Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208676
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123208676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej
v spore žalobcu: BKP HOLDING, spol. s r. o., so sídlom Námestie Slobody 2122/22, 915 01 Nové Mesto
nad Váhom, IČO: 44 115 598, právne zastúpený Mgr. Petrom Studeným, advokátom, so sídlom M.
Waltariho 7, 921 01 Piešťany, IČO: 42 161 185, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt: C. XXX/X, XXX XX D.,
2/ E. F. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. XXX/X, XXX XX D.,
3/ A. G. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: H. XXXXX/XX, XXX XX

E., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek,
advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, o odstránenie stavieb a
vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných 1/ - 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
04. apríla 2024, č.k. 71C/29/2023-113, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným 1/ - 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne
a nerozdielne odstrániť na vlastné náklady stavby a vonkajšie úpravy
z pozemku parcely reg. ,,C" č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, vo výlučnom
vlastníctve žalobcu, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, v katastri nehnuteľností vedeným I. J. K.
G. K. L., katastrálny odbor, okres: K. G. K. L., obec: K. G. K. L., katastrálne územie K. G. K. L. a to: a)
spevnená plocha v rozsahu XX m2 (objekt č. 2), b) betónové ohnisko v rozsahu 1 m2 (objekt č. 3), c)
spevnená plocha v rozsahu X m2 (objekt č. 4), d) drevený altánok s krbom v rozsahu

X m2 (objekt č. 5), e) oplotenie o celkovej dĺžke XX m vymedzenými bodmi 1, 2 a 3 (objekt
č. 6), špecifikované v geodetickom polohopisnom zameraní skutkového stavu č. zákazky: XXX-XXX/
XXXX zo dňa 13.09.2023 vyhotoveného geodetickou kanceláriou
M., N., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L. XX, F., autorizačne overeného A. E. O. dňa 13.09.2023, ktorý
tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. uložil
žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať pozemok parcelu reg. ,,C" č. XXXX/
X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, zapísaného na

liste vlastníctva č. XXXX, v katastri nehnuteľností vedeným I. J. K. G. K. L., katastrálny odbor, okres: K.
G. K. L., obec: K. G. K. L., katastrálne územie K. G. K. L., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Na vec aplikoval ust.
§ 123, § 126 a § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanoužalobou domáhal vypratania nehnuteľností. V rámci geodetického zamerania parcely žalobca zistil,
že na jeho pozemku žalovaní 1/ a 3/ vybudovali drobné stavby a to bez jeho súhlasu, resp. súhlasu
predchádzajúceho vlastníka. Navrhol ich odstránenie, pričom k účelnosti odstránenia stavieb uviedol,

že ide drobné stavby
s doplnkovou funkciou k hlavnej stavbe – chate. Je to jednoduchá konštrukciu, ktorú možno ľahko
demontovať a premiestniť.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Zistil, že dňa

02.11.2022 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobcom ako kupujúcim
a G. K. G. K. L. na pozemok, ktorý je aktuálne súčasťou C-KN parcely
č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, v katastrálnom území K. G. K. L. za kúpnu
cenu XXX,- Eur za X m2. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy
predchádzal súhlas G. P. G. K. G. K. L., na ktorom neboli vznesené žiadne námietky od tretích strán.
Na aktuálnej C-KN parcele č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2 žalovaní 1/ až

3/ nedobromyseľne a bez súhlasu aktuálneho, resp. pôvodného vlastníka, vybudovali časť dreveného
altánku s rozmermi 4 x 4 metre a výškou 3 metre - ukotvený do betónových patiek závitovými tyčami.
Nosná konštrukcia a strecha je zo smrekových hranolov o rozmeroch
12 x 12 cm, ktoré sú vzájomne spojené skrutkami. Strecha je pokrytá plechom a podbitá tatranským
profilom. Na altánku sú 4 odkvapové ríny a 3 drevené smrekové pergoly

o rozmeroch 180 x 100 cm. Prefabrikovaný krb je zaústený do strechy altánku. Na pozemku sa nachádza
plot v dĺžke 22 metrov a výške 1,30 metra, ktorý je postavený z 9 zváraných panelových dielcov
uchytených do 10 oceľových stĺpikov v 4 bodoch (skrutka a matica). Stĺpiky sú uchytené do zeme
betónovými pätkami. Spevnené plochy sú vybudované
z plavenej betónovej dlažby s rozmermi 40 x 40 x 4 cm. Dlažba je ohraničená zabetónovanými

obrubníkmi s rozmermi 100 x 20 x 5 cm. Žalobca v konaní predložil geodetický polohopis
zamerania skutkového stavu drobných stavieb, vyhotoveného geodetickou kanceláriou M., N.,
autorizačne overeného A. E. O. zo dňa 13.09.2023. Z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že ide
o konštrukčne jednoduché stavby, ktoré sú buď demontovateľné alebo preložiteľné, ich odstránením
alebo premiestnením nenastanú totálne devastačné účinky. Žalovaní odmietli odkúpiť od žalobcu časť

sporného pozemku v rozsahu 70 m2 za zníženú kúpnu cenu oproti cene, za ktorú žalobca pozemok
nadobudol, resp. odmietli prísľub žalobcu podieľať sa na všetkých nákladoch
s odstránením týchto drobných stavieb a vybudovaním nového plotu. Súd prvej inštancie mal za
dostatočnepreukázané,žedošlokporušeniuvlastníckehoprávažalobcu.Žalobcaakovlastníkpozemku
sa v konaní domáhal odstránenia nelegálne postavených drobných stavieb, ktoré vybudovali žalovaní a

vypratania časti pozemku, ktorý bez právneho dôvodu žalovaní užívajú. V konaní neboli produkované
žiadne dôkazy, ktoré by oprávňovali žalovaných na užívanie tohto pozemku, resp. súhlas vlastníka
na vybudovanie drobných stavieb. Žalovaní svoju obranu založili na tom, že žalobca získal pozemok
neplatne, a teda vo veci nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalobca získal pozemok na základe kúpnej
zmluvy od G. K. G. K. L.. Žalovaní namietali, že v minulosti im mesto pozemok odmietlo predať a žalobca

získal pozemok na základe nepravdivých údajov. Posúdenie prejudiciálnej otázky a to platnosti kúpnej
zmluvy by bolo možné len za situácie, keby mesto bolo v danom spore stranou, resp. mesto by muselo
vystupovať ako intervenient na strane žalobcu, keď otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu
sa má riešiť v rámci celého okruhu účastníkov tohto úkonu. Súd prvej inštancie prihliadol na stanovisko
okresnej a krajskej prokuratúry, ktoré nezistili žiadne pochybenia. Dodal, že z pohľadu dnešnej právnej

úpravy už v zásade ani nemôže byť otázka platnosti kúpnej zmluvy s mestom predmetom prejudiciálnej
otázky, nakoľko takýto spor môže byť iniciovaný len do 1 roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva
(§ 9b ods. 2 zákona č.738/1991 Zb. o majetku obcí). Žalovaní uviedli, že v minulosti oslovili mesto
za účelom odkúpenia tohto pozemku, ale svoje tvrdenie nepreukázali (napr. formou písomnej žiadosti
alebo svedeckou výpoveďou), hodnoverným spôsobom nevysvetlili, prečo voči zámeru mesta predať

pozemok žalobcovi, nevzniesli žiadne výhrady v čase, keď zasadalo mestské zastupiteľstvo. Záverom
súd prvej inštancie uviedol, že sporná časť pozemku pôvodne hraničila nielen s pozemkami žalovaných,
ale aj
s pozemkami žalobcu, ktorý rovnako ako žalovaní, má na svojom pozemku vybudovanú rekreačnú
chatu. Nemožno vylúčiť ani situáciu, že ak by aj vzniesli žalovaní svoje námietky na mestskom

zastupiteľstve, ich výhrady by neboli vôbec alebo v celom rozsahu zohľadnené.

3. Čo sa týka vodovodných sietí na spornej parcele a že žalovaní na tejto parcele majú bod napojenia,
tak to neznamená, že táto okolnosť obmedzuje vlastníka pozemku - žalobcu voči akýmkoľvek tretímosobám. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že samotný bod napojenia na hlavné vodovodné potrubie
vlastnícky patrí Trenčianskej vodárenskej spoločnosti, teda otázka prístupu k tomuto bodu napojenia nie
je otázka, ktorá by mala byť riešená a zohľadnená v tomto konaní, nakoľko táto obrana by pripadala do

úvahy, ak by žalobca tejto spoločnosti neumožnil alebo neumožňoval prístup k tomuto bodu napojenia,
čo preukázané zo strany žalovaných nebolo.

4. Súd prvej inštancie poukázal na postoj žalovaných, ktorí odmietli akékoľvek zmierlivé riešenie veci,
keď neprijali ponuku žalobcu, ktorý im ponúkol odpredaj časti pozemku

o výmere 70 m2 za zníženú cenu, na základe čoho by sa v tomto konaní nemusela riešiť otázka
drobných stavieb a ich možné odstránenie. To len dokresľuje situáciu a reálny postoj žalovaných, že im
nejde o zlegalizovanie drobných stavieb, ale o zachovanie statusu quo, keď bez akéhokoľvek právneho
titulu a nedobromyseľne dlhodobo užívajú spornú nehnuteľnosť a správajú sa k nej ako k vlastnej.
Vzhľadom na dané okolnosti súd prvej inštancie považoval za primerané a účelné, keď rozhodol o
odstránení nelegálnych drobných stavieb a o vyprataní pozemku. Ide o jednoduché demontovateľné

stavby, pričom týmto postupom sa len vykonáva zákonný predpoklad vlastníckeho práva, že vlastník má
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Námietka, že len
časť altánku zasahuje do pozemku žalobcu, nebolo možné zohľadniť, pretože jeho hlavná súčasť a to
gril a betónový stôl ku grilu leží na pozemku žalobcu. Vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav veci
súd prvej inštancie vo veci nenariadil ohliadku, nepripustil výsluch svedka z mestského úradu. V konaní

bola predložená fotodokumentácia a polohopis drobných stavieb, z ktorých bolo možné jednoznačne
vychádzať, pričom námietky zo strany žalovaných mali povahu námietok právnych, nie skutkových,
teda vykonanie takého dôkazu by neodstránilo sporné skutkové zistenia. K označenému svedkovi súd
prvej inštancie uviedol, že ak žalovaní navrhovali v konaní vypočuť svedka, mali konkrétne uviesť meno
a priezvisko svedka, jeho funkciu a k akým skutočnostiam by sa mal tento svedok vyjadriť. Žalovaní mali

dostatočný časový priestor tieto dôkazy navrhnúť skôr a v konaní nepreukázali, z akého dôvodu takéto
dôkazy nebolo možné označiť skôr.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 v spojitosti
s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ - 3/ v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP /súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/. Namietali aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, ktorý nadobudol sporný pozemok nezákonným spôsobom. Súd prvej inštancie

mal ako prejudiciálnu vyriešiť otázku platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a mestom.
Poukázali na ust. § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí, keď nie je možný prieskum uzatvorenej zmluvy
mestom na základe žaloby podanej treťou osobou, ktorá by nemala trvalý pobyt v meste. V čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy na predmetný pozemok medzi mestom a žalovaným ako osoby bez trvalého
pobytu v meste nemohli podať žalobu, na základe ktorej by došlo k súdnemu prieskumu platnosti

zmluvy. Prokuratúra vykonala prieskum na administratívno-právnej úrovni, neposudzovala platnosť
kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pri preskúmaní platnosti zmluvy musí
byť mesto účastníkom sporu, čo v danom prípade splnené nebolo. Žalovaní zotrvávajú na tvrdení, že
súd prvej inštancie mal ako prejudiciálnu posúdiť platnosť zmluvy, ktorá otázka by sa nepremietla do
výrokovej časti rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu a prejudiciálne neposúdil platnosť kúpnej zmluvy aj s poukazom na lehotu jedného roka
upravenú v § 9b ods. 2 zákona o majetku obcí. Namietali nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie, keď sa súd nevysporiadal s plným znením ust. § 135c OZ, ale aplikoval len prvý odsek s tým,
že súd je viazaný žalobným návrhom. V konaní bola procesná obrana založená na nehospodárnosti
a ekonomických škodách, ku ktorým by došlo odstránením škody. Súd prvej inštancie mal aplikovať

§ 135c ods. 2 alebo 3 Občianskeho zákonníka, pričom v odôvodnení neuviedol dôvody, pre ktoré
zákonné ustanovenie neaplikoval. Súd prvej inštancie vyvodil nesprávny skutkový záver o tom, že
ide o konštrukčne jednoduché stavby, ktoré sú demontovateľné alebo preložiteľné a ich odstránením
alebo premiestnením nenastanú devastačné účinky. Demontážou dreveného altánku a krbu však dôjdek poškodeniu stavebných prvkov – strešných plechov. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné. Poukázali na ust. § 151
ods. 1 CSP, keď neboli popreté ich tvrdenia o výške ceny altánku a krbu. Súd prvej inštancie porušil

zásadu rovnosti strán a zbraní, keď celý proces je jednostranný, v prospech žalobcu. V odôvodnení
svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentáciou žalovaných. Trvali na
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy s tým, že nie je možné od nevlastníka nadobudnúť spornú
nehnuteľnosť. Nevykonanie obhliadky má za následok nedostatočne zistený skutkový stav veci,
nakoľko len na základe fotodokumentácie nemožno vyhodnotiť odstránenie stavieb bez ich úplného

znehodnotenia. Navrhli, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložil povinnosť
opätovne vo veci rozhodnúť alternatívne rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovaným prizná
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podaním zo dňa 20.05.2024 predložili vyjadrenie D.
L. C. H., C. zo dňa 22.04.2024.

7. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že nie je možné v tomto

konaní preskúmavať platnosť kúpnej zmluvy. Preskúmavanie platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy
je možné len v prípade, že sa konania zúčastnia všetci účastníci zmluvy, ktorí ju uzavreli. Z obsahu
spisu je zrejmé, že v konaní bola účastníkom iba jedna zo zmluvných strán kúpnej zmluvy a to žalobca.
Žalovaní sa nemôžu v tomto konaní domáhať preskúmania platnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že na
strane žalovaných neexistuje naliehavý právny záujem. Stav, ktorým žalovaní porušujú a zasahujú

do vlastníckeho práva žalobcu sa neodstráni predbežným posúdením platnosti zmluvy a nedôjde
k odstráneniu stavu právnej neistoty. Žalovaní svoju procesnú obranu zamerali k posúdeniu platnosti
kúpnej zmluvy, úmyselne sa vyhli skutočnosti, že vybudovali nezákonne, bez príslušných povolení a bez
dobromyseľnosti, na cudzom pozemku stavby. Tvrdenia žalovaných o nehospodárnosti a ekonomických
škodách v prípade odstránenia stavieb neboli v konaní preukázané. Z obsahu spisu vyplynulo, že sa

jedná o drobné konštrukčné prvky, ktoré je možné jednoducho manuálne rozobrať, v dôsledku čoho
neexistoval dôvod domnievať sa, že odstránením stavieb by mohla žalovaným vzniknúť ekonomická
strata. Žalovaní v konaní škodu nepreukázali, nepredložili vyjadrenie, znalecký posudok, z ktorého by
bolo zrejmé, že žalovaným by odstránením stavieb vznikla škoda, ktorú by súd zohľadnil v rozhodnutí.
Bolo povinnosťou žalovaných v rámci dokazovania a procesnej obrany svoje tvrdenia preukázať. Ak

chceli žalovaní dosiahnuť stav, na základe ktorého by súd mohol uznať postup odstránenia stavieb ako
neúčelný, bolo v ich záujme vykonať všetky úkony na preukázanie svojich tvrdení. Nie je povinnosťou
súdu z úradnej povinnosti vykonávať úkony smerujúce k potvrdeniu tvrdení žalovaných, nakoľko takýmto
konaním súdu by došlo k narušeniu kontradiktórnosti konania a rovností zbraní účastníkov konania.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedol, že vzhľadom na predloženú

fotodokumentáciu a dôkazný materiál by obhliadka, prípadne výsluch zástupcu mesta neodstránili
sporné skutkové tvrdenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a spravodlivé. Navrhol, aby
odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahupotvrdilažalobcovipriznalnároknanáhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

8. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať,
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že mal za preukázané, že došlo
k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko žalovaní vybudovali na pozemku žalobcu drobné

stavby. Žalovaní 1/ - 3/ užívajú nehnuteľnosť žalobcu bez právneho dôvodu, preto súd prvej inštancie
rozhodol o uložení povinnosti žalovaným vypratať nehnuteľnosť. Námietku žalovaných, poukazom na
neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a G. K. G. K. L. vyhodnotil ako nedôvodnú, keď
mesto nie je v danom prípade stranou sporu. Otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu sa má
riešiť v rámci celého okruhu účastníkov tohto úkonu. Záverom poukázal na ust. § 9b ods. 2 zákona

č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keď otázka platnosti kúpnej zmluvy s mestom nemôže byť predmetom
prejudiciálnej otázky, nakoľko takýto spor môže byť iniciovaný len do 1 roka odo dňa prevodu
vlastníckeho práva. Žalovaní neprijali ponuku od žalobcu, ktorý im ponúkol odpredaj časti pozemku.Žalovaným nejde o zlegalizovanie drobných stavieb, ale o zachovanie status quo, keď bez akéhokoľvek
právneho titulu a nedobromyseľne dlhodobo užívajú spornú nehnuteľnosť.

11. Odvolatelia (žalovaní 1/ - 3/) namietali vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia uplatňujúc výslovne
dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/, CSP (nesprávne skutkové a právne
závery), ako aj ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci
a § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností.

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu /§ 365
ods. 1 písm. b/ CSP/ treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v

zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie
sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na

relevantné konanie súdu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Pokiaľ žalovaní deklarovali v odvolaní uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
d/ CSP, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,

že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní /napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne/aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

14. Podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

15. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, podstata tohto odvolacieho

dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov

s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli

v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému
ustanoveniu.

17. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazovv súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti, je logický rozpor.

18. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou

právnej normy).

19. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľov vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného

skutkového stavu veci vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil predmetnú žalobu.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými
v ust. § 220
ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých

vodôvodnenínapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie,ktorévytvárajúdostatočnéprávnevýchodiská
pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje
správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne
neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej
inštancie.

20. Podľa § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na

to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil.

22. Vychádzajúc z čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov

súdu.

23. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

24. V zmysle § 149 až § 154 CSP strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie
dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami sporu
uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

25. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.26. Základnou povinnosťou žalobcu a žalovaných v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť. Strany sporu sú nielen povinné tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj
nárok odvodzujú a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale sú aj zároveň povinní označiť

a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej
povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena.
Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav
tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v
súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad

pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav
dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze.
Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (G. B., Dukazní břemeno
v civilním soudním řízení, 1. vydání, Brno, Masarykova Univerzita v Brňe, 1995). Pokiaľ ale súd na
základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti

alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne vo veci samej na základe zisteného skutkového
stavu, t.j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena.

27. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena
medzi stranami v spore, ktoré vychádzajú z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich.

Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti,
z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo
vylučujúalebozabraňujújehouplatniteľnosti.Dôsledkyneuneseniadôkaznéhobremenasapotomriadia
jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie
práva v jej prospech.

28.Ťažiskoodvolacíchnámietokžalovanýchjevnamietaníneplatnostikúpnejzmluvyuzatvorenejmedzi
žalobcomaG.K.G.K.L..Základnýmpredpokladomúspešnostinávrhužalovanýchourčenieneplatnosti
zmluvy je, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav, ktorý vyplýva
z hmotného práva. Kúpna zmluva, ktorej neplatnosti sa žalovaní domáhali určenia v tomto konaní, je

dvojstranným právnym úkonom, ktorá vznikla ako dvojstranný právny úkon medzi žalobcom a G. K. G.
K. L., teda účastníci predmetnej zmluvy sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení a povinností, teda sú
vecne legitimovaní. V predmetnej veci nie sú žalovaní oprávnení domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, nakoľko neboli účastníkmi zmluvy.

29. Podľa § 9b ods. 1, 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, fyzická osoba, ktorá má
v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa
môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce
k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v
súlade s § 9a a 9ab. Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu

vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril dňa 9.11.2022 s G. K. G. K. L. kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. K. G. K. L., parcela registra CKN
č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XX m2 a novovytvorený pozemok parcela registra CKN č. XXXX/

XX ostatné plochy o výmere XXX m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa
22.07.2022, vyhotoveným RMG A. Q. G., G. R. XX, K. G. K. L., z pôvodnej parcely registra C KN č.
XXXX/X ostatná plocha, k. ú. K. G. K. L., v podiele 1/1. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu
bol povolený dňa 15.11.2022.

31. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie neposúdil ako predbežnú otázku
platnosť kúpnej zmluvy. Závery súdu prvej inštancie, že otázka platnosti právneho úkonu sa má riešiť
v rámci celého okruhu účastníkov tohto úkonu, sú správne, keď mesto v tomto konaní nebolo stranou
sporu. A naviac v zmysle ust. § 9b ods. 2 zákona
č. 138/1991 Zb o majetku obcí, fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní

v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať neplatnosti
právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak
prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab. Je však zrejmé, že žalovaní sa v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia nedomáhali svojich práv. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, žeúvahy súdu prvej inštancie poukazom na stanovisko okresnej a krajskej prokuratúry sú nadbytočné, keď
v tomto štádiu konania nie je možné preskúmavať, ani ako predbežnú otázku, platnosť kúpnej zmluvy
z dôvodu neúplného okruhu strán sporu.

32. Ďalšia odvolacia námietka žalovaných poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
ktorý nadobudol sporný pozemok nezákonným spôsobom, nie je dôvodná. Ako vyplýva z obsahu listu
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K. G. K. L., žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov: parcely reg. „C“ č.
XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcely reg. „C“ č. XXXX/XX zastavaná plocha

a nádvorie o výmere XX m2, parcely reg. „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2
a rekreačnej chaty so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele reg. „C“ č.XXXX/X, na pozemku,
ktorýchsanachádzajúdrobnéstavbyžalovaných.Iné skutkovéokolnosti,naktoréodvolateliapoukázali,
nie je oprávnený súd v tomto konaní neposudzovať.

33. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany

domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

34. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú
špeciálne k všeobecným vlastníckym žalobám upraveným v § 126 Občianskeho zákonníka. Konanie

o vyporiadanie stavby je konaním, kde zo znenia § 135c Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a súd nie je v tomto konaní viazaný návrhmi účastníkov /§ 216 ods.
2 CSP/. Kumulácia týchto žalôb nie je vylúčená a vlastník pozemku má možnosť sa súčasne domáhať
jehovyprataniaiodstránenianeoprávnenejstavbynaňom.Aksúddôjdekzáveru,žeodstráneniestavby
by nebolo účelné, môže rozhodnúť o prikázaní stavby do vlastníctva vlastníka pozemku. Predpokladom

takéhoto rozhodnutia je výslovný súhlas vlastníka pozemku, ktorý môže vyplývať z podanej žaloby alebo
z vyjadrenia na súdnom pojednávaní, prípadne i z podania adresovaného súdu. Návrh podľa ust. § 135c
ods.1a2Občianskehozákonníka môžepodaťvlastníkpozemkuatentomusísmerovaťprotivlastníkovi
stavby. Návrh podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka môže podať okrem vlastníka pozemku aj
vlastník stavby. Pri návrhu vlastníka stavby môže súd rozhodnúť len spôsobom predpokladaným v tomto

odseku a nemôže rozhodnúť podľa § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, teda nemôže nariadiť
odstránenie stavby alebo prikázať jej vlastníctvo za náhradu vlastníkovi pozemku.

35. Odvolacia námietka žalovaných, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal v kontextu
s ich vyjadrením „s plným znením ust. § 135c Občianskeho zákonníka“, nie je dôvodná. Odvolací súd

z obsahu spisu nezistil, že žalovaní „v kontexte svojich vyjadrení„ žiadali usporiadanie vzťahov aj podľa
ust. §135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý návrh sú oprávnení podať. V civilnom súdnom konaní
platí zásada tvrdenia rozhodujúcich skutočností ako i preukázanie tvrdených skutočností.

36. Žalobca podal predmetnú žalobu v zmysle ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom

žalovaní mohli podať žalobu podľa ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaní
poukazovali na ust. § 216 ods. 2 CSP, keď súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa
strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu, je potrebné uviesť, že súd môže prekročiť žalobný návrh, avšak za situácie, že návrh podaný
bol. V danom prípade však žalobca podanou žalobou žiadal o odstránenie stavby, teda vypratanie

nehnuteľnosti. Iné návrhy podané neboli. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedkyprocesnejobranyvčas,tedapredniesť svoje skutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdení,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky. Súd nie je oprávnený sám
predkladať návrhy, či vykonávať dokazovanie, ktoré žiadna zo strán sporu nenavrhla, nakoľko takýmto
konaním by došlo k porušeniu kontradiktórnosti konania, pričom je limitovaný skutkovými tvrdeniami

strán sporu.

37.Odvolatelia vodvolacomkonanípredložililistinnýdôkaz/vyjadrenieD.L.C.H.,C./, naktorýodvolací
súd neprihliadal, vzhľadom k ustanoveniu § 366 CSP o novotách v odvolacom konaní. Žalovaní predložili
vyjadrenie až po zákonnej koncentrácii konania podľa § 154 CSP, pričom nejde o niektorý z dôvodov

prípustnosti procesnej obrany žalovaných uvedený v ustanovení § 366 CSP.

38. Žalovaní 1/ - 3/ v podanom odvolaní uviedli, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s ich
argumentáciou, avšak bez vecnej konkretizácie odvolacích námietok. S ohľadom na formuláciupredostretých odvolacích dôvodov odvolací súd poukazuje na principiálnu zodpovednosť odvolateľov za
obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi,
z čoho nadväzne vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa

a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než
stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych námietok.

39. Podľa § 183 ods. 1, 2 a 3 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov

nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem
prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení
týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie

pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť,
alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

40. Poukaz žalovaných na ust. § 151 ods. 1 CSP, keď neboli popreté ich tvrdenia o výške
ceny altánku a krbu, nie je dôvodný. Žalovaní v konaní nepredložili dôkaz preukazujúci nimi

tvrdené skutočnosti o vzniku škody v prípade odstránenia drobných stavieb, nesplnili si svoju
povinnosť, ktorú nemôžu prenášať na súd. Len kritika súdneho rozhodnutia bez vecnej argumentácia
nezakladá nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia. Žalobca v konaní predložil geodetický polohopis,
z ktorého súd prvej inštancie správne vyvodil záver, že ide o konštrukčne jednoduché stavby, ktoré
sú demontovateľné alebo preložiteľné a ich odstránením alebo premiestnením nenastanú totálne

devastačné účinky. Iné dôkazy v konaní predložené neboli.

41. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými
procesnými úkonmi, pretože je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné
návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania

apožiadavkunavytýčenieďalšiehopojednávania.Včasnosťpredloženiaprostriedkovprocesnéhoútoku
aprostriedkovprocesnejobranyhodnotívokolnostiachkonkrétnehoprípadusúdajeponechanénajeho
úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá
spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Procesný úkon nie
je uplatnený včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo. Súd prvej inštancie

postupoval procesne správne, keď vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav nenariadil obhliadku
a nepripustil výsluch svedka, čím vyvodil sankčné dôsledky a na omeškaný procesný úkon neprihliadal.
V konaní bola predložená fotodokumentácia a polohopis drobných stavieb, pričom žalovaní nevzniesli
konkrétne výhrady, námietky. Žalovaní navrhli výsluch svedka, zástupcu mesta, o skutočnostiach
týkajúcichsaprevodumajetkuobce.Odvolacísúduvádza,žepostupsúduprvejinštanciejesprávny,keď

nevykonal výsluch svedka, ktorí by nemal vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcu za situácie,
že svedok sa mal vyjadriť k okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy, na ktorú počas celého konania
poukazovali žalovaní. Žalovaní naviac konkrétne meno a priezvisko svedka neuviedli, funkciu svedka
a okolnosti, ku ktorým navrhli svedka vypočuť. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že z obsahu
zápisnice zo dňa 07.03.2024 vyplýva, právny zástupca žalovaných navrhol na nariadenom pojednávaní

vykonanieobhliadky.Súdprvejinštancievyzvalprávnehozástupcužalovaných,abysavyjadrilkinštitútu
sudcovskej koncentrácie konania. Právny zástupca žalovaných uviedol, že zastupovanie prezval len
tento týždeň a po rozhovore s klientom navrhli tento postup. Nevedel sa vyjadriť, prečo tento postup
nenavrhol jeho kolega. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaní udelili plnú moc na zastupovanie
B. G. S. a to dňa 27.11.2023. Súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 7.3.2024. Právny

zástupca žalovaných prevzal upovedomenie o termíne pojednávania dňa 29.1.2024. Právny zástupca
žalovaných podaním zo dňa 2.2.2024 uviedol, že žiada o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie.
V žiadosti uviedol, že na uvedený
termín pojednávania je už nariadené pojednávanie na Okresnom súde Lučenec pod
sp. zn. 12Csp/1/2022, kde termín pojednávania bol nariadený na deň 7.3.2024 o 8.30 hod. a bol

oznámený skôr. V prípade potreby poukázal na možnosť overenia danej skutočnosti u asistentky
C. T. alebo u sudkyne B. Q. R. /v tomto konaní ide o prvé pojednávanie po vykonaní znaleckého
dokazovania a teda osobná účasť zvoleného zástupcu je nevyhnutná/. Následne uviedol, že oznámenie
bolo doručené neskôr a nie je možné zabezpečiť osobnú účasť substitučného zástupcu z radovadvokátov či advokátskeho koncipienta, nakoľko klienti trvajú na jeho osobnej účasti. V prejednávanej
veci ide o prvé pojednávanie a problém, ktorý viedol k podaniu žaloby je komplexnejší a vo veci, resp.
v súvisiacich, najmä administratívnoprávnych veciach boli vykonané aj rôzne ďalšie úkony. Súd prvej

inštancie podaním zo dňa 6.2.2024, doručené právnemu zástupcovi žalovaných dňa 12.2.2024 oznámil,
že pojednávanie neodročí z dôvodu kolízie pojednávania vzhľadom na veľkosť advokátskej kancelárie.
Právny zástupca žalovaných udelil dňa 6.3.2024 splnomocnenie - substitučné na zastupovanie na
pojednávaní konanom dňa 7.3.2024
G. F. U..

42. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevzhliadol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania
poukazom na veľkosť advokátskej kancelárie. Z dostupnej internetovej stránky je možné zistiť, že
advokátska kancelária, ktorá zastupovala žalovaných, disponuje dostatočným počtom advokátov.
A naviac, právny zástupca žalovaných v žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie žiadal
súd prvej inštancie, aby na preukázanie jeho tvrdení vykonal súd dopyt na zamestnankyňu právneho

zástupcu resp. na príslušný súd. Ako vyplýva z ust. § 183 CSP strana, ktorá žiada o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu je povinná preukázať, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá
na osobnom zastúpení týmto advokátom, resp. dôležitý dôvod na odročenie pre kolíziu. Preukázanie
dôvodu kolízie odkazom na zamestnanca právneho zástupcu, resp. na súd, na ktorom sa právny
zástupcazúčastnípojednávania,neprináležísúduprvejinštancie.Arovnakosubstitučnésplnomocnenie

bolo udelené len jeden deň pred pojednávaním i napriek tomu, že právny zástupca žalovaných mal
dostatok času zabezpečiť si substitučné zastupovanie a predkladať návrhy. V zmysle ust. § 157 CSP
súd prvej inštancie nevykonal obhliadku, nakoľko z predložených dôkazov mal dostatočne preukázaný
skutkový stav veci. Iné dôkazy v konaní produkované neboli. Je potrebné uviesť, že právny zástupca
žalovaných mal dostatok času na predloženie procesných návrhov.

43. Záverom odvolací súd poukazuje na postoj žalobcu v konaní, ktorý na nariadenom pojednávaní
uviedol, že v rámci zmierlivého riešenia veci je ochotný podieľať sa na odstránení alebo premiestnení
stavby a ak by došlo k poškodeniu, toto je ochotný uhradiť. Súčasne navrhol odpredaj pozemku XXXX
žalovanému za kúpnu cenu cca XX,- eur/ m2 s tým, že plot vybuduje na vlastné náklady príp. poskytol

zľavu na pozemok a tento by odpredal za X.XXX,- eur.

44. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že došlo k porušeniu vlastníckych práv žalobcu a ako vlastník
pozemku sa domáhal odstránenia nelegálne postavených drobných stavieb, ktoré vybudovali žalovaní
a vypratania časti pozemku, ktorý žalovaní užívajú bez právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedených

skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

45. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov

odvolacieho konania voči žalovaným 1/ - 3/ v rozsahu 100 %.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivituc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).