Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/190/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123210101
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3123210101.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov - matka C. D. E., nar.
XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom F. XXXX/XX, G., právne zastúpená: Advokátska
kancelária JUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková so sídlom A. XXXX, G., a otec A. B., nar.
XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom H. XXXX/XX, I., t. č. bytom A. XX, J., o návrhu otca
na úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.

31P/160/2023 - 109 zo dňa 06. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/160/2023 - 109 zo dňa 06. augusta 2024 p o t v r
d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Návrh
otca sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/160/2023 – 32 zo dňa 15.11.2023 bol zamietnutý
horeuvedený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. O odvolaní otca voči predmetnému
uzneseniu bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12CoP/22/2024 – 43 zo dňa
29.02.2024 tak, že predmetné uznesenie bolo potvrdené.

3. Styk otca s maloletým synom je upravený meritórne – právoplatným rozsudkom č.k. 34P/227/2016 –
420 zo dňa 05.04.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčín č.k. 6CoP/52/2017 – 444 zo

dňa 26.09.2017 v každom nepárnom týždni v roku od soboty 08.00 hod. do nedele do 19.00 hod..

4. Dňa 06.08.2024 boli nariadené vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. štyri súdne pojednávania,
a to pod sp. zn. 31P/160/2023 – úprava styku otca v dňoch 16.11., 17.11., sp. zn. 31P/175/2023 -
zmena úpravy práv a povinností k maloletému A., kde otec žiadal maloletého zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti a za predpokladu, že súd jeho návrhu nevyhovie, navrhne zveriť maloletého do jeho
osobnej starostlivosti a upraviť styk matky, ktorý bližšie nešpecifikoval, sp. zn. 31Em/6/2023 – konanie

o výkon rozhodnutia, sp. zn. 31P/167/2023, v ktorom otec žiadal upraviť jeho styk s maloletým A. počas
zimných prázdnin. Na pojednávaní dňa 06.08.2024 bolo bez návrhu začaté konanie aj o úpravu styku
otca s maloletým počas jarných a letných prázdnin. Okresný súd nezačínal konanie bez návrhu v časti
úpravy styku počas veľkonočných prázdnin, nakoľko o tejto úprave styku už bolo rozhodnuté v inomkonaní, ktoré ešte nie je doposiaľ právoplatne skončené. Návrh otca na úpravu styku s maloletým počas
veľkonočných prázdnin bol súdom zamietnutý z dôvodu, že súd rešpektoval prianie maloletého, ktoré
vyjadril pri šetrení pred kolíznym opatrovníkom, že k otcovi na Veľkú noc nechce ísť, chce byť doma a

chce ísť so svojimi spolužiakmi šibať spolužiačky. Uviedol, že starú mamu vo Vrútkach môže vyšibať aj
inokedy.Okresnýsúdprirozhodnutíprihliadalajnaznaleckýposudokč.01/2023vypracovanýznalkyňou
z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, vypracovaný PhDr. E. D. pre OKP OR PZ
v Trenčíne pod ČVS: ORP-743/1-VYS-TN-2022, z ktorého vyplynulo, že maloletý A. netrpí žiadnym
psychiatrickým ochorením ani psychickou poruchou, nevykazuje patologické skóre v žiadnej oblasti.

Maloletý je vzhľadom na vek schopný vyvodiť primeraný morálny úsudok („dobré“ - „zlé“). Maloletý
nemá vybudovaný blízky emocionálny vzťah s biologickým otcom. Vzťahovo dôležitejšou osobou je
preňho matka. Maloletý hovorí, že otec je zlý. Nevie, ale taktiež konkrétne rozviesť, prečo je zlý, čo
robí, nevie uviesť ani iné vlastnosti otca, či už negatívne alebo pozitívne. Vo vzťahu k otcovi je neistý,
ale nie úplne odmietavý. Pokiaľ ide o vzťah maloletého k otcovi, maloletý nemá záujem o stretávanie
s otcom, cíti sa byť zaťažený a znechutený, keď tam má ísť. Uvádza, že sa tam nudí a nemá tam čo

robiť. Doporučené bolo, že je vhodné žiadnym spôsobom na chlapca nevyvíjať tlak, vzhľadom na možné
negatívne dôsledky takéhoto správania a tlaku, ktoré vyvolávajú u Patrika intenzívny až neprekonateľný
odpor a vzdor. Predmetné pojednávanie pod sp. zn. 31P/167/2023 bolo súdom odročené za účelom
nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatria, kde budú vyšetrení obaja rodičia, ako
aj znalcom z odboru poradenská psychológia, kde budú vyšetrovaní rodičia spolu s maloletým s cieľom

zistiť vzťah maloletého k obidvom rodičom, prípadne manipuláciu maloletého niektorým z rodičov, taktiež
za účelom zistenia názoru maloletého kvalifikovaným odborníkom s cieľom zistiť, či názor maloletého
je autentický s jeho predošlými vyjadreniami vo všetkých konaniach, a taktiež za účelom zistenia čo
najvhodnejšej úpravy styku maloletého s otcom s prihliadnutím na jeho zdravý psychický a fyzický vývin.

5. Na pojednávaní dňa 06.08.2024 okresný súd na návrh otca uznesením pripustil zmenu petitu v zmysle
jeho písomného podania doručeného súdu dňa 29.07.2024. Matka s návrhom otca nesúhlasila, pričom
poukázala na to, že podľa právoplatného rozhodnutia má otec upravený styk, môže si zariadiť rodinné
oslavy tak, aby sa tieto realizovali počas nepárnych víkendov, kedy má styk upravený.

6. Okresný súd s poukazom na článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 Zákona o rodine, § 25
ods. 1 Zákona o rodine, § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 43 ods. 1 Zákona
o rodine a vykonané dokazovanie návrh otca zamietol. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým
významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou
úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv

a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len
v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu
nežijú.

7. V danej veci okresný súd zistil, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Rozsudkom

č.k. 34P/227/2016 – 420 zo dňa 05.04.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčín č.k.
6CoP/52/2017 – 444 zo dňa 26.09.2017 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť a rodičia sa dohodli
na úprave styku tak, že otec bude mať právo stretávať sa s maloletým A. každý nepárny týždni v roku od
soboty 08.00 hod. do nedele do 19.00 hod.. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/260/2018

– 900 zo dňa 29.11.2022 bol okrem iného zamietnutý návrh otca na zverenie maloletého A. do jeho
osobnej starostlivosti. Predmetný rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Žiline rozsudkom pod sp.
zn.14CoP/67/2024zodňa10.05.2024.Vrámcitohtokonaniaotecpodalnávrhnajehorozšíreniestykus
maloletým A., ktorý zobral späť, v dôsledku čoho konanie o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým
A. bolo súdom zastavené. Otec do rozhodnutia v tejto veci nepodal riadny návrh na rozšírenie jeho styku

s maloletým A. v rámci bežnej úpravy. Domáhal sa len úpravy jeho styku s maloletým počas zimných
prázdnin a Veľkej noci. O jeho návrhu na úpravu styku počas veľkonočných sviatkov okresný súd
rozhodol v konaní pod sp. zn. 31P/42/2023, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Keďže styk otca
s maloletým A. bol naposledy upravený v roku 2017, je nesporné, že tento styk je nevyhnutné rozšíriť. Z
týchto dôvodov bolo začaté súdom aj konanie bez návrhu pod sp. zn. 31P/167/2023 o úpravu styku otca

s maloletým A. počas jarných a letných prázdnin, kedy v rámci tohto konania súd nariadil s poukazom
na dlhodobo veľmi vážne narušené konfliktné vzťahy rodičov, ktorí nedokážu spolu kooperovať pri
výchove maloletého A., ktorý je tým vťahovaný do ich hlbokého rodičovského konfliktu a táto skutočnosť
môže postupne ovplyvňovať jeho postoj k rodičom, znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatria,ktorým budú vyšetrení obaja rodičia, ako aj znalcom z odboru poradenskej psychológie, ktorým budú
vyšetrení rodičia aj maloletý A.. Podľa tvrdenia matky, maloletý v súčasnosti odmieta k otcovi chodiť,
i napriek tomu, že ho motivuje, pýta sa, či nechce u otca zostať aj naviac, maloletý A. jej doma tvrdí,

že otec sa ho pýta kolom dokola, keď je uňho, dáva mu otázky, ktoré sú mu nepríjemné a tiež sa
bojí, že ho otec bude spovedať. Maloletý A. taktiež pri pohovore s kolíznym opatrovníkom, ako aj
so zákonnou sudkyňou uviedol svoje prianie a predstavy o tom, v ktorom výchovnom prostredí chce
zostať, ako aj o stretávaní sa s otcom. Nechcel však, aby sa o týchto vyjadreniach dozvedeli jeho
rodičia. Už to je signálom toho, že tým, že je vťahovaný do rodičovského konfliktu, sa cíti nepríjemne

a snaží sa s tým vyrovnať. Matka vo všetkých konaniach poukazuje na to, že starostlivosť o svojho
syna zabezpečuje vzorne, dôsledne, maloletému A. vysvetľuje, že je preňho dôležité chodiť k otcovi,
motivuje ho k stretnutiam s ním, ba dokonca umožňuje otcovi aj styk nad rámec súdneho rozhodnutia,
keď s tým súhlasí maloletý. No však vo všetkých konaniach tvrdí, že môže na základe svojej dobrej vôle
urobiť čokoľvek, nikdy s tým otec nebude spokojný. V tomto konaní však poukázala na to, že v poslednej
dobe maloletý odmieta k otcovi chodiť a ona nepôjde proti jeho vôli. Otec tvrdí opak. Tvrdí, že matka

nechce, aby sa viacej stretával so synom a taktiež ani, aby sa stretávala s maloletým A. jeho rodina.
Poukazuje vo všetkých konaniach na dôležitosť role otca v živote maloletého a na jeho právo podieľať
sa na starostlivosti o maloletého.

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd zdôraznil, že sú to rodičia, ktorí by v záujme

maloletých detí mali prejaviť určitú mieru vzájomnej tolerancie a pochopenia, lebo ďalším prehlbovaním
konfliktných situácií môže viesť v budúcnosti i k citovému ochladnutiu zo strany detí voči rodičom. Takýto
postoj musia však zaujať obidvaja rodičia a v danom prípade by sa mal aj otec zamyslieť nad svojim
konaním a prejaviť viac tolerancie a väčšiu snahu o nekonfliktné riešenia pri výkone rodičovských práv a
povinností k maloletému A.. Týmto návrhom otec žiadal upraviť styk s maloletým A. 16. a 17.11., kedy má

narodeniny. Úprava styku rodiča počas jeho narodenín nie je z hľadiska justičnej praxe úpravou bežnou.
Jepotrebnépoukázaťnato,žeotecmáprávoplatnýmvyššiecitovanýmrozhodnutímmeritórneupravený
styk. Okresný súd konštatoval, že otec si môže naplánovať rodinnú oslavu svojich narodenín tak, aby sa
tieto realizovali počas nepárneho víkendu, kedy má upravený styk s maloletým, aby sa na tejto oslave
mohol zúčastňovať aj jeho jediný syn, maloletý A.. Takáto prax sa realizuje vo všetkých rozvedených aj

rozídených rodinách. Pokiaľ aj zákon o rodine nedefinuje záujem maloletého dieťaťa, tak v jeho záujme
je iba to, čo mu je na prospech, z čoho má dieťa osoh a prospieva jeho vývoju. V záujme maloletého
dieťaťa, ktorý prevažuje nad záujmom otca maloletého dieťaťa je to, aby tento nemal ohrozené zdravie,
psychiku, aby nebol traumatizovaný, čo prevažuje nad zabezpečením výkonu rodičovských práv zo
strany otca maloletého dieťaťa. Okresný súd, preto návrh v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa

na základe zistených skutočností pri vykonanom dokazovaní, so zohľadnením samotného vyjadrenia
maloletého A., ktorému venoval náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti,
zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal otec odvolanie, pretože sa absolútne nestotožnil s
rozhodnutím okresného súdu, ktorý jeho návrh v plnom rozsahu zamietol. Okresný súd má vedomosť,
že matka sa na pojednávaniach a aj vo svojich vyjadreniach opisuje ako osoba, ktorá nemá problém dať
syna A. otcovi aj nad rámec súdom stanoveného času, čo je to len „slovný blaf“, ktorý sa nezakladá na
pravde. Aj toto konanie je toho jasným príkladom, keďže matka neakceptuje ani len oslavu narodenín

otca maloletého A. počas dní, v ktorých nie je súdom stanovený styk v daný deň. Okresný súd a ani
matka dokonca neakceptovali širokú rodinnú oslavu okrúhleho výročia otca 50 rokov a jeho žiadosti, aby
mohol mať otec na uvedenej oslave aj svojho jediného syna A.. Argumentácia matky a štátneho aparátu,
že otec má oslavovať len v čase, v ktorom má súdom stanovený čas so synom, nie je z časového
hľadiska úplne skĺbiteľná s možnosťou oslavy širokej rodiny, ktorá príde až zo zahraničia, možnosti

rezervovania spoločenských priestorov len pre názorový pohnútok jednej osoby, ktorá má „dispozičné“
právo rozhodovať o jedinej osobe – synovi A.. Ak štátny orgán opakovane vypisuje a deklaruje, že rodičia
sa nevedia na ničom dohodnúť, možno si relevantne položiť otázku, kto v konaniach, kedy má otec
snahu stretnúť sa so synom podporuje matku v jej skoro všetkých zamietaných postojoch. Otec nežiadal
okresný súd o širokú úpravu styku. Jedná sa len o jeho narodeniny raz do roka, ktoré by rád oslavoval aj

za prítomnosti svojho syna A.. Položil otázku, či tu už nevzniká podozrenie na možnú zaujatosť štátnej
inštitúcie „OS TN voči mojej osobe, ktorá v poslednej dobe všetku moju snahu o stretávania sa so synom
A.periodickyzamieta.“.Navrhol,abyodvolacísúdzmenilnapadnutéuznesenieOkresnéhosúduTrenčínč.k. 31P/160/2023 zo dňa 06.08.2024 a vydal „uznesenie, ktorým Styk otca s mal. A. sa upravuje podľa
pôvodného návrhu otca.“

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku),
bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto mu nemôže dať za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/

ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

13. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom, ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd

rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

14. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako

už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce

najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnomprerozhodnutiedokazovanímriadnezistilskutkovýstavveci,aplikovalnaňsprávnypredpisa
svojerozhodnutiedostatočneapresvedčivoodôvodnil.Okolnostinamietanéotcomvodvolanínemajúza
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou súdu prvej inštancie.

15. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom otca sa žiada na tomto mieste uviesť, že zmena pomerov
odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností maloletého dieťaťa, poprípade
súdom schválenú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, len vtedy, ak iné okolnosti prevažujúnad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Je tomu tak obvykle v tých prípadoch, v ktorých
sa skôr vykonaná úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu stane s ohľadom na
zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezaisťuje najpriaznivejšie podmienky pre zdarný vývoj dieťaťa.

Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými
pomermi tak, ako boli zistené v príslušnom konaní, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu
rozhodnutiu. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom
existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania
o výkone rodičovských práv a povinností, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho

vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa
rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo
právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma
rodičmi .Podľa zistení odvolacieho súdu všetky tieto postuláty boli v rozhodnutí okresného súdu

dodržané. Dominantným ustanovením Dohovoru o právach dieťaťa prijatého v New Yorku 20. novembra
1989 vyhláseného pod č. 104/1991 Zb. je čl. 3, v ktorého prvom odseku sa konštatuje, že záujem dieťaťa
musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už ju uskutočňujú verejné
alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, správne alebo zákonodarné orgány. Záujem
dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí vo svojom čl. 3 totiž reflektuje

skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané
svojimi rodičmi, nedá sa odhliadnuť od toho, že aj dieťa samé je bytosťou jedinečnou, obdarenou
neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami,
teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine to najlepšie, totiž to, aby uvedené atribúty nezostali
prázdnymi slovami. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky,

porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho
osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju
a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych
predpisoch.

16. Otec svojím návrhom žiadal upraviť styk s maloletým A. v dňoch 16. a 17.11., kedy má narodeniny.
Okresný súd uviedol, že úprava styku rodiča počas jeho narodenín nie je z hľadiska justičnej praxe
úpravou bežnou. Je potrebné poukázať na to, že otec má právoplatným vyššie citovaným rozhodnutím
meritórne upravený styk, takže si môže naplánovať rodinnú oslavu svojich narodenín tak, aby sa tieto
realizovali počas nepárneho víkendu, kedy má upravený styk s maloletým, aby sa na tejto oslave mohol

zúčastňovať aj jeho jediný syn, maloletý A.. Pokiaľ okresný súd uviedol, že takáto prax sa realizuje
vo všetkých rozvedených aj rozídených rodinách, tak odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
s týmto záverom okresného súdu nemal súhlasiť. Pokiaľ aj zákon o rodine nedefinuje záujem maloletého
dieťaťa, tak v jeho záujme je iba to, čo mu je na prospech, z čoho má dieťa osoh a prospieva jeho vývoju.
V záujme maloletého dieťaťa, ktorý prevažuje nad záujmom otca maloletého dieťaťa je to, aby tento

nemal ohrozené zdravie, psychiku, aby nebol traumatizovaný, čo prevažuje nad zabezpečením výkonu
rodičovských práv zo strany otca maloletého dieťaťa. Ak okresný súd návrh, v čo najlepšom záujme
maloletého dieťaťa na základe zistených skutočností pri vykonanom dokazovaní, so zohľadnením
samotného vyjadrenia maloletého A., ktorému venoval náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a
rozumovej vyspelosti, zamietol, tak odvolací súd považoval takéto rozhodnutie za vecne správne cez

úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP poukazuje v podrobnostiach na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu.

17. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

irelevantnú odvolaciu argumentáciu otca, zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť
rozhodnutie o jeho návrhu, potom odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou v tomto rozhodnutí.18. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o

jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak
súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom
predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva
na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné
konanie súdov. Uvedené postuláty boli v postupe okresného súdu, napriek námietkam otca dodržané

a odvolanie otca teda nebolo dôvodné ani v časti, v ktorej namietal, že „Myslím si, či tu už nevzniká
podozrenie na možnú zaujatosť štátnej inštitúcie OS TN voči mojej osobe, ktorá v poslednej dobe všetku
moju snahu o stretávania sa so synom A. periodicky zamieta.“

20. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej

inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru

odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady

aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom

na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

23. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

24. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).