Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 3, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5P/131/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201202
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1224201202.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. V., narodený XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1,
Senec, dieťa rodičov: Q. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXB, G. V., - V. O. V., zastúpená: JUDr.
Rastislav Smieško, advokát so sídlom Záhradnícka 747, Bratislava, a P.. Q. V., narodený XX.XX.XXXX,
bytom Š. X, K., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Q. V., narodeného XX.XX.XXXX sumou vo výške 150,-
eur mesačne počnúc dňom 03.06.2024, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred, a to do právoplatnosti rozhodnutia Mestského súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp.zn. B3-39P/22/2023 vo veci rozvodu manželstva účastníkov a úpravy rodičovských

práv a povinností k maloletému.

II. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom postúpeným Okresnému súdu Pezinok dňa 02.05.2024 žiadala matka maloletého o
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode a
úprave práv a povinností k maloletému zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, otcovi maloletého
uložil povinnosť počnúc dňom nariadenia tohto neodkladného opatrenia prispievať na výživu maloletého
sumou vo výške 220,- eur mesačne, a to vždy do 15 dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k
rukám matky a tiaž žiadala, aby súd vo veci styk otca s maloletým rozhodol tak, že styk sa neupravuje,

s tým že matka umožní styk otca s maloletým, keď otec bude mať záujem o stretnutie a komunikáciu
s maloletým.

2. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že na Mestskom súde Bratislava
II v pod sp.zn. B3-39P/22/2023 je vedené konanie o rozvod manželstva účastníkov a úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému. Otec sa účelovo nedostavuje na vytýčené pojednávania.

Otec sa občas zdržuje v spoločnej domácnosti, v rodinnom dom, ktorý je vo vlastníctve matky. Otec
na chod domácnosti neprispieva a vôbec neprispieva ani na výživu maloletého syna. Všetky náklady
na rodinný dom a na výživu maloletého znáša výlučne matka. Otec k maloletému nemá už dlhšiu dobu
žiadny vzťah len občas býva s ním v spoločnej domácnosti ale žiadny záujem o neho nejaví. Zo
správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zo dňa 09.01.2024 ako aj
psychologického poradenstva účastníkov vyplynulo, že rozvrat vzťahov medzi rodičmi je taký výrazný,

že ich ďalšie spolužitie nie je možné a matka trvá na rozvode manželstva, Rovnako maloletý tiež potvrdil,
že chce ďalej žiť s matkou v spoločnej domácnosti a s otcom nechce byť a ak to bude potrebné tak,možno na pár hodím sa s ním stretnúť raz za týždeň. Mesačné výdavky na maloletého sú vo výške
219,09 eura mesačne a pozostávajú z polovice mesačných výdavkov na bývanie 100,- eur, stravu 180,-
eur, telefón 19,- eur, oblečenie 30,- eur, drogériu 10,- eur, voľnočasové aktivity 20,- eur, nákladov na auto

50,-eur. Ďalšie výdavky sú výdavky na príspevky do školy 50,- eur, učebnice a školské potreby 40,- eur,
lieky a vitamíny v prípade choroby 90,- eur, zubára 70,- eur, sviatky 100,- eur, čo je na maloletého 14,59
eura mesačne. Čo sa týka úpravy styku s maloletým synom, tak matka navrhuje aby súd vzhľadom na
náročnú organizáciu jeho aktivít navrhuje, aby súd nenarušil fungujúci náročný systém a rozhodol tak,
že styk sa neupravuje, s tým že matka umožní styk otca s maloletým, keď otec bude mať záujem o

stretnutie a komunikáciu s maloletým. Matka je zamestnaná a jej mesačný príjem je 930,- eur. Podľa
rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 06.07.2023 je starobný dôchodok otca vo výške 553,- eur. Otec
na poslednom pojednávaní uviedol, že vykonáva rozvoz jedla a mesačným príjmom 900,- eur, teda jeho
predpokladaný príjem je 1.400,- eur.

3. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú

veci ustanovené v tomto zákone.

4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 332, ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

14. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom

pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o rodine“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa

s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa a c) správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžu sakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú , súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §25 a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

23.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.26. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia

má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré súd zisťuje pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej (meritórneho rozhodnutia) a ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného)
dokazovania v meritórnom konaní. A pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej

miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.

29. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil
uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z
naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu

maloletéhodieťaťa.Podpotrebouneodkladnejúpravypomerovúčastníkovsarozumietakýstavvzťahov
účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení
je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na
základe osvedčenia tvrdených skutočností.

30. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru,
že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia vyživovacej povinnosti
otca k maloletému je dôvodný, a je potrebná bezodkladná úprava pomerov. Nevyhnutným predpokladom
na nariadenie neodkladné opatrenia je potreba bezodkladnosti upravenia pomerov maloletého dieťaťa,

nakoľko bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého,
čo by mohlo mať negatívny dopad na jeho zdravý vývoj. Súd má za to, že matka osvedčila potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi maloletým a rodičmi, nakoľko otec pravidelne neprispieva na
starostlivosť o maloletého výživným, ani sa žiadnym iným spôsobom nepodieľa na finančnej stránke
starostlivosti. V konaní vo veci rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinností, ktoré je vedené na

Mestskom súde Bratislava II, bude súd rozhodovať na základe preukázaných výdavkov na maloletého,
ako aj v súvislosti s preukázaným príjmom oboch rodičov. Súd považoval za potrebné upraviť dočasne
pomery za účelom ochrany výživy maloletého. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, a
preto je žiaduce, aby sa otec podieľal na výchove maloletého aspoň po finančnej stránke, nakoľko celú
osobnú starostlivosť vykonáva momentálne matka. Nakoľko súd nemá preukázané majetkové, finančné

a zárobkové možnosti oboch rodičov, súd neodkladným opatrením mohol nariadiť otcovi prispievať
na výživu maloletého len v nevyhnutnej miere. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z
výšky mesačných výdavkov na maloletého, ktoré uviedla matka v návrhu, a predstavujú sumu 219,-
eur, príjmu matky, ktorej čistý mesačný príjem je 930,- eur a ako aj príjmu otca, ktorý uviedol na
pojednávaní. Súd zdôrazňuje, že táto úprava výživného je len dočasná, o výške výživného rozhodne

súd po vykonanom dokazovaní ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností
rodičov a odôvodnených potrieb maloletého v konaní vo veci samej, kedy bude súd rozhodovať o
komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností otca a matky k maloletému na čas po rozvode
manželstva podľa výsledkov dokazovania.

31. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala, aby súd zveril maloletého do jej
osobnej starostlivosti. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti odôvodnila
napätými vzťahy medzi rodičmi, pre ktoré je ďalšie spolužitie s otcom pre matku a maloletého psychicky
náročné. Nakoľko neodkladné opatrenie má riešiť situáciu, ktorá neznesie odklad do rozhodnutia voveci samej, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia v aktuálnej situácii
v rodine zamietol ako nedôvodný, keďže z vyjadrenia matky, vyjadrenia maloletého pred procesným
opatrovníkom vyplýva, že maloletý je v starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o

maloletého, teda potreba okamžitého zásahu súdu nie je daná.

32. Súd má za to, že potreba zásahu do faktického stavu nariadením neodkladného opatrenia nie je v
časti úpravy styku otca s maloletým daná, keďže otec býva v spoločnej domácnosti s maloletým, podľa
vyjadrenia matky a maloletého sa otec o maloletého nezaujíma, maloletý s ním netrávi voľný čas, matka

umožní styk otca s maloletým, keď bude mať otec o stretnutie záujem, preto návrh matky aj v tejto
časti zamietol.

33. Súd o trovách v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s §52 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho
doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného

mimosporového poriadku).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§332, ods. 1
Civilného sporového poriadku).