Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208159
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123208159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX,
XXX XX C., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 00166073,
o nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 29C/68/2023-118 z 22.5.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Zamieta návrh žalobcu na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie podaný v štádiu odvolacieho konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie v zmysle jeho podania zo 14.2.2024. Zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu škody vo výške
2.469,49 eur s prísl., finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- eur s prísl. a nemajetkovú ujmu vo výške

10.000,- eur. Nepriznal sporovým stranám nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu, týkajúce
sa jednotlivých procesných úkonov v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
15Csp/135/2018 tak, ako boli popísané žalobcom v žalobe. Žalobca žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia doručil v konaní 15Csp/135/2018
dňa 2.7.2018. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.7.2018 vyzval žalobcu na jej doplnenie

postupom podľa § 129 CSP, ktorú súdu žalobca doručil 20.8. a 30.8.2018. Dňa 15.1.2019 bol realizovaný
postup podľa § 167 ods. 2 CSP, teda doručenie žaloby na vyjadrenie žalovanému, ktorý súdu vyjadrenie
k žalobe predložil 5.2.2019.

3. Uznesením zo dňa 8.2.2019 pod sp. zn. 15Csp/135/2018 bol realizovaný procesný postup podľa §
167 ods. 3 CSP, doručený žalobcovi 14.2.2019 spolu s poučením podľa § 292 CSP. Vyjadrenie žalobcu
bolo súdu doručené dňa 18.2.2019.

4. Uznesením zo dňa 19.2.2019 súd prvej inštancie realizoval postup podľa § 167 ods. 4 CSP,
na ktorý už žalovaný nereagoval. Súd prvej inštancie podaním zo dňa 18.9.2019 vyzval žalobcu
na doplnenie rozhodujúcich skutočností podľa § 150 ods. 2 CSP a podaním doručeným súdu dňa20.11.2019 bolo oznámené zo strany právneho zástupcu žalovaného, že došlo k výmazu spoločnosti
žalovaného dňa 5.9.2019 a súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.4.2020 s dátumom právoplatnosti
17.6.2020 konanie postupom podľa § 64 a § 161 ods. 1 CSP zastavil. Z pripojeného registrového

spisu, konkrétne jeho časti týkajúcej sa výmazu spoločnosti Endepro, s. r.o 6Re/3936/2019 vyplýva, že
likvidátor podal návrh na výmaz spoločnosti Endepro, s.r.o. na registrový súd Okresného súdu Bratislava
I dňa 28.8.2019 a o uvedenom návrhu registrový súd rozhodol 5.9.2019 zápisom výmazu uvedenej
obchodnej spoločnosti.

5. Žalobca žalovanému dňa 3.3.2023 adresoval žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, na ktorú žalovaný reagoval podaním zo dňa 26.5.2023 a tento bol žalobcovi doručený dňa
1.6.2023.

6. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha
nároku na náhradu škody titulom zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá

mala žalobcovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 15Csp/135/2018 tým, že nekonal zrýchleným postupom v konaní o spotrebiteľskom vzťahu
tak, aby si svoj nárok z bezdôvodného obohatenia stihol uplatniť pred likvidáciou spoločnosti Provident
Financial s.r.o. (neskôr pod obchodným menom Endepro s.r.o.), nezabezpečil dôkazy, o vykonanie
ktorých súd prvej inštancie opakovane žiadal; nepoučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach v

zmysle ust. § 292 CSP, okrem iného podať návrh na neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie, teda
nezrealizoval žiadne úkony za účelom zabezpečenia jeho ochrany ako spotrebiteľa v súlade so zmluvou
o fungovaní Európskej únie, ako aj ďalšou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

7. Vo vzťahu Okresného súdu Bratislava I namietal výmaz spoločnosti Endepro s.r.o. z Obchodného

registra v čase, keď na predmetnom súde prebiehal jeho vyššie uvedený spotrebiteľský súdny spor a
žalobca si tak nemohol pohľadávku z bezdôvodného obohatenia úspešne uplatniť, čo považuje taktiež
za nezákonný zásah do jeho práv EÚ na vysokú ochranu spotrebiteľa a ústavného práva vlastniť majetok
a potvrdzuje neexistenciu materiálneho právneho štátu.

8. Žalobca teda vidí nezákonnosť postupu Okresného súdu Prešov v tom, že nekonal zrýchleným
postupom tak, aby si svoju pohľadávku z bezdôvodného obohatenia uplatnil pred likvidáciou spoločnosti
Endepro s.r.o. s preskúmaním neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v
predmetesporu;nezabezpečildôkazypodľa§295CSP;nerealizovalpoučeniepodľa§292CSP,vrátane
všetkých jeho možností v súvislosti s likvidáciou spoločnosti žalovaného a nezablokoval likvidáciu

spoločnosti. Nezákonnosť postupu Okresného súdu Bratislava I ako registrového súdu podľa žalobcu
spočíva vo vykonaní výmazu spoločnosti žalovaného napriek prebiehajúcemu vyššie uvedenému
spotrebiteľskému sporu, a teda postupom oboch súdov došlo k nezákonnému zásahu do jeho práv
spotrebiteľa garantovaných nielen legislatívou Európskej únie, ale aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

9. V danom prípade však žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým by bolo možné konštatovať nečinnosť alebo prieťahy Okresného súdu
Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/135/2018, teda nebolo preukázané, že Okresný súd Prešov
svojou nečinnosťou zavinil vznik žalobcom tvrdenej škody reprezentovanej sumou bezdôvodného
obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia, ktorých zaplatenia sa v uvedenom konaní

domáhal voči spoločnosti Provident Financial s.r.o., neskôr s obchodným názvom Endepro s.r.o..

10. Napriek tomu, že žalobca nebol poučený o svojich procesných právach v zmysle ust. § 292 CSP pri
prvom úkone konajúceho súdu, čo by za určitých podmienok bolo možné posúdiť ako nesprávny úradný
postup, avšak žalobca by musel jednoznačne preukázať bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť

vzniku ním tvrdenej škody s uvedeným nesprávnym procesným postupom súdu.

11. Súd prvej inštancie však dáva žalobcovi do pozornosti, že poučenie tomuto podľa § 292 CSP bolo
doručené spolu s vyjadrením žalovaného dňa 14.2.2019, kedy sa dozvedel aj o jeho likvidácii, teda v
čase pred jeho výmazom z Obchodného registra. Keďže súčasťou poučenia bolo aj poučenie o práve

žalobcu na podanie neodkladného opatrenia, potom neobstojí argumentácia žalobcu o nesprávnom
postupe Okresného súdu Prešov v rozpore s ust. § 292 CSP. Za nesprávny úradný postup nezákonným
zásahom do jeho práv však nie je možné považovať tvrdenie žalobcu, že Okresný súd Prešov ho
mal poučiť o všetkých jeho procesných právach v súvislosti s prebiehajúcou likvidáciou spoločnostižalovaného, keďže takáto povinnosť konajúcemu súdu vo vzťahu k všeobecnej poučovacej povinnosť
spotrebiteľa ani nevyplývala.

12. V čase podania žaloby v konaní 15Csp/135/2018 nielenže už prebiehala likvidácia spoločnosti
Endepro s.r.o. s účinnosťou od 1.3.2018, ale aj plynula lehota na prihlásenie pohľadávok v zmysle výzvy
likvidátora zverejnenej v Obchodnom vestníku č. 73/2018 zo dňa 16.4.2018. V čase prvého procesného
úkonu súdu prvej inštancie na realizáciu postupu podľa § 129 CSP (cca 2 týždne po podaní žaloby),
lehota na prihlásenie pohľadávok v zmysle oznámenia likvidátora aj uplynula. Samotný žalobca, ktorý

sa podľa svojho tvrdenia o likvidácii spoločnosti Endepro dozvedel dňa 14.2.2019, teda v čase, kedy
likvidácia ešte ukončená nebola, nepreukázal, že realizoval akékoľvek právne kroky na uspokojenie
uvedenej pohľadávky jej uplatnením v konaní o likvidácii spoločnosti.

13. Z konečnej správy o priebehu likvidácie spoločnosti Endepro s.r.o. zo dňa 17.7.2019
(6Re/3936/2019),konkrétnezčl.4nespornevyplýva,želikvidátorpovažovalprihlásenépohľadávky,ako

aj v súdnych konaniach uplatnené a doposiaľ nevysporiadané finančné nároky za sporné a v súvislosti
s ukončením likvidácie v súlade s § 75 ods. 4 Obchodného zákonníka rozhodol o zložení celkovej sumy
i hodnoty vo výške 216.639,98 eur do advokátskej úschovy. K uvedenému pristúpil z dôvodu, že v
zmyslepredmetnéhoustanoveniaObchodnéhozákonníkavprípade,akjepohľadávkasporná,nemožno
spoločníkom rozdeliť likvidačný zostatok skôr ako sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. V

prípade, ak sa spornosť pohľadávok právne dorieši v prospech, uhradí uschovávateľ spornú pohľadávku
príslušnému veriteľovi. Z vyššie uvedenej konečnej správy teda vyplýva, že neboli uspokojené iba tie
nároky veriteľov, ktoré boli prihlásené, ale likvidátorom určené za sporné.

14. V zmysle vyššie uvedeného sa potom žalobca nemôže domáhať nároku na náhradu škody, ktorá mu

mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom v konaní 15Csp/135/2018, pokiaľ svojou nečinnosťou v
čase pred začatím uvedeného konania zavinil zmeškanie lehoty na prihlásenie pohľadávky u likvidátora
spoločnosti Endepro s.r.o. a takýmto procesným postupom zodpovednosť chrániť svoje oprávnené
záujmy presúval na štát.

15. V danom prípade neobstojí argumentácia žalobcu, že nemal informácie o likvidácii spoločnosti,
keďže podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka sú zapísané údaje, týkajúce sa Obchodného registra
účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia.

16. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca mal informácie týkajúce sa likvidácie spoločnosti

Endepro, vrátane výzvy likvidátora na prihlásenie pohľadávok sprístupnené dňom ich zverejnenia v
Obchodnom vestníku, teda v čase pred podaním žaloby vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
15Csp/135/2018; potom neobstojí jeho argumentácia, že o tom informácie mať nemohol.

17.Zanesprávnyúradnýpostupniejemožnépovažovaťtvrdeniežalobcuonezákonnomzásahudojeho

práv nerealizovaním procesného postupu Okresného súdu Prešov v rámci konania 15Csp/135/2018
vo vzťahu k výmazu obchodnej spoločnosti Endepro s.r.o.. Zo žiadneho právneho predpisu platného
na území Slovenskej republiky upravujúceho procesný postup a právomoc všeobecných súdov SR
vybavujúcich tzv. civilno-právnu agendu, neupravuje právomoc súdu ex offo zasahovať do procesu
likvidácie obchodnej spoločnosti, resp. zabrániť jej zániku výmazom z Obchodného registra.

18. Žalobca ďalej namietal nesprávny úradný postup registrového súdu Okresného súdu Bratislava I,
ktorý realizoval zápis výmazu spoločnosti Endepro s.r.o., v čase kedy prebiehal jeho spotrebiteľsky spor.

19. Konanie vo veciach Obchodného registra je ďalej upravené v Civilnom mimosporovom poriadku,

konkrétne v § 278 až § 303. Právna úprava niektorých ustanovení konania o zápise údajov je v § 281 až
288 Civilného mimosporového poriadku. Zápisom údajov do obchodného registra sa rozumie aj zápis
zmeny údajov a výmaz zapísaných údajov.

20. Pokiaľ podľa Civilného sporového poriadku sa za rozhodnutie súdu považuje rozsudok, uznesenie,

resp. platobný rozkaz, potom samotný zápis údajov do Obchodného registra nie je možné považovať
za rozhodnutie súdu a preto je možné úkony realizované súdom, týkajúce sa zápisov do Obchodného
registra v rámci konania podľa zákona č. 514/2003 Z. z. posudzovať iba ako nesprávny úradný postup.21. Uvedený záver je v súlade nielen s právnou úpravou § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., konkrétne v ods.
6 v znení účinnom od 1.7.2023, ale aj súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

22. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že pri uplatňovaní škody v dôsledku
nesprávneho úradného postupu spravidla platí, že ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou
nesúvisí. Pre túto formu činnosti je určujúce, že úkony úradného postupu samy o sebe k vydaniu
rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Teda pokiaľ
orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje

podklady, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu
rozhodnutia. Nesprávnosti, či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa tak prejavia práve
v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené len podľa § 5 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. (nezákonné rozhodnutie). Inými slovami nesprávny úradný postup je v takomto
prípade pri uplatňovaní nároku na náhradu škody konzumovaný nezákonným rozhodnutím, v ktorom sa
tento nesprávny úradný postup odzrkadlil.

23. S uvedenými závermi sa stotožnil aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 19.9.2018 pod sp. zn. I.
ÚS 327/2018. Z jeho záverov vyplýva, že nárok na náhradu škody nesprávnym úradným rozhodnutím
pohlcuje nesprávny úradný postup jemu predchádzajúci.

24. Ústavný súd SR sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so závermi rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 5Cdo/126/2009, 3Cdo/220/2010 a 6MCdo/11/2010.

25. Z odôvodnení uvedených rozhodnutí vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom nezakladajú nedostatky, či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali

vydaniu rozhodnutia a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho
rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje
a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu
individuálneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti, či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v
obsahu rozhodnutia a môžu byť potom posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spočívajú
na názore, že za nesprávny úradný postup potom nie je možné považovať pochybenie a nedostatky
spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho
vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že
malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností.

26. Pokiaľ likvidátor, ako aj registrový súd - Okresný súd Bratislava I v súvislosti s výmazom spoločnosti
Endepro s.r.o. z Obchodného registra postupovali v súlade s Obchodným zákonníkom, ako aj Zákonom
o obchodnom registri, potom nie je možné konštatovať, že pri výmaze uvedenej obchodnej spoločnosti
došlo k nesprávnemu úradnému postupu registrového súdu a teda k nezákonnému zásahu do práv

žalobcu.

27. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.2.2024 formuloval podnet na podanie návrhu na začatie
prejudiciálneho konania vo vzťahu k postupu registrového súdu, ako aj Okresného súdu Prešov v konaní
15Csp/135/2018.

28. Súdy členských štátov Európskej únie majú na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a
čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii nárok obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s návrhom
na prejudiciálne konanie. Konanie sa považuje za užitočné vtedy, ak sa v prípade pred vnútroštátnym
súdom nastolila nová otázka výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní

práva EÚ. Je výlučne len na vnútroštátnom súde, ktorý vec prejednáva, aby posúdil potrebu návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ako aj relevantnosť otázok.

29. Dôležité je, aby sa návrh týkal výkladu alebo platnosti práva EÚ, nesmie sa však týkať výkladu
vnútroštátnych právnych predpisov a ani skutkových otázok, ktoré sa objavili vo vnútroštátnom konaní.

30. V zmysle vyššie uvedeného, je potom možné konštatovať, že žalobcom formulovaný návrh na
začatie prejudiciálneho konania sa netýka výkladu práva EÚ, ale vnútroštátneho práva a súčasne
skutkových otázok, ktoré sa vo vnútroštátnom konaní objavili. Potom neboli splnené zákonnépredpoklady pre predloženie žalobcom formulovaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania a
tým nebola daná ani dôvodnosť prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového
poriadku, preto súd žalobu, ako aj návrh žalobcu v súvislosti s podnetom na začatie prejudiciálneho

konania zamietol.

31. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 257 CSP.

32. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok

zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

33. Poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu
na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je arbitrárne. V rozhodnutí súdu prvej inštancie
absentuje akýkoľvek odkaz na kritéria stanovené v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ 283/81, v ktorom
Súdnydvorstanovilkonkrétnevýnimky,ktorézbavujúnárodnésúdypovinnostipoložiťpredbežnúotázku

k výkladu právnych noriem práva EÚ, ktoré majú byť v konkrétnom prípade aplikované. Sťažovateľ
totiž má právo na vyčerpanie všetkých prostriedkov, ktoré právny poriadok na ochranu jeho práva
predpokladá,medziktorépatríajnávrhnapredloženieprejudiciálnejotázkySúdnemudvoruEÚ.Časové
účinky judikatúry súdov EÚ sú vo všeobecnosti účinkami pro futuro, v prejudiciálnom konaní však
majú spätné účinky. Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysle a pôsobnosť tohto

vykladaného ustanovenia od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom
interpretované ustanovenia musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na vzťahy, ktoré vznikli alebo boli
založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Povinnosť súdov takto postupovať vyplýva aj
z Charty základných práv Európskej únie a zo vzniku členstva Slovenskej republiky v Európskej únií.

34. Tým, že súd nevyhovel tomuto návrhu na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, došlo
k porušeniu práva na spravodlivé konanie, keďže Súdnemu dvoru EÚ neboli predložené žalobcove
otázky, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci.

35. Je absurdná a arbitrárna argumentácia súdu prvej inštancie pokiaľ tvrdí, že žalobca svojou

nečinnosťou v čase pred začatím konania vo veci 15Csp/135/2018 Okresného súdu Prešov zavinil
zmeškanie lehoty na prihlásenie pohľadávky u likvidátora spoločnosti Endepro s.r.o., pričom takýmto
postupom zodpovednosť chrániť svoje oprávnené záujmy presúva na štát.

36. Žalobca totiž nemohol prihlásiť pohľadávku voči spoločnosti Provident financial s.r.o., keď

v Obchodnom vestníku zo 16.4.2018 žiadna likvidácia spoločnosti Provident financial s.r.o. nebola
oznámená, avšak išlo o likvidáciu spoločnosti Endepro s.r.o.

37. Cieľom judikatúry Súdneho dvora EÚ (najmä C-240/98 až C-244/98, C-168/05, C-40/08, C-137/08,
C-453/10) je treba chápať z pohľadu informovanosti spotrebiteľa pri likvidácii spoločnosti, keďže je

známe, že priemerný spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením a je
povinnosťou členských štátov EÚ zabezpečiť ochranu takýmto spotrebiteľom prostredníctvom orgánov
štátnej moci. Tieto okolnosti však súd prvej inštancie nevyložil v súlade s eurokonformným spôsobom
v zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

38. Treba tiež poukázať na to, že do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa
relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky
alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená
spôsobom, ktorý predpisuje zákon (napr. III. ÚS 321/08).

39. Súd teda svojvoľne konštatoval, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu oboch súdov, keďže
sa nezaoberal žalobcom namietaným iným, nezákonným, zásahom do práv žalobcu na vysokú ochranu
spotrebiteľa a právo vlastniť a pokojne užívať majetok. Súd nesprávne konštatoval, že nebol preukázaný
nesprávny postup oboch súdov, a teda, že nemohlo dôjsť ku škode, pričom nesprávny úradný postup

oboch súdov je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou.

40. Vzhľadom na to je nesprávny aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania.41. Zároveň žalobca navrhol, aby odvolací súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny
dvor Európskej únie, týkajúci sa výkladu čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 Charty základných
práv EÚ, Smernice rady 93/13 EHS z 5.4.1993 a čl. 298 Zmluvy o fungovaní EÚ s otázkou, či sa

má zásada efektívnosti uvedených zmlúv a aktov EÚ vykladať tak, že im odporuje právne legislatíva
v SR umožňujúca registrovému súdu počas súdneho spotrebiteľského sporu o vydanie bezdôvodného
obohatenia vymazať spoločnosť z Obchodného registra, ktorá ešte v prebiehajúcom spotrebiteľskom
súdnomsporeovydaniebezdôvodnéhoobohateniaapriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
vystupuje ako žalovaný. Taktiež, či sa má zásada efektívnosti citovaných zmlúv a smerníc EÚ vykladať

tak, že im odporuje postup Okresného súdu Prešov v konaní pod sp. zn. 15Csp/135/2018, keď
v spotrebiteľskom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe premlčanej dohody o úhrade
dlhu, nezasiahol súd a nezablokoval nijakým spôsobom výmaz spoločnosti z Obchodného registra.
Taktiež, či sa má zásada efektívnosti vyššie uvedených ratifikovaných zmlúv a smerníc EÚ vykladať tak,
že im odporuje judikatúra Ústavného súdu SR z 19.9.2018, sp. zn. I. ÚS 327/2018, z ktorého záveru
vyplýva, že nárok na náhradu škody nesprávnym úradným rozhodnutím pohlcuje nesprávny úradný

postup jemu predchádzajúci a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené len podľa § 5
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (nezákonné rozhodnutie), kde Ústavný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
stotožnil so závermi rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/126/2009, 3Cdo/2020/2010
a 6MCdo/11/2010, ak v danom konkrétnom prípade rozhodnutie Okresného súdu Prešov, sp. zn.
15Csp/135/2018, o zastavení konania z dôvodu výmazu žalovanej spoločnosti z Obchodného registra

po oznámení žalovanou spoločnosťou, nevyplýva z konania na Okresnom súde Prešov, ale je závislé
od zápisu registrového súdu.

42. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

43. V následnom vyjadrení (§ 374 ods. 1 CSP) zotrval žalobca na svojich doterajších stanoviskách.

44. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CPS a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

45. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej

inštancie.

46.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku

ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

47. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

48. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani
úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu verejnej moci v rámci súdneho konania alebo iného
konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady
a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí tohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky
je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Náhradu škody

spôsobenú takýmto úradným postupom je možné uplatniť len podľa § 5 a 6 a za podmienok tam
uvedených.49.Podľa§9ods.6zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej
v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti

orgánu verejnej správy, Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval
o primeranom finančnom zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení
práva na prejednanie veci v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu
nemajetkovej ujmy spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez
ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.

50. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1. do 31.10.2019, do obchodného
registra sa zapisujú v štátnom jazyku tieto údaje:
a) obchodné meno, pri právnickej osobe sídlo, pri fyzickej osobe podnikateľovi meno a priezvisko, ak
sa líši od obchodného mena, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od
bydliska,

b) identifikačné číslo,
c) predmet podnikania alebo činnosti,
d) právna forma právnickej osoby,
e) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym
orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby, a

s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je štatutárnym orgánom právnická
osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ako aj meno,
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom; ak
ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
f) označenie, adresa umiestnenia a predmet podnikania alebo činnosti odštepného závodu alebo inej

organizačnej zložky podniku, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra,
spolu s menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom vedúceho odštepného
závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia
funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
g) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ak sa zapisuje do

obchodného registra ako prokurista, s uvedením spôsobu konania za podnikateľa a s uvedením dňa
vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné
číslo, ak jej bolo pridelené,
h) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je členom dozorného
orgánu zapísanej osoby, s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie, ak má

zapísaná osoba dozorný orgán zriadený; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo,
ak jej bolo pridelené,
i) zrušenie právnickej osoby a právny dôvod jej zrušenia,
j) dátum vstupu do likvidácie a dátum skončenia likvidácie,
k) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno,

sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra
ako likvidátor, s uvedením spôsobu konania v mene zapísanej osoby a s uvedením dňa vzniku a po jej
skončení dňa skončenia funkcie; ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa aj meno, priezvisko,
bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva
pôsobnosť likvidátora; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,

l) rozhodnutie súdu o neplatnosti právnickej osoby,
m) vyhlásenie konkurzu a ukončenie konkurzného konania,
n) meno, priezvisko, značka správcu a adresa kancelárie fyzickej osoby, ktorá sa zapisuje do
obchodného registra ako správca ustanovený v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo
vyrovnacom konaní; ak je ako správca ustanovená právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno,

značka správcu a adresa kancelárie,
o) dátum povolenia reštrukturalizácie alebo povolenia vyrovnania a dátum ukončenia týchto konaní,
p) zavedenie nútenej správy podľa osobitných predpisov a jej skončenie,
q) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako

správca na výkon nútenej správy a jeho zástupca; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné
číslo, ak jej bolo pridelené,
r) právny dôvod výmazu zapísanej osoby,s) nezahladené tresty uložené zapísanej právnickej osobe a nevykonané tresty postihujúce jej
zapísaných právnych nástupcov,
t) ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

51. Podľa § 6 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1. do 31.10.2019, pri podniku zahraničnej
osoby a pri organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby, ktorá má bydlisko mimo územia členských
štátov Európskej únie alebo členských štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, sa
okrem mena, priezviska, bydliska a dátumu narodenia zahraničnej osoby zapisuje rodné číslo, ak jej

bolo pridelené, a primerane aj údaje podľa odseku 4 písm. a) až h), l) a m).

52. Podľa § 7 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1. do 31.10.2019, pri zápise podniku
zahraničnej osoby a pri organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby, ktorá má bydlisko v niektorom
z členských štátov Európskej únie alebo členských štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a
rozvoj a navrhuje svoj zápis do obchodného registra na vlastnú žiadosť, sa zapisujú údaje podľa odseku

6.

53. Podľa § 8 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1. do 31.10.2019, ak zapísaná osoba
ešte nemá pridelené identifikačné číslo, prideľuje jej ho Štatistický úrad Slovenskej republiky na žiadosť
registrového súdu podľa osobitného predpisu.

54. Podľa § 2 ods. 1 sa do Obchodného registra okrem iného za zapisuje dátum vstupu do likvidácie a
dátum skončenia likvidácie, ako aj právny dôvod zrušenia spoločnosti (písm. i)).

55. Podľa § 70 ods. 1 Obchodného zákonníka, likvidácia smeruje k uspokojeniu nárokov veriteľov a

iných osôb, ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok.

56. Podľa § 70 ods. 2 Obchodného zákonníka, likvidáciu vykoná likvidátor.

57. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca podal žalobu o vydanie

bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v konaní Okresného
súdu Prešov 15Csp/135/2018, a to 2.7.2018. Tak, ako to zistil súd prvej inštancie v tomto konaní
(15Csp/135/2018 Okresného súdu Prešov), súd prvej inštancie vykonával procesné úkony v zmysle §
167 CSP (po predchádzajúcej výzve žalobcovi na doplnenie žaloby uznesením z 19.7.2018), doručoval
vzájomné vyjadrenia strán postupom uvedeným v § 167 CSP, avšak podaním doručeným súdu prvej

inštancie 20.11.2019 došlo k oznámeniu žalovaného, že došlo k výmazu tejto spoločnosti dňa 5.9.2019,
a preto súd prvej inštancie uznesením zo 17.4.2020 konanie vo veci zastavil a toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 17.6.2020. Ako vyplýva z dokazovania na súde prvej inštancie, návrh na
výmaz spoločnosti žalovaného vo veci 15Csp/135/2018 Okresného súdu Prešov podal likvidátor tejto
spoločnosti, ktorá zmenila obchodné meno z Provident financial s.r.o. na Endepro s.r.o. O výmaze

tejto obchodnej spoločnosti z Obchodného registra rozhodol registrový súd – Okresný súd Bratislava
I 5.9.2019.

58. Žalovaný v konaní Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 15Csp/135/2018 vystupoval pod pôvodným
obchodným menom Provident financial s.r.o., ktoré používal v období od 13.2.2001 do 3.4.2018.

S účinnosťou od 4.4.2018 do 4.9.2019 vystupoval pod obchodným menom Endepro s.r.o., v likvidácii.
Tieto okolnosti sú zistiteľné z Obchodného registra.

59. V tomto kontexte treba súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonných podmienok definovaných v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., na základe ktorých bolo

možné uzavrieť, že prieťahy súdu prvej inštancie v konaní pod sp. zn. 15Csp/135/2018 zapríčinili vznik
škody na strane žalobcu, ktorý po výmaze žalovaného v tejto veci (Provident financial s.r.o., neskôr
Endepro s.r.o., v likvidácii) nemohol si uplatniť nároky, ktoré pôvodne v žalobe uplatňoval.

60. Ako súd prvej inštancie správne uzavrel, likvidácia spoločnosti Endepro s.r.o. prebiehala už od

1.3.2018 a plynula aj lehota dvoch mesiacov na prihlásenie pohľadávok na základe výzvy likvidátora,
ktorá bola uverejnená v Obchodnom vestníku pod č. 73/2018 zo 16.4.2018 a ktorá začala plynúť od
jej zverejnenia, pričom žalobca si takto mohol svoje nároky uplatniť u likvidátora tejto spoločnosti. To
znamená, že ak došlo k prieťahom na Okresnom súde Prešov v konaní pod sp. zn. 15Csp/135/2018,neboli tieto v príčinnej súvislosti s eventuálnou škodou na strane žalobcu, nakoľko pri náležitej opatrnosti
a sledovaní príslušných registrov (Obchodný register a Obchodný vestník), mohol sa žalobca dozvedieť
o rozhodujúcich okolnostiach, teda o zmene obchodného mena pôvodného žalovaného, o jeho vstupe

do likvidácie a následne si svoje nároky u likvidátora uplatniť. Treba totiž zdôrazniť, že ani pri zmene
obchodného mena spoločnosti nedochádza k zmene jej identifikačného čísla (IČO), ktoré zostáva
pôvodné a dotknutá osoba pri náležitej opatrnosti a nazeraní do vyššie uvedených registrov má možnosť
zistiť si všetky okolnosti právne významné pre uplatnenie svojich práv.

61. Správne sú preto závery súdu prvej inštancie uvedené najmä v bodoch 40., 41. a 44. napadnutého
rozsudku, ktoré poukazujú na to, že žalobca bol nečinný pokiaľ ide o uplatnenie svojich pohľadávok
u likvidátora pôvodného žalovaného vo veci 15Csp/135/2018.

62. Nemožno sa stotožniť ani s údajným nesprávnym úradným postupom registrového súdu –
Okresného súdu Bratislava I, ktorý realizoval výmaz spoločnosti Endepro s.r.o., a to za situácie,

že prebieha spotrebiteľský spor žalobcu voči tejto spoločnosti na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 15Csp/135/2018. Samotná existencia predmetného spotrebiteľského sporu nebránila registrovému
súdu, aby postupom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. vykonal výmaz obchodnej spoločnosti,
ak sú preto splnené ďalšie podmienky. V tomto zmysle treba predovšetkým uviesť, že okolnosť, že
prebieha súdny spor, v ktorom sporovou stranou (účastníkom konania) je takáto spoločnosť, ktorá má

byť vymazaná, vrátané spotrebiteľského sporu, nie je dôvodom pre odmietnutie vykonania výmazu
z obchodného registra.

63. Správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o zamietnutie návrhu žalobcu na podanie
návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.

64. Vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalobcu treba poukázať na to, že nedošlo k žiadnej
arbitrárnosti alebo nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto veci, pokiaľ
zamietol tento návrh na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Totiž Súdny dvor Európskej
únie v konaní o prejudiciálnej otázke nemá kompetenciu posudzovať súlad vnútroštátnej právnej

úpravy s právom EÚ alebo vykladať právne predpisy vnútroštátneho práva. Súdny dvor Európskej únie
kompetencie má v tomto konaní kompetenciu vykladať európske právo a eventuálne posudzovať či
právna úprava členského štátu nie je v rozpore s unijným právom. Nevykladá však vnútroštátne právo.

65. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca sa domáhal podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania

s otázkou, či právna legislatíva Slovenskej republiky umožňujúca registrovému súdu počas súdneho
spotrebiteľského sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia vymazať spoločnosť z obchodného
registra, ktorá ešte v prebiehajúcom spotrebiteľskom súdnom spore o vydanie bezdôvodného
obohatenia a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vystupuje ako žalovaný, neodporuje
čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice č. 93/13 EHS. Takto položený návrh na prejudiciálnu otázku síce

obracia pozornosť na unijné právo, ale fakticky sa domáha výkladu vnútroštátneho práva týkajúceho
sa postupu súdu pri výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Tieto okolnosti však SD
EÚ nie je kompetentný preskúmavať a poskytovať takto fakticky výklad vnútroštátneho registrového
práva. Najpodstatnejšie je však to, že so zreteľom na všetky vyššie uvedené okolnosti takéto
prejudiciálne konanie a zodpovedanie prejudiciálnej otázky nie je pre rozhodnutie v prejednávanej veci

potrebné, pretože práva žalobcu, ktorých porušenie a znemožnenie v tejto veci namieta mohli byť
zachované a naplnené pri náležitej opatrnosti žalobcu pri podaní žaloby a v priebehu konania vo veci
15Csp/135/2018 Okresného súdu Prešov, kedy po nahliadnutí do obchodného registra a obchodného
vestníka mohol všetky rozhodujúce okolnosti právne významné pre uplatnenie jeho práv zistiť.

66. So zreteľom na tieto okolnosti nie je potom dôvodný ani návrh žalobcu uvedený v jeho odvolaní,
ktorý sa týka toho, aby odvolací súd podal návrh na prejudiciálne konanie Súdnemu dvoru Európskej
únie, a to pokiaľ ide o výklad čl. 169 ods. 1 zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných
práv EÚ, Smernice rady 93/13 EHS z 5.4.1993 a čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ v tom zmysle, či sa
má zásada efektívnosti týchto predpisov EÚ vykladať tak, že im odporuje legislatíva SR umožňujúca

registrovému súdu počas súdneho sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia vymazať spoločnosť
z Obchodného registra, ktorá ešte v prebiehajúcom spotrebiteľskom spore o vydanie bezdôvodného
obohateniavystupujeakožalovanýataktiež,pokiaľideoďalšiuotázku,ktorásatýkapostupuOkresnéhosúdu Prešov v konaní pod sp. zn. 15Csp/135/2018, pokiaľ súd nezasiahol a nezablokoval nijakým
spôsobom výmaz spoločnosti z Obchodného registra.

67. Ako bolo vyššie naznačené so zreteľom na skutkové zistenia v prejednávanej veci urobené súdom
prvej inštancie a vyššie uvedené závery z nich vyplývajúce, pre rozhodnutie v prejednávanej veci nie je
potrebné zodpovedanie takto položenej prejudiciálnej otázky súdnym dvorom o súlade týchto predpisov
EurópskejúnieslegislatívouSRumožňujúcuvýmazspoločnostipočasprebiehajúcehospotrebiteľského
sporu.

68. Pokiaľ ide o druhú časť návrh žalobcu spočívajúcu posudzovaní postupu súdu (v danom prípade
Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 15Csp/135/2018), táto okolnosť do kompetencie Súdneho
dvora Európskej únie nepatrí, pretože nie je úlohou Súdneho dvora EÚ v zmysle čl. 288 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie posudzovať konkrétny priebeh konania na súde. To isté platí aj o tretej časti
návrhu žalobcu na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania v štádiu odvolacieho konania,

ktorá sa týka nečinnosti Okresného súdu Prešov, ktorý nezasiahol a nezariadil, aby likvidácia predmetnej
spoločnosti nebola ukončená pred právoplatným skončením súdneho sporu o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Preto odvolací súd tento návrh žalobcu (podaný v jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvej
inštancie) na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania ako nedôvodný zamietol.

69. Na základe toho treba konštatovať, že správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu
v prejednávanej veci zamietol, vrátane návrhu na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj
o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil,
pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

70. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).