Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4Pc/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724201435
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724201435.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinoksosídlomvPezinku,rozhodolsudkyňouJUDr.IngridDaxner,vrodinnoprávnejveci

navrhovateľky/oprávnenej: S. W., B.. XX.X.XXXX, O. X. P.Ľ. X., B. XXX/X, štátny občan SR, zast. JUDr.
Lívia Krnočková, advokát so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 5, proti odporcovi/povinnému: B. W.,
B.. X.X.XXXX, O. X. R., U.. B. J. XXX/XX, štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária Timoranská &
Štofková s.r.o., so sídlom v Nových Zámkoch, Pribinova 9, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 16.4.2024, sa oprávnená domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť, ktorá bola určená jej otcovi /povinnému/ naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava

III. sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 10.5.2018 peňažnou sumou vo výške 150,- eur mesačne a zároveň
hradením polovice jej školného, spojeného s jej štúdiom na súkromnom bilingválnom gymnáziu v
Bratislave. Návrh odôvodnila tvrdením, že od poslednej úpravy výživného v roku 2018 sa jej životné
pomery podstatne zmenili, výživné vo výške 150,- eur mesačne už nepovažuje za dostatočné. V čase
ostatnej úpravy výživného v roku 2018 bola študentkou 2. ročníka súkromného bilingválneho gymnázia v
Bratislave, zdieľala spoločnú domácnosť s matkou, jej partnerom a nevlastnou sestrou v rodinnom dome
vo Veľkom X., tiež navštevovala tanečný krúžok. Úhradu jej nákladov primárne zabezpečovala jej matka

a jej partner, snažila sa privyrábať si letnými brigádami a otec sa podieľal na jej nákladoch sumou 150,-
eur mesačne k rukám jej matky a úhradou polovice školného vo výške 1 250,- eur ročne; na jej výchove
sa nepodieľal i keď sa o kontakt s ním snažila. Po incidente v roku 2021 s ňou otec prerušil komunikáciu
natrvalo. V septembri roku 2023 nastúpila na štúdium na Vysokú školu ekonomickú v Prahe, kde
študuje denne bakalárske štúdium, odbor podniková ekonomika a manažment. Po začatí tohto štúdia sa
presťahovala do Prahy, vzhľadom na akútny nedostatok internátov nemala inú možnosť, ako ísť bývať
do nájomného bytu. Od septembra 2023 do februára 2024 bývala spolu so svojím priateľom, rovnako

študentom denného štúdia na vysokej škole v Českej republike, kde výška mesačného nájomného spolu
s energiami bola 16 710,- Kč /668,20 eur/, následne, vzhľadom na uplynutie dohodnutej doby nájmu sa
následne presťahovali do iného bytu, kde výška mesačného nájomného spolu s poplatkami za energie
činí 19 000,- Kč /760,- eur/ + poplatok spojený s internetovým pripojením 15,96 eur mesačne. Z dôvodu
štúdia v zahraničí jej vznikli ďalšie dovtedy neexistujúce náklady na bežný chod domácnosti /strava 300,-
eur mesačne, hygienické potreby okolo 60,- eur mesačne, náklady na ošatné /do 50,- eur + tzv. sezónne
oblečenie možné až do výšky 200,- eur, na lieky okolo 30,- eur mesačne, na lekárov - extrakcia zubu

50,- eur, cestovné MHD v rámci Prahy 14,40 eur/3 mesiace, 1x mesačne cestovné do SR priemerne
30,- eur, výdavky spojené s kúpou povinnej študijnej literatúry, písacích potrieb, zošitov, študijných
materiálov/, s poukazom aj na vysokú mieru inflácie v ČR /v roku 2023 10,7%/. Snaží sa v rámci mimo
študijného času si privyrábať aj brigádnicky v spoločnosti Raiffeisen bank a.s, z ktorých zárobkov si hradívoľnočasové a športové aktivity /fitness, divadlo, kino, koncerty, spolu cca 100,- eur mesačne/ a tiež má
pravidelné výdavky za poskytovanie telefónnych a prenosových služieb /20,- eur mesačne/. Jej mesačné
životné náklady tak predstavujú sumu cca 900,-eur. Po ukončení jej stredoškolské štúdia odpadla otcovi

povinnosť hradiť jej školné, teda jej platí výživné v priemere o 104,- eur mesačne menej, bez náhrady; v
roku 2018 otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. W.. Navrhla, aby súd zmenil rozsudok Okresného
súdu Bratislava III. Zo dňa 10.5.2018 tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť jej otca na sumu 400,- eur
mesačne, poukazovaním na jej bankový účet.
2. K návrhu oprávnená pripojila potvrdenie o dennom štúdiu na VŠE v Prahe, zmluvu o podnájme bytovej

jednotky, zmluvu o nájme bytovej jednotky, zmluvu o poskytovaní služieb elektronickej komunikácie,
internetové články, SMS správy, výpis z bankového účtu, cestovné lístky, zmluvu o dohode o pracovnej
činnosti
3. K návrhu, doručenému povinnému dňa 4.6.2024, sa povinný vyjadril písomne zo dňa 12.6.2024 tak,
že súdom ostatne určené výživné vo výške 150,- eur mesačne dcére riadne platil a platí do dnešného
dňa; pokiaľ išlo o úhradu časti jej školného, túto hradil mimo súdneho rozhodnutia na základe dohody

s jej matkou. Potvrdil, že vzťahy s dcérou sú komplikované, nekomunikuje s ním a neinformuje ho o
podstatných skutočnostiach. V roku 2023 podával návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti práve z
dôvodu, že mal informácie, že po ukončení strednej školy bola prijatá na štúdium na UK v Bratislave,
nepokračovala však v štúdiu a namiesto toho nastúpila pracovať do Reiffeisen banky na pobočke v
Senci, pre ktorú banku pracuje aj v súčasnosti, pričom ho o týchto skutočnostiach neinformovala. S

návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí v žiadnom rozsahu, na jednej strane nie je jeho plnenie v
jeho súčasných zárobkových možnostiach a na strane druhej, pokiaľ rovnakou sumou, ako on, prispieva
na jej výživu aj jej matka, takéto výživné spolu s príjmom, ktorý si vie dcéra zabezpečiť, považuje k
dnešnému dňu za primerané. Nesúhlasí s návrhom tiež z dôvodu, že podľa jeho názoru jeho vyživovacia
povinnosť k dcére zanikla momentom, kedy sa prestala pripravovať na budúce povolanie. Z listinných

dôkazov, pripojených k návrhu vyplýva, že v súčasnosti je v druhom semestri vysokoškolského štúdia,
študovať dennou formou začala v roku 2023, stredoškolské štúdium ukončila v roku 2021 a v štúdiu ďalej
nepokračovala. Tým, že sa zamestnala možno konštatovať, že bola schopná samostatne sa živiť. Za
určitých okolností by mohlo prichádzať do úvahy opätovné aktivovanie vyživovacej povinnosti, avšak je
potrebné zohľadniť, že dcéra aj naďalej pracuje a podľa dohody o jej pracovnej činnosti rozsah jej práce

nasvedčuje tomu, že väčšinu času trávi v práci a nie pri štúdiu. Za relevantnú považuje skutočnosť,
že sa s ním neradila o tom, či ho môže vystaviť zvýšeným výdavkom, ktoré sú so štúdiom v Českej
republike spojené, nijak v návrhu nezdôvodňuje, prečo sa rozhodla študovať v Prahe, keď ekvivalent
takéhoto štúdia je aj v Bratislave, kde by boli jej náklady výrazne nižšie a bez nákladov na bývanie
vzhľadom na vzdialenosť Bratislavy od miesta jej trvalého bydliska. Štúdium v Prahe si dcéra nevybrala z

dôvodu, že nemala možnosť inde študovať, ale z dôvodu, že zrejme chcela žiť v Prahe, má tam partnera,
pracuje tam, ako uvádza má tam množstvo voľnočasových aktivít. Takéto jej rozhodnutie nemôže byť na
jeho ťarchu. Ďalej sa vyjadril k jednotlivým oprávnenou uvádzaným nákladom. K svojich majetkovým a
zárobkovým pomerom uviedol, že je živnostník, poskytuje služby pre automobilový priemysel, prevažne
prespoločnosťvLozorne,kamdennedochádza/lennaPHMmámesačnévýdavky500,-eur/,zdravotné

a sociálne odvody spolu 313,93 eur mesačne. Podľa daňového priznania má čistý príjem 10 174,- eur
ročne, t. j. 847,- eur mesačne. Uviedol náklady na bývanie; má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. W.
W., nar. X.X.XXXX. Návrh označil za nedôvodný a v tomto štádiu ho navrhol zamietnuť.
4. Vo vyjadrení k návrhu povinný navrhol zisťovať životnú úroveň oprávnenej /stav bankových účtov,
potvrdenie zamestnávateľa o dochádzke, potvrdenie školy o rozvrhu prednášok a cvičení/ a k návrhu

pripojil rodný list mal. W. W. a doklady o tvrdených vo vyjadrení svojich výdavkoch.
5. Vo vyjadrení k vyjadreniu povinného oprávnená k veci samej uviedla, že polemiku otca o zániku jeho
vyživovacej povinnosti k nej považuje za neopodstatnenú a vzhľadom na vyjadrenie sudkyne v konaní
o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti, vedené na Mestskom súde Bratislava II. pod sp. zn.
XXPc/XX/XXXX, po ktorom otec vzal svoj návrh späť a konanie bolo zastavené, za uzavretú. Má za

to, že vyživovacia povinnosť otca k nej nesporne trvá. Až v tomto vyjadrení oprávnená uviedla, resp.
potvrdila skutočnosti, tvrdené povinným v jeho vyjadrení k návrhu, že v lete roku 2022 prerušila štúdium
tvrdiac, že systém výučby a ani samotné štúdium nebolo pre ňu to pravé. Bola nútená si na necelý
rok nájsť zamestnanie. Rozhodnutie študovať na Vysokej škole ekonomickej v Prahe urobila z dôvodu
veľmi dobrých ohlasov na kvalitu tejto vysokej školy; v regióne strednej Európy nie je mnoho ekonomicky

zameraných vysokých škôl, ktoré by dosahovali také renomé. Potvrdila, že jej priateľ taktiež študuje v
Českej republike, v čase jej rozhodovania sa o tomto štúdiu tam nebýval, ale v Bratislave s rodičmi.
6. Na pojednávaní dňa 5.11.2024, pred otvorením pojednávania vo veci samej, súd vyzval oprávnenú
na späťvzatie nedôvodného návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa s poukazom na rozhodnúskutočnosť, vyplývajúcu z vyjadrenia povinného, po zistení súdom ex offo z lustrácie Sociálnej poisťovne
nástupu oprávnenej do riadneho zamestnania dňom 23.9.2022 /č.l. 49 spisu/ a predložení oprávnenou
na výzvu súdu písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 23.9.2022 /č.l. 167 spisu/.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2024 oprávnená následne uviedla, že na podanom návrhu na
zvýšenie výživného na plnoleté dieťa trvá vzhľadom na existenciu právoplatného rozsudku Okresného
súdu Bratislava III. Č.k.: XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.5.2018, ktorým bola naposledy určená
vyživovacia povinnosť povinného na oprávnenú, teda nemôže sa domáhať nanovo určenia výživného na
plnoleté dieťa, ale iba zmeny alebo zrušenia tohto rozhodnutia, ktoré nebolo nikdy zrušené. Vyživovacia

povinnosť povinného, vzhľadom na to, že od septembra 2023 nastúpila na denné štúdium na VŠE v
Prahe, v čase podania návrhu na súd existovala a stále trvá, keďže sa naďalej nepretržite pripravuje
na budúce povolanie /po úspešnom ukončení prvého ročníka VŠ pokračuje v štúdiu v druhom ročníku/.
Bezprostredne po ukončení štúdia na gymnáziu študovala od 1.9.2021 do 31.7.2022 na Univerzite
Komenského v Bratislave, na konci letného semestra prehodnotila svoje rozhodnutie ohľadom štúdia
a podala si prihlášku na Vysokú školu ekonomickú v Prahe. Akademický rok 2022/2023 strávila

aktívnou prípravou na prijímacie skúšky na VŠE v Prahe a počas tejto prípravy sa zamestnala na
dobu určitú v Tatra banke a.s.; pracovný pomer ukončila dohodou ku dňu 31.8.2023. V čase nástupu
do zamestnania nemala ukončené vysokoškolské vzdelanie I. stupňa, nezavŕšila svoju prípravu na
budúce povolanie ukončením vysokoškolského štúdia predpísanou záverečnou skúškou. Jej dočasné
zamestnanie v čase, kedy nemala riadne ukončené vysokoškolské vzdelanie, s prihliadnutím na

individuálne okolnosti prípadu, nie je možné považovať za nadobudnutie trvalej schopnosti sama sa
živiť, nakoľko s ukončeným stredoškolským vzdelaním /gymnázium - všeobecné vzdelanie/ nenájde
také uplatnenie na trhu práce, ako v prípade ukončeného vysokoškolského vzdelania /študijný program
podniková ekonómia a manažment/. Poukázala na viacero rozhodnutí vyšších súdnych inštancií, na
ktoré sa odvolávala / uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/188/2021 zo dňa 25.7.2023, uznesenie KS Prešov

sp. zn. 24CoP/15/2019 zo dňa 27.6.2019, rozsudok KS Prešov sp. zn. 10Co/40/2014 zo dňa 7.5.2014/.
8. Na pojednávaní dňa 26.11.2024, po tom, čo právna zástupkyňa oprávnenej zotrvala na návrhu na
zvýšenie výživného, na návrh plnoletej oprávnenej /odmietla zmeniť petit návrhu na určenie výživného
na plnoleté dieťa/, súd vec prejednal v rozsahu, potrebnom pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre zvýšenie výživného na plnoletú oprávnenú a zistil, že návrh je potrebné zamietnuť.

9. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné:
- podľa rodného listu oprávnenej, povinný je jej otcom, oprávnená pochádza z manželstva povinného
a T. W., nar. XX.X.XXXX
- podľa právoplatného rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III. č.k.: XXP/XXX/XXXX-XX zo
dňa 10.5.2018 bola naposledy súdom určená vyživovacia povinnosť povinného k v tom čase maloletej

oprávnenej, resp. schválená dohoda rodičov oprávnenej o zvýšení vyživovacej povinnosti povinného
na oprávnenú na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 1.5.2018; v čase rozhodovania súdu bola
oprávnená študentku 2. ročníka gymnázia v Bratislave
- zo skutkových tvrdení, uvedených v návrhu na začatie konania v spojení s výsluchom oprávnenej,
predčasné ukončenie prípravy na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole - Univerzite Komenského

v Bratislave, Pedagogická fakulta dennou formou v akademickom roku 2021/2022 /v lete 2022/, z
osobných dôvodov /nespokojnosť so zvolenou náplňou štúdia/
- podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bola oprávnená zaregistrovaná zamestnávateľom Tatra banka a.
s. ako zamestnanec s pravidelným príjmom odo dňa 23.9.2022 do 31.8.2023
- podľa písomnej pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX, predloženej oprávnenou, oprávnená ju uzatvorila dňa

23.9.2022 so zamestnávateľom Tatra banka a. s., ako zamestnanec, s nástupom do zamestnania odo
dňa 23.9.2022, na dobu určitú do 22.9.2023, pracovné zaradenie poradca RB, miesto výkonu práce
Senec, za dohodnutú mzdu: základná zložka 1 000,- eur + pohyblivá zložka mzdy: odmeny, príplatky
s dohodnutým pracovným časom: 38 a 3 hodiny týždenne /jednozmenná prevádzka/, 37 a 1 hodiny
týždenne /dvojzmenná prevádzka/ a 36 a 1/4 hodiny týždenne /nepretržitá prevádzka/

- podľa písomnej dohody o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX s účinnosťou od 1.5.2023 bol
zmenený obsah pracovnej zmluvy v časti mzdového zaradenia takto: základná zložka 1 360,- eur +
pohyblivá zložka mzdy: odmeny, príplatky
- podľa písomnej dohody o skončení pracovného pomeru pracovný pomer oprávnenej so
zamestnávateľom skončil pred uplynutím dohodnutej doby určitej ku dňu 31.8.2023

- podľa potvrdenia Vysokej školy ekonomickej v Prahe, fakulty podnikohospodárskej, oprávnená
je študentkou prezenčnej formy štúdia bakalárskeho študijného programu podniková ekonomika a
manažment v akademickom roku 2023/2024 /od 12.2.2024 do 31.8.2024/ a v akademickom roku
2024/2025 /od 1.9.2024 do 16.2.2025/.10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len „C.m.p.“/ na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 156 C.m.p., účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a

osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
12. Podľa § 157 C.m.p., rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.
13. Podľa § 62 ods. 1,2 Zák. NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine /ďalej len „ZR“/ plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa

živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu je zákonom obmedzená do času, kým dieťa je
schopné samo sa živiť. Podľa citovanej právnej úpravy nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti
význam tá skutočnosť, že dieťa nadobudlo plnoletosť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá po
dobu, ktorá sa v jednotlivých prípadoch odlišuje. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí

jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a uspokojovať samostatne svoje potreby.
Zánik vyživovacej povinnosti je v každom prípade individuálny a závisí od objektívnej schopnosti dieťaťa
získať pravidelný príjem, z ktorého si dokáže uspokojovať vlastné životné náklady. Zánik vyživovacej
povinnosti sa teda spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou
dieťaťa samostatne sa živiť sa vo všeobecnosti rozumie schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov,

uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku
trvalosti, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z rodičovskej vyživovacej povinnosti, vyplývajúcej
z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a nie je vylúčené aj obnovenie vyživovacej
povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na

štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku
vyživovacej povinnosti je jednoznačná len taká situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo
závislej činnosti, podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti.
15.Vykonanýmdokazovanímnemalsúdzapreukázanúkudňutohtorozhodnutia/aleanikudňupodania
tohto návrhu na súd/ existenciu vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenej, resp. mal preukázaný

zánik tejto vyživovacej povinnosti zo zákona, keďže v tomto konkrétnom prípade oprávnená riadne
ukončila stredoškolskú prípravu na budúce povolanie /gymnázium v Bratislave/ maturitnou skúškou
dňa 26.5.2021, predčasne ukončila riadnu prípravu na budúce povolanie /vysokoškolské štúdium
na Univerzite Komenského v Bratislave/ v letnom semestri akademického roka 2021/2022, nie zo
zdravotných,alebo iných dôležitých objektívnych dôvodov a v tomto štúdiu nepokračovala; počnúc dňom

23.9.2022 sa stala zamestnancom s pravidelným riadnym príjmom zo závislej činnosti v Tatra banke
a.s. v Senci vo výške 1 000,- eur brutto mesačne + odmeny a príplatky, od 1.5.2023 vo výške 1360,-
eur mesačne brutto + odmeny a príplatky, teda naplnila podmienku nadobudnutia objektívnej schopnosti
samostatne sa živiť a táto schopnosť nebola prechodná, v dôsledku čoho teda vyživovacia povinnosť
povinného zo zákona zanikla. Bolo len na slobodnej vôli oprávnenej a jej rozhodnutí predčasne ukončiť

riadny pracovný pomer, teda stratiť schopnosť samostatne sa živiť a následne študovať na inej vysokej
škole, úplne jednoznačne nenadväzujúcej na predchádzajúcu vysokú školu. Vzhľadom teda na zánik
vyživovacejpovinnostipovinnéhokoprávnenejnemoholsúdneexistujúcuvyživovaciupovinnosťvtomto
konaní zvýšiť, súc viazaný návrhom oprávnenej /§ 65 ods. 3 ZR, § 155 C.m.p./, k zmene ktorého
za konania nedošlo. Pokiaľ oprávnená argumentovala, že sa nemôže domáhať určenia vyživovacej

povinnosti vzhľadom na existujúce rozhodnutie býv. Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. XXP/XXX/
XXXX zo dňa 10.5.2018, ktoré nebolo zrušené iným súdnym rozhodnutím, je potrebné rozlišovať medzi
zánikom vyživovacej povinnosti a zrušením súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti. Vyživovacia
povinnosťtotižzanikázozákonamomentom,kedydieťajeschopnésasaméživiť/kedynadobudnetrvalú
schopnosť získavať pravidelný príjem na zabezpečenie svojich potrieb. Vyživovaciu povinnosť zrušuje

súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Skutočnosť, že oprávnená predčasne ukončila pracovný
pomer a opätovne nastúpila na riadne denné štúdium na vysokú školu /naviac v zahraničí, pričom
porovnateľné odborné študijné zameranie poskytujú aj vysoké školy v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline
či v Košiciach/, súd považoval pre rozhodovanie o návrhu na „zvýšenie“ výživného za irelevantné /pokiaľ
oprávnená nezmenila petit návrhu na určenie vyživovacej povinnosti, pričom ide o návrhové konanie,

nakoľko oprávnená je plnoletou osobou/. Z uvedených dôvodov súd návrh oprávnenej preto zamietol.
16. V praxi je pomerne ustálený názor, že ak plnoleté dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo
samostatne sa živiť, ale toto zamestnanie neskôr opustí s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné
povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. Nie je však úplne vylúčené, aby vyživovacia povinnosťnajskôr zanikla a následne sa v dôsledku iných osobitných okolností znovu obnovila. Za takéto osobitné
okolnosti pritom možno považovať napríklad zhoršenie zdravotného stavu oprávneného dieťaťa a pod.
Charakteristickým znakom vyživovacej povinnosti je pritom jej elasticita, čo znamená, že vyživovacia

povinnosť sa v prípade, ak došlo k jej zániku, môže pri zmene pomerov obnoviť, avšak aj v takom
prípade by súd skúmal či v danom prípade skutočne išlo o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či
aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu z hľadiska uplatnenia absolventa, či zvyšuje šance
na uplatnenie na trhu práce, v neposlednom rade aj tým, aké boli dôvody, aby oprávnená nastúpila na
vysokoškolské štúdium v zahraničí, zaťažené zvýšenými nákladmi na cestovné, bývanie a pod. a nie

na vysokoškolské štúdium v Slovenskej republike. /viď nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/2014 zo dňa
30.9.2014/.
17. Pokiaľ sa právna zástupkyňa oprávnenej odvolávala v ostatnom svojom písomnom podaní na právne
názory, vyslovené súdmi SR rôznych stupňov, NS SR v uznesení pod sp. zn. 4Cdo 20/2020 zo dňa
21.10.2020 uviedol, že: „ Ako už vo viacerých svojich rozhodnutiach dovolací súd skonštatoval, určenie
výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností

každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami, relevantnými v iných veciach, pretože
kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti /napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie/ sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od
prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva /
porov. 8 Cdo 50/2017/. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto

individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady /porovnaj 5 Cdo
87/2017, 3 Cdo 226/2017/. Pokiaľ účelom § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zo širších hľadísk je tiež to,
aby sa vyriešením niektorej, dosiaľ ešte dovolacím súdom nevyriešenej, právnej otázky vytvorila a
ustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu, je namieste konštatovanie, že vyriešením takto vysoko
individuálnej otázky /akou je určenie konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti/ sa ani nemôže

vytvoriťustálenározhodovaciapraxdovolaciehosúdu.Priposúdeníahodnotenízákonomustanovených
východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade
a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach /porovnaj 8 Cdo 50/2017, 3 Cdo 88/2017 /. V takto individualizovanom
rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy /porovnaj 3 Cdo

226/2017, 4 Cdo 148/2019/. Podľa názoru NS SR uvedené mutatis mutandis platí nielen vo vzťahu
k určeniu rozsahu vyživovacej povinnosti, ale aj vo vzťahu k určeniu jej zániku. Riešenie otázky, či v
prípade dovolateľky nastali alebo nenastali dôvody, pre ktoré zanikla vyživovacia povinnosť jej otca k
nej - teda či dovolateľka nadobudla alebo nenadobudla schopnosť sama sa živiť, závisí od posúdenia
natoľko individuálnych, jedinečných a nezameniteľných skutočností a skutkových okolností, ktoré sú v

každom konkrétnom prípade rozdielne a odlišné a nemôžu byť východiskom či pravidlom pre právne
posúdenie iných prípadov. Z tohto dôvodu teda v individualizovanom rámci určovania zániku vyživovacej
povinnosti neprichádza do úvahy akékoľvek zovšeobecňovanie, ale práve naopak, súdy sú povinné pri
posudzovaní a hodnotení zákonom ustanovených východísk postupovať v každom špecifickom prípade
vždy diferencovane a bez striktného zotrvávania v určitých hraniciach. Z toho vyplýva, že posúdenie

otázky, či v konkrétnom prejednávanom prípade dovolateľka nadobudla schopnosť sama sa živiť a či v
tomdôsledkuzaniklavyživovaciapovinnosťnavrhovateľavočinej,jenatoľkoindividuálne,ževovzťahuk
nejsaaninemôževytvoriťustálenározhodovaciapraxdovolaciehosúdu“.Vtomtoprípadetedasamotný
Najvyšší súd SR konštatoval jedinečnosť každého individuálneho prípade a neprípustnosť akékoľvek
zovšeobecňovania.

18.Pokiaľprávnazástupkyňaoprávnenejpoukazovalanazávery,vyslovenéNSSRvčasovoneskoršom
uznesení sp. zn. 4Cdo 188/2021 zo dňa 25.7.2023, kedy NS SR zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu o
zrušení vyživovacej povinnosti, tak nejednalo sa skutkovo o obdobný prípad /išlo o zrušenie vyživovacej
povinnosti súdom na plnoleté dieťa, evidované úradom práce, študujúce strednú školu externou formou,
ktoré neukončilo žiadne štúdium, nemalo výučný list, ani maturitnú skúšku a teda nedošlo k ukončeniu

jeho prípravy na budúce povolanie s tým, že len zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
nepredstavuje automaticky zánik vyživovacej povinnosti voči nemu/. V závere Najvyšší súd SR vyslovil,
že pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a s tým spojeným posúdením nadobudnutia
schopnosti sám sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, sú rozhodujúce špecifické okolnosti
každého jednotlivého prípadu na strane osoby oprávnenej.“ Teda išlo o prípad zániku vyživovacej

povinnosti k plnoletému dieťaťu s neukončeným ani stredoškolským vzdelaním. Z jeho úvah však
na tento prípad možno aplikovať nasledovné: „Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva,
že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ide o
najobvyklejší dôvod zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu patriaci k dôvodom, ktoré nepôsobiasamy o sebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka stanovená pre zrušenie vyživovacej
povinnosti určenej rozhodnutím súdu je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa samo sa živiť.
Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutie

plnoletosti, dokonca ani na ukončenie určitého stupňa vzdelania. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa
živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné
náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, lebo jej posúdenie
je závislé na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Pre stanovenie
momentu, kedy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo

všetky schopnosti samé sa živiť, za ktoré sa tradične akceptuje ukončenie štúdia, keďže dieťa získalo
všetky predpoklady na uplatnenie sa na trhu práce. Nie je podstatné, či dieťa aj v skutočnosti do
pracovného pomeru nastúpi. V takomto prípade je potrebné vyhodnotiť jednotlivé dôvody, pre ktoré dieťa
aj napriek nadobudnutiu všetkých schopností samé sa živiť, žiaden príjem nedosahuje. Pre dosiahnutie
schopnosti sa samostatne živiť sa vyžaduje ukončenie stredoškolského, alebo aj vysokoškolského
štúdia /I. a II. stupeň/ a získaním kvalifikačných predpokladov pre výkon povolania, čo predpokladá

riadne ukončenie štúdia predpísanou záverečnou skúškou. Existujú však výnimky, kedy vyživovacia
povinnosť zanikne skôr, alebo výnimky, kedy zanikne neskôr, alebo nezanikne nikdy. Ak dieťa skončí
strednú školu /i odbornú/ a pokračuje v štúdiu na vysokej škole /aj iného zamerania/, má sa za to, že sa
sústavne pripravuje na budúce povolanie a nie je schopné sa samo živiť, súčasne sa ale prihliada i na
formuštúdia.Dennéštúdiumprezumujezávislosťštudentaodvýživyrodičov,naprotitomuexternáforma

štúdia vytvára študentovi podmienky k tomu, aby vlastnou činnosťou získalo pravidelný príjem a tým i
schopnosť uspokojovať svoje potreby z vlastných zdrojov. Pri určovaní zániku vyživovacej povinnosti
do úvahy neprichádza akékoľvek zovšeobecňovanie, ale naopak je potrebné zohľadniť individuálne
skutkové okolnosti každého prípadu jednotlivo.“ V tomto konkrétnom prípade oprávnená ukončila
stredoškolské štúdium predpísaným spôsobom v roku 2021, následne v akademickom roku 2021/2022

pokračovala v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole - Univerzite Komenského v
Bratislave, Pedagogická fakulta dennou formou, ktoré štúdium neukončila ani na I. stupni z osobných
dôvodov a počnúc dňom 23.9.2022 sa riadne zamestnala, čím nadobudla schopnosť samostatne sa
živiť.
19. Žiadne z oprávnenou označených súdnych rozhodnutí nerieši kolíziu zaniknutej zo zákona

vyživovacej povinnosti s existujúcim vykonateľným súdnym rozhodnutím.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).