Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 15, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121210273
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5121210273.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

46C/80/2021

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Ščury
PhD., advokát so sídlom Mierova 1725, Čadca, IČO: 33916071, proti žalovaným: v rade 2/ D. E. F.,
nar. XX.X.XXXX, 1510 Jackson st. NE, 200 14 Washington DC, zastúpená splnomocneným zástupcom:
D. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, E. G. I., v rade 24/ J. C., neznámy vlastník zastúpený

Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17335345, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

46C/80/2021

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre obec Ďurčiná,
katastrálne územie C., okres Žilina, a to parcela C KN č. XXX/X – orná pôda o výmere 654 m2 a parcela

C KN č. 923/7 – orná pôda o výmere 683 m2, a toto v y p o r i a d a v a tak, že predmetnú nehnuteľnosť
prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1-ina.

II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v rade 1/ k nehnuteľnosti evidovanej
na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre obec Ďurčiná, katastrálne
územie C., okres Žilina, a to parcela KN E č. 517/3 – lesný pozemok o výmere 129 m2 a toto v y
p o r i a d a v a tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele
1/1-ina.

III. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/, 2/ a 24/ k nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXX vedenej Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre obec Ďurčiná,
katastrálne územie C., okres Žilina, a to parcela KN E č. 517/644 – orná pôda o výmere 425 m2 a toto
v y p o r i a d a v a tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele
1/1-ina.

IV. Žalobca je p o v i n n ý spoločne a nerozdielne zaplatiť:
a. žalovanej v rade 1/ primeranú náhradu vo výške 945,50 Eura
b. žalovanej v rade 2/ primeranú náhradu vo výške 183,54 Eur,
c. žalovanej v rade 24/ primeranú náhradu vo výške 44,27 Eur,
a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

46C/80/2021
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.12.2021 domáhal pôvodne voči žalovaným

v rade 1/ až 24/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam – parc. KN-C
č. 923/6 - orná pôda o výmere 654 m2, pare. KN-C č. 923/7 - orná pôda o výmere 683 m2 zapísané na
L V č. XXX parc. KN-E č. 517/300 - lesný pozemok o výmere 129 m2 zapísanej na LV č. XXX a pare.
KN-E č. 517/644 - orná pôda o výmere 425 m2 zapísanej na LV č. XXX vedené Okresným úradom Žilina
- katastrálny odbor pre k.ú. C., obec Ďurčiná, okres Žilina. Uvedené podielové spoluvlastníctvo navrhol
vyporiadať tak, že súd nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť

žalovaných v rade 1/ až 24/. Trovy konania nežiadal priznať.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je vedený ako spoluvlastník v podieloch 391/480 a
1/8naLVč.XXXprek.ú.Ďurčina,ďalejakospoluvlastníkvpodieloch1/4,10/80,1/10.1/8a20/80naLV
č. XXX a tiež ako spoluvlastník v podieloch 57/80. 1/8 a 80/1920 na LV č. XXX. Uviedol, že nemieni ostať

v podielovom spoluvlastníctve na uvedených listoch vlastníctva. Žalovaná v rade 1/je zapísaná na L V č.
XXXpodB5,naLVč.XXXpodB2akoK.F.(tedazaslobodná),naLVč.XXXpodB4akoK.F.(tedaopäť
za slobodná) ako neznáma vlastníčka, pričom potvrdením zo dňa 01.07.2021 obec Ďurčina, potvrdila,
že jej pobyt je neznámy. Žalovaná v rade 2/je známa vlastníčka zapísaná na LV č. XXX pod B 35, pričom
s touto som sa snažil ako žalobca mimosúdne dohodnúť, avšak neúspešne, pričom mi je známe, že

žalovaná v rade 2/ žije v USA, pričom k žalobe prikladám prvú stranu zmluvy, ktorú však žalovaná v rade
2/ nepodpísala. Žalovaní v rade 3a/ až 3e/ sú dedičmi po K. F. (za vydatá L.), ktorá je zapísaná na L V č.
XXX pod B4 a v L V č. 875 pod B6 ako neznáma vlastníčka. Avšak dopytom na Okresný súd Žilina som
zistil, že dedičské konanie po tejto poručiteľke bolo vedené pod D756/93, pričom na základe uznesenia
OS Žilina č. D756/93-57 Dnot 523/94 zo dňa 26.06.1995 boli dedičmi po poručiteľke manžel J. L., ktorý

je už zosnulý a deti žalovaní v rade 3a/ až 3e/ (žalovaní v rade 3/ až 7/, pozn. súdu). Žalovaní v rade 4aa/
až 4ed/ sú dedičmi po J. F. (za vydatá Sudorovej). ktorá je zapísaná na LV č. XXX pod B6 ako neznáma
vlastníčka. Avšak dopytom na OS Žilina som zistil, že dedičské konanie po poručiteľke bolo vedené
dva krát pod Dl 143/90 a pod D518/67. pričom na základe uznesenia Štátneho notárstva v Žiline č.
D518/67-22zodňa14.06.1967bolidedičmipoporučiteľkemanželJ.B..ktorýužzomreladetiresp.vnuci

žalovaní v rade 4aai až 4ed/ (žalovaní v rade 8/ až 23/, pozn. súdu). Po dcére poručiteľky M. N. L. B.. nar.
XXXX a zomretej 2017 - žalovaní v rade 4aa/ až 4ac/ (žalovaní v rade 8/ až 10/, pozn. súdu). Po synovi
poručiteľky M. B.. nar. XX.XX.XXXX zomretom 30.05.2010 žalovaní v rade 4ba/ až 4bc/ (žalovaní v rade
11/ až 13/, pozn. súdu). Po synovi poručiteľky H. B., nar. XX.XX.XXXX zomretom 24.03.1999 žalovaní v
rade 4ca/ až 4cc/ (žalovaní v rade 14/ až 16/, pozn. súdu). Po synovi poručiteľky A. B., nar. XX.XX.XXXX

zomretom 03.03.2019 žalovaní v rade 4da/ až 4dc (žalovaní v rade 17/ až 19/, pozn. súdu). /. Po synovi
poručiteľky O. B., nar. XX.XX.XXXX, zomretom 25.08.2007 žalovaní v rade 4ea/ až 4ed/ (žalovaní v rade
20/ až 23/, pozn. súdu), pričom k tomuto prikladám aj osvedčenie o dedičstve Č. 21 D 802/2007 Dnot
248/07 zo dňa 21.02.2008. Žalovaná v rade 5/ je zapísaná na LV č. XXX pod B3. ako C. J. (Žiačiková),
ako neznáma vlastníčka, pričom potvrdením zo dňa 21.04.2020 obec Ďurčiná potvrdila, že jej pobyt

je neznámy. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa
§ 142 ods. 1 OZ k nehnuteľnostiam v k.ú. Ďurčina evidovaným na LV č. XXX, XXX K. XXX a navrhol
prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou žalobcu vyplatiť žalovaných. Prvý
spôsob vysporiadania - reálnou deľbou nie je možný, pretože sa nadobúda poľnohospodárska pôda a
lesný pozemok. Z tohto dôvodu chcem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a teda odkúpiť

nasledovné podiely v nižšie uvedených výmerách za cenu 10 € za m2 a to podľa výšky spoluvlastnícky
podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov, t.j. žalovanej v rade 1/ sumu 66,85 Eur za podiely
žalovanej v rade 1/, za podiely žalovanej v rade 5/ sumu 44,27 Eur. Žalovanej v rade 2/ navrhol vyplatiť
titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu vo výške 183,54 Eur, žalovaným v rade 3a/ až
3e/ spoločne a nerozdielne sumu vo výške 277.- Eur (žalovaní v rade 3/ až 7/), žalovaným v rade 4aa/

až 4ed/ (žalovaní v rade 8/ až 23/) spoločne a nerozdielne sumu vo výške 64,50 Eur.
3. Dňa 23.3.2022 doručil splnomocnený zástupca žalovanej v rade 2/ súdu vyjadrenie k žalobe (č.l.
72), v ktorom uviedol, že zo strany žalobcu dochádza k podvodnému konaniu, pán B. sa snaží
získať spoluvlastnícke podiely pozemkov žalovanej v rade 2/ predkladaním nepravdivých údajov. V
prípade pozemku registra C KN parcela č. 923/6 orná pôda o výmere 654 mt evidovaná Okresným

úradom v Žiline, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. C., obec Ďurčiná, okres P.,pod B 35 spoluvlastníckom podiele X/XXX-XX, predstavuje podiel mojej mamy 6,81 m2. V prípade
pozemku registra C KN parcela č. 923/7 orná pôda o výmere 683 m2, evidovaná Okresným úradom
v Žiline, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. C., obec Ďurčiná, okres Žilina,

pod B 35 spoluvlastníckom podiele X/XXX-XX, predstavuje podiel mojej mamy 7,12 m2. V prípade
pozemku registra E KN parcela č. 517/641 orná pôda o výmere 42 mt evidovaná Okresným úradom
v Žiline, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. C., obec Ďurčiná, okres P., pod
B 5 spoluvlastníckom podiele XX/XXXX-XX, predstavuje podiel mojej mamy 0,44 m2. V prípade
pozemku registra E KN parcela č. 517/644 orná pôda o výmere 425 mi evidovaná Okresným úradom

v Žiline, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. C., obec Ďurčiná, okres P., pod B
19 spoluvlastníckom podiele XX/XXXX-XX, predstavuje podiel žalovanej v rade 2 vo výške 4,43 m2.
Uvedenéspoluvlastníckepodielysasnažilžalobcanajskôrzískaťvydržaním,keďvmájiroku2020zaslal
žalovanej v rade 2/ prostredníctvom firmy MONDO NUOVO , s . r . o . žiadosť o vydržanie. Toto konanie
žalovanú v rade 2/ veľmi nahnevalo, ale aj napriek tomuto jednaniu zo strany pána B., ponúkla možnosť
na odkúpenie svojich spoluvlastníckych častí ( 55 USD/ m2). Následne dokonca poskytla návrh na

odkúpenie za zníženú cenu vo výške 32,- Eur za m2. Na základe toho mala pani B. (začala riešiť za
svojho otca) pripraviť a zaslať na podpis kúpnu zmluvu. Moja mama bola pripravená napísať plnú moc -
splnomocniť ma na podpis tejto kúpnej zmluvy, a až by boli peniaze prevedené na jej účet, (ako poistka
pre B. mal spolu s kúpnou zmluvou slúžiť aj výpis z účtu o zaplatení - odkúpení týchto spoluvlastníckych
podielov) tak by sa odoslala podpísaná zmluva Sudorovým. Následne syn žalovanú v rade 2/ upozornil,

že v zmysle zmluvy by došlo k prevodu všetkých nehnuteľností za celkovú sumu 822,- Kč, t.j. nie za 1
m2. Na základe tohto ďalšieho pokusu zo strany Sudorových získať jej spoluvlastnícke podiely tentoraz
nie zadarmo, ale za smiešnu cenu (822 Kč / všetko) sa žiadna zmluva nepodpísala a mama sa s nimi
odmietla naďalej baviť. Spoluvlastnícke podiely mohli byť pánovi B. odpredané, no zo strany žalobcu
došlo k pokusu o podvod, kedy pri zaslaní kúpnej zmluvy namiesto dohodnutej ceny 822 Kč / m2 bolo

uvedené 822 Kč / všetko! Na základe týchto skutočností nemá pán B. žiadne právo požadovať vyššie
uvedené spoluvlastnícke podiely mojej mamy, D. E. F., nar. XX.X.XXXX, pretože údajmi, ktoré súdu
uvádza sa nezakladajú na pravde!
4. Dňa 29.3.2022 doručil vyjadrenie vo veci zástupca žalovaných v rade 1/ a 24/ (č.l. 102), ktorý
uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním do výlučného

vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu vo výške 10,- Eur za 1 m2, a to výlučne k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č.XXX, LV č. XXX a LV č. XXX. Pokiaľ ide o pozemok parcela E KN č. 517/300 –
lesný pozemok evidovaný na LV č. XXX zdôraznil, že v zmysle identifikácie parciel ide o vodnú plochu
a ornú pôdu, ktorá patrí podľa zákona do správy Slovenského pozemkového fondu.

5. Žalovaní v rade 3/ až 21/ a 23/ sa k žalobe vyjadrili v podaniach doručených súdu dňa 4.4.2022
a nasledovne, v ktorých s obsahom žaloby a navrhovaným petitom súhlasili.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 29.4.2021 (č.l. 150). Vo
vyjadrení uviedol, že žalovaní v rade 1/, 3/ až 24/ súhlasia so žalobou v plnom rozsahu. S navrhovanou

cenou súhlasí aj zástupca neznámych vlastníkov, ktorý s ohľadom na skúsenosti vie relevantne uviesť,
či je navrhovaná hodnota – cena nehnuteľnosti primeraná, pričom s ňou súhlasil. Osobitne sa žalobca
vyjadril k podaniu žalovanej v rade 2/, v ktorom uviedol, že žalobcovi je jasné, že ceny nehnuteľností sú
v Spojených štátoch amerických úplne iné ako na Slovensku, avšak cena, ktorú požaduje žalovaná v
rade 2/ vo svojom poslednom mimosúdnom podaní vo výške 1800,- Kč je zjavne neprimeraná, keď pri

aktuálnom kurze českej koruny 24,50 Kč/l,- € by predstavovala cenu 73,47 € za lm2 čo je v obci Ďurčiná
zjavne neprimeraná suma. Pokiaľ aj Slovenský pozemkový fond, ktorý má najväčší prehľad o cenách
vysporiadavaných nehnuteľností potvrdil mnou navrhovanú cenu vo výške 10.- € za l m2. tak si myslím,
že takto určená cena SPF je zjavne objektívna a dokonca akceptovateľná všetkými žalovanými okrem
žalovanej v rade 2/. Čo sa týka predchádzajúcej mimosúdnej komunikácie so žalovanou v rade 2/, tak

potvrdil, že sa snažil vysporiadať daný pozemok prostredníctvom vydržania cez notára, čo bolo až do
1.6.2021 možné a nebolo to nič neobvyklé, že si ľudia prostredníctvom tohto inštitútu chceli vysporiadať
svoje nehnuteľnosti, ktoré mali rozdrobené. Odmietol dehonestáciu svojej osoby v tom zmysle, že by
som chcel nejakým spôsobom ukrátiť žalovanú v rade 2/ na jej právach, ale vždy som sa snažil s pani
žalovanou v rade 2/ komunikovať, aj keď si myslím, že sme si nie celkom dobre rozumeli. Chcem v

tejto súvislosti ešte uviesť, že žalovaná v rade 2/ má na sporných pozemkoch len zanedbateľnú výmeru
menšiu ako 1%, ktorá nemôže byť smerodajná pre danú vec, ked' na pozemkoch: KNE č. XXX/XXX
vlastní výmeru 0.4375 m2, KNE č. 517/644 vlastní výmeru 4.4270 m2, KNE č. XXX/X vlastní výmeru6.8125 m2 a KNE č. XXX/X vlastní vvmeru 7.1146 m2. Preto žalobca navrhol objektívnu cenu, s ktorou
súhlasil aj Slovenský pozemkový fond, t.j. vo výške 10,- € za l m2.

7. Zástupca žalovanej v rade 2/ sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa (č.l.
180), v ktorom reagoval na výzvu súdu ohľadom predloženia originálu plnomocenstva na zastupovanie
žalovanej v rade 2/.

8. Súd následne vo veci nariadil a dňa 11.1.2023 vykonal pojednávanie, na ktorom vec prejednal

za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, v neprítomnosti žalovaných. Po predbežnom právnom
posúdení veci právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že žalobca podal podnet na dodatočné
prejednanie dedičstva po K. L. a J. B.. S ohľadom na uvedené súd pojednávanie odročil na neurčito
a následne uznesením zo dňa 17.1.2023 konanie prerušil do skončenia dedičských konaní vedených
pod sp.zn. 30D/14/2023 a 54D/14/2023.

9. V rámci doručovania uznesenia o prerušení konania bolo zistené, že žalovaný v rade 4/ M. L. zomrel,
a tak súd uznesením zo dňa 14.6.2023 konanie voči žalovanému v rade 4/ zastavil.

10. Žalobca súdu dňa 23.4.2024 doručil čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovaným v rade 3/ až 23/,
čo odôvodnil tým, že po nebohej K. F. bolo skončené dodatočné dedičské konanie, pričom podiel

na nehnuteľnostiam nadobudla O. O. O. a táto ich previedla na žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa
8.4.2024. Rovnako bolo skončené aj dedičské konanie po J. F., po ktorej nadobudol podiel na sporných
nehnuteľnostiach E. B. a ten ich previedol na žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 28.2.2024.

11. Súd uznesením zo dňa 25.9.2024 zastavil konanie voči žalovaným v rade 3/, 5/ až 23/ z dôvodu

čiastočného späťvzatia žaloby voči týmto žalovaným. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na
15.1.2025.

12. Na pojednávaní dňa 15.1.2025 súd vec prejednal a rozhodol za účasti žalobcu a jeho právneho
zástupcu. Zástupca žalovaných v rade 1/ a 24/ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil v podaní

9.1.2025 pracovnej vyťaženosti a uviedol, že s ohľadom na akceptáciu primeranej náhrady vo výške
10,- Eur za 1 m2 súhlasil s rozhodnutím a prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Zástupca žalovanej
v rade 2/ doručil dňa 13.1.2025 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu plnenia pracovných
povinnosti. Opätovne sa vyjadril ku konaniu žalobcu pred podaním žaloby a to, že predmetné podiely
žalovanej 2/ mohli byť žalobcovi predané ešte pred podaním žaloby. Súd následne vec prejednal

a rozhodol, pričom prihliadol na listiny predložené žalobcom týkajúce sa nadobudnutia spoluvlastníckych
podielov od právnych nástupcov K. L. a J. B., a to kúpne zmluvy a rozhodnutia o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Na základe vykonaného dokazovania súd vec posúdil
podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

13. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

14. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

16. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.17. V konaní mal súd preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 24/ sú v evidencii katastra nehnuteľností
vedení ako neznámi spoluvlastníci, ktorí sú označení iba menom a priezviskom bez iných identifikačných
údajov, čím teda nie je možné zistiť či skutočne žijú, ich prípadných právnych nástupcov, miesto pobytu

a podobne.

18. Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v
konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník

nie je známy.

19. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo
nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak.

20. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).

21. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1

vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

22.Podľa§17ods.2zák.č.180/1995Z.z.fondprijímaajnáhradyzavyvlastneniepozemkovuvedených
v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák..

23. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu 48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva 49) alebo rozhodnutia o
dedičstve 50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako
3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný
pozemok.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, lesné pozemky sú pozemky:
a) s lesnými porastmi,
b) dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby,
c) na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady,

d)oktorýchbolorozhodnutéoichdočasnomvyňatízplneniafunkciílesovalebooobmedzenívyužívania
funkcií lesov na nich,
e) bez lesných porastov,
1. ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú
lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky,

2. ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka pre zver,
ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská,
3. nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných
pozemkov a ich príjazdových komunikácií,
f) vyhlásené za lesné pozemky podľa odsekov 2 a 3 alebo osobitných predpisov, 3a)

g) na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním.

25. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva
práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje
vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach

lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt
alebo sídlo nie je známe (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a
nezistených vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného
predpisu.“

26. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných
práv:
(1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.(2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej

jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
akoajštandardizovanégeografickénázvysúhodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti: Z aktuálneho výpisu

z LV č. XXX pre k.ú. C. zo dňa 25.11.2024 (č.l. 285) vyplýva, že na LV sú evidované nehnuteľnosti –
parcela CKN č. 923/6 – orná pôda o výmere 654 m2 a parcela CKN č. 923/7 – orná pôda o výmere 683
m2, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaná v rade 1/ v podiele XX/XXX-XX, žalovaná v rade
2/ v podiele X/XXX-XX, žalobca v podiele XXX/XXX-XX a 1/8-ina, t.j. v celkovom podiele XXX/XXX-
XX. Súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí 1/1-inu. Z obsahu listu vlastníctva vyplýva, že ide
o pozemky mimo zastaveného územia obce.

28. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX pre k.ú. C. zo dňa 25.4.2024 (č.l. 268) vyplýva, že na
LV sú evidované nehnuteľnosti – parcela E KN č. 517/300 – lesný pozemok o výmere 129 m2,
ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú: K. F. (žalovaná v rade 1/ - t.j. K. O., L. F. ako neznámy
vlastník) v podiele X/XX-XX, K. F. v podiele X/XX-XXX, J. F. v podiele X/XX-XXX, a žalobca v

podiele 1+10/80+1/10+1/8+1/4-ina, t.j. 68/80-in. Na liste vlastníctva zo dňa 25.4.2024 pri podielovej
spoluvlastníčke K. F. jje poznámka o plobme na základe kúpnej zmluvy V-2749/2024. Z rozhodnutia
Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru zo dňa 29.4.2024 pod V 2749/2024 vyplýva, že bol
povolený vklad vlasntíckeho práva k nehnuteľnosti E KN č. 517/300 – lesný pozemok o výmere 129 m2
evidovaný na LV č. XXX v podiele X/XX-XXX (čo zodpovedá podielu X/XX-XXX na LV č. XXX aktuálnom

k 25.4.2024). Z uvedeného je zrejmé, že uvedený podiel na základe tohto rozhodnutia nadobudol
žalobca. Súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí 1/1-inu. Z obsahu listu vlastníctva vyplýva, že
ide o pozemky mimo zastaveného územia obce. Zástupca neznámych vlastníkov v rámci vyjadrenia
k žalobe (č.l. 102) uviedol, že poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho zákona
nie je pri parcelách registra E záväzný druh pozemku, pričom z ním predloženej identifikácie parciel (č.l.

103) vyplýva, že ide o vodnú plochu a ornú pôdu, t.j. pozemky, ktoré v zmysle zákona spravuje Slovenský
pozemkový fond. Súd v zmysle uvedeného ustálil, že s ohľadom na identifikácie parciel je zástupcom
neznámej spoluvlastníčky Slovenský pozemkový fond. Na účely vyhodnotenia žalobného nároku je
rozhodujúce, že nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXX je aktuálne v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a žalovanej v rade 1/.

29.. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX pre k.ú. C. zo dňa 25.11.2024 (č.l. 283) vyplýva, že na LV sú
evidované nehnuteľnosti – parcela E KN č. 517/644 – orná pôda o výmere 425 m2, ktorého podielovými
spoluvlastníkmi sú: žalovaná v rade 24/ v podiele XX/XXXX-XX, žalovaná v rade 1/ v podiele X/XX-
XXX, žalovaná v rade 2/ v podiele XX/XXXX-XX a žalobca spolu v podiele XXX/XXX-XX ( ako súčet

podielov XX/XX-XX, 1/8-ina a XX/XXX-XX). Súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí 1/1-inu.
Z obsahu listu vlastníctva vyplýva, že ide o pozemky mimo zastaveného územia obce. V danom prípade
ide o pozemky žalobcu ako väčšinového vlastníka a troch spoluvlastníčok (z nich dve sú neznáme),
a to žalovaná v rade 1/ a žalovaná v rade 24/.

30. Následne sa súd zaoberal žalobným nárokom týkajúcim sa jednotlivých nehnuteľnosti. Súd ustálil,
že po skončení dedičských konaní po K. F. a J. F. a prevodoch ich spoluvlastníckych podielov z ich
právnych nástupcov na žalobcu je v prípade všetkých nehnuteľnosti daný okruh aktívne a pasívne vecne
legitimovaných subjektov. Vo vzťahu k LV č. XXX pre k.ú. C. zápis spoluvlastníckeho práva svedčí
okrem žalobcu aj v prospech žalovaných v rade 1/ a 2/. Vo vzťahu k LV č. XXX pre k.ú. C. zápis

spoluvlastníckeho práva svedčí okrem žalobcu aj v prospech žalovanej v rade 1/. Vo vzťahu k LV č.
XXX pre k.ú. C. zápis spoluvlastníckeho práva svedčí okrem žalobcu aj v prospech žalovaných v rade
1/, 2/ a 24. Žalované v rade 1/ a 24/ sú v zmysle evidencie na liste vlastníctva ako aj na základe
údajov Registri obyvateľov SR neznámymi vlastníkmi, nakoľko sú v katastri nehnuteľnosti označená
iba menom a priezviskom, bez bližších identifikačných údajov, či už pobytu, dátumu narodenia alebo

úmrtia či označenia titulu nadobudnutia (napr. číslo dedičského konania, označenie zmluvy a pod.). Na
základe týchto údajov sa súdu ani žalobcovi nepodarilo zistiť údaje o tejto osobe, a tak má súd za to,
že ide o neznámeho vlastníka. Žalobca v snahe zistiť bližšiu identifikáciu žalovaných ako neznámych
vlastníkov vykonal dopyt na Obec Ďurčiná, ktorá v odpovedi na žiadosť zo dňa 1.7.2021 (č.l. 9) uvádza,že menovaná nemá evidovaný trvalý ani prechodný pobyt v obci, obec nemá vedomosť o pobyte
právnych nástupcov, nakoľko ide o označenie iba menom a priezviskom. Súd z lustrácie v Registri
obyvateľov SR zistil, že nevyplynul žiaden záznam o existencii žalovanej v rade 1/ ani žalovanej v rade

24/, t.j. ani pochybnosť o tom, že evidenčné údaje katastra spojené s označením žalovaných 1/ a 24/
ako neznámych vlastníkov. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovanej 1/ a 24/ sú neznáme
podielové spoluvlastníčky.
31. Neznámi vlastníci sú zastúpení v zmysle zákona štátom Slovenskou republikou. Nakladanie s
pozemkami neznámych vlastníkov bolo teda rozdelené medzi dve štátne inštitúcie. Toto delenie je

opodstatnené, pretože správu vykonáva ten subjekt, ktorý má najbližšie k druhom pozemkov, ktoré má
spravovať. Slovenský pozemkový fond (ako právnická osoba zriadená zákonom) zo zákona spravuje
poľnohospodárske pozemky štátu, preto zákonodarca priradil správu poľnohospodárskych pozemkov
neznámych vlastníkov tiež do správy Slovenského pozemkového fondu.
.
32. V ďalšom súd vykonal dokazovanie ohľadom predmetu sporu, nároku na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva:

33. Z odpovede zástupcu žalovaných v rade 1/ a 24/ (č.l. 102) vyplýva, že súhlasí so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalovaná v rade 2/ poukázala na
predsúdnu komunikáciu so žalobcom a jeho snahu ju oklamať či podviesť, keď jej predložil návrh kúpnej

zmluvy,kdebolaurčenácenavšetkyspoluvlastníckychpodielovvsume822Kč,pričompodľavyjadrenia
žalovanej v rade 2/ bola hodnota 1 m2 ustálená na sumu 822,- Kč. Namietala, že žalobcovi ponúkala
na predaj sporné podiely za cenu 32,- Eur za 1 m2, s čím nesúhlasil, a tak nemá nárok si v konaní
nič uplatňovať. Súd konštatuje, že predsúdne vzťahy strán sporu nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci.
Podielový spoluvlastník má právo dožadovať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

za zákonom určených podmienok. Pokiaľ žalovaná v rade 2/ namietala vo všeobecnosti žalobcom
uplatnený nárok, nenavrhla iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, určenie výšky
primeranej náhrady a ani ju nijakým spôsobom nepreukázala.

34. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem

absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení
spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo
veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť

o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie,
ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto
právneho vzťahu. V prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je
možná. V konaní mal súd za preukázané, že predsúdne rokovania medzi žalobcom a žalovanými neboli

úspešné. V priebehu sporu strany neprejavili žiaden záujem o mimosúdne riešenie sporu. Z povahy
podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti
vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

35. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť
so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu. Ak súd o zrušení

a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,
lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte
neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím
uvedeným v zákone.

36. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčneopodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní
o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti

spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V danom prípade súd dospel k záveru, že reálna
deľba nehnuteľnosti nie je možná, pretože ide vo všetkých troch prípadoch (LV č. XXX, XXX K. XXX)
o poľnohospodárske pozemky mimo zastaveného územia obce, pričom zákon vylučuje možnosť reálnej
deľby s ohľadom na zásadu zákazu drobenia pozemkov upravenú v § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.

37. Po vylúčení možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti, sa súd zaoberal ďalšími zákonnými možnosťami
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd mal za nesporné, že
žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. K nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXX-XX, čo predstavuje výmeru
614,49 m2 pri pozemku parcela CKN č. 923/6 a pri pozemku parcela CKN č. 923/7 výmeru 641,74 m2.

Žalobca žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam z dôvodu ich účelného
využitia žalobcom, majoritným spoluvlastníkom. Sporné nehnuteľnosti sú evidované aj v prospech
žalovanej v rade 1/, ktorá je na neznámom mieste a nehnuteľnosti reálne neužíva. Zástupca žalovanej
v rade 1/ so zrušením ako aj spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním žalobcovi
súhlasil, súhlasil aj s výškou primeranej náhrady. Žalovaná v rade 2/ namietala vo svojom vyjadrení

postupy žalobcu v predsúdnom konaní, ktoré de facto nemajú vplyv na rozhodnutie súdu. Prejavila
nesúhlas s tvrdeniami žalobcu, no neuviedla iný spôsob vyporiadania, neprejavila záujem o prípadné
nadobudnutie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť ostatných podielových
spoluvlastníkov, rovnako neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal žalobu
zamietnuť. Z obsahu podania vyplýva iba nesúhlas s výškou primeranej náhrady, pre ktorú boli

neúspešné aj predsúdne rokovania strán. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel
k záveru, že v prípade nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. C. sú splnené podmienky na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ tak, že súd
prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobca s povinnosťou vyplatiť žalované v rade 1/ a 2/.
Čo sa týka primeranej náhrady za pozemky, súd vychádzal zo sumy navrhnutej žalobcom (nakoľko inú

výšku primeranej náhrady preukázanú nemal). Žalovaná v rade 1/ prostredníctvom zástupcu s výškou
primeranej náhrady 10,- Eur za 1 m2 súhlasila. S touto sumou nesúhlasila žalovaná v rade 2/, ktorá však
bližšie svoju argumentáciu nešpecifikovala. Súd mal teda za to, že účinne nepoprela tvrdenia žalobcu
a nepreukázala a nenavrhla inú výšku primeranej náhrady, ktorá by vyplývala z predložených dokladov.
Primeraná náhrada bola vyčíslená nasledovne: pre žalovanú v rade 1/ vo výške 668,50 Eur (k jej podielu

XX/XXX-XXX, t.j. pri výmere parciel spolu 1337 m2, je podiel žalovanej XX/XXX-XX, čo predstavuje
66,85 m2 x 10,- Eur za 1 m2). Primeraná náhrada pre žalovanú v rade 2/ pri podiele 5/480 – in v sume
139,27 Eur (výpočet: 1337/5/480 x 10).
38. K totožnému záveru súd dospel pri vyporiadaní nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške XX/XX-XX (4/80 + 1+10/80+1/10+1/8+3/10). Podiel

žalovanej v rade 1/ je X/XX-XXX. S ohľadom na súhlas zástupcu žalovanej v rade 1/ s vyporiadaním
nehnuteľnosti prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu ako aj s výškou primeranej náhrady, súd
ustálil, že sú splnené podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu
a žalovanej 1/ tak, že súd prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobca s povinnosťou vyplatiť
žalovanej 1/. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemky, súd vychádzal zo sumy navrhnutej žalobcom

(nakoľko inú výšku primeranej náhrady preukázanú nemal). Primeraná náhrada pre žalovanú v rade 1/
pri podiele 4/80 – in v sume 64,50 Eur (výpočet: 129/ 4/80 x 10).

39. Zhodne súd posúdil aj nárok na vyporiadanie nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX pri veľkosti
spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške 223240-in (57/80+1/8+11/120), veľkosti podielu žalovanej

v rade 1/ vo výške X/XX-XXX, žalovanej v rade 2/ vo výške XX/XXXX-XX a žalovanej v rade 24/ v podiele
XX/XXXX-XX. S ohľadom na súhlas zástupcu žalovanej v rade 1/ a 24/ a nedostatočnú procesnú
obranu žalovanej v rade 2/ s vyporiadaním nehnuteľnosti prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu
ako aj s výškou primeranej náhrady, súd ustálil, že sú splnené podmienky na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných v rade 1/, 2/ a 24/ tak, že súd prikáže nehnuteľnosti

do výlučného vlastníctva žalobca s povinnosťou vyplatiť žalovaného 1/,2/ a 24/. Čo sa týka primeranej
náhrady za pozemky, súd vychádzal zo sumy navrhnutej žalobcom (nakoľko inú výšku primeranej
náhrady preukázanú nemal). Výška primeranej náhrady žalovanej v rade 1/ je vo vzťahu k veľkosti
jej podielu v sume v sume 212,50 Eur (425 m2/ 4/80, t.j. 21,25 x 10,- Eur). Žalovaná v rade 2/pri spoluvlastníckom podiele XX/XXXX-XX má nárok na vyporiadací podiel v sume 44,27 Eur (425
m2 / 20/1920, t.j. 4,42). Žalovaná v rade 24/ pri spoluvlastníckom podiele XX/XXXX-XX má nárok na
vyporiadací podiel v sume 44,27 Eur (425 m2 / 20/1920, t.j. 4,42).

40. S ohľadom na uvedené súd ustálil, že s ohľadom na prikázanie nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalobcu, je žalobca povinný zaplatiť žalovanej v rade 1/ ako neznámej podielovej
spoluvlastníčke primeranú náhradu spolu vo výške 945,50 Eur (212,50 + 64,50 + 668,50) na účet
Slovenského pozemkového fondu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 46802021, v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej v rade 2/ je žalobca povinný zaplatiť primeranú náhradu spolu
vo výške 183,54 Eur (44,27 + 139,27), v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej v rade
24/ ako neznámej podielovej spoluvlastníčke je žalobca povinný zaplatiť primeranú náhradu spolu vo
výške 44,27 Eur na účet Slovenského pozemkového fondu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS:
46802021, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V prvom rade súd
konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je

konaním iudicium duplex, t.j. konaním v ktorom majú obe strany postavenie žalobcu aj žalovaného
a ide o konanie v prospech oboch strán. Pre potrebu priznania trov konania súd vychádzal z ustálenej
rozhodovacej praxe, podľa ktorej platí, že žalobca pre prípad vyhodnotenia úspechu v spore musí
vpredsúdnomkonanínavrhovaťrovnakúmožnosťzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
ako aj v samotnom žalobnom petite, pričom súd musí aj totožným spôsobom rozhodnúť. Iba v takom

prípade má žalobca postavenie úspešnej strany sporu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS
SR sp.zn. 4 M Cdo/10/2012, podľa ktorého podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie
podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania,
na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom
konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal,

že v predsúdnom konaní vyzval žalovaných na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Podmienka
totožnostitaknebolasplnená,apretosúdrozhodoltak,žežiadnazostránsporunemá nároknanáhradu
trov konania. Okrem toho súd zdôrazňuje, že žalobci si nárok na náhradu trov konania ani neuplatnil,
a tak súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

46C/80/2021
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).