Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/110/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120269379
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6120269379.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne M. D., narodenej K., Z., zast. advokátom Mgr.
JurajomFričom,Ružomberok,Podhora49,IČO:42053668,protižalovanejG.D.,narodenejK.,V.,zast.
Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, IČO: 36 858 510, Poľnohospodárska 10, o
zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14C/43/2020, o
dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 8. februára 2023 sp. zn. 7Co/157/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 5. apríla 2022
č. k. 14C/43/2020-104 výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 5.000 eur spolu s 5 % ročným

úrokom z omeškania od 4. októbra 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom
II. zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

1.1. Okresný súd v odôvodnení konštatoval za nesporné, že strany medzi sebou uzavreli právny úkon,
ktorý zodpovedá kúpnej zmluve na kúpu hnuteľných vecí a inominátnu zmluvu zodpovedajúcu
„postúpeniu obchodnej činnosti“, výsledkom ktorej mala byť zmena prevádzkovateľa kaviarne N.. Ďalej

v konaní bolo nesporné, že žalovaná vstúpila do užívania podniku - kaviarne N., uzavrela nájomnú
zmluvu na nájom priestorov a aj podľa jej vyjadrení, podnik do prijatia obmedzujúcich pandemických
opatrení súvisiacich s COVID-19 aj prevádzkovala. V konaní nebolo sporné, že strany uzavreli dňa 22.
augusta 2019 zmluvu o pôžičke splatnej do 10. septembra 2019, na základe ktorej žalovaná požičala
žalobkyni sumu 5.000 eur. Avšak podľa tvrdení žalobkyne táto suma bola použitá na úhradu kaucie,
refundáciu kaucie na nájom zloženej žalobkyňou a podľa tvrdení žalovanej bola použitá na kúpnu

cenu za zariadenie kaviarne. Nakoľko v prehlásení z 19. septembra 2019, ktoré má povahu uznania
záväzku (deklaruje sa úhrada záväzku z určitého dôvodu), nie je uvedená žiadna pohľadávka, je zrejmé,
že táto zanikla pred vystavením písomného potvrdenia. Považuje za irelevantné, či suma 5.000 eur
bola započítaná na kúpnu cenu (100.000 EGP + 10.000 EGP + 5.000 eur) alebo na kauciu. Znenie
prehlásenia „10.000 EGP doplatok do kaucie na kaviareň“ však skôr potvrdzuje verziu, že suma bola
použitá na refundáciu kaucie, z ktorej zostal len doplatok vo výške 10.000 EGP.

1.2. Nakoniec, ani jedna zo strán nepopiera pohľadávku žalobkyne 5.000 eur voči žalovanej, ktorej
úhradu však žalovaná podmieňuje predložením licencie. Súd však zdôraznil, že právny úkon označený
ako zmluva, prehlásenie z 19. septembra 2019, ktorý koncipovala žalovaná, nikde neoznačuje za
podmienku úhrady 5.000 eur predloženie licencie. Žalobkyňa túto skutočnosť rozporovala. Avšak
vzhľadom na obsah a znenie právneho úkonu z 19. septembra 2019 považuje za irelevantné, či

licencia je viazaná na prevádzku, či na osobu prevádzkovateľa, nakoľko žalovaná nepreukázala, že
výplata sumy 5.000 eur, ktorú mala zaplatiť do dvoch týždňov od podpisu zmluvy, bola viazaná naodkladaciu podmienku, a to predloženia licencie na prevádzkovanie kaviarne. Preto nemal dôvod na
prípadnú existenciu, či neexistenciu licencie prihliadať a skúmať možnosť prevádzkovania kaviarne
v T. republike. Tvrdenie žalovanej o viazanosti sumy 5.000 eur na predloženie licencie považuje za

účelové v snahe vyhnúť sa splneniu záväzku, a to nielen z dôvodu, že takáto skutočnosť nebola
zahrnutá do obsahu zmluvy, ale aj z dôvodu, že uznesením č. k. 3K/28/2014-565 z 1. februára 2019,
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 28/2019 z 8. februára 2019, bolo rozhodnuté o zrušení konkurzu
úpadcu po splnení rozvrhu výťažku, teda bolo ukončené oddlženie žalovanej, ktorá reálne, vzhľadom
na deklarované príjmy v danom čase, nemohla mať takú sumu prostriedkov, teda v čase od povolenia

oddlženia cca 6 mesiacov zrejme pri kúpe neodhadla možnosti zabezpečenia prostriedkov pre úhradu
dohodnutého plnenia, a preto vytváraním prekážok pre vrátenie záväzku sa snažila oddialiť úhradu.
Navyše, ak by aj skutočne nebolo možné prevádzkovať kaviareň bez „licencie“ a žalobkyňa takúto
skutočnosť žalovanej zamlčala, pričom žalovaná si vyhradila skutočnosť, že kaviareň je plne spôsobilá
prevádzky bez iných zákonných podmienok, mohlo žalovanej vzniknúť právo podľa § 597 ods. 2
Občianskeho zákonníka na odstúpenie od zmluvy, pričom toto právo žalovaná zjavne neuplatnila a danú

prevádzkuajpodľapredloženýchlicenciínaďalejprevádzkuje.Úrokyzomeškaniabolipriznanévzmysle
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to odo
dňa omeškania, uplynutia doby dvoch týždňov od podpisu zmluvy, prehlásenia z 19. septembra 2019,
do zaplatenia.

1.3. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“).

2.KrajskýsúdvŽiline(ďalejajako„odvolacísúd“alebo„krajskýsúd“)naodvolanie žalovanejrozsudkom
z 8. februára 2023 č. k. 7Co/157/2022-150 výrokom I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie; výrokom II. priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2.1. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie správne právne posúdil predložený
listinný dôkaz vypísaný žalovanou a označený ako Zmluva, a to ako kúpnu zmluvu na hnuteľné veci

a zariadenie a inominátnu zmluvu zodpovedajúcu „postúpeniu obchodnej činnosti“, výsledkom ktorej
mala byť zmena prevádzkovateľa kaviarne N.. Z uvedených dôvodov je i nezrozumiteľná časť odvolania
žalovanej, keď poukazuje na zmluvu o pôžičke, a aké znaky musia byť splnené pri zmluve o pôžičke,
keď medzi žalovanou a žalobkyňou v tomto smere nevznikla zmluva o pôžičke a súd prvej inštancie ani
vzťah medzi nimi neposúdil ako zmluvu o pôžičke. Nie je prípustné konfrontovať súd prvej inštancie so

závermi, ktoré v konaní nevyslovil.

2.2. Odvolací súd tiež poukázal, že pokiaľ v prejednávanej veci žalovaná tvrdila o podmienení výplaty
zvyšných 5.000 eur predložením licencie zo strany žalobkyne, žalovaná mala povinnosť preukázať
existenciu uvedenej skutočnosti. Uvedené však nemôže byť preukázané tým, že si žalovaná vybavovala

sama licenciu, a že by žalobkyňa preukázala, akou licenciou disponovala ona. Uvedená podmienka
v žiadnom prípade nevyplýva z listinného dôkazu spísaného samotnou žalovanou. Žalobkyňa si
svoju dôkaznú povinnosť riadne splnila pri podaní písomnej žaloby, a to predložením listinného
dôkazu - „Zmluvy“ spísaného žalovanou, ktorá listina neobsahovala podmienku tvrdenú žalovanou, ale
jednoznačne preukazuje, že žalovaná má doplatiť žalobkyni ešte 5.000 eur do 2 týždňov. Rovnako

žalobkyňa predložila komunikáciu so žalovanou cez messenger (č. l. 34-36 spisu), z ktorej vyplýva, že
žalovaná uznávala, že má voči žalobkyni dlh, a pritom nespomína žiadnu licenciu. Napokon žalovaná v
odvolaní namietala, že sa súd nevysporiadal s mobilnou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovanou,
odvolací súd však konštatoval, že v spise sa nenachádza žiadna komunikácia (okrem vyššie uvedenej),
ktorú by mala žalovaná súdu predložiť, hoci na pojednávaní (č. l. 74 spisu) uvádzala, že dohodu o

licencii vie preukázať komunikáciou cez messenger.

2.3. Žalovaná navrhovala ako dôkaz vypočuť žalobkyňu, ktorej výsluch súd prvej inštancie skutočne
vykonalnapojednávanídňa5.apríla2022,naktoromžalobkyňazotrvalanasvojichtvrdeniachapoprela,
že vyplatenie sumy 5.000 eur bolo podmienené poskytnutím licencie. Túto od nej začala žalovaná pýtať

až neskôr, aj keď nechápala prečo, nakoľko licenciu na alkohol nemala a napokon licencia je viazaná
na osobu a nie je prenosná.2.4. Pokiaľ ide o doručenie vyjadrenia žalobkyne k odporu, zo spisového materiálu vyplýva, že ešte
v čase, keď žalovaná nemala splnomocnenú zástupkyňu, uvedené vyjadrenie jej bolo doručené dňa
5. novembra 2021 (č. l. 58 spisu), a teda mala možnosť sa s ním oboznámiť a nebol dôvod jej ho

opäť doručovať a ani jej splnomocnenej zástupkyni, ktorú si zvolila až následne. Pokiaľ v odvolaní
tvrdí, že uvedené mal prevziať niektorý z jej rodinných príslušníkov, nakoľko v tom čase nebola na
území Slovenskej republiky, je nutné podotknúť, že z doručenky vyplýva, že zásielka bola riadne listinne
doručená žalovanej a žalovaná nepreukázala opak. Teda v tejto časti nemohlo byť procesným postupom
súdu prvej inštancie zasiahnuté do práva na spravodlivý súdny proces.

2.5. K námietke odročenia pojednávania určeného na deň 5. apríla 2022 je nutné podotknúť, že
tak žalovaná, ako aj jej splnomocnená zástupkyňa mali včas doručené predvolanie, a to dňa 9.
februára 2022, teda takmer 2 mesiace pred jeho termínom a mali dostatok času pripraviť sa na
predmetné pojednávanie. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca

z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo
žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Na strane žalovanej skutočne nebol žiaden dôvod na
odročenie pojednávania a vyhovenie jej žiadosti, nakoľko od 9. februára 2022 mala dostatok času,
aby si zabezpečila letenku a zúčastnila sa pojednávania dňa 5. apríla 2022. Pokiaľ žiadala deň pred
pojednávaním o odročenie pojednávania jej splnomocnená zástupkyňa, táto žiadala o odročenie z

dôvodu náhleho ochorenia maloletej dcéry (keď mala počas víkendu vysoké teploty a v pondelok
bolo potrebné navštíviť lekára), k žiadosti o odročenie predložila vystavený doklad o OČR. Avšak
z tejto OČR nevyplývajú skutočnosti, že jej maloletá dcéra mala horúčky, a že nemohla zabezpečiť
účasť inej dospelej osoby, a splnomocnená zástupkyňa až v odvolaní tvrdí, že maloletá dcéra mala
už dva dni predtým v sobotu, nedeľu horúčky cca 40° C, a že súd je povinný rešpektovať doklad

od lekára, ktorý potvrdil, že je ohrozené zdravie dieťaťa. Tieto tvrdenia splnomocnená zástupkyňa v
žiadostioodročeniepojednávaniasúduprvejinštancieneuvádzalaazvystavenéhodokladuOČRtakéto
skutočnosti ani nevyplývali. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti na
odročenie pojednávania hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení.
Splnomocnená zástupkyňa ani v rámci odvolacieho konania nedokladovala, a teda neosvedčila, že

zdravotný stav maloletej dcéry nedovoľoval, aby sa zúčastnila pojednávania pred súdom. Preto tvrdenie
splnomocnenej zástupkyne žalovanej, že lekárske správy bolo možné si dožiadať a na výzvu súdu
dodatočne doložiť sú bez významu, keď sama tak nereagovala. Odvolací súd má preto za to, že na
strane žalovanej nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto mala možnosť počas celého
konania riadne predkladať dôkazy do spisu, aj vyjadrovať sa vo veci.

2.6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 396 ods.
1 CSP, aplikujúc § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie, ktorého

prípustnosť odôvodnila poukazom na § 420 písm. f) CSP.

3.1. Dovolateľka upozornila, že nie je bez významu, že žalovaná, napriek tomu, že má trvalý pobyt
formálne v SR, reálne sa zdržuje v T.. To samé osebe jej sťažuje možnosť operatívne a promptne
reagovať na požiadavky súdu a termíny pojednávaní.

3.2. Ďalej uviedla, že súd žalovanej v konaní nedoručil viacero písomností a listín, ku ktorým sa mala
vyjadriť na pojednávaní dňa 5. apríla 2022. Tieto listiny jej neboli doručené do skončenia súdneho
konania, rovnako tak neboli doručené jej vtedajšej zástupkyni. Žalovaná sa tak nemohla vyjadriť k
skutočnostiam uvedeným v listinách. Zároveň nebola žalovanej doručená zápisnica z pojednávania zo

14. októbra 2020, rovnako tak jej vtedajšej zástupkyni. Žalovaná sa tak nemala možnosť vyjadriť k
skutočnostiam uvedeným na pojednávaní, ani premyslieť svoju procesnú obranu.

3.3. Súd taktiež nevyhovel žalovanej vo veci odročenia pojednávania z 5. apríla 2022, a to napriek
tomu, že chcela na pojednávaní prezentovať listinné dôkazy a zároveň chcela konfrontovať žalobkyňu

za účelom vyjasnenia rozporov vo veci. Súd svojím postupom tieto procesné práva žalovanej uprel,
pričom skutkové a právne rozpory vyriešil svojimi skutkovými domnienkami a teoreticko-právnymi
konštrukciami. Tvrdenie súdov, tak prvostupňového ako aj odvolacieho, že žalovaná mala dosť času na
zabezpečenie leteniek sa nezakladá na dôkazoch ani skutkovej realite, zakladá sa na predpokladocha domnienkach. Nie je zrejmé, ako k nim súdy prišli, nakoľko nejde o všeobecne známe notorienty,
ktoré sa nedokazujú. Medzi SR a T. nepremávali v roku 2022 žiadne denné komerčné linky, pri ktorých
by bolo možné predpokladať, že ide o dostatočnú lehotu. Premávala linka raz týždenne, z Bratislavy,

ktorú prevádzkovalo Air Cairo, pričom počet miest bol kapacitne obmedzený. Ak je súd toho názoru, že
termínpojednávaniamôženariadiťbezohľadunamožnostiniektorejzostrán,pričomnevezmedoúvahy
skutočnosť,žetátostranamusícestovaťtisícekilometrovazabezpečiťvšetkypotrebnépresuny,vrátane
ubytovania, aby sa mohla zúčastniť pojednávania, tak je toho názoru, že závažným spôsobom porušuje
procesné práva tejto strany, keď jej náklady spojené s účasťou na pojednávaní, a to finančné, ako aj

časové, môžu byť tak vysoké, že radšej svoje procesné právo nevyužije. Súd nenariadil pojednávanie
s ohľadom na realitu žalovanej, ktorá žije v T.. Súd nariadil pojednávanie, akoby žalovaná žila v V., a to
napriek tomu, že vedel, že tomu tak nie je.

3.4. Skutočnosť, že sa na pojednávanie nedostavila ani splnomocnená zástupkyňa, pričom svoju
neúčasť ospravedlnila, je ďalším z procesných nedostatkov konania. Súd vyhodnotil jej ospravedlnenie

ako nedôvodné, pričom jej vytkol, rovnako ako odvolací súd, že nesprávne odôvodnila svoju neúčasť
a nepredložila dôkazy o svojich tvrdeniach. Z podania zástupkyne sa javí, že síce cituje rozhodnutia
súdnych inštancií, ale zjavne im nerozumie. Je zrejmé, že nejde o advokátku, ani o právničku, ktorá
by ovládala súdny proces. Považuje za pochybenie súdu, ak tejto osobe ponechal možnosť konať
pred súdom bez toho, aby si overil, či nejde o „pokútničku“, čiže osobu, ktorá opakovane zastupuje

ako občiansky zástupca na súde. Dovolateľka až po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu zistila, že
nejde o advokátku. Je procesným pochybením súdu, ak umožní vykonávať zastupovanie občianskym
zástupcom bez toho, aby skúmal, či nie sú naplnené dôvody v zmysle § 89 ods. 2 CSP, pričom nejde
o dobrú vôľu súdu, ale povinnosť skúmať splnenie podmienok uvedených v zákone. Jedine súd totiž
dokáže zo svojich registrov zistiť, či ide o osobu opakovane zastupujúcu na súde, príp. súdoch alebo

nie. Zastúpená strana nemá ako túto skutočnosť zistiť. Ak súd svoju povinnosť v zmysle § 89 ods. 2 CSP
nesplnil, znemožnil tak realizáciu procesného práva žalovanej na zastupovanie a jej procesné práva
umožnil zveriť osobe splnomocnenca, ktorý nebol kvalifikovaný a vykonával tieto práva tak, ako ich
vykonával, tzn. nekvalifikovane a neúčinne. Ak totiž splnomocnenkyňa hovorí pravdu, tak jediný dôvod,
pre ktorý súd odmietol jej ospravedlnenie bolo, že nevedela, akým procesne správnym spôsobom má

osvedčiťskutočnostináhlejprekážkyvkonaní.Tobysaadvokátkesveľkoupravdepodobnosťounestalo.

3.5. Okresný súd zároveň neoboznámil strany sporu o sporných a nesporných skutočnostiach a o
predbežnom právnom posúdení veci a nevykonal dokazovanie listinami predloženými žalovanou -
mobilnou komunikáciou, vôbec tieto dôkazy neboli vykonané, napriek tomu, že boli predložené súdu.

3.6. Súd na základe uvedeného spôsobil viacero procesných pochybení, ktoré samé osebe a izolovane
možno nie sú tak závažné, aby spôsobili porušenie práva na spravodlivý proces, ale vo vzájomnej
súvislosti znamenajú, že práva žalovanej boli porušené to takej miery, ktorá spôsobila, že právo na
spravodlivý proces jej bolo upreté.

3.7. Dovolateľka navrhla, aby súd zrušil rozhodnutie krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu v
zmysle § 449 ods. 2 CSP a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci,
zároveň si uplatnila nárok na trovy súdneho konania a právneho zastúpenia.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedla, že zo strany súdu nedošlo k
nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by žalovanej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace práva.
Navrhla, aby dovolací súd dovolanie v súlade s ustanovením § 488 CSP ako nedôvodné zamietol a
priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v
neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods.
1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti
dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie ako neprípustné

treba odmietnuť. Odôvodnenie uvedeného záveru je uvedené v nasledujúcich bodoch.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného
sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmiebyť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci
konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013,

5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej
úpravy).

7. Najvyšší súd opakovane vyslovil názor, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme
zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo,

súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní
a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené
všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to
pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015).

8. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 3Cdo/209/2015, 3Cdo/36/2016, 5Cdo/264/2014, 1Cdo/334/2013). Právnu úpravu dovolania
a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť,
nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad

(porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/348/2013, 3Cdo/319/2013, 3Cdo/357/2016,
3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Z
ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak

to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému
rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach §
420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie
právnej otázky). Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť

a dôvodnosť dovolania.

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať
nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je
(procesnou) povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a

náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §
432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah,
ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. V danom prípade žalovaná namietala vadu zmätočnosti konania v zmysle ustanovenia § 420 písm.

f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

11.1.Dovolanieprípustnépodľa§420CSPmožnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlo kvadeuvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

11.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor

dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (pozri sp. zn.
3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).

12. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do

práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby
svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),
v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.12.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného
ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom
porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci

za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,
na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Pod pojmom procesný postup sa rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca

činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor),
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011,
6Cdo/90/2012). Súčasťou rozhodovacej praxe najvyššieho súdu ešte spred účinnosti CSP bol tiež
záver, podľa ktorého o znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskoprávneho

konania ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom
veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví, resp. odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné
predpoklady pre taký postup neboli dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, prípadne sp.
zn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004, 3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 4Cdo/20/2001, 5Cdo/434/2012,
6Cdo/107/2012, 7Cdo/142/2013 alebo 3Cdo/98/ 2015).

14. Nesprávny procesný postup odvolacieho súdu a porušenie práva na spravodlivý súdny proces
dovolateľka videla v tom, že súd jej nedoručil viacero písomností a listín, ku ktorým sa mala vyjadriť na
pojednávaní dňa 5. apríla 2022 a zároveň jej nebola doručená zápisnica z pojednávania zo 14. októbra
2020.

15. K námietke dovolateľky, ktorá bola opakovaním námietky uvádzanej tiež v odvolaní, o nesprávnom
procesnom postupe okresného súdu spočívajúcom v údajnom nedoručení listín žalovanej pred
pojednávaním dňa 5. apríla 2022, a tým jej ne/možnosť oboznámiť sa s týmito listinami a kvalifikovane
na ne reagovať, dovolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva doručenie vyjadrenia k odporu,

správ medzi právnym zástupcom žalobkyne a žalovanou a správ medzi žalobkyňou a žalovanou
dňa 5. novembra 2021 a zápisnice zo 14. októbra 2021 žalovanej (viď č. l. 77 spisu), k čomu sa odvolací
súd vyjadril v bode 13. odôvodnenia svojho rozhodnutia „Pokiaľ ide o doručenie vyjadrenia žalobkyne
k odporu, zo spisového materiálu vyplýva, že ešte v čase, keď žalovaná nemala splnomocnenú
zástupkyňu, uvedené vyjadrenie jej bolo doručené dňa 05. 11. 2021 (č. l. 58), a teda mala možnosť

sa s ním oboznámiť a nebol dôvod jej ho opäť doručovať a ani jej splnomocnenej zástupkyni, ktorú si
zvolilaažnásledne.Pokiaľvodvolanítvrdí,žeuvedenémalprevziaťniektorýzjejrodinnýchpríslušníkov,
nakoľko v tom čase nebola na území Slovenskej republiky, je nutné podotknúť, že z doručenky vyplýva,
že zásielka bola riadne listinne doručená žalovanej a žalovaná nepreukázala opak. Teda v tejto časti
nemohlo byť procesným postupom súdu prvej inštancie zasiahnuté do práva na spravodlivý súdny

proces.“ Predmetná námietka žalovanej je tak nedôvodná.

15.1. Pokiaľ dovolateľka namietala nedoručenie zápisnice z pojednávania zo 14. októbra 2020 dovolací
súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva, aby bolo v spore nariadené a uskutočnené pojednávanie
dňa 14. októbra 2020, preto o tomto pojednávaní nemohla byť vyhotovená zápisnica a ani doručená

žalovanej. Pokiaľ dovolateľka mienila svojou námietkou poukázať na nedoručenie zápisnice z
pojednávania zo 14. októbra 2021, dovolací súd poukazuje opätovne na č. l. 77 spisu, z ktorého
vyplýva doručenie zápisnice z pojednávania žalovanej (k tomu bližšie aj bod 15. tohto odôvodnenia).

15.2. Preto považuje dovolací súd vyššie uvedené námietky dovolateľky za neopodstatnené. Pokiaľ

dovolateľka mienila svojou námietkou rozporovať doručenie iných ako vyššie uvedených listín, dovolací
súd upozorňuje, že sama dovolateľka tieto vo svojom dovolaní nešpecifikovala, a preto sa nimi nemohol
dovolací súd zaoberať.16. Dovolateľka v dovolaní tiež spochybňuje vykonané dokazovanie a jeho hodnotenie a navodzuje
vlastné hodnotenie smerujúce k založeniu svojho názoru na vyhodnotenie skutkových okolností a tvrdí,
že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo nesprávnym právnym posúdením, ako aj nesprávnym

vyhodnotením dokazovania, nesprávnym zistením skutkového stavu a tým, že odvolací súd nevzal do
úvahy ňou namietané skutočnosti. V reakcii na uvedené dovolací súd pripomína, že sporové konanie je
konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné,
úloha súdu je práve v tom, aby na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti
tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana

v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Podstata dovolania a jeho dôvodov nemôže byť založená
na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní a na argumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia
neúspešnej strany za pravdivé a relevantné.

16.1. Ak dovolateľka namietala, že odvolací súd vyhodnotil nesprávne ňou tvrdené skutočnosti a založil
svoje rozhodnutie na domnienkach, podľa názoru dovolacieho súdu uvedená námietka dovolateľky

predstavuje jej prostý nesúhlas s vyhodnotením dôkazov a skutkovým záverom, keď sa dovolateľka
bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia nestotožňuje, okrem iného, s vyhodnotením jej možnosti zúčastniť
sa pojednávania.

16.2. Pokiaľ dovolateľka namietala nevykonanie ňou navrhovaných dôkazov - mobilnej komunikácie

dovolací súd poukazuje na bod 9. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu „Rovnako žalobkyňa
predložila komunikáciu so žalovanou cez messenger (č. l. 34-36), kde žalobkyňa uvádza, že „10.000
dobrá cena“, „takže prosím aj peniaze, ktoré mám u teba ako minúť“ a žalovaná reagovala, že
„nepopieram cenu“ a následne žalovaná uviedla, že „teraz fakt nemám, v januári áno“. Aj z tejto
komunikácie vyplýva, že žalovaná uznávala, že má voči žalobkyni dlh, a pritom nespomína žiadnu

licenciu. Napokon žalovaná v odvolaní namietala, že sa súd nevysporiadal s mobilnou komunikáciou
medzi žalobkyňou a žalovanou, odvolací súd však konštatuje, že v spise sa nenachádza žiadna
komunikácia (okrem vyššie uvedenej), ktorú by mala žalovaná súdu predložiť, hoci na pojednávaní (č.
l. 74) uvádzala, že dohodu o licencii vie preukázať komunikáciou cez messenger.“, z ktorého vyplýva
neopodstatnenosť námietky dovolateľky.

17. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré dovolateľka naznačuje v dovolaní, nie je
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)
CSP, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Uvedenú dovolaciu námietku bez ďalších relevantných
skutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu,

a to preto, že hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v
danom prípade súdu prvej inštancie, pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov,
môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť
dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho
súdu (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000), ako aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu

(napr. sp. zn. 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011 a 7Cdo/38/2012) zastávali názor, že ani
prípadná neúplnosť, či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie je v rozhodovacej
praxi najvyššieho súdu považovaná bez ďalšieho za dôvod zakladajúci tzv. zmätočnostnú vadu
konania. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1.
júla 2016, sa podstaty a zmyslu týchto judikátov a rozhodnutí nedotkli a treba ich považovať za

naďalej aktuálne. Preto nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP
nedostatočnézistenieskutkovéhostavu,nevykonanievšetkýchnavrhovanýchdôkazovalebonesprávne
vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017,
8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s ústavou posudzoval ústavný súd a nedospel však k
záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).

17.1. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu dovolací súd nie je oprávnený,
lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto
nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie. Inými
slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a

druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v
prehodnocovanískutkovéhostavu, alelenvkontrolepostupusúdupriprocesejehozisťovania(porovnaj
I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie
je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)

CSP, avšak tieto vady v súdenej veci dovolací súd nezistil.

18. Dovolateľkaďalejnamietalaabsenciupredbežnéhoprejednaniasporu,resp.predbežnéhoprávneho
posúdenia veci podľa § 168 a nasl. CSP.

18.1. Prijatím Civilného sporového poriadku (účinného od 1. júla 2016) v záujme najmä zrýchlenia
konania a zabráneniu prekvapivých súdnych rozhodnutí bol zavedený nový inštitút predbežného
prejednania sporu, v rámci ktorého súd zistí splnenie procesných podmienok, prípadne prijme opatrenia
na odstránenie nedostatkov a pokúsi sa o zmier. Ak sa spor nepodarí vyriešiť zmierom, súd uloží
stranám povinnosti súvisiace s prípravou pojednávania, určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
sporné a ktoré sú nesporné, a ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Zároveň uvedie svoje predbežné

právne posúdenie veci a uvedie predpokladaný termín pojednávania. Dovolací súd poznamenáva, že
zákonomjeprezumovanánajmäfakultatívnosťpredbežnéhoprejednaniasporu.Civilnésporovékonanie
nie je ovládané princípom tzv. legálneho poriadku, podľa ktorého by jednotlivé fázy konania obligatórne
nasledovalivpredpísanomporadí.Pretojeipredbežnéprejednaniesporukonštruovanéakofakultatívna
fázasporu,ktorúsúdmôžeanemusínariadiťpodľaokolnostíkonkrétnejprejednávanejveci.Pretopokiaľ

v danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že skutková a právna zložitosť prípadu neodôvodňovala
potrebu nariadenia predbežného prejednania sporu, konal tak v medziach zákona a nemožno z takého
postupu vyvodzovať porušenie práva na spravodlivý proces žalovanej.

18.2. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná a uvedie tiež svoje predbežné právne posúdenie veci, čo neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

18.3. Najvyšší súd rovnako už uviedol, že cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú

aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas
konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a
zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité
a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď
nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu

pri realizácii jej procesných práv (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/111/2020, 1Obdo/92/2018,
2Obdo/56/2020). Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to totiž žiaden priamy dosah
na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva.
Porušenie citovaného ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve
zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v

práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z
obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie.

18.4. Aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že
súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods. 2

OSP (predchádzajúca procesná úprava), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej
prejednávanej veci. Podobne ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 366/2018 odmietol ústavnú sťažnosť ako
zjavne neopodstatnenú, keď ani v ďalej uvedenom právnom závere Krajského súdu v Prešove nezistil
porušenie namietaných práv. „Je pravdou, že prvoinštančný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP.
Prvoinštančný súd neuviedol stranám sporu počas konania... ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami

sporné, ktoré súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a taktiež neuviedol
svoje predbežné právne posúdenie veci. Opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP vydaním rozhodnutia
vo veci samej sa konvaliduje. V rozhodnutí o veci samej prvoinštančný súd svoje názory oznámil a tým
zhojil tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu.
Preto tento dôvod odvolací súd nepovažuje za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
17Co/7/2017 z 23. januára 2018).18.5. Dovolací súd tak zastáva názor, že opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP v prejednávanom
prípade sa konvalidovalo vydaním rozhodnutia vo veci samej súdom prvej inštancie, v ktorom rozhodnutí
súd oznámil svoje názory a tým zhojil tento procesný nedostatok (mutatis mutandis rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. 4CdoPr/4/2023). Z uvedených dôvodov bolo potrebné aj námietku dovolateľky
týkajúcu sa absencie vyslovenia predbežného právneho názoru okresným súdom vyhodnotiť ako
neopodstatnenú.

19. Dovolateľka tiež namietala, že okresný súd nevyhovel jej žiadosti vo veci odročenia pojednávania

z 5. apríla 2022, keď sa pojednávania chcela zúčastniť, ale súd svojím postupom jej uprel procesné
práva (pozri bližšie bod 3.3. tohto rozhodnutia), rovnako súd vyhodnotil ako nedôvodné aj následné
ospravedlnenie jej splnomocnenej zástupkyne. V tomto smere dovolateľka vyjadrila nespokojnosť
aj s rozhodnutím odvolacieho súdu vo vzťahu k jej odvolacím námietkam ohľadom odročenia
pojednávania a jeho záverom, že na jej strane nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

20.1. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov

nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.

20.2. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

20.3. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

21. Civilný sporový poriadok upravujúci postup súdu a strán sporu v civilnom sporovom konaní ústavou
zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu nariadiť
na prejednanie veci samej pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP) s tým, že pojednávanie nie je potrebné

nariaďovať (§ 177 ods. 2 CSP), ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur (písm. a) § 177
ods. 2 CSP), strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia (písm. b) § 177 ods.
2 CSP) alebo to ustanovuje tento zákon (písm. c) § 177 ods. 2 CSP), a to tak, aby mali dostatok času
na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi

pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolanej strany sporu a len vtedy, ak strana
sporu nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 183 CSP).

22. Strana sporu alebo zástupca, ktorí žiadajú o odročenie pojednávania, musia tento dôvod súdu
oznámiť tak, aby mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie

pojednávania. Strana sporu alebo zástupca musia výslovne žiadať o odročenie pojednávania, pretože
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bez žiadosti o odročenie termínu pojednávania nemožno
považovať za žiadosť strany sporu, resp. jej zástupcu o odročenie termínu pojednávania (uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/345/2012). V žiadosti je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na
odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie najvyššieho súdu sp.

zn. 3Cdo/167/2010). Včasnosť oznámenia dôvodu na odročenie pojednávania súd vyhodnocuje pri
rozhodovaní dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania.

23. Právna úprava civilného procesu podľa CSP odročenie pojednávania spája so sprísnenými
podmienkami a výnimočnosťou odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179 CSP.

Ambíciou takejto úpravy je výrazne zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní,
a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie (pozri dôvodovú správu k § 184 CSP).23.1. Pojednávanie sa môže odročiť výlučne len z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 veta prvá CSP); tieto
dôvody sa v praxi môžu vyskytnúť na strane súdu, procesných strán, prípadne zástupcov procesných
strán. Odročenie pojednávania podľa CSP je viazané nielen na existenciu dôležitého dôvodu u strany

alebo jej zástupcu, ale (kumulatívne) aj na nemožnosť spravodlivo od nich žiadať, aby sa nechali
zastúpiť. Ak je dôvodom odročenia nepriaznivý zdravotný stav strany, možno vždy spravodlivo žiadať,
aby bola zastúpená na ďalšom nariadenom pojednávaní inou osobou (§ 183 ods. 1 a 2 CSP). Dôvod
odročenia pojednávania je strana povinná súdu oznámiť bezodkladne (§ 183 ods. 3 CSP).

23.2. Ak o odročenie termínu pojednávania požiada strana alebo jej zástupca, súd posudzuje existenciu
dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania podľa konkrétnych okolností prípadu. Opodstatnenosť
takejto žiadosti má súd možnosť posudzovať len na základe tých okolností, ktoré sú mu známe v čase
jej vyhodnocovania (I. ÚS 226/2018).

23.2.1. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom relevantným v zmysle §

183 ods. 1 CSP spravidla vtedy, ak strane bráni zúčastniť sa na pojednávaní taká okolnosť, ktorá je
podstatná (z hľadiska možnosti uskutočniť pojednávanie), nepredvídateľná (v tom zmysle, že strana
nemohla vedieť, že nastane) a ospravedlniteľná (strana urobila všetko pre to, aby sa súdom nariadené
pojednávanie mohlo uskutočniť v jej prítomnosti, z objektívnych dôvodov sa jej to ale nepodarilo).

24. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že splnomocnenej zástupkyni (pozri splnomocnenie zo
14. októbra 2021 na č. l. 70 spisu, ktorým žalovaná splnomocnila na svoje zastupovanie v konaní
splnomocnenú zástupkyňu G. W.) bolo súdom prvej inštancie doručené predvolanie na pojednávanie na
deň 5. apríla 2022 (č. l. 79 spisu) dňa 9. februára 2022 (pozri č. l. 70 rub spisu), pričom žalovaná žiadala
o odročenie pojednávania dňa 5. apríla 2022 prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne podaním z

31. marca 2022 (č. l. 88 a nasl.) doručeným súdu prvej inštancie 31. marca 2022 (pozri doručenka na č.
l. 90 spisu), v ktorom uviedla „Splnomocnená zástupkyňa žiada úctivo o odročenie pojednávania,
ktoré bolo vytýčené na deň 05. 04. 2022 o 10:00 hod., z dôvodu žiadosti žalovanej, nakoľko nemohla
vycestovať z L. na daný termín, docestuje až dňa 10. apríla 2022.“ bez priloženia dokladov, ktoré
by uvedenú skutočnosť preukazovali. Splnomocnenej zástupkyni bolo súdom elektronicky emailom

oznámené, že žiadosti o odročenie pojednávania sa nevyhovelo (pozri č. l. 92 spisu).

24.1. K uvedenému dovolací súd poznamenáva a zároveň sa stotožňuje s tvrdením súdov nižšej
inštancie o dostatku času na zabezpečenie prítomnosti na pojednávaní, ktoré sa zakladá na časovej
realite, keď ako poukázal odvolací súd, ktorý sa s rozhodnutím okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1

a 2 CSP stotožnil, v bode 14. svojho odôvodnenia „Na strane žalovanej skutočne nebol žiaden dôvod
na odročenie pojednávania a vyhovenie jej žiadosti, nakoľko od 09. 02. 2022 mala dostatok času,
aby si zabezpečila letenku a zúčastnila sa pojednávania dňa 05. 04. 2022.“ Žalovaná aj podľa názoru
dovolacieho súdu mala z objektívneho časového hľadiska dostatočný časový priestor v trvaní takmer
dvoch mesiacov na zabezpečenie možnosti zúčastniť sa pojednávania.

24.2. Navyše z podania, ktorým dovolateľka žiadala odročiť pojednávanie podľa názoru dovolacieho
súdu nevyplýva dôvod odročenia pojednávania, resp. dôvod, pre ktorý nemohla žalovaná „vycestovať z
L.“, pričom žalovaná v rozpore z § 183 ods. 3 CSP až v dovolaní uviedla, ale taktiež nepreukázala, dôvod
nemožnosti vycestovať na pojednávanie, že „Medzi SR a T. nepremávali v roku 2022 žiadne denné

komerčné linky, pri ktorých by bolo možné predpokladať, že ide o dostatočnú lehotu. Premávala linka
raz týždenne z Bratislavy, ktorú prevádzkovalo Air Cairo, pričom počet miest bol kapacitne obmedzený.“

24.3. Dovolací súd považuje za nespôsobilú založiť porušenie práva na spravodlivý proces aj
argumentáciu dovolateľky v tom smere, že súd nenariadil pojednávanie s ohľadom na realitu žalovanej,

ktorá žije v T., pretože z obsahu spisu nevyplýva, že dovolateľka v priebehu konania uvádzala ako miesto
kde žije T., a dovolateľka túto skutočnosť uviedla prvýkrát až v dovolaní, súdy nižšej inštancie sa
predmetnou skutočnosťou ani nemohli zaoberaťaeventuálnejuzohľadniťprirozhodnutíone/odročení
pojednávania.

25. V danom prípade návrh žalovanej na odročenie pojednávania nemal zákonom stanovené
náležitosti - žalovaná k nemu nepripojila žiadne listinné doklady preukazujúce nevyhnutnosť jej pobytu v
T. a nemožnosti vycestovať z L. na termín pojednávania. Z uvedeného dôvodu tak dovolací súd uvádza,
že účel sledovaný zákonom v ustanovení § 183 CSP by sa nedosiahol, pokiaľ by sa za nevyhnutnýdôvod pre odročenie pojednávania (resp. dôvod, pre ktorý nemožno vec prejednať a rozhodnúť
v neprítomnosti účastníka), považovala aj žiadosť o odročenie pojednávania nemajúca všetky
zákonom stanovené náležitosti (obdobne sp. zn. 4Cdo/314/2013, 5Cdo/169/2013, 7Cdo/574/2013,

3Cdo/399/2013, 3Cdo/124/2016).

26. Ďalej dovolateľka namietala nesprávny procesný postup odvolacieho súdu spočívajúci v tom, že
splnomocnenej zástupkyni žalovanej ponechal možnosť konať pred súdom, bez toho aby si overil, či
nejde o „pokútničku“, čiže osobu, ktorá opakovane zastupuje ako občiansky zástupca na súde.

27. Podľa čl. 13 ods. 1 CSP strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje
inak. Strany sporu môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd stranu
sporu vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné. Podľa čl. 13 ods. 2 CSP zákon ustanoví, kedy je
zastúpenie povinné, a v ktorých prípadoch je strana sporu povinná byť zastúpená advokátom. Podľa
§ 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený

zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 89 ods. 2 CSP ak
zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane,
rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne
zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach. Podľa § 89 ods. 3 CSP ak je
strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia

osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté.

27.1. Každá zo sporových strán je oprávnená dať sa v konaní pred súdom zastupovať. Ide o prejav
realizácie základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) a
jedného zo základných princípov sporového konania (čl. 13 ods. 1 CSP). Z citovanej právnej úpravy

vyplýva možnosť strany sporu zvoliť si za zástupcu advokáta a ak to zákon nevylučuje, aj inú fyzickú
alebo právnickú osobu (všeobecný zástupca), prípadne právnickú osobu s osobitnými úlohami vo
vzťahu k ochrane práv slabšej strany v konaniach podľa druhej hlavy tretej časti CSP (spotrebiteľské,
antidiskriminačné a individuálne pracovnoprávne spory). Vzťah medzi zástupcom a zastúpeným má v
zásade súkromnoprávny charakter a vychádza z princípu autonómie zmluvnej vôle. Okrem legálnych

výnimiek (v zmysle čl. 13 ods. 2 CSP) nie je preto strana povinná dať sa v konaní zastupovať (porovnaj
publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2022, s. 326-340).

28. Dovolací súd k námietke dovolateľky, že „Skutočnosť, že sa na pojednávanie nedostavila ani
splnomocnená zástupkyňa, pričom svoju neúčasť ospravedlnila, je ďalším z procesných nedostatkov

konania. Súd vyhodnotil jej ospravedlnenie ako nedôvodné, pričom jej vytkol, rovnako ako odvolací
súd, že nesprávne odôvodnila svoju neúčasť a nepredložila dôkazy o svojich tvrdeniach. Z podania
zástupkyne sa javí, že síce cituje rozhodnutia súdnych inštancií, ale zjavne im nerozumie. Je zrejmé,
že nejde o advokátku, ani o právničku, ktorá by ovládala súdny proces. ... Moja klientka až po doručení
rozhodnutia odvolacieho súdu zistila, že nejde o advokátku.“ poznamenáva, že v posudzovanej veci

nejde v konaní pred súdmi nižšej inštancie o legálnu výnimku podľa čl. 13 ods. 2 CSP, keď je povinné
zastúpenie obligatórnou podmienkou vedenia konania.

28.1. Ak dovolateľka svojou námietkou mienila naznačiť, že súdy sú ex offo povinné skúmať v každom
prípade zápis osoby zástupcu strany v zozname advokátov bez ohľadu na to, či ide o vec, v ktorej

nie/je zastúpenie advokátom obligatórne, dovolací súd uvádza, že takýto imperatívny príkaz z právnej
úpravy § 89 CSP nevyplýva. Logickým výkladom ustanovenia § 89 ods. 2 CSP má dovolací súd za
to, že stranou zvolený zástupca, ktorý nie je advokát, je „overovaný“ súdom a uznesením nepripustený,
len ak zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých
konaniach. Pričom z obsahu spisu nevyplýva, a ani dovolateľka v priebehu konania na súdoch nižšej

inštancie nenamietala, ani nepreukázala, že splnomocnená zástupkyňa javila známky nespôsobilosti
ju zastupovať a ani, že splnomocnená zástupkyňa vystupuje vo viacerých konaniach. Dovolací súd
poznamenáva, že námietky vo vzťahu k splnomocnenej zástupkyni nevyplývajú ani zo zápisnice
o pojednávaní zo 14. októbra 2021, ktorého pojednávania sa zúčastnila dovolateľka spolu so svojou
splnomocnenou zástupkyňou.

28.2. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že možnosť zvoliť si zástupcu je vecou strany konania, ktorá
v prípade, ak si zvolí zástupcu, ktorý nie je advokátom (či už vedome alebo nie), za túto voľbu
nesie následky v podobe (eventuálne) neodborného zastúpenia, ktoré následky zároveň nemôžestrana konania v závislosti od kvality poskytnutého zastúpenia a úspechu v sporu preklápať ako vadu
nesprávneho procesného postupu na súd, ktorý si mal overiť odbornosť splnomocneného zástupcu,
pretože možnosť voľby právneho zástupcu poskytuje právna úprava strane konania, nie súdu.

28.3. Pre úplnosť dovolací súd tiež k uvedenej námietke dovolateľky v tom zmysle, že o
nezapísaní splnomocnenej zástupkyne sa dozvedela až po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu,
uvádza, že výber zástupcu v konaní je autonómnou voľbou strany konania, a je v záujme strany konania
postupovať tak v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria iba bdelým), ktorá
zásada subjekty právneho vzťahu poníma ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia aktívne pričiniť

o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nie sa spoliehať na eventualitu paternalistického
postoja štátu. Zoznam advokátov je verejne dostupným zdrojom na webovej stránke Slovenskej
advokátskej komory, z ktorého má verejnosť možnosť dozvedieť sa o ne/zapísaní konkrétnej osoby,
pokiaľ si dovolateľka splnomocnenú zástupkyňu neoverila pred jej splnomocnením v domnienke, že ide
o advokátku, aj uvedeným spôsobom sa svojou nečinnosťou a prístupom s ohľadom na svoje zákonné
procesné možnosti (CSP) pripravila o možnosť kvalifikovaného zastúpenia v spore.

29. Pokiaľ dovolateľka v dovolaní naznačuje, že prejednaním veci 5. apríla 2022 súdom prvej inštancie
v jej neprítomnosti nemala možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia, dovolací súd pripomína, že
v rozhodnutí R 39/1993 bol prijatý názor, v zmysle ktorého, i keby táto námietka bola opodstatnená,
podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP (po 1. júli 2016 rozumej podľa §

420 písm. f) CSP - pozn. najvyššieho súdu) nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť
konať pred súdom (len) pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv
na výsledok konania. Žalovaná v preskúmavanej veci uplatnila svoj vplyv na výsledok konania tým, že
proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie a v ňom sa vyjadrila nielen k vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia (súdu prvej inštancie), ale aj k tvrdeným procesným vadám (namietaným aj

neskôr v dovolaní). Odvolací súd jej odvolanie meritórne prejednal a odpovedal na všetky jej uplatnené
odvolacie námietky (viď bližšie odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu).

30. Dovolací súd vzhľadom na uvedené uzatvára, že postupom súdu prvej inštancie, a následne
aj odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovanej na

spravodlivý súdny proces. Neopodstatnená je preto námietka, že nerešpektovaním žiadosti o odročenie
pojednávania a pojednávaním v jej neprítomnosti došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f) CSP.

31. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd môže len konštatovať, že prípustnosť dovolania z ustanovenia
§ 420 písm. f) CSP nevyplýva, preto dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c)

CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

32. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní úspešná, preto jej dovolací súd na základe ustanovenia § 453
ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej
v plnom rozsahu.

33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.