Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200158
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Alvaro, s.r.o., so sídlom
Slovnaftská 12354/106, 821 07 Bratislava, IČO: 51 009 889, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., advokátske spoločenstvo so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava,
IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100462171/2022 zo dňa
11. marca 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.

11S/43/2022-99 zo dňa 14. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) (o. i.) za zdaňovacie obdobie marec 2020. Z daňovej kontroly
zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) bol vyhotovený Protokol č. 101114740/2021 zo dňa
28.06.2021 (ďalej aj „protokol“).
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č.
102318729/2021 zo dňa 19.11.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu
dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.056,66 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2020.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 100462171/2022 zo dňa 11.03.2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie
žalovaného“) tak, že podľa § 74 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.
4. Správca dane a žalovaný (spolu ďalej aj „orgány finančnej správy“ alebo „daňové orgány“) neuznali
žalobcovi právo na odpočítanie DPH od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti IMPERIAL BUSINESS
s.r.o., so sídlom Račianska 88 B, 831 02 Bratislava, IČO: 51 859 475 (ďalej aj „IMPERIAL BUSINESS
s.r.o.“) z faktúr:

- č. 202031601 zo dňa 16.03.2020 za manipuláciu kartónov BILLA v období 01.03. - 15.03.2020 v počte
609.638,00 ks,
- č. 202033101 zo dňa 31.3.2020 za manipuláciu kartónov BILLA v období 16.03. - 31.03.2020 v počte
450.000,- ks,- č. 202033102 zo dňa 31.03.2020 za triedenie paliet BILLA v období 01.03. - 31.03.2020 v počte 4.352
ks,
- č. 202033104 zo dňa 31.03.2020 za triedenie výrobkov na objekte HOMMEL HERCULES FRANCE

v počte 3.337,00 ks.
5. Daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca v rozpore s § 24 ods. 1 Daňového poriadku nepreukázal
právo odpočítať daň z predložených faktúr podľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 zákona o DPH.
Daňové orgány mali za to, že žalobca nepreukázal, že služby v zmysle deklarovaných faktúr boli
skutočne dodané a uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach, a teda že sa predmetné

obchody uskutočnili tak, ako boli žalobcom deklarované. Vykonaným dokazovaním nemali daňové
orgány za preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa v zmysle § 19 zákona o
DPH. V odôvodnení svojich rozhodnutí (okrem iného) poukazovali len na formálnu súvislosť predmetu
fakturácie medzi prijatými faktúrami od deklarovaného dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a
faktúrami vystavenými žalobcom pre jeho odberateľov, pričom zdôrazňovali, že odberatelia žalobcu
(spoločnosti HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. a BILLA s.r.o.) dodanie služieb deklarovaným

dodávateľom nepotvrdili. Vychádzajúc z rozsiahleho dokazovania daňové orgány súčasne spochybnili
možnosť vykonania prác subdodávateľom - spoločnosťou DELIVERY SERVICE s.r.o.
II. Konanie pred správnym súdom
6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský
súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal priznania odkladného

účinku podanej správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového
rozhodnutia, ich zrušenia, vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu
trov konania.
7. Krajský súd uznesením č. k. 11S/43/2022-74 zo dňa 09.08.2022 návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

8. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/43/2022-99 zo dňa 14.02.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“)
správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, a to podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Zároveň rozhodol, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznáva.
9. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i postup daňových orgánov

predchádzajúci vydaniu ich rozhodnutí je súladný so zákonom. V tejto súvislosti skonštatoval, že
správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania
orientované dokazovanie, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a takto
zistený skutkový stav správne právne posúdil. Krajský súd mal za to, že žalovaný sa následne
vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a zároveň napadnuté rozhodnutie

náležite odôvodnil. Záver daňových orgánov, že pri dodaní fakturovaných služieb od dodávateľa
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane,
pretože žalobca nepreukázal právo odpočítať daň z faktúr, považoval krajský súd za opodstatnený a
s odkazom na konkrétne rozhodnutia kasačného súdu a Súdneho dvora EÚ aj za plne súladný s ich
ustálenou rozhodovacou praxou. Ako právne korektný označil krajský súd postup daňových orgánov,

ktorýmspochybnilidôkazypredloženéžalobcom,resp.ichvyhodnotiliakoformálnealebonepostačujúce
na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení. V tomto bode uzavrel, že úvahy daňových orgánov
odôvodňujúce pochybnosti účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu,
ktorý ho neuniesol.
10. Správny súd zastával názor, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo

služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný,
rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky
aleboslužby,žezdaniteľnéplnenieniejeodzrkadlenévjehodaňovýchvýstupochaúčtoch,jednoznačne
podľa krajského súdu spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb tak, ako to
bolo v prípade žalobcu. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom

priznaní, musí žalobca v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak,
ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť
obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku
na odpočet DPH nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik
nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to

osobou, ktorej vznikla daňová povinnosť. Krajský súd dospel k presvedčeniu, že žalobca v konaní
nedoložiltakédôkazy,ktorýmibypreukázal,žefakturovanéslužbybolireálneuskutočnenédodávateľom
uvedeným na faktúrach (spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o.). Dodávateľ IMPERIAL BUSINESS
s.r.o. nepotvrdil a nepreukázal tvrdenie žalobcu, že práce u odberateľa BILLA s.r.o. vykonal svojimizamestnancami. Dodávateľ so správcom dane nespolupracoval, jeho účtovníctvo je pre správcu dane
nedostupné a dodávateľ neumožnil vykonať žiadne zistenia smerujúce k potvrdeniu skutočností, ktoré
tvrdil žalobca - konkrétne, že služby uvedené na faktúrach dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na

faktúrach, a že mu pri dodávkach vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Krajský súd
mal za to, že pokiaľ nie je možné u deklarovaných obchodných partnerov alebo subjektov zúčastňujúcich
sa deklarovaných dodávok overiť doklady predložené žalobcom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto
doklady nepreukazné.
11. Podľa správneho súdu svedok B.. S. (zamestnanec deklarovaného dodávateľa) síce potvrdil, že

bol zamestnancom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a ozrejmil miesto výkonu práce ako aj svoju náplň
práce, avšak na ďalšie otázky (napr. kto mu zadával pracovné úlohy, kto ho koordinoval či kontroloval)
sa nevedel vyjadriť a bližšie okolnosti nevedel uviesť. Výpoveď svedka tak jednoznačne nepotvrdila
a nepreukazovala dodanie služieb dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Výpoveď druhého
zamestnanca N.. N. sa neuskutočnila z dôvodu jazykovej bariéry. Výsluch ďalšieho zamestnanca
D.. D. sa správcovi dane nepodarilo uskutočniť. Svedok Ľ. Gába (bývalý konateľ deklarovaného

dodávateľa) uviedol, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. vykonávala služby iba v objekte
spoločnosti BILLA s.r.o. Senec, ktoré mali byť vykonané dohodármi a subdodávateľsky cez spoločnosť
DELIVERY SERVICE s.r.o. Práce pre odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. mala
vykonať subdodávateľská spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o. Svedok Ľ. Gába svojou výpoveďou
nepreukázal, ktorí jeho dohodári práce vykonávali a kto v mene subdodávateľa DELIVERY SERVICE

s.r.o. služby reálne vykonal, t. j. nestotožnil žiadne osoby. Subdodávateľ DELIVERY SERVICE s.r.o.
nepreukázal,žedisponovalpersonálnymzabezpečenímnavykonaniepreverovanýchslužieb,t.j.žemal
zamestnancov (nepodal žiadne mesačné hlásenie ani ročné vyúčtovania dane). Na základe uvedených
zistení je zrejmé, že subdodávateľ preverované služby vykonať nemohol.
12. Hlavnou a podstatnou skutočnosťou podľa správneho súdu bolo to, že odberateľ BILLA s.r.o.

nepotvrdil a nepreukázal tvrdenie žalobcu, že práce pre neho mali vykonať zamestnanci dodávateľa
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v počte 10 v zmysle evidencie dochádzky zamestnancov dodávateľa
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Odberateľ nedisponoval zoznamom zamestnancov, ktorí práce reálne
vykonali, avšak odberateľ poskytol žalobcovi elektronické karty a osobné čísla v počte 20 ks. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobca disponoval zoznamom zamestnancov, ktorým tieto čísla pridelil, avšak

tento zoznam správcovi dane nepredložil, a nestotožnil tak osoby, ktoré mali práce reálne vykonať.
Navyše odberateľ BILLA s.r.o. nepotvrdil tvrdenie žalobcu, že práce u neho vykonal práve dodávateľ
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Odberateľ BILLA s.r.o. označil koordinátora žalobcu, s ktorým jednal -
K.. F., ktorý ako poverený koordinátor na riadenie a organizovanie činnosti zadanej objednávky na
kompletizáciu tovaru žalobcu nebol zamestnancom žalobcu a ani zamestnancom dodávateľa IMPERIAL

BUSINESS s.r.o. Identifikácia a stotožnenie tejto osoby zostali nepreukázané.
13. Taktiež odberateľ HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. nepotvrdil a nepreukázal tvrdenie žalobcu,
že práce u neho mali vykonať zamestnanci dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v zmysle evidencie
dochádzky zamestnancov, ktoré boli predložené. Odberateľ HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o.
dôkazmistotožnilkonkrétneosoby,ktoréuodberateľavmenežalobcuprácereálnevykonali.Tietoosoby

však nemali žiaden vzťah k žalobcovi (uvedené vyplýva z pracovných zmlúv a dohôd zamestnancov
žalobcu) a ani k dodávateľovi IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Osoby označené odberateľom HOMMEL
HERCULES FRANCE s.r.o. sa nezhodovali s osobami, ktoré označil žalobca v zmysle evidencie
dochádzky zamestnancov dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o.
14. Podľa správneho súdu nie je teda jasné, kto tieto práce v objektoch u oboch odberateľov skutočne

vykonal. Žalobca síce predložil ako dôkaz Evidenciu dochádzky zamestnancov dodávateľa IMPERIAL
BUSINESS s.r.o., ktorou preukazoval vykonanie služieb zamestnancami dodávateľa IMPERIAL
BUSINESS s.r.o., avšak tieto tvrdenia neboli zo strany odberateľa BILLA s.r.o. potvrdené a preukázané.
Takisto žalobca v zmysle tejto evidencie neuviedol, resp. nerozdelil, ktoré osoby vykonali práce na
objekte u odberateľa BILLA s.r.o. a ktoré u odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. K

nepreukázaniu dodania služieb uvedeným dodávateľom prispela aj nemožnosť preveriť ďalšie žalobcom
tvrdené skutočnosti. Všetky tieto skutočnosti oprávnene navodili vznik pochybností správcu dane o
reálnom uskutočnení dodania služieb žalobcovi spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o.
15. Správny súd zastával názor, že správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na
skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce

sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľa (spoločnosť DELIVERY
SERVICE s.r.o.), o ktorom dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. tvrdil, že vykonával časť prác.
Subdodávateľ síce podával daňové priznania DPH, avšak posledné daňové priznanie DPH bolo podané
za obdobie marec 2020, v ktorom vykázal nízku daňovú povinnosť, pričom daň na výstupe je takmerrovnaká ako odpočítaná daň na vstupe. Kontrolné výkazy DPH podávané neboli vôbec. Správny súd
konštatoval, že subdodávateľ DELIVERY SERVICE s.r.o. ani len po formálnej stránke nedeklaroval, že v
roku 2020 dosahoval príjmy (výnosy) z ekonomickej činnosti (nepodal daňové priznania dane z príjmov

PO) a nepreukázal, že v roku 2020 zamestnával nejakých zamestnancov (nepodal mesačné hlásenia
a ročné vyúčtovania dane).
16. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že pochybnosti daňových orgánov o reálnom
uskutočnení služieb práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach boli oprávnené. Aj podľa
správneho súdu nebolo zo strany dodávateľa žalobcu - spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o.,

ani zo strany žalobcu a ani zo strany odberateľov BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE
s.r.o. preukázané dodanie a uskutočnenie služieb dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o., pričom
dodávateľ nepreukázal vznik daňovej povinnosti z dodania služieb a nebolo pred správcom dane
ani preukázané, že služby vykonal dodávateľ svojimi zamestnancami. Vzhľadom na to, že žalobca,
na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak,
ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet dane za zdaňovacie obdobie marec 2020 uznaný ako

oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH
uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V prejednávanej veci žalobca
nepreukázal, že bola splnená podmienka, že poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba, pričom
v konaní neexistujú osobitné skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali, že skutočný dodávateľ je inou
zdaniteľnou osobou.

17. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd argumentoval aj tým, že daňové konanie
v danej veci neprebiehalo bez vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu. Po celú dobu
daňového konania mal žalobca možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom
práv prináležiacich mu Daňovým poriadkom, vyjadrovať sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku
ktorým následne správca dane v zmysle Daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne

oboznamoval žalobcu. Správny súd poukázal tiež na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej
podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v
prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie
svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Žalobca
počas celého konania navrhol vykonať vypočutie len J., ktorého výsluch správca dane zrealizoval

vo vyrubovacom konaní, avšak tento výsluch nepriniesol žiadne relevantné skutočnosti o vykonaní
služieb deklarovaným dodávateľom. Okrem uvedeného návrhu na vykonanie dokazovania, žalobca
v rámci konania pred správcom dane nenavrhol žiadnych iných svedkov, ktorí by potvrdili reálnosť
zdaniteľných obchodov a ani nedoložil žiadne ďalšie listiny preukazujúce skutočnosti ohľadne reálnosti
deklarovaných obchodov. Navyše žalobca nebol v konaní súčinný so správcom dane, nezúčastňoval sa

ani svedeckých výpovedí, tým nevyužíval možnosť klásť svedkom otázky. Čo sa týka námietky žalobcu,
že pred začiatkom spolupráce boli zo strany konateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. žalobcovi
predložené pracovné zmluvy zamestnancov, ktorí budú práce vykonávať a že pred vznikom samotnej
spolupráce Ľ. Gába predložil žalobcovi rozhodnutie, ktorým bol zvolený do funkcie konateľa spoločnosti,
správny súd uviedol, že žalobca o tom, čo tvrdí, nepredložil žiadne dôkazy. Pracovné zmluvy nepredložili

ani svedkovia J. a B.. S., napriek tomu, že sa k tomu pri ústnych pojednávaniach v priebehu daňového
konania zaviazali.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
18. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť
z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným

postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§440ods.1písm.g/SSP).Sťažnostnýmnávrhomsasťažovateľ
domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie.
19. V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov sťažovateľ uviedol najmä tieto sťažnostné body:

- v administratívnom konaní bolo preukázané, že (i) práce vyfakturované sťažovateľom spoločnosti
BILLA, s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. boli v skutočnosti vykonané a predmet fakturácie
bezpochyby existoval, (ii) deklarovaný dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v marci 2020 zamestnával
10 zamestnancov, a teda mal možnosť služby pre sťažovateľa vykonať a že (iii) sporné faktúry boli
sťažovateľom uhradené;

- dodanie deklarovaných služieb potvrdil konateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. - p. Gába, ktorý taktiež
uviedol, že práce sa vykonávali aj subdodávateľsky cez DELIVERY SERVICE s.r.o. s tým, že pre
odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. boli vykonané výlučne subdodávateľsky a nie
prostredníctvom zamestnancov deklarovaného dodávateľa. Reálne vykonávanie fakturovaných služiebpre BILLA, s.r.o. potvrdil svedok p. S. (zamestnanec deklarovaného dodávateľa), ktorý uviedol, že
tam boli aj viacerí zamestnanci. Obaja svedkovia (p. S. aj p. M.) potvrdili, že sťažovateľa poznajú a
potvrdili aj dodanie fakturovaných služieb, ktorých dodanie pre odberateľov nebolo daňovými orgánmi

spochybnené;
- skutočnosť, že dochádzková evidencia dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. bola zrejme chybná,
automaticky neznamená, že všetky práce neboli spoločnosťou vôbec vykonané resp. že neboli
vykonané. Pred začiatkom spolupráce sa sťažovateľ uistil, že IMPERIAL BUSINESS s.r.o. má
zamestnancov a je schopná objednávané práce vykonať v požadovanom rozsahu;

- krajský súd ako i daňové orgány nesprávne vyhodnotili skutkový stav veci, čím dospeli k nesprávnemu
právnemu záveru. Sťažovateľ mal za to, že preukázal reálne dodanie služieb po stránke formálnej ako
aj po stránke materiálnej. Nemal vedomosť o tom, akým iným spôsobom by mal preukázať zdaniteľné
obchody so spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Tvrdil, že svoje dôkazné bremeno uniesol a splnil
podmienky pre odpočítanie dane;
- v napadnutom rozsudku krajského súdu absentuje jeho riadne odôvodnenie podľa § 139 ods. 2

SSP. Označujúc napadnutý rozsudok krajského súdu za nejasný a nezrozumiteľný sťažovateľ vyjadril
v kasačnej sťažnosti názor, že požiadavka na náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia nebola
splnená.
20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa zotrval na svojich tvrdeniach uvedených
v preskúmavanom rozhodnutí a v podaniach predložených v priebehu správneho súdneho konania.

Podotkol, že svedkovia nepotvrdili dodanie fakturovaných služieb sťažovateľovi. Vo vzťahu k výpovedi
svedka p. S. žalovaný uviedol, že svedok nevedel uviesť, či bol pri vykonávaní práce aj niekto za
spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o, poprel, že by koordinoval, kontroloval, odsúhlasoval jeho prácu
p. Ľ. Gába (konateľ spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o,) alebo niekto zo spoločnosti IMPERIAL
BUSINESS s.r.o., nevedel uviesť, kto ďalší vykonával práce, nevedel opísať okolnosti zadávania práce,

aj keď potvrdil, že bol zamestnancom spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Zistené boli nezrovnalosti
medzi výpoveďami obidvoch svedkov, ktorými sťažovateľ argumentuje. Svedok Gába nevedel, prečo
je na faktúre, ktorej vystavenie potvrdil, názov odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o.,
nemal vedomosť, kde mali byť služby pre odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. poskytnuté
(uviedol priestory BILLA v Senci), a teda ich nemohol zabezpečiť ani prostredníctvom subdodávateľa.

Podľa odpovede odberateľa sa služby vykonávali na adrese „Pribylinská 2, 831 04 Bratislava a
RMX - Stará Vajnorská 37, 832 18 Bratislava“. Žalovaný vo vyjadrení následne zdôraznil, že nebolo
sporné vykonanie prác pre spoločnosť BILLA s.r.o., ale dodanie služieb sťažovateľovi. K námietke
sťažovateľa, akým spôsobom mal preukázať zdaniteľné obchody, žalovaný uviedol, že uvedené vyplýva
z obsahu výziev zaslaných správcom dane sťažovateľovi. Vzhľadom na to, že sťažovateľ vystupoval voči

svojim odberateľom ako jediný dodávateľ prevedených prác za obdobie od 01.03.2020 do 31.03.2020
(faktúra č. 2020006 vystavená pre spoločnosť BILLA s.r.o. a faktúra č. 20200018 vystavená pre
HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. za vykonané práce od 01.03. do 31.03.2020) a práce boli
realizované v priestoroch odberateľov, mal mať základné informácie o prevedených prácach, za akých
okolností sa zdaniteľný obchod uskutočnil, kto, akým spôsobom a v akom rozsahu sa o uskutočnenie

obchodov pričinil a podobne, keďže ich fakturoval odberateľom, podpisoval preberacie protokoly so
svojimi odberateľmi, prideľoval pracovníkov svojim odberateľom, zabezpečoval plnenie objednávok.
Vysvetlenia a vyjadrenia k tomu neposkytol. Sťažovateľ neprodukoval žiadnu relevantnú argumentáciu,
resp. nevyvinul procesnú aktivitu spočívajúcu v predložení dôkazov, ktorá by mala za následok prenos
dôkazného bremena na správcu dane, ani nenavrhol vykonať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré

sám nemôže predložiť. Ani na základe výzvy zaslanej podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku pochybnosti
správcu dane neodstránil, dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade bol
spochybnený vznik daňovej povinnosti dodaním služby u priameho dodávateľa sťažovateľa, spoločnosti
IMPERIAL BUSINESS s.r.o., ktorého si za svojho dodávateľa vybral práve sťažovateľ, a teda nesporne
bolo v jeho možnostiach si jednak svojho dodávateľa overiť a daný obchod aj náležite preukázať. Na

základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdil.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
21. Prejednávaná vec bola dňa 23.10.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“ alebo „najvyšší správny súd“), bola náhodným výberom

technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/81/2023.
22. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je
kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie

a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je
nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení
s § 452 ods. 1 SSP.
23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,

kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
24. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“
25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť,akpriodpočítanídanepodľa§49ods.2písm.a)máfaktúruodplatiteľavyhotovenúpodľa§71.“

28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.“

29. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
30. Predmetom kasačného konania je napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd zamietol ako nedôvodnú

správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov
o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2020.
31. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti bola skutkovo
aj právne obdobná vec identických účastníkov konania. Obdobnou kasačnou sťažnosťou sťažovateľa
s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol a v tomto smere

poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/43/2023 zo dňa 25.09.2024
(zdaňovacie obdobie apríl 2020).
32. Kasačný súd preto postupom v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/43/2023 zo dňa 25.09.2024 vydaného v obdobnej skutkovej a
právnej situácii, kedy kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky sťažovateľa ako nedôvodné a kasačnú

sťažnosť postupom podľa § 461 SSP zamietol. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje
na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje, na toto rozhodnutie
poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami či doplneniami textu v hranatých
zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite
s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.

33. „Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo najprv posúdiť otázku dostatočného odôvodnenia
napadnutého rozsudku a následne posúdiť právne názory správneho súdu v rozsahu, či závery
žalovaného a správcu dane o tom, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov
vychádzajú z riadneho zistenia skutkového stavu a z takého hodnotenia dôkazov, ktoré nemožno

považovať za svojvoľné.
34. Za kľúčové považoval kasačný súd na úvod vyhodnotiť námietku sťažovateľa o nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozsudku. Súčasťou práva sťažovateľa na spravodlivý proces je aj právo na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Správny súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový aprávny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právostranykonanianasúdnuochranu,resp.spravodlivýproces(napr.rozhodnutiaÚstavnéhosúduSR
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa kasačného súdu dostatočne

vyplývajú skutočnosti a právne dôvody, ktoré viedli správny súd k právnemu záveru o nedôvodnosti
podanej žaloby, čo je v súlade s procesnými požiadavkami vyjadrenými v § 139 SSP. [...] Námietku
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku preto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
35. V súvislosti s ďalšou nastolenou otázkou, (ne)unesením dôkazného bremena zo strany sťažovateľa,
dávakasačnýsúddopozornosti,ževrámcidaňovéhokonaniajepotrebnérozlišovaťmedzipožiadavkou

na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne
oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku
na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku
na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.
36. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na

odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení [čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci

Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24]. Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci

Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo
veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

37. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd zdôrazňuje, že správcom dane
a žalovaným deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane zo sporných
obchodov sťažovateľa so spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. bolo neunesenie dôkazného
bremena sťažovateľom vo vzťahu k preukázaniu reálneho dodania deklarovaných služieb deklarovaným
dodávateľom. Takto vymedzeným dôvodom nepriznania odpočítania dane bol pritom tak správny súd

ako aj kasačný súd viazaný.
38. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie dáva kasačný súd do
pozornosti, že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým
subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na
predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné

na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré
systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra

2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).
39. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.

6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné
transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).40. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi

daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový

subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).
41. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť

správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15. februára 2022).
42.Kasačnýsúdpovažujezapotrebnédodať,žemateriálnepodmienkypriznaniaprávanaodpočetdane
sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom -
odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej

časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú
(bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva
na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských
spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,

nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a
teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022,
publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako
ZNSS 23/2022).

43. V súvislosti s preskúmavaným prípadom sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom v tom, že
správca dane a žalovaný vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení materiálnych podmienok uplatneného
práva na odpočítanie dane z obchodov sťažovateľa so spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o.,
keď odberatelia sťažovateľa nevedeli potvrdiť výkon služieb deklarovanými pracovníkmi spoločnosti
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v rozhodnom období, pričom služby pre tieto spoločnosti mal sťažovateľ

vykonávať iba subdodávateľsky, cez spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. [služby pre odberateľa
HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. mal podľa výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa
vykonať subdodávateľ deklarovaného dodávateľa - spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o., pri ktorej
však nebolo preukázané, že mala v rozhodnom období akýchkoľvek zamestnancova, a ktorá bola
nekontaktná.] Táto skutočnosť bola aj podľa kasačného súdu spôsobilá založiť relevantnú pochybnosť

o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane sťažovateľom z obchodov
so spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a dôkazné bremeno preukazovať splnenie materiálnych
podmienok na odpočet dane tak bolo prenesené na sťažovateľa.44. V tomto smere sa kasačný súd rovnako zhoduje so správnym súdom, že sťažovateľ po prenesení
dôkaznéhobremenanepredložiltakérelevantnédôkazy,ktorýmibypotvrdilskutočnostinímdeklarované
na predložených faktúrach. Tieto závery správcu dane, žalovaného ako aj správneho súdu sťažovateľ

napokon dôvodne nerozporuje ani v podanej kasačnej sťažnosti.
45. Sťažovateľ namieta, že deklarovaný dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v [marci 2020
zamestnával 10 zamestnancov], a preto mal možnosť služby pre sťažovateľa vykonať. Kasačný
súd v súlade so závermi správneho súdu v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že spoločnosť
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. bola v čase daňovej kontroly nekontaktná a nepredložila žiadne

doklady, ktoré by preukazovali dodanie deklarovaných služieb sťažovateľovi. Na základe účtovníctva
spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. sa teda nepodarilo preukázať reálne uskutočnenie obchodov
so sťažovateľom. [Vo výpovedi konateľ spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v rozhodnom období -
pán M. (výsluch daného svedka bol vykonaný vo vyrubovacom konaní na základe návrhu sťažovateľa)
síce formálne potvrdil dodanie fakturovaných služieb, potvrdil, že pozná sťažovateľa a popísal i
priebeh nadviazania obchodnej spolupráce, avšak nevedel uviesť, či predmetné služby vykonal výlučne

prostredníctvom svojich zamestnancov alebo či bola časť služieb vykonaná subdodávateľsky cez
spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o. Pána M. síce potvrdil vystavenie faktúr, osoby, ktoré mali
služby vykonať, však nekonkretizoval. Rovnako potvrdil aj vykonanie prác pre spoločnosť HOMMEL
HERCULES FRANCE, s.r.o., avšak tieto neboli vykonávané „v sklade BILLA“, ako tvrdil. Naviac pán
M. nemal žiadne vedomosti o fungovaní spoločnosti z titulu funkcie konateľa ani o povinnostiach

zamestnávateľa vyplývajúcich mu z osobitných predpisov. Doklady spoločnosti po skončení funkcie
konateľa odovzdal novému konateľovi, a preto nedisponoval žiadnymi dokladmi. Pán M. nevedel uviesť
mená spolupracovníkov, meno realizátora účtovnej evidencie a nevedel uviesť mená zamestnancov,
ktorí realizovali predmetné zákazky. Kasačný súd zdôrazňuje, že nepredloženie dokladov od spoločnosti
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a neurčitá resp. rozhodné skutočnosti bližšie neobjasňujúca výpoveď

konateľa deklarovaného dodávateľa nie sú kladené sťažovateľovi za vinu. Logickým následkom
uvedeného však je, že deklarovaný dodávateľ neposkytol správcovi dane dostatočné listinné či iné
dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. skutočne
dodala sťažovateľovi deklarované služby v rozhodnom zdaňovacom období marec 2020. Všeobecnú,
ďalšími dôkazmi i konkrétnymi informáciami nepodloženú výpoveď konateľa deklarovaného dodávateľa

obsahujúcu navyše i rozpory so zisteným skutkovým stavom, za existencie správcom dane tu
identifikovaných dôvodných pochybností, nemožno považovať za preukazujúcu sporné plnenia, a to ani
jednotlivo ani v spojitosti s výpoveďou svedka S. - viď ďalej.] Pre priznanie odpočtu dane nestačí, tak
ako sa domnieva sťažovateľ, aby deklarovaný dodávateľ mal možnosť deklarované služby dodať, ale
ich dodanie v rozhodnom čase musí byť aj preukázané. Kasačný súd považuje závery správneho súdu o

nepreukázaní dodania konkrétnych služieb v rozhodnom období za jasné a dostatočné, preto námietku
sťažovateľa v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú.
46. Ani odkaz sťažovateľa na výsluch p. S. nemohol zvrátiť závery správneho súdu, keďže p. S. síce
potvrdil, že pracoval pre spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a vykonával práce v sklade BILLA,
ale jeho výpoveď nebola spôsobilá vyvrátiť pochybnosti vznesené správcom dane. Pri hodnotení tejto

výpovede je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázaní materiálnych
podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane ťaží prioritne daňový subjekt. Je to teda správca
dane a žalovaný, ktorí na podklade vykonaného dokazovania majú vznášať dôvodné pochybnosti a na
druhej strane je to sťažovateľ, ktorý je ich povinný v daňovom konaní vyvracať. Z tejto perspektívny je
potom potrebné hodnotiť aj výpoveď p. S.. Inými slovami, je potrebné posúdiť, či p. S. poskytol také

penzum konkrétnych informácií, aby bolo možné konštatovať, že pochybnosti vznesené a pomenované
správcom dane boli vyvrátené. Kasačný súd dáva v tomto smere do pozornosti, že vyjadrenia p. S. sú
všeobecné a neurčité. Pán S. síce potvrdzuje prácu v sklade BILLA a vie ju všeobecne popísať, ale
presnejšie nevie nič uviesť, napr. kto jeho prácu koordinoval, kde bol v tom čase ubytovaný (sťažovateľ
nesprávne uvádza, že svedok vedel uviesť, kde býval) alebo že si počet kartónov viedol pre seba

na papier (BILLA s.r.o. uviedla, že každý pracovník mal na preukázanie odvedenej práce pridelený
čip). S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že výpoveď p. S. pre svoju všeobecnosť a
absenciu podrobností týkajúcich sa dodávky služieb pre spoločnosť BILLA, s.r.o., nemá takú kvalitu,
aby bolo možné uzavrieť, že sťažovateľ uniesol v predmetnej veci svoje dôkazné bremeno. Výpovedná
(informačná) hodnota predmetnej svedeckej výpovede je teda tak nízka, že neprestavuje relevantný

dôkaz o faktúrami deklarovaných sporných plneniach a teda závery správneho súdu obstoja aj v tomto
smere. Napokon, výpovedná hodnota toho výsluchu je pre preukázanie dodania služieb pre konečného
odberateľa služieb - spoločnosť HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. úplne irelevantná, keďže k tejto
spoločnosti sa svedok vôbec nevyjadril a nepamätal si, že by mal v jej priestoroch pracovať.47. Tiež, ak sťažovateľ tvrdí, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. poskytovala služby
subdodávateľsky, závery správcu dane a žalovaného v tomto smere považuje kasačný súd za
dostatočne odôvodnené a túto námietku rovnako považuje za nedôvodnú. Jediná spoločnosť, ktorú

správca dane identifikoval ako dodávateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., bola spoločnosť
DELIVERY SERVICES s. r. o., táto ale v rozhodnom období neevidovala žiadnych zamestnancov a
nebola ani evidovaná v registri zamestnávateľov. Spoločnosť mala virtuálne sídlo, jej jediný spoločník
a konateľ bol občan Rumunska. Daňové priznanie pre DPH podala táto spoločnosť naposledy za
zdaňovacie obdobie marec 2020 [kde však vykázala nízku daňovú povinnosť - daň na výstupe je takmer

rovnaká ako odpočítaná daň na vstupe], [kontrolné výkazy DPH] a daňové priznanie pre daň z príjmov
právnických osôb nepodala nikdy. Ani cez túto spoločnosť nebolo teda možné potvrdiť skutočnosti
tvrdené sťažovateľom a deklarované predloženými faktúrami.
48. Ak sťažovateľ namieta, že zo strany daňových orgánov nebolo spochybnené, že služby boli
sťažovateľom dodané jeho odberateľom, čo má podľa jeho názoru potvrdiť aj dodanie služieb jeho
dodávateľom, aj túto jeho námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Samotná skutočnosť, že

sťažovateľ dodal služby jeho odberateľom, nemá totiž dôkazný potenciál preukázať aj dodanie služieb
jeho deklarovaným dodávateľom. V tomto konaní posudzovaný obchod medzi sťažovateľom a jeho
dodávateľom - spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s. r. o. - musí byť rovnako riadne preukázaný a aj v
súvislosti s ním musia byť samostatne splnené materiálne podmienky na odpočet dane, čo však daňové
orgány relevantne spochybnili.

49. Skutočnosť, že sťažovateľ sporné faktúry uhradil, nemá podľa kasačného súdu tiež potenciál
preukázať skutočné dodanie služieb deklarovaným dodávateľom. Uvedené platí o to viac, že správca
dane zistil, že hneď po prijatí finančných prostriedkov na účet spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o.,
boli tieto prostriedky vyberané v bankomate.
50. Kasačný súd sa tiež stotožnil so správnym súdom, že sťažovateľ žiadne ďalšie dôkazy vykonať

nenavrhoval, a preto sa mu nepodarilo vyvrátiť pochybnosti komunikované správcom dane a žalovaným.
51. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom
daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali
len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných
dokladov ním vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa.

Kasačný súd zastáva názor, že od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť,
preukázať (či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného
vzťahu a okolnosti dodania deklarovaných služieb.
52. S ohľadom na už uvedené kasačný súd uzatvára, že sa stotožnil s názorom správneho súdu
a zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú preskúmateľné čo

do dôvodu neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane, hodnotenia dôkazov a vysporiadania
sa so sťažovateľovými námietkami. Správcovi dane sa podarilo vykonaným dokazovaním pomenovať
dôvodné pochybnosti o splnení materiálnej podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane zo
sporných obchodov, pričom dôkazy predkladané sťažovateľom tieto pochybnosti nevyvrátili. Kasačný
súd nezistil ani excesívny prístup žalovaného či správcu dane k hodnoteniu dôkazov a rozsah

vykonaného dokazovania považuje za postačujúci.“
53. So zreteľom na uvedené závery vyhodnotil kasačný súd aj v tu prejednávanej veci kasačnú sťažnosť
sťažovateľa ako nedôvodnú. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že v daňovom konaní sa uplatňuje
zásada prejednávacia, nie vyhľadávacia, a preto správca dane vo všeobecnosti nie je povinný zisťovať,
od koho sťažovateľ ako kontrolovaný daňový subjekt nadobudol službu, ktorú dodal svojim odberateľom,

ak ju nenadobudol od deklarovaného dodávateľa. Zároveň kasačný súd prízvukuje, že daňové orgány
nemajú povinnosť uviesť, aké ďalšie konkrétne doklady má daňový subjekt predložiť na preukázanie
jeho nároku, keďže dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Základnou podmienkou odpočítania
DPH je, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť (§ 19 - 21 zákona o DPH). Ak nedôjde k vzniku
daňovejpovinnostidodávateľa,nevznikáaniprávonaodpočítanieDPH.Vprejednávanejvecisťažovateľ

nepreukázal, že bola splnená podmienka, že poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba. V konaní
neexistujú osobitné skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali, že prípadný skutočný dodávateľ, ktorého
sa nepodarilo identifikovať, je inou zdaniteľnou osobou.
VII. Záver
54. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej

sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý
bol náležite a riadne odôvodnený. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa §
461 SSP ako nedôvodnú zamietol.55. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom

stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný
súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
56. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.