Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222010076
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6222010076.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 24. septembra 2024 v Banskej Bystrici v trestnej veci odsúdeného A. B. pre zločin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec sp. zn. VK-10Nt/6/2022 zo dňa 03. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. VK-10Nt/6/2022 zo dňa 03. 06. 2024 Okresný súd Lučenec podľa § 399 ods. 2
Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania z dôvodu, že neboli
splnené podmienky podľa § 394 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 03.
06. 2024 sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným
okresnému súdu dňa 05. 09. 2024. V sťažnosti namietal konanie proti ušlému v pôvodnom konaní. Bol
toho názoru, že z materiálneho hľadiska bolo potrebné preukázať, že sa v tom čase vyhýba trestnému
konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva. Uviedol, že len samý pobyt v cudzine ale nie je
dôvodom na konanie proti ušlému, ak sa uvedený motív obvineného nepreukáže. Konanie proti ušlému,

ktoré do značnej miery obmedzuje princípy spravodlivého procesu, musí byť vykonané iba na základe
ústavnej zásady vyslovenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a nielen preto, aby vec bola
urýchlene skončená. Mal za to, že ak bolo vo veci vykonané konanie proti ušlému podľa § 302 a nasl.
Trestného poriadku, hoci preň neboli splnené zákonné podmienky alebo napriek tomu, že súd o tom, že
sa takto bude vo veci konať, nerozhodol podľa § 305 Trestného poriadku, a v dôsledku tohto procesného
postupu mu bola znemožnená účasť na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, je táto chyba

dôvodom na povolenie obnovy konania. Na záver uviedol, že aby súd mohol zaujať stanovisko, že či
sú alebo nie sú dané dôvody na povolenie obnovy konania, mal vypočuť a preveriť jednotlivé dôkazy
najmä navrhovaných svedkov, či vo svojich výpovediach neprinesú a neuvedú nové skutočnosti, ktoré
by potom pri novom prehodnotení dôkazu mohli priniesť priaznivejšie rozhodnutie v jeho veci. Pokiaľ
ide o navrhovaných svedkov C. D. a A. E., prvostupňový súd ich na verejné zasadnutie síce predvolal,
ale títo sa ho nezúčastnili a prvostupňový súd sa s tým uspokojil a nevyužil ďalšie možnosti, ako je

predvedenie svedka orgánmi policajného zboru. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
vyhovel jeho sťažnosti, zrušil prvostupňové uznesenie v plnom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť

a konanie predchádzajúce týmto výrokom.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený, zistil, že sťažnosť podal odsúdený ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce

tomuto výroku. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom krajský súd zistil, že odsúdený žiada povoliť
obnovu konania Okresného súdu Veľký Krtíš vedeného pod sp. zn. 3T/63/2018, v ktorom bol rozsudkom

zo dňa 05. 11. 2018 uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f)
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným
odkladomna3roky.Uznesenímsp.zn.3T/63/2018zodňa13.09.2021vspojenísuznesenímKrajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4Tos/105/2021 zo dňa 21. 10. 2021 senát okresného súdu rozhodol o
premene trestu.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 14. 04. 2022 odsúdený požiadal o povolenie obnovy konania
vo veci vedenej pod sp. zn. 3T/63/2018. V návrhu odsúdený uviedol, že to zobral na seba za F. a
bratranca G.. Na polícií vypovedal pod nátlakom, musel sa priznať k tomu, čo neurobil, dostal aj po
ušiach. Žije s Berkyho bývalou družkou, myslí si, že majú preto zlý vzťah.

Krajský súd pripomína, že vo veci už rozhodoval, keď uznesením sp. zn. 5Tos/31/2023 zo dňa 09. 05.
2023 zrušil prvé uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10Nt/6/2022 zo dňa 19. 12. 2022 a uložil
mu, by vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Skutočnosťou skôr neznámou v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť určitý objektívne
existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu

veci. Dôkaz predtým neznámy môže byť taký dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nebol vykonaný, alebo
taký, ktorý síce bol v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Existenciu nových skutočností
v konaní o povolení obnovy konania je zároveň potrebné preukázať.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania podľa citovaného zákonného ustanovenia (§ 394 ods.

1 Trestného poriadku) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk, a to či ide o skutočnosti alebo dôkazy
predtým súdu neznáme a zároveň či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojení so
skutočnosťami alebo dôkazmi známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je
pôvodné právoplatné rozhodnutie uvedené v § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

Sťažnostný súd poznamenáva, že skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že
sú spôsobilé samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a
doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou
a významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie

o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre
možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.

V konaní o obnove sa však nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ale len
otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli v tomto konaní navrhnuté, boli orgánom činným v

trestnom konaní a súdu v čase rozhodnutia neznáme a zároveň, či by samy o sebe alebo v spojení s
inými dôkazmi boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.Krajský súd sa plne stotožnil s právnou argumentáciou prvostupňového súdu o tom, že skutočnosti
uvedené odsúdeným neboli spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
už skôr známymi odôvodniť iné, než právoplatné rozhodnutie vo vyššie označenom súdnom konaní. K

námietke odsúdeného, že súd v konaní o obnove konania nezabezpečil účasť navrhovaných svedkov
na verejnom zasadnutí prostredníctvom predvedenia, sťažnostný súd uvádza, že z ustanovenia § 240
ods. 4 Trestného poriadku per analogiam vyplýva, že treba uviesť údaje o totožnosti a bydlisku svedka.
Okresný súd sa pokúšal o stotožnenie svedkov podľa odsúdeným poskytnutých údajov a následne o
doručenie predvolaní navrhovaným svedkom, avšak neúspešne ani po opakovanom doručení. Naviac

zo spisového materiálu vyplýva, že odsúdený o svedkovi D. nevedel nič presne, vedel že jeho otec
sa volá C. a matka A.. Taktiež z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov vyplynulo, že zadaným
podmienkam nevyhovoval žiadny záznam. Z vyššie uvedeného sa odsúdeným poskytnuté údaje javia
ako nedôveryhodné a nedostatočné pre zabezpečenie účasti svedkov na verejnom zasadnutí.

Podľa § 240 ods. 4 veta tretia Trestného poriadku, ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a

navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd
o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu
spravidla odmietne.

Uznesenie sudcu okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu odsúdeného na

povolenie obnovy konania, je správne a zákonné, a za také možno považovať aj jeho odôvodnenie, preto
sa s ním krajský súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Je potrebné zdôrazniť, že odsúdený skutočnosti, ktoré podľa neho odôvodňujú povolenie obnovy
konania v predmetnej veci, v pôvodnom konaní vôbec nenamietal, hoci tieto boli takého charakteru, že

mu už vtedy museli byť známe, naviac odsúdený nevyužil svoje právo podľa § 362 ods. 1 Trestného
poriadku a nepodal návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti.

Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh
na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti do 15 dní od doručenia rozhodnutia o

obžalobe, a to pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 alebo ak ustanovený obhajca nevyužil
riadny opravný prostriedok.

Pozornosti sťažnostného súdu taktiež neušlo, že odsúdený návrh na povolenie obnovy konania podal
až po premene trestu potom, ako mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov,

teda v čase, keď už vedel, že mu reálne hrozí nariadenie tohto trestu odňatia slobody, ktorého výkon
mu bol pôvodne podmienečne odložený na skúšobnú dobu, čo svedčí o určitej účelovosti návrhu
podaného v snahe vyhnúť sa výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tento trest pritom nebol
v zrejmom nepomere k závažnosti činu, za ktorý bol odsúdený, taktiež nebol v zrejmom nepomere k jeho
pomerom, ani v zrejmom rozpore s účelom trestu. Krajský súd teda vyhodnotil sťažnostnú argumentáciu

odsúdeného vo veci údajného nezákonného konania proti ušlému ako irelevantnú a neopodstatnenú
pre povolenie obnovy konania.

Keďže odsúdený neuviedol žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi privodiť dôvodný predpoklad pre možnú zmenu výroku

o vine alebo treste namietaného právoplatného odsudzujúceho rozsudku, prvostupňový súd postupoval
správne a v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol pre
absenciu zákonných podmienok podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.