Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121204674
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3121204674.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Mesto
Prievidza, so sídlom Námestie slobody 14, 971 01 Prievidza, IČO: 00 318 442 proti žalovanému JUDr.
Darina Válková, Jilemnického 21, 911 01 Trenčín, IČO: 31 201 130, správca konkurznej podstaty úpadcu
TEZAS, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Nábr. sv. Metoda 125/19, 971 01 Prievidza, IČO: 36 011 185
o určenie pohľadávky popretej v konkurze, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 36Cbi/5/2021 zo dňa 19. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cbi/5/2021 zo dňa 19. mája 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete určil, že žalobca je veriteľom
inej, vymáhateľnej pohľadávky v sume 902.979,- Eur, prihlásenej prihláškou pohľadávky v konkurze,
vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/20/2020 zo dňa 24.03.2021 na majetok
úpadcu TEZAS, spol. s.r.o. v konkurze so sídlom Nábr. sv. Metoda 125/19, 971 01 Prievidza, IČO: 36
011 185, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 23, titulom zákonnej povinnosti uzavrieť, zrekultivovať
a monitorovať skládku odpadov Ploštiny. V druhej výrokovej vete žalobcovi priznal proti žalovanému

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal určenia
inej, vymáhateľnej pohľadávky v sume 902.979,- Eur, prihlásenej prihláškou pohľadávky v konkurze,
vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/20/2020 zo dňa 24.03.2021 na majetok
úpadcu TEZAS, spol. s r.o., IČO: 36 011 185 (ďalej aj „úpadca“), titulom zákonnej povinnosti žalobcu
uzavrieť,zrekultivovaťamonitorovaťskládkuodpadovPloštiny,ktoránažalobcuprešladňomvyhlásenia

uvedeného konkurzu na základe § 24 ods. 7 z. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „z.č. 79/2015 Z.z.“). Pasívnu legitimáciu odôvodnil tým, že žalovaný jediný poprel
pohľadávku žalobcu. Uviedol, že dňa 30.03.2021 bolo v Obchodnom vestníku č. 61/2021 zverejnené
rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu pod sp. zn. 38K/20/2020. Konkurz bol vyhlásený
na základe návrhu žalobcu, ktorý si okrem iného do konkurzu na majetok úpadcu prihlásil aj podmienenú
pohľadávku pod poradovým číslom 2 vo výške 902.979,- Eur z titulu povinnosti žalobcu po vyhlásení
konkurzu na úpadcu na základe § 24 ods. 7 z. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch uzavrieť, zrekultivovať

a monitorovať skládku odpadov, ktorej prevádzkovateľom bol úpadca. Správca dňa 17.05.2021 potvrdil
zapísanie takto prihlásenej pohľadávky do zoznamu pohľadávok. Dňa 23.06.2021 správca doručil
žalobcovi oznámenie o popretí pohľadávok, okrem iného uvedenej podmienenej pohľadávky vo výške
902.979,- Eur. Zo žaloby vyplýva, že žalobca v zmysle § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurzea reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) podal žalobu o určenie popretej pohľadávky, ktorú správca poprel
čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi popretia
pohľadávky správcom a pre účely súdneho konania voči žalovanému nechal vypracovať stanovisko

A. B. C., experta v oblasti odpadového hospodárstva, za účelom analýzy rozsahu povinností pri
uzavretí a rekultivácií skládky odpadov – Ploštiny. V žalobe žalobca poukazoval na uvedené stanovisko
týkajúce sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov, z ktorého záverov vyplýva, že vzhľadom
na obdobie prevádzkovania skládky odpadov úpadcom, právne úpravy v rôznych právnych režimoch
ukladali prevádzkovateľovi skládky po ukončení jej prevádzky povinnosť skládku uzavrieť, rekultivovať

a monitorovať ju. Táto povinnosť vyplýva z § 8 z. č. 238/1991 Zb. o odpadoch v spojení s § 26
ods. 1 Nariadenia vlády č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi (ďalej aj „nariadenie vlády“), ktoré
upravuje podrobnosti o prevádzkovaní skládky odpadov, ale aj o jej uzavretí. Aj v zmysle ďalšej
zákonnej úpravy zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2021 v § 21 ods. 2 bola
stanovená povinnosť prevádzkovateľa skládky uzavrieť, rekultivovať a monitorovať skládku odpadov
a takáto povinnosť je uložená aj v zmysle § 19 ods. 1 súčasného zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch

platného od 01.01.2016. Podľa žalobcu každý jeden z týchto zákonov v priebehu ich platnosti ukladal
prevádzkovateľovi povinnosť skládku uzavrieť, zrekultivovať a monitorovať ju. V žalobe poukázal na to,
že povinnosť uzatvorenia a rekultivovania skládky odpadov má jej posledný prevádzkovateľ a pokiaľ
tento nezanikol a ďalej existuje a jeho povinnosti neboli žiadnym právnym aktom prevedené na iného,
musí si posledný prevádzkovateľ plniť práva a povinnosti zo zákona o odpadoch, t.j. skládku uzavrieť,

zrekultivovať a monitorovať. V žalobe uviedol, že v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 79/2015 Z.z. aj
v prípade uplynutia súhlasu na prevádzkovanie skládky, t.j. uplynutia lehoty, na ktorú bolo povolenie
vydané a aj v prípade naplnenia kapacity vzniká povinnosť prevádzkovateľa skládky požiadať o udelenie
súhlasu na jej uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie. Ak bol aj súhlas udelený na prevádzkovanie
skládky do 31.12.2000, v zmysle § 26 ods. 1 Nariadenia vlády č. 606/1992 Zb. je povinnosťou

prevádzkovateľa skládky uzavrieť skládku po ukončení jej prevádzky. Zo stanoviska A. C. uvedeného
v žalobe vyplýva, že prevádzkovanie Skládky odpadov 3. stavebnej triedy Prievidza – Ploštiny bolo
následne povolené rozhodnutím č. OZP 2945/2000/OH z 28.12.2020 do 31.12.2003 s tým, že od
01.07.2001 platili ustanovenia zákona č. 223/2001 Z.z. a podľa § 21 ods. 2 tohto zákona bola uložená
povinnosť prevádzkovateľovi skládky spracovať a mať schválenú projektovú dokumentáciu na uzavretie,

rekultiváciu a monitorovanie skládky a po jej uzavretí ju uzavrieť, rekultivovať a monitorovať v súlade
s touto dokumentáciou. V žalobe žalobca uviedol, že samotná existencia nájomnej zmluvy a jej trvanie
alebo skončenie nemá vplyv na existenciu povinností prevádzkovateľa skládky, ktoré mu vznikajú zo
zákona o odpadoch na základe rozhodnutia okresného úradu, odboru životného prostredia. Každý
prevádzkovateľ skládky je povinný pri jej kapacitnom naplnení túto uzavrieť, zrekultivovať a monitorovať

a nemôže sa týchto povinností zbaviť tým, že ukončí nájomnú zmluvu z dôvodu kapacitného naplnenia.
Vo vzťahu k tvorbe účelovej finančnej rezervy (ďalej aj „ÚFR“) žalobca odkázal na vyjadrenie A. C.,
podľa ktorého táto bola prvýkrát ustanovená zákonom č. 233/2001 Z.z. v § 22 ods. 3 s účinnosťou od
01.07.2002. Pri skládke odpadov Ploštiny bolo potrebné v roku 2002 uplatniť ustanovenie § 22 ods. 4
a odvádzať prostriedky v takej výške, aby bolo možné vytvoriť prostriedky na uzavretie a rekultiváciu

odpadov. Podľa žalobcu vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu ako prevádzkovateľa skládky prešla
zo zákona povinnosť uzavrieť, zrekultivovať a monitorovať skládku na Mesto Prievidza, t.j. žalobcu
a mesto si bude musieť tieto povinnosti splniť. Namietal preto argumentáciu žalovaného v popretí
pohľadávky.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol,
že žalobca sa domáha určenia, že jeho pohľadávka vo výške 902.979,- Eur prihlásená do konkurzu
na majetok úpadcu je oprávnená čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, avšak
takýto petit je všeobecný, neuvádza na základe akého titulu je pohľadávka uplatnená, nežiada určenie
konkrétneho poradia a ani to, či má súd rozhodnúť, že sa jedná o podmienenú pohľadávku a

čo bude podmienkou, od ktorej splnenia závisí existencia pohľadávky. K dôvodom žaloby uviedol,
že prihlásená pohľadávka by mala predstavovať náklady, ktoré je potrebné vynaložiť v budúcnosti
na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov TKO Prievidza – Ploštiny, ktorá je
majetkom žalobcu – Mesta Prievidza. Skládka bola povolená stavebným povolením SP 221/91 zo
dňa 02.04.1991, právoplatným dňa 21.04.1991 a následne bolo vydané kolaudačné rozhodnutie zo

dňa 15.08.1991. Prevádzkovateľom tejto skládky bol od 01.03.1993 do 31.12.1996 žalobca, ktorý
ju prevádzkoval prostredníctvom svojej príspevkovej organizácie Technické a záhradnícke služby
Mesta Prievidza. Dňa 31.12.1996 žalobca uzavrel s úpadcom nájomnú zmluvu a úpadca sa stal
nájomcom skládky komunálneho odpadu (skládka), pričom nájomný vzťah bol uzavretý do 31.12.2001a za predmet nájmu telesa skládky žalobca platil žalovanému dohodnuté nájomné 609.000,- Sk
ročne. Úpadca nebol nájomcom pozemkov pod skládkou, pretože tieto žalobca nemal vo vlastníctve.
Úpadca bol prevádzkovateľom skládky na základe rozhodnutia Okresného úradu v Prievidzi, odboru

životného prostredia č. OZP 3618/97/OH zo dňa 21.01.1998, ktorým bol úpadcovi udelený súhlas na
prevádzkovanie Skládky odpadov 3. stavebnej triedy Prievidza – Ploštiny, ktorej vlastníkom je žalobca
a súhlas bol udelený do 31.12.2000. Teleso skládky bolo podľa žalovaného odovzdané žalobcovi v júli
2001 z dôvodu kapacitného naplnenia, pričom odovzdanie skládky potvrdzuje aj nová nájomná zmluva
uzavretá medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 02.01.2002, v ktorej sa teleso skládky ako predmet nájmu

neurčuje. Podľa žalovaného teda činnosť na uvedenej skládke úpadca ukončil predčasne z dôvodu jej
kapacitného naplnenia, čo bolo aj žalobcovi písomne oznámené, teda že z tohto dôvodu ju ďalej nemôže
využívať a nie je jej prevádzkovateľom. Zároveň bolo žalobcovi oznámené, že úpadca vybudoval
a uviedol do prevádzky nové teleso skládky mimo starého telesa skládky Ploštiny 1991 s vlastným
monitorovacím systémom. Úpadca nežiadal o predĺženie povolenia na prevádzkovanie skládky Ploštiny
1991, k takémuto predĺženiu príslušným orgánom ani nedošlo, a teda úpadca nie je od roku 2000

prevádzkovateľom skládky Prievidza – Ploštiny 1991 a žalobca, t.j. Mesto Prievidza, nebude vykonávať
uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie skládky za úpadcu a nemôže byť naplnená podmienka, na
ktorú sa viaže pohľadávka. Podľa žalovaného v čase prevádzkovania skládky úpadcom zákon č.
238/1991 Zb. neukladal povinnosť tvoriť hmotnú finančnú rezervu na rekultiváciu skládky, ktorá bola
zavedená až od roku 2002. Finančná rezerva vytvorená po takejto zákonnej úprave, ktorú úpadca

vytvoril bola vo výške 505.859,16 Eur, netýkala sa však starej skládky, ale novej vybudovanej úpadcom
na vlastnom pozemku prenajatom od Hornonitrianskych baní Prievidza, a.s. Žalobca prevádzkoval
skládku Ploštiny 5 rokov, úpadca 2,5 roka, pričom od roku 1996 uhrádzal žalobcovi za skládku nájom,
z ktorého žalobca mohol financovať uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie starej skládky. Namietal,
že prihlásená suma 902.979,- Eur nezodpovedá nákladom na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie

starej skládky patriacej žalobcovi, ktorú úpadca od roku 2000 neprevádzkoval, ale týka sa spoločného
projektu, z ktorého časť bola realizovaná úpadcom, avšak žalobca ani úpadca nevedeli určiť, aká suma
pripadá na rekultiváciu starej skládky a preto bola prihlásená celá čiastka 902.979,- Eur.

4. Po vykonaní dokazovania okresný súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.

38K/20/2020 zo dňa 24.03.2021, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 61/2021 dňa 30.03.2021, bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TEZAS, spol. s r.o. so sídlom Nábr. sv. Metoda 125/19, 971 01
Prievidza, IČO: 36 011 185, pričom do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný.

5. Prihláškou pohľadávky por. č. 2 zo dňa 30.04.2021 si žalobca v uvedenom konkurze uplatnil inú

pohľadávku vo výške istiny 902 979,- Eur a ako právny dôvod jej vzniku uviedol: „Dlžník, spoločnosť
TEZAS, spol. s.r.o., je na základe Rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, odbor životného prostredia
č. OZP 3618/97/OH zo dňa 21.01.1998, ako aj ďalších rozhodnutí, prevádzkovateľom skládky odpadov
Prievidza - TKO Ploštiny 1, ktorá sa t.č. nachádza na pozemku parc. č. 1183/1 v k.ú. D. E. a na pozemku
parc. č. 7151/4 v k.ú. B.. ...

Spoločnosť TEZAS, spol. s.r.o. požiadala ako prevádzkovateľ skládky dňa 26.09.2013 Stavebný úrad
o zmenu stavby pred jej dokončením na stavbu: Skládka komunálnych odpadov Prievidza - Ploštiny
- zmena SO 107 Uzavretie skládky - rekultivácia, keďže ako prevádzkovateľ odpadov mal po jej
kapacitnom naplnení povinnosť skládku uzavrieť, zrekultivovať a monitorovať. Táto stavba mala byť
dokončená najneskôr do 31.12.2016. ...

V tejto súvislosti požiadala spoločnosť TEZAS, spol. s.r.o. dňa 27.02.2014 Okresný úrad Prievidza,
odbor starostlivosti o životné prostredie na zrealizovanie tejto stavby o vydanie potvrdenia na čerpanie
finančnej rezervy a tieto prostriedky Okresný úrad Prievidza uvoľnil dňa 03.03.2014 vo výške 505 859,16
eur. ...
Do dnešného dňa nedošlo zo strany TEZAS, spol. s.r.o. k dokončeniu stavby: Skládka komunálnych

odpadov Prievidza - Ploštiny - zmena SO 107 Uzavretie skládky - rekultivácia. Podľa § 24 ods. 7 zákona
č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov
vyhlásený konkurz, prechádzajú ku dňu predchádzajúcemu deň právoplatnosti uznesenia o vyhlásení
konkurzu všetky práva a povinnosti s vydaným súhlasom na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti,
vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie na obec, na ktorej území sa prevažná časť

skládky odpadov nachádza.
Keďže uznesenie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2021, dňa 15.04.2021 prešli
na mesto Prievidza vyššie uvedené povinnosti.Náklady na uzavretie, rekultiváciu a monitoring skládky si dal vypracovať dlžník, spoločnosť TEZAS,
spol. s.r.o. spoločnosťou H.E.E.Consult s.r.o., pričom tieto vyšli na celkovú sumu 902 979 eur. ...
Mesto Prievidza si preto túto pohľadávku prihlasuje v konkurze ako budúcu pohľadávku v zmysle §

28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, keďže v
dôsledku vyhlásenia konkurzu bude musieť skládku uzavrieť, zrekultivovať a monitorovať za dlžníka.“

6. Žalobca v prihláške pohľadávky por. č. 2 uviedol podmienku vzniku žalovanej pohľadávky: „Vznik
pohľadávky sa viaže na splnenie podmienky, že Mesto Prievidza vyšie uvedenú skládku uzavrie,

zrekultivuje a bude monitorovať v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších
predpisov.“

7. Okresný súd uviedol, že v oznámení o popretí pohľadávky zo dňa 19.06.2021 žalovaný pohľadávku
žalobcu,prihlásenúprihláškoupohľadávkypor.č.2zodňa30.04.2021,zapísanúvzoznamepohľadávok
pod por. č. 23, poprel čo do výšky, právneho dôvodu jej vzniku, vymáhateľnosti a poradia uspokojenia.

8. Ako dôvod popretia výšky pohľadávky uviedol: „Popieram výšku prihlásenej pohľadávky, nakoľko
uvedená suma nezodpovedá nákladom na uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie skládky, ktorú
úpadca od roku 2000 neprevádzkoval, ale sa týka spoločného projektu. Úpadca TEZAS, spol. s r.o.
bol prevádzkovateľom skládky na základe rozhodnutia Okresného úradu v Prievidzi, odboru životného

prostredia č.: OZP 3618/97/OH zo dňa 21.01.1998, ktorým dostal súhlas na prevádzkovanie Skládky
odpadov 3. stavebnej triedy Prievidza - Ploštiny, ktorej vlastníkom je Mesto Prievidza. Súhlas na
prevádzkovanie skládky bol spoločnosti Tezas spol. s r.o. udelený na dobu určitú a to na obdobie
do 31.12.2000. Skládka bola do prevádzky uvedená v roku 1991, v rokoch 1991 - 1996 bola jej
prevádzkovateľom rozpočtová organizácia Mesta Prievidza - Technické a záhradnícke služby mesta

Prievidza. Od 1.1.1997 do 30.6.2000 vykonávala na skládke činnosť spoločnosť TEZAS, spol. s r.o., a
to na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzatvorila s Mestom Prievidza ako prenajímateľom. Za prenájom
telesa skládky platila spoločnosť TEZAS, spol. s r.o. Mestu Prievidza odmenu vo výške 609.000 Sk
ročne. Činnosť na skládke spoločnosť TEZAS, spol. s r.o. ukončila predčasne, a to z dôvodu jej
kapacitného naplnenia, na základe čoho Nájomnú zmluvu v júni r. 2000 riadne písomne vypovedala.

Mesto výpoveď vzdalo na vedomie, a plne ju akceptovalo. Spoločnosť TEZAS, spol. s r.o. zároveň
Mestu Prievidza písomne oznámila, že z dôvodu kapacitného naplnenia skládky túto už ďalej nemôže
využívať, a že už ďalej nie je jej prevádzkovateľom. Zároveň Mestu Prievidza oznámila, že vybudovala
a do prevádzky uviedla nové teleso skládky, vybudované mimo starého telesa skládky Plošiny 1991,
s vlastným monitorovacím systémom. Spoločnosť TEZAS, spol. s r.o. nikdy nežiadala o predĺženie

povolenia na prevádzkovanie skládky Ploštiny 1991, a nikdy k takémuto predĺženiu zo strany Okresného
úradu v Prievidzi, odboru životného prostredia ani nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť TEZAS,
spol. s r.o. nie je od roku 2000 prevádzkovateľom skládky Prievidza - Ploštiny 1991, preto Mesto
Prievidza nebude vykonávať uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie skládky za úpadcu a nemôže byť
naplnená podmienka, na ktorú sa viaže vznik pohľadávky. V čase, kedy prevádzkoval skládku Mesta

Prievidza úpadca, zákon neukladal povinnosť tvoriť hmotnú finančnú rezervu na rekultiváciu skládky.
Túto povinnosť zaviedla až novela zákona o odpadoch z roku 2002. Vytvorená rezerva sa 505.859,16
€ sa netýkala uvedenej skládky.“

9. Ako dôvod popretia poradia, vymáhateľnosti a právneho dôvodu vzniku žalovanej pohľadávky správca

uviedol: „Pohľadávka neexistuje, a nemôže vzniknúť ani v budúcnosti, nakoľko úpadca spoločnosť
TEZAS, spol. s r.o. nie je od roku 2000 prevádzkovateľom skládky Prievidza - Ploštiny 1991, preto Mesto
Prievidza nebude vykonávať uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie skládky za úpadcu a nemôže byť
naplnená podmienka, na ktorú sa viaže vznik pohľadávky.“

10. Okresný súd zistil, že nájomnou zmluvou zo dňa 31.12.1996, uzavretou na dobu určitú do
31.12.2001, žalobca ako prenajímateľ, okrem iného, prenechal do užívania úpadcovi nehnuteľnosti a
zariadenia s príslušenstvom slúžiace pre výkon činností na úseku nakladania s komunálnym odpadom,
špecifikované v Prílohe č. 1 zmluvy. Nájomné za skládku komunálneho odpadu bolo dohodnuté vo
výške 609 000,- Sk ročne.

11. Listom zo dňa 11.09.1998 žalobca požiadal úpadcu v zmysle čl. V ods. 2 písm. k) komisionárskej
zmluvy zo dňa 31.12.1996 o vybudovanie skládky tuhého komunálneho odpadu z dôvodu končiacej
životnosti existujúcej skládky Ploštiny I v priebehu cca 2 rokov.12. Okresný súd ďalej zistil, že rozhodnutím č. OZP 3618/97/OH zo dňa 21.01.1998 Okresný úrad v
Prievidzi, odbor životného prostredia, udelil prevádzkovateľovi skládky – úpadcovi súhlas na dobu určitú

do 31.12.2000 podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 238/1991 Zb. o odpadoch na prevádzkovanie Skládky
odpadov 3. stavebnej triedy Prievidza - Ploštiny, ktorá sa nachádza na parcele č. 1183/1 v k.ú. D. E. a na
parcele č. 7151/1 v k.ú. B.. Podmienkou udeleného súhlasu podľa bodu 13 bolo vypracovanie projektu
uzavretia a rekultivácie skládky, po skončení prevádzkovania skládky zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu
skládky. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okresný súd zistil, že úpadca požiadal žiadosťou zo dňa

28.11.1997 o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov - Skládka
3. stavebnej triedy Prievidza - Ploštiny, ktorá sa nachádza v k.ú. D. E. F. B.. Z obsahu žiadosti vyplýva,
že skládka bola prevádzkovaná ako skládka 3. stavebnej triedy na základe súhlasu na prevádzkovanie
skládky podľa § 4 ods. 1 pís. a) zák. č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení neskorších predpisov,
vydaného rozhodnutím ObÚŽP Prievidza č. ŽP 19/93-OH dňa 17.03.1993 v znení rozhodnutí ObÚŽP
Prievidza č. ŽP 400/95-OH zo dňa 04.08.1995 a č. ŽP 522/95-OH zo dňa 19.12.1995. Z dôvodu zmeny

prevádzkovateľa skládky z Technických a záhradníckych služieb Mesta Prievidza na TEZAS, spol. s r.o.
Prievidza požiadal nový prevádzkovateľ skládky o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na
zneškodňovanie odpadov. Na základe predloženého výškopisného a polohopisného zamerania skládky
a údajov uvedených v žiadosti bola voľná kapacita skládky k septembru 1997 42280 m3, čo predstavuje
pri nezmenenom množstve ukladaného odpadu životnosť skládky do roku 2000.

13. Z prílohy listu úpadcu zo dňa 01.04.1998, označenej ako „Plánované investičné akcie TEZAS, spol.
s r.o. Prievidza na realizáciu pre roky 1998 až 2001 a 2003 až 2010“ podľa okresného súdu vyplýva, že
medzi jeho investičné akcie pre rok 2001 mala patriť aj príprava rekultivácie telies skládok Ploštiny I. a II.

14. Okresný súd zistil, že nájomnou zmluvou zo dňa 26.01.2000 prenajímateľ Hornonitrianske bane
Prievidza, a.s., Baňa Cígeľ, o.z. Prievidza prenajal nájomcovi TEZAS, spol. s r.o. nehnuteľnosť -
pozemok parc. č. 1183/1 v časti o výmere 5264 m2.

15. Okresný súd poukázal na list úpadcu zo dňa 26.06.2000 (Oznámenie o ukončení životnosti

skládky TKO Ploštiny I) adresovaný žalobcovi, v ktorom uviedol: „Dňa 31.12.1996 bola medzi našou
spoločnosťou a Mestom Prievidza uzatvorená „Nájomná zmluva“, na základe ktorej naša spoločnosť,
okrem iného, užíva aj mestskú skládku tuhého komunálneho odpadu (ďalej len TKO) Ploštiny I. v k.ú.
D. E.. Predmetnú skládku sme, počnúc uvedeným termínom v súlade s ustanoveniami „Komisionárskej
zmluvy“ zo dňa 31.12.1996, uzatvorenej medzi našou spoločnosťou a Mestom Prievidza, užívali ako jej

prevádzkovateľ. Nadišiel čas, kedy likvidáciou TKO (z územia Mesta Prievidza a od iných producentov)
jeho uložením na skládke dôjde konkrétne v termíne 30.06.2000 k naplneniu kapacity skládky Ploštiny
I. Z uvedeného dôvodu touto cestou žiadame o zmenu znenia predmetnej nájomnej zmluvy, a to
v časti týkajúcej sa nájomného za užívanie skládky Ploštiny I. Zároveň Vám oznamujeme, že naša
spoločnosť dňom 30.06.2000 končí platenie nájomného za používanie skládky Ploštiny I. v prospech

Mesta Prievidza. Uvedené skutočností považujeme za významný medzník našich zmluvných vzťahov,
vedomí si zodpovednosti za odpadové hospodárstvo v Meste Prievidza a hlavne možnosti ukladania
odpadu, vzniknutého na území mesta na vlastnej skládke. Ukončenie prevádzky skládky TKO Ploštiny
I., zakrytie a rekultivácia by mala byť predmetom spoločného pracovného rokovania oboch zmluvných
strán.“

16. Z verejnej vyhlášky Okresného úradu v Prievidzi, odbor životného prostredia, zn. OZP 1692/2000/
Sp zo dňa 27.07.2000 okresný súd zistil, že úpadca požiadal dňa 19.06.2000 o vydanie stavebného
povolenia na stavbu „Skládka komunálnych odpadov Prievidza - Ploštiny, úprava a rozšírenie“ na
pozemku parc. č. 1183/1 v k.ú. D. E., na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie Okresným úradom

v Prievidzi, odborom životného prostredia pod č. OZP 3102/99/SP dňa 31.03.2000, právoplatné dňa
12.05.2000, pričom označená stavba bola povolená. Predmetná stavba, okrem iných, pozostávala aj
z objektov SO 100 Príprava územia; SO 101 Rozšírenie skládky - tesnenie skládky, úprava výškových
pomerov skládkového telesa a rozšírenie skládkových plôch stavebnými úpravami; SO 107 Uzavretie
skládky - rekultivácia. Z popisu objektov stavby okrem iného vyplýva: SO 100 Príprava územia spočíva

v odhumusovaní hr. 0,15 m na ploche 3289 m2, odkopávok v teréne pre teleso rozširovanej skládky
v množstve 6689 m3; SO 101 Rozšírenie skládky - tesnenie skládky, úprava výškových pomerov
skládkového telesa: projekt stavby z roku 1991 predpisoval konečnú výšku skládkového telesa na
kótu 418 m.n.m., projekt stavby rieši nadvýšenie skládkového telesa na kótu 426 m.n.m.; rozšírenieskládkových plôch stavebnými úpravami. Okrem výstavby novej retenčnej nádrže bolo navrhnuté
prepojovacie potrubie do existujúcej nádrže.

17. Okresný súd zistil, že dňa 28.12.2000 vydal Okresný úrad v Prievidzi, odbor životného prostredia
kolaudačné rozhodnutie č. OZP 2916/2000/SP, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Skládka
komunálnych odpadov Prievidza - Ploštiny, úprava a rozšírenie“, na ktorú bolo vydané stavebné
povolenie Okresným úradom v Prievidzi, odbor životného prostredia pod č. OZP 1692/2000/SP dňa
27.07.2000, na pozemkoch parc. č. 1183/1 podľa stavebného povolenia v k.ú. D. E. a parc. č. 1183/1

podľa geometrického plánu k.ú. D. E..

18. Okresný súd citoval z listu úpadcu zo dňa 22.03.2000 adresovaného žalobcovi, v ktorom uviedol,
že „kolaudáciou a spustením do prevádzky stavby „Skládka komunálnych odpadov Prievidza - Ploštiny,
úpravaarozšírenie“zanikánájomnývzťahmedziMestomPrievidzaanašouspoločnosťouvovecinájmu
telesa skládky pre potreby odpadového hospodárstva. Rozšírenie pôvodnej skládky bolo vybudované

mimo priestor pôvodného úložiska odpadu na pozemku Bane Cígeľ, a.s., s ktorou máme riadne
uzatvorený nájomný vzťah k pozemku, na ktorom sa nachádza toto rozšírenie. Jedná sa o úplne
oddelené teleso skládky s vlastným monitorovacím systémom a odkaliskom“.

19. Vykonaným dokazovaním ďalej okresný súd zistil, že dňa 02.01.2002 žalobca ako prenajímateľ

uzatvoril s úpadcom ako nájomcom nájomnú zmluvu, ktorou, okrem iného, prenechal nájomcovi do
užívania hmotný majetok slúžiaci pre výkon činností na úseku nakladania s komunálnym odpadom,
ako aj iný v zmluve špecifikovaný nehnuteľný a hnuteľný majetok. Dňa 01.07.2002 bol uzatvorený k
uvedenej nájomnej zmluve Doplnok č. 1, ktorým (bod 2) bol doplnený zoznam nehnuteľného majetku
s prísl., uvedený v čl. II Predmet nájmu, bod 2 a), na majetkovom účte 021 - Budovy, haly, stavby na

úseku skládky komunálneho odpadu o stavbu - riadená skládka TKO Ploštiny v obstarávacej cene 7
126 041,- Sk.

20. Listom zo dňa 10.02.2003 úpadca oznámil žalobcovi tvorbu účelovej finančnej rezervy v sume 3 126
937,- Sk s tým, že „výpočet je spracovaný na základe proj. dokumentácie k stavebnému povoleniu (zo

dňa 27.07.2000) na zakrytie a rekultiváciu obidvoch skládok (pôvodnej a rozšírenej)“.

21. Okresný súd poukázal aj na email úpadcu zo dňa 15.03.2013, v ktorom okrem iného, uviedol:
„Za účelom rozšírenia skládky so zámerom použiť na výstavbu aj pozemky vo vlastníctve mesta je
potrebné predložiť konkrétnu a presne špecifikovanú žiadosť na prenájom týchto pozemkov, rsp. na

predaj. ... Rekultiváciu a zakrytie skládky Ploštiny I navrhujeme riešiť v spoločnej réžii. Mesto nechce
spôsobovať žiadnu finančnú stratu spoločnosti TEZAS a má zato, že by bolo nespravodlivé žiadať,
aby realizácia rekultivácie a zakrytia skládky išla iba na náklady spoločnosti TEZAS. Preto navrhujem
pripraviť výberové konanie (verejné obstarávanie) na túto činnosť. Pri použití tohto postupu je možné
predpokladať, že pravdepodobne dôjde aj k finančnej úspore oproti predpokladanej výške nákladov.“

22. Okresný súd citoval časť z listu úpadcu zo dňa 27.02.2014, ktorým požiadal Okresný úrad Prievidza
o vydanie potvrdenia na čerpanie finančnej rezervy podľa § 22 ods. 7 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch
a v ktorom okrem iného uviedol, že „na uzatvorenie, rekultiváciu a následný monitoring skládky
odpadov nie je dostatok finančných prostriedkov z dôvodu, že predmetná skládka bola prevádzkovaná

v súlade s rozhodnutím tunajšieho úradu od marca 1993“; „v marci 2013 nastala na tzv. starej
skládke odpadov: Skládka TKO ploštiny a na tzv. novej skládke odpadov: Rozšírenie skládky odpadov
Prievidza - Ploštiny mimoriadna situácia ...“; „ Stará skládka odpadov má spoločný systém monitorovania
kvality pozemných vôd, priesakových kvapalín, skládkových plynov, sledovania topografických údajov
a sledovania meteorologických údajov s novou skládkou odpadov, t.j. budú sa monitorovať ako jeden

celok. Vzhľadom na túto skutočnosť čiastka finančných prostriedkov na monitorovanie novej skládky
odpadov vo výške 61 000,- € postačuje na monitorovanie novej aj starej skládky odpadov po jej
uzatvorení po dobu 30 rokov.“

23. Dňa 03.03.2014 vydal Okresný úrad v Prievidzi, odbor starostlivosti o životné prostredie pod č. OU-

PD-OSZP-Z/2014-00766 potvrdenie v súlade s § 22 ods. 7 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, ktoré
oprávňovalo žiadateľa – úpadcu čerpať prostriedky účelovej finančnej rezervy vo výške 505 859,16 Eur.
Žiadateľ požiadal o čerpanie prostriedkov účelovej finančnej rezervy z dôvodu realizácie, uzavretia a
rekultivácie skládky odpadov: Skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, Prievidza - Ploštiny,ktorá sa nachádza na pozemkoch parc. č. 1183/1 v k.ú. D. E. a parc. č. 7151/1, k.ú. B.. Okresný
úrad Prievidza vydal žiadateľovi podľa § 7 ods. 1 písm. k) zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch súhlas
na uzatvorenie, vykonanie rekultivácie a následné monitorovanie predmetnej skládky rozhodnutím č.

OÚŽP/2013/01671 zo dňa 28.08.2013.

24. Rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská
Bystrica zo dňa 29.11.2016 bolo povolené užívanie stavby „Rozšírenie skládky odpadov Prievidza -
Ploštiny, SO-09 Uzatvorenie a rekultivácia skládky“ na pozemku parc. č. 1183/61 v k.ú. D. E.. Užívanie

stavby bolo povolené na účel uzavretia skládky na nie nebezpečný odpad.

25. Po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná a určil výšku, právny dôvod, vymáhateľnosť a poradie žalobcom prihlásenej
pohľadávky v prvom výroku napadnutého rozhodnutia (ako je uvedené v bode 1. odôvodnenia tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu), pričom dôvody popretia pohľadávok zo strany žalovaného posúdil ako

neopodstatnené.

26. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil charakter incidenčného konania, v ktorom je súd
oprávnený preskúmavať pohľadávku popretú správcom len v rozsahu dôvodov uvedených v popieracom
prejave, ktorým správca vymedzuje predmet incidenčného konania a odkázal na nález Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť
o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody uvedené v popieracom prejave
správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia. Predmetom incidenčného
konania teda nie je celý právny vzťah medzi veriteľom a úpadcom v celej jeho šírke a hĺbke.
Predmetom incidenčného konania, keďže správca má povinnosť popretie odôvodniť, je preskúmanie

opodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a či dôvod popretia je daný alebo neexistuje. Odkázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.1.2017, podľa ktorého
oprávneným subjektom na preskúmavanie pohľadávok v konkurze je správca. Správca postupuje
s odbornou starostlivosťou len vtedy, ak v popieracom prejave uvedie všetky relevantné dôvody, pre
ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu pohľadávky. Okresný súd

konštatoval, že konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom
v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím zákonom
určenej alebo súdom predĺženej lehoty na popretie pohľadávok, sa právo správcu uvádzať nové dôvody
popretia pohľadávky prekluduje.

27. Podľa okresného súdu žalovaný poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku čo do jej výšky a ako dôvod
popretia výšky uviedol, že prihlásená suma 902.979,- Eur nezodpovedá nákladom na uzatvorenie,
rekultiváciuamonitorovanieskládky,ktorúúpadcaodroku2000neprevádzkoval,alesatýkaspoločného
projektu.Podľaokresnéhosúduztakéhotopopretiavýškypohľadávkyvyplýva,žepodľasprávcuúpadca
má dlhovať menej ako bolo uvedené v prihláške, avšak správca neuviedol, aká mala byť v skutočnosti

výška pohľadávky. Neuviedol tiež konkrétne dôvody vo vzťahu k výške predpokladaných nákladov na
uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky, ktoré by odôvodňovali nižšiu výšku nákladov. Uviedol
len to, že sa malo jednať o spoločný projekt, avšak neuviedol konkrétne, aký vplyv by to malo mať
na tvrdenie o výške prihlásenej pohľadávky, t.j. o akú sumu sa mala znížiť. Okresný súd preto dôvod
popretia pohľadávky posúdil ako neopodstatnený.

28. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej okresný súd citoval dôvod popretia, ktorý správca
v popieracom prejave uviedol pri popretí výšky nasledovne: „Úpadca TEZAS, spol. s r.o. bol
prevádzkovateľom skládky na základe rozhodnutia Okresného úradu v Prievidzi, odboru životného
prostredia č.: OZP 3618/97/OH zo dňa 21.01.1998, ktorým dostal súhlas na prevádzkovanie Skládky

odpadov 3. stavebnej triedy Prievidza - Ploštiny, ktorej vlastníkom je Mesto Prievidza. Súhlas na
prevádzkovanie skládky bol spoločnosti Tezas spol. s r.o. udelený na dobu určitú, a to na obdobie
do 31.12.2000. Skládka bola do prevádzky uvedená v roku 1991, v rokoch 1991 - 1996 bola jej
prevádzkovateľom rozpočtová organizácia Mesta Prievidza - Technické a záhradnícke služby mesta
Prievidza. Od 1.1.1997 do 30.6.2000 vykonávala na skládke činnosť spoločnosť TEZAS, spol. s r.o., a

to na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzatvorila s Mestom Prievidza ako prenajímateľom. Za prenájom
telesa skládky platila spoločnosť TEZAS, spol. s r.o. Mestu Prievidza odmenu vo výške 609.000 Sk
ročne. Činnosť na skládke spoločnosť TEZAS, spol. s r.o. ukončila predčasne, a to z dôvodu jej
kapacitného naplnenia, na základe čoho Nájomnú zmluvu v júni r. 2000 riadne písomne vypovedala.Mesto výpoveď vzdalo na vedomie, a plne ju akceptovalo. Spoločnosť TEZAS, spol. s r.o. zároveň
Mestu Prievidza písomne oznámila, že z dôvodu kapacitného naplnenia skládky túto už ďalej nemôže
využívať, a že už ďalej nie je jej prevádzkovateľom. Zároveň Mestu Prievidza oznámila, že vybudovala

a do prevádzky uviedla nové teleso skládky, vybudované mimo starého telesa skládky Plošiny 1991,
s vlastným monitorovacím systémom. Spoločnosť TEZAS, spol. s r.o. nikdy nežiadala o predĺženie
povolenia na prevádzkovanie skládky Ploštiny 1991, a nikdy k takémuto predĺženiu zo strany Okresného
úradu v Prievidzi, odboru životného prostredia ani nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť TEZAS,
spol. s r.o. nie je od roku 2000 prevádzkovateľom skládky Prievidza - Ploštiny 1991, preto Mesto

Prievidza nebude vykonávať uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie skládky za úpadcu a nemôže byť
naplnená podmienka, na ktorú sa viaže vznik pohľadávky. V čase, kedy prevádzkoval skládku Mesta
Prievidza úpadca, zákon neukladal povinnosť tvoriť hmotnú finančnú rezervu na rekultiváciu skládky.
Túto povinnosť zaviedla až novela zákona o odpadoch z roku 2002. Vytvorená rezerva sa 505.859,16
€ sa netýkala uvedenej skládky.“ Okresný súd posúdil túto časť dôvodov popretia výšky za namietanie
právneho dôvodu vzniku pohľadávky a nie jej výšky. Takto uvedený dôvod popretia výšky pohľadávky

preto považoval za neopodstatnený, pretože výška je popretá vtedy, ak sa tvrdí, že tu pohľadávka
je, avšak dlhuje sa menej ako bolo uvedené v prihláške. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR zverejnené pod č. R 152/2022.

29. Okresný súd sa ďalej zaoberal dôvodom popretia poradia pohľadávky uvedeným v oznámení

o popretí pohľadávky zo dňa 19.06.2021, podľa ktorého: „pohľadávka neexistuje a nemôže vzniknúť ani
v budúcnosti, nakoľko úpadca nie je od roku 2000 prevádzkovateľom skládky Prievidza – Ploštiny 1991,
preto Mesto Prievidza nebude vykonávať uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky za úpadcu
a nemôže byť naplnená podmienka, na ktorú sa viaže vznik pohľadávky.“ Podľa okresného súdu takýto
dôvod popretia neobsahuje námietku, že by pohľadávka mala byť uspokojená v inom poradí, ako je

uvedené v prihláške (iná pohľadávka), avšak správca namietal jej existenciu, teda právny dôvod jej
vzniku. V popieracom dôvode neuviedol ani iné, ním uznané poradie žalovanej pohľadávky. Okresný
súd preto posúdil aj popretie poradia ako neopodstatnené.

30. Okresný súd poukázal na to, že z rovnakého dôvodu, ako bolo popreté poradie prihlásenej

pohľadávky, žalovaný poprel aj jej vymáhateľnosť. Poukázal na výklad pojmu „vymáhateľnosť“
pohľadávky. Podľa okresného súdu správca v popieracom prejave voči vymáhateľnosti prihlásenej
pohľadávky namietal právny dôvod jej vzniku, nevzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky,
nebolo preukázané, že by takúto pohľadávku nebolo možné vymáhať na súde a preto aj dôvod popretia
vymáhateľnosti pohľadávky uvedený správcom považoval za neopodstatnený.

31. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd opätovne odcitoval správcom uvedený dôvod
popretia právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky, ktorý bol rovnaký ako pri popretí poradia
a vymáhateľnosti pohľadávky.

32. Pri posúdení dôvodu popretia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky okresný súd poukázal na
rozhodnutie Okresného úradu v Prievidzi č. OZP 3618/97/OH zo dňa 21.01.1998, ktorým bol úpadcovi
akoprevádzkovateľoviudelenýsúhlasnaprevádzkovanieSkládkyodpadov3.stavebnejtriedyPrievidza
– Ploštiny na pozemkoch nachádzajúcich sa na parcele č. 1183/1 v k.ú. D. E. a na parcele č. 7151/1
v k.ú. B., pričom podmienkou udelenia súhlasu bolo vypracovať projekt uzavretia a rekultivácie skládky

a po skončení prevádzkovania skládky zabezpečiť jej uzavretie a rekultiváciu. Takúto povinnosť ukladali
úpadcovi aj ustanovenia § 12 ods. 1 a 4, § 26 ods. 1 a 3 Nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb. o nakladaní
s odpadmi v znení účinnom do 30.06.2001. Podľa okresného súdu nebolo v konaní preukázané, že
by si úpadca svoju povinnosť uzavrieť, rekultivovať a monitorovať uvedenú skládku po ukončení jej
prevádzky splnil. Aj keď úpadca listom zo dňa 26.06.2000 oznámil žalobcovi, že v termíne 30.06.2000

dôjde k naplneniu kapacity skládky Ploštiny I a ukončí platenie nájomného za používanie skládky
Ploštiny I, v konaní však nemal preukázané, že by tieto skutočnosti postačovali na splnenie predmetnej
povinnosti. Okresný súd tiež nemal preukázané, že by sa úpadca zbavil povinnosti prevádzkovateľa
skládky následnou kolaudáciou a spustením do prevádzky povolenej stavby (prvé rozšírenie). Okresný
súd preto dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že pred splnením uvedenej povinnosti zo strany úpadcu

bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, potom v zmysle § 22 ods. 9 z. č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom
od 01.07.2002 do 31.12.2015 a následne podľa § 24 ods. 7 z. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch prešli
jeho povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou a monitorovaním uvedenej skládky odpadov po jej
uzavretí na žalobcu.33. Podľa okresného súdu nebol preukázaný ku dňu vyhlásenia konkurzu zánik povinnosti úpadcu
zabezpečiť uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie uvedenej skládky, na ktorú bol udelený súhlas

v rozhodnutí zo dňa 21.01.1998 a ktorá povinnosť na uzavretie a rekultiváciu bola uložená aj
v tomto rozhodnutí úpadcovi ako prevádzkovateľovi skládky. Túto povinnosť, vyplývajúcu z postavenia
prevádzkovateľa skládky v zmysle rozhodnutia zo dňa 21.01.1998, si úpadca nesplnil a nič na tom
nemení ani to, že z vlastného rozhodnutia prestal túto skládku prevádzkovať po jej kapacitnom
naplnení. Podľa okresného súdu by bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ak by

prevádzkovateľovi skládky mali zaniknúť jeho povinnosti len tým, že po naplnení kapacity prestane
na skládku ukladať odpad, a to obzvlášť poslednému prevádzkovateľovi za situácie, keď mu boli tieto
povinnosti uložené rozhodnutím štátneho orgánu. Ukončením nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bol
nájom pozemkov, na ktorých sa nachádzalo teleso skládky a ani kapacitným naplnením skládky, nedošlo
k zmene uvedeného rozhodnutia zo dňa 21.01.1998, ktoré úpadcovi ako prevádzkovateľovi skládky
ukladalo povinnosť uzavrieť a rekultivovať skládku. Nebolo v konaní preukázané, že by sa žalobca

alebo tretia osoba stal prevádzkovateľom skládky po naplnení jej kapacity alebo po ukončení ukladania
odpadov na prvé teleso skládky úpadcom. Povinnosť zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu skládky po
skončení jej prevádzky neobmedzuje ani to, že súhlas bol udelený len na dobu určitú do 31.12.2000.
Týmto termínom nedošlo k obmedzeniu trvania povinnosti prevádzkovateľa, t.j. úpadcu, zabezpečiť
uzavretie a rekultiváciu skládky. Z listu samotného úpadcu zo dňa 26.06.2000 vyplýva, že úpadca bol jej

posledným prevádzkovateľom, pričom prevádzku aj fakticky ukončil z dôvodu jej kapacitného naplnenia.

34. Okresný súd ďalej dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by úpadca od roku
2000 nemal povinnosti prevádzkovateľa skládky, pre ktorú prevádzku bol udelený súhlas rozhodnutím
z 21.01.1998, a to aj z dôvodu nepreukázania, že by povolením stavby „Skládka komunálnych odpadov

Prievidza – Ploštiny úprava a rozšírenie“, ktorú úpadca prevádzkoval po kapacitnom naplnení prvého
telesaskládky(nazákladerozhodnutiazodňa21.01.1998),vzniklainá,t.j.novásamostatnáskládka,pre
ktorú by bol udelený samostatný súhlas na jej prevádzkovanie. V konaní neboli predložené rozhodnutia
príslušného štátneho orgánu o udelení súhlasu pre každé teleso skládky ako samostatnú stavbu.
V konaní nemal preukázané tvrdenie svedka A. G. o existencii troch samostatných skládok, pre ktoré

mal byť udelený samostatný súhlas. Okresný súd konštatoval, že z označenia povolenia stavby (prvé
rozšírenie) vyplýva, že sa jednalo len o úpravu a rozšírenie skládky Prievidza – Ploštiny, čo potvrdzuje
predmet stavby a technická prepojenosť obidvoch telies skládky. Poukázal na údaje z rozhodnutia
o povolení stavby zo dňa 27.07.2000, ako aj na obsah a údaje z rozhodnutia o umiestnení zmeny stavby
Skládka komunálnych odpadov Prievidza – Ploštiny, úprava a rozšírenie, z ktorých dospel k záveru, že

druhé teleso skládky sa nachádza síce na iných pozemkoch ako prvé teleso skládky, avšak sa jedná
o irelevantnú skutočnosť. Irelevantné je aj to, že boli povolené rozhodnutiami štátneho orgánu ako
samostatné stavby. Tieto tvrdenia nepostačujú pre záver o tom, že druhé teleso predstavuje aj druhú
samostatnú skládku. Podľa okresného súdu neplatenie nájmu ani v kontexte s vytvorením druhého
telesa skládky a povolením stavby zo dňa 27.07.2002 nie je dôkazom preukazujúcim, že by druhé

teleso skládky malo byť samostatnou skládkou. Okresný súd poukázal aj na Doplnok č. 7 zo dňa
01.07.2002 (správne malo byť uvedené „Doplnok č. 1“) k nájomnej zmluve zo dňa 02.01.2002, ktorým
žalobca prenajal úpadcovi aj stavbu na úseku komunálneho odpadu – riadená skládka TKO Ploštiny
v obstarávacej cene 7.126.041,- Sk, ktorý však nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie, že úpadca
po kapacitnom naplnení prvého telesa v pôvodnej výške už nemal povinnosti prevádzkovateľa celej

skládky (obidvoch telies). Naopak, okresný súd poukázal na žiadosť úpadcu zo dňa 27.02.2014 o vydaní
potvrdenia na čerpanie finančnej rezervy adresovanej Okresnému úradu v Prievidzi, v ktorej uviedol, že
predmetná skládka bola prevádzkovaná v súlade s rozhodnutím od marca 1993, pričom odkazuje aj na
súhlas č. OUŽP/2013/01671 zo dňa 28.08.2013 na uzavretie, rekultiváciu a následný monitoring stavby:
„Skládka TKO – Ploštiny, uzavretie, rekultivácia a monitorovanie skládky zmena 1-05/2013“ vypracovaný

spoločnosťouH.E.E.Consult,s.r.o.,zčohovyplýva,žetátožiadosťsatýkaobidvochteliesskládky,ateda
aj podľa úpadcu išlo o jednu skládku prevádzkovanú od marca 1993. V samotnej žiadosti úpadca potvrdil
technické prepojenie obidvoch telies skládky. Okresný súd preto dospel k záveru, že existencii jednej
skládky nebráni umiestnenie viacerých stavieb v jej priestore, ktoré môžu byť aj vo vlastníctve rôznych
osôb, rozhodujúce je však udelenie súhlasu príslušného štátneho orgánu s prevádzkovaním skládky.

Okresnýsúdnemalpreukázané,žebyúpadcovibolposkytnutýsúhlassprevádzkovanímdruhéhotelesa
skládky ako samostatnej skládky.35. Okresný súd preto posúdil ako neopodstatnené aj dôvody uvedené správcom v popretí právneho
dôvodu prihlásenej pohľadávky žalobcu, keď nebolo preukázané splnenie povinnosti úpadcu uzavrieť,
rekultivovať a monitorovať skládku povolenú v rozhodnutí z 21.01.1998 a ani iný spôsob jej zániku.

Podľa okresného súdu úpadca si bol vedomý tejto svojej povinnosti vymedzenej v rozhodnutí zo dňa
21.01.1998, čo vyplýva aj z jeho listu zo dňa 01.04.1998, v ktorého prílohe zaradil medzi investičné akcie
pre rok 2001 aj prípravu rekultivácie telies skládky Ploštiny I a Ploštiny II, čo vyplýva aj z jeho žiadosti zo
dňa 27.02.2014. Poukázal aj na obsah Potvrdenia na čerpanie prostriedkov z účelovej finančnej rezervy
zo dňa 03.03.2014. V konaní nemal preukázané, že by úpadca od roku 2000 nebol prevádzkovateľom

skládkyPrievidza–Ploštiny1991,keďžetátoskládkanebolavsporeriadneidentifikovaná,t.j.čisajedná
o jednu alebo tri samostatné skládky a v spore bol predložený len súhlas na prevádzkovanie skládky
nachádzajúcejsanapozemkochparc.č.1183/1vk.ú.D.E.aparc.č.7151/1k.ú.B.podľarozhodnutiazo
dňa 21.01.1998. Rozhodnutím zo dňa 27.07.2000 bola povolená stavba „Skládka komunálnych odpadov
Prievidza – Ploštiny, úprava a rozšírenie“ nachádzajúca sa na parcele č. 1183/1 k.ú D. E.. Z potvrdenia
okresného úradu na čerpanie prostriedkov účelovej finančnej rezervy zo dňa 03.03.2014 vyplýva, že

úpadca požiadal o čerpanie tejto účelovej finančnej rezervy na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov
nachádzajúcej sa na pozemkoch p. č. 1183/1 v k.ú. D. E. a p. č. 7151/1 k.ú. B.. Aj z tohto potvrdenia
teda vyplýva, že úpadca je prevádzkovateľom skládky vymedzenej v rozhodnutí z 21.01.1998 a došlo
iba k jej rozšíreniu o druhé teleso, keďže skládka, ktorej sa týkalo, sa nachádza na oboch uvedených
pozemkoch (podľa rozhodnutia zo dňa 21.01.1998) a nová povolená stavba, t.j. druhé teleso skládky sa

nachádzalo len na pozemku p. č. 1183/1 k.ú. D. E.. Podľa okresného súdu preto nebol preukázaný ani
dôvod popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky, podľa ktorého „nemôže byť naplnená podmienka,
na ktorú sa viaže vznik pohľadávky“.

36. Okresný súd zdôraznil popretie právneho dôvodu uplatnenej pohľadávky, ktorý správca uviedol

tak, že žalobca nebude vykonávať uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky za úpadcu, pretože
úpadca nie je od roku 2000 prevádzkovateľom skládky Prievidza – Ploštiny 1991. Žalovaný teda popretie
neodôvodňoval tým, že by náklady na zabezpečenie uzavretia, rekultiváciu a monitorovanie skládky
mal znášať žalobca. Popretie právneho dôvodu neobsahuje ani odkaz na povinnosť vytvárať počas
prevádzky skládky odpadov účelovú finančnú rezervu, ktoré prostriedky by sa mali použiť na uzavretie,

rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí. Vzhľadom na takýto dôvod popretia
okresný súd posúdil skutkové tvrdenie žalovaného v incidenčnom konaní týkajúce sa účelovej finančnej
rezervy a povinnosti žalobcu znášať náklady na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky za
irelevantné pri posúdení popretia právneho dôvodu vzniku uplatnenej pohľadávky, pretože žalovaný
v popieracom prejave takýto dôvod neuviedol. Účelovú finančnú rezervu správca v popretí spomenul

len tým spôsobom, že v čase, kedy prevádzkoval skládku úpadca, neukladal zákon povinnosť tvoriť
hmotnú finančnú rezervu na rekultiváciu skládky, pričom takúto povinnosť zaviedla až novela zákona
o odpadoch z roku 2002 a vytvorená rezerva 505.859,16 Eur sa netýkala uvedenej skládky. Podľa
okresného súdu z takéhoto popretia nevyplýva, že by žalovaný namietal povinnosť žalobcu znášať
náklady na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky alebo že by žalobca v budúcnosti nemal

vykonávaťtútopovinnosťzaúpadcuprávezdôvodov,žezákonvpredmetnomčaseneukladalpovinnosť
tvoriť účelovo finančnú rezervu. Zopakoval, že súd je v incidenčnom konaní oprávnený skúmať popretú
pohľadávku len z dôvodov uvedených v popieracom prejave.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené preto rozhodol o určení právneho dôvodu, výšky, poradia

a vymáhateľnosti pohľadávky tak, ako bolo uvedené v prvom výroku napadnutého rozhodnutia.

38. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že oznámenie
o popretí pohľadávky zo dňa 19.06.2021 bolo žalobcovi doručené dňa 23.06.2021. Žaloba bola podaná
na súde dňa 19.07.2021, t.j. v zákonom určenej 30 dňovej lehote. Podľa okresného súdu aj keď

žalobca v žalobnom návrhu, t.j. v petite neuviedol konkrétny právny dôvod a poradie ktorého sa
domáhal,zobsahužalobyjezrejmé,žepredmetkonaniariadnevymedzil,t.j.skutkovoodôvodnil.Dospel
preto k záveru, že napriek uvedeným nedostatkom žalobného návrhu bola žaloba podaná v zákonom
stanovenej lehote, hoci právny dôvod a poradie v žalobnom návrhu boli riadne konkretizované žalobcom
až v jeho vyjadrení zo dňa 19.08.2021.

39. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP žalobcovi ako úspešnej strane
v spore priznal ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100%.40.Protiuvedenémurozhodnutiupodalvčasvcelomrozsahuodvolaniežalovanýzdôvodovpodľa§365
ods. 1 písm. a), d), f), g) a h) CSP. V ňom uviedol, že nesúhlasí so záverom okresného súdu pri posúdení
neurčitosti žalobného petitu, podľa ktorého aj keď v žalobnom petite neuviedol žalobca právny dôvod

a poradie pohľadávky, ktorého určenia sa domáhal, z obsahu žaloby je zrejmé, že predmet konania
riadne vymedzil a preto bola žaloba podaná v zákonom stanovenej lehote napriek tomu, že právny dôvod
a poradie v žalobnom návrhu boli riadne konkretizované žalobcom až v písomnom vyjadrení zo dňa
19.08.2021.

41. Žalovaný poukázal na § 32 ods. 9 ZoKR s tým, že lehota na podanie incidenčnej žaloby je
hmotnoprávnou prekluzívnou lehotou a preto žaloba musí byť v čase podania návrhu úplná a nie je
ju možné dodatočne meniť ani dopĺňať. Priamo z petitu žaloby musí byť zrejmý konkrétny právny
dôvod, výška, poradie a vymáhateľnosť pohľadávky a nestačí uviesť, že žalobca sa domáha určenia, že
pohľadávka je oprávnená čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Petit žaloby tieto
predpoklady nespĺňa, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby. Oprava žaloby po lehote na jej podanie,

keďže sa jedná o hmotnoprávnu lehotu, sa dá považovať za oneskorene podanú žalobu, čo je dôvodom
na jej zamietnutie. Zo žaloby nevyplýva akého poradia sa domáha, t.j. inej pohľadávky a nežaluje ani
určenie jej vymáhateľnosti, nešpecifikuje ani nežiada určiť právny dôvod pohľadávky.

42. Žalovaný nesúhlasil s odôvodnením okresného súdu na základe ktorého posúdil popretie výšky

prihlásenej pohľadávky za neoprávnené. Poukázal na § 32 ods. 5 ZoKR z ktorého okrem iného
vyplýva, že pri popretí výšky musí popierajúca osoba uviesť sumu, ktorú popiera. Žalovaný v súlade so
zákonom uviedol sumu, ktorú popiera, a to celú sumu 902.979,- Eur vychádzajúc z vtedy dostupných
informácií o udelení súhlasu úpadcovi na prevádzkovanie skládky na dobu určitú do 31.12.2000, pričom
prevádzkovanie sa skončilo uplynutím času. Podľa vtedy platného zákona č. 238/1991 Zb. o odpadoch

nemal úpadca v tom čase povinnosť tvoriť účelovú finančnú rezervu na uzatvorenie a rekultiváciu
skládky,ktorábolaprvýkrátustanovenáažvzákoneč.223/2001Z.z.od01.07.2002.Zopakoval tvrdenie
o kapacitnej naplnenosti skládky už v júni 2000, z ktorého dôvodu ju už nebolo možné prevádzkovať.
Ak aj neskôr vznikla povinnosť tvoriť účelovú finančnú rezervu (ÚFR), táto sa mohla tvoriť len na
novú časť skládky, keďže ÚFR sa povinne tvorí počas jej prevádzky. Teda povinnosť tvorby ÚFR sa

vzťahuje len na skládku, na ktorú sa ukladá odpad a nie na skládku, ktorá je kapacitne naplnená
a už na ňu nie je možné odpad vyvážať. Podľa žalovaného výšku uplatnenej pohľadávky žalobca
hodnoverným spôsobom nepreukázal a iba na poslednom pojednávaní dňa 02.04.2023 (správne malo
byť 21.04.2023) predložil kópiu listiny označenej ako realizačný projekt – jedna strana – rekapitulácia
celkových stavebných nákladov, z ktorej sa nedá posúdiť, ktorej časti sa týka a aká výška pripadá na

ktorú časť skládky. Žalovaný tvrdil, že túto skutočnosť namietal, avšak súd tento dôkaz považoval za
dostatočný.

43. Žalovaný ďalej namietal, že aj keď v popretí pohľadávky sú dôvody popretia právneho dôvodu
uvedené v časti popretia výšky pohľadávky, právny dôvod popretia bol uvedený riadne. Nesúhlasil

so záverom okresného súdu, že skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa účelovej finančnej
rezervy a povinnosti žalobcu znášať náklady na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky sú
právne irelevantné z hľadiska popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Žalovaný v liste zo dňa
09.06.2021 žalobcovi oznámil, že úpadca nemá požadované finančné prostriedky (z vytvorenej účelovej
finančnej rezervy) na účte a citoval ustanovenie zákona z ktorého vyplýva, že povinnosti súvisiace

s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov po jej
uzavretí prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Pretože na
starú skládku nemal úpadca povinnosť vytvoriť finančnú rezervu, táto nebola vytvorená a preto je sporná
otázka prechodu povinnosti uzatvoriť a rekultivovať skládku žalobcom.

44. Žalovaný v odvolaní poukazoval opätovne na ustanovenie § 32 ods. 5 ZoKR, keď pri popretí
poradia správca musí uviesť poradie, ktoré uznáva. Poukázal na to, že v popieracom prejave
správca uviedol „Uznané poradie E – iná pohľadávka (podmienená pohľadávka)“ z dôvodu, že tak
to určuje zákon. Popretie poradia vychádzalo z toho, že pohľadávka neexistuje a nemôže vzniknúť
ani v budúcnosti, keďže žalobca nebude vykonávať uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie skládky

za úpadcu a nemôže byť naplnená podmienka, na ktorú sa viaže vznik pohľadávky. V napadnutom
rozhodnutí okresný súd uviedol, že žalobca je veriteľom inej vymáhateľnej pohľadávky, avšak neuviedol,
že sa jedná o podmienenú pohľadávku. Žalobca sa v žalobe ani nedomáhal priznania poradia iná
pohľadávka a preto súd nemohol priznať žalobcovi viac ako si uplatnil žalobou. Navrhol preto, abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiezmenilažalobuzamietolaleboabynapadnutýrozsudokzrušilavec
vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.

45. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 14.06.2023, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho
konania.

46. K námietke žalovaného o všeobecnosti žalobného petitu uviedol, že tento bol naformulovaný

dostatočne jasne v súlade so zákonnými požiadavkami. Podľa žalobcu zamietnutím žaloby z dôvodov
uvádzaných žalovaným by došlo k prílišnému formalizmu pri posudzovaní úkonov žalobcu a poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2004. Uviedol, že lehota na podanie incidenčnej
žaloby je lehotou na podanie žaloby, nie lehotou, po uplynutí ktorej nemožno do žaloby zasahovať,
pričom žaloba o určenie popretej pohľadávky bola podaná včas v zákonom určenej 30 dňovej lehote.
Uplatnenie práva v zákonom stanovenej lehote nevylučuje, že žaloba môže byť v priebehu konania

zmenená. V súlade s ustanoveniami CSP, okrem výnimiek upravených v § 294, § 371, § 438 ods. 2 CSP,
môže žalobca v priebehu konania uplatniť inštitút zmeny žaloby. Ak by súd súhlasil s tým, že petit nie je
dostatočne určitý a nepripustil by zmenu žaloby, poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo/8/2005. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha určenia popretej pohľadávky tak, ako
bola prihlásená, pričom prihláška bola priložená k žalobe. Určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti,

poradia a výšky pohľadávky v zmysle § 32 ods. 14 ZoKR sa veriteľ môže domáhať v žalobe, nemusí
to byť v žalobnom návrhu, ako to vykladá žalovaný a poukázal na komentár k Civilnému sporovému
poriadku. Ak by sa súd stotožnil so žalovaným, že petit nie je dostatočne určitý a nepripustil by jeho
zmenu, ako to navrhol žalobca v podaní zo dňa 19.08.2021, súd mal stále možnosť buď naformulovať
petit sám, keďže bolo zrejmé čoho sa žalobca domáha, a to určenia popretej pohľadávky, ako bola

prihlásená do konkurzu, alebo mohol žalobcu vyzvať na zmenu formulácie, čo však žalobca už urobil, aj
keďmázato,žepetitjedostatočnejasnýaurčitý.Zamietnutímžalobyzdôvodunamietanéhožalovaným
by došlo k odmietnutiu spravodlivosti.

47. Vo vzťahu k výške pohľadávky žalobca uviedol, že žalovaný už nepopiera, že v čase

vyhlásenia konkurzu by nemal byť prevádzkovateľom predmetnej skládky. Skutočnosť, že úpadca bol
prevádzkovateľom skládky v čase vyhlásenia konkurzu je preto už nesporná.

48. Tvrdenie žalovaného, že zákon tvorbu účelovej finančnej rezervy priamo neupravoval, je irelevantné,
keď je preukázané, že úpadca o účelovú finančnú rezervu požiadal a bola mu aj vyplatená. Poukázal

opätovne na stanovisko A. C. v žalobe, podľa ktorého pri skládke odpadu Ploštiny bolo potrebné v roku
2002 uplatňovať ustanovenie § 22 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. a odvádzať prostriedky v takej výške,
aby bolo možné vytvoriť prostriedky na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadu.

49. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o povinnosti tvorby ÚFR len na skládku, na ktorú sa odpad

ukladá a nie aj na skládku, ktorá je už kapacitne naplnená. Výška pohľadávky uplatnenej žalobcom
bola preukázaná doložením jej vyčíslenia z projektu z roku 2013, ktorý dal vypracovať samotný
úpadca. Vzhľadom na uplynutie 10 rokov od vypracovania tohto projektu suma na uzavretie, rekultiváciu
amonitoringskládkybudeniekoľkonásobnevyššia,akobolavyčíslenávroku2013vuvedenomprojekte.
Odo dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu žalobca vykonáva starostlivosť o túto skládku odpadu,

kosí ju, zabezpečuje odvádzanie odpadových vôd a iné potrebné činnosti. V súčasnej dobe sú už
náklady nevyhnutné na uzavretie skládky viac ako 1.000.000,- Eur. Ak napáda žalovaný prechod práv
a povinností na uzavretie, rekultiváciu a monitoringu skládky na žalobcu, nie je potom zrejmé, ktorý
iný subjekt ako obec, na území ktorej sa skládka nachádza, má takúto povinnosť, keďže posledným
prevádzkovateľom skládky bol preukázateľne úpadca.

50. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26.06.2023. Zotrval v ňom na
dôvodoch odvolania a posúdení lehoty na podanie žaloby ako hmotnoprávnej, po uplynutí ktorej nie je
možné žalobu dodatočne meniť ani dopĺňať. Zopakoval vydanie povolenia na prevádzkovanie skládky
len na dobu určitú, ktoré jej uplynutím zaniklo. Opätovne poukázal aj na spôsob tvorby ÚFR len počas

prevádzkovania skládky, čo vyplýva aj zo spôsobu výpočtu jej výšky ako násobku množstva uložených
odpadov za kalendárny rok v m3 krát výška odvodu na jednotkové množstvo odpadov v Eurách
vypočítaná jednorazovo pri začatí tvorby účelovej finančnej rezervy krát medziročná miera inflácie.51. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani

dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

52. Predmetom konania bolo určenie právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti žalobcom
prihlásenej pohľadávky do konkurzného konania na majetok úpadcu vo výške 902.979,- Eur z dôvodu

prechodu zákonnej povinnosti z úpadcu na žalobcu uzavrieť, zrekultivovať a monitorovať skládku
odpadov Ploštiny podľa § 24 ods. 7 zákona č. 79/2005 Z. z. o odpadoch, ktorú pohľadávku prihlásil
žalobca ako podmienenú pohľadávku, ktorá vznikne v prípade vzniku povinnosti žalobcu vykonať
uzavretie, rekultiváciu a monitoring skládky, ktorej prevádzkovateľom bol úpadca. Podľa žalobcu,
vzhľadomnaexistenciusúhlasupríslušnéhoorgánunaprevádzkovanieskládkyodpaduúpadcom,dňom
vyhlásenia konkurzu na úpadcu ako prevádzkovateľa skládky, prešla povinnosť uzavretia, rekultivácie

a monitoringu skládky z úpadcu na žalobcu, ktorý vyčíslil náklady na zabezpečenie tejto povinnosti vo
výške 902.979,- Eur. Podanie žaloby zdôvodnil žalobca tým, že po vyhlásení konkurzu na úpadcu a po
prihlásení tejto pohľadávky ju žalovaný poprel čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti
tvrdiac, že úpadca nebol prevádzkovateľom tejto skládky ku dňu vyhlásenia konkurzu a preto na
žalobcu nemôže prejsť povinnosť podľa § 24 ods. 7 zákona o odpadoch, t.j. nemôže dôjsť k vzniku

povinnosti žalobcu za úpadcu vykonať rekultiváciu, uzavretie a monitoring predmetnej skládky. V popretí
namietal, že úpadca nebol prevádzkovateľom tejto skládky od roku 2000 z dôvodu jej kapacitného
naplnenia a v čase prevádzkovania skládky vtedy platná právna úprava neukladala povinnosť tvorby
účelovej finančnej rezervy slúžiacej na rekultiváciu skládky. Vychádzajúc z obsahu prihlášky a dôvodov
popretia prihlásenej pohľadávky okresný súd konštatoval neoprávnenosť popretia žalobcom prihlásenej

pohľadávky čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti, a preto žalobe vyhovel.

53. Podľa § 32 ods. 9 zák. č. 7/2022 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022
(ďalej aj ZoKR) veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom
žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde

vočivšetkýmtýmtoosobámdo30dníoddoručeniapísomnéhooznámeniasprávcuopopretípohľadávky
veriteľovi,inakzanikne.Právonaurčeniepopretejpohľadávkyjeuplatnenévčasajvtedy,akbolapodaná
žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

54. Podľa § 32 ods. 14 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

55. Podľa § 2 ods. 6 z. č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení účinnom do 30.06.2001 (ďalej aj „z. č.
238/1991 Zb. o odpadoch“) nakladaním s odpadmi je akákoľvek činnosť, ktorej predmetom sú odpady,

najmä zhromažďovanie, preprava, skladovanie a zneškodňovanie odpadov, včítane starostlivosti o
miesto zneškodňovania, zber, výkup, úpravu, triedenie, spracovanie a využívanie odpadov ako zdrojov
druhotných surovín a energie.

56. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) z. č. 238/1991 Zb. o odpadoch príslušné orgány štátnej správy dávajú

súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov.

57. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 238/1991 Zb. o odpadoch na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie
odpadov je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy podľa § 4 ods. 1 písm. a) tohto zákona.

58. Podľa § 13 ods. 1 písm. b) zák. č. 238/1991 Zb. o odpadoch Vláda Slovenskej republiky nariadením
ustanoví podrobnosti nakladania s odpadmi.

59. Podľa § 12 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi v znení
účinnom do 30.06.2001 (ďalej aj „nariadenie vlády“) odpady možno zneškodňovať len v priestoroch,

objektoch a zariadeniach určených a schválených na zneškodňovanie odpadov a prevádzkovaných
podľa odsúhlaseného prevádzkového poriadku (ďalej len "zariadenie"), pokiaľ v tomto nariadení nie je
ustanovené inak.60. Podľa § 12 ods. 4 nariadenia vlády po ukončení zneškodňovania odpadov v zariadení alebo po
ukončení prevádzky zariadenia je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť opatrenia potrebné na sledovanie
a odstraňovanie negatívnych následkov zariadenia na životné prostredie, najmä:

a) zabezpečiť všetky sanačné práce,
b) rekultivovať územie, v ktorom sa zariadenie nachádza,
c) pri skládke odpadu sledovať jej dopad na životné prostredie v rozsahu ako počas prevádzky skládky
v intervaloch najmenej raz za 5 rokov, a to po dobu 50 rokov od ukončenia zneškodňovania odpadov
v zariadení.

61. Podľa § 26 ods. 1 nariadenia vlády po ukončení prevádzky je prevádzkovateľ povinný skládku
uzavrieť. Povrch skládky musí byť uzavretý spôsobom, ktorý zaistí rovnakú tesniacu účinnosť ako
tesnenie dna skládky s výnimkou skládky, na ktorej je uložený len odpad s triedou vylúhovateľnosti I.

62. Podľa § 26 ods. 3 nariadenia vlády prevádzkovateľ skládky je povinný zabezpečiť odvádzanie plynov

vznikajúcich na skládke aj po jej uzavretí.

63. Podľa § 27 nariadenia vlády rekultivácia skládky je začlenenie skládky do okolitej krajiny tak, aby
nepôsobila rušivo. Vylučuje sa vysádzanie drevín, ktoré by svojím koreňovým systémom mohli poškodiť
funkčnosť povrchového tesnenia skládky.

64. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej
aj „z. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch“) orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas
na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na
spoluspaľovanie odpadov.

65. Podľa § 7 ods. 1 písm. k) z. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch orgány štátnej správy odpadového
hospodárstva udeľujú súhlas na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a
jej následné monitorovanie.

66. Podľa § 7 ods. 4 písm. d) z. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch súhlas na prevádzkovanie skládky
odpadov okrem náležitostí podľa odsekov 2 a 3 ďalej obsahuje schválenie projektovej dokumentácie na
uzatvorenie skládky odpadov, jej rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzatvorení.

67. Podľa § 7 ods. 10 z. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch uzatvorenie skládky odpadov v súlade s odsekom

1 písm. k) overí príslušný okresný úrad vrátane vykonania miestnej obhliadky a o uzatvorení skládky
vydá potvrdenie.

68. Podľa § 21 ods. 2 písm. a) z. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch prevádzkovateľ skládky odpadov je okrem
povinností podľa odseku 1 povinný spracovať a mať schválenú projektovú dokumentáciu na uzavretie,

rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí; spracovanú projektovú dokumentáciu
prikladá žiadateľ o udelenie súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov podľa § 7 ods. 1 písm. a) k
žiadosti o udelenie súhlasu.

69. Podľa § 21 ods. 2 písm. e) z. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch prevádzkovateľ skládky odpadov je okrem

povinností podľa odseku 1 povinný skládku odpadov uzavrieť, rekultivovať a monitorovať v súlade so
schválenou projektovou dokumentáciou [ § 7 ods. 4 písm. d)].

70. Podľa § 21 ods. 2 z. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení účinnom do 29.02.2004 prevádzkovateľ
skládky odpadov je povinný spracovať a mať schválenú projektovú dokumentáciu na uzavretie,

rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí a uzavrieť, rekultivovať a monitorovať
skládku odpadov v súlade s touto dokumentáciou. Spracovanú projektovú dokumentáciu je žiadateľ o
udeleniesúhlasunaprevádzkovanieskládkyodpadovpodľa§7ods.1písm.a)povinnýpriložiťkžiadosti
o udelenie súhlasu, súčasťou rozhodnutia podľa § 7 ods. 1 písm. a) bude aj schválenie predloženej
projektovej dokumentácie.

71. Podľa § 22 ods. 1 z. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení účinnom od 01.07.2002 prevádzkovateľ
skládky odpadov je povinný vytvárať počas prevádzky skládky odpadov účelovú finančnú rezervu, ktorej
prostriedky sa použijú na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí. Ten,kto prevádzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára účelovú finančnú rezervu pre každú skládku
odpadov osobitne.

72. Podľa § 22 ods. 9 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení účinnom od 01.07.2002, ak bol na
prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý
pre nedostatok majetku alebo ak bolo prevádzkovateľovi skládky odpadov povolené vyrovnanie pred
ukončením uzavretia, rekultivácie alebo monitorovania skládky odpadov po jej uzavretí, prechádzajú
ku dňu predchádzajúcemu deň právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, uznesenia o zamietnutí

návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo uznesenia o povolení vyrovnania všetky
práva a povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou a monitorovaním skládky odpadov na obec, na
ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza; na túto obec prejde dňom prechodu práv a
povinností aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy v súlade s odsekom 7.

73. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj

z.č. 79/2015 Z.z. o odpadoch“) prevádzkovateľ skládky odpadov je okrem povinností podľa § 14 a 17
povinný spracovať a mať schválenú projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie
skládky odpadov a zabezpečovať starostlivosť o skládku odpadov po jej uzavretí; spracovanú projektovú
dokumentáciu prikladá žiadateľ o udelenie súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov podľa § 97 ods.
1 písm. a) k žiadosti o udelenie tohto súhlasu.

74.Podľa§19ods.1písm.d)zák.č.79/2015Z.z.oodpadochprevádzkovateľskládkyodpadovjeokrem
povinností podľa § 14 a 17 povinný skládku odpadov uzavrieť, rekultivovať, monitorovať a zabezpečiť
starostlivosť o ňu po jej uzavretí v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou.

75. Podľa § 19 ods. 3 z. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný
najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa naplnenia kapacity skládky odpadov alebo odo dňa uplynutia
doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie vydaného podľa § 97 ods. 1 písm. a) požiadať o
udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) a ak zanikla platnosť rozhodnutia na jej prevádzkovanie
podľa § 114c ods. 13 písm. b) a ods. 14, je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný požiadať o udelenie

tohto súhlasu do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti rozhodnutia.

76. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný
počas prevádzky skládky odpadov vytvárať účelovú finančnú rezervu, ktorej prostriedky sa použijú na
uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí

a na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzením dôsledkov havárie hroziacej alebo
vzniknutej po uzavretí skládky odpadov. Ten, kto prevádzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára
účelovú finančnú rezervu pre každú skládku odpadov osobitne.

77. Podľa § 24 ods. 7 zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov

vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, bola
prevádzkovateľovi skládky odpadov povolená reštrukturalizácia alebo dôjde k zrušeniu živnostenského
oprávnenia na príslušnú živnosť prevádzkovateľa skládky odpadov a zároveň nedôjde k ukončeniu
jeho podnikania bez právneho nástupcu pred ukončením uzavretia, rekultivácie, monitorovania alebo
zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí, prechádzajú ku dňu predchádzajúcemu

deň právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, uznesenia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku, uznesenia o povolení reštrukturalizácie alebo ku dňu zrušenia
živnostenského oprávnenia na príslušnú živnosť prevádzkovateľa skládky odpadov všetky práva a
povinnostisúvisiacesvydanýmsúhlasompodľa§97ods.1písm.j)naobec,naktorejúzemísaprevažná
časť skládky odpadov nachádza; na túto obec prejde dňom prechodu práv a povinností aj právo nakladať

s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy v súlade s odsekom 5. Povinnosti súvisiace s
uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí
prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy.

78. Podľa § 97 ods. 1 písm. a) zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch orgány štátnej správy odpadového

hospodárstva udeľujú súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem
spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú
osobitné druhy kvapalných odpadov.79. Podľa § 97 ods. 1 písm. j) zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch orgány štátnej správy odpadového
hospodárstva udeľujú súhlas na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a
jej následné monitorovanie po uzavretí skládky ako celku.

80. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne
posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe vyhovel a určil právny dôvod, výšku, poradie
a vymáhateľnosť žalobcom prihlásenej pohľadávky do konkurzu úpadcu v prvom výroku napadnutého

rozhodnutia. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd vady. Okresný súd sa dostatočne
vysporiadal s tvrdením strán sporu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené
požiadavky na odôvodnenie rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a stotožnil sa so záverom
o neopodstatnenosti popretia žalobcom prihlásenej pohľadávky z dôvodov uvedených žalovaným
v oznámení o popretí pohľadávky zo dňa 19.06.20221. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za správne a v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd podrobne po skutkovej aj právnej stránke
správne odôvodnil opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku na určenie právneho dôvodu, výšky,
poradia a vymáhateľnosti prihlásenej pohľadávky.

81. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie výhradne v rozsahu
a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní. Odvolací súd považoval okresným súdom zistený
skutkový stav za dostatočný, z ktorého pri rozhodnutí o odvolaní žalovaného vychádzal a preto
nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie.

82. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom zistil a správne
vyhodnotil skutkový stav veci nevyhnutný na rozhodnutie o incidenčnej žalobe. Okresný súd správne
poukázal na povahu incidenčného konania, ktorého účelom je posúdenie správnosti dôvodov, ktoré
uviedol správca úpadcu v popretí žalobcom prihlásenej pohľadávky. Nie je účelom a zmyslom
incidenčného konania, ako na to správne poukázal okresný súd, v celom rozsahu skutkových a právnych

tvrdenístránsporuposudzovaťprávnyvzťahanárokystránsporu,alepredmetomincidenčnéhokonania
je v zásade sa obmedziť na správnosť alebo nesprávnosť dôvodov, ktoré uviedol správca úpadcu, t.j.
žalovanývpopretí právnehodôvodu,výšky,poradiaavymáhateľnostižalobcomprihlásenejpohľadávky.
Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že tieto dôvody boli neopodstatnené, odvolací súd sa v celom
rozsahu s týmto záverom stotožnil.

83.Kjednotlivýmdôvodomodvolaniaodvolacísúdudávanasledovné.Naprvommiestevytýkalžalovaný
napadnutému rozhodnutiu nesprávnosť záveru okresného súdu o včasnosti podania žaloby, pretože
podľažalovanéhopôvodnýpetitžalobybolvšeobecnýaneurčitý. Vzhľadomnahmotnoprávnycharakter
lehoty na podanie incidenčnej žaloby, žaloba musí byť v čase podania úplná a nie je možné ju dodatočne

meniť a ani dopĺňať. Podľa žalovaného petit žaloby nespĺňal náležitosti riadnej žaloby, keď z neho nebol
zrejmý konkrétny právny dôvod, poradie a žalobca ani nežaloval vymáhateľnosť pohľadávky. S týmito
tvrdeniami sa odvolací súd nestotožnil.

84. Odvolací súd súhlasí s posúdením zákonnej lehoty na podanie incidenčnej žaloby do 30 dní od

doručenia oznámenia o popretí pohľadávky, ktorá je svojou povahou lehotou hmotnoprávnou, po
uplynutí ktorej zaniká právo popretého veriteľa uplatniť si svoje právo vo forme incidenčnej žaloby (§
32 ods. 9 ZoKR).

85. Predmet incidenčnej žaloby vymedzuje ustanovenie § 32 ods. 14 ZoKR tak, že v tejto žalobe sa

popretý veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky,
ako aj zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa
môže domáhať najviac toho čo uviedol v prihláške.

86. Odvolací súd teda súhlasí, že po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty na podanie incidenčnej žaloby,

prípadné doplnenie a uvedenie iných dôvodov ako boli uvedené vo včas podanej žalobe nie je prípustné.
Pokiaľbysatedamalojednaťozmenužaloby,atorozšírenímdôvodovalebouvedenímnovýchdôvodov
nad rámec tých, ktoré boli uvedené pôvodne v žalobe a ktorými veriteľ namietal správnosť popretia
prihlásenej pohľadávky zo strany správcu, na takúto zmenu by súd prihliadnuť nemohol.87. Na druhej strane je však potrebné rozlíšiť medzi skutkovým vymedzením žaloby, t.j. obsahom
samotnej žaloby a navrhovaným petitom, ktoré tvoria jeden celok.

88. Odvolací súd, vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného ohľadne neurčitosti žalobného návrhu
(petitu) uvedeného pôvodne v žalobe, sa musel vysporiadať so vzťahom medzi zákonom určenou
hmotnoprávnou prekluzívnou lehotou na podanie incidenčnej žaloby a obsahom žaloby a žalobného
petitu. Odvolací súd poukazuje na to, že všeobecné náležitosti podania vymedzuje ustanovenie §

127 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa v podaní okrem iného uvedie, čo sa ním sleduje, t.j. musí tak byť
zjavné, čo je jeho obsahom, t.j. aké právne následky sa ním v procesnoprávnych vzťahoch sledujú,
pričom údaje a skutočnosti o tom, čo podanie sleduje nie je možné zamieňať s petitom žaloby,
t.j. so žalobným návrhom. Konkrétne náležitosti žaloby ako podania vo veci samej sú vymedzené
vustanovení§132CSP.Zložkamikaždejžalobyježalobnýnárokažalobnýdôvod.Žalobnýmnárokomje
potrebné rozumieť procesný nárok a jedná sa o individualizáciu predmetu konania, t.j. súhrn skutkových

a právnych poznatkov, ktoré budú predmetom právneho posúdenia súdom. Žalobný procesný nárok
sa skladá z dvoch zložiek, prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností, t.j. skutkového
deja, z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva materiálnej povahy,
ktorémuzodpovedáprocesnápovinnosťpravdivoaúplneopísaťrozhodujúceokolnostiskutkovéhodeja,
t.j. splnenie povinnosti tvrdenia. Druhou zložkou žalobného nároku je vždy tzv. žalobný návrh, t.j. petit

žaloby,vktorejsakonkretizujeposkytnutieochranyšpecifickýmspôsobomzodpovedajúcimskutkovému
žalobnémudeju(Števček,Ficová,Baricová,Mesiarkinová,Bajánková,Tomašovičakol.:Civilnýsporový
poriadok, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2016, str. 479). Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú
údaje, ktoré sú nutné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť.

89. Žalobca musí v návrhu uviesť skutočnosti, ktorými opíše skutok, skutkový dej na ktorého základe
uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/295/2007). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/254/2009 okrem iného vyplýva: „Požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo
žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na

znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá
má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo
právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku
svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal... Pri formulácii výrokov
rozhodnutia súd musí dbať na to, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou

skutočne domáhal.“

90. Odvolací súd konštatuje, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (§ 79 ods. 1 OSP) nová
procesná úprava v ustanovení § 132 ods. 1 CSP vyžaduje ako súčasť žaloby aj označenie žalobného
návrhu, t.j. uviesť formuláciu, ktorá má byť následne prevzatá do rozhodnutia súdu spĺňajúca požiadavky

určitosti a vykonateľnosti ukladaných práv a povinností alebo určenia práv a povinností. Ak podľa
predchádzajúcej procesnej úpravy podľa OSP súčasťou žaloby bolo uvedenie „čoho sa navrhovateľ
domáha“, a preto ako bolo uvedené vyššie, predchádzajúca súdna prax judikovala, že žalobcovi nebola
uložená povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby z návrhu bolo možné zistiť, čoho sa
navrhovateľ domáha, potom nová právna úprava ukladá povinnosť žalobcovi formulovať aj žalobný

návrh, t.j. petit. Tento musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Každá žaloba, ako podanie,
je však posudzovaná ako celok a posudzuje sa podľa svojho obsahu v zmysle článku 11 ods. 1 a §
124 ods. 1 CSP. Vzhľadom na jednotu žaloby ako podania, t.j. popisu skutkových okolností ako aj
žalobného petitu, je preto podľa odvolacieho súdu v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR potrebné
pristupovať k posudzovaniu obsahu žaloby a žalobného petitu z hľadiska posudzovania úkonu podľa

jeho obsahu tak, aby sa predišlo formálnemu posudzovaniu uplatnených práv a povinností, čo by
mohlo viesť k odmietnutiu spravodlivosti (napr. rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 135/2004).
Žalobný nárok, t.j. predmet konania je preto potrebné posudzovať podľa obsahu žaloby v spojení so
žalobným petitom, t.j. skutkové odôvodnenie so žalobným návrhom (petitom) tvorí predmet žaloby
(Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké

komentáre, C. H. Beck, 2016, str. 487). Je povinnosťou žalobcu vymedziť svoj nárok dostatočne presne
a určito tak, aby bola splnená podmienka materiálnej vykonateľnosti rozsudku, ktorá je naplnená vtedy,
ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov vykonania
exekúcie. Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov a prílišný tlak na dopĺňanietakých náležitostí, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými
princípmi spravodlivého procesu (uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2004).

91. Odvolací súd s prihliadnutím na požiadavku dodržania zákonnej lehoty na podanie incidenčnej
žaloby ako aj posudzovania žaloby ako celku, t.j. skutkových okolností a žalobného návrhu dospel
k záveru, že žaloba bola podaná žalobcom včas, vzhľadom na pôvodné znenie petitu (určenie,
že pohľadávka žalobcu vo výške 902.979,- Eur prihlásená do konkurzu úpadcu je oprávnená čo
do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti) po zohľadnení obsahu žaloby a vymedzení

skutkových tvrdení v žalobe, v ktorej žalobca poukazoval na svoju prihlášku podmienenej pohľadávky
z titulu prechodu zákonného práva zabezpečiť uzavretie, rekultiváciu a monitoring skládky z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na úpadcu, čím bol dostatočne vymedzený predmet tohto konania. V žalobe
a v pôvodnom žalobnom návrhu žalobca dostatočne jasne a určito prejavil vôľu domôcť sa určenia tej
kvality a uspokojenia ním prihlásenej pohľadávky, ktorú si uplatnil v prihláške podmienenej pohľadávky,
ktorú následne žalovaný zapísal do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 23. Zo žaloby

a z pôvodného výroku je zrejmé, že sa domáhal určenia konkrétnej výšky pohľadávky (902.979,- Eur),
právneho dôvodu (uvedeného v žalobe - prechod povinností podľa § 24 ods. 7 z.č. 79/2015 Z.z. o
odpadoch z titulu vyhlásenia konkurzu na žalovaného ako prevádzkovateľa skládky). Domáhal sa aj
určenia poradia, pretože priamo v petite žiadal určenie oprávnenosti poradia, pričom v žalobe poukázal
na obsah svojej prihlášky, ktorú pripojil a v ktorej si uplatnil poradie pohľadávky ako „inú“ pohľadávku.

Žalobca sa domáhal aj určenia vymáhateľnosti pohľadávky, keď v pôvodnom petite žiadal určenie
oprávnenosti jeho pohľadávky aj čo do vymáhateľnosti. Takýmto súborom skutkových tvrdení a pôvodne
formulovaného petitu bola podľa odvolacieho súdu splnená požiadavka včasnosti podania incidenčnej
žaloby,ktoroužalobcauplatnilsvojeprávonaurčenieprávnehodôvodu,výšky,poradiaavymáhateľnosti
pohľadávky, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v ním podanej prihláške pohľadávky.

92. Odvolací súd poukazuje na to, že predmet incidenčnej žaloby vymedzuje § 32 ods. 14 ZoKR tak, že
v takejto žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti
pohľadávok. Ani rozhodovacia činnosť všeobecných súdov pri formulácii petitu nie je jednoznačná.
Odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/1/2018 zo dňa

29.05.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorý vo výroku určil, že
v konkurznom konaní úpadcu pohľadávka žalobcu zapísaná do zoznamu pohľadávok je zistená
v konkrétnej výške, čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Tiež ďalším rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/4/2019 zo dňa 23.05.2019 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 13S/82/2015 z 28.11.2018, v ktorom krajský súd určil, že pohľadávka žalobcu

v konkrétnej výške prihlásená prihláškou v konkurznom konaní proti úpadcovi sa čo do určenia právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky považuje za zistenú.

93. Odvolací súd tým poukazuje na skutočnosť, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov pri
formulácii petitov incidenčných žalôb pri určovaní popretých pohľadávok (predchádzajúca úprava

narábala s pojmom určenie „pravosti“ pohľadávky) je rôzna. Podľa odvolacieho súdu pokiaľ žalobca
vžalobedostatočneurčitýmspôsobomvymedzilskutkovéokolnostinazákladektorýchnamietalpopretie
ním prihlásenej pohľadávky a v petite uviedol, že sa domáha oprávnenosti ním prihlásenej pohľadávky
do konkrétneho konkurzného konania, a to v rozsahu popretia čo do právneho dôvodu, výšky, poradia
a vymáhateľnosti, potom dostatočným spôsobom vymedzil predmet tohto konania a dôsledok, ktorým

mienil navrhovaným petitom dosiahnuť, aby pre účely konkurzu ním prihlásená pohľadávka mala
charakter (právny dôvod), výšku, poradie a deklarovanú vymáhateľnosť tak, ako bola uplatnená v jeho
prihláške. Podaním žalobcu zo dňa 19.08.2021 podľa odvolacieho súdu nedošlo k zmene skutkových
okolností ani k zmene a ani k rozšíreniu už pôvodne uplatneného práva, keďže už v pôvodnej žalobe
sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu, výšky, poradia ako aj vymáhateľnosti pohľadávky,

a to tak, že žiadal určiť oprávnenosť všetkých vyššie uvedených znakov (výšky, právneho dôvodu,
vymáhateľnosti a poradia) ním prihlásenej pohľadávky tak, ako bola uplatnená v jeho prihláške.

94. Okresný súd správne dospel k záveru o dostatočnom skutkovom vymedzení, t.j. odôvodnení žaloby
a preto následná špecifikácia jednej zo zložiek žaloby, a to žalobného petitu správne nebola okresným

súdom posúdená ako okolnosť, na základe ktorej by mal dospieť k záveru o oneskorene podanej
žalobe, pretože skutkové okolnosti boli vymedzené vo včas podanej žalobe. Jednalo sa teda o procesnú
špecifikáciu už pôvodne uplatneného nároku, ktorá nemá vplyv na včasnosť podania žaloby. Odvolacísúd preto tejto námietke žalovaného o oneskorene podanej žalobe z dôvodu zmeny formulácie petitu
nevyhovel.

95. Iné výhrady voči zneniu prvého výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd definoval
právny dôvod, výšku, poradie a vymáhateľnosť pohľadávky žalovaný neuviedol, pričom odvolací súd je
odvolacími dôvodmi viazaný.

96. Pretože v žalobe a v pôvodnom žalobnom petite žalobca vymedzil, že sa domáha určenia

oprávnenosti právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti pohľadávky z dôvodov uvedených
v prihláške, ktorú zapísal správca do zoznamu pohľadávok pod poradovým č. 23, potom špecifikáciou
právneho dôvodu a poradia v žalobnom petite v podaní zo dňa 19.08.2021 nedošlo k zmene ani
k rozšíreniu žaloby a skutkových dôvodov pôvodne uvedených vo včas podanej žalobe, ale došlo
z procesného hľadiska k špecifikácii pôvodne uplatneného návrhu bez zmeny namietania nesprávnosti
dôvodov popretia žalovaným, t.j. bez kvalitatívnej a kvantitatívnej zmeny namietania nesprávnosti

dôvodov uvedených žalovaným v popretí žalobcom prihlásenej pohľadávky.

97. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil so záverom okresného súdu, podľa ktorého neuviedol v popieracom
prejave konkrétne dôvody popretia výšky žalobcom prihlásenej pohľadávky, keď síce poprel výšku,
ale neuviedol aká mala byť v skutočnosti výška pohľadávky. Žalovaný namietal, že poprel celú výšku

pohľadávky.

98. Z obsahu oznámenia o popretí pohľadávky vyplýva, ako to uviedol okresný súd, že vo vzťahu
k popretiu výšky pohľadávky žalovaný v popretí poukázal na to, že žalobcom prihlásená pohľadávka
nezodpovedá nákladom na uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie skládky, ktorú úpadca do roku

2000 neprevádzkoval, ale týka sa spoločného projektu. Okresný súd správne konštatoval, že ďalšie
dôvody popretia uvedené v časti popretia výšky pohľadávky sa vzťahujú na popretie právneho
dôvodu a vzniku pohľadávky. Vo vzťahu k samotnej výške popretej pohľadávky teda, ako to správne
uviedol okresný súd, namietal žalovaný len to, že nezodpovedá nákladom na uzatvorenie, rekultiváciu
a monitorovanie skládky, ale týka sa celého spoločného projektu. Okresný súd správne s odkazom na

§ 32 ods. 5 ZoKR uviedol, že pri popretí výšky pohľadávky je treba uviesť aj výšku, ktorá sa popiera.
Žalovaný síce namietal, že poprel celú výšku, avšak popretie celej výšky vyplýva z popretia právneho
dôvodu a existencie žalobcom prihlásenej pohľadávky. Pokiaľ žalovaný poprel výšku prihlásenej
pohľadávky s poukázaním na to, že žalobcom uplatnená suma sa týka spoločného projektu (t.j. celej
rozšírenej skládky s dvoma telesami), v popretí neuviedol aká konkrétna suma z takto uplatnenej

pohľadávky žalobcom zodpovedá skutočnosti, t.j. povinnosti žalobcu zabezpečiť rekultiváciu, uzavretie
a monitorovanie skládky. Okresný súd správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR pod
č. R 152/2022, keď za dôvodné popretie výšky pohľadávky je potrebné považovať taký popierací
prejav, z ktorého vyplýva aká skutočná výška, teda v zásade nižšia od uplatnenej pohľadávky,
zodpovedá uplatnenému nároku veriteľa. V popieracom prejave žiadna konkrétna výška pohľadávky,

ktorá zodpovedá nároku žalobcu, správcom uvedená nebola.

99. Odvolací súd konštatuje, že z povahy popieracieho prejavu správcu, t.j. žalovaného vyplýva, že
tento namietal právny dôvod vzniku, t.j. samotnú existenciu pohľadávky. Z obsahu a povahy takéhoto
popieracieho prejavu potom vyplýva, že pokiaľ správca namietal vznik a samotnú existenciu žalobcom

prihlásenej pohľadávky, logicky v konečnom dôsledku namietal nielen vznik a existenciu prihlásenej
pohľadávky, ale aj jej výšku, poradie a vymáhateľnosť. Je potrebné však zdôrazniť, že pokiaľ takýmto
spôsobom uplatní správca popieracie právo, musí zohľadniť, že ak v incidenčnom konaní rozhodne
súd o oprávnenosti pohľadávky, t.j. neprihliadne na dôvod popretia vzniku a existencie pohľadávky,
ako v prejednávanej veci, potom sa správca vystavuje riziku, že ak neuviedol osobitné dôvody

popretia výšky pohľadávky (vrátane uvedenia správnej výšky), pohľadávka bude oprávnená v celej
žalobcomuplatnenejvýške.Znamenáto,žepokiaľniesúosobitneuvedenésamostatnédôvodypopretia
voči výške pohľadávky a popretie vzniku a existencie pohľadávky nebude dôvodné, potom sa bude
pohľadávka považovať za oprávnenú v celej jej výške (obdobne v diele Milan Ďurica: Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii, Komentár, 4. vydanie, C. H. Beck, 2021, str. 295). V prejednávanej veci došlo

k uvedenej situácii, keď okresný súd správne nepovažoval za dôvodné popretie právneho dôvodu
a vzniku pohľadávky a pretože žalovaný okrem všeobecného tvrdenia o tom, že výška pohľadávky
sa týka spoločného projektu, pričom neuviedol konkrétnu výšku pohľadávky zodpovedajúcu podľa
jeho názoru skutočnej výške pohľadávky (keďže tvrdil, že k vzniku takejto pohľadávky ani nedošlo),potom záver okresného súdu o neopodstatnenom popretí výšky pohľadávky z dôvodov uvedených
v popieracom prejave je správny.

100. Žalovaný v odvolaní vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že žalobca výšku uplatnenej pohľadávky
hodnoverne nepreukázal, keď namietal, že predložená kópia jednej strany realizačného projektu, a to
rekapitulácie celkových stavebných nákladov stavby, predložená na pojednávaní dňa 21.04.2023, je
nedostatočná. Odvolací súd konštatuje, že takéto všeobecné namietanie a výhrady voči predloženému
listinnému dôkazu, aj keď v kópii, nie je účinným popretím žalobcom tvrdenej skutočnosti o oprávnenosti

výšky ním prihlásenej pohľadávky. V odvolaní, okrem toho, že namietal spôsob preukazovania žalobcom
uplatnenej pohľadávky kópiou uvedeného dokladu, vecnú správnosť a závery z tohto dokladu žiadnym
tvrdením nepoprel a nepreukázal jeho nesprávnosť. Všeobecné konštatovanie o nedostatočnosti
takéhoto listinného dokladu (navyše zabezpečeného v minulosti samotným úpadcom) nepostačuje
na účinné popretie žalobcovho tvrdenia o oprávnenosti výšky prihlásenej pohľadávky. Ani v priebehu
konania a ani v odvolaní žalovaný účinné nepoprel žalobcove tvrdenie o výške pohľadávky podložené

týmto listinným dokladom.

101. Účinným popretím skutkového tvrdenia v zmysle § 151 ods. 2 CSP je nielen samotné popretie
skutkového tvrdenia, ale uvedenie aj vlastného tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné. Teda na účinné popretie skutkového tvrdenia (v danom prípade o výške pohľadávky)

nepostačuje všeobecné tvrdenie žalovaného o nepostačujúcej kópii jednej strany realizačného projektu,
z ktorej táto suma vyplýva (navyše vypracovaného na podnet a pre samotného úpadcu) bez toho, aby
žalovaný v popieracom prejave uviedol konkrétnu výšku pohľadávky týkajúcu sa podľa jeho názoru
nároku žalobcu a bez toho, aby relevantným tvrdením alebo predložením iného dôkazu spochybnil
tvrdenia žalobcu. V danom prípade teda nedošlo k účinnému popretiu tvrdenia žalobcu o výške ním

uplatnenej pohľadávky v priebehu konania. V popieracom prejave neuviedol správca konkrétnu výšku
žalobcom uplatnenej pohľadávky, ktorú poprel a ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne vecné alebo
právne argumenty spochybňujúce výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky v sume 902.979,- Eur.
Všeobecné tvrdenie, že uvedená suma sa týka obidvoch skládok, vzhľadom na záver okresného súdu
o preukázaní existencie jednej skládky, ktorá bola následnými rozhodnutiami a realizovaním stavby

rozšírená o ďalšie teleso, je nepostačujúce a nevyvracia tvrdenie žalobcu o oprávnenosti ním uplatnenej
výšky pohľadávky. Ani na tieto výhrady v odvolaní voči výške uplatnenej pohľadávky odvolací súd preto
neprihliadol.

102. V odvolaní žalovaný namietal nesprávnosť záveru okresného súdu, podľa ktorého sú z hľadiska

popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky irelevantné skutkové tvrdenia žalovaného v incidenčnom
konaní týkajúce sa ÚFR a povinnosti žalobcu znášať náklady na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie
skládky. Žalovaný odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 09.06.2021, v ktorom žalobcovi citoval príslušné
zákonné ustanovenie, podľa ktorého povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním
azabezpečenímstarostlivostioskládkuodpadovpojejuzavretíprechádzajúnaobeclendovýškyreálne

vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Podľa žalovaného teda vzhľadom k tomu, že na starú skládku
nemal úpadca povinnosť vytvárať finančnú rezervu, táto nebola vytvorená a preto je sporná otázka
prechodu povinnosti uzatvoriť a rekultivovať skládku mestom Prievidza, t.j. žalobcom. Odvolací súd na
tieto tvrdenia neprihliadol.

103. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v súvislosti s účelovou finančnou
rezervou pri popretí právneho dôvodu uplatnenej pohľadávky správca uviedol nasledujúce: „V čase,
kedy prevádzkoval skládku mesta Prievidza úpadca, zákon neukladal povinnosť tvoriť hmotnú finančnú
rezervu na rekultiváciu skládky. Túto povinnosť zaviedla až novela zákona o odpadoch z roku 2002.
Vytvorená rezerva 505.859,16 Eur sa netýkala uvedenej skládky“. Okresný súd správne konštatoval,

že z takéhoto odôvodnenia popretia právneho dôvodu žalobcom uplatnenej pohľadávky nevyplýva, že
žalovaný namietal povinnosť žalobcu znášať náklady v súvislosti s uzatvorením skládky, alebo že by
v budúcnosti žalobca nemal vykonávať uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie skládky z dôvodu, že
zákon v predmetnom čase neukladal povinnosť tvoriť účelovú finančnú rezervu.

104. Odvolací súd dopĺňa, že okresný súd správne posúdil dôvody popretia pohľadávky, ktorými
žalovaný vymedzil predmet tohto konania. V žiadnej časti popretia žalobcom prihlásenej pohľadávky
nenamietal žalovaný neexistenciu prechodu povinnosti z úpadcu na žalobcu zabezpečiť uzavretie,
rekultiváciu a monitorovanie skládky z dôvodu, že táto povinnosť prechádzala len do výšky vytvorenejfinančnejrezervyakeďžetátonebolavytvorenánastarúskládku,žiadnapovinnosťnažalobcuneprešla.
Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu z dôvodu, že úpadca nebol prevádzkovateľom skládky v čase
vyhlásenia konkurzu, túto prevádzkoval len do roku 2000, v ktorom čase nebola povinnosť vytvoriť

hmotnú finančnú rezervu a finančná rezerva 505.859,16 Eur sa netýkala skládky prevádzkovanej
úpadcomdo30.06.2000.Dôvodnamietaniaexistenciepovinnostiuzavretia,rekultivácieamonitorovania
skládky z titulu obmedzenia jej prechodu z úpadcu na žalobcu len do výšky reálne vytvorenej finančnej
rezervy žalovaný v popieracom prejave neuviedol. Ako to vyplýva z podania žalovaného, túto skutočnosť
mal oznamovať žalobcovi vo svojom podaní zo dňa 09.06.2021, t.j. jednalo sa o oznámenie tejto

skutočnosti mimo popieracieho prejavu.

105. Samotný žalovaný teda potvrdil v odvolaní, že tento dôvod výhrady voči žalobcom uplatnenej
pohľadávke nebol uvedený v popieracom prejave, ale v jeho vyjadrení zo dňa 09.06.2021. Výhrada
žalovaného voči záveru okresného súdu o neopodstatnenosti dôvodov popretia vzniku a existencie
pohľadávky je prteto nedôvodná. Podstatou popretia právneho dôvodu uplatnenej pohľadávky bolo

tvrdenie správcu o tom, že úpadca od roku 2000 nie je prevádzkovateľom skládky Prievidza – Ploština
1991, a preto žalobca, t.j. mesto Prievidza nebude vykonávať uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie
skládky za úpadcu a nemôže byť ani naplnená podmienka, na ktorú sa viaže vznik pohľadávky.
V súvislosti s ÚFR správca neuviedol v popretí obmedzenie prechodu tejto povinnosti do výšky
vytvorenej ÚFR, keď tvrdil len to, že na skládku prevádzkovanú do roku 2000 úpadcom žiadna finančná

rezervavytvorenánebola.Úlohousúduvincidenčnomkonaníniejedopĺňaťdôvodypopretiapohľadávky
uvedené správcom.

106. Žalovaný v odvolaní poukázal pri popretí poradia žalobcom prihlásenej pohľadávky na to, že
v popieracom prejave uviedol: „Uznané poradie E – iná pohľadávka (podmienená pohľadávka)“.

Žalovaný tvrdil, že popretie poradia vychádzalo zo skutočnosti, že pohľadávka neexistuje a nemôže
vzniknúť ani v budúcnosti. Namietal, že žalobca sa v žalobe nedomáhal priznania poradia – iná
pohľadávka a okresný súd preto nemohol priznať žalobcovi viac ako si uplatnil žalobou. Odvolací súd
sa s týmto tvrdením nestotožnil.

107. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že už v žalobe a v pôvodnom výroku sa žalobca domáhal
určenia, že ním prihlásená pohľadávka je oprávnená okrem iného aj čo do poradia. V žalobe poukázal
na svoju prihlášku, ktorú k žalobe pripojil a z ktorej vyplýva ním uplatnené poradie – iná pohľadávka.
Keďže zo skutkových tvrdení a z takto formulovaného výroku bolo zrejmé čoho sa žalobca domáha,
t.j. okrem iného aj poradia ním prihlásenej pohľadávky uplatneného v prihláške – iná pohľadávka,

čo žalobca konkretizoval formuláciou v podaní zo dňa 19.08.2021, kde poradie priamo špecifikoval
vžalobnomnávrhu,odvolacísúdsanestotožnilstým,žežalobcasanedomáhalurčeniaporadiapopretej
pohľadávky, pretože už priamo v žalobe žiadal určiť oprávnenosť jeho pohľadávky aj čo do poradia
a skutkovo vymedzil, že pohľadávku si prihlásil v prihláške s ním uplatneným poradím – iná pohľadávka.
Okresný súd preto nepriznal žalobcovi viac ako bolo uplatnené.

108. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd rozhodol o tom, že žalobca je veriteľom inej vymáhateľnej
pohľadávky, avšak neuviedol, že sa jedná o podmienenú pohľadávku.

109. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval podľa rozsahu popieracieho prejavu, z ktorého

vyplýva, že žalovaný poprel právny dôvod, výšku, poradie a vymáhateľnosť pohľadávky, ktorých určenia
v takto popretom rozsahu sa žalobca v žalobe aj domáhal. Ani na túto výhradu preto odvolací súd
neprihliadol.

110. Podľa odvolacieho súdu žalovaný v odvolaní nenamietal ďalšie skutkové a právne závery

okresného súdu v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní skládky odpadu, t.j. že sa jedná o jednu
skládku, ktorá bola od roku 1991 rozširovaná a aj keď došlo k jej zmene povolením a realizáciou ďalších
stavieb, a to aj o nové teleso skládky, nejedná sa o novú skládku v zmysle predložených rozhodnutí
príslušných štátnych orgánov, ale o rozšírenie pôvodnej skládky, ktorej prevádzkovateľom bol úpadca
na základe rozhodnutia z 21.01.1998.

111. Odvolací súd preto posúdil napadnuté rozhodnutie výhradne z dôvodov a v rozsahu uvedených
žalovaným v odvolaní, pričom ním uvedené dôvody neboli podľa odvolacieho súdu spôsobilé na zmenusprávneho rozhodnutia o nároku uplatneného žalobcom v incidenčnej žalobe o určenie právneho
dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti žalobcom prihlásenej pohľadávky.

112. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj voči druhému
výroku, ktorým okresný súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Pretože žalobca bol v konaní úspešný, okresný súd mu v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP ako
strane úspešnej správne priznal náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému. Napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v druhej výrokovej vete správne.

113. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správne v celom rozsahu.

114. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa súd riadil ustanovením § 396 ods.
1 s použitím § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a rozhodol, že žalobcovi ako strane úspešnej v odvolacom

konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému, ktorý
úspešný v odvolacom konaní nebol.

115. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).