požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní s mestom Veľký Šariš, bez ďalšieho,
nemôže zakladať taký dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by spĺňal predpoklady ustanovenia § 257
CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že prvé pojednávanie v predmetnej veci prebehlo dňa 06.04.2022,

na ktorom najprv právny zástupca žalobcov oslovil žalovaných, či by predsa nebola možnosť dohody
na vyriešení tohto sporu. K tomu právny zástupca žalovaného uviedol, že oni síce zotrvávajú na svojich
stanoviskách, ale aj na strane žalovaných je záujem riešiť túto otázku. Uviedol, že prebiehali aj nejaké
rokovania medzi primátorom mesta a žalovanými, pričom primátor prisľúbil, že je tu záujem riešiť túto
otázku, avšak chce, aby na jej riešení participovali aj samotní žalobcovia. Za tejto situácie právny

zástupca žalobcov, ako aj právny zástupca žalovaného v 1. rade zhodne navrhli, aby bolo pojednávanie
odročené, teda nenavrhol to iba právny zástupca žalovaného v 1. rade, pričom prvotný impulz na
odročenie pojednávania dal právny zástupca žalobcov. Následne žiadosťou zo dňa 19.09.2022 opäť
právny zástupca žalobcov požiadal o odročenie ďalšieho pojednávania z dôvodu, že medzi účastníkmi
prebiehajú mimosúdne jednania. Právny zástupca žalovaného v 1. rade s týmto návrhom súhlasil

a poukázal na to, že medzi mestom B. C. a žalovanými sa vedú rokovania, ktorých výsledkom je kúpna
zmluva, ktorou žalovaní odpredajú časť svojich nehnuteľností (ktoré sú predmetom sporu) mestu B. C..

9. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s námietkou žalovaného v 1. rade ohľadom skutočnosti, že
predmetom tohto konania bolo určenie existencie vecného bremena in rem, pričom nie je daná príčinná

súvislosť medzi tým čo žiadali žalobcovia žalobou v súdnom konaní a dôvodmi, pre ktoré zobrali žalobu
späť. Kúpnou zmluvou ktorú uzavrelo mesto B. C. a žalovaní (žalobcovia ani neboli jej účastníkmi),
žalobcovia nedosiahli to, čo žiadali podanou žalobou, pričom konštatovanie súdu prvej inštancie, že
výsledok tohto sporu závisel od výsledku mimosúdnych rokovaní medzi žalovanými a mestom B. C.je vecne nesprávne. Odvolací súd si v tejto súvislosti zároveň dovoľuje poznamenať, že sa stotožňuje
s vyjadrením žalovaného v 1. rade o tom, že k zriadeniu vecného bremena nemohlo dôjsť na základe
prijatia územného plánu mestom Veľký Šariš.

10. Odvolací súd teda poukazuje na to, že mimosúdne rokovania neprebiehali medzi stranami sporu
a taktiež predmet konania a predmet mimosúdnych rokovaní bol odlišný, pričom aj keď výsledok
mimosúdnych rokovaní vyriešil situáciu žalobcov z hľadiska zabezpečenia prístupu k ich stavebným
pozemkom, na ktorých chcú realizovať IBV, tak tieto okolnosti nemožno, podľa názoru odvolacieho

súdu, hodnotiť ako výnimočné vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými, a zároveň také, ktoré by mali
za následok to, že procesne neúspešní žalobcovia by nemali niesť zodpovednosť za výsledok sporu,
a teda nahradiť trovy konania procesne úspešnému žalovanému v 1. rade. Právny zástupca žalobcov v
späťvzatí žaloby síce ako dôvod späťvzatia uviedol uzavretie kúpnej zmluvy medzi mestom Veľký Šariš
a žalovanými, avšak táto okolnosť je odlišná od predmetu sporu a skutočne nie je daná príčinná súvislosť
medzi tým čo žiadali žalobcovia žalobou a dôvodmi, pre ktoré vzali žalobu späť.

11. Skutočnosť, že na základe mimosúdnych rokovaní sa dosiahol výsledok, ktorý žalobcovia vlastne
svojim konaním cielili, je síce chvályhodný, avšak k tomuto výsledku nedošlo na základe dôvodnosti
žaloby žalobcov, resp. rokovaní medzi žalobcami a žalovanými, ale z iného dôvodu, teda z dôvodu
aktivity mesta B. C. vo vzťahu k žalobcom, ako budúcim občanom mesta, resp. subjektom, ktoré majú

záujem realizovať IBV v meste B. C.. Tieto okolnosti ale nemožno považovať v tomto spore za natoľko
výnimočné a zvláštne, že by mali mať za následok neaplikáciu základnej zásady pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania, a to zodpovednosti za výsledok konania, ale výnimočné ustanovenie
§ 257 CSP, na základe ktorého súd úspešnej strane sporu náhradu trov konania neprizná.

12. Odvolací súd ma teda za to, že v danom prípade je na mieste aplikácia ustanovenia § 256 ods.
1 CSP, na základe ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak
akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia,nakoľkosúdprvejinštancierozhodnutieotrovách
konania nesprávne právne posúdil. Procesne úspešný žalovaný v 1. rade si uplatnil nárok na náhradu

trov konania voči žalobcom, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom
v rozsahu 100 % a úspešní žalovaní v 2. a 3. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnili a z
obsahu spisu ani nevyplýva, aby im nejaké trovy konania vznikli, preto im odvolací súd, s poukazom na
článok 17 základných princípov CSP, náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcom nepriznal.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100 %. Žalovaným v 2. a 3. rade, ktorí so žalovaným v 1.
rade tvoria nerozlučné spoločenstvo, s poukazom na článok 17 základných princípov CSP, náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcom nepriznal, keďže títo si náhradu trov konania neuplatnili a z obsahu

spisu ani nevyplýva, aby im nejaké trovy odvolacieho konania vznikli.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).