Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Jana Tomášová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/1/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325200087
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325200087.1
Uznesenie
Okresný súd Humenné v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C. XX, 2.
D. A., E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C. XXX, proti žalovaným: 1. D. B. A. B. F., G.,
so sídlom H. XX, XXX XX I., 2. A. J. B., bytom K., 3. E. L. G. J., XXX XX M. č. X, IČO: XX XXX XXX,
v konaní o vydanie dedičstva oprávnenému dedičovi, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie z a s t a v u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia podali dňa 13.01.2025 na tunajšom žalobu, ktorou sa domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že žalovaní v 1. a 2. a 3. rade, sú povinní spoločne a nerozdielne vydať žalobcom v
1. a 2. rade v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku dedičstvo po poručiteľovi A. (A.) N. narodenom
v roku XXXX, resp. XX.XX.XXXX vo O. P., naposledy bytom F., štát F., Q., že žalovaní v 1. a 2.rade
sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1. a 2.rade trovy konania v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Podanie žaloby odôvodnili tým, že ich starý otec pán O. J., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, sa po smrti
svojej prvej ženy (starej mamy) žalobcov znovu oženil v Q. s pani D. N. s ktorou mali jediného sny A. (A.)
N., ktorý ako bezdetný a bez súrodencov zomrel v G. H. D., pričom dátum úmrtia nevedia. Asi približne
pred desiatimi rokmi kontaktovala manželku žalobcu v 1. rade matrikárka R. A. z B., ktorá sa dotazovala
či je jeho starý otec O. J. pochovaný v B., pričom uviedla, že volá ohľadom dedičstva. Pýtala sa tiež,
kto bola J. B., načo jej bolo povedané, že to bola matka žalobcov v 1. a 2. rade. Následne po tomto
telefonáte po asi dvoch týždňoch volala žalobcovi v 1.rade pani, ktorá sa predstavila ako A. B. F. a tiež
sa ho pýtala na J. B. a rovnako sa informovala na miesto posledného odpočinku pána O. J.. Keď jej
oznámil, že je pochovaný na cintoríne v B. odmietla sa s ním ďalej rozprávať a zložila telefón. A. B. F.
písal list aj G. B., ktorý je vnukom žalobkyne v 2.rade a ktorý sa informoval na stav dedičského konania
po neb. A. (A.) N., pričom táto advokátka mu odpísala, že podľa dedičského práva platného v Q. nie
sú najbližšie žijúcimi osobami zomrelého. Žalobca A. B. bol neskôr v telefonickom kontakte aj s A. J.
B., ktorý mal byť v minulosti vysokopostaveným policajným funkcionárom a ten mu povedal, že prišli
nejaké peniaze z D. a pozval ich aj so žalobkyňou v 2. rade do I.. Zaplatil im lístok na vlak, aj stravu a
spolu išli za advokátkou A. B. F.. Tam im táto advokátka zohrala vopred pripravenú scénku, kde im len z
diaľky zamávala nejakým papierom o ktorom tvrdila, že je to doklad o vysporiadaní dedičstva a že už je
všetko podľa zákona rozdelené. Pripadalo mu zvláštne, že sa ani nezaujímala kto sú a neoverovala ich
totožnosť. A.J.B.sivurčitomobdobíodnehoajehosestrypýtalnejakésplnomocnenienazastupovanie
ale nedali mu ho. Podľa tvrdení samotného A. J. B. malo dedičstvo po nebohom A. N. predstavovať
čiastku cca 2.000.000,-USD, pričom časť tejto sumy mala byť poskytnutá na faru v M., v N. a vo O. P..
Na tieto okolnosti sa preto pýtal aj farára F. B. z M., ktorý sa najskôr zarazil a pýtal sa ho odkiaľ takúto
informáciu má, ale neskôr mu potvrdil, že peniaze skutočne na farský úrad prišli a to na meno J. J., E.
B., ktorá je matkou poškodených.V ďalšom uviedli, že z vykonaného dokazovania v trestnom konaní bolo nespochybniteľne preukázané,
že prebehlo dedičské konanie po A. N., avšak žalobcovia nemajú ako objektívne zistiť, kto sa stal jeho
právoplatným dedičom. Tieto informácie však nepochybne má žalovaná v 1. rade, ktorá sa intenzívne
zaujímala o dedičoch po nebohom A. (A.) N., avšak orgány činné v trestnom konaní sa nenamáhali
túto svedkyňu vypočuť a preto žiadajú súd, aby si od tejto advokátky vyžiadal celý dedičský, resp.
advokátsky spis o dedičskom konaní a vyporiadaní dedičstva po nebohom A. (A.) N. a zároveň ju spolu
so žalovaným v 2. a 3. rade žiadajú v konaní vypočuť. Nie je im známe v akej právnej pozícii vystupovala
v celom prípade A. B. F. nakoľko podľa nášho právneho poriadku prejednáva dedičstvo notár ako súdny
komisár a v tomto prípade je na neho prenesená právomoc štátu a v takomto prípade môže notára zbaviť
povinnosti mlčanlivosti minister spravodlivosti SR. Tiež navrhli vypočuť svedka S. F. T., ktorý sa o daný
prípad zaujímal a z kontextu je možné vyvodiť že vytváral aj rodokmeň pána A. N. na účely posúdenia
okruhu do úvahy pripadajúcich dedičov. Taktiež navrhli ako svedka vypočuť farára F. B. z M., ktorý mal
žalobcovi A. B. osobne potvrdiť, že farnosť v M. a vo O. P. obdržala peniaze z dedičstva z D. a to na
meno J. J., E. B., ktorá je matkou žalobcov a to za účelom preukázania o akú sumu išlo a kto predmetné
peniaze poslal a z akého dôvodu.
2. Z úradnej moci súd zistil, že na Okresnom súde Humenné sa pod sp. zn. 21C/114/2022 vedie medzi
žalobcami: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C. XX, 2. D. A., E. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX B. C. XXX, proti žalovaným: 1. Advokátska B. A. B. F., G., so sídlom H. XX, XXX XX I.,
2. A. J. B., bytom K., 3. E. L. G. J., XXX XX M. C. X, IČO: XX XXX XXX, konanie o vydanie dedičstva
oprávnenému dedičovi s navrhovaným petitom žaloby:
,, Súd určuje, že žalovaní v 1. a 2. a 3. rade, sú povinní spoločne a nerozdielne vydať žalobcom v 1. a
2. rade v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku dedičstvo po poručiteľovi A. (A.) N. narodenom v
roku XXXX, resp. XX.XX.XXXX, vo O. P., naposledy bytom F., štát F., Q..
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1. a 2.rade trovy konania
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
Podanie žaloby vo veci sp. zn. 21C/114/2022 žalobcovia odôvodnili tým, že ich starý otec pán O. J.,
ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, sa po smrti svojej prvej ženy (starej mamy) žalobcov znovu oženil v Q.
s pani D. N. s ktorou mali jediného sny A. (A.) N., ktorý ako bezdetný a bez súrodencov zomrel v G.
H. D., pričom dátum úmrtia nevedia. Asi približne pred desiatimi rokmi kontaktovala manželku žalobcu
v 1. rade matrikárka R. A. z B., ktorá sa dotazovala či je jeho starý otec O. J. pochovaný v B., pričom
uviedla, že volá ohľadom dedičstva. Pýtala sa tiež, kto bola J. B., načo jej bolo povedané, že to bola
matka žalobcov v 1. a 2. rade. Následne po tomto telefonáte po asi dvoch týždňoch volala žalobcovi v
1.rade pani, ktorá sa predstavila ako A. B. F. a tiež sa ho pýtala na J. B. a rovnako sa informovala na
miesto posledného odpočinku pána O. J.. Keď jej oznámil, že je pochovaný na cintoríne v B. odmietla
sa s ním ďalej rozprávať a zložila telefón. A. B. F. písal list aj G. B., ktorý je vnukom žalobkyne v 2.rade a
ktorý sa informoval na stav dedičského konania po neb. A. (A.) N., pričom táto advokátka mu odpísala,
že podľa dedičského práva platného v Q. nie sú najbližšie žijúcimi osobami zomrelého. Žalobca A. B.
bol neskôr v telefonickom kontakte aj s A. J. B., ktorý mal byť v minulosti vysokopostaveným policajným
funkcionárom a ten mu povedal, že prišli nejaké peniaze z D. a pozval ich aj so žalobkyňou v 2. rade do
I.. Zaplatil im lístok na vlak, aj stravu a spolu išli za advokátkou A. B. F.. Tam im táto advokátka zohrala
vopred pripravenú scénku, kde im len z diaľky zamávala nejakým papierom o ktorom tvrdila, že je to
doklad o vysporiadaní dedičstva a že už je všetko podľa zákona rozdelené. Pripadalo mu zvláštne, že
sa ani nezaujímala kto sú a neoverovala ich totožnosť. A. J. B. si v určitom období od neho a jeho sestry
pýtal nejaké splnomocnenie na zastupovanie ale nedali mu ho. Podľa tvrdení samotného A. J. B. malo
dedičstvo po nebohom A. N. predstavovať čiastku cca 2.000.000,-USD, pričom časť tejto sumy mala byť
poskytnutá na faru v M., v N. a vo O. P.. Na tieto okolnosti sa preto pýtal aj farára F. B. z M., ktorý sa
najskôr zarazil a pýtal sa ho odkiaľ takúto informáciu má, ale neskôr mu potvrdil, že peniaze skutočne
na farský úrad prišli a to na meno J. J., E. B., ktorá je matkou poškodených.
Konanie sp. zn. 21C/114/2022 nie je právoplatne skončené, vo veci je vytýčený termín pojednávania
na deň 17.01.2025.3. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada nato, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 odsek. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
4. Zákonné ustanovenie § 161 CSP má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa
skúmania procesných podmienok konania. V zásade platí, že súd danosť alebo nedanosť procesných
podmienok skúma z úradnej povinnosti, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Procesná teória i súdna
prax všeobecne rozlišujú ako osobitný druh procesných podmienok tzv. negatívne procesné podmienky,
ktorých osobitosť spočíva v tom, že nesmú nastať, aby súd mohol o veci konať a vec rozhodnúť.
K takýmto negatívnym procesným podmienkam sa zaraďuje aj prekážka litispendencie, t. j. prekážka
skôr začatého konania (§ 159 CSP). Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v
Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania
a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. O totožnosť účastníkov ide aj vtedy,
ak účastníci v súbežných konaniach vystupujú v opačnom procesnom postavení. Litispendencia je
procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to,
kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takomto prípade súd konanie vždy zastaví.
Prekážka prv začatého súdneho konania (litispendencia) teda vzniká, ak na ktoromkoľvek súde v
Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a
rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Predmet konania je vymedzený petitom
návrhu na začatie konania, základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je
petit zdôvodnený. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti
odstrániť, a to zastavením konania. Prekážku prv začatého konania môže zakladať aj uplatnený nárok
na náhradu škody v adhéznom konaní, ak ten istý nárok bol následne uplatnený v občianskom právnom
konaní
5. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobcovia si zhodný nárok na vydanie dedičstva voči
rovnakým žalovaným a na základe tých istých skutkových okolností už na tunajšom súde uplatnili v roku
2022 a to žalobou zo dňa 22.07.2022. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/114/2022
a nie je právoplatne skončené.
Súd preto v zmysle vyššie uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku pre prekážku skôr
začatého konania (litispendencie) konanie sp. zn. 7C/1/2025 zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd do
Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.