Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/119/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422204227
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4422204227.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Wolf Stahl-BAu Kft. so

sídlom Jászfelsőszentgyörgy, Alvégi út. X, XXXX A., IČO: 16-09-016932, právne zastúpený Advokátska
kancelária Mgr. Gabriela Nováková, s.r.o. so sídlom Nemsszegská 35, 929 01 Dunajská Streda, IČO:
55 112 111, v mene ktorej koná Mgr. Gabriela Nováková, advokátka a konateľka, proti žalovanej: B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, XXX XX E., právne zastúpená JUDr. Daniela Ježová, LL.M.,
PhD., advokátka so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, IČO: 42 129 532, o vydanie bezdôvodného
obohatenia zaplatenia sumy 4.176,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.176,- eur, s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 4.176,- eur od 01.02.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2022 domáhal od žalovanej
vydania bezdôvodného obohatenia zaplatením sumy 4.176,- eur spolu s príslušenstvom na tom
skutkovom základe, že dňa 31.01.2021 bol prostredníctvom mobilnej aplikácie banky Budapest Bank
uskutočnený neoprávnený prevod finančných prostriedkov z účtu spoločnosti žalobcu na účet č. IBAN: F.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,ktorýjevedenýnaosobužalovanej.Prevodsauskutočnilzozariadenia

HONOR_20_Lite – 78677a54228 vo výške 1.500.000,- HUF, čo predstavuje 4.176,06 eur. Prihlásenie sa
uskutočnilo z IP adresy XXX.XXX.XX.XX. O prevode predmetnej sumy zo dňa 31.01.2021 bola zaslaná
správa na číslo telefónu +36-70/523-2400 prostredníctvom Budapest Mobil bank, a to 31.01.2021 o 0:51
hod. miestneho času s nasledujúcim textom: Firemný účet vedený v HUF (836664), prevodný príkaz
splnený 1.500.000,- HUF 31.01.2021, Príjemca: transferwise europe sa Správa P16698041.
Následne konateľ žalovaného obdržal od žalovanej SMS správu v znení: „Mohol si to spraviť pred troma
týždňami a potom by si nebol ľahší o 1,5 milióna...“. V čase podania predmetnej žaloby bolo začaté

aj trestné stíhanie na OR PZ Štúrovo pod ČVS: ORP545-ŠT-NZ-2022 za prečin krádeže a trestné
oznámenie bolo podané žalobcom za protiprávne konanie zo strany žalovanej.

2. Okresný súd Nové Zámky v predmetnej veci vydal dňa 04.11.2022 platobný rozkaz pod č. k.
9C/119/2022-43 tak, že vyhovel nároku žalobcu a uložil žalovanej, aby do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu vo výške 4.176,- eur spolu s príslušenstvom alebo aby
v tej istej lehote podala odpor na tomto súde. Žalovaná bola zaviazaná k povinnosti do 15 dní odo

dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 325,36 eur
a ostatné trovy vo výške 180,50 eur.
2.1 Platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, lebo žalovaná v zákonnej lehote podala voči nemu
odpor prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 24.01.2023, ktorý bol doručený súdu dňa 25.01.2023.V odpore žalovaná vzniesla ako prvú námietku, a to námietku litispendencie s odôvodnením, že
v predmetnej veci sa v rámci trestného konania začalo uznesením trestné stíhanie vo veci ČVS:
ORP-545/ST-NZ-2022 voči neznámemu páchateľovi a nie voči žalovanej. Obvinenie nebolo vznesené.

Z textu uznesenia je zrejmé, že žalobca si uplatnil rovnaký nárok aj v trestnom konaní v rovnakej výške
škody, ako žiada v civilnom konaní. Tiež sa jedná o zaplatenie sumy 4.176,06 eur a uplatnenie nároku
na náhradu škody v trestnom konaní spôsobuje prekážka litispendencie pre uplatnenie tej istej škody
v občianskom konaní. Žalovaná mala za to, že trestné konanie začalo skôr 31.08.2022, ako bol podaný
návrh žalobcu v občiansko-právnej veci na vydanie platobného rozkazu (11.10.2022). S poukazom

na námietku litispendencie navrhovala žalovaná, aby súd zrušil platobný rozkaz a konanie zastavil
a zároveň, aby žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.
K skutkovým tvrdeniam žalovaná uviedla, že pracovala u žalobcu od septembra 2018 do decembra 2020
bez pracovnej zmluvy a bez akejkoľvek písomnej formy zmluvy alebo dohody a že vykonávala u žalobcu
administratívne práce, komunikovala so zákazníkmi, zamestnancami. Ako dôkaz priložila zmluvu, ktorú
vybavovala pre žalobcu a emailovú komunikáciu žalovanej so zákazníkmi a zamestnancami žalobcu.

Žalovaná tvrdí, že žalobca jej za celú dobu práce, ktorú u neho vykonávala, neuhradil jej žiadnu odmenu
a žalovaná si sťažovala u žalobcu na túto skutočnosť a žiadala jej vyplatenie. Žalobca jej odpísal, že jej
odmenu vyplatí. Okrem toho žalovaná a aj jej matka požičala finančné prostriedky žalobcovi, ktorý ich
prisľúbil vrátiť. Žalovaná tvrdila v odpore, že prevod zo dňa 31.01.2021 realizoval konateľ spoločnosti
žalobcu G. H., čo zdôvodnila tým, že je to zrejmé aj z poznámky pri prevode „pre B. C.“. Okrem toho

žalovaná tvrdila v odpore, že ona nie je osobou, ktorá niečo dlží žalobcovi, ale práve žalobca ako
spoločnosť, v ktorej žalovaná pracovala a ktorá si sama zobrala viaceré pôžičky na úhradu dlžných súm
žalobcu, je dlžná žalovanej. Z tohto dôvodu návrh žalobcu považovala žalovaná za nedôvodný.
V rámci dokazovania navrhla vypočuť zamestnancov spoločnosti, ktorých vymenovala s adresami
a sídlami v Nemeckej republike.

3. Právna zástupkyňa žalovanej elektronickým podaním zo dňa 21.08.2023 vzniesla námietku
nedostatku právomoci súdu SR s odôvodnením, že pokiaľ žalobca žalobu opiera o titul bezdôvodného
obohatenia, pre bezdôvodné obohatenie ako aj náhradu škody má právomoc konať vo veci len štát,
v ktorom sa udalosť stala, resp. kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto

nárok. Podľa žaloby je to podľa žalovanej územie Maďarskej republiky. Z predmetného podľa žalovanej
vyplýva, že slovenské súdy nemajú právomoc prejednať danú vec. Navrhla, aby súd v zmysle § 161
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.S.P.“) konanie zastavil, lebo sa jedná o neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, a to z dôvodu nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky vec
prejednať. Podľa názoru žalovanej, na prejednanie veci majú právomoc súdy Maďarskej republiky.

4. Právna zástupkyňa žalobcu sa vyjadrila elektronicky k odporu žalovanej dňa 16.08.2023, ktoré
podanie bolo doručené súdu dňa 21.08.2023, v ktorom uviedla k námietke litispendencie, že čo sa týka
uznesenia v trestnom konaní, poukázala na to, že z ničoho nemôže vyplývať, že si žalobca uplatnil
nárok na náhradu škody aj v trestnom konaní, keďže tak neučinil. Ide o dve nezávislé podania. V rámci

civilného konania žalobca žiada vrátiť finančné prostriedky, ktoré boli neoprávnene a bez akéhokoľvek
právneho dôvodu prevedené na účet žalovanej a v rámci trestného konania sa zisťuje trestnoprávna
zodpovednosť v súčasnosti neznámeho páchateľa. Mala za to, že námietka litispendencie vznesená
žalovanou je nedôvodná.
S skutkovým tvrdeniam žalovanej právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že neobstojí tvrdenie žalovanej,

že bola zamestnaná a pracovala u žalobcu a že jej žalobca z tohto titulu mal uhrádzať odmenu a neučinil
tak, s poukazom na to, že žalovaná, pokiaľ by pracovala u žalobcu, mala by mať aj pracovnú zmluvu
s následným právom výplaty mzdy a v prípade iného zmluvného vzťahu by jej prináležala odmena.
Nakoľko medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu ani pracovnej a ani inej zmluvy, žalovaná
nebola oprávnená na výplatu žiadneho plnenia.

K tvrdeniu žalovanej ohľadom pôžičky, ktorú mala poskytnúť žalovaná žalobcovi a aj matka žalovanej,
mala za to, že pokiaľ by to aj bola pravda, čo nie je pravdou, lebo žalovaná nikdy nikde nepracovala
a finančne ju žalobca zabezpečoval, tak by sa muselo jednať o pôžičku firme, ktorá by musela byť
riadne zaúčtovaná. Obchodná spoločnosť žalobcu však nikdy žiadnu pôžičku neprijala, a preto tvrdenia
žalovanej žalobca považoval za zavádzajúce.

K tvrdeniu žalovanej, že: „Prevod zo dňa 31.01.2021 realizoval konateľ žalobcu G. H. a že uvedené je
zrejmé aj z poznámky pri prevode „pre B. C.“, prečo by žalovaná uvádzala do poznámky k prevodu „pre
B. C.“, ak by si sama realizovala tento prevod?“ uviedla, že sa jedná o zavádzanie súdu, lebo sa nejedná
opoznámku,aleonázovúčtuprotistrany,ktorýsaprimedzinárodnýchtransakciáchvždyuvádza.Okremtoho právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že uvedený prevod nezrealizoval žalobca, lebo na to
nemal žiadny právny dôvod, ale s veľkou pravdepodobnosťou žalovaná, ktorá svoje konanie potvrdila
aj SMS správou zaslanou konateľovi žalobcu. Žalobca mal za to, že sama žalovaná potvrdila odpísanie

1,5 milióna HUF z účtu žalobcu, a to SMS správou, kedy mu uviedla, že mohol byť o 1,5 mil. bohatší.
Návrhom žalovanej o vypočutie svedkov poukázala právna zástupkyňa na to, že ich vypočutie je
irelevantné, pretože nevedia preukázať žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla byť použitá ako dôkaz v danej
veci.
4.1 Právna zástupkyňa žalobcu sa vyjadrila aj k námietke nedostatku právomoci konať slovenským

súdom v predmetnej veci elektronickým podaním zo dňa 28.09.2023 a uviedla, že v danom prípade je
právomoc súdu konať na území SR založená na základe Rím II – rozhodného práva pre mimozmluvné
záväzky. Jedná sa o Nariadenie EP a Rady č. 864/2007 z 11.07.2007 o rozhodnom práve pre
mimozmluvné záväzky, ktoré sa uplatňuje od 11.01.2009. Z tohto Nariadenia vyplýva, že osobitné
pravidlá by sa mali ustanoviť pre formy zodpovednosti za škodu spôsobenú inak, ako civilným deliktom,
akými sú bezdôvodné obohatenie, konanie bez príkazu a predzmluvná zodpovednosť. Na účely tohto

Nariadenia pojem škoda označuje každý následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia,
z konania bez príkazu alebo z predzmluvnej zodpovednosti. Okrem toho poukázala na Čl. 10. Poukázala
na to, že existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako
majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou
bezdôvodného obohatenia. Jednoznačne mala za to, že rozhodným právom je právny poriadok štátu,

na území ktorého došlo k bezdôvodnému obohateniu a tým je Slovenská republika. Zdôraznila, že
žalovaná v čase vykonania prevodu finančných prostriedkov na svoj osobný účet žila na území SR
a jedná sa o prevod finančných prostriedkov na účet v slovenskej banke. K trestnému stíhaniu resp.
k trestnému oznámeniu, ktoré podal žalobca uviedla právna zástupkyňa, že spočiatku bol tento trestný
čin klasifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Tr. zákona

a bol riešený OO PZ Štúrovo. Následne bol uvedený prečin preklasifikovaný na zločin podľa § 219 Tr.
zákona na neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku a konanie sa vedie pod novým
číslom na OR PZ OKP Nové Zámky pod ČVS:ORP-80/2-VYS-NZ-2023.

5. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu elektronickým podaním zo dňa 29.09.2023 doručeným

súdu dňa 29.09.2023, v ktorom uviedla, že naďalej sa pridržiava námietky litispendencie a poukázala
na to, že táto prekážka existuje, a to vo forme dvojitého uplatnenia náhrady škody v dvoch konaniach,
ako v trestnom, tak aj v civilnom konaní. Mala za to, že v trestnom konaní bol nárok na náhradu škody
uplatnený aj časovo skôr, a preto je potrebné toto konanie zastaviť.
K otázke právomoci konania súdov SR uviedla, že žalobca uvádza nesprávne právne normy, podľa

ktorých je potrebné odvodzovať právomoc súdov SR konať na území SR. Právna zástupkyňa žalovanej
mala za to, že na hmotné právo sa aplikuje iná norma európskeho práva ako na procesné právo. Na
určenie právomoci súdu SR konať nie je možné použiť Nariadenie Rím II, lebo toto sa použije len na
stanovenie hmotného práva, podľa ktorého bude súd štátu, ktorý má právomoc rozhodovať. Mala za
to, že právna zástupkyňa žalobcu nesprávne aplikovala ustanovenie Nariadenia Rím II podľa Čl. 10,

pretože tento článok podľa názoru žalovanej sa použije na prípad hmotného práva Maďarska. Záver
právnej zástupkyni k otázke právomoci bol taký, že pokiaľ žalobca žalobu opiera o titul bezdôvodného
obohatenia, tak pre bezdôvodné obohatenie ako aj náhradu škody má právomoc konať vo veci len štát,
v ktorom sa udalosť stala, resp. kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto
nárok. Podľa žaloby je to jednoznačne územie Maďarskej republiky.

K skutkovým tvrdeniam uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu, že žalovaná
potvrdila prevod finančných prostriedkov SMS správou a nesúhlasila ani s tvrdením, že počas vzťahu
so žalobcom bola žalovaná zabezpečovaná žalobcom, lebo nikde nepracovala. Tvrdila, že pracovná
zmluva je platná, aj pokiaľ je uzatvorená ústne, lebo Zákonník práce nesankcionuje dodržanie písomnej
formy pracovnej zmluvy neplatnosťou. V takomto prípade je platnou pracovnou zmluvou konkludentne

uzavretá pracovná zmluva podľa § 17 odsek 2 Zákonníka práce.
K výsluchom navrhnutých svedkov žalovanou právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že nesúhlasí
s tvrdením právnej zástupkyne žalobcu, že predvolanie a vypočutie týchto svedkov je irelevantné,
lebo práve navrhnutí svedkovia môžu slúžiť ako dôkaz na preukázanie tvrdení žalovanej, že skutočne
s danými osobami ako zamestnanec poverený žalobcom, žalovaná komunikovala.

5.1 Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne sa opäť vyjadrila elektronickým podaním zo dňa
25.02.2024 k otázke litispendencie k rozhodnému právu a k skúmaniu prejudiciálnych otázok, potom,
ako súd vo veci už otvoril pojednávanie a vypočul žalobcu, právnu zástupkyňu žalobcu a právnu
zástupkyňu žalovanej a uviedla, že súd pri predbežnom právnom posúdení veci sa nevyjadril k námietkelitispendencie uplatnenej žalovanou. Zastávala názor, že žalobca si uplatnil rovnaký nárok, ako v tomto
konaní, tak aj v trestnom konaní. Poukázala na množstvo súdnych rozhodnutí súdov SR, ktoré riešili
otázku uplatnenia nároku žalobcom v občianskom konaní a v trestnom konaní, pokiaľ sa jednalo o ten

istý nárok. S poukazom na tieto rozhodnutia mala za to, že je jednoznačne preukázané, že k uplatneniu
náhrady škody došlo žalobcom v trestnom konaní, a to skôr, ako došlo k podaniu návrhu na začatie
tohto konania.
K rozhodnému právu uviedla, že súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci odôvodnil
svoju právomoc vo veci konať, ale nezmienil sa o hmotnom práve, ktoré môže podľa európskych

noriem aplikovať na prípad. Tvrdila, že súd vôbec nevyhodnocoval, či môže podľa európskych noriem
aplikovať slovenské hmotné právo na prípad a začal vo veci konať. Mala za to, že na tento prípad je
potrebné aplikovať maďarské hmotné právo, čiže predpisy týkajúce sa náhrady škody a bezdôvodného
obohatenia vrátane premlčacích lehôt. Súd teda musí skúmať maďarské právo a toto správne aplikovať.
K skúmaniu prejudiciálnych otázok uviedla, že žalovaná žiadala, aby sa v konaní skúmala ako
prejudiciálna otázka platnosť uzatvorenej pracovnej zmluvy, lebo uvedené predstavuje legitímnu

požiadavku žalovanej a sám žalobca tvrdí, že na pracovnú zmluvu sa aplikuje maďarské hmotné právo.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďami strán sporu
a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: žalobou, uznesením OR PZ Nové Zámky,
odbor poriadkovej polície OO PZ Štúrovo vo veci ČVS: ORP-545/ŠT-NZ-2022 o začatí trestného

stíhania pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Tr. zákona,
výpisom z OR žalobcu, pretlmočenými SMS správami medzi konateľom žalobcu a žalovanou a správou
banky o prevode finančných prostriedkov, listom Budapest banky, adresované žalobcovi, výpisom
z firemného účtu vedeného v eurách žalobcu, transakciou prevodu 1.500.000,- forintov, platobným
rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 9C/119/2022-143 zo dňa 04.11.2022, odporom žalovanej, výpismi

z mailu žalovanej o komunikácii v nemeckom jazyku, predložením vyšetrovacieho spisu ORP-80/2-VYS-
NZ-2023 vo veci prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty, Námietkou nedostatku právomoci v SR vznesenou žalovanou zo dňa
21.08.2023, Vyjadrením právnej zástupkyni žalobcu k odporu žalovanej zo dňa 16.08.2023, Vyjadrením
PZ žalobcu k námietke nedostatku právomoci vznesenou žalovanou, Vyjadrením žalovanej zo dňa

29.09.2023 k vyjadreniu PZ žalobcu, kópiou zápisnice o výsluchu poškodeného G. H., trvale bytom A. zo
dňa 23.09.2022 v trestnej veci ČVS: ORP-545/ŠT-NZ-2022, pripojením fotokópie časti vyšetrovacieho
spisu pod č. ČVS: ORP-80/2-VYS-NZ-2023, Upresnením informácií o prevode finančných prostriedkov
presnými číslami účtov žalobcu, Transferwise a čísla účtu žalovanej, Uznesením OR PZ zo dňa
07.06.2023 pod č. ČVS: ORP-80/2-VYS-NZ-2023 Gu o prerušení trestného konania, lebo sa nepodarilo

zistiť skutočnosti vykonať trestné oznámenie voči určitej osobe, výpisom z účtu Prima Banka Slovensko,
a.s. žalovanej o prijatých platbách výživného pre maloletého syna strán sporu, zvukovými nosičmi
DVD v počte 2 kusy, pretlmočenými listinami s názvom „Dlh – G. H.“ zo dňa 26.01.2022, Vyhlásením
z februára 2021, prepisom SMS správ zo dňa 01.02.2021 v čase od 0:34 – 1:36, pretlmočením SMS
správ z mobilného telefónu žalovanej, ktoré písala žalovaná žalobcovi z čísla listu 206-216, správou

Slovenskej sporiteľne, a.s. o tom, že majiteľkou účtu IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v januári
a februári 2021 bola žalovaná, Záverečnou rečou právnej zástupkyni žalobcu, Vyjadrením právnej
zástupkyni žalovanej zo dňa 28.03.2024, ku ktorým boli priložené pretlmočené SMS správy žalovanej
adresované žalobcovi 23.11.2020, zo dňa 10.04.2024, 29.04.2024, Rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 7P/53/2021-1383 zo dňa 29.11.2023 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči

maloletému dieťaťu I. H., nar. XX.XX.XXXX, Vyjadrením právnej zástupkyni žalobcu zo dňa 14.05.2024
k podaniam žalovanej zo dňa 10.04.2024, 28.03.2024 a 29.04.2024, a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že z účtu žalobcu boli odpísané finančné prostriedky vo výške
1.500.000,- forintov, pričom tieto finančné prostriedky boli preúčtované na účet žalovanej. Žalovaná túto

skutočnosť nepoprela, avšak tvrdí, že tieto finančné prostriedky si ponechala z titulu nevyplatenej mzdy,
pričom poukázala na príslušné ustanovenia Zákonníka práce. Poukázala na skutočnosť, že pokiaľ by
aj došlo k pracovnoprávnemu vzťahu, tento by sa musel riadiť hmotným právom Maďarskej republiky,
lebo žalobca má sídlo v Maďarskej republike, čiže nie je možné na danú vec aplikovať ustanovenia
slovenského Zákonníka práce. K trestnému konaniu uviedla, že nesúhlasí s názorom právnej zástupkyni

žalovanej, že žalobca si aj v trestnom konaní uplatnil rovnaký nárok ako v občianskoprávnom konaní,
lebo v trestnom konaní došlo nie len k trestnému činu krádeže, ale aj k zločinu neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, a to z dôvodu,
že žalovaná sa dostala k finančným prostriedkom práve takým spôsobom, že na stránke, na ktorejžalobca prevádzkuje emaily, a to YAHOO zmenila prístupové heslá, na základe čoho bola schopná
prostredníctvom Transferwise previesť finančné prostriedky na svoj účet. Tým, že boli zmenené heslá,
žalobca neobdržal informáciu o tejto transakcii okamžite, až na ďalší deň, na základe čoho dokázal

promptne reagovať a zabrániť ďalšiemu protiprávnemu konaniu. Poukázala tiež na to, že k prevodu
finančných prostriedkov došlo po rozpade vzťahu strán sporu v januári 2021, a to z dôvodu pomsty,
že žalobca ako konateľ a otec ich spoločného dieťaťa nezotrval vo vzťahu so žalovanou. Žalovaná sa
snažila svoje správanie konvalidovať viacerými spôsobmi, lebo neočakávala, že žalobca bude túto vec
riešiť trestnoprávne a aj občianskoprávne. Žalovaná v tomto smere mala na vyriešenie tejto situácie

viaceré návrhy a jedným z jej návrhov bola nutnosť prijatia faktúry zo slovenskej strany do účtovníctva
žalobcu,čímbydošlokvyrovnaniuprevedenýchfinančnýchprostriedkov.Právnazástupkyňamalazato,
že všetkými listinnými dôkazmi, ktoré do spisu doložili, preukázali, že v danej veci došlo k majetkovému
prospechu, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu a pokiaľ by aj právny dôvod bol, ktorý
neexistuje, žalovaná nebola oprávnená prevádzať finančné prostriedky z účtu žalobcu, keďže nebola
konateľkou a ani oprávnenou zamestnankyňou žalobcu, na základe čoho by mohla takýto úkon vykonať.

Právna zástupkyňa poukázala na dôkaz, ktorý súdu predloží, kde sa jedná o zvukovú nahrávku medzi
konateľom žalobcu, kde žalovaná uvádza, že jej prvotnou snahou bolo finančné prostriedky zaslať z účtu
žalobcu jeho zamestnancom, avšak ju napadlo, že títo by tieto finančné prostriedky vrátili žalobcovi,
a preto sa rozhodla cez Transferwise uvedenú sumu poslať na svoj účet.
K námietke litispendencie, ktorú vzniesla strana žalovanej uviedla, že v žiadnom prípade v danej veci

nie je dôvodná námietka litispendencie, a to z dôvodu, že prekážku prv začatého konania môže zakladať
aj uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, ak ten istý nárok bol následne uplatnený
v občianskom súdnom konaní. Adhézne konanie je súčasťou trestného konania v štádiu hlavného
pojednávania a jeho predmetom a účelom je náhrada škody, ktorá vznikla poškodenému následkom
spáchania trestného činu. Z týchto dôvodov mala právna zástupkyňa za to, že v danom prípade nemôže

ísť v žiadnom prípade o kolíziu rovnakých vecí, nakoľko trestné konanie je v štádiu pred vznesením
obvinenia, nie je ani len štádium obžaloby a vôbec nie je konanie vedené na súde. Čo sa týka uplatnenia
škody v trestnom konaní, tam je nutné adresovať výšku náhrady škody voči konkrétnemu škodcovi, teda
musí byť najskôr voči nemu vznesené obvinenie. Judikatúra poukazuje na to, že uplatnenie nároku na
náhradu škody vo fáze predprípravného konania, teda vo fáze, v ktorej je momentálne trestné konanie

v danej veci, nie je riadnym uplatnením nároku. S poukazom na tieto tvrdenia mala za to, že v tomto
konaní takáto prekážka neexistuje.
K právomoci súdu konať pred slovenskými súdmi poukázala na to, že v prvom rade namieta žalovaná
strana, že mohla mať obvyklý pobyt aj v Maďarskej republike, čomu odporuje jej rozsiahly prednes
v rámci poručenského konania vedeného na tunajšom súde, kde od počiatku žalovaná tvrdila a tvrdí,

že žije na území SR a práve z toho dôvodu bol maloletý súdom v Budapešti prikázaný na návrat na
územie SR. K bezdôvodnému obohateniu došlo momentom pripísania finančných prostriedkov na účet
žalovanej, ktorý účet sa nachádza na území Slovenskej republiky a žalobca predložil listinný dôkaz aj
o tom, že je to účet, na ktorý on ako otec maloletého dieťaťa poukazuje výživné. Okrem toho žalovaná
nepredložila žiadny listinný dôkaz o tom, čo tvrdí, že IP adresa, z ktorej sa realizoval prevod finančných

prostriedkov sa nachádza v Maďarsku. Jednoznačne právna zástupkyňa mala za to, že rozhodným
právom, podľa ktorého sa má riadiť súd, je právo Slovenskej republiky, nakoľko žalovaná má obvyklý
pobyt na území SR a v rámci SR boli pripísané finančné prostriedky na jej účet.
Čo sa týka skúmania prejudiciálnych otázok, a to platnosti uzatvorenej pracovnej zmluvy žalovanej so
žalobcom, uviedla, že v danom konaní nejde o pracovnoprávny spor a v prípade, ak by si uplatňovala

žalovaná náhradu mzdy, tak to nie je možné v tomto konaní, ale je možné si podať samostatnú žalobcu.
K CD nahrávke, ktorú predložil žalobca ako dôkaz uviedla, že preukazuje tvrdenia žalobcu a preklady,
ktoré boli doložené súdu v listinnej podobe, potvrdzujú, že došlo k prevodu finančných prostriedkov
žalovanou, ktorá ani nepopiera túto skutočnosť, dokonca z tejto prehrávky je zrejmé, že mala snahu ich
vrátiť a že celý prevod bol vykonaný bez akéhokoľvek účelu, lebo žalovaná hneď chcela tento finančný

obnos aj vrátiť na účet, avšak to sa jej nepodarilo z dôvodu, že heslá boli už zablokované. Zdôraznila,
že z CD prehrávky nebol vystrihnutý žiadny kontext tak, ako to namietala právna zástupkyňa žalovanej,
z dôvodu, že žalobca to nemohol žiadnym spôsobom upravovať alebo vystrihovať, lebo nemal čo, keďže
išlo len o nahrávku zo strany žalovanej.
Na záver právna zástupkyňa uviedla, že sa pridržiava svojej písomnej záverečnej reči, poukázala na

skutočnosť, že zo strany súdu bol pre žalovanú vytvorený dostatočný časový priestor k tomu, aby
svoje námietky uplatnila v rámci konania a súd na pojednávaní dňa 11.03.2024 mal otázku na obe
strany sporu, aby sa vyjadrili, či majú ďalšie dôkazy, ktoré chcú ešte predložiť do konania. V tomto
rozsahu žalovaná žiadne dôkazy nepredložila a neuviedla a preto právna zástupkyňa žalobcu hodnotilasprávanie sa žalovanej počas celého konania ako vypočítavé a účelové. Žalovaná podávala v priebehu
konania množstvo námietok voči súdu, hlavne procesných a takisto menila svoje vyjadrenia, najmä
v kontexte poslednej, ktorú žalovaná vzniesla, a to kompenzačnú námietku s tým, že pri kompenzačnej

námietke ide o súhlas s podaním žalobcu, to znamená, kompenzačná námietka sa uplatňuje v takom
prípade, pokiaľ sa uznáva nárok žalobcu a žiada započítať nárok žalobcu. S poukazom na kompenzačnú
námietku vznesenú žalovanou strana žalobcu mala za to, že žalovaná uznala nárok v plnej výške,
avšak neuplatnila kompenzačnú námietku v zmysle zákona, lebo uplatnenie takejto námietky, ktorá
sa považuje za vzájomný návrh, musí v zmysle zákona obsahovať všetky náležitosti, ktoré vzájomný

návrh musí mať. Tým, že sa jedná o nezrozumiteľné a nejasné podanie, nie je ho možné vyhodnotiť za
vzájomný návrh. Navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči žalovanej.

8. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe ako aj na prednese
svojej právnej zástupkyne stým, že skalopevne je presvedčený o tom, že finančné prostriedky z účtu

spoločnosti previedla žalovaná, lebo to vyplýva z jej komunikácie, SMS správ, CD nahrávky, zvukového
záznamu. Okrem toho žalobca bol presvedčený o tomto konaní žalovanej aj z dôvodu, že nikto iný
nemal prístup k žalobcovmu diáru z roku 2021, okrem žalovanej, lebo v januári 2021 žalovaná zbalila
všetky veci žalobcu do štyroch smetných sáčkov a vyložila ich, okrem firemných vecí a diára žalobcu.
Viackrát mu žalovaná osobný pohrozila a povedala mu, že ho zničí a že zničí aj jeho firmy a všetko spraví

preto, aby zničila život žalobcu. Okrem toho ho žalovaná viackrát vydierala aj s ich spoločným dieťaťom.
O prevode peňazí z účtu žalobcu na účet žalovanej sa žalobca dozvedel na druhý deň 01.02.2021
o 09.00 hod., ktorý prevod realizovala žalovaná dňa 31.01.2021, pretože ráno zistil vo svojom mobilnom
telefóne SMS notifikáciu z noci, že došlo k prevodu peňazí a vtedy žalobca hneď zavolal do klientskeho
centra Budapest Bank, ktoré funguje nonstop a tam žalobcovi potvrdili, že k prevodu týchto peňazí došlo

v noci. Samotný systém Transferwise už peniaze previedol, takže v pondelok ráno už žalobca nevedel
ten prevod zrušiť. Žalobca sa snažil túto vec riešiť ešte na ďalší deň ráno cez aplikáciu Transferwise,
ale nemohol to riešiť, pretože došlo k zmene vstupných údajov. Následne žalobca uviedol, že zhruba o
mesiac mu žalovaná poslala zmenené prístupové heslá k systému Transferwise. Peňažné prostriedky
boli zaslané z účtu žalobcu v Maďarskej republike z forintového účtu cez systém Transferwise, čo je ako

keby medzitýmna banka na účet žalovanej do SR. Z potvrdenia Transferwisu jednoznačne vyplynulo, že
1.500.000,- HUF bolo prevedených na účet žalovanej. Žalobca potvrdil, že bežne používal a realizoval
platby na účet Transferwise. Potvrdil však, že bežne nezvykol prevádzať finančné prostriedky z účtu
spoločnosti na účet žalovanej. Čo sa týka prác, ktoré mala žalovaná vykonávať u žalobcu, žalobca
uviedol, že od 31.08.2020 do 09.09.2020 asi 8 pracovných dní bola zamestnaná žalovaná u žalobcu

a tiež bola prihlásená do spoločnosti žalobcu asi 20.02.2021 ako zamestnankyňa až po krádeži peňazí,
lebo nemala zdravotné poistenie a žalobca ako otec ich spoločného dieťaťa jej nechcel urobiť zle. Inú
prácuokremtýchto8pracovnýchdnínevykonávalaprespoločnosť.Surčitosťoupotvrdilsúdu,žepotom,
ako sa rozišiel so žalovanou, jej neodovzdal žiadne prihlasovacie heslo na aplikáciu cez Transferwise,
ale keď ho žalovaná vyhodila 08.01.2021, tak žalobca nedostal ani diár, v ktorom mal uložené všetky

prístupové heslá na prevody peňazí zo svojho účtu. Neskôr mu žalovaná tento diár vrátila. Čo sa týka
trvalého pobytu žalobcu, uviedol, že 01.02.2021 ho mal v Maďarskej republike a žalovaná v Slovenskej
republike.

9.Právnazástupkyňažalovanejpoprelatvrdeniažalobcuuvedenévžalobevcelomrozsahuspoukazom

na to, že do podania žaloby nebolo preukázané, že účet, na ktorom boli prevedené peniaze, je
účtom žalovanej. Namietala, že súd sa v predbežnom právnom posúdení veci nevyjadril k námietke
litispendenciestým,žečosatýkahmotnéhopráva,malazato,žejepotrebnétútovecposúdiťzhľadiska
hmotného práva podľa Čl. 7 odsek 2 Nariadenia Brusel I, ktorý rieši otázku procesnej právomoci, kde je
uvedené slovíčko „môže“, avšak keď túto procesnú právomoc prevezme daný súd, musí sa vysporiadať

aj s otázkou hmotného práva, ktorú bude na daný prípad aplikovať. To však neznamená automaticky
podľajejnázoru,žektorýsúdmáprávomocvovecikonať,môžeautomatickypoužiťprávoštátu,vktorom
koná. Je potrebné aplikovať aj Čl. 10 odsek 3 Nariadenia Rím I, ktorý sa má aplikovať ako prvý s tým,
že sa bude používať právo Maďarskej republiky. Právna zástupkyňa mala za to, že územie, na ktorom
došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa vyjadrenia maďarskej banky, je územie Maďarskej republiky,

a preto ak súd uzná svoju právomoc, musí stále skúmať, ktoré hmotné právo, resp. zákony ktorého
štátu bude aplikovať. Pridržiavala sa všetkých svojich doterajších vyjadrení a podaní. Neuznávala nárok
žalobcu, že sa v danom prípade jedná o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, pretože žalovanámala titul na prijatie finančných prostriedkov, keď žalobca jej nevyplatil finančné prostriedky za vykonanú
prácu u žalobcu.
Čo sa týka CD nahrávky, uviedla, že z tejto sú vytrhnuté len určité pasáže bez reakcie žalobcu a jedná

sa o útržok komunikácie. Namietala, že chýbala aj komunikácia zo strany žalobcu. Mala za to, že
z tejto nahrávky nevyplýva, že sa jedná konkrétne o tie finančné prostriedky, ktoré sú predmetom
tohto konania, lebo medzi stranami sporu existovali rôzne finančné prevody týkajúce sa zamestnancov
spoločnosti ako aj iných záležitostí. Okrem toho v tejto nahrávke je zakomponovaný aj partnerský vzťah
medzi stranami sporu. Právna zástupkyňa žalovanej mala počas celého konania návrhy na dokazovanie

k práci vykonávanej zo strany žalovanej, navrhovala vypočuť v tomto smere množstvo svedkov mimo
územia SR, ktorí mali preukázať vyžiadanie zmluvnej dokumentácie zo strany žalovanej. Namietala, že
žalobca nepredložil účtovníctvo, či vedie alebo nevedie pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania,
v účtovníctve.
Nazáverpovykonanomdokazovaníuviedla,žežiadažalobuakonedôvodnúzamietnuťvcelomrozsahu
a v prípade úspechu priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi s poukazom na

to, že nebola preukázaná skutková podstata bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, lebo to
žalobca nešpecifikoval. V plnom rozsahu poukázala na svoje rozsiahle písomné vyjadrenie zo dňa
29.04.2024,najmävčastijednotlivýchfinančnýchnárokovmedzistranamisporuztitulurôznychpôžičiek
za účelom úhrady záväzkov žalobcu voči ďalším spolupracovníkom. Poukázala na to, že medzi stranami
sporu boli viaceré vzťahy, či už medzi konateľom žalobcu, rodinnoprávne alebo medzi stranami sporu

z titulu vykonania práce. Namietala, že súd jej neumožnil preukázať nárok kompenzačnej námietky, ktorú
žiadala vykonať pre viaceré dôkazy uvedené v odpore zo dňa 24.01.2023. Nesúhlasila s tým, ako právna
zástupkyňa žalobcu vyhodnotila kompenzačnú námietku a trvala na tom, že kompenzačná námietka je
obranou žalovanej.

10. Žalovaná uviedla, že v spoločnosti žalobcu pracovala od septembra 2018, keď spoločnosť vtedy
získala prvú zákazku v Nemecku. Ona bola v spoločnosti žalobcu kontaktnou osobou, udržiavala
kontakty s inými firmami vzhľadom k tomu, že jazyková znalosť žalobcu z nemčiny nebola taká, že
by vedela reprezentovať firmu v Nemecku. Žalovaná uviedla, že bola osobou, ktorá vyhľadávala na
internete firmy, prácu pre robotníkov, nadviazala s nimi kontakt mailom.

Čo sa týka žalovanej sumy, uviedla, že boli pripísané tieto finančné prostriedky na jej účet, ale ona
viackrát navrhla žalobcovi, že mu tieto prevedie naspäť, ale odpoveď žalobcu bola taká, že to nie je
potrebné, lebo sú to peniaze žalovanej. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že ona previedla
finančné prostriedky zo zmenárne Transferwise na svoj účet. Tvrdila, že v januári 2021, keď ešte
spoločne bývala so žalobcom, žalobca jej sľúbil, že jej vyplatí jej odvedenú prácu. Poprela, že mala

k dispozícii diár žalobcu a aj ostatné listinné podklady, na základe ktorých mala prístup k heslám na
prevod peňazí z Transferwise. Ona nemala vedomosti o tom, kto mal ešte znalosť o heslách na prevod
finančných prostriedkov z účtu žalobcu. Potom, ako súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k nahrávke,
ktorú predložil do konania žalobca, keď povedala sama, že previedla peniaze, aby sa k tomu vyjadrila,
uviedla, že sa na to nepamätá, lebo prevádzala množstvo peňazí pre firmu žalobcu.

11. Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu súd zistil z Výpisu
z Obchodného registra žalobcu v Maďarskej republike, že spoločnosť žalobcu je zaregistrovaná
v Obchodnom registri s emailovou adresou, s predmetom činnosti, so sídlom, teda všetkými
náležitosťami, ktoré sú potrebné k zápisu spoločnosti do Obchodného registra a jediným konateľom

spoločnosti je H. G., nar. XX.XX.XXXX.
- Z Uznesenia OR PZ Nové Zámky, OO PZ Štúrovo zo dňa 31.08.2022 pod ČVS: ORP-545/ŠT-NZ-2022
súd zistil, že uznesením bolo začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a),
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s tým, že dňa 31.01.2021 v presne nezistenom čase a na presne
nezistenom mieste došlo k neoprávnenému zmocneniu sa elektronických finančných prostriedkov

neoprávneným prevodom finančných prostriedkov v celkovej sume 1.500.000,- HUF prostredníctvom
mobilnej aplikácie služby Transferwise Europe.
- Z dokladu o prevode (číslo listu 20) súd zistil, že 4.176,06 eur bolo „pre B. C.“ v maďarskej mene forintov
to bolo 1.500.000,- HUF s výmenným kurzom, číslom transakcie a bankovými údajmi B. C. s tým, že
peniaze boli prevedené na účet v F., J., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

- Z Vyjadrenia banky zo dňa 03.02.2021 súd zistil, že Budapest Bank oznámila konateľovi žalobcu, že
banka zistila, prevod 1.500.000,- HUF uvedený v správe konateľa bol odoslaný 31.01.2021 na účet
č. 12600016-29009207-06484748 Transferwise Europe zo zariadenia HONOR_20_Lite-78677a54228,
pre ktoré bola aplikácia naposledy zaregistrovaná 10.03.2020. Prihlásenie bolo z IP adresyXXX.XXX.XX.XX, ktorá bola použitá k prihláseniu aj predtým. Rozsah IP 192.168 je miestna sieť,
čo znamená, že prístup bol uskutočnený z miestnej siete pomocou Wi-Fi a polohu na základe toho
nemožno určiť. O prevode 1.500.000,- HUF zo dňa 31.01.2021 bola zaslaná správa na číslo telefónu

+36/70-523-2400 prostredníctvom Budapest Mobil Bank 31.01.2021 o 0:51 hod. s nasledovným textom:
Firemný účet vedený v HUF (836664), prevodný príkaz splnení 1.500.000,- HUF, 31.01.2021, príjemca:
Transferwise Europe sa Správa P16698041. Na základe šetrenia banky bolo zistené, že telefónne číslo
+36-70/523-2400 je telefónne číslo z hlavných údajov spoločnosti žalobcu zaregistrované v údajoch
služby„BudapestMobilBank“avúdajochelektronickéhobankovníctvaBudapestInternetBankkonateľa

spoločnosti. Z týchto dôvodov nie je možné vrátiť peniaze na účet spoločnosti.
-ZSMSsprávy,ktorúzaslalažalovanážalobcovianaktorúreagovalajžalobca,žalovanáuviedla„mohol
si to urobiť pred troma týždňami a bol by si o 1,5 milióna bohatší“.
- Z Oznámenia OR PZ Nové Zámky, Odbor poriadkovej polície OO PZ Štúrovo zo dňa 15.03.2023 súd
zistil, že vyšetrovací spis pôvodne vedený na Obvodnom oddelení PZ Štúrovo pod ČVS: ORP-545/ŠT-
NZ-2022 vo veci krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona bol dňa 29.01.2023

vzmyslezáväznéhopokynuOkresnejprokuratúryuloženéhoopatrenímvzmysle§230odsek2písmeno
a) Tr. poriadku zo dňa 09.01.2023 odstúpený vo veci podozrenia z trestného činu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona na odbor
Kriminálnej polície, OR PZ Nové Zámky. Nové konanie v trestnej veci sa vedie pod č. ČVS: ORP-80/2-
VYS-NZ-2023. Z kópie tohto vyšetrovacieho spisu, ktoré OR PZ Nové Zámky zapožičalo súdu do tohto

konaniasúdzistil,žekonateľžalobcupodaltrestnéoznámenienaneznámuosobu,žedňa31.01.2021sa
prostredníctvom mobilnej aplikácie banky Budapest Bank sa uskutočnil neoprávnený prevod finančných
prostriedkov z účtu spoločnosti na účet, ktorý je vedený na osobu žalovanej, a to vo výške 4.176,06 eur.
- Z Uznesenia zo dňa 08.03.2023 v predmetnej trestnej veci súd zistil, že sa podľa § 199 odsek
1 Tr. poriadku začalo trestné stíhanie za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného

prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Tr. zákona v súbehu so
zločinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 odsek 2, odsek 5 písmeno b) Tr. zákona v súbehu s prečinom krádeže
podľa § 212 odsek 1 Tr. zákona. V predmetnej veci vypovedal konateľ žalobcu ako svedok – poškodený,
ktorý uviedol, že v jeho spoločnosti vznikla škoda vo výške 1.500.000,- HUF a bude požadovať náhradu

vzniknutej škody aj v trestnom konaní, žalovaná mala tiež vypovedať v predmetnej veci, bola predvolaná,
aj sa dostavila a podľa § 130 odsek 2 Tr. poriadku nevypovedala a takisto odmietla vypovedať aj po
predvolaní vyšetrovateľom dňa 23.09.2022.
- Z Uznesenia OR PZ Nové Zámky, Odbor kriminálnej polície II. oddelenie vyšetrovania zo dňa
07.06.2023 ČVS: ORP80/2-VYS-NZ-2023 Gu podľa § 228 odsek 1 Tr. poriadku, trestné stíhanie bolo

prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe
s poukazom na to, že pred Okresným súdom Nové Zámky prebieha medzi zainteresovanými subjektmi
konanie pod č. k. 9C/119/2022, predmetom ktorého je inkriminovaná platba vo výške 4.176,06 eur, ktoré
doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a ktoré rozhodnutie je v tejto trestnej veci resp. fáze trestného
konania, zásadné resp. kľúčové pre posúdenie vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči konkrétnej

osobe (či sa jednalo o platbu oprávnenú alebo neoprávnenú, resp. či na predmetné finančné prostriedky
mala / nemala B. C. určitý nárok – či sa jednalo / nejednalo o bezdôvodné obohatenie), s prihliadnutím na
princíp ultima ratio, resp. zásadu subsidiarity trestnej represie. Pretože je nevyhnutné, aby orgány činné
vtrestnomkonanívsúladesozásadousubsidiaritytrestnejrepresieskúmali,čivkonkrétnejvyšetrovacej
veci neexistuje alternatívne riešenie v mimotrestnej oblasti, ktoré by predstavovalo menšie obmedzenie

základných práv a slobôd jedinca.
- Z výpisu z účtu Prima banka Slovensko a.s. (číslo listu 172-174) súd zistil, že z účtu platiteľa pod
názvom „Farkas Bernadett“ IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola vykonaná transakcia v sume
250,- eur, 100,- eur, 100,- eur v dňoch 15.01.2024, 13.03.2023, 14.11.2022 pre žalovanú na číslo účtu
IBAN F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Jednalo sa o výživné, ktoré zasiela konateľ spoločnosti pre

svojho syna z účtu manželky.
- Z listiny pod názvom „Dlh – G. H.“ zo dňa 26.01.2022 súd zistil, že toto písala pani C. K., bytom E.,
kde je uvedené, že konateľ spoločnosti by mal zaplatiť tých 855,- eur za opravu Renaultu, ako úspešný
podnikateľ, ktorý je čestný a pravdivý, konečne zaplatí, čo dlhuje. Okrem toho je tam ešte ďalší text
týkajúci sa osobných urážok adresovaných konateľovi spoločnosti od dotyčnej pani s poslednými dvoma

vetami „Čo si si myslel, dala som cenu opravy ako darček??!! Nájdem spôsob, ako vymôcť tvoj dlh.“
- Z Vyhlásenia z februára 2021 súd zistil, že konateľ žalobcu uznal, že si v roku 2019 zobral úver so
svojou partnerkou, žalovanou, na vlastný podiel v L. M.. Išlo o sumu 3.300,- eur. Pôžičku splácal konateľ
žalobcu mesačne 87,- eur. V januári 2021 stroskotal vzťah strán sporu a obaja sa odsťahovali zvlášť.Pôžička vo februári 2021 je 2.330,- eur. B. C. požiadala o zvýšenú sumu pôžičky ešte v januári 2021
a konateľ žalobcu na jej bankový účet previedol sumu 1.900,- eur. Konateľ spoločnosti uznal dlh 430,-
eur, ktorý zaplatí do konca mája 2021. Podpísaní dvaja svedkovia M. N. – E., M. XX a C. K. – E., N. O. 7.

- Z pretlmočených SMS správ zo dňa 01.02.2021, ktoré sú nahraté aj na CD prehrávke vyplýva, že
sa žalovaná doznala k tomu, že peniaze vo výške žalovanej sumy previedla z účtu žalobcu na svoj
účet, kde uviedla „vieš? A e..., a áno, previedla“ a ďalej, keď vlastnému synovi žalovaná povedala „a
vtedy som povedala Domimu, že Domi počúvaj, teraz sa choď trochu hrať, kým si to rozmyslím, aby
som tvojmu otcovi poslala späť jeho peniaze, ale však nevedela som to kvôli chybe servera (na nijakú

onú...) prihlásiť sa do Budapest Banky, a preto som ti volala“. Ďalšie „peniaze môžem previesť späť
tak, že buď z môjho účtu prevediem späť do Budapest Banky, ale potom potrebujem tvoje číslo účtu
alebo cez Transferwise prevediem to do Budapest Banky, kde je potrebné tvoje číslo účtu, keďže som
kvôli chybe servera nemohla ísť hore do Budapest Banky, zato som potrebovala tvoje číslo účtu, ale aj
v Transferwise je potrebné zadať tvoj alebo číslo účtov firmy, bez toho nie“. „No. Že prevediem ti späť
peniaze? Vieš čo? Nie!“. „Príliš milo som ti napísala, že počúvaj, vrátim ti späť tvoje peniaze a počúvaj

aká bola na to odpoveď“.
- Z odpovede na lustráciu v banke SLSP, a.s. zo dňa 12.02.2024 súd zistil, že majiteľkou účtu IBAN F.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v januári a februári 2021 bola B. C., r. č. XXXXXX/XXXX. Na uvedený
účet bola suma vo výške 4.176,06 eur prevedená dňa 01.02.2021.
- Z odpovedí riaditeľa K. E. P. J. Q. E. zo dňa 13.03.2024 súd zistil, že zo strany konateľa spoločnosti

žalobcu nebol smerovaný žiadny telefonát na riaditeľa škody v spojitosti so žalovanou. Riaditeľ školy
potvrdil, že v jednom prípade bol konateľ spoločnosti žalobcu na osobnej návšteve v predmetnej škole
v spojitosti so žalovanou. Ďalej riaditeľ školy potvrdil, že konateľ spoločnosti nemal akúkoľvek rolu
v spojitosti s tým, že žalovaná bola odkázaná na zmenu zamestnania.
- Z pretlmočených SMS správ, ktoré predložila do súdneho spisu právna zástupkyňa žalovanej a ktoré

sú na čísle listu 256-260, ide o komunikáciu medzi stranami sporu týkajúcich sa pracovných záležitostí,
vktorýchsažalovanádožaduje,abyjejkonateľžalobcuvyplatilpeniazezapráce,ktorémuonavykonala.
- Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – Povolené prečerpanie na účte súd zistil, že takúto zmluvu
uzavrela žalovaná s Prima bankou Slovensko, a.s., kde jej banka zriadila povolené prečerpanie na účte
do výšky 1.500,- eur na účet zriadený v L. M.. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – pôžička súd zistil,

že takúto zmluvu uzavrela žalovaná v Prima banke Slovensko, a.s. s výškou úveru 3.300,- eur ako
bezúčelovýúver,ktorýsazaviazalasplácaťpravidelnoumesačnousplátkouvovýške83,76eurspočtom
splátok 48 k 15. dňu kalendárneho mesiaca.
- Z Výpisu z účtu v L. M. F., J. – majiteľ účtu: K. C., N. O. X, E., súd zistil, že 11.03.2019 bol daný z jej
účtu príkaz na úhradu sumy 2.190,- eur pre G. H..

- Z Rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 7P/53/2021-1383 zo dňa 29.11.2023 súd zistil,
že súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu I. H.,
nar. XX.XX.XXXX, teda dieťaťu rodičov strán sporu s tým, že súd zveril maloleté dieťa I. H. do
osobnej starostlivosti matky, počnúc od 17.02.2021, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok a otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne,

vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 17.02.2021. Zročné
výživné na maloleté dieťa za obdobie od 17.12.2021 do 30.11.2023 v sume 3.570,- eur bol zaviazaný
otec dieťaťa k povinnosti splácať po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod
stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Styk otec s maloletým dieťaťom sa upravil
tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým každý utorok a v nedeľu od 16.00 hodiny do 18.00

hodiny na detskom ihrisku R. R. E. za prítomnosti matky. Súd návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Súd nariadil maloletému dieťaťu I. H., nar.
XX.XX.XXXX a jeho rodičom, žalovanej a konateľovi žalobcu, výchovné opatrenia na dobu 6 mesiacov
– povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Štúrovo, Nám. Slobody 13,
Štúrovo za účelom uľahčenia a podpory riešenia rodičovského konfliktu, ako i za účelom zlepšenia ich

vzájomnej komunikácie. Žiaden z účastníkov nemal nárok na náhradu trov konania.

12.Podľaustanovenia§451odsek1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.
odsek 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.13. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
odsek 2, s predmetnom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto
obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

15. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mi veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
odsek 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Na základe vykonaného dokazovania a podľa hore citovaných právnych ustanovení súd dospel
ktakémuzáveru,žejepotrebnéžalobežalobcuvyhovieť,keďpreukázaldôvodnosťuplatnenéhonároku.

Z právneho hľadiska súd skúmal naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, keďže tento
právny titul bol podstatou daného sporu a bolo treba ho skúmať a žalobca v konaní mal preukázať,
či žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila a či získala majetkový prospech na úkor žalobcu.
Z rozsiahle vykonaného dokazovania súd mal za to, že tieto skutočnosti žalobca dostatočným spôsobom
preukázal.

17. Osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu je bezdôvodné obohatenie (§
451 OZ). Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom stanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Bezdôvodné obohatenie
predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný

obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená
povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor
bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku je reparácia nerovnováhy,
ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych

vzťahov. K majetkovej nerovnováhe dochádza v právnych vzťahoch pomerne pravidelne, avšak
o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej
nerovnováhy. Právnym dôvodom môže byť zákon alebo na základe zákona právne relevantná
skutočnosť.Primárnoufunkciouprávnejúpravybezdôvodnéhoobohateniajetaknápravanespravodlivej
majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu.

Na vznik osobitného záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne
splnenie zákonných predpokladov. Jedným z takýchto predpokladov je objektívna fakticita vzniku
majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom.
Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu
vzniku tohto obohatenia. Faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda

pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia
však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez
právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový
prírastokjednéhosubjektusamusívurčitejpeniazmivyjadriteľnejmiereprejaviťvmajetkovejsféreiného
subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu a úbytku

v majetkovej sfére iného subjektu. Výška obohatenia povinného subjektu a ujmy oprávneného subjektu
nemusia byť úplne presne totožné ekvivalenty. Ďalším predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia
je získanie majetkového prospechu na strane obohateného na základe tých právnych skutočností, ktoré
sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 odsek 2 § 454 OZ), ďalším predpokladom je vznik majetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto majetková

ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného.
Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného
obohatenia na úkor niekoho iného. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia
sa preto nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu. Zavinenie obohatenéhomá právny význam iba z hľadiska rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia. Pre vznik bezdôvodného
obohatenia sa vyžaduje objektívna skutočnosť, a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo
v dôsledku právom uznaných dôvodov. Je tiež irelevantné, či k bezdôvodnému obohateniu u povinného

subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby.
Subjektmi záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia sú ten, na koho úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané (oprávnený subjekt) a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal (povinný
subjekt – obohatený). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového
prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými

dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť
postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú
náhradu. V ustanovení § 451 odsek 1 OZ je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného
obohatenia. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach
§ 451 odsek 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného
obohateniapatrí:a)plneniebezprávnehodôvodu,pričomnerozhoduje,čistranyoneexistenciiprávneho

dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b) plnenie z neplatného právneho úkonu, c) plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, d) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, e) bezdôvodné plnenie za
iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal.

18. Súd sa v prvom rade vysporiadal v konaní s námietkou litispendencie a s námietkou týkajúcej sa

rozhodovania vo veci tunajším súdom, teda k právomoci súdu konať v predmetnej veci, ktoré vzniesla
právna zástupkyňa žalovanej.
18.1 K námietke litispendencie, ktorú vzniesla právna zástupkyňa žalovanej v podanom odpore prvýkrát
s tým, že žiada, aby súd konanie zastavil, lebo sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania, vzhľadom k tomu, že v trestnej veci vedenej pôvodne pod ČVS: ORP-545-ST-Nz-2022, v ktorej

konateľ žalobcu podal trestné oznámenie voči neznámemu páchateľovi, je zjavné z textu uznesenia, že
žalobca si uplatnil rovnaký nárok aj v trestnom konaní, keď požaduje rovnakú výšku škody, ako žiada
v civilnom konaní. Z tohto dôvodu strana žalovaná mala za to, že uplatnenie nároku na náhradu škody
v trestnom konaní spôsobuje prekážku litispendencie pre uplatnenie tej istej škody v občianskom konaní
s poukazom na to, že trestné konanie začalo skôr 31.08.2022 a občianskoprávny návrh na vydanie

platobného rozkazu začal 12.10.2022.
Súdmalzato,ževdanomprípadeniejedôvodnávznesenánámietkalitispendenciezostranyžalovanej,
a to z dôvodu, že prekážka prv začatého súdneho konania litispendencia vzniká, ak na ktoromkoľvek
súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnaké strany sporu, rovnaký predmet konania
a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Prekážku prv začatého konania môže

zakladať aj uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, ak ten istý nárok bol následne
uplatnený v občianskom súdnom konaní. Čo sa týka adhézneho konania, toto je súčasťou trestného
konania v štádiu hlavného pojednávania a jeho predmetom a účelom je náhrada škody, ktorá vznikla
poškodenému následkom spáchania trestného činu. Preto súd sa nestotožnil s námietkou litispendencie
žalovanej, lebo v danom prípade nemôže ísť o litispendenciu z dôvodu, že trestné konanie je v štádiu

pred vznesením obvinenia, zatiaľ nebola podaná obžaloba a vôbec nie je konanie vedené na súde.
Okrem toho je potrebné uviesť, že námietky a podmienky uplatnenia škody v trestnom konaní je
nutné adresovať voči konkrétnemu škodcovi a musí byť najskôr vznesené obvinenie. V danom prípade
trestné konanie a uplatnenie nároku na náhradu škody je vo fáze predprípravného konania, teda vo
fáze, v ktorej je momentálne trestné konanie v danej veci, a to nie je riadnym uplatnením nároku

na náhradu škody, a to ani v prípade neskoršieho vznesenia obvinenia osobe, ktorú oznamovateľ
v trestnom konaní uviedol ako podozrivého. Rozsudky, na ktoré poukázala žalovaná vo svojich
písomných podaniach, ktoré riešia otázku litispendencie, sa nevzťahujú na toto konanie. Jedná sa
o také právoplatne skončené konania, kde už je v adhéznom konaní vec, to znamená, že v rámci
trestnéhokonania,prípadnetrestnýmrozkazomjeuloženápovinnosťnáhradyškodyvadhéznomkonaní

a tiež je potrebné uviesť, že žalobca si v trestnom konaní pri výsluchu pred vyšetrovateľom uplatnil
nárok na náhradu škody a nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky
na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu
právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Tiež je potrebné
poukázať na to, čo súd už vyššie uviedol pri oboznamovaní listinných dôkazov, že trestné konanie

v súčasnosti v štádiu vyšetrovania bolo prerušené podľa uznesenia pod č. k. ČVS: ORP-80/2-VYS-
NZ-2023 Gu zo dňa 07.06.2023 z dôvodu, že sa čaká na rozhodnutie v občianskoprávnom konaní
v predmetnej veci. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že sa jedná o totožný nárok, aj keď ide
o rovnakú sumu, pretože v trestnom konaní si žalobca uplatnil náhradu škody a v občianskom právnomkonaní súd rieši otázku vydania bezdôvodného obohatenia. Preto súd vyhodnotil vznesenú námietku
žalovanej týkajúcu sa litispendencie za nedôvodnú, a preto sa ňou ďalej už nezaoberal.
18.2 K námietke právomoci súdu a rozhodného práva konať pred súdom Slovenskej republiky, ktorú

opätovne žalovaná vzniesla a namietala, že súd nedostatočným spôsobom odôvodnil podľa akého
predpisu sa riadi z hľadiska procesného a pri použití hmotného práva v konaní, súd sa vyjadruje tak,
že čo sa týka právomoci súdu, aplikuje v tomto konaní Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES
č. 1215/2012 z 12.12.2012 BRUSEL I. Čl. 7 bod 2 a čo sa týka hmotného práva, aplikuje Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 864/2007 RÍM II Čl. 2 bod 1 a Čl. 10 body 1, 2, 3, 4 s tým, že

použije v súlade s Čl. 10 odsek 4 právny poriadok Slovenskej republiky. Táto skutočnosť je zjavná z toho
dôvodu, že strany sporu nemali rovnaký obvyklý pobyt, žalobca mal v tom čase, teda v čase prevodu
finančných prostriedkov na území Maďarskej republiky trvalý pobyt a žalovaná na území SR. Okrem
toho z potvrdenia banky SLSP, a.s., čo si súd vyžiadal, bolo jednoznačne potvrdené, že majiteľkou účtu,
ktorý súd žiadal je žalovaná a bola žalovaná v čase 01.02.2021 a že v tento deň na uvedený účet bola
zaslaná suma vo výške žalovanej sumy, teda 4.176,06 eur. Rozhodným právom je preto právny poriadok

štátu, na území ktorého došlo k bezdôvodnému obohateniu a tým je SR, z potvrdenia banky, ktoré súd
uviedol, aj z dôvodu, že žalovaná mala a má obvyklý pobyt na území SR a v rámci SR boli pripísané aj
finančné prostriedky na jej účet vo výške žalovanej sumy.

19.Kprejednávanejveciaknárokužalobcutýkajúcehosavydaniaazískaniabezdôvodnéhoobohatenia

mal súd za to, že žalobca dostatočným spôsobom, teda dôkazmi, ktoré do konania doložil preukázal
splnenie podmienok, ktoré zákon ukladá v ustanovení § 451 a § 458 OZ. Súd mal za to, že žalobca
v konaní preukázal splnenie všetkých predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovanej. Z písomného vyjadrenia Budapest Bank (číslo listu 21) žalobca preukázal jednoznačne, že
dňa 31.01.2021 bol prostredníctvom mobilnej aplikácie banky Budapest Bank uskutočnený neoprávnený

prevod finančných prostriedkov z účtu spoločnosti žalobcu na účet presne uvedený a identifikovaný
účet žalovanej vedený v F., J.. IBAN F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a prevod sa uskutočnil zo
zariadenia HONOR_20_Lite 78677a54228 vo výške 1.500.000,- HUF, čo predstavuje 4.176,06 eur.
O prevode predmetnej sumy zo dňa 31.01.2021 bola zaslaná správa na číslo telefónu +36-70/523-2400
prostredníctvom Budapest Mobil banka, a to 31.01.2021 o 0:51 hod. miestneho času s nasledujúcim

textom: firemný účet vedený v HUF (836664) prevodný príkaz splnený, 1.500.000,- HUF 31.01.2021
Príjemca: Transferwise Europe sa Správa P16698041. Následne konateľ žalobcu obdržal od žalovanej
SMS správu v znení: „Mohol si to spraviť pred troma týždňami a potom by si nebol ľahší o 1.5 milióna“.
Zaslanie tejto správy žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela a ani sa k nej nevyjadrila. Celkove, čo
sa týka SMS komunikácie a CD nahrávky tak, ako ju žalobca pretlmočil dňa 01.02.2021 sa žalovaná

nevedela v podstate rozpamätať žiadnym spôsobom. Namietala, že táto nahrávka bola vytrhnutá
z kontextu, lebo sa tam nachádza iba to, čo hovorí žalovaná a to čo žalobca, to nie. Súd s takýmto
názorom nesúhlasí, pretože zo strany žalobcu ako strany sporu je potrebné, aby predložil dôkazy, ktoré
tvrdí a aby preukázal svoj nárok, tak bolo potrebné práve, aby predložil to, čo uviedla žalovaná a nie
je pravdou ani tvrdenie právnej zástupkyni žalovanej, že by sa SMS správy zo dňa 01.02.2021 netýkali

neoprávneného prevodu finančných prostriedkov dňa 31.01.2021, keď sama žalovaná sa k tomuto
prevodu doznáva v týchto SMS správach. Medzi inými sa vyjadruje: „Že až doteraz som si vlastne
chcela previesť peniaze na svoj účet. Vieš? A e.., a áno, previedla.“ V ďalšom pri rozhovore so svojím
maloletým synom sa vyjadrila: „Aby som tvojmu otcovi poslala späť jeho peniaze. Ale však nevedela
som to kvôli chybe servera (na nijakú onú...) prihlásiť sa do Budapest Banky, a preto som ti volala.

Peniaze môžem previesť späť tak, že buď priamo z môjho účtu prevediem späť do Budapest Banky,
ale potom potrebujem tvoje číslo účtu alebo bez Transferwise prevediem do Budapest Banky, kde je
potrebné tvoje číslo účtu, keďže som kvôli chybe servera nemohla ísť hore do Budapest Banky, zato
som potrebovala tvoje číslo účtu, ale aj v Transferwise je potrebné zadať tvoj alebo čísla účtov firmy bez
toho to nie. No, že či prevediem ti späť peniaz. Vieš čo? Nie! Príliš milo som ti napísala, že počúvaj,

vrátim ti späť tvoje peniaze, a počúvaj aká bola na to odpoveď?...“ S poukazom na túto komunikáciu,
ktorú uviedla žalovaná v SMS správach mal súd za to, že žalobca preukázal, že si žalovaná previedla
neoprávnene finančný obnos vo výške žalovanej sumy, pretože nemala žiadny dôvod na takýto prevod.
Žalovaná viackrát z týchto SMS správ uviedla žalobcovi, že mu tieto finančné prostriedky vráti, ale
následne mu oznámila, že spätný prevod neuskutoční. Žalovaná v komunikácii s konateľom žalobcu

nepoprela, že finančné prostriedky odpísala z jeho účtu, práve naopak, že si nemyslela, že ju kvôli 1,5
miliónom bude schopný udať. Tiež žalovaná v komunikácii SMS správ potvrdila, že sa jedná o finančné
prostriedky žalobcu, kedy uviedla, že mu vráti jeho peniaze. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa
jedná o finančné prostriedky žalobcu, lebo možno financie vrátiť len tomu, od koho boli odňaté. Neskôrsa žalovaná snažila toto protiprávne konanie legalizovať tým, že sa snažila vystaviť faktúru a zmluvu
zo slovenského podnikateľského prostredia, ktorú mal žalobca následne prijať do svojho účtovníctva.
Žalobca takúto faktúru do svojho účtovníctva neprijal. Žalovaná nepoprela skutočnosť, že si ponechala

finančné prostriedky vo výške žalovanej sumy s odôvodnením, že si ich ponechala z titulu nevyplatenej
mzdy s poukazom na ustanovenia Zákonníka práce, že bola u žalobcu v pracovnom vzťahu. Námietky
žalovanej, že bola zamestnaná u žalobcu od septembra 2018 do decembra 2020 sa nepreukázali ako
dôvodné, pretože ani jedna zo strán sporu nepreukázala pracovnú zmluvu resp. inú dohodu týkajúcu
sa vykonávania prác žalovanej u žalobcu, ale ani ústnu formu pracovnej zmluvy a žalovaná tvrdila, že

žalobca jej neuhradil žiadnu odmenu za vykonanú prácu, ale že jej sľúbil, že jej ju vyplatí. Žalovaná
sľúbila, že prevod zo dňa 31.01.2021 realizoval konateľ spoločnosti G. H., lebo uvedené je zrejmé aj
z poznámky pri prevode „pre B. C.“. Okrem toho žalovaná mala za to, že je potrebné sa v danom konaní
zaoberať pracovnoprávnym vzťahom, ktorý mala u žalobcu
Čo sa týka skúmania prejudiciálnych otázok ako aj platnosti uzavretej pracovnej zmluvy a z toho
vyplývajúceho nároku na odmenu za vykonanú prácu, súd v danom konaní nie je oprávnený riešiť

ani skúmať túto otázku, pretože v danom prípade je predmetom konania titul vydanie bezdôvodného
obohatenia a súd nerieši pracovnoprávny spor v danom prípade s tým, že otázku pracovnoprávneho
vzťahu nie je ani oprávnený tento súd riešiť ani žiadny súd na území Slovenskej republiky, lebo
tento vzťah sa musí riadiť hmotným právom Maďarskej republiky, lebo žalobca má sídlo v Maďarskej
republike, čiže na danú vec nie je vôbec možné aplikovať ustanovenia slovenského Zákonníka práce.

K pracovnoprávnemu vzťahu žalobca uviedol toľko, že oficiálne zamestnal žalovanú od 31.08.2020 do
09.09.2020 asi na 8 pracovných dní, keď bola riadne prihlásená do spoločnosti žalobcu a 20.02.2021
ako zamestnankyňa až po krádeži bola tiež evidovaná u žalobcu v pracovnom pomere z dôvodu, že
nemala zdravotné poistenie a týmto jej žalobca chcel pomôcť ako matke ich spoločného dieťaťa. Riadne
bola prihlásená na úrady v Maďarskej republike a jednalo sa o 8 pracovných dní. Inú prácu podľa žalobcu

nevykonávala.
Súd s poukazom na vyššie uvedené zamietol uznesením dňa 11.03.2024 výsluch svedkov navrhnutých
stranou žalovanej v odpore, ktorí mali vypovedať v otázke pracovnoprávneho pomeru žalovanej
u žalobcu z dôvodu, že otázka pracovnoprávneho pomeru resp. výplaty mzdy alebo akejkoľvek odmeny
za vykonanú prácu nie je možné riešiť v tomto konaní a tiež otázky pracovnoprávnych vzťahov nepatria

do právomoci súdov SR vzhľadom k tomu, že sídlo spoločnosti je v Maďarskej republike, kde mala prácu
žalovaná vykonávať, tak na hmotné právo je potrebné uplatniť zákony Maďarskej republiky.

20. Žalovaná namietala v konaní, že nebolo preukázané, že peniaze, ktoré boli prevedené z účtu žalobcu
boli prevedené na účet žalovanej, ktoré tvrdenia žalovanej sa preukázali ako nepravdivé vzhľadom

k tomu, že súd si zabezpečil lustráciou zo F. banky informáciu, podľa ktorej banka jednoznačne potvrdila,
že majiteľkou účtu pod IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je žalovaná a že dňa 01.02.2021 boli
na jej účet prevedené finančné prostriedky vo výške 4.176,06 eur. Tiež sa nepotvrdilo tvrdenie žalovanej,
že nie je známe, kto je majiteľom účtu, na ktorý boli prevedené finančné prostriedky. Čiže aj tento dôkaz
je dôkazom toho, že na jej účet boli prevedené tieto peniaze tak, ako sa k tomu aj žalovaná doznala na

základe SMS správ, ktoré súd už vyššie uviedol.
Ako ďalší dôvod, pre ktorý žalobca mal dôvod uhradiť žalovanej finančné prostriedky, žalovaná tvrdila, že
si pre účely spoločnosti žalobcu zobrala spotrebiteľský úver v L. M. F., J., a to Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere–pôžičkasvýškouúveru3.300,-euražetietofinančnéprostriedkyjejejtiežžalobcapovinnývrátiť
atakistoajpôžičku,ktorúmuposkytlamatkažalovanej.Tietoskutočnostisúdvtomtokonaníneriešil,ato

s odôvodnením, že predmetom konania nebolo skúmanie nároku titulom pôžičky peňazí a už vôbec nie
od matky žalovanej, ktorá nebola ani stranou sporu. V tomto smere súd uviedol žalovanej, že je potrebné
sa domáhať vrátenia finančných prostriedkov titulom poskytnutej pôžičky žalobcovi v osobitnom konaní.

21. Právna zástupkyňa žalovanej potom, ako súd na pojednávaní konanom dňa 11.03.2024 uložil

právnym zástupcom, aby v lehote 15 dní zaslali súdu písomné záverečné reči s tým, že na ďalšom
pojednávaní súd vo veci rozhodne, právna zástupkyňa žalobcu písomnú záverečnú reč zaslala riadne
dňa 26.03.2024 a právna zástupkyňa žalovanej zaslala nie záverečnú reč, ale vyjadrenia žalovanej zo
dňa 28.03.2024 s pretlmočenými SMS správami, ktoré zaslala žalovaná žalobcovi, pretlmočenú zmluvu
o dielo, zmluvu o spotrebiteľskom úvere – povolené prečerpanie na účte, zmluvu o spotrebiteľskom

úvere – pôžička s ďalšími SMS správami preloženými v komunikácii žalovanej so žalobcom, ďalšie
vyjadrenie žalovanej zo dňa 10.04.2024 a výpis z účtu v L. M. F., J.. K. C. – matky žalovanej, ďalšie
vyjadrenie žalovanej zo dňa 29.04.2024 s tým, že tieto vyjadrenia a dôkazy mala možnosť predložiť
strana žalovanej do pojednávania konaného dňa 11.03.2024, aj keď súd ešte uznesením nevyhlásildokazovanie za skončené, ale strany sporu na tomto pojednávaní sa vyjadrili prostredníctvom právnych
zástupcov, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a že nebudú do konania už nič predkladať. Z tohto
dôvodu mal súd za to, že v rámci hospodárnosti konania, a teda najmä sudcovskej koncentrácii konania

podľa § 153 C.S.P. mala strana žalovanej dostatok času na to, aby predložila všetky dôkazy, ktoré ešte
v konaní chcela predložiť a nie potom, ako súd uviedol, aby právne zástupkyne zaslali súdu záverečnú
reč. V rámci týchto vyjadrení si žalovaná uplatnila v konaní kompenzačnú námietku, a to z titulu výkonu
práce žalovanej pre žalobcu napriek tomu, že súd sa už vyjadril k otázke pracovnoprávnych nárokov
žalovanej, keď uviedol, že v tomto konaní nie je možné riešiť túto otázku, keď žalovaná tvrdí, že

bola zamestnaná u žalobcu a žalobca je spoločnosťou, ktorá má sídlo v Maďarskej republike, a preto
žalovaná si musí podať žalobu na súde v Maďarskej republike z dôvodu, že je potrebné uplatniť
hmotné právo v pracovnoprávnom spore, ktorým sa žalovaná domáha náhrady mzdy alebo výplaty
mzdy, resp. odmeny za vykonanú prácu maďarským Zákonníkom práce. Poukázala na ustanovenie §
147 odsek 2 C.S.P. a ustanovenie § 152 C.S.P. Súd sa v priebehu konania aj v rámci pojednávania
konaného dňa 11.03.2024 vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalovaná v konaní učinila a v rámci

kompenzačnej námietky túto si žalovaná uplatnila prvýkrát až po pojednávaní, keď súd uviedol, aby
právne zástupkyne zaslali súdu záverečné reči. Je potrebné však uviesť, že v rámci kompenzačnej
námietky je žalovaná povinná presne identifikovať výšku svojej pohľadávky, jej dôvodnosť, dátum vzniku
dlhu, splatnosť pohľadávky a právny základ, pričom sa pohľadávka, ktorá sa má započítať, musí týkať
tých istých subjektov, teda musí ísť o dlh žalobcu voči žalovanej. Uvedené vyplýva priamo zo zákona,

lebo kompenzačná námietka je v podstate vzájomnou žalobou a v prípade, ak žalovaná žiada započítať
svoju pohľadávku do výšky uplatnenej pohľadávky, tak sa jedná o obranu žalovanej. Nič z tohto žalovaná
v rámci konania nepreukázala a svoju obranu postavila na tvrdeniach, ktoré sa mali týkať výplaty za
prácu, ktorú vykonávala žalovaná u žalobcu s tvrdením, že bola v pracovnoprávnom vzťahu u žalobcu
a že týmto prevodom peňazí si zabezpečila úhradu svojej pohľadávky vyplývajúcej z pracovnoprávneho

pomeru, ktorý jej mal vyplývať z osobného dlhu voči konateľovi žalobcu. Ďalej na svoju obranu uviedla,
že jej žalobca dlží finančné prostriedky titulom úveru, ktorý si ona čerpala v Prima Banke Slovensko, a.s.,
lebo tento úver žalovaná čerpala na úhradu mzdy osôb vykonávajúcich čiernu prácu u žalobcu, ktoré
skutočnosti sa v konaní vôbec nepreukázali. Súd z vykonaného dokazovania a z celého konania mal za
to,žežalovanásižiadnukompenzačnúnámietkuvrámcikonanianeuplatnila,lebopočasceléhokonania

uvádzala, že žiadne finančné prostriedky na účet neobdržala. Svoje tvrdenia žalobca však preukázal
výpismi z banky a na potvrdenie tejto skutočnosti súd zabezpečil osobitný dôkaz z banky SLSP, a.s.,
ktorá potvrdila a tým aj vyvrátila tvrdenie žalovanej, že sa nejedná o jej účet. Preto pokiaľ žalovaná
neuznala svoj dlh, pretože ho neuznala do posledného pojednávania, na ktorom súd skoncentroval
konanie, nemohla si uplatniť ani kompenzačnú námietku a súd vyhodnotil aj tak uplatnenú kompenzačnú

námietkuzanedôvodnú,vrozporesozákonom,pretožežalovanásikompenzačnounámietkouuplatňuje
v konaní vo forme obrany také nároky, ktoré nie je možné riešiť v tomto konaní, a to pracovnoprávny
spor – náhradu mzdy a vrátenie peňazí titulom pôžičky peňazí, ktoré tiež nie je možné riešiť v tomto
konaní a s týmito faktami bola žalovaná uzrozumená a najmä jej právna zástupkyňa na všetkých
pojednávaniach, ktoré v tejto veci boli vykonávané. Súd mal jednoznačne za to, že v rámci uplatnenia

kompenzačnej námietky zo strany žalovanej táto bola uplatnená už potom, ako strany sporu uviedli, že
nemajú žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie a neboli splnené zákonné podmienky k tomu, aby súd
mohol prihliadať na takto uplatnenú kompenzačnú námietku.
K listinnému dôkazu, ktorý zaslala súdu právna zástupkyňa žalovanej, a to ohľadom výpisu z účtu
K. C., matky žalovanej, o tom, že z jej účtu boli odpísané finančné prostriedky vo výške 2.190,- eur

v prospech konateľa žalobcu dňa 11.03.2019, žalovaná chcela v konaní preukázať, že jej protiprávne
konanie, ktorým bez súhlasu žalobcu previedla na svoj účet finančné prostriedky, je legitímne. V tomto
smere súd má za to, že s touto otázkou sa vôbec v konaní nezaoberal, pretože matka žalovanej nie je
stranousporuavtomtokonanísaneriešiotázkapôžičkypeňazí.Okremtohostranažalobcutototvrdenie
vyvrátila dôkazom, a to potvrdením z príslušnej banky, z ktorej vyplýva, že žalovaná bola držiteľkou karty

k danému účtu, teda s uvedenými finančnými prostriedkami priamo disponovala.

22. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca v konaní preukázal všetky
predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia, lebo preukázal vznik bezdôvodného obohatenia
objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej osoby, teda žalovanej vo výške

4.176,06 eur, preukázal získanie majetkového prospechu na strane obohateného, ku ktorému došlo na
základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone, teda v § 451 odsek 2 a § 454 OZ,
lebo vykonala neoprávnený prevod z účtu žalobcu na svoj účet vedený v F., J., k čomu sa doznala
SMS správami zo dňa 01.02.2021, o čom nie je možné vôbec pochybovať a v tomto smere žiadnenámietky zo strany žalovanej sa nepreukázali ako pravdivé, že sa nejedná zo strany žalovanej o prevod
peňazí vo výške 1.500.000,- HUF, žalobca preukázal vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
ktorá postihuje inú určitú osobu, teda samotného žalobcu, pričom táto majetková ujma zodpovedá

bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného – žalovanej, lebo sa jednalo o finančné prostriedky
spoločnosti, ktoré si žalovaná neoprávnene bez dovolenia žalobcu previedla na svoj účet titulom
vyplatenej odmeny za prácu a titulom pôžičky, čo je v absolútnom rozpore so zákonom, lebo otázka
výplaty odmeny za prácu sa nerieši neoprávneným prevodom finančných prostriedkov, čím žalobca
preukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, ktorá je povinná toto bezdôvodné

obohateniezískanéneoprávnenevydať.Svedčíotomajzačatétrestnéstíhanievovecipôvodnevedenej
a klasifikovanej ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) odsek 2 písmeno a) Tr. zákona,
ktorý bol pôvodne riešený na OR PZ Nové Zámky, OO PZ Štúrovo pod č.
ČVS: ORP-545/ŠT-NZ-2022 s tým, že následne bol uvedený prečin preklasifikovaný podľa §
219 Tr. zákona na neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, ktoré konanie je
vedné na OR PZ OKP Nové Zámky pod ČVS: ORP-80/2-VYS-NZ-2023.Bola splnená podmienka,

podľa ktorej základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového
prospechu u obohateného – žalovanej, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom
uznanými dôvodmi (neoprávnený prevod finančných prostriedkov). Medzi konkrétne skutkové podstaty
bezdôvodného obohatenia patrí medzi inými aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, ktorý
opäť žalobca v konaní preukázal a žalovaná to doznala SMS správami, aj keď na pojednávaní popierala

túto skutočnosť, avšak nič na svoju obranu nevedela preukázať ani uviesť. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodného obohatí,
toto obohatenie musí vydať tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých zákonných
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, čo bolo v konaní

splnené, lebo ho získala žalovaná, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, čo bolo v konaní
tiež preukázané, keďže išlo o neoprávnený peňažný prevod peňazí, jednoznačne preukázané v konaní
listinnými dôkazmi predloženými žalobcom vyššie citovanými a zdôvodnenými, protiprávnosť získania
bezdôvodnéhoobohatenia,keďževecjeriešenáakozločinstým,žepôvodnýprečinbolpreklasifikovaný
a majetková ujma, ktorá postihuje určitú osobu, teda žalobcu, pretože majetok jeho spoločnosti sa týmto

zmenšil a samozrejme príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia,
určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.

23. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť
a zaviazať žalovanú k zaplateniu a vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 4.176,- eur s tým, že

súd žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.176,- eur podľa §
517 odsek 2 OZ v spojitosti s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. od 01.02.2021 do zaplatenia, vzhľadom
k tomu, že týmto dňom boli pripísané finančné prostriedky na účet žalovanej, čo potvrdila banka na čísle
listu 218b). Žalovanú sumu spolu s príslušenstvom je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 % voči
žalovanej, lebo bol v konaní plne úspešný podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).