Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Lenka Evinová

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Pc/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224201669
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2224201669.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

E. súd T. X. v konaní pred sudkyňou U.. D. B. v rodinnoprávnej mimosporovej veci navrhovateľky: Y.

L., H.. O., A.. XX.XX.R., štátna príslušnosť: X. republika, trvalý pobyt: P. Q. P. (bez adresy), v konaní
zastúpená: P.. I. S. X., advokátka, so sídlom nám. M. R. Q. 6, O. a jej manžela: W. L., A.. XX.XX.R.,
štátna príslušnosť: S. republika, trvalý pobyt: X. P.. S. I.. J. Y.. W. A.: X G., O. A. X, R. F., Y., S. republika,
o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

I. X. manželstvo navrhovateľky: Y. L., H.. O., A.. XX.XX.R., štátna občianka X. republiky a jej manžela:
W. L., A.. XX.XX.R., štátny občan S. republiky, uzatvorené dňa XX.XX.R., zapísané v knihe manželstiev
P. úradu MV SR - osobitná matrika W., zväzok E., ročník R., strana XX, por. č. R. r o z v á d z a.

II. Q. sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
G.. N. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. A. dňa XX.XX.XXXX doručila súdu návrh, ktorým žiadala rozviesť manželstvo uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX pred P. úradom mesta B., Y., S. republika. V návrhu uviedla, že je štátnou občiankou X.
republiky, manžel je štátnym príslušníkom S. republiky. Z manželstva deti nepochádzajú. A. zdôvodnila
tým, že manželstvo uzatvorili v roku XXXX približne po polročnom vzťahu z lásky. F. uzatvorením
manželstva navrhovateľka vycestovala do S., kde strávila s manželom a s jeho rodinou dva mesiace.

Po uzatvorení manželstva sa navrhovateľka vrátila do Š., manžel sa za ňou presťahoval do Š.G. až
v auguste XXXX. Od augusta XXXX do februára XXXX manželia žili spolu, no pre rozdielne názory
na rodinný život a na svet sa ich vzťahy značne zhoršili a navrhovateľka sa zo spoločného bydliska
odsťahovala, pričom od februára XXXX už manželia spolu nežijú. G. vzťah označila za formálny zväzok
dvoch ľudí. P. navrhovateľky sa medzičasom odsťahoval do svojej domovskej krajiny. Od februára XXXX
sa manželia už nestretli, neudržiavajú intímny vzťah, ani žiaden kontakt. F. na rozdielnosť názorov i
citovéochladenie,vzťahoznačilazaformálny,manželstvozanefungujúce,neplniacesižiadnuzosvojich

funkcií. K návrhu doložila sobášny list.

2. O. manžel navrhovateľky je štátnym príslušníkom S. republiky a navrhovateľka na výzvu súdu
oznámila, že jej manžel nekomunikuje slovenským jazykom, ktorý je štátnym (úradným) jazykom X.
republiky, za účelom plnej ochrany a realizácie procesných práv účastníka konania súd zabezpečil
úradný preklad všetkých písomností z jazyka slovenského do jazyka tureckého a takto preložené
súdne písomnosti zaslal manželovi navrhovateľky na jeho adresu do S. republiky. X. zaslal manželovi

navrhovateľky v tureckom jazyku: návrh s prílohami, procesné poučenia súdu, výzvu na písomné
vyjadrenie sa k návrhu v lehote XX dní k sp.zn. XXPc/XX/XXXX. F. obsahu spisu predmetné listiny boli
manželovi navrhovateľky doručené do vlastných rúk, doručenka preukazujúca uvedené skutočnosti bola
súdu vrátená dňa XX.XX.XXXX a nachádza sa v spise na č.l. XX. P. navrhovateľky sa v stanovenejlehote k návrhu písomne (ani nijak inak) nevyjadril. N. zo skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľkou
v návrhu nijak nerozporoval ani nepoprel.

3. X. vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktorom sa osobne zúčastnila
navrhovateľka a jej právna zástupkyňa. P. navrhovateľky prítomný nebol, hoci ho súd na pojednávanie
riadne a včas predvolal a to zaslaním predvolania na pojednávanie preloženého do tureckého jazyka.
N. adresovaná manželovi navrhovateľky obsahujúca predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň
XX.XX.XXXX na tunajšom súde sa vrátila súdu s poznámkou poštového doručovateľa - nevyzdvihnuté

v úložnej dobe. F. tak bolo manželovi navrhovateľky doručené riadne a včas, tento sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o jeho odročenie nepožiadal. X. vec preto prejednal a
rozhodolvneprítomnostimanželanavrhovateľky,keďžektomubolisplnenévšetkyprocesnépodmienky,
vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov, pričom vykonaným
dokazovaním súd zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:

4. R. konania sú manželia od XX.XX.XXXX, kedy uzatvorili manželstvo v cudzine, konkrétne v S.
republike (preukázané sobášnym listom). T. pochádzajúce z manželstva nie sú (nepopreté tvrdenie
navrhovateľky). P. účastníkmi konania dochádzalo postupom času k názorovým nezhodám, resp.
rozdielnostiam ohľadom názorov na fungovanie rodinného života či názorov na svet, zároveň došlo k
postupnému citovému ochladeniu, ktoré vyústilo do stavu, že účastníci konania sú síce manželia, no

dlhodobo (od XX/XXXX) žijú oddelene. P. teda už t.č. spolu dlhší čas nežijú, nehospodária, nestýkajú
sa, nekomunikujú spolu, prejavili sa u nich i kultúrne odlišnosti (zistené z obsahu návrhu i z výsluchu
navrhovateľky).

5. F. § 22 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie

manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase
začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom
právnym poriadkom slovenským.

6. F. § 38 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v

manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je
slovenským občanom.

7. F. ust. § 18 zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„N. o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žuť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.

8. F. ust. § X3 ods. 1, ods. 2 N. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. X. zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. X. pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

9. Q. dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich manželstva deti
nepochádzajú. R. konania spolu nežijú, nehospodária, nestýkajú sa, čo je dôsledok ich citového a
vzťahového odlúčenia, ku ktorému postupne v ich manželstve došlo vplyvom vzájomných názorových
nezhôd a kultúrnych odlišností. A. pred súdom zotrvala na tom, že ich manželstvo nefunguje, je len
formálnym zväzkom a niet nádeje na obnovenie ich manželského spolužitia a to aj pre chýbajúcu

citovú väzbu a dlhodobé a nezvratné odlúčenie bez záujmu o nápravu z oboch strán. P. navrhovateľky
sa k návrhu nevyjadril, žiadne zo skutkových tvrdení uvedených navrhovateľkou nerozporoval, preto
tieto tvrdenia súd považoval za nesporné. S poukazom na uvedené súd preto ustálil, že vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už nemôže plniť svoj účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. A. navrhovateľky súd preto za

skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vyhovel a manželstvo účastníkov tohto konania
rozviedol (výrok I.).XX. F. § X55 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. I. sporový poriadok (ďalje aj len C.s.p.“) každý má
právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. X. je povinný stranám
zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie

súd tlmočníka.

XX. F. § 155 ods. X C.s.p. trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie, znáša štát.

XX. V konaní vznikli trovy štátu z dôvodu tlmočenia účastníkovi konania (navrhovateľke) z jazyka
slovenského do jazyka maďarského a naopak na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX (navrhovateľka je
národnosti maďarskej a jej materinským jazykom je jazyk maďarský) a tiež potrebou vyhotovenia
úradného prekladu listín pre manžela navrhovateľky, ktorý je tureckým štátnym príslušníkom. Q. na to,
že ide o realizáciu práv účastníka konania na konanie v materinskom jazyku, resp. v jazyku ktorému
rozumie, tieto trovy konania znáša štát. S. tlmočenia i trovy prekladu sú trovami štátu v konaní a keďže

trovy s tým súvisiace znáša štát, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

XX. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zákona č. XXX/XXXX Z.z. I. mimosporový
poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákone
neustanovuje inak (výrok G..).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).

Navrhovateľka nie je voči rozsudku oprávnená podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práva po

vyhlásení rozsudku pred súdom účinne vzdala.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma späť svoje predošlé priezvisko.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.