Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 6, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-7C/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516202716
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3516202716.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného: A3 advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 735 311, so sídlom
Partizánska 25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 00 166 481, o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 666,22 EUR, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 666,22 EUR od 30.03.2016 do
zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 17,30 %.

IV. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.02.2017 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 944,11 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%

ročne od 04.02.2016 do zaplatenia, a zároveň nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca bol pôvodne obžalovaný Okresnou prokuratúrou Nové Mesto nad Váhom obžalobou č. C.
XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 29.01.2015 zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona,
ibaže rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.08.2015 v trestnej veci sp. zn.
1T/14/2015 bol žalobca spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom oslobodený.
NásledneodvolacíKrajskýsúdvTrenčíneuznesenímsp.zn.2To/157/2015zodňa10.12.2015odvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti zhora označenému oslobodzujúcemu

rozsudku ako nedôvodné zamietol, a preto sa prvostupňový oslobodzujúci rozsudok stal právoplatným
dňa 10.12.2015. Pôvodné rozhodnutie vyšetrovateľa o stíhaní navrhovateľa ČVS: E./F. zo dňa
16.04.2014 pre neskôr súdený trestný čin tak bolo nezákonné rozhodnutie a jeho následkom si potreba
obhajoby žalobcu vyžiadala náklady, ktoré by inak nemusel vynaložiť, čím mu vznikla škoda. Tá
pozostávala z odmeny a náhrad obhajoby, najmä v konaní pred súdmi, a to vo výške 944,11 EUR, ktorú
žalobca zaplatil právnemu zástupcovi, na základe faktúr. Takéto zmenšenie majetku žalobu ide na vrub
žalovaného v zmysle § 3 ods. 1, písm. a) v spojení s § 18 zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko sa stalo

v priamej príčinnej súvislosti s trestným konaním. Žalobca zaslal žiadosť o náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím dňa 27.01.2016 na Ministerstvo vnútra SR, ale toto ju z procesných dôvodov
postúpilo žalovanému, pretože podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. je príslušným štátnym
orgánom žalovaný. Žalovaný však listom zo dňa 21.03.2016, č. j. VI/4Gc 23/16/1000-6 odmietol uznaťzodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a škodu z neho vzniknutú s poukazom na okolnosť, že
vznesenie obvinenia a stíhanie žalobcu bolo pôvodne dôvodné, a že až v procese dokazovania pred
súdom sa ukázala jeho nevina. Na základe judikátu č. R 35/1991 Najvyšší súd SR dôvodil, že ten, proti

ktorému bolo trestné stíhanie zastavené a kto bol spod obžaloby oslobodený, má právo na náhradu
škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, čiže trestný čin nespáchal a takéto rozhodnutie
nemalo byť vôbec vydané. Také rozhodnutie zasahuje do súkromného života obvineného, a preto je
nutná aplikácia § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

2. Dňa 05.01.2017 žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe žalobu, v ktorom tvrdí, že samotná
existencia škody nezakladá zodpovednosť, pričom je potrebné preukázať existenciu predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, a teda subjekt (orgán štátu), predmet (nezákonným rozhodnutím
porušený právny vzťah), správanie subjektu (rozhodnutie), výsledok spočívajúci v škode, príčinná
súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou), protiprávnosť - nezákonnosť.
Poškodený musí obligatórne využiť možnosť podať proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok a

právoplatné rozhodnutie musí byť následne zrušené ako nezákonné príslušným orgánom, a tiež musí
byť splnená podmienka prerokovania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom. Proti uzneseniu
policajta o vznesení obvinenia žalobca v procesnom postavení obvineného nepodal riadny opravný
prostriedok (sťažnosť), napriek tomu, že bol o tejto možnosti poučený, následne pri výsluchu žalobca
vyhlásil, že sťažnosť nepodáva. Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle

čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady
na jej uplatnenie. Žalobca mal teda vyčerpať možnosť podania proti nezákonnému rozhodnutiu riadny
opravný prostriedok, pričom tak neurobil, ak nejde o prípad hodný osobitného zreteľa (hospitalizácia,
obmedzenie alebo strata procesnej spôsobilosti a pod.) - že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť
zrušené. Žalobca bol rozsudkom súdu oslobodený spod obžaloby, čo bolo potvrdené aj odvolacím

súdom. Žalobca považuje uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia za nezákonné z dôvodu jeho
oslobodenia v konaní pred súdom. Za nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci sa považuje také,
ktoré je v rozpore s právnym poriadkom SR alebo záväzkami SR, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej
zmluvy, ktorou je SR viazaná. Za nezákonné rozhodnutie možno považovať také, ktoré príslušný
orgán zrušil alebo zmenil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne

alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania. Nie je možné teda
vychádzať z takej konštrukcie, že každé uznesenie o vznesení obvinenia je vždy nezákonné v prípade
oslobodzujúceho rozsudku. V danom prípade všetky dôkazy nasvedčovali tomu, že žalobca trestný čin,
ktorý mu bol kladený za vinu, spáchal. Preto nie je možné považovať uznesenie o vznesení obvinenia za
nezákonné. Žalovaný namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu vo veci, nakoľko nie je podanou žalobou

napadnuté rozhodnutie prokurátora, ale vyšetrovateľa Policajného zboru SR. Obligatórnou podmienkou
na vznik pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (Generálna prokuratúra SR) v konaní o náhradu
škody za nezákonné rozhodnutie policajta v trestnom konaní je „a contrario“ zamietnutie sťažnosti proti
uzneseniu policajta prokurátorom a podanie obžaloby, alebo uloženie vydania nezákonného rozhodnutia
policajta záväzným pokynom prokurátora. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nemožno určiť

príslušný orgán konajúci v mene štátu, a ak taký orgán nemožno určiť, je orgánom konajúcim za štát
Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalovaný dáva do pozornosti ustanovenie § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný má teda za to, že v tomto štádiu nie je daná právomoc súdu, a preto
prvostupňový súd musí podľa § 10 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) konanie
zastaviť a vec postúpiť Ministerstvu spravodlivosti SR. Preto žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil

a vec postúpil Ministerstvu spravodlivosti SR.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 28.03.2017 uviedol, že závery žalovaného
považujezanesprávne.Vzásadesúdpoznáprávoamôžeísťosporobdobnýkompetenčnémunaúseku
trestného konania len medzi Ministerstvom vnútra SR alebo Generálnou prokuratúrou, a tak si tento spor

v konaní rozhodne súd, s kým bude vec prejednávať. Nemôže ísť na ťarchu žalobcu, že by musel on sám
určiť, kto bude za štát konať, a tiež to neznamená akési „neprerokovanie“ s Ministerstvom spravodlivosti
SR, z čoho vraj vyplýva, že žiadosť nemala byť prerokovaná a tým nebola splnená podmienka konania
pred súdom. Žalobca teda námietku žalovaného na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ako aj pre
nevyčerpanie riadnych opravných prostriedkov žalobcom v trestnom konaní považuje za nedôvodné.

Žalobca naďalej trvá na podanej žalobe.

4. Žalovaný dňa 07.07.2017 doručil súdu svoje vyjadrenie, v ktorom tvrdí, že žalobca doposiaľ nijako
nezdôvodnil nevyužitie riadneho opravného prostriedku. Tvrdí, že príslušnosť Generálnej prokuratúrySR v tomto konkrétnom prípade nikdy nebola daná v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. Zákon totiž jednoznačne zakladá príslušnosť Ministerstva spravodlivosti SR, a to bez možnosti
odkloniť sa od gramatického výkladu zákona. Ak by mal byť žalovaný zodpovedný za škodu, musel

by škodu spôsobiť, a to konaní alebo opomenutím. Avšak v prípade rozhodnutia policajta o vznesení
obvinenia sa prokuratúra nijakým spôsobom na ňom nepodieľala. Žalovaný naďalej trvá na tom, že
nie je splnená ani základná procesná podmienka pre konanie pred súdom - právomoc súdu. Žalovaný
opätovne navrhol, aby súd konanie zastavil a vec postúpil Ministerstvu spravodlivosti SR, alternatívne
aby žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. 7C/112/2016 – 102 zo dňa 27. júna 2022
rozhodol tak, že výrokom I. zastavil konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 8% ročne od
04.02.2016 do 29.03.2016 a v časti úrokov z omeškania vo výške 3% ročne od 30.03.2016 do
zaplatenia, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 944,11 EUR, a to do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od

30.03.2016 do zaplatenia a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 944,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne od 04.02.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že bol pôvodne
obžalovaný Okresnou prokuratúrou Nové Mesto nad Váhom, a to obžalobou č. C. XXX/XX/XXXX-XX

zo dňa 29.01.2015 zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, ibaže rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.08.2015 v trestnej veci sp. zn. 1T/14/2015 bol spod
obžaloby oslobodený. Následne odvolací Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 2To/157/2015 zo
dňa 10.12.2015 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti označenému
oslobodzujúcemu rozsudku ako nedôvodné zamietol, a preto sa prvostupňový oslobodzujúci rozsudok

stal právoplatným dňa 10.12.2015. Pôvodné rozhodnutie vyšetrovateľa o stíhaní žalobcu ČVS: E./F. zo
dňa 16.04.2014 pre neskôr súdený trestný čin tak bolo nezákonné rozhodnutie a jeho následkom si
potreba obhajoby žalobcu vyžiadala náklady, ktoré by inak nemusel vynaložiť, čím mu vznikla škoda.
Tá pozostávala z odmeny a náhrad obhajoby, najmä v konaní pred súdmi, a to vo výške 944,11
eur, ktorú žalobca zaplatil právnemu zástupcovi na základe faktúr. Uznesením vyšetrovateľa odboru

kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom
Meste nad Váhom ČVS: E./F. zo 16.04.2014 bolo začaté trestné stíhanie a voči žalobcovi vznesené
obvinenie za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona. Prokurátor Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom podal na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom obžalobou č. C. XXX/XX/
XXXX-XX zo dňa 29.01.2015 pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.08.2015 v trestnej veci sp. zn. 1T/14/2015 bol
žalobca spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom oslobodený. Následne odvolací
Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 2To/157/2015-282 zo dňa 10.12.2015 zamietol odvolanie
prokurátorky, pretože nie je dôvodné. Žalobca požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (v rozsahu uplatnenom žalobou) listom z 27.01.2016,

označeným ako „Žiadosť o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím“. Predmetná žiadosť
bola Ministerstvom vnútra SR postúpená listom z 03.02.2016 Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky dňa 10.02.2016. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm.
a), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. f), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 a
§ 18 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení rozhodnom pre právne posúdenie veci (ďalej len „zákon
č. 514/2003 Z. z.“ alebo „citovaný zákon“). Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady
škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím - uznesením vyšetrovateľa o vznesení
obvinenia za zločin znásilnenia, obžalobou prokurátora a následne vedeným trestným stíhaním, ktoré
skončilo rozhodnutím súdu o jeho oslobodení spod obžaloby. O predbežné prerokovanie žalobou

uplatneného nároku žalobca požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré žiadosť postúpilo
Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR listom z 21.03.2016 oznámila žalobcovi, že
existencia nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní nebola súdu preukázaná a žalobcom uplatnený
nárok v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné uplatniť. Vykonaným dokazovaním mal súd
uvedenými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní preukázané, že žalobcovi bolo uznesením

vyšetrovateľa zo 16.04.2014 vznesené obvinenie za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného
zákona. Následne bola prokurátorom podaná na súde obžaloba. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
rozsudkom č. k. 1T/14/2015-265 zo 4. augusta 2015 obžalovaného (žalobcu) oslobodil spod obžaloby,
pretože skutok nie je trestným činom. Na odvolanie prokurátora Krajský súd v Trenčíne uznesenímč. k. 2To/157/2015-282 zo dňa 10.12.2015 zamietol odvolanie prokurátorky, pretože nie je dôvodné.
Štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným
odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Súd považoval žalobu za dôvodnú. Náhrada škody vo

výške 944,11 eur pozostáva z trov právneho zastúpenia (obhajcu) v trestnom konaní. Žalobcovi v
trestnom konaní, ktoré sa skončilo jeho právoplatným oslobodením spod obžaloby, vznikla škoda tým,
že ním zvolenému obhajcovi uhradil trovy konania. Súd mal za to, že dôvodom oslobodenia žalobcu
spod obžaloby bola právna kvalifikácia skutku, ktorého sa dopustil, teda odborná otázka, s ktorou sa
nesprávne vyporiadal nielen vyšetrovateľ pri vznesení obvinenia, ale aj prokurátor pri podaní obžaloby.

Vzhľadom k uvedenému je treba považovať uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi a následne
podanú obžalobu za nezákonné rozhodnutia, keďže žalobca bol rozhodnutím súdu oslobodený spod
obžaloby. Preto je štát povinný reparovať žalobcovi následky spôsobené nezákonným rozhodnutím
a nahradiť mu vzniknutú škodu. Žalobca príjmovými pokladničnými dokladmi preukázal, že žalobou
uplatnené trovy obhajoby 944,11 eur uhradil advokátovi (dňa 24.08.2015 vklad hotovosti v sume 530,-
eur, dňa 24.08.2015 v sume 173,53 eur, dňa 11.01.2016 v sume 240,10 eur). Preto súd priznal žalobcovi

voči žalovanej nárok na náhradu škody vo výške trov právneho zastúpenia v trestnom konaní 944,11
eur. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd zastavil konanie v časti úrokov z omeškania vo výške
8 % ročne od 04.02.2016 do 29.03.2016 a v časti úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne od 30.03.2016
do zaplatenia. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej istiny 944,11 eur
od 30.03.2016 do zaplatenia. Úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške

100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) CSP zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne pre nesplnenie zákonných podmienok

priznania nároku na náhradu škody zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu zamietne a žalovanému
prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

7. O podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
č. k. 6Co/97/2022 - 142 zo dňa 26. júna 2023 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku II. a v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania zrušil a vec v týchto
častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tak, že žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť ako následok

nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa policajného zboru, ktorým bol žalobca obvinený z trestného
činu, pričom neskôr bol spod obžaloby oslobodený a jeho škoda pozostáva z nákladov, ktoré vynaložil
na svoju obhajobu v trestnom konaní. Prvoradou odvolacou námietkou žalovaného, s ktorou je potrebné
sa vysporiadať, je nedostatok spočívajúci v jej zastúpení, keď namietala, že nie je daná podmienka
zastupovania štátu Generálnou prokuratúrou SR, v dôsledku čoho potom nemožno predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody hodnotiť ako právne účinné, pretože zákon č. 514/2003 Z. z.
vyžaduje, aby nárok prerokoval príslušný orgán štátu. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaného, že
by neboli splnené podmienky na zastupovanie žalovanej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,
v dôsledku čoho by potom nebola splnená ani podmienka predbežného prerokovania nároku žalobcu
s príslušným orgánom štátu. Za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím jednoznačne zodpovedá

štát, a preto je daná vecná pasívna legitimácia štátu, t. j. žalovanej Slovenskej republiky. Za štát v
konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím koná príslušný štátny orgán,
pričom konkrétny štátny orgán definuje zákon č. 514/2003 Z. z. v nadväznosti na viaceré kritériá, najmä
na to, akým rozhodnutím bola škoda spôsobená. Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním
uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť

tak vyšetrovateľ policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku
trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy
tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. V tejto veci neprichádza do úvahy iný
štátny orgán, ktorý by mal konať za štát ako Generálna prokuratúra SR. Keďže nárok žalobcu bol pred
podaním žaloby predbežne prerokovaný s Generálnou prokuratúrou SR, ktorá štát zastupuje aj v konaní,

nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t. j., že by neboli splnené procesné
podmienky v dôsledku nesprávneho zastúpenia štátu. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namietal, že
súd bez akejkoľvek konkretizácie právneho základu a judikatúry súdov konštatuje dôvodnosť podanej
žaloby na základe analógie, pričom súčasne uznáva, že zákon č. 514/2003 Z. z. neupravuje nárokna náhradu škody z dôvodu vznesenia obvinenia, ktoré sa má považovať za zrušené oslobodením
spod obžaloby trestným súdom, pričom žalovaný sa nestotožňuje s výkladom súdu prvej inštancie, že
uznesenie o vznesení obvinenia nemusí byť formálne zrušené. Uvedené odvolacie námietky žalovanej

sú nedôvodné. Žalobcovi bolo vznesené obvinenie, následne bolo voči nemu vedené trestné stíhanie,
podaná obžaloba a v konečnom dôsledku bol súdom spod obžaloby oslobodený, pretože skutok, pre
ktorý mu bolo vznesené obvinenie, a pre ktorý bola naň podaná obžaloba, nie je trestným činom. Žalobca
po vznesení obvinenia nepodal proti uzneseniu o vznesení obvinenia riadny opravný prostriedok, t.
j. sťažnosť. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28.06.1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93 má ten,

proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, pri splnení
ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia. Keďže žalobca bol spod obžaloby oslobodený, vychádzajúc už len z uvedených judikátov
je právny základ jeho nároku na náhradu škody daný za splnenia ďalších predpokladov. Nemožno sa
bezvýhradne stotožniť s názorom žalovaného, že podľa Ústavy SR súd postupuje podľa zákona a nie
podľa judikatúry, keďže aj zo samotného zákona vyplýva požiadavka rozhodovať v súlade s princípom

právnej istoty, t. j. v obdobných veciach v súlade s ustálenou súdnou praxou. Žalovaný tiež nedôvodne
namietal, že v konaní nebola splnená hmotnoprávna podmienka vzniku nároku žalobcu na náhradu
škody, ktorou je v prípade, že si uplatňuje nárok z titulu nezákonného rozhodnutia, podanie riadneho
opravného prostriedku proti takémuto rozhodnutiu, ktoré bolo neskôr pre nezákonnosť zrušené. Účinky
zrušenia rozhodnutia, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie, nastali oslobodením žalobcu spod

obžaloby. Tým bola splnená podmienka zrušenia rozhodnutia o vnesení obvinenia ako nezákonného.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca nepodal voči tomuto uzneseniu sťažnosť ako opravný prostriedok,
v dôsledku čoho nemali byť podľa žalovanej splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody,
tak v tomto súd prvej inštancie opätovne odkázal na judikatúru súdov, a to na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 9Cdo/65/2020 a 6 Cdo/75/2017, v zmysle ktorých nie je nárok na náhradu

škody v prípade oslobodenia spod obžaloby podmienený povinnosťou podať sťažnosť proti rozhodnutiu
o vznesení obvinenia, ale rozhodujúci je výsledok trestného konania. Odvolací súd však dáva do
pozornosti, že veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR dňa 24.10.2022 pod sp.
zn. 1VCdo/2/2022 rozhodol, že splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmene niektorých zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený.
Uvedený judikát najvyššieho súdu tak jasne dáva odpoveď na otázku potreby podania sťažnosti proti
uzneseniu o vznesení obvinenia a je v zmysle zákonného princípu právnej istoty záväzný aj v tejto veci, v
dôsledkučohopotommážalobcazasplneniaďalšíchpodmienoknároknanáhraduškodyajkeďnepodal
sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)

začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Právna kvalifikácia skutku,
pre ktorý bol žalobca stíhaný, nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepodanie riadneho
opravného prostriedku. Nepodanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia nie je prekážkou pre
priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi. Pokiaľ ide o výšku priznaného nároku na náhradu škody,
a táto je v konaní spornou, nie je možné túto vadu napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušil.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi predloženými v konaní,
ďalším obsahom súdneho spisu, pripojeným trestným spisom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 1T/14/2015 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Uznesením vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom z 16.04.2014 sp. zn. ČVS: E./F. bolo začaté
trestné stíhanie a voči žalobcovi vznesené obvinenie za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného
zákona pre skutok uvedený v odseku 7.

10. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na Okresný súd Nové Mesto nad
Váhom obžalobou č. C. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 29.01.2015 zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase po 23.00 hod. dňa
13.04.2014 v G. H. G. F. F. I. J. X v bytovom dome na K. XX v kuchyni na dlážke na rozkladacom matraci

červenej farby vykonal násilím súlož s H. C. tak, že ju kopol do oblasti kolena ľavej nohy z vnútornej
strany a udrel päsťou do oblasti tváre nad ľavým okom, v dôsledku čoho spadla na uvedený matrac a
vyhrnula sa jej nočná košeľa, následne ju pravou rukou chytil za hrudník pod krkom, čím ju pritlačil na
tento matrac a druhou rukou jej vytiahol hygienický tampón, ktorý mala.11. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.08.2015 v trestnej veci sp. zn.
1T/14/2015 bol žalobca spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom oslobodený.

Následne odvolací Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 2To/157/2015-282 zo dňa 10.12.2015
zamietol odvolanie prokurátorky, pretože nie je dôvodné.

12. Žalobca požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, v rozsahu uplatnenom žalobou, listom z 27.01.2016 (označené ako Žiadosť o

náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím). Predmetná žiadosť bola Ministerstvom vnútra
SR postúpená listom z 03.02.2016 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky dňa 10.02.2016.

13. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení rozhodnom pre právne posúdenie veci ( ďalej aj „zákon č.
514/2003 Z.z.“ alebo „ citovaný zákon“), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

15. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

19. Podľa § 6 ods. 2 zákonač.514/2003 Z. z., právo podľa ods.1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

21. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde,
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

22. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.23. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie, a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

24. Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré

zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určuje ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

25. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným
rozhodnutím - uznesením vyšetrovateľa o vznesení obvinenia za zločin znásilnenia, obžalobou

prokurátora a následne vedeným trestným stíhaním, ktoré skončilo rozhodnutím súdu o jeho oslobodení
spod obžaloby. O predbežné prerokovanie žalobou uplatneného nároku žalobca požiadal Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ktoré žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra
SR listom z 21.03.2016 oznámila žalobcovi, že existencia nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní
nebola súdu preukázaná a žalobcom uplatnený nárok v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nie je možné

uplatniť.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd hore uvedenými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom
konaní preukázané, že žalobcovi bolo uznesením vyšetrovateľa z 16.04.2014 vznesené obvinenie za
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona. Následne bola prokurátorom podaná na súde

obžaloba. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. 1T/14/2015-265 z 4. augusta 2015
obžalovaného - žalobcu v predmetnom spore oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným
činom.

27. Na odvolanie prokurátora Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 2To/157/2015 - 282 zo dňa

10.12.2015 zamietol odvolanie prokurátorky, pretože nie je dôvodné.

28. Zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú vždy bez ohľadu na dôvody,
ktoré k nim viedli z hľadiska ustanovenia § 6 citovaného zákona rovnaký význam ako zrušenie
uznesenia o vznesení obvinenia. V danom prípade štát neuspel so svojím sporov v trestnom konaní

vedenom na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod Pv
309/14/3304-33/14/3304-34zodňa22.01.2015protižalobcoviakoobžalovanémuzozločinuznásilnenia
podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona. V súlade s ustálenou súdnou praxou štát zodpovedá aj za
škoduspôsobenúzačatímtrestnéhostíhania,ktoréneskončiloprávoplatnýmodsudzujúcimrozhodnutím
trestného súdu. Uvedená zásada bola vyjadrená vo viacerých skorších rozhodnutiach (R 35/1991). Ten,

proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený - ako je aj
v danom prípade, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, zásadne právo na náhradu škody.
Žalobca pred podaním žaloby splnil podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 a § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom je preukázané, že jeho nárok na náhradu
škody nebol doposiaľ ani čiastočne uspokojený, súd považuje žalobu za v esencii uplatneného nároku

na náhradu škody za dôvodnú, čo konštatoval i Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení uznesenia č. k.
6Co/97/2022- 142 zo dňa 26. júna 2023, ods. 31 až 34. V danom prípade ide jednoznačne o nárok
a náhradu škody z nezákonného rozhodnutia – uznesenia o vznesení obvinenia, pričom tento záver
vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 395/2016 – 26 zo dňa 14.09.2016.

29. Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom je potrebné vychádzať z
analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre

nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby.
Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení.
Podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov
činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodnutím meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia

a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

30. Pokiaľ žalovaný, s poukazom na ust. § 6 ods. 2 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z., žiadal žalobu
zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepodal opravný prostriedok (sťažnosť) proti nezákonnému rozhodnutiu
- uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, a teda nesplnil zákonom stanovené podmienky pre

priznanie žalobou uplatneného nároku; podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie z 29.9.2020
sp. zn. 9Cdo/65/2020, rozsudok z 30.9.2019 sp. zn. 6 Cdo/75/2017) nárok na náhradu škody v prípade
oslobodenia spod obžaloby nie je podmienený povinnosťou podať sťažnosť proti rozhodnutiu o vznesení
obvinenia, rozhodujúci je z hľadiska žalobou uplatneného nároku výsledok trestného konania. Naviac
v prejednávanej veci by prichádzala do úvahy aj aplikácia ust. § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003
Z.z., v zmysle ktorého sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného

zreteľa. Súd má za to, že v prejednávanej veci ide o takýto prípad, nakoľko dôvodom oslobodenia
žalobcu spod obžaloby bola právna kvalifikácia skutku, ktorého sa dopustil, teda odborná otázka, s
ktorou sa nesprávne vysporiadal nielen vyšetrovateľ pri vznesení obvinenia, ale aj prokurátor pri podaní
obžaloby. V kontexte uvedeného by sťažnosť bola formálna a žalobca by ňou v danom štádiu trestného
konania nezvrátil jeho nasledujúci priebeh.

31. Vzhľadom k uvedenému je treba považovať uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi a následne
podanú obžalobu za nezákonné rozhodnutia, keďže žalobca bol rozhodnutím súdu oslobodený spod
obžaloby. Preto je štát povinný reparovať žalobcovi následky spôsobené nezákonným rozhodnutím a
nahradiť mu vzniknutú škodu.

32. V nadväznosti na závery prijaté Krajským súdom v Trenčín v uznesení č. k. 6Co/97/2022- 142 zo
dňa 26. júna 2023, súd konštatuje, že pasívne legitimovaným subjektom v spore je štát – Slovenská
republika, za ktorý v konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím koná
orgán v zmysle dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. Generálna prokuratúra

SR. Súd sa stotožnil so záverom vysloveným odvolacím súdom, a síce, že na to, aby mohlo konať za
štát Ministerstvo vnútra SR, museli by byť kumulatívne splnené 2 podmienky pod bodom 1. ustanovenia
§ 4 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, z toho prvá, aby prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa o vznesení obvinenia žalobcovi, ktorá bol splnená, nakoľko takáto sťažnosť ani nebola
podaná, a druhá, aby prokurátor nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, čo však už

splnené nebolo, keďže prokurátor obžalobu podal. V tejto veci preto neprichádza do úvahy iný štátny
orgán, ktorý by mal konať za štát, ako Generálna prokuratúra SR. Súd sa tiež stotožňuje s tým, že
keďže nárok žalobcu bol pred podaním žaloby predbežne prerokovaný s Generálnou prokuratúrou SR,
ktorá štát zastupuje aj v konaní, nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP,
t. j., že by neboli splnené procesné podmienky v dôsledku nesprávneho zastúpenia štátu. Pokiaľ aj

uvedené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) v bode 1/ pojednáva o tom, že prokurátor nepodal obžalobu,
nič to nemení na povahe a právnej kvalifikácii uplatneného nároku, ako nároku na náhradu škody z
nezákonnéhorozhodnutia,keďžeuvedenézákonnéustanoveniejednoznačnehovoríospôsobeníškody
vyšetrovateľom za situácie, že je splnená aj podmienka nezamietnutia sťažnosti prokurátorom, ktorú,
ako je známe, možno podať iba proti rozhodnutiu, nie proti nesprávnemu úradnému postupu. V tejto

súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 395/2016 - 26 zo dňa 14.09.2016, podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania, ktoré bolo zastavené alebo došlo k oslobodeniu spod obžaloby, sa posudzuje ako
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

33. Súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že žalovaný nedôvodne namietal, že v konaní
nebola splnená hmotnoprávna podmienka vzniku nároku žalobcu na náhradu škody, ktorou je v prípade,
že si uplatňuje nárok z titulu nezákonného rozhodnutia, podanie riadneho opravného prostriedku
proti takémuto rozhodnutiu, ktoré bolo neskôr pre nezákonnosť zrušené. Účinky zrušenia rozhodnutia,
ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie, nastali oslobodením žalobcu spod obžaloby. Tým bola

splnená podmienka zrušenia rozhodnutia o vnesení obvinenia ako nezákonného. Súd odkazuje na
rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR dňa 24.10.2022 pod sp.
zn. 1VCdo/2/2022, v zmysle ktorého splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok podľa § 6
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a ozmene niektorých zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený.
Z uvedeného je jasné a zrejmé, že nie je daná potreba podania sťažnosti proti uzneseniu o vznesení
obvinenia a uvedené rozhodnutie je v zmysle zákonného princípu právnej istoty záväzný aj v tejto veci,

v dôsledku čoho potom má žalobca za splnenia ďalších podmienok nárok na náhradu škody, a to aj
v tom prípade, ak nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. V nadväznosti na uvedené
považuje súd nárok uplatnený žalobcom čo do základu za preukázaný a dôvodný.

34. Súd sa zaoberal rozsahom a výškou uplatneného nároku na náhradu škody, ktorý pozostáva

z trov obhajoby, ktoré žalobca zaplatil obhajcovi v trestnom konaní, ktoré sa skončilo právoplatným
oslobodením žalobcu spod obžaloby. Rozsah a výška uplatnenej náhrady škody sú medzi stranami
sporu sporné. Žalobca si v konaní uplatnil náhradu škody vyčíslenú vo výške 944,11 Eur, pričom túto
zdokladoval faktúrami č. XXXXXXXX vo výške 530,48 EUR vystavenej dňa 29.07.2015, č. XXXXXXXX
vo výške 173,53 EUR vystavenej dňa 04.08.2015 a č. XXXXXXXX vo výške 240,10 EUR vystavenej
dňa 10.12.2015. Uvedené faktúry žalobca zaplatil na účet svojho obhajcu vkladmi hotovosti do banky,

ktorých kópie k návrhu priložil.

35. Výška trov obhajoby (trov konania v trestnom konaní) v sume 944,11 EUR bola špecifikovaná
a vyčíslená nasledovne:
Z faktúry č. XXXXXXXX (suma 530,48 EUR; z toho odmena 442,07 EUR a DPH 88,41 EUR)

· prevzatie a príprava obhajoby 08.09.2014 vrátane prvej porady a nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu;
90,17 EUR
· ďalšia porada pred hlavným pojednávaním presahujúca 1 hodinu 23.07.2015 = 92,63 EUR
· ďalšia porada pred hlavným pojednávaním presahujúca 1 hodinu 27.07.2015 = 92,63 EUR
· účasť na hlavnom pojednávaní v trvaní cez 2 hodiny dňa 29.07.2015 = 92,63 EUR

· režijný paušál = 29,44 EUR
o 1x 7,21 EUR (2014) = 7,21 EUR
o 3x 7,41 EUR (2015) = 22,23 EUR
· náhrada za cestovné; 16,61 EUR
o 29.07.2015 cesta TN – NM a späť; SUBARU IMPREZA, EČV D. XXX L.; (2x 29 km = 58 km; 1,309

EUR /l x 7,9 l/100km + 0,183 EUR /km) x 58 km
· náhrada za stratu času; 27,96 EUR
o 29.07.2015; 2x začaté 1 hod. po 13,98 EUR.

Z faktúry č. XXXXXXXX (suma 173,53 EUR; z toho odmena 144,61 EUR a DPH 28,92 EUR)

· účasť na hlavnom pojednávaní v trvaní do 2 hodín dňa 04.08.2015 = 92,63 EUR
· režijný paušál = 7,41 € (2015)
· náhrada za cestovné; 16,61 EUR
o 04.08.2015 cesta TN – NM a späť; SUBARU IMPREZA, EČV D. XXX L.; (2x 29 km = 58 km; 1,309
EUR /l x 7,9 l/100km + 0,183 EUR /km) x 58 km

· náhrada za stratu času; 27,96 EUR
o 04.08.2015; 2x začaté 1 hod. po 13,98 EUR.

Z faktúry č. XXXXXXXX (suma 240,10 EUR; z toho odmena 200,08 EUR a DPH 40,02 EUR)
· porada pred verejným zasadnutím odvolacieho súdu v trvaní cez 1 hod.= 92,63 EUR

· účasť na verejnom zasadnutí o odvolaní v trvaní do 2 hodín dňa 10.12.2015 = 92,63 EUR
· režijný paušál; 14,82 EUR
o 2x 7,41 € (2015) = 14,82 EUR.

36. Právny zástupca žalobcu navrhol na pojednávaní konanom dňa 06.12.2023 doplnenie dokazovania

výsluchom žalobcu a zároveň uviedol, že požiada, aby bol zbavený mlčanlivosti a seba navrhol ako
svedka. Súd na pojednávaní rozhodol, že navrhované dôkazy nevykoná a to jednak z dôvodu, že právne
úkony trov obhajoby v trestnom konaní, ktoré žalovaný namieta a preto boli sporné, čo uvádza Krajský
súd v Trenčíne, žalovaný namietal už pred rozhodnutím súdu prvej inštancie a to na pojednávaní zo
dňa 27.06.2022. Napriek tomu od pojednávania, ktoré sa konalo dňa 27.06.2022, žalobca až doposiaľ

nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (existencia a účelnosť troch úkonov právnej
služby), pritom aj Krajský súd v rozhodnutí na spornosť v tejto časti poukázal a taktiež súd v predvolaní
na pojednávanie, obom stranám dal lehotu 10 dní na oznámenie aké dôkazy navrhujú na pojednávaní
vykonať. Právny zástupca žalobcu ani žalovaný nenavrhli súdu žiadne dôkazy. Z tohto dôvodu súdnevyhovel žalobcovi a navrhované dôkazy sa rozhodol nevykonať, taktiež z dôvodu hospodárnosti
konania, nakoľko na vykonanie dokazovania by súd musel pojednávanie odročiť. Ak by právny zástupca
žalobcu na pojednávaní reagoval návrhom na doplnenie dokazovania na novú námietku, alebo tvrdené

skutočnosti žalovaným, súd by skúmal dôvodnosť navrhnutého doplnenia dokazovania. Nakoľko však
právnemu zástupcovi žalobcu boli námietky žalovaného ohľadom sporných troch úkonov právnej služby
známe minimálne od 27.06.2022 mohol si zabezpečiť, aby sa dôkazy nim navrhnuté vykonali už na
nariadenom pojednávaní. Súdna prax nepovažuje za opodstatnený návrh na doplnenie dokazovania,
ktorý strana mohla a mala navrhnúť už skôr bez toho, aby súd musel pojednávanie len kvôli vykonaniu

týchto dôkazov odročiť. Súd poukazuje, že na pojednávaní konanom dňa 06.12.2023, na ktorom právny
zástupca žalobcu navrhol vykonanie ďalších dôkazov meritórne rozhodol, preto odročenie pojednávania
by bolo nehospodárne a v rozpore so zásadou koncentrácie konania.

37. Na pojednávaní súdu dňa 06.12.2023 zástupca žalovaného namietol úkony advokáta – obhajcu
žalobcu v trestnom konaní, ktoré mali byť vykonané v dňoch 23. a 27.07.2015 označené ako

ďalšie porady s klientom a tiež porada s klientom pred verejným zasadnutím odvolacieho súdu dňa
10.12.2015 ako neúčelné, pričom nebola posúdená ich účelovosť ako materiálnej škody uplatňovanej
v tomto konaní. Dôverný vzťah klienta k advokátovi alebo spokojnosť klienta s právnym zastúpením
nemôže brániť posúdeniu účelnosti trov obhajoby v trestnom konaní. Uplatnené trovy neboli doposiaľ
preskúmané orgánom verejnej moci, pričom judikatúra Najvyššieho súdu SR nesporne potvrdzuje,

že možno priznať len takú majetkovú škodu v podobe trov obhajoby, ktoré boli účelne vynaložené,
pričom túto účelnosť posudzuje súd. Čas medzi úkonmi bol nielen relatívne krátky, ale tiež podľa
judikatúry Najvyššieho súdu SR je porada s advokátom mimo reálny úkon advokáta v súdnom konaní
účelná len vtedy, ak je podstatne vecne zmenou dôkaznej situácie, produkovaným nových dôkazov,
ku ktorým je potrebné zaujať stanovisko a poznať názor klienta a pod. Rozhodujúce dôkazy boli

produkované v prípravnom konaní, pričom prvá porada s klientom je datovaná v roku 2014. Úkon
uplatnený ako porada s klientom pred verejným zasadnutím odvolacieho súdu dňa 10.12.2015 je
rovnako neúčelný, keďže z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne o zamietnutí odvolania prokuratúry
proti oslobodzujúcemu rozhodnutiu súdu nepochybne plynie, že odvolací súd sa stotožnil s rozsahom
vykonanéhodokazovaniasozistenýmskutkovýmstavom,nevykonávalžiadnedokazovanieodchylnéod

prvostupňového trestného súdu a z obsahu uznesenia Krajského súdu v Trenčíne neplynie, že by sa mal
žalobca s právnym zástupcom radiť o konkrétom postoji k doplneniu dokazovania, vykonávania nových
dôkazov a podobne. Dôležitým je celkové posúdenie účelnosti vykonaných úkonov právneho zástupcu,
čo je predmetnom tohto konania. Účelnosť uplatneného nároku mal obhajovať žalobca, ktorý mohol ako
účastník tohto súdneho konania v rámci výsluchu objasniť dôvody účelnosti takto vyúčtovaných trov

konania, keďže ich uhradil a jeho výpoveď, na ktorú rezignoval v plnom rozsahu, nemožno nahrádzať
bez ďalšieho vyjadrenia právneho zástupcu, pričom samotné tvrdenia právneho zástupcu nie je možné
verifikovať, čo neguje ich akúkoľvek dôkaznú hodnotu. Podľa § 322 ods. 4, písm. a) Trestného poriadku
vo veci oslobodenia žalobcu prvostupňového súdu, nemohol odvolací súd po jeho odsúdení rozhodnúť,
preto nie je daná ani účelnosť porady s klientom pred verejným zasadnutím odvolacieho súdu. Do

pomeru úspechu a neúspechu je potrebné zaradiť celý uplatnený nárok, a to aj v častiach právoplatne
zastavených s tým, že k tomuto pristúpi posúdenie úspechu a neúspechu zvyšnej časti uplatneného
nároku, pričom meritórne je žalovaný názoru, že z percenta priznaných trov konania by malo byť zrejmé,
ktorá strana v akej miere mala vo veci úspech.

38. Súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vynaložených troch úkonov
trov obhajoby, a to: ďalšia porada pred hlavným pojednávaním presahujúca 1 hodinu zo dňa 23.07.2015
vo výške 92,63 EUR, ďalšia porada pred hlavným pojednávaním presahujúca 1 hodinu 27.07.2015 vo
výške 92,63 EUR a porada pred verejným zasadnutím odvolacieho súdu dňa 10.12.2015 v trvaní cez
1 hod. vo výške 92,63 EUR. Uvedené úkony právnej služby žalobca nezdokladoval včas a v súlade

s koncentráciou konania, nepredložil žiaden dôkaz o tom, že k vykonaniu uvedených úkonov právnej
služby došlo, pričom tak urobiť mohol a mal od začiatku predmetného sporu datovaného od roku
2016, a naposledy bol právny zástupca žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich uplatnený
nárok žalobcu vyzvaný tunajším súdom pred pojednávaním zo dňa 06.12.2023 (teda v čase po
oboznámení sa so všetkými právnymi závermi prijatými v uznesení odvolacieho súdu v predmetnej

veci), avšak k tomuto napriek uvedeným skutočnostiam zo strany právneho zástupcu žalovaného
nedošlo. Realizácia uvedených úkonov právnej služby žiadnym spôsobom nevyplýva ani z trestného
spisu vedeného pod sp. zn. 1T/14/2015. Argument právneho zástupcu žalobcu, že spokojnosť klienta
a plnenie povinnosti advokáta sú vo výške ku opodstatnenosti trov konania neobstojí, nakoľko z dikciezákona č. 514/2003 Z. z. nepochybne plynie, že účelnosť trov konania je kategória, ktorá musí byť
objektivizovaná, preto účelnosť nemôže byť funkciou spokojnosti klienta s advokátom, ani funkciou
plnenia povinností advokáta, a preto musí byť účelnosť všetkých vynaložených trov obhajoby

v predmetnom konaní preukázaná, teda nejde o to, či bola daná povinnosť advokáta vykonať tieto
úkony, alebo skutočnosť, či je v zmysle hospodárnosti konania a účelnosti vynaložených trov konania
dôvod na ich náhradu v predmetnom konaní. Ak by aj podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu porada
s klientom obligatórnou povinnosťou advokáta a je povinnosťou klienta túto hradiť, neznamená to,
že náhrada takýchto trov konania je aj účelná. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že predmetné

trovy konania vznikli, neverifikujú ich účelnosť, nakoľko táto musí byť v konaní dôkazne podporená,
a teda riadne dôvodne preukázaná. Žalobca (a ani jeho obhajca, ktorý uvedený úkon právnej služby
v trestnej veci žalobcovi fakturoval) pri úkone označenom ako „porada pred verejným zasadnutím
odvolacieho súdu v trvaní cez 1 hod. vo výške 92,63 EUR“ neuviedol, v čom mala spočívať účelnosť
jeho realizácie. Súd konštatuje, že predmetný úkon mal byť realizovaný pred rozhodnutím odvolacieho
súdu, ktorý po podaní odvolania nevykonával ďalšie dokazovanie, konštatoval právny a skutkový

stav zistený v prvoinštančnom konaní a zákonnosť samotného rozhodnutia prvoinštančného súdu. Je
zrejmé, že žalobca nebol v trestnom konaní odvolacím súdom uznaný za vinného, nedošlo teda ani
k žiadnej zásadnej zmene v intenciách konečného rozhodnutia súdu. Preto nie je daná a rovnako ani
zo strany žalobcu preukázaná dôvodnosť a účelnosť tohto úkonu advokáta. Súd v nadväznosti na
uvedené považuje uvedené 3 úkony právnej služby za nepreukázané čo do dôvodu, účelnosti aj výšky,

a nakoľko ide v predmetnej veci o kontradiktórne konanie, je vždy na procesnej aktivite strany sporu,
aby dostatočne preukázala a dôkazne podložila to, čoho sa svojím žalobným návrhom domáha, ak
taká skutočnosť nevyplýva priamo zo súdneho spisu, všeobecne známej skutočnosti, dikcie právnych
predpisov a pod. v súlade so zásadou iura novit curia.

39. Na základe uvedeného súd považuje žalobu v časti vyššie uvedených uplatnených troch úkonov
právnej služby za nedôvodnú, a preto ju v časti nároku na náhradu škody v sume 277,89 EUR (súčet
odmeny advokáta za predmetné 3 úkony právnej služby, každý po 92,63 EUR) spolu s prislúchajúcim
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 277,89 EUR od 30.03.2016 do zaplatenia zamietol.

40. V časti uplatnenej náhrady škody vo výške 666,22 EUR súd žalobe vyhovel, pričom uvedenú výšku
má za preukázanú, nakoľko je zrejmé, že žalobca zaplatil svojmu obhajcovi v trestnom konaní trovy
obhajoby, pričom táto suma pozostáva z úkonov, ktoré sú špecifikované v odseku 40 tohto rozsudku,
vynímajúc časť náhrady škody (3 úkony právnej služby ako náhrada trov obhajoby v trestnom konaní),
v ktorej súd žalobu zamietol (špecifikované v odseku 43 tohto rozsudku).

41. V nadväznosti na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu škody vo
výške 666,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 666,22 EUR od 30.03.2016
do zaplatenia.

42.OkresnýsúdNovéMestonadVáhomvýrokomI.rozsudkuč.k.7C/112/2016–102zodňa27.06.2022
konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 944,11 EUR od 04.02.2016 do
29.03.2016 a v časti úrokov z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 944,11 EUR od 30.03.2016 do
zaplatenia. Rozsudok nadobudol v uvedenom výroku I. právoplatnosť dňa 13.08.2022.

43. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

44. Podľa § 517 ods. 2 cit. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Ich výška je určená v súlade s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009
vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov a od 1.2.2013 zvýšenej
o 5 percentuálnych bodov.
45. Súd sa ďalej zaoberal uplatneným akcesorickým nárokom žalobcu na zákonnú sankciu - úrok

z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od 30.03.2016
do zaplatenia. Nárok na úrok z omeškania vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. K prvému dňu omeškania žalovaného platila základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 %, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov výška úrokuz omeškania predstavuje 5 % ročne. Žalobca listom zo dňa 27.01.2016 vyzval Ministerstvo vnútra SR
na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia – uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, a to
v lehote 14 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Uvedená výzva bola postúpená príslušnému orgánu,

Generálnej prokuratúre SR. Dňa 29.03.2016 Generálna prokuratúra doručila právnemu zástupcovi
žalobcu list označený ako „vybavenie žiadosti“ o náhradu škody, ktorým oznámila žalobcovi, že
jeho nárok na náhradu škody neuspokojí, a teda žalobca svoj nárok správne odvodzuje odo dňa
nasledujúceho po doručení uvedeného listu, vybavenia žiadosti, teda odo dňa 30.03.2016, kedy bol
žalobca oprávnený prijať plnenie náhrady škody od žalovaného. Preto žalobcovi patrí úrok z omeškania

vo výške 5% ročne z priznanej sumy 666,22 EUR od 30.03.2016 do zaplatenia.

46. S poukazom na uvedené dôvody súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 666,22
Eur titulom náhrady škody z nezákonného rozhodnutia spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 666,22 EUR od 30.03.2016 do zaplatenia.

XX. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2, v spojitosti s § 262 ods.

1 CSP tak, že pomerne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,30
%. Toto percentuálne vyjadrenie zodpovedá čistému úspechu žalobcu v konaní. Základom pre výpočet
úspechu a neúspechu strán sporu bola suma 1.135,85 EUR (100%), ktorá sa skladá zo žalovanej sumy
944,11 EUR a vyčísleného úroku z omeškania v sume 191,74 EUR [t. j. 8% z 944,11 EUR od 04.02.2016
do 29.03.2016 = 11,17 EUR + 3% z 944,11 EUR od 30.03.2016 do 13.08.2022 = 180,57 EUR (teda

aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené); teda spolu 191,74 EUR]. Súd bral pri vyčíslení do úvahy
celkovú hodnotu sporu, teda aj časť v ktorej bolo konanie zastavené pre procesné správanie žalobcu
(späťvzatie časti žaloby). Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 58,65 %, ktorý bol vypočítaný ako
podiel priznanej sumy 666,22 EUR a 1% z celkovej žalovanej sumy 11,3585 EUR. Žalovaný bol v konaní
úspešný v rozsahu 41,35 %, ktorý bol vypočítaný ako podiel priznanej sumy 469,63 EUR (súčet súdom

zamietnutejsumy277,87EURačastizastaveniakonaniavsume191,74EUR)a1%zcelkovejžalovanej
sumy 11,3585 EUR (žalobca 58,65 % - žalovaný 41,35 % = 17,30 %). Čistý úspech žalobcu predstavuje
rozdiel úspechu žalobcu a úspechu žalovaného v konaní, teda 58,65 % - 41,35 % = 17,30 %.

51. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

XX. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

53. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, nakoľko sa svojím
odvolaním proti rozsudku súdu prvej inštancie domohol toho, čo navrhoval, a síce zrušenia rozsudku
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti.

Poučenie:

Proti výrokovej časti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).