Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/151/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823221878
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3823221878.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členov senátu - sudcov Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Róberta Bebčáka vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/XX, D. a otec: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto Partizánske, za účasti prokurátora

Krajskej prokuratúry Trenčín, so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, o zníženie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 29P/61/2023-59 zo dňa 13. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.

29P/61/2023-59 zo dňa 13.03.2024 rozhodol tak, že
I. Súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec sa návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti.
1.2 Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1,
§ 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ďalej len

„Zákona o rodine“). V posudzovanej veci súd takú podstatnú zmenu, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného, nezistil. U maloletej zistil zmenu spočívajúcu v jej vyššom veku a u matky zlepšenie pomerov
spočívajúcich vo vyšších príjmoch. Neobstojí poukaz otca na vlastníctvo 3-izbového bytu, či motorového
vozidla matkou. Ide totiž o skutočnosti, ktoré tu boli už v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej
povinnosti, ktorými sa súd už zaoberal. Podľa súdu v tomto konaní nie je možné prehodnocovať skoršie
rozhodnutie. Okolnosť, ktorá mala byť použitá ako dôvod zníženia vyživovacej povinnosti, má byť

podľa otca aj jeho práceneschopnosť a skutočnosť, že žije len z nemocenských dávok v sume 250,-
eur mesačne. Otec je zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa s rovnakým úväzkom ako v čase
ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Jeho pracovná neschopnosť je len dočasná, súvisí
s jeho ochorením, ktoré bolo riešené operáciou. Nejde o trvalú zmenu v jeho príjmoch. Po skončení
práceneschopnosti sa vráti k rovnakému zamestnávateľovi, kde bude pracovať za rovnakých podmienok
ako v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Kým nedošlo k trvalej strate možnosti otca

pokračovať v súčasnej práci v dôsledku zdravotného stavu, resp. k vzniku invalidity, stále je dôvodné
vychádzať pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti z potencionálnych príjmov otca, ktoré by mohol
dosiahnuť u súčasného zamestnávateľa. Nebol teda zistený dôležitý dôvod na zmenu výšky vyživovacej
povinnosti v zmysle jej zníženia. Za potrebné považoval prihliadať aj na skutočnosť, že výživné má
prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Otec ako povinný má
napriek súdom určenému výživnému vo výške 145,- eur mesačne dostatok zdrojov na kúpu tabakových

výrobkov (40,- eur mesačne), alkoholu (20,- eur mesačne) a platí si paušál na mobil (34,- eur mesačne),
hoci je práceneschopný. Na to, aby mohol byť „firme po ruke“, by mu postačila predplatená SIM kartabez paušálu alebo iný ako neobmedzený paušál. Tieto výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, môže
presunúť na úhradu výživného a z ušetrených prostriedkov tak kompenzovať dočasný výpadok príjmov
v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti.

1.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,
ďalej len „CMP“. Keďže nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, ani zistený žiadny spravodlivý
dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec odvolanie zo dňa 15.04.2024.
2.1 V odvolaní uviedol, že jeho odvolanie spočíva v nesprávnom rozhodnutí súdu, ktorý podľa jeho
názoru absolútne nebral do úvahy jeho zdravotný stav a taktiež finančnú situáciu. Podľa neho je
nemysliteľné, aby človek, ktorý poberá nemocenské dávky v sume 250,- eur, neustále platil výživné vo
výške 150,- eur, pričom matka maloletej si žije priam nadštandardne. Jej priemerný mesačný zárobok
je vo výške 1.300,- eur a príjem jej terajšieho priateľa, ktorého zatajila. Taktiež matka ho krivo obvinila

priamo na hlavnom pojednávaní, čo sudca v rozhodnutí absolútne nespomenul, ale spomenul „lož sa
nestala“, vraj mal byť v zamestnaní matky maloletej pod vplyvom alkoholu. Domnieva sa, že sudca je
voči jeho osobe ťažko zaťažený, a to z dôvodu jeho kriminálnej minulosti. Výška výživného je pre neho
likvidačná a spiatočná vstupenka do väzenia. Žiadal preto o nový súdny proces s možnosťou vyčlenenia
do iného okresu.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 17.04.2024 uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje
za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť.

4. Prokurátor okresnej prokuratúry vo vyjadrení zo dňa 22.04.2024 uviedol, že rozsudok okresného súdu

je vo výroku I. a II. vecne správny a zákonný a navrhol preto, aby odvolací súd uvedený rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. S odvolacími dôvodmi uvedenými otcom sa nestotožnil a mal za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a súd správne a úplne zistil skutočný stav veci. Podľa
prokurátora prvostupňový súd detailne a vyčerpávajúco preskúmal zdravotnú i finančnú situáciu otca

ako aj ostatných relevantných subjektov, zabezpečil potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutočného
stavu veci, pričom pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výšky výživného a ktoré nastali od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti. Zo
zabezpečeného listinného dôkazu, a to lekárskej správy zo 07.03.2024 je zrejmé, že práceneschopnosť
otca maloletej nie je trvalého charakteru, ale práve naopak ide o dočasný stav, po skončení ktorého

bude otec opätovne schopný pracovať u svojho doterajšieho zamestnávateľa, čím zároveň dôjde
k obnoveniu jeho dočasne znížených príjmov. Túto skutočnosť konštatuje aj súd v odôvodnení rozsudku
(bod 40.), a teda nemožno súhlasiť s tvrdením otca, že súd nevzal v úvahu jeho zdravotný stav.
Na tomto mieste považoval za potrebné zdôrazniť, že ak súd nemá za preukázanú skutočnosť, že
zmena pomerov na strane otca spočívajúca v jeho práceneschopnosti je trvalého charakteru, jedná

sa o takú zmenu pomerov, ktorá neodôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti (rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne z 11.06.2014 sp. zn. 17CoP/47/2014). Dočasná práceneschopnosť nie je kvalifikovanou
a trvalou zmenou pomerov na strane otca. Prvostupňový súd vzal taktiež v úvahu aj finančnú situáciu
otca, keď dôsledne preskúmal jeho príjmy a výdavky. V tejto súvislosti sa plne stotožnil s právnym
názorom prvostupňového súdu uvedeným v bode 41. odôvodnenia rozsudku. Nevyhnutným je prihliadať

na skutočnosť, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami (§ 62 ods. 5 Zákona
o rodine), a teda za daných okolností otcovi nič nebráni v tom, aby finančnými prostriedkami, ktoré
využíva na kúpu tabakových výrobkov, či alkoholu, suploval úhradu výživného pre maloletú (najmä
v čase dočasného zníženia jeho príjmu), nakoľko ide o jeho primárnu povinnosť ako rodiča vo vzťahu
k maloletej. S prihliadnutím na uvedené mal prokurátor za to, že v danej veci nedošlo k zisteniu

zmeny pomerov na strane otca odôvodňujúcej zníženie výšky výživného určeného skorším rozsudkom
Okresného súdu Partizánske č. k. 2P/43/2022-76 z 21.12.2022. Navrhované zníženie výživného by
zároveň nebolo v záujme maloletej. Otec v rámci podaného odvolania poukazuje, resp. domnieva
sa, že sudca je voči jeho osobe zaujatý, čo odôvodňuje svojou kriminálnou minulosťou. V tejto časti
považoval prokurátor namietanie zaujatosti sudcu zo strany otca za účelové a tendenčné. Otec počas

celého konania ani raz nespomenul vyššie uvádzané dôvody, pre ktoré by mal byť sudca voči jeho
osobe zaujatý. Tie uvádza až v odvolaní proti predmetnému rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté v jeho
neprospech. Pokiaľ mal otec pre niektorý z horeuvedených dôvodov subjektívny pocit, že je sudca voči
jeho osobe zaujatý, mal možnosť postupovať podľa § 52 a nasl. CMP a uplatniť námietku zaujatostiv priebehu konania, o ktorej by následne rozhodoval nadriadený súd. Otec však dôvody zaujatosti sudcu
opisuje až v odvolaní ako jeden z odvolacích dôvodov i na vzdory tomu, že namietaniu týchto skutočností
nepredchádzalo konanie o námietke zaujatosti podľa § 54 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v nadväznosti na to ich nemožno považovať za odvolací dôvod
v zmysle § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, či akýkoľvek iný odvolací dôvod explicitne uvedený v § 365 ods.
1 CSP. K uvedenému poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nc 20/2010 z 19.07.2010.
Námietka zaujatosti sudcu voči osobe odvolateľa pramení výlučne z pre otca maloletej nevýhodného
rozhodnutia vydaného sudcom v prvostupňovom konaní a nie z reálnych a opodstatnených dôvodov,

pre ktoré možno spochybniť objektívnu, či subjektívnu stránku nestrannosti a nezaujatosti sudcu.

5. Otec v replike zo dňa 21.05.2024 uviedol, že súd sa dostatočne nezaujímal o jeho návrh na zníženie
výživného. Vždy, resp. vo väčšine prípadov sa prikloní na stranu „trúchliacej matky“. Už počas jeho
výkonu trestu neraz žiadal o zníženie výživného, kde rozhodoval samotný sudca, ako aj v tomto prípade,
kde neuspel a tak sa dostal do likvidačného dlhu. Po výkone trestu sa hneď zamestnal a poctivo výživné

platil. Ďalej uviedol, že po jeho prvej operácii, ktorá je chronického pôvodu, bol priam donútený ísť
opätovne pracovať, aj napriek tomu, že sa necítil v dobrom zdravotnom stave, ale napriek tomu šiel
pracovať, aby opäť neskončil v kriminále. Po nástupe do zamestnania mal úraz, a to po troch dňoch
znova tej istej končatiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil a prišiel aj o zamestnanie. Jeho zdravotný
stav sa nezlepšuje, nakoľko si nemôže dovoliť lepšiu zdravotnú starostlivosť. Nemá trvalý pobyt, za

čo vďačí matke dieťaťa. Taktiež je už v koncoch a psychiku má zrejme narušenú, lebo už uvažoval
niekoľkokrát, že ukončí svoje živorenie. Práceneschopnosť, ktorú poberá, nie je ani 240,- eur, z toho
má platiť 150,- eur výživné, čo je nemožné. Jeho výdavky sú paušál 35,- eur, tabak a sem tam pivo,
čo činí spolu 100,- eur mesačne. Sudca nebral do úvahy žiadnu stravu, hygienu, ani ošatenie, náklady
na lieky, cestovné. Čo sa týka matky, je to osoba, ktorá ľudí len využíva a krivo obviňuje. Žiada preto

o zníženie výživného so spätnou platnosťou, a to od prepustenia z výkonu trestu, t. j. 20.02.2022 a žiada
o odškodné vo výške 2.000,- eur za krivé obvinenie. Čo sa týka matky, je majiteľkou 3-izbového bytu,
čo je priam luxus. Maloletá pred ním uteká a vykrikuje, že sa ho bojí, pritom ich nevyhľadáva, ani
nekontaktuje. Školskú jedáleň nenavštevuje a do školy chodí taxíkom. Matka má 500 metrov do práce,
alevýhradnechodíautom.Neustáleosočujejehorodinuafyzickynapadlajehosestrupriamovobchode.

Otec pripojil lekársku správu ohľadom vyšetrenia zo dňa 14.05.2024, záznam o uplatnení nároku na
invalidný dôchodok zo dňa 15.05.2024, ďalej výpis zo zdravotnej dokumentácie (č. l. 87 spisu).

6. Prokurátor v duplike zo dňa 10.06.2024 reagoval na repliku otca zo dňa 21.05.2024 v tom, že
tento uvádza dôvody, pre ktoré považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, pričom tieto sú takmer

totožné s dôvodmi uvádzanými v podanom odvolaní. Otec k podanému vyjadreniu tiež priložil lekársku
správu z dermatovenerologickej ambulancie zo dňa 14.05.2024, záznam o uplatnení nároku na
invalidný dôchodok zo dňa 15.05.2024 a chronologický prehľad lekárskych vyšetrení u C. E. B.,
všeobecnej lekárky pre dospelých. Prokurátor uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení a považuje
rozsudok okresného súdu za vecne správny, vychádzajúci zo zisteného skutočného stavu veci v čase

vydania rozhodnutia, keď súd dostatočne preskúmal finančnú i zdravotnú situáciu otca a zadovážil
potrebné dôkazy pre riadne zistenie skutočného stavu veci. Dočasná práceneschopnosť otca nie
je kvalifikovanou a trvalou zmenou pomerov na strane otca, súd preto konštatoval nezistenie takej
zmeny pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výšky výživného určeného skorším
rozsudkom s tým, že navrhované zníženie výživného by zároveň nebolo v záujme maloletej. Ďalej

prokurátor uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré otec predložil spolu s vyjadrením, nie je možné
prijať záver o jeho trvalej práceneschopnosti. Lekárska správa z dermatovenerologickej ambulancie
zo dňa 14.05.2024 potvrdzuje chronické kožné ochorenie u otca. Ako však vyplýva z prehľadu jeho
vyšetrení uskutočnených u C. E. B., práceneschopnosť otca bola ukončená k 31.03.2024, otec je
opätovne na práceneschopnosti od 08.04.2024, na poslednom vyšetrením bol dňa 15.05.2024, pričom

dátum kontroly - predpokladaného ukončenia jeho práceneschopnosti bol určený ku dňu 31.05.2024. Vo
vyjadrení tvrdenú stratu zamestnania otec nepreukázal. Aj napriek súčasnej práceneschopnosti preto
možno dôvodne predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav otca je dočasného charakteru a naopak
nemožno bez ďalšieho prijať záver o tom, že jeho ochorenie mu bude znemožňovať (i po ukončení
práceneschopnosti) vykonávanie jeho doterajšieho zamestnania. K predloženému záznamu o uplatnení

nároku na invalidný dôchodok zo dňa 15.05.2024 uviedol, že toho času nebolo preukázané, že by
bol invalidný dôchodok otcovi priznaný. Ostatné skutočnosti namietané otcom (krivé obvinenie zo
strany matky, nevyvodenie trestu voči matke zo strany prokurátora, narušenie jeho rodinných vzťahov)
nesúvisiasprejednávanouvecou,apretonemôžubyťrelevantnýmpodkladomnazrušenienapadnutéhorozhodnutia. Prokurátor zotrval na svojom odvolacom návrhu, ktorým navrhol rozsudok okresného súdu
potvrdiť.

7. Matka a kolízny opatrovník na podania písomne nereagovali.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 CSP), účastníkom konania v neprospech ktorého rozhodnutie bolo vydané (§ 359 CSP, § 7 ods.

1 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP),
preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/,
§ 391 ods. 1 CSP) z nasledovných dôvodov:

9. V preskúmavanej okresný súd napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného podaný
z dôvodu práceneschopností a poberania nemocenských dávok v sume 250,- eur mesačne, zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec je zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa s rovnakým úväzkom,
ako v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Jeho pracovná neschopnosť je len

dočasná,súvisísjehoochorením,ktoréboloriešenéoperáciou.Nejdeotrvalúzmenuvjehopríjmoch.Po
skončení práceneschopnosti sa vráti k rovnakému zamestnávateľovi, kde bude pracovať za rovnakých
podmienok ako v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Okrem toho otec napriek
určenému výživnému má aj nedôvodné výdavky (nákup alkoholu, tabaku, mobil).

10. Otec v odvolaní rámci odvolacích dôvodov vytýkal súdu hlavne to, že nebral do úvahy jeho zdravotný
stav a taktiež finančnú situáciu keď poberá nemocenské dávky 250,- eur. V priebehu odvolacieho
konania poukazoval aj na to, že je naďalej práceneschopný a podal si žiadosť o invalidný dôchodok.
Vyjadroval sa tiež k osobe sudcu v tom smere, že sa domnieva sa, že sudca je voči jeho osobe ťažko
zaťažený a to z dôvodu jeho kriminálnej minulosti. Výška výživného je pre neho likvidačná a spiatočná

vstupenka do väzenia. Žiadal preto o nový súdny proces s možnosťou vyčlenenia do iného okresu.

11. Podľa odvolacieho súdu integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby
vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 49 až
59 upravuje vylúčenie sudcov a iných osôb z prejednávania a rozhodovania sporu. Východiskovým je

ustanovenie § 49 CSP, podľa ktorého je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so
zreteľom na jeho pomer k sporu, stranám, ich zástupcom alebo - podľa novej úpravy - aj k osobám
zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

12. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že námietka otca nemá náležitosti uvedené v ust. § 52 ods.

2 CSP (- označenie sudcu, ktorého zaujatosť namieta, - konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
zaujatosť sudca, - údaj o tom, kedy sa o dôvode vylúčenia strana dozvedela, - dôkazy na preukázanie
svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť). Okrem
tohosamotnýotecsvojevyjadrenieosudcovioznačujeakodomnienku,ktorávšaknemôžebyťdôvodom
spôsobilým vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na toto

neprihliadol.

13. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle §
78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie
vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje

o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj
na strane rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností
dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe
spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch

účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov
pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného,
alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť
najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou,ďalšími formami prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť
vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho
príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu

povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí
týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu.

14. Odvolací súd poukazuje na základné zásady konaní vo veciach maloletých, premietnutých do

ustanovení § 35 a § 36 CMP podľa ktorých je súd povinný zistiť skutočný stav veci, pričom je povinný
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Ide
o vyšetrovaciu zásadu, ktorej dôsledkom je primárna povinnosť a zodpovednosť súdu za zistenie stavu,
čo najbližšieho k skutočným hmotnoprávnym pomerom.

15. Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/43/2022, v ktorom konaní bolo rozhodované

naposledy o zvýšení výživného vyplýva, že otec pracoval u AKEPS, s.r.o. Dvorníky 500, IČO: 45 241 317
a to ako lešenár od 11.07.2022 na trvalý pracovný pomer, mal 20 hodinový týždenný pracovný úväzok
a dosiahol nasledujúci čistú mzdu - 7/2022 - 585,98 eur, august 2022 - 859,84 eur, 9/2022 - 825,61
eur a 10/2022 - 791,38 eur. Podľa správy od zamestnávateľa tento s otcom plánoval v rámci potrieb
firmy aj do budúcnosti. Otec uviedol že zmluvu mal len do decembra (2022) ale zamestnávateľ s ním

počíta naďalej a aj on tam chce zostať. V súčasnom konaní bolo zistené, že u uvedenej spoločnosti
otec pracuje opäť avšak od 30.05.2023, jeho týždenný pracovný čas je 20 hod/týždeň a dohodnutá
mzda je 5,- eur. Podľa mzdového listu čistú mzdu dosiahol za rok 2023 - máj - 34,64 eur, jún - 381,04
eur, júl - 363,72 eur, august - 398,36 eur a september - 121,24 eur. Nie je zrejmé z akého dôvodu bol
príjem otca podstatne nižší ako v r. 2022 keď pracoval pri rovnakom pracovnom úväzku, či na výšku mal

vplyv aj jeho pracovný výkon. Sám otec na pojednávaní dňa 21.02.2024 uviedol, že dôvodom zníženia
príjmu u jeho zamestnávateľa mal byť nižší výkon práce, chodil do práce aj napriek chorobe. Podľa
lekárskej správy z 07.03.2024 je otec od 12.09.2023 práceneschopný a to po operácii (od 29.01. do
31.01. 2024), ktorý pooperačný stav je s komplikáciami s tým, že práceneschopnosť bude ukončená po
stabilizácii stavu, práceneschopnosť sa predpokladá minimálne do konca marca. Otec na pojednávaní

dokonca uviedol, že nemocenské poberá od 20.07.2023 vo výške 250,- eur, od ktorého času je súvisle
práceneschopný. Z obsahu spisu nevyplýva či otec poberá nemocenské dávky, odkedy a v akej výške.
Dokonca podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany z 04.01.2024 ani nie je evidovaný ako
poberateľ nemocenských dávok.

16. V odvolacom konaní a to v rámci repliky (č.l. 83 p.v.) otec uviedol, že „prišiel som o zamestnanie“.
Lekárske správy predložené otcom preukazujú, že práceneschopnosť otca síce skončila v marci 2024
ako lekár predpokladal avšak následne bol opäť práceneschopný a to od 08.04.2024 do 31.05.2024 a to
zrejme pre inú diagnózu. Otcom bol pripojený aj záznam o uplatnení nároku na invalidný dôchodok zo
dňa 15.05.2024 u Sociálnej poisťovni.

17. Oboznámiac sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, odvolania otca a celého spisu odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v zmysle citovaných procesných noriem dôsledne nepostupoval,
výsledkom čoho je nedostatočné zistenie skutočného stavu. Okrem toho v odvolacom konaní nastali
nové skutočnosti na strane otca, ktoré si vyžadujú ďalšie dokazovanie presahujúce rámec odvolacieho

konania. Z toho dôvodu napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a
podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd zistí u posledného
známeho zamestnávateľa otca - AKEPS, s.r.o., dôvody nižšieho príjmu otca v r. 2023 oproti r. 2022 teda

v čase posledného rozhodovania o výživnom. Pokiaľ dôvod bol na strane otca uvedie zamestnávateľ
aký predpokladaný príjem by otec mohol dosahovať pri riadnom pracovnom výkone s ohľadom na jeho
vzdelanie (kvalifikáciu). Ďalej zistí, či zamestnávateľ skončil pracovný pomer s otcom, kedy a z akých
dôvodov (výpoveďou, okamžitým zrušením a podobne). Pokiaľ k skončeniu došlo dohodou tak nech
uvedie z koho podnetu bola dohoda uzavretá a z akých dôvodov. Ďalej od príslušnej Sociálnej poisťovni

zistí odkedy bol otec práceneschopný v r. 2023 a v akej výške poberal nemocenské dávky v jednotlivých
mesiacoch. Urobí tiež dopyt ohľadom toho či bolo rozhodnuté o žiadosti otca o invalidný dôchodok
a s akým výsledkom. Pokiaľ bol otcovi priznaný invalidný dôchodok je potrebné zistiť odkedy tento
poberá a v akej výške. Zároveň aj aký bol percentuálne stanovený pokles schopnosti otca vykonávaťzárobkovú činnosť. Zisťovať bude preto tiež aké práce by otec mohol vykonávať vzhľadom na svoj vek,
zdravotný stav a dosiahnuté vzdelanie. Otec sa vyjadrí či od rozhodnutia okresného súdu došlo na
jeho strane k zmene pomerov (osobné, rodinné, zárobkové, majetkové). Bude sa zaoberať aj nákladmi

otca na živobytie. Rovnako tak zistí či došlo k zmene odôvodnených potrieb dieťaťa a teda aké sú jeho
súčasné výdavky, či sú tiež tieto hradené aj z iných zdrojov ako sú prípadne poberané rodinné prídavky.
Aj na strane matky zistí či sa nezmenili pomery (osobné, rodinné, zárobkové, majetkové) a taktiež či
otec prispieva na dieťa aj iným spôsobom a ak áno, v akom rozsahu. Okresný súd vykonané dôkazy
vyhodnotí v zmysle ust. § 191 CSP. Následne zistené pomery účastníkov konania porovná so zisteniami

v predchádzajúcom súdnom konaní o výživnom. S ohľadom na vzťahujúce sa zákonné ustanovenia vec
právne posúdi v tom smere či príjmové schopnosti otca možno kvalifikovať oproti pôvodnému obdobiu
za výrazne zmenené umožňujúce prispievať na dieťa doteraz určeným výživným. Vydané meritórne
rozhodnutie riadne odôvodní postupom v súlade s § 220 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP. V
novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Na záver odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti, že v novom rozhodnutí je potrebné
v úvodnej časti rozhodnutia uviesť aj kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní zastupuje maloleté dieťa
na základe uznesenia z č.l. 13 spisu.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).