Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 71C/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208676
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123208676.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12

71C/29/2023

Okresný súd Trenčín, pred sudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v spore žalobcu: BKP HOLDING,
spol. s. r. o., so sídlom Námestie Slobody 2122/22, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 44 115 598,
právne zastúpený Mgr. Petrom Studeným, advokátom, so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany,

proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. XXX/X, XXX XX D., 2/ E. F. C., nar.:
XX.XX.XXXX,trvalýpobyt:C.XXX/X,XXXXXD.,3/A.G.C.,nar.:XX.XX.XXXX,trvalýpobyt:H.XXXXX/
XX, XXX XX E., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom
Žilinská 14, 811 05 Bratislava, o odstránenie stavieb a vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

2

71C/29/2023

Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť na vlastné náklady stavby a vonkajšie
úpravy z pozemku parcely reg. ,,C" č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 845 m2, vo
výlučnomvlastníctvežalobcu,zapísanéhonalistevlastníctvač.XXXX,vkatastrinehnuteľnostívedeným
Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, okres: Nové Mesto nad Váhom, obec:
Nové Mesto nad Váhom, katastrálne územie I. G. I. J. a to: a) spevnená plocha v rozsahu 11 m2 (objekt
č. 2), b) betónové ohnisko v rozsahu 1 m2 (objekt č. 3), c) spevnená plocha v rozsahu 4 m2 (objekt č. 4),

d) drevený altánok s krbom v rozsahu 4 m2 (objekt č. 5), e) oplotenie o celkovej dĺžke 22 m vymedzenými
bodmi 1, 2 a 3 (objekt č. 6), špecifikované v geodetickom polohopisnom zameraní skutkového stavu č.
zákazky: XXX-XXX/XXXX zo dňa 13.09.2023 vyhotoveného geodetickou kanceláriou GEOGLOBE, s. r.
o.,IČO:43793657,sosídlomVajanského28,Piešťany,autorizačneoverenéhoA.E.K.dňa13.09.2023,
ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať pozemok parcelu reg. ,,C" č. XXXX/

X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 845 m2, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, zapísaného na
liste vlastníctva č. XXXX, v katastri nehnuteľností vedeným Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom,
katastrálny odbor, okres: Nové Mesto nad Váhom, obec: Nové Mesto nad Váhom, katastrálne územie
I. G. I. J., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e :

2

71C/29/2023

1. Dňa 29.09.2023 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným
1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť na vlastné náklady stavby a vonkajšie úpravy z
pozemku parcely reg. ,,C" č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 845 m2, vo výlučnom

vlastníctve žalobcu, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, v katastri nehnuteľností vedeným
Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, okres: Nové Mesto nad Váhom, obec:
Nové Mesto nad Váhom, katastrálne územie I. G. I. J. a to: a) spevnená plocha v rozsahu 11 m2 (objekt
č. 2), b) betónové ohnisko v rozsahu 1 m2 (objekt č. 3), c) spevnená plocha v rozsahu 4 m2 (objekt č. 4),
d) drevený altánok s krbom v rozsahu 4 m2 (objekt č. 5), e) oplotenie o celkovej dĺžke 22 m vymedzenými

bodmi 1, 2 a 3 (objekt č. 6), špecifikované v geodetickom polohopisnom zameraní skutkového stavu
č. zákazky: XXX-XXX/XXXX zo dňa 13.09.2023 vyhotoveného geodetickou kanceláriou GEOGLOBE,
s. r. o., IČO: 43 793 657, so sídlom Vajanského 28, Piešťany, autorizačne overeného A. E. K. dňa
13.09.2023, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať pozemok

parcelu reg. ,,C" č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 845 m2, vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, v katastri nehnuteľností vedeným Okresným úradom
Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, okres: Nové Mesto nad Váhom, obec: Nové Mesto nad
Váhom, katastrálne územie I. G. I. J., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnil tým,
že žalobca je výlučným vlastníkom C-KN parcely č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere

845 m2 pre katastrálne územie I. G. I. J.. V rámci geodetického zamerania tejto parcely žalobca zistil,
že na jeho pozemku žalovaní 1/ a 3/ vybudovali drobné stavby a to bez jeho súhlasu, resp. súhlasu
predchádzajúceho vlastníka. Navrhol ich odstránenie, pričom k účelnosti odstránenia stavieb uviedol, že
ide drobné stavby s doplnkovou funkciou k hlavne stavbe – chate, pričom ide o jednoduchú konštrukciu,
ktorú možno ľahko demontovať a premiestniť.

2. Žalovaní 1/ až 3/ v podaní došlým súdu dňa 04.12.2023 uviedli nasledovné: „Ako prvé si dovoľujeme
uviesť, že žalobu považujeme za nedôvodnú v plnom rozsahu. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že
by sme na pozemku, ktorý je v súčasnosti formálne v jeho vlastníctve, bez akéhokoľvek dovolenia
vybudovali drobné stavby. Výstavba drobných stavieb bola uskutočnená v čase, kedy pozemok patril

mestu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len ako "mesto"), o ktorých kúpu žalovaný 1/ prejavil záujem
ešte v roku 2011. Na základe získaných informácií od mesta sme boli vyrozumení, že pozemok nebude
predaný ani nám, ani nikomu inému, nakoľko sa na ňom nachádzali inžinierske siete, a to konkrétne
vodovodný rad PVC DN100 vo vzdialenosti cca 1,4 m od súčasnej hranice pozemku parc. č. XXXX/
X a parc. č. XXXX, ktorý by bolo nevyhnutné preložiť. Z tohto dôvodu sme pozemok nekúpili, nakoľko

to podľa mesta nebolo možné. V roku 2022 však bol predmetný pozemok predaný žalobcovi, pričom
v kúpnej zmluve sa nenachádza žiadna zmienka o existencii inžinierskych sietí, pre ktoré bol de
facto pozemok mestom pôvodne označený ako nepredajný. Naopak v čl. IV bod 1) kúpnej zmluvy
je uvedené, že: "Predávajúci prehlasuje, že na predávanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne záložné
práva, obmedzenia, vecné bremená a ani iné právne vady, ťarchy, dlhy, nájomné práva a ani žiadne

iné práva (nároky) tretích osôb." Pritom na dotknutom pozemku práva tretích osôb evidentne viaznu,
sú tam už spomínané inžinierske siete a taktiež je na ňom zriadený aj hlavný uzáver vody patriaci
výlučne k nehnuteľnosti žalovaných. Za týchto okolností potom nemôže byť pravdou to, čo obe zmluvné
strany v čl. IV bod 1) kúpnej zmluvy č. 16/2022/KZ - OPSM deklarovali. V zmluve nie je zmienka
o vodovodnom rade (inžinierskej sieti) ani o vodovodnom uzávere patriacom žalovaným, čo svedčí

o tom, že predaj predmetného pozemku prebehol výhradne formálne, tak povediac „od stola“ bez
zistenia skutkového stavu. Vo februári 2023 žalovaní obdržali od Trenčianskych vodární a kanalizácií,
a.s. vyjadrenie, ktorým tento subjekt potvrdil existenciu inžinierskych sietí na dotknutých pozemkoch.
Vyjadrenie zo dňa 21.02.2023 predkladáme v prílohe podania. Uvedené len potvrdzuje, že v kúpnej
zmluve, titulom ktorej došlo k vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu boli uvedené nepravdivé

skutočnosti ohľadom existencie tiarch na predávaných pozemkoch. Taktiež žalovaní po vzhliadnutížiadostiokúpupozemkunemôžukonštatovaťinénežto,ževtejtoboližalobcomakokupujúcimuvedené
nepravdivé informácie prezentované ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Konkrétne išlo o informácie
o tom, že pozemky boli dlhodobo neudržiavané, boli na nich opakovane vytvárané nelegálne skládky,

ktoré spoločnosť (žalobca) na vlastné náklady odstránila a pod. Uvedené informácie sú absolútne
zavádzajúce. Pozemky boli udržiavané žalovanými, čomu nasvedčuje aj to, že žalovaní na nich napokon
vysadili okrasné dreviny, ktoré však žalobca bez mihnutia oka vyrúbal. Odôvodnenie osobitného zreteľa
žalobcom pri podaní žiadosti o kúpu pozemkov bolo nasledovné: „Predmetné pozemky priamo susedia
s parcelami registra C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti. Pozemky

boli dlhodobo neudržiavané, čo spoločnosti zhoršuje užívanie vlastných pozemkov. Na pozemku
boli vytvárané opakovane nelegálne skládky, ktoré spoločnosť na vlastné náklady odstránila a tiež
opakovane boli využívané na nelegálne stanovanie. Spoločnosť chce pozemky využívať v súlade
s územným plánom mesta, na pozemkoch nie je možná výstavba chaty.“ Odvolávajúc sa teda na
ustanovenie § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí ako prípad hodný osobitného zreteľa, o
ktorom rozhoduje trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, mestské zastupiteľstvo schválilo prevod

vlastníctva nehnuteľného majetku obce, a to uznesením č. 540/2022-MsZ zo dňa 25. októbra 2022.
Poslanci mestského zastupiteľstva hlasovali nasledovne: Za: 17; Proti: 2; Zdržali sa: 4; Nehlasovali:
0; Prítomní: 23. Podľa zápisnice z 24. zasadnutia mestského zastupiteľstva mesta Nové Mesto nad
Váhom sa v diskusii k danému predmetu schvaľovania vyjadril (iba) A. L., ktorý uviedol „predmetný
pozemok hraničí s vodnou plochou, je tu porušené nariadenie mesta – stojí tu hacienda, budem

hlasovať proti“. Podľa relevantného ustanovenia § 9a ods. 8 písmeno e) zákona o majetku obcí platí,
že: „Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to pri prevodoch majetku
obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou
väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer previesť majetok
týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným

zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom
tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.“ Vzhľadom na to, že so samotným jazykovým
výkladom citovaného ustanovenia sa nemožno uspokojiť a pri strohom znení dôvodovej správy sa
nemožno opierať ani o autentický výklad, je potrebné vychádzať aj z historického výkladu a komparácie
pôvodného znenia tohto ustanovenia, ktoré bolo nasledovné: „Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú

pri prevode majetku obce, a to v prípadoch hodných osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo
rozhodne trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov.“ Z porovnania je zrejmé, že sa podmienky
prevodu sprísnili tým, že okrem sprísnenia kvóra (z trojpätinovej väčšiny prítomných na trojpätinovú
väčšinuvšetkýchposlancov)sapridalinasledovnépredpoklady:a)osobitnýzreteľmusíbyťzdôvodnený,
pričom pri výslovnom doplnení tejto dikcie nemožno zdôvodnenie vnímať len formálne, ale by sa malo

materiálne preskúmať, tzn. malo by sa preskúmať, či deklarované zdôvodnenie zodpovedá skutočnosti
a b) zámer previesť majetok vyššie uvedeným spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní
pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej
stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.
Okrem pôvodných dvoch podmienok (1) samotnej existencie dôvodu hodného osobitného zreteľa a

(2) požadovaného kvóra teda musia byť splnené kumulatívne (súčasne) aj podmienky uvedené vyššie
pod bodmi a) a b). Vzhľadom na to, že „dôvod hodný osobitného zreteľa“ je relatívne neurčitý právny
pojem, je na mieste každý prípad posudzovať prísne individuálne a jeho zistenie preukázateľne a
presvedčivo opísať (nie sa uspokojiť s formálne deklarovaným a materiálne nepreskúmaným dôvodom
hodným osobitného zreteľa). Iba tak môže ustanovenie § 9a ods. 8 písmeno e) zákona o majetku

obcí spĺňať svoj účel. Pri posúdení a stanovení konkrétneho prípadu hodného osobitného zreteľa pri
predaji sa má teda každý prípad posudzovať prísne individuálne a s akceptovaním zákonnej podmienky
(riadneho, nielen formálne deklarovaného) zdôvodnenia osobitného zreteľa. Z pohľadu samotného
prevodu je ďalej vždy dôležité posudzovať na jednej strane celkové zníženie hodnoty majetku mesta
oproti očakávanému prínosu z tohto prevodu, tzn. mala by sa vyčísliť na jednej strane trhová cena

prevodu a na strane druhej dôveryhodne preukázať kompenzácia za tento prevod. Tým by sa malo
predchádzať nehospodárnemu, neefektívnemu či dokonca nezákonnému prevodu majetku. Pritom o
samotnej existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa a jeho náležitého zdôvodnenia možno mať v
danom prípade pochybnosti. Žalovaní sú presvedčení, že deklarované dôvody nezodpovedajú realite,
hoci mali nepochybne význam pri rozhodovaní o schválení. O sporný pozemok (resp. jeho prevažnú

časť), ktorý pozemok je koncový - pri vode, sa aj napriek donedávna mestskému vlastníctvu starali
žalovaní a to od roku 1981, t. j. od postavenia chaty. Na predmetnom pozemku bola podľa žalovanými
vykonávaná nasledovná pravidelná údržba: - vysievanie trávy, vysadenie tují a iných drevín, - celoročné
kosenie, hrabanie lístia, odpratávanie suchých vetrom olámaných konárov, - odpratávanie odpadu ponávštevníkoch Zelenej Vody a ich domácich zvierat, - odstraňovanie náletových drevín (invázne rastliny),
- zabezpečenie výrezu stromov prostredníctvom mesta, ktoré zhoršovali a zhoršujú kvalitu ovzdušia v
danej lokalite (výskyt alergénov), čo vplýva na zdravie užívateľov a majiteľov chát a návštevníkov v okolí.

S ohľadom na uvedené je zrejmé, že pri rozhodovacom, schvaľovacom procese podľa ustanovenia §
9a ods. 8 písmeno e) zákona o majetku obcí nemohlo byť, resp. nebolo materiálne preskúmané to,
či deklarovaný dôvod hodný osobitného zreteľa je skutočne daný, alebo nie. Zdôvodnenie osobitného
zreteľa totiž nemožno vnímať samoúčelne a formálne, ale má poskytnúť priestor na jeho skutočné
preverenie, čo pokiaľ sa nestalo, možno považovať za pochybenie. Pokiaľ deklarovaný dôvod hodný

osobitného zreteľa nie je skutočne daný, ale len formálne deklarovaný, potom nemohlo, resp. nemalo
dôjsť k prevodu majetku obce podľa § 9a ods. 8 písmeno e) zákona o majetku obcí. Pri absencii
kumulatívneho splnenia podmienok podľa § 9a ods. 8 písmeno e) zákona o majetku obcí možno potom
konštatovať ako následok aj neplatnosť zmluvy o prevode majetku obce. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti tu existuje dôvodná pochybnosť, či kúpna zmluva, ktorou žalobca, ako sám v žalobe tvrdí,
nadobudol dotknuté pozemky a medziiným aj pozemok, na ktorom stoja drobné stavby postavené

žalovanými, je platná. Z tohto dôvodu by sa súd mal najprv zaoberať platnosťou predmetnej kúpnej
zmluvy uzatvorenej žalobcom s mestom Nové mesto nad Váhom dňa 02.11.2022, vklad povolený dňa
15.11.2022, nakoľko ak by sa ukázalo, že zmluva nie je platná, potom žalobca ani nie je v predmetnej
veci aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo
dňa 31. marca 2016, sp. zn. 3 Cdo 358/2015: "Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z

hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a
druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie
(aktívnejalebopasívnej)vedievždykzamietnutiužalobymeritórnymrozhodnutím.""Vzmysleuznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21 júla 2010, sp. zn. 5 Cdo 135/2010 "Vymedzenie účastníkov konania
sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom - žalobcom je ten, kto podal na súd návrh na

začatie konania (žalobu) a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe za tohto účastníka konania označil.
Inštitút účastníctva konania ako inštitút rýdzo procesný, t.j. inštitút občianskeho práva procesného je
potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Stanovujú ju predpisy hmotného práva.
Či účastník procesného konania je tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), sa ukáže až v

konečnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom
práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo." To, či je kúpna zmluva (zmluva o prevode pozemku) platná
alebo neplatná, je nevyhnutné posúdiť ako prejudiciálnu otázku, v súvislosti s čím poukazujeme na
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008 zo dňa 30. júna 2009, v zmysle ktorého: "V
konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť otázku jej platnosti,

pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy (odstúpenie od neplatnej a teda neexistujúcej zmluvy je
neplatné už z tohto dôvodu – rozpor so zákonom)." V súvislosti s predajom pozemku bola žalovanými
na tunajší súd podaná aj antidiskriminačná žaloba. Tvrdenie žalobcu, že žalovaným navrhol odkúpenie
časti pozemku, avšak tí s ním nesúhlasili, nie je pravdivé. O uvedenom svedčí aj samotná odpoveď
žalovaných na výzvu žalobcu zo dňa 09.01.2021, ktorá je prílohou žaloby žalobcu ako aj návrh na

odkúpenie časti pozemku zo dňa 13.06.2023. Žalovaní teda naopak mali skutočný záujem o odkúpenie,
avšak komunikácia so žalobcom zlyhala na dohode o veľkosti prevádzanej časti dotknutého pozemku,
nakoľko žalovaní mali záujem o odkúpenie tej časti, kde sa nachádza vodovodná prípojka prináležiaca
ich rekreačnej chate a súčasne nemali záujem prekladať už vybudovaný plot stojaci na pozemku parc.
č. XXXX/XX, toho času parc. č. XXXX/X. Predmetnú drobnú stavbu vybudovali v čase, kedy pozemok

patril mestu, k čomu mesto nemalo námietky. O tento pozemok sa žalovaní starali, nakoľko mesto
sa oň riadne nestaralo. Týmto žalovaní vlastne suplovali povinnosti mesta vo vzťahu k jeho majetku
(odpratávanie suchých konárov zo stromov na brehu jazera, hrabanie lístia, odpratávanie odpadu
po návštevníkoch Zelenej Vody a ich domácich zvierat, výsev trávy, vysádzanie okrasných drevín,
odstraňovanie náletových drevín – inváznych rastlín a pod.). Ak by to nerobili, malo by to negatívny

dopad aj na ich samotný pozemok, na ktorom stojí rekreačná chata a ktorý využívajú primárne na účely
oddychu a rekreácie. Žalovaní si dovoľujú upozorniť, že ak by aj súd dospel k záveru o dôvodnosti
podanej žaloby, potom nie je absolútne účelné odstránenie stavieb, nakoľko tieto slúžia hlavnej stavbe
(rekreačnej chate), pričom len svojou zanedbateľnou časťou zasahujú na pozemok, ktorého žalovaní
nie sú vlastníkmi. Ak by došlo k nariadeniu odstránenia týchto častí, malo by to za následok vznik

nezanedbateľnej škody v nemalej výške, nakoľko by ich bolo nevyhnutné (minimálne strechu a krov
na drevenom altánku) nahradiť novými. Cena dreveného altánku bola vo výške 5.000,- EUR a cena
záhradného krbu vo výške 800,- EUR, čo nie sú zanedbateľné sumy. Navyše cez dotknutý pozemok
vedie, ako sme už vyššie uviedli, vodovodná prípojka patriaca žalovaným. Napokon si dovoľujemeuviesť, že žalovaní sa o tento pozemok v čase, keď bol vo vlastníctve mesta starali, vysadili na ňom na
vlastné náklady okrasné dreviny, ktoré žalobca bez akejkoľvek výstrahy zo dňa na deň odstránil. Žalobca
tak dal vyrúbať 12 topoľov, 2 lipy, 17 smrekov, 4 borovice a 30 tují. Žalovaní sa domnievajú, že práve

takýmto nezodpovedným konaním žalobcu došlo k oveľa väčším škodám na životnom prostredí než
sa dopúšťajú sami žalovaní svojimi drobnými stavbami minimálne zasahujúcimi na dotknutý pozemok.
S ohľadom na vyššie uvedené, je nevyhnutné skúmať, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný na
podanie takejto žaloby, a síce, či mu svedčí hmotnoprávny nárok v zmysle Občianskeho zákonníka
ako formálnemu vlastníkovi dotknutých nehnuteľností. Žalovaní sú ale presvedčení, že vzhľadom

na neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na prevod nehnuteľnosti patriacej mestu do
vlastníctva žalobcu a viacerých vád kúpnej zmluvy, je prevod a táto samotná zmluva absolútne neplatná,
dôsledkom čoho žalobca nebol oprávnený na podanie takejto žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti navrhujeme žalobu zamietnuť."

3. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 27.12.2023 uviedol, že ohľadom platnosti prevodu majetku mesta

na žalobcu sa zaoberala Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom a Krajská prokuratúra Trenčín,
pričom nezistili žiadne pochybenie. K hodnote drobných stavieb žalobca uviedol, že sú zavádzajúce,
nepravdivé a tendenčné, nakoľko po technickej stránke sú komplet demontovateľné a niektoré časti sú
fyzicky premiestniteľné.

4. Žalovaní 1/ až 3/ v podaní došlým súdu dňa 23.01.2024 uviedli nasledovné: „Podľa názoru žalobcu
nie je predmetom sporu (ne)platnosť kúpnej zmluvy k dotknutým pozemkom, z ktorého dôvodu sa k
našim námietkam v tomto smere nevyjadruje. S uvedeným sa nemožno v kontexte vznesenej námietky
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie stotožniť, keďže v rámci procesnej obrany bola táto vo vyjadrení
k žalobe vznesená. Pritom táto námietka má pôvod práve v neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalobca

nadobudol od mesta dotknuté pozemky, a preto je nevyhnutné sa touto otázkou prejudiciálne zaoberať v
tomtokonaní.Pokiaľideozáveryokresnejakrajskejprokuratúry,stýmitosanestotožňujeme,nakoľkosú
výsledkom formálneho procesu, pričom však ich predmetom nebolo určenie (ne)platnosti kúpnej zmluvy,
ale preverenie zákonnosti postupu orgánu územnej samosprávy, ktorý z dôvodov, ktoré boli opísané
vo vyjadrení k žalobe treba považovať za vadný. Z dôvodu zachovania prehľadnosti tohto podania v

ostatnom odkazujeme na vyjadrenie k žalobe. V ďalšom sa žalobca odvoláva na ustanovenie § 9b
zákona o majetku obcí dôvodiac, že sme nemali využiť zákonnú lehotu na určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy na dotknuté pozemky. Aj táto argumentácia však nie je relevantná, keďže žalobca sa opiera
o nečinné znenie spomenutej normy. Súčasné znenie § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí (na ktoré
sa žalobca odvoláva): „Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť

alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo
určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku
obce nebol Znenie § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí, ktoré bolo účinné v čase schvaľovacieho
procesu mestom a tiež v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy na dotknuté pozemky (účinné až do
31.10.2023): „Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho

úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak
prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym
predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon
iný spôsob prevodu pripúšťa.“ Jednoduchou komparáciou citovaných dvoch rôznych časových verzií
toho istého ustanovenia možno dospieť k tomu, že časová verzia účinná v čase schvaľovacieho procesu

mestom a tiež v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy na dotknuté pozemky nám ani ako vlastníkom
nehnuteľnosti neumožňovala sa domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k
majetku. Z uvedeného dôvodu boli využívané iné, najmä administratívnoprávne prostriedky na zjednanie
nápravy, avšak ako sa ukázalo, žiadny sa kvalitatívne nedá porovnať s civilným procesnom, ktoré majú
strany sporu možnosť v rámci kontradiktórnosti konania ovplyvňovať vlastnou procesnou aktivitou a

argumentáciu. Je teda zrejmé, že sme v dôsledku nedôslednosti právnej úpravy, ktorá sa napravila
až ostatnou novelou zákona o majetku obcí nemali k dispozícii žiadny účinný prostriedok nápravy.
Aj s ohľadom na uvedené je teda v rámci tohto konania plne dôvodné a legitímne žiadať preskúmať
postup obce (mesta) a (ne)platnosť kúpnej zmluvy na dotknuté pozemky tak, ako to vyplýva aj z
argumentácie prezentovanej už vo vyjadrení k žalobe. V danom kontexte už len pre úplnosť možno

zhrnúť, že nám žiadna prekluzívna lehota, na ktorú sa žalobca odvoláva, neuplynula a uplynúť ani
nemohla, keďže sa nás netýkala ani aktívna vecná legitimácia podľa aplikovateľnej časovej verzie §
9b ods. 1 zákona o majetku obcí. Vadná, resp. neaplikovateľná nie je teda judikatúra, na ktorú sa vo
vyjadrení k žalobe odvolávame, ale vadný je právny názor žalobcu, keďže vychádza z neaplikovateľnejčasovej verzie zákona o majetku obcí. Zároveň možno upriamiť pozornosť aj na chybu v písaní v texte
podania žalobcu, kde sa odvoláva na uznesenie ústavnoprávneho výboru zo dňa 14.04.2019, hoci
ako vyplýva z označenia dôkazu a aj samotnej listiny, jedná sa o uznesenie z roku 2009 (tzn. z času

kedy sa len § 9b do zákona o majetku obcí len zavádzal, a to v jeho pôvodnej verzii pred ostatnou
novelou). Nad rámec vyššie uvedeného výkladu k čl. I vyjadrenia žalobcu možno po skutkovej stránke
poukázaťnaabsolútnenepravdivéazavádzajúcetvrdeniezostranyžalobcuvprocesepredajapozemku
(Uznesenie č. 540/2022-MsZ): „Pozemky boli dlhodobo neudržiavané, čo spoločnosti zhoršuje užívanie
vlastných pozemkov. Na pozemku boli vytvárané opakovane nelegálne skládky, ktoré spoločnosť na

vlastné náklady odstránila a tiež opakovane boli využívané na nelegálne stanovanie“. Uvedené sa
nezakladá na pravde. Od výstavby našej chaty (r. 1981) bol pozemok (vo vlastníctve mesta) udržiavaný
na naše náklady. V spornej kúpnej zmluve na dotknuté pozemky sa nenachádza žiadna zmienka o
existencii inžinierskych sietí (vodovodnej a elektrickej siete), pre ktoré bol pozemok mestom pôvodne
označený ako nepredajný, ako aj vodovodnej prípojky patriacej výlučne k našej nehnuteľnosti (chate).
Taktiež v nej boli žalobcom uvedené nepravdivé informácie prezentované ako dôvody hodné osobitného

zreteľa. Údajne bol pozemok dlhodobo neudržiavaný, boli na ňom vytvárané nelegálne skládky, ktoré
žalobca na vlastné náklady odstránil. Uvedené informácie sú absolútne zavádzajúce. Sporný pozemok
sme dlhodobo udržiavali, čomu nasvedčuje aj to, že sme na ňom vysadili okrasné dreviny, ktoré však
žalobca vyrúbal (čo je preukázateľné fotografiami). Vyhotovené fotografie zachytávajú, že veľká časť
sporného pozemku od našej nehnuteľnosti (chaty) k jazeru (aj za našim terajším plotom) nebola po

celé obdobie od existencie našej nehnuteľnosti v celom priestore využívaná na nelegálne skládky a
stanovanie. Nikto by niečo také nepripustil v blízkosti svojej rekreačnej chaty kdekoľvek na území
Slovenskej republiky. Stanovanie bolo v chatovej osade Zelená voda zakázané od počiatku jej existencie
zmysle Štatútu chatovej osady Zelená voda (VsZN mesta Nové mesto nad Váhom č. 1/1998), ktoré
bolo absurdne zrušené v roku 2017 mestským zastupiteľstvom mesta Nové mesto nad Váhom. Dôvody

hodné osobitného zreteľa boli uvedené iba výhrade formálne (zavádzajúcim deklarovaním kupujúceho)
bez materiálneho preskúmania obcou (resp. mestom), čo zohralo kľúčovú úlohu pri rozhodovaní o
schválení predaja zo strany mesta. Žalobca zavádza aj o tvrdení, že nie je pravdou, že sme vybudovali
drobné stavby bez povolenia na predmetnom pozemku. Nikdy sme uvedené netvrdili. Žalobca tvrdí, že
mesto Nové Mesto nad Váhom k predmetným stavbám nemalo námietky, čo zohľadňuje iba fakt, že

mesto o ich vybudovaní nemalo vedomosť. K uvedenému stavu došlo z dôvodu, že výstavba drobných
stavieb na pozemku vyplynula zo skutočností o „nepredajnosti“ dotknutého pozemku ďalšej osobe v
súvislosti s existenciou inžinierskych sietí. Z tohto dôvodu sme mali za to, že výstavbou drobných
stavieb nikomu nespôsobíme žiadnu ujmu, nakoľko sporný pozemok je koncový a drobné stavby nijako
nebránia návštevníkom prechádzať po verejnom chodníku okolo jazera. V spornej kúpnej zmluve obe

zúčastnené strany deklarujú a berú na vedomie, že pozemok je nestavebný. V článkoch I a II spornej
kúpnej zmluvy je uvedené, že predávané pozemky parcely registra CKN č. XXXX/XX a XXXX/X, druh
pozemku Ostatné plochy o výmerách 379 a 42 m2 a rovnako ako tomu bolo v čase nášho prvého záujmu
o kúpu pozemku v roku 2011. Rovnako v Uznesení č. 539/2022-MsZ bod 1.2. Zápisnice z 24. zasadania
Mestského zastupiteľstva mesta Nové Mesto nad Váhom konaného dňa 25.októbra 2022 sa predmetné

sporné pozemky uvádzajú ako „Ostatná plocha“. Na žiadosť žalobcu však boli v roku 2023 uvedené
pozemky spojené do jedného pozemku parcela CKN č. XXXX/X a preklasifikované z „Ostatných plôch“
na „Zastavaná plocha a nádvorie“. Máme za to, že je to „zo špekulatívnych dôvodov“. Preto aj v spornej
kúpnej zmluve nie je zámerne uvedená skutočnosť o existencii inžinierskych sietí na pozemku parcely
CKN č. XXXX/XX – vodovodný rad PVC DN 100 (uvádzané v nám zaslanej písomnosti MsÚ Nové

Mesto nad Váhom č. OPSM/21826/2011 zo dňa 13.6.2011) ako aj existencie elektrického káblového
vedenia do 1 kV. Pritom v zverejnenom zámere mesta na internetovej stránke MsÚ Nové mesto nad
Váhom sa uvádza v odôvodnení osobitného zreteľa pri prevodu majetku mesta na spoločnosť BKP
Holding, a.s.: „Spoločnosť chce pozemky využívať v súlade s územným plánom mesta, na pozemkoch
nie možná výstavba chaty.“ To isté sa uvádza aj v Zápisnici č. 4/2022 zo zasadania komisie finančnej,

správy majetku a hospodárskeho rozvoja mesta Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.8.2022. Za zmienku
tiež stojí fakt, že Mesto Nové Mesto nad Váhom nemalo vedomosť o našej dlhoročnej starostlivosti
(od roku 1981) o dotknutý pozemok a jeho pravidelnú údržbu na naše náklady. Žalobca ďalej zavádza
súd tvrdením, že uvádzame, že drobné stavby sú súčasťou hlavnej stavby. V každom dokumente sme
pritom vždy uvádzali, že majú iba doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Žalobca opakovane poukazuje

na jednoduchú odstrániteľnosť drobných stavieb, napriek tomu že zasahujú malou časťou do pozemku
formálne evidovanému v prospech žalobcu. Odstránením dreveného altánku aj so záhradným krbom,
ktorý zasahuje do tohto pozemku v rozsahu 4 m2 , by došlo aj napriek opatrnému rozoberaniu k
poškodeniu niektorých ich častí, ktoré by sa museli nahradiť novými (plechová krytina, krov strechy aspodné betónové časti záhradného krbu a jeho stola), čím by došlo k značnej ekonomickej strate. K
ekonomickej strate na spornom pozemku pritom už došlo, a to nezodpovedným konaním žalobcu na
životnom prostredí, kde s podporou orgánov štátnej ochrany prírody vyrúbal cca 12 topoľov, 2 lipy, 17

smrekov, 4 borovice a 30 tují, čím vytvoril na spornom pozemku i pozemku v ochrannom pásme jazera
planinu, bez akéhokoľvek vyššieho porastu, ktorý by chránil okolité chaty pred intenzívnym slnečným
žiarením a silným vetrom zo strany vodnej hladiny jazera Zelená voda. Pritom okrem divo rastúcich
topoľov boli všetky dreviny vysadené na naše náklady. Týmto činom žalobca znehodnotil trhovú hodnotu
našej nehnuteľnosti (chaty) a obmedzil aj jej plnohodnotné využitie (zničenie vetrolamu, nadmerné

slnečné žiarenie, prach a pod.).“

5. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu a ich prílohami ich výsluchom na nariadenom
pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Dňa 02.11.2022 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobcom ako kupujúcim a Mestom Nové

Mesto nad Váhom na pozemok, ktorý je aktuálne súčasťou C-KN parcely č. XXXX/X zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 845 m2, v katastrálnom území I. G. I. J. za kúpnu cenu 150,- Eur za 1 m2.

7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy predchádzal súhlas
Mestského zastupiteľstva mesta Nové Mesto nad Váhom, na ktorom neboli vznesené žiadne námietky

od tretích strán.

8. Zákonnosť postupu mesta Nové Mesto nad Váhom na podnet žalovaného 1/ preskúmala Okresná
prokuratúra Nové Mesto nad Váhom, ktorá podnet dňa 28.03.2023 odložila s odôvodnením, že orgány
verejnej správy v danej veci konali v zmysle zákona. Obdobné stanovisko dňa 06.06.2023 zaujala

Krajská prokuratúra Trenčín na podklade opakovaného podnetu žalovaného 1/.

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na aktuálnej C-KN parcele č. XXXX/X zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 845 m2 žalovaní 1/ až 3/ nedobromyseľne a bez súhlasu aktuálneho, resp.
pôvodného vlastníka, vybudovali časť dreveného altánku, rozmery 4x4 metre a výška 3 metre -

ukotvený do betónových patiek závitovými tyčami. Nosná konštrukcia a strecha zo smrekových hranolov
o rozmeroch 12x12 cm, ktoré sú vzájomne spojené skrutkami. Strecha pokrytá plechom a podbitá
tatranským profilom, 4 odkvapové ríny a 3 drevené smrekové pergoly o rozmeroch 180 x 100 cm,
prefabrikovaný krb zaústený do strechy altánku, plot v dĺžke 22 metrov a výške 1,30 metra postavený
z 9 zváraných panelových dielcov uchytených do 10 oceľových stĺpikov v 4 bodoch (skrutka a matica).

Stĺpiky uchytené do zeme betónovými pätkami, spevnené plochy vybudované z plavenej betónovej
dlažby s rozmermi 40 x 40 x 4 cm. Dlažba ohraničená zabetónovanými obrubníkmi s rozmermi 100 x
20 x 5 cm. Žalobca do konania predložil geodetický polohopis zamerania skutkového stavu drobných
stavieb, vyhotoveného geodetickou kanceláriou GEOGLOBE, s. r. o., autorizačne overeného A. E. K.
dňa 13.09.2023.

10. Žalovaní uviedli, že cena dreveného altánku bola vo výške 5.000,- EUR a cena záhradného krbu vo
výške 800,- EUR, pričom svoje tvrdenia ničím nepodložili.

11. Z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že ide o konštrukčne jednoduché stavby, ktoré sú

buď demontovateľné alebo preložiteľné, ich odstránením alebo premiestnením nenastanú totálne
devastačné účinky.

12. Žalovaní odmietli odkúpiť od žalobcu časť sporného pozemku v rozsahu 70 m2 za zníženú kúpnu
cenu oproti cene, za ktorú žalobca pozemok nadobudol, resp. odmietli prísľub žalobcu podieľať sa na

všetkých nákladoch s odstránením týchto drobných stavieb a vybudovaním nového plotu.

13. Medzi stranami sporu zostalo sporné, či žalobca je riadnym vlastníkom žalovanej parcely a či
odstránením stavieb dôjde k neúmerne vysokým škodám.

14. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že chatu na Zelenej vode kúpil pred 7 alebo
8 rokmi. Postupom času ako narastali nároky sa rozhodol zlepšiť okolie. Požiadal dvakrát mesto
oodpredajpozemkov,pričomvobidvochprípadochmubolovyhovené.Nechápe,ktobymaldnesktomu
z mesta prísť vypovedať, keď samotný predaj odsúhlasuje Mestské zastupiteľstvo. Takéto svedectvo bypovažoval za zbytočné. Chcel by uviesť, že žalovaní nič neurobili, keď Obecné zastupiteľstvo zasadalo
a nevzniesli žiadne námietky. Trvá na tom, že na tomto pozemku bol odpad a aj sa tam stanovalo.
Má aj rozsiahlu fotodokumentáciu, čiže nesúhlasí s tým, že o pozemok bolo riadne postarané. Môže

potvrdiť a má aj na to svedkov, že žalovaný 1/ na tento pozemok vynášal pokosenú trávu. Bolo tam
kompostovisko a toto aj zapáchalo. Ďalej chce uviesť, že žalovaní plot vybudovali krátko pred tým, ako
požiadal o odkúpenie pozemkov od mesta. Ďalej chce uviesť, že je pravdou, že žalovaní majú na tomto
pozemku vodovodnú prípojku. Nemajú tam ale svoje hodiny, je tam len uzáver vody, tzv. „šupátko“. Takto
to má vybudované aj on k jeho chate. Čo je ale pre tento spor podstatné, je to, kto je vlastníkom tejto

prípojky. Osobne to odkonzultoval s TVK a tí mi jednoznačne uviedli, že majiteľom tzv. „šupátka“ sú oni
a nie vlastník. Ten má vo vlastníctve len to, čo je od hodín, nie po hodiny. Ďalej poukázal na Uznesenie
Mestského zastupiteľstva č. 301/2018, kde celá vodovodná sieť bola odovzdaná TVK do základného
imania tejto spoločnosti. K tomu chce ešte uviesť, že vodovodné potrubia nie sú ani zamerané dodnes
a ani sa tak ľahko zamerať nedajú. Na pozemku bol stavebný odpad, komunálny odpad a tráva, resp.
kompostovisko. Skládku odstraňoval jeho zamestnanec, ktorého považuje za svojho kamaráta. Robil to

na jeho prosbu, vo voľnom čase a zadarmo. Kedy sa to dialo, k tomu sa presne nevie vyjadriť.

15. Žalovaný 1/ na nariadenom pojednávaní vypovedal, že jeho rodina pozemok získala v roku 1980
a asi od roku 1981 tam mali aj chatu, ktorú dodnes užívajú. Ak aj boli na tomto pozemku nejaké smeti
alebo odpad, tak tento tam doniesla partnerka žalobcu. Chodili tam často a hlavne cez víkendy, ale

bývali obdobia, keď tam boli niekoľko týždňov, pričom tam nikdy nezaznamenali nejakých ľudí, že by
tam stanovali. Nesúhlasí s tým, že plot vybudovali okolo roku 2022. Tento sa vybudoval ešte v roku 2016
a ak to bude potrebné, majú od toho účtovné doklady. Nikdy nespochybňovali, že vodovodná prípojka
nie je ich vlastníctvom. Argumentujú, že k tzv. „šupátku“ nebudú mať prístup, čo považujú za nesprávne.
Nesúhlasí s tým, že by na tento pozemok vynášal akýkoľvek rastlinný odpad. Keď pokosí, toto na dvoch

kolečkáchvyveziedokontajnera.Ďalejchceuviesť,žepodľajehonázorualtánoksanedábezproblémov
rozobrať, nakoľko je tam tenký plech. Ten je pripevnený nastreľovačkami, dlhými klincami a toto sa nedá
zdemontovať. Rovnako by sa znehodnotil aj samotný krov. Poukázal, že samotný altánok stojí len dvomi
nohami na spornom pozemku. Od roku 2015 do roku 2022 tam boli takmer každý víkend. Cez leto skoro
stále. V minulosti v roku 2021 bol PN a bol tam vkuse 6 mesiacov. Už dva roky je teraz na dôchodku,

takže tam chodí podľa potreby aj cez týždeň.

16. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

17. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

18. Podľa § 123 Občianskeho zákonník vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonník vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko
v konaní bolo dostatočne preukázané, že došlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu a bolo namieste
žalobcovi poskytnúť ochranu.
21. Žalobca ako vlastník pozemku sa v konaní domáhal odstránenia nelegálne postavených drobných

stavieb, ktoré vybudovali žalovaní a vypratania časti pozemku, ktorý bez právneho dôvodu žalovaní
užívajú. V konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by oprávňovali žalovaných na užívanie tohto
pozemku alebo že by mali súhlas vlastníka na vybudovanie drobných stavieb. Žalovaní svoju obranu
založili na tom, že žalobca získal pozemok neplatne, a teda vo veci nie je aktívne vecne legitimovaný.

22. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťoukaždého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

23. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca získal pozemok na základe kúpnej zmluvy od mesta Nové
Mesto nad Váhom, pričom hlavným argumentom žalovaných bolo, že v minulosti im mesto pozemok
odmietlo predať a žalobca získal pozemok na základe nepravdivých údajov. Aby sa súd mohol
prejudiciálne zaoberať touto otázkou, muselo by byť mesto v tomto konaní stranou v spore, resp.

minimálne by mesto muselo vystupovať ako intervenient na strane žalobcu, nakoľko otázka platnosti
alebo neplatnosti právneho úkonu sa má riešiť v rámci celého okruhu účastníkov tohto úkonu. Pri
posudzovaní tejto otázky súd prihliadol na stanovisko okresnej a krajskej prokuratúry, ktoré nezistili
žiadne pochybenia. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že z pohľadu dnešnej právnej úpravy už v zásade
ani nemôže byť otázka platnosti kúpnej zmluvy s mestom predmetom prejudicálnej otázky, nakoľko
takýto spor môže byť iniciovaný len do 1 roka od dňa prevodu vlastníckeho práva (§ 9b ods. 2 zákona

č.738/1991 Zb. o majetku obcí). Žalovaní síce uviedli, že v minulosti oslovili mesto za účelom odkúpenia
tohto pozemku, ale toto tvrdenie ničím nepreukázali (napr. formou písomnej žiadosti alebo svedeckou
výpoveďou) a ani nijakým hodnoverným spôsobom nevysvetlili, prečo voči zámeru mesta, predať
pozemok žalobcovi, nevzniesli žiadne výhrady v čase, keď zasadalo mestské zastupiteľstvo. Len na
okraj súd uvádza, že sporná časť pozemku pôvodne hraničila nielen s pozemkami žalovaných ale aj

s pozemkami žalobcu, ktorý rovnako ako žalovaní, má na svojom pozemku vybudovanú rekreačnú
chatu, teda nemožno vylúčiť ani situáciu, že ak by aj vzniesli žalovaní svoje námietky na mestskom
zastupiteľstve, ich výhrady by neboli vôbec alebo v celom rozsahu zohľadnené.

24. Čo sa týka vodovodných sietí na spornej parcele a že žalovaní na tejto parcele majú bod napojenia,

tak to neznamená, že táto okolnosť obmedzuje vlastníka pozemku – žalobcu voči akýmkoľvek tretím
osobám. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že samotný bod napojenia na hlavné vodovodné potrubie
vlastnícky patrí Trenčianskej vodárenskej spoločnosti, teda otázka prístupu k tomuto bodu napojenia nie
je otázka, ktorá by mala byť riešená a zohľadnená v tomto konaní, nakoľko táto obrana by pripadala
iba do úvahy, ak by žalobca tejto spoločnosti neumožnil alebo neumožňoval prístup k tomuto bodu

napojenia, čo preukázané zo strany žalovaných nebolo.

25. Súd považuje za prekvapivý postoj žalovaných, ktorí odmietli akékoľvek zmierlivé riešenie veci, keď
neprijali ponuku žalobcu, ktorý im ponúkol odpredaj časti pozemku o výmere 70 m2 za zníženú cenu, na
základe čoho by sa v tomto konaní nemusela riešiť otázka drobných stavieb a ich možné odstránenie. To

len dokresľuje situáciu a reálny postoj žalovaných, že im v podstate ani nejde o zlegalizovanie drobných
stavieb,aleozachovaniestatusuquo,keďbezakéhokoľvekprávnehotituluanedobromyseľnedlhodobo
užívajú spornú nehnuteľnosť a správajú sa k nej ako k vlastnej.

26. Vzhľadom na dané okolnosti tohto prípadu, súd považuje za primerané a účelné, keď rozhodol

o odstránení nelegálnych drobných stavieb a o vyprataní pozemku, keďže ide o jednoduché
demontovateľné stavby, pričom týmto postupom sa len vykonáva zákonný predpoklad vlastníckeho
práva, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje. Námietka, že len časť altánku zasahuje do pozemku žalobcu, nebolo možné zohľadniť,
pretože jeho hlavná súčasť a to gril a betónový stôl ku grilu leží na pozemku žalobcu.

27. Vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav veci, súd vo veci nenariadil ohliadku ani nepripustil
výsluch svedka z mestského úradu. V konaní bola predložená fotodokumentácia a polohopis drobných
stavieb, z ktorých bolo možné jednoznačne vychádzať, pričom námietky zo strany žalovaných mali skôr
povahu námietok právnych, nie skutkových, teda vykonanie takého dôkazu by do konania neprinieslo

nič nové, resp. by sa neodstránili žiadne sporné skutkové zistenia. K označenému svedkovi súd
uvádza, že ak žalovaní mienili v konaní vypočuť svedka, mali konkrétne uviesť jeho meno a priezvisko,
funkciu a k čomu by sa mal tento svedok vyjadriť a čo sa má týmto svedectvom dosiahnuť. Žalovaní
mali dostatočný časový priestor tieto dôkazy navrhnúť skôr, pričom nijakým hodnoverným spôsobom
nepreukázali, prečo takéto dôkazy nebolo možné označiť skôr, resp. že by takéto dôkazy doteraz

nepripadali do úvahy.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Poučenie:

2

71C/29/2023

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).