Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 38Ek/919/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124289118
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Borošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124289118.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie pohľadávky vo
výške 1.363,77 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 38Ek/919/2024 zo dňa 03.06.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/919/2024 zo dňa 03.06.2024 z r u š u
j e a vec v celom rozsahu v r a c i a vyššej súdnej úradníčke na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu
dňa 23.04.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.363,77 Eur s príslušenstvom

na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXXX/XXX/XXXX
zo dňa 22.12.2023 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie
predložil súdu zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu
o poskytovaní platobných služieb č. 264236119965599 zo dňa 21.12.2014, ktorú s povinným uzatvoril
právny predchodca oprávneného CETELEM SLOVENSKO a.s. (ďalej len „zmluva o úvere“). K návrhu
na vykonanie exekúcie oprávnený priložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023.

2. Uznesením sp. zn. 38Ek/919/2024 zo dňa 03.06.2024 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 30% ročne zo sumy 1.245,42 eur od 17.06.2021
do zaplatenia podľa ust. § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 53 ods.
4 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie vyššia súdna úradníčka odôvodnila tým, že
oprávneným vymáhaný nárok v časti úroku z omeškania predstavuje značný rozpor s dobrými mravmi,

keď výška daného úroku je vychádzajúc z exekučného titulu normovaná v rovine 30 % ročne. Uvedená
percentuálna miera však zásadným spôsobom reflektuje signifikantný zásah do tej sféry, v intenciách
ktorej je daná potreba ochrany pred šikanóznym výkonom práva, a v rámci ktorej je potrebná ingerencia
súdnej moci smerujúca k aplikácii inštitútu dobrých mravov, ktoré nesporne slúžia na korekciu, resp.
reguláciu neprimeraného usporiadania majetkových a osobných vzťahov, ktoré spadajú pod dikciu ust.
§ 3 ods. 1 OZ. K aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 OZ súd dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR, podľa ktorého platí, že cit: ,,... uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom
smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu
tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj
zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť
ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných

ustanovení. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase
jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinnostínemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná" (resp. či
ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd
vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn.

XXXX XXX/XXXX). Súd ďalej uviedol, že ma za preukázané, že uplatňované úroky z omeškania vo
výške 30% ročne zo sumy 1.363,77 Eur od 17.06.2021 do zaplatenia, vzhľadom na vyššie uvedené
predstavujú značný rozpor s dobrými mravmi, pričom výkon daného subjektívneho práva odporuje
dobrým mravom a nepožíva právnu ochranu. Súd považoval uplatnenie úroku z omeškania vo výške
30% ročne za v rozpore s dobrými mravmi. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy

predovšetkýmto,žeoprávnenýmuplatnenýnárokvčastiúrokuzomeškaniapredstavujeenormnýzásah
do subjektívnych práv povinného, nakoľko uvedený úrok bol súdom označený ako neprimerane vysoký,
odporujúci dobrým mravom, rozhodol súd tak, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti
úroku z omeškania vo výške 30% ročne zo sumy 1.363,77 Eur od 17.06.2021 do zaplatenia, v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 53 ods. 4 Exekučného poriadku
zamietol.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnom
stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Vzhľadom na rozhodnutie a odôvodnenie súdu mal oprávnený za to, že rozhodnutie súdu je
nepreskúmateľné, nakoľko súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, len všeobecne zhrnul, že úrok
z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi a len všeobecne poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako ,,OZ“). Súd svoje posúdenie obmedzil len na

konštatovanie svojich záverov, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Oprávnený v tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2019, sp. zn. XXXX/XX/
XXXX uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2013, sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX, ako aj na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.08.2013, sp. zn. XXXX XX/XXXX. Oprávnený ďalej namietal
nepreskúmateľnosť rozhodutia spočívajúcu v tom, že vo výroku predmetného rozhodnutia súd uviedol

sumu 1.245,42 €, avšak v závere svojho odôvodnenia, konkrétne v bode 14. už uviedol, že návrh
zamietol v časti úroku vo výške 30 % ročne zo sumy 1.363,77 € od 17.06.2021 do zaplatenia, čo rovnako
prispelo k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, keď súd uviedol rôzne sumy, z ktorých si mal oprávnený
uplatniť úrok.

4. K odplate oprávnený s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
XXXX/XX/XXXX zo dňa 27.03.2024 uviedol, že úrok, ktorý si oprávnený uplatnil v konaní nie je možné
považovať za v rozpore s dobrými mravmi, keďže odplata nepresahovala najvyššiu prípustnú mieru
odplaty v zmysle zákona, teda bola v súlade s generálnym pravidlom, podľa ktorého odplata nesmie
prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať. Podľa oprávneného súd mal

vychádzať z údajov zverejnených v „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014“. Na účely zistenia priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov je tak potrebné vychádzať z dát, ktoré zverejňujú banky, pričom
v prejednávanom prípade uvedený údaj predstavuje 21,26 %. Je verejne známou skutočnosťou –
vychádzajúc zo zverejnenia Ministerstva financií SR (dostupné online), že podľa zverejnenej tabuľky

„Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014“ priemerná hodnota RPMN pre „Kreditné karty - RPMN“ bola
21,26 %. Na základe uvedeného je zrejmé, že výška RPMN v zmluve vo výške 34,48 % nepresahovala
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (2 x 21,26 = 42,52 %) podľa § 1a ods.
4 nariadenia vlády a súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak napriek uvedenému dospel
k záveru o rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený konštatoval, že odplata v zmysle zmluvy zo dňa
21.12.2014 nepresahovala dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov obdobných
úverov a preto nie je podľa názoru oprávneného dôvod na posúdenie, že úrok by mal byť v rozpore
s dobrými mravmi. Napadnuté rozhodnutie sa tak javí ako zmätočné a nepreskúmateľné, nie ako

spravodlivé, nezohľadňujúce rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo oprávnený
považoval za hrubý zásah do práva na spravodlivý proces a na jeho úkor, ak sa súd nedostatočne
oboznámil s priloženými dôkazmi, pričom následne vec nesprávne právne posúdil. Oprávnený navrhol,aby súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 250 ods. 2 CSP zrušil a vrátil vec vyššej súdnej úradníčke
na nové rozhodnutie.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení,
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je

dôvodná, a preto napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je potrebné podľa § 250 ods. 2 CSP
zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa
23.04.2024 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 1.363,77 Eur, úrok

z omeškania vo výške 30% ročne zo sumy 1.245,42 Eur od 17.06.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 1.245,42 Eur od 17.06.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 342,48 Eur a to na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného
súdu Trebišov sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 22.12.2023.

13. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

14. Podľa §-u 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Podľa §-u 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

16. Citované zákonné ustanovenie vymedzuje súdu spôsob, akým je povinný zdôvodniť svoje
rozhodnutie tak, aby jeho dôvody boli jasné a presvedčivé. Súčasťou práva na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia je aj povinnosť súdu vysporiadať sa s podstatnými skutkovými a právnymi argumentmi

účastníkov konania a povinnosť súdu vysporiadať sa so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi
otázkami. Argumenty uvádzané súdom v súdnom rozhodnutí si nesmú navzájom odporovať. Súd
je povinný dôkladne zdôvodniť odklon od svojho predchádzajúceho rozhodnutia v obdobnej veci od
ustálenej, či publikovanej judikatúry, rozhodnutí vyšších súdov alebo od názorov právnej vedy, najmäak nimi argumentujú strany. Súd je tiež povinný vyrovnať sa s argumentmi strán, ktoré by mohli mať
vplyv na rozhodnutie vo veci, teda uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Z
odôvodnenia rozhodnutia tak musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery v
nesúlade s obsahom spisu a v ňom zistenými skutkovými okolnosťami, je také rozhodnutie v rozpore s
ust. § 220 CSP, § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať
odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,
aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania

a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (II. ÚS 200/09).

17. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

18. Konajúci sudca preskúmavajúc sťažnosť oprávneného dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia
vyššej súdnej úradníčky je nedostatočné a predčasné pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má
za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Týmto postupom súdu bola účastníkom
exekučného konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,
a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia vyššej súdnej

úradníčky sťažnosťou. Ak je rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky neodôvodnené, účastník exekučného
konania nemá možnosť vyjadriť sa v sťažnosti ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni sudcovi vôbec
posúdiť jeho správnosť.

19. Sudca v prvom rade poukazuje na to, že vyššia súdna úradníčka v sťažnosťou napadnutom
rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysvetlila, z akého ustanovenia Exekučného poriadku odvodila svoju
právomoc preskúmavať hmotnoprávnu stránku nároku priznaného exekučným titulom. V exekučnom
práve platí zásada, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného
titulu, t.j. preskúmavať jeho vecnú správnosť, ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu a

musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do
exekučnéhokonanianeprenášajú. Tiežtoznamená,žeprípadnénedostatky,ktorésavyskytlivpriebehu
základného konania, sú pre exekučné konanie bez právneho významu (porovnaj rozhodnutie NS ČR
sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX). Súčasne je potrebné uviesť, že súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou
vyvolalzmätočnosťanepreskúmateľnosťrozhodnutiaspočívajúcuvrozdielnomvyčíslenísumy1.245,42

Eur, ktorú uviedla vo výrokovej časti sťažnosťou napadnutého rozhodnutia a sumy 1.363,77 Eur, ktorú
uviedla v nadväzujúcom odôvodnení sťažnosťou napadnutého rozhodnutia v bode 14.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, sudca sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššej súdnej
úradníčky podľa § 250 ods. 2 CSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Úlohou vyššej súdnej

úradníčky v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom súdu, t.j. opätovne preskúmať
návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, odstrániť vytýkané nedostatky, v prípade preskúmavania
hmotnoprávneho nároku priznaného exekučným titulom sa vysporiadať s argumentmi oprávneného
uvedenými v podanej sťažnosti a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným
spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).