Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 22, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 22T/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124013669
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Jančok

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1124013669.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Františkom Jančokom v trestnej veci obžalovaných: X/

L. Y., L.. XX.XX.XXXX E. C., X/ R. C. R., XX.XX.XXXX E. C., na hlavnom pojednávaní konanom dňa
22.11.2024 v Bratislave,

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

L. Y. L.. XX.XX.XXXX E. C.
P. J. J. XXX/X, C.

Š.. M. D.

R. C. R. L.. XX.XX.XXXX E. C.
P. J. C. XXX/XX, C.
Š.. M. D.

sa uznávajú vinnými, že

dňa 07.05.2024 v čase od 12.20 hod. v Bratislave na ulici Námestie Biely kríž 7, v budove Mestského
súdu Bratislava III boli vykonané bezpečnostné opatrenia spočívajúce v evakuácii osôb a prehľadávaní
celej budovy, nakoľko obvinený L. Y. v čase o 12.18 hod. dňa 07.05.2024 prostredníctvom telefonického
mobilného zariadenia zn. IPhone 8, W.: XXXXXXXXXXXXXXX, v ktorom bola v tom čase vložená SIM
karta s telefónnym číslom +XXX XXX XXX XXX, zavolal na tiesňovú linku 112, pričom zaslal obvinenej
R. C. R. snímku obrazovky (screenshot) ako potvrdenie o vykonanom telefonáte, ktorá dňa 07.05.2024 o

11.30hod.obvinenéhopožiadalaprostredníctvomkomunikačnejplatformyMessengerpodužívateľským
menom N. R., aby oznámil na tiesňovej linke 112, že na súde v Novom Meste sa nachádza bomba,
pričom mu za to sľúbila finančnú odmenu vo výške 100,- eur, čím spôsobili nebezpečenstvo vážneho
znepokojenia zamestnancov a osôb prítomných vtom čase v budove Mestského súdu Bratislava III,
Námestie Biely kríž 7, Bratislava,

teda

obžalovaný L. Y.
spôsobil nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že
rozšíril poplašnú správ, hoci vedel, že je nepravdivá a túto správu oznámil právnickej osobe,

obžalovaná R. C. R.naviedla iného na to, aby úmyselne spôsobil nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti
obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozšíri poplašnú správ, hoci vie, že je nepravdivá a túto správu
oznámi právnickej osobe,

čím spáchali

obžalovaný L. Y.
prečin šírenie poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona,

obžalovaná R. C. R.
prečin šírenie poplašnej správy ako návodca podľa § 21 ods. 1 písm. b/ k § 361 ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa odsudzujú:

obžalovaný L. Y.

Podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 2 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, §

42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2TrestnéhozákonasazrušujevýrokotresteuloženýobžalovanémuNikolasoviHolubovi
skorším trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný
dňa 21.06.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obžalovaná R. C. R.

Podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 2 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaná pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III podala dňa 09.09.2024 na Mestský súd Bratislava I
obžalobu sp. zn. 2Pv/128/24/1103 zo dňa 05.09.2024, ktorá je vedená na Mestskom súde Bratislava I
pod sp. zn. 22T/53/2024 a ktorou sa kladie obžalovanému L. Y. za vinu prečin šírenie poplašnej správy
podľa§362ods.2TrestnéhozákonaaobžalovanejR.C.R.prečinšíreniepoplašnejsprávyakonávodca

podľa § 21 ods. 1 písm. b/ k § 362 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené
v obžalobe.

Obžalovaný Y. a obžalovaná R. na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2024 urobili vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že sa cítia byť vinnými zo spáchania žalovaného skutku.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného Y. a obžalovanej R. súd postupom podľa § 333 ods. 3 písm.
c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku položil obžalovanému Y. a obžalovanej R.
tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný Y. a obžalovaná R. odpovedali „áno“. Vzhľadom na odpovede
obžalovaného Y. a obžalovanej R. súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
Y. a obžalovanej R. prijal a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, vakom obžalovaný Y. a obžalovaná R. priznali spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie tým, že podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku
prečítal znalecký posudok č. 15/2024 zo dňa 24.06.2024, ako aj vykonal oboznámenie listinných
dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku navrhnuté stranami, oboznámil spis Okresného súdu Levice
sp. zn. 0T/53/2024, lustrácie na obžalovaných (register trestov, Centrálna evidencia správnych deliktov
a priestupkov) a pod. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak,

ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení
s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, ktorý bol v
Zbierke zákonov SR vyhlásený dňa 06.08.2024 pod č. 215/2024.

Vzhľadom na zmenu zákona súd posudzoval skutok, ktorý je obžalovaným obžalobou kladený za vinu,
podľa priaznivejších ustanovení (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), a to u obžalovaného Y. ako prečin
šírenie poplašnej správy podľa § 362 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a u obžalovanej
R. ako prečin šírenie poplašnej správy ako návodca podľa § 21 ods. 1 písm. b/ k § 362 ods. 2 Trestného

zákona účinného od 06.08.2024, keďže došlo k mene zásad ukladania trestov, najmä § 38 a § 39
Trestného zákona (všetko priaznivejšie pre obžalovaných).

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného Y. a obžalovanej R. súd vychádzal z toho, že skutok, ktorý je
obžalovanému Y. a obžalovanej R. kladený za vinu, sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný

Y. a obžalovaná R., ktorí sú za jeho spáchanie trestne zodpovední. Pri rozhodovaní o vine súd vychádzal
z vyhlásenia obžalovaného Y. a obžalovanej R., a preto v tomto smere nevykonával bližšie dokazovanie,
ale konštatoval vinu obžalovaného Y. a obžalovanej R. v zmysle podanej obžaloby.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu

vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnousadzbouustanovenouprijednotlivýchskutkovýchpodstatáchtrestnýchčinov.Jednotlivétrestné
činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny
a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne

druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov (a
v prípade taxatívne ustanovených trestných činov), musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34

ods. 6 Trestného zákona). Ďalej je potrebné prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestnéhočinu(§34ods.4Trestnéhozákona).

K osobe obžalovaného Y. súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého
bol obžalovaný súdmi (SR a v EÚ) dosiaľ 8-krát súdne trestaný, a to za trestné činy proti majetku (1 x
krádež, 1 x neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, 1 x neoprávnené používanie
cudzieho motorového vozidla), proti slobode a ľudskej dôstojnosti (1 x porušovanie domovej slobody,

1 x lúpež), pričom v niektorých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Je potrebné
zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby pri hodnotení
osoby obvineného vzal do úvahy skutočnosť, že v minulosti spáchal rovnaký trestný čin, a na základe
vyhodnotenia minulého a terajšieho trestného činu vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov kpáchaniu trestnej činnosti ako aj z hľadiska jeho možnej nápravy (R 10/1974). Zahladením odsúdenia
alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie
sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975).

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil správnych
deliktov alebo priestupkov, a to priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (2 x), proti majetku (1 x).
Z trestného rozkazu Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný
dňa 21.06.2024, súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchaný prečin neoprávnené
používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal dňa

20.06.2024, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so
zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil skôr ako bol Okresným
súdom Levice vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo dňa 21.06.2024, resp. doručený trestný rozkaz
dňa 21.06.2024 sp. zn. 0T/53/2024, a zároveň sa jeho spáchania dopustil neskôr, ako bol Okresným
súdom Nové Mesto nad Váhom vyhlásený odsudzujúci rozsudok sp. zn. 1T/25/2019 zo dňa 18.08.2020,

právoplatný dňa 03.09.2020, bolo namieste ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona vo vzťahu k rozsudku (trestnému rozkazu) sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024,
právoplatný dňa 21.06.2024.
Súd pri úvahách v ukladaní súhrnného trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti prečinu šírenie
poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 - trestného činu

najprísnejšie trestného (§ 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona), z ktorého bol
obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom
v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 1 rok až 5 rokov.
Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/
Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - bol už za
trestný čin odsúdený. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1 : 1.
Trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne neupravovala v jeho neprospech podľa § 38 ods. 3
Trestného zákona alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe
1 rok až 5 rokov.

K osobe obžalovanej R. súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého
bola obžalovaná súdmi (SR a v EÚ) dosiaľ 5-krát súdne trestaná, a to za trestné činy všeobecne
nebezpečné (1 x ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky), proti poriadku vo verejných veciach (4 x
marenie výkonu úradného rozhodnutia).

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaná sa dopustila
správnych deliktov alebo priestupkov, a to priestupku na úseku správy (1 x), proti majetku (1 x) a proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (5 x).
Súd pri úvahách v ukladaní trestu u obžalovanej vychádzal zo závažnosti prečinu šírenie poplašnej
správy ako návodca podľa § 21 ods. 1 písm. b/ k § 361 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,

z ktorého bola obžalovaná uznaná za vinnú, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej
sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 1 rok až 5 rokov.
Súduobžalovanejvovzťahuksúdenejvecizistilpoľahčujúcuokolnosť,atopodľa§36písm.l/Trestného
zákona - priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala.
Súd u obžalovanej zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - bola už za

trestný čin odsúdená. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1 : 1.
Trestná sadzba sa u obžalovanej individuálne neupravovala v jej neprospech podľa § 38 ods. 3
Trestného zákona alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanej trest v sadzbe
1 rok až 5 rokov.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest
zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu
a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou. Zároveň bral na zreteľ aj práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným

činom, ako osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Keďže obžalovaný Y. a obžalovaná R. na hlavnom pojednávaní vyhlásili podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd pri ukladanítrestu obžalovaným posudzoval aj možnosť použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona (porov.
stanovisko NS SR č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prijaté
vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny je významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora ako

nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o viny predstavuje prakticky
nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto
procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania.
S poukazom na opakujúcu sa trestnú činnosť oboch odsúdených súd nepristúpil k mimoriadnemu
zníženiu trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, avšak vyhlásenie obžalovaných súd vyhodnotil v

tom smere, že im uložil trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby.

Následne súd uložil obžalovanému Y. za skutok uvedený v obžalobe súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 14 mesiacov, za rešpektovania zásad podľa § 42 ods. 1, ods. 2 s poukazom na § 41 ods. 1
Trestného zákona.
Súd skúmal aj okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného

zákona a zistil, že u obžalovaného nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody, a to vzhľadom na zásady pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý nesmie byť miernejší ako
trest uložený skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 Trestného zákona), pričom skorším rozsudkom (trestným
rozkazom) bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobodydoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia,pretoževposledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Následne súd uložil obžalovanej R. za skutok uvedený v obžalobe trest odňatia slobody vo výmere 14

mesiacov.
Súd skúmal okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona
a zistil, že u obžalovanej nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody, a to vzhľadom na osobu obžalovanej, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v
ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu. Súd pritom poukazuje na počet záznamov v odpise registra

trestov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaná si z predchádzajúcich odsúdení nevzala žiadne ponaučenie,
ktoré by ju motivovalo k vedeniu riadneho života a opakovane sa dopustila ďalšej úmyselnej trestnej
činnosti. V danom prípade tak neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podmienečný
odklad výkonu trestu odňatia slobody.
S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia

slobodydoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia,pretoževposledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že obžalovanej
boli ukladané tresty odňatia slobody nepodmienečne, ale aj s podmienečným odkladom a skúšobnou
dobou, ktoré boli následne nariadené (premeny podmienky), prípadne, ak bola z takéhoto výkonu trestu

odňatia slobody podmienečne prepustená, v skúšobnej dobe sa taktiež obžalovaná neosvedčila a bol
jej nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody, z ktorého bola podmienečne prepustená.

Takto uložený trest považuje súd na nápravu obžalovaného Y. a obžalovanej R. za dostatočný, za
primeraný, nie neprimerane prísny a zabezpečujúci ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej

činnosti zo strany obžalovaných

S poukazom na závery znaleckého posudku č. 15/2024 zo dňa 24.06.2024, ktorý vypracoval znalec C..
G. Š., súd uložil obžalovanej R. ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pretože skutok
bol spáchaný v súvislosti s jej závislosťou na omamných a psychotropných látkach (pervitín, alkohol).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení

rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný
výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho
prospech.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.

V Bratislave 22.11.2024