Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200303
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2020200303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX T.,
právne zastúpenej advokátom Mgr. Milanom Trylčom, PhD., so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: 64649-4/2020-BA zo dňa
12. októbra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.
47Sa/20/2020-46 zo dňa 24. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania

1. Krajský súd v Trnave ako správny súd (ďalej aj ako „správny súd") napadnutým rozsudkom č. k.
47Sa/20/2020-46 zo dňa 24. marca 2022 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia
preskúmavaného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: 64649-4/2020-BA zo dňa 12. októbra

2020(ďalejlen„preskúmavanérozhodnutie").PreskúmavanýmrozhodnutímgenerálnyriaditeľSociálnej
poisťovne (ďalej len „druhostupňový správny orgán") zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne
a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu (ďalej len
„prvostupňový správny orgán") č. 14776-26/2020-BA zo dňa 14. mája 2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie").

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 88, § 89 a § 112 ods. 4 zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z." alebo
„zákon o sociálnom poistení") priznal žalobkyni, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z
povolania zistenej ku dňu 28. júla 2011, nárok na úrazovú rentu odo dňa 28. júla 2011 do dňa 31. júla
2011 v sume 57,90 EUR, ďalej odo dňa 01. augusta 2011 v sume 448,70 EUR mesačne, a následne
každoročne valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov zohľadniac mesiace, v ktorých jej bol
vyplatený úrazový príplatok. Miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne bola stanovená s ohľadom
na stupeň jej zdravotného postihnutia, priebeh ochorenia a popis pracovnej schopnosti v rozsahu 50

%, a to na základe lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa
22. apríla 2020.3. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietala
nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia v časti týkajúcej sa výšky miery poklesu pracovnej
schopnosti a dátumu vzniku choroby z povolania. Domáhala sa prehodnotenia stanovenej miery poklesu

pracovnej schopnosti určenej na 50 %, a to k dátumu vzniku choroby z povolania v súlade s obsahom
pracovných činností zamestnanca u zamestnávateľa a vyjadrení zamestnanca, výkon ktorých bol
dôvodom vzniku choroby z povolania.

4. Žalovaná preskúmavaným (druhostupňovým) rozhodnutím s odkazom na ustanovenie § 218 ods. 2

zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie
potvrdila.Vpreskúmavanomrozhodnutíuviedla,žezdravotnýstavžalobkynebolposúdenýposudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica dňa 22. apríla 2020 a následne
opätovne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie s vysunutým
pracoviskom so sídlom v Poprade dňa 10. septembra 2020, ktorý konštatoval, že nemá dôvod na
zmenu v percentuálnom hodnotení miery poklesu pracovnej schopnosti pre účely nároku na výplatu

úrazovej renty aj napriek tomu, že právny zástupca poškodenej namieta arbitrárne a nepreskúmateľné
rozhodnutia o určení miery poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu prácu. Podľa záverov
jeho odborného posúdenia, miera poklesu pracovnej schopnosti stanovená na 50 %, ktorú mala
žalobkyňa ako poškodená priznanú v súvislosti s chorobou z povolania na účely úrazovej renty, je veľmi
priaznivá, a to aj ku dňu zodpovedajúcemu dátumu vzniku choroby z povolania.

5. Voči preskúmavanému rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej ako druhostupňového správneho
orgánu podala žalobkyňa včas správnu žalobu, ktorou navrhla, aby správny súd zrušil preskúmavané
rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Namietala nedostatočné zistenie skutočného stavu žalovanou, spočívajúce v nesprávne určenej miere

poklesu pracovnej činnosti a v ignorovaní zákonného postupu zabezpečovania podkladov rozhodných
pre rozhodnutie v zmysle § 195 ods. 2 a § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa
argumentovala dôvodnosť správnej žaloby tvrdením, že žalovaná nemôže poukazovať na skutočnosť,
že dôvodom predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sk/12/2019 zo dňa 30. októbra 2019 bolo len nesprávne stanovenie dátumu vzniku predmetného

nároku na úrazovú rentu, a nie výslovne miera poklesu pracovnej schopnosti. V tejto súvislosti
žalobkyňa dôvodila, že žalovaná je povinná zo zákona presne a úplne zistiť stav veci, a to za použitia
preskúmateľných úvah. Skoršie rozhodnutia žalovanej boli zrušené ako celok, a nie iba v naznačenej
časti. Rozhodnutie správneho orgánu má byť nielen určité, zrozumiteľné a spravodlivé pre adresáta,
ale sa tak má aj javiť. Žalobkyňa poukázala na výklad zákonnej dikcie § 88 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení,vzmyslektorejjepotrebnézisťovaťmierupoklesuvovzťahukuvšetkýmpracovnýmčinnostiam
a s ohľadom na poškodené zdravie zamestnanca, a nie len vo vzťahu k činnosti, ktoré boli príčinou
poškodenia zdravia. Žalobkyňa ďalej namietala, že v zmysle lekárskej správy zo dňa 21. marca 2014
v časti ohľadom pracovnej rekomandácie absentuje zisťovanie miery poklesu pracovnej schopnosti vo
vzťahu k ostatným činnostiam, ktoré pre svoje poškodenie následkom choroby z povolania rovnako nie

je schopná ďalej vykonávať. Žalovanej vytkla, že nezisťovala náročnosť ostatných činností vo vzťahu
k zostatkovej funkčnosti horných končatín žalobkyne napriek tomu, že ako uvádza v preskúmavanom
rozhodnutí, majoritou činností vykonávaných na pracovnom zaradení „výrobný pracovník" neboli práce
s vibrujúcim náradím. Podľa názoru žalobkyne, posudkový lekár nevykonal posúdenie v zmysle § 195
ods. 2 a § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a ak posúdenie vykonával, tak v neprítomnosti

žalobkyne, čím jej nebol daný žiaden priestor na vyjadrenie sa k rozhodným skutočnostiam. Žalobkyňa
mala za to, že uvedený postup je v absolútnom rozpore s účelom dávkového konania a dokazovania
podľazákonnýchustanoveníupravujúcichprocesdokazovania,ktorémásmerovaťkzisteniupresnéhoa
úplného skutočného stavu veci podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a ktoré by odôvodňovalo
záver o 50 % schopnosti výkonu doterajších činností, nakoľko tieto boli výlučne manuálneho charakteru

spôsobujúcich zaťaženie horných končatín.

6. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k
záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. Správny súd vyhodnotil, že pre účely určenia vyššej

sumy úrazovej renty podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení bolo potrebné preukázať zmeny
skutočností rozhodujúcich pre vyplácanie vyššej sumy predmetnej úrazovej dávky, a to vo vzťahu k
požadovanému zvýšeniu právoplatne určenej 50 % miery poklesu pracovnej schopnosti. Pre tento účel
bolo potrebné žalobkyňou preukázať zhoršenie jej zdravotného stavu v dôsledku choroby z povolania.7. Správny súd po preskúmaní veci konštatoval, že žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne a
zrozumiteľnevysvetliladôvodyurčenia,resp.ponechaniamierypoklesupracovnejschopnostižalobkyne

na úrovni 50 %, a to v nadväznosti na zistenia vyplývajúce z doplneného dokazovania v rámci ďalšieho
administratívneho konania oboch stupňov, jednak lekárskymi správami vypracovanými posudkovými
lekármi žalovanej na základe aktualizovaných lekárskych nálezov z odborných lekárskych vyšetrení
predložených žalobkyňou (lekárska správa posudkového lekára príslušnej pobočky žalovanej zo dňa
22. apríla 2020 a lekárska správa posudkového lekára žalovanej v rámci odvolacieho konania zo dňa

10. septembra 2020), a jednak aj z podnetu posudkového lekára doplneným dokazovaním vyžiadaním
si relevantných podkladov od zamestnávateľa žalobkyne a pracovného lekára Pracovnej zdravotnej
služby, Management zdravia/BOZP (odpoveď zo dňa 29. júla 2020) k rozsahu expozície vibráciami
počas doby zamestnania a k rizikovosti predmetnej práce.

8. Správny súd ďalej konštatoval, že s prihliadnutím na skutočnosť, že zhoršenie zdravotného stavu

žalobkyne na základe ňou predložených aktualizovaných zdravotných záznamov nebolo preukázané,
ako aj s prihliadnutím na povinnosť žiadateľov o nárok na výplatu sociálnej dávky (v danom prípade
ide o dávkové konanie vo veci úrazovej dávky podľa § 13 ods. 3 písm. b/ zákona o sociálnom poistení)
preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu, možno konštatovať, že
žalobkyňa vo vzťahu k preukázaniu zhoršenia jej zdravotného stavu v dôsledku choroby z povolania

v spojení s existenciou dôvodu, resp. podmienok na zvýšenie miery poklesu jej pracovnej schopnosti
neuniesla dôkazné bremeno, a teda neboli splnené podmienky podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení na zvýšenie sumy priznanej úrazovej renty.

9. K námietke žalobkyne napádajúcej nedostatok súčinnosti posudkových lekárov so žalobkyňou pri

opätovnom posudzovaní jej zdravotného stavu (22. apríl 2020 a 10. september 2020) v neprítomnosti
žalobkyne, napriek jej žiadosti o realizáciu osobného vyšetrenia žalobkyne posudkovými lekármi, túto
žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, a to s poukazom na ustanovenie § 293eu
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého podmienka osobnej účasti poškodeného na jeho
žiadosť pri posudkovej činnosti vykonávanej posudkovým lekárom príslušnej pobočky alebo ústredia

žalovanej počas krízovej situácie nemusí byť splnená a je na rozhodnutí posudkového lekára, akú formu
posúdenia zdravotného stavu poškodeného určí.

10. Správny súd napokon uzavrel, že z predložených lekárskych správ z odborných vyšetrení
zdravotného stavu žalobkyne z rokov 2016 a 2019 nevyplývalo zhoršenie jej zdravotného stavu v

dôsledkuchorobyzpovolaniaaanizinýchvyjadrenížalobkynenevyplývalatakáskutočnosť,dokoncasa
žalobkyňa k podkladu prvostupňového rozhodnutia, k lekárskej správe zo dňa 22. apríla 2020 nevyjadrila
ani nenavrhla doplnenie dokazovania na podporu jej tvrdení. Správny súd postup posudkových lekárov
žalovanej pri opätovnom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne, s prihliadnutím na uvedené
okolnosti prípadu, vyhodnotil ako primeraný a súladný s postupom podľa ustanovení § 153 ods. 5 v

spojení s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

11. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej nezistil závažné
porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by
bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP

v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

12. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

13. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka") kasačnú
sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označila ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP
(krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Žiadala, aby kasačný súd
napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej

č.: 64649-4/2020-BA zo dňa 12. októbra 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č.
14776-26/2020-BA zo dňa 14. mája 2020 a vráti jej vec na ďalšie konanie. Zároveň požadovala priznanie
nároku na náhradu trov právneho zastúpenia.14. Sťažovateľka hneď na úvod kasačnej sťažnosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1 Cdo 222/2009, z ktorého odcitovala nasledovné: „Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav." Ďalej poukázala, že uplatnením svojho práva podľa § 112 zákona o sociálnom poistení
sa domáhala nápravy nespravodlivého dávkového rozhodnutia, a to s odkazom na ustanovenie § 112
ods. 1 písm. a) a d), pričom pokiaľ bola pri obrane svojich práv úspešná a Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej aj ako „NS SR") vo svojom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9Sk/12/2019 zo dňa 30. októbra
2019 vrátil žalovanej vec na ďalšie konanie, je potrebné optikou jeho záverov nahliadať na revízny dôvod

explicitne podľa § 112 ods. 1 písm. a) a nielen podľa § 112 ods. 1 písm. d), nakoľko miera poklesu
pracovnej schopnosti je jediným variabilným menovateľom pri výpočte sumy úrazovej renty podľa § 89
ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

15. Podľa názoru sťažovateľky, krajský súd nesprávne pretransformoval jej žiadosť o revíziu
napadnutého rozhodnutia žalovanej v intenciách § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie

o nároku podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, čo podľa nej nikdy nebolo predmetom
konania pred správnym orgánom ani obsahom žiadosti predloženej žalovanej zo strany sťažovateľky.
Sťažovateľka opakovane poukázala na zákonnú povinnosť žalovanej zistiť presne a úplne skutočný stav
veci na základe dokazovania v prospech aj neprospech účastníka, čo žalovaná v rozpore s § 195 ods.
1 zákona o sociálnom poistení nevykonala. Po zrušujúcom rozsudku NS SR sp. zn. 9Sk/12/2019 ďalšie

konanievovecipredsprávnymorgánommápodľasťažovateľkypožívaťrovnakúkvalituazákonnosťako
konanie, výsledok ktorého vo forme meritórneho rozhodnutia bol zrušený, o to viac, nakoľko boli práva
účastníka konania poškodené nezákonným rozhodnutím správneho orgánu. Rozhodnutie žalovanej
bolo zrušené ako celok, neexistuje právny základ pre ignorovanie povinnosti žalovanej zistiť skutočný
stav veci na základe dokazovania, pričom námietky uplatnené žalobkyňou vychádzajú z dôkazov

obsiahnutých v administratívneho spise.

16. V dávkovom konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom podľa sťažovateľky absentovali atribúty
spravodlivého procesu garantované čl. 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a čl.
46 Ústavy SR. Žalovaná v správnom konaní tiež odignorovala súčinnosť s účastníkom konania, a to tak

v prvostupňovom, ako aj v druhostupňovom konaní.

17. Sťažovateľka napokon namietala, že žalovaná nevykonala dokazovanie v smere tvrdenom
žalobkyňou, napriek jednoznačným obmedzeniam výkonu pracovných činností určených Klinikou
pracovného lekárstva v prepúšťacích správach, ktoré sú pre žalovanú záväzné ako odborné stanoviská

zákonom určeného špecializovaného pracoviska na danom úseku poškodenia zdravia titulom chorôb
z povolania.

18. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 29. decembra 2022, v ktorom uviedla,
že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom Krajského súdu v Trnave, tak ako je uvedený v napadnutom

rozsudku zo dňa 24. marca 2022. Uviedla, že?dôvody sťažovateľky v?kasačnej sťažnosti nepovažuje
za opodstatnené a?navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a žalobkyni
nepriznal náhradu trov konania.

19.Vosvojomvyjadrenížalovanázosumarizovalapriebehadministratívneho konaniavtuprejednávanej

veci, a to tak pred prvostupňovým, ako aj druhostupňovým správnym orgánom, vrátane tomu
predchádzajúceho konania o nároku žalobkyne na priznanie úrazovej renty, následne podania žiadosti
žalobkyne o opätovné posúdenie nároku na úrazovú rentu zo dňa 30. júna 2016, rozhodnutia o ktorej
zrušil NS SR svojím zrušujúcim rozsudkom sp. zn. 9Sk/12/2019 zo dňa 30. októbra 2019, cez nové
správne konania pred žalovanou o tu posudzovanej žiadosti. K podstatným námietkam sťažovateľky

uvedenýmvkasačnejsťažnostipredovšetkýmuviedla,žetakNSSRvosvojomzrušujúcomrozsudkusp.
zn. 9Sk/12/2019, ako aj správny súd v tu napadnutom rozsudku správneho súdu sp. zn. 47Sa/20/2020
správne vyhodnotili situáciu, keď konanie právneho zástupcu sťažovateľky smerujúceho k zmene, resp.
k zvýšeniu sumy úrazovej renty posúdili ako konanie podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
Ďalej žalovaná uviedla, že zatiaľ čo postup podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je možný

v prípade, ak sa dávka vypláca v nižšej sume z dôvodu na strane Sociálnej poisťovne, a teda pri
zistení tejto skutočnosti je Sociálna poisťovňa povinná začať konanie ex offo, tak k uplatneniu postupu
podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistením dochádza vtedy, keď sa dávka vyplácala v nižšej
sume z dôvodu na strane prijímateľa dávky a v takomto prípade je prijímateľ dávky v súlade s § 184ods. 5 zákona o sociálnom poistení druhá veta, povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok
na dávku a na jej výplatu. Pokiaľ aj právny zástupca sťažovateľky požaduje zvýšenie sumy úrazovej
renty podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa názoru žalovanej, nemá táto skutočnosť

na skutočný stav veci vplyv, nakoľko skutočný stav je taký, že na strane sťažovateľky nenastali
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali konanie podľa § 112 ods. 1 citovaného zákona. Žalovaná za
účelom objasnenia skutočností kontaktovala v tejto súvislosti aj p. C.. Š. C., pracovnú lekárku pracovnej
zdravotnej služby zamestnávateľa, ktorá skonštatovala, že „...50% miera poklesu zárobkovej činnosti je
u predmetného poškodenia značne vysoká a teda predpokladám, že má menovaná naozaj extrémne

vážne poškodenie zdravia vo vzťahu k danej diagnóze, čo by som vzhľadom na mieru fyzickej záťaže
neočakávala." Žalovaná ďalej opakovane poukázala na závery prepúšťacej správy z Kliniky lekárstva
a klinickej toxikológie z hospitalizácie (ďalej aj ako „Klinika") žalobkyne odo dňa 6. júna 2016 do
dňa 10. júna 2016, z ktorých vyplýva, že RTG snímka oboch horných končatín zobrazila „skelet bez
štrukturálnych a morfologických zmien... ortopedický nález je primeraný.... ramená, lakte, karpy, prsty
primeraná dynamika - bez edémov, bez zápalu.... Záver: Choroba z vibrácií - stav stacionárny." A hoci

Klinika uvádza ako chorobu z povolania explicitne chorobu z vibrácií, Sociálna poisťovňa posúdila nárok
žalobkyne v jej prospech s celkovým ohľadom na silové práce žalobkyne.

20. Žalovaná k námietke žalobkyne ohľadom jej zdravotného posúdenia v jej neprítomnosti, poukázala
na § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kedy v súvislosti s opatreniami

prijatými počas krízovej situácie nie je osobná účasť žalobkyne pri výkone lekárskej posudkovej činnosti
povinná, a to ani za tých okolností, ak o to poškodená požiada. Záverom žalovaná zdôraznila, že
žalobkyňa nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutí žalovanej v
tu prejednávanej veci, v súvislosti s čím považuje námietky právneho zástupcu žalobkyne uvedené v
kasačnej sťažnosti za nedôvodné a neakceptovateľné.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd")
konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§
11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1
SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1
SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods.

1 SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní (§ 453
ods. 1, ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť
je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP.

22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako

kasačný súd primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania dospel k záveru, že nezistil
dôvod na?to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia,
ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. S týmito sa

kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

28. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

29. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu č. k.
47Sa/20/2020-46 zo dňa 24. marca 2022, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP žalobu
o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Preskúmavaným rozhodnutím generálneho
riaditeľa žalovanej č.: 64649-4/2020-BA zo dňa 12. októbra 2020, generálny riaditeľ žalovanej zamietol

odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 14776-26/2020-BA zo dňa 14. mája 2020,
ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. priznal
žalobkyni,ktoráutrpelapoškodeniezdraviavdôsledkuchorobyzpovolaniazistenejkudňu28.júla2011,
nárok na úrazovú rentu odo dňa 28. júla 2011 do dňa 31. júla 2011 v sume 57,90 EUR, ďalej odo dňa 01.
augusta 2011 v sume 448,70 EUR mesačne, a následne každoročne valorizovanú v zmysle príslušných

právnych predpisov zohľadniac mesiace, v ktorých jej bol vyplatený úrazový príplatok. Miera poklesu
pracovnej schopnosti žalobkyne bola stanovená s ohľadom na stupeň jej zdravotného postihnutia,
priebeh ochorenia a popis pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %.

30. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, Sociálne poistenie

podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v
dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania.

31. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, z
úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to

úrazová renta.

32. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, poškodený má
nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-
percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej

v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.

33. Podľa § 88 ods. 2, veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období,
poškodenýnemánároknavýplatuúrazovejrentyvobdobí,počasktoréhománároknaúrazovýpríplatok,

a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné.

34. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, pokles pracovnej
schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods.
4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh,

alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 109 ods. 1 zákona, veta prvá č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období,
nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v
nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom,
ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, dávka sa prizná
alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa
zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne
od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávkaa) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo

d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

37. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, výplata dávky sa
zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti
rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

38. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, ak § 155
ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za
osobnejúčastipoistencaalebopoškodeného,akposudkovýlekárneurčíinak;podmienkaosobnejúčasti
musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

39. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, počas krízovej
situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou
neuplatňujú.

40.Podľa§184ods.5zákonač.461/2003Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobí,žiadosťopriznanie
dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odsek 12 neustanovuje inak. Fyzická
osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok
na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

41. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, organizačná
zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný
stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

42. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, podkladom na

rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

43. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, organizačná
zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce

skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

44. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, účastník
konaniajepovinnýnavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.OrganizačnázložkaSociálnejpoisťovne
rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať

aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného
stavu veci.

45. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, organizačná
zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky

dôkazy v vzájomnej súvislosti.

46. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, rozhodnutie
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

47.Vproceseposudzovaniazákonnostinapadnutéhorozsudkusprávnehosúdu,kasačnýsúdvychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal detailne aj správny súd v?

texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach
neopakuje, súčasne na ne poukazuje a dopĺňa nasledujúce.48. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej
mal preukázané, že na základe žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej renty v dôsledku choroby z
povolania zistenej dňa 28. júla 2011 vydala Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutie č. 18578-5/2014-

BA zo dňa 16. mája 2014, ktorým podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
poškodenej (žalobkyni) priznala nárok na úrazovú rentu od 01. februára 2014 v sume 483,20 EUR
mesačne, následne valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov, na základe stanovenej miery
poklesu pracovnej schopnosti vo výške 50 % s dátumom vzniku dňa 01. februára 2014. Rozhodnutie
vo veci priznania nároku na úrazovú rentu po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania nadobudlo

právoplatnosť dňa 26. júna 2014.

49. Dňa 30. júna 2016 podala žalobkyňa žiadosť o opätovné posúdenie nároku na úrazovú rentu podľa §
112 ods. 1 písm. a) a písm. d) zákona o sociálnom poistení, doplnenú listom zo dňa 02. novembra 2016.
Na základe tejto žiadosti posudkový lekár príslušnej pobočky žalovanej v lekárskej správe zo dňa 13.
septembra 2016 potvrdil pôvodne stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu

50 % odo dňa 01. februára 2014. V nadväznosti na takto zistený skutkový stav vydalo ústredie žalovanej
rozhodnutie č. 13726-13/2016-BA zo dňa 21. novembra 2016, ktorým podľa § 112 ods. 1 písm. a) a
d) zákona o sociálnom poistení nepriznalo žalobkyni nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Uvedené
rozhodnutie prvého stupňa napadla žalobkyňa odvolaním z dôvodu jej nesúhlasu s určením dátumu
vzniku nároku na úrazovú rentu a s určením miery poklesu jej schopnosti vykonávať doterajšiu prácu.

V odvolacom konaní generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. 26486-3/2017-BA zo dňa 14. februára
2017 prvostupňové rozhodnutie č. 13726-13/2016-BA zo dňa 21. novembra 2016 potvrdil a odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

50. V rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.

26486-3/2017-BA zo dňa 14. februára 2017 Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 44Sa/12/2017
zo dňa 06. septembra 2018 žalobu žalobkyne zamietol. Tento rozsudok na základe kasačnej sťažnosti
žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sk/12/2019 zo dňa 30. októbra 2019
zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej č. 26486-3/2017-BA zo dňa 14. februára 2017 zrušil a vec jej vrátil
na ďalšie konanie.

51. V ďalšom administratívnom konaní vychádzala žalovaná z právneho názoru vysloveného najvyšším
súdom v zrušujúcom rozsudku, v zmysle ktorého pre uznanie dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu
bolo podstatné uznanie choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, ktoré uznalo u žalobkyne
chorobu z povolania s tým, že nárok na výplatu úrazovej renty žalobkyni nepatrí za obdobie, v ktorom jej

boli vyplatené úrazové príplatky jej zamestnávateľom. Zároveň kasačný súd vyslovil nesúhlas s tvrdením
žalovanej, že v danom prípade ide o zásadu res iudicata vo vzťahu k rozhodnutiu o dátume priznania
nároku na úrazovú rentu rozhodnutím zo dňa 16. mája 2014 z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila
žiadne nové dôkazy na podporu svojich tvrdení. V tejto súvislosti kasačný súd dôvodil, že na konanie
žalovanej sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení

neskorších predpisov) a zákon o sociálnom poistení nevylučuje vydanie nového rozhodnutia v prípade,
ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala od neskoršieho dátumu (§ 112 ods. 1 písm. d/ zákona o
sociálnom poistení), pričom takéto rozhodnutie nie je viazané na predloženie nových dôkazov zo strany
žiadateľa o vydanie nového rozhodnutia.

52. Žalovaná v intenciách rozsudku kasačného súdu vydala rozhodnutie č. 19057-22/2019-BA zo dňa
16. decembra 2019, ktorým zrušila prvostupňové rozhodnutie ústredia žalovanej č. 13726-13/2016-BA
zo dňa 21. novembra 2016 a vec mu vrátila na nové konanie.

53. V rámci nového administratívneho konania vo veci žiadosti žalobkyne o posúdenie zmeny jej nároku

na úrazovú rentu bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Senica opätovne posúdený
zdravotný stav žalobkyne na účely nároku na úrazovú rentu. V zmysle lekárskej správy zo dňa 22. apríla
2020 bol posudkovým lekárom pobočky žalovanej stanovený dátum vzniku nároku poklesu pracovnej
schopnosti žalobkyne na deň 28. júla 2011, t. j. na deň zistenia prvých príznakov predmetnej choroby
z povolania. Zároveň bola potvrdená v predchádzajúcom administratívnom konaní stanovená miera

poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne, s ohľadom na stupeň jej zdravotného postihnutia, priebeh
ochorenia a popis pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %.54. V nadväznosti na vyššie uvedený výsledok opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne
ústredie žalovanej vydalo rozhodnutie č. 14776-26/2020-BA zo dňa 14. mája 2020, ktorým podľa § 88,
§ 89 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení priznalo žalobkyni v dôsledku predmetnej choroby z

povolania nárok na úrazovú rentu odo dňa 28. júla 2011 do dňa 31. júla 2011 v sume 57,90 EUR a odo
dňa 01. augusta 2011 v sume 448,70 EUR mesačne, a následne každoročne valorizovanú v zmysle
príslušných právnych predpisov zohľadniac mesiace, v ktorých jej bol vyplatený úrazový príplatok.
Miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne bola stanovená s ohľadom na stupeň jej zdravotného
postihnutia, priebeh ochorenia a popis pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %.

55. Rozhodnutie prvého stupňa č. 14776-26/2020-BA zo dňa 14. mája 2020 napadla žalobkyňa
odvolaním, na základe ktorého žalovaná v rámci odvolacieho konania rozhodnutím č. 64649-4/2020-BA
zo dňa 12. októbra 2020 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie prvého stupňa
potvrdila. Vo vzťahu k odvolacej námietke napádajúcej nesprávne určenie miery poklesu pracovnej
činnosti žalovaná, okrem poukazu na skutkové závery vyplývajúce z lekárskej správy zo dňa 22. apríla

2020 a lekárskej správy zo dňa 10. septembra 2020 vypracovanej posudkovým lekárom ústredia v rámci
odvolacieho konania, argumentovala posúdením tejto otázky kasačným súdom v bode 32 rozsudku NS
SR sp. zn. 9Sk/12/2019 zo dňa 30. októbra 2019, v zmysle ktorého určenie miery poklesu pracovnej
schopnosti žalobkyne nebolo vyhodnotené ako nesprávne, s konštatovaním, že v predmetnom konaní
žalobkyňa nepredložila dôkaz, ktorým by preukázala zhoršenie svojho zdravotného stavu spôsobeného

chorobou z povolania odôvodňujúceho zvýšenie miery poklesu pracovnej schopnosti.

56. Žalobkyňa napadla správnou žalobou rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej na správnom
súde (pozn. súdu rozhodnutie č. 64649-4/2020-BA zo dňa 12. októbra 2020), o?ktorej rozhodol Krajský
súd v?Trnave rozsudkom č. k. 47Sa/20/2020-46 zo dňa 24. marca 2022 tak, že správnu žalobu podľa

§ 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

57. Najvyšší správny súd dáva úvodom do pozornosti, že správne súdy nie sú súdmi skutkovými.
Ich úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a?postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy?
tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a?nasl. SSP) je posudzovať, či?správny orgán

príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či
zistil vo veci skutočný stav, či konal v?súčinnosti s?účastníkmi konania, či?rozhodnutie bolo
vydané v?súlade so zákonmi a?inými právnymi predpismi a?či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v?súlade s?hmotnoprávnymi, ako aj
procesnoprávnymi predpismi. V?súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu v?sociálnych veciach, správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v?
správnej žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a?postupom mu predchádzajúcim
bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu

napadnutého rozhodnutia. Správny súd v?konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a?rozhodol v?súlade so zákonom, či v?
správnom konaní postupoval v?súčinnosti s?účastníkom konania, či sa vysporiadal s?jeho námietkami
a?či?na základe skutkových zistení a?na základe logického a?rozumného uváženia ustálil správne svoj
právny záver.

58. V?predmetnej veci nebola spornou tá skutočnosť, že žalobkyňa utrpela poškodenie zdravia v?
dôsledku choroby z?povolania, zistenej v novom administratívnom konaní ku dňu 28. júla 2011.
Zásadným však zostalo posúdenie otázky, či posudkoví lekári správne postupovali, ak vo vzťahu
k?žalobkyni určili mieru poklesu pracovnej schopnosti v?rozsahu 50 %, keďže žalobkyňa žiadala

prehodnotiť určenie miery poklesu pracovnej schopnosti vo vyššom?rozsahu ako 50 % z?dôvodu, že
je dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce, a?teda, že túto prácu nemôže vykonávať ako
celok.

59. Najvyšší správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby

a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na
ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach úrazového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone
sociálneho poistenia [§ 153 ods. 1 písm. c) v spojení s § 153 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.] s tým, žekonkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je poškodená na

účely priznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca s tým, že táto miera
poklesu pracovnej schopnosti sa určuje v percentách vzhľadom na stupeň zdravotného postihnutia,
priebehu ochorenia a popisu pracovnej činnosti. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej
správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový

lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho
záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd
(vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz
na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok,
v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými
skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery

náležite odôvodní.

60. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre najvyššieho správneho súdu; pozri napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn.
6Ssk/73/2021 z 21. septembra 2022) potom najvyšší správny súd posudzoval aj lekársku správu a k

nej pripojený odborný lekársky posudok z 22. apríla 2020 (ďalej len „posudok z 22. apríla 2020") a
lekársku správu a k nej pripojený odborný lekársky posudok z 10. septembra 2020 (ďalej len „posudok
z 10. septembra 2020"), ktoré predstavovali odborné východisko pre formulovanie záverov vyjadrených
v druhostupňovom rozhodnutí.

61. V posudku z 22. apríla 2020 vypracovanom za účelom posúdenia poklesu pracovnej schopnosti
žalobkyne na účely úrazovej renty na základe realizácie rozsudku NS SR z 30. októbra 2019,
posudková lekárka stanovila dátum vzniku poklesu pracovnej schopnosti na 28. júl 2021 - od zistenia
prvých príznakov choroby z povolania. Miera poklesu pracovnej schopnosti bola vzhľadom na stupeň
zdravotného postihnutia, priebeh ochorenia a popisu pracovnej činnosti stanovená na 50 %. V časti

pracovná rekomandácia bolo konštatované (i) obmedzenie schopností, môže vykonávať prácu len v
prostredí bez: nadmerného preťažovania horných končatín, bez prác s vibračnými nástrojmi a prác v
chlade a (ii) môže vykonávať prácu (popis): pomocného charakteru na úseku kontrolnej činnosti, skúšok
kvality vozidiel, príprave drobných materiálov, čistiace a upratovacie práce.

62. V posudku z 10. septembra 2020 vypracovanom v nadväznosti na odvolanie žalobkyne zo dňa 22.
júna 2020 proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej č. 14776-26/2020-BA zo dňa 14. mája 2020,
druhostupňový posudkový lekár konštatoval, že posudkový lekár pobočky pri opätovnom posudzovaní
zdravotného stavu žalobkyne na účely úrazovej renty zo dňa 22. apríla 2020 posúdil zdravotný stav
správne a nemá dôvod na zmenu v percentuálnom hodnotení úrazovej renty. V odôvodnení uviedol,

že pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného je potrebné zaznamenať (i) existenciu
choroby z povolania, (ii) stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom choroby z povolania,
(iii) pracovnú náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom choroba z povolania vznikla
a (iv) percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným
funkčným postihnutím vykonávať. Z profesiogramu a časovej snímky dňa posudkový lekár zistí percento

pracovných úkonov z pracovnej zmeny v prostredí alebo s nástrojom, ktoré boli príčinou choroby z
povolania a ktoré už nemôže vykonávať a súčasne zistí percento ostatných, zostávajúcich činností,
ktoré vykonávať môže. Zároveň uviedol, že pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový
lekár neskúma pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré
by potenciálne mohol vykonávať, ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom

vznikla choroba z povolania. Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolací posudkový lekár zistil,
že posudkový lekár v posudku z 22. apríla 2020 postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, plne
rešpektoval závery Kliniky a vychádzal zo všetkých predložených odborných lekárskych správ a nálezov
poškodenej. Akceptoval aj závery NS SR z 30. októbra 2019 v súvislosti so stanovením dátumu vzniku
nároku na úrazovú rentu. Za zmienku stojí aj vyjadrenie C.. C. Š., pracovnej lekárky PZS, Management

zdravia/ BOZP, Volkswagen Slovakia a.s., Jána Jonáša 1, 843 02 Bratislava 49, na ktoré druhostupňový
posudkový lekár poukázal a o vypracovanie ktorého iniciatívne požiadala žalovaná. Podľa C.. C. Š.,
lekárky, ktorá detailne pozná pracovné podmienky a pracovnú činnosť na pracovisku poškodenej v rámci
pracovno - zdravotnej služby, hodnotenie s poklesom pracovnej schopnosti u žalobkyne na 50 % je veľmipriaznivé a nie je dôvod na vyššie hodnotenie. Z analýzy tohto vyjadrenia a popisu pracovných činností,
ktoré podmieňovali vznik choroby z povolania vyplýva, že neboli nájdené žiadne podklady o tom, že
by poškodená pracovala s typicky vibračným zariadením, resp. nástrojom. Úkony, ktoré vykonávala pri

nataktovaní a ktoré možno považovať za zdroj vibrácií sú popísané v profesiograme na pozícii 11.6 a
11.7. Z časového hľadiska odhad času skrutkovania na daných pozíciách je cca 20 minút v úhrne za 8
hodinovú pracovnú zmenu (aku-uťahovačka). Práca s ďalším nástrojom trvala za zmenu maximálne 15
minút (kladivo). Z týchto údajov vyplýva, že poškodená počas 8 hodinovej pracovnej zmeny pracovala
s vibračnými prístrojmi cca 35 minút. Z analýzy pracovných činností by podľa jej vyjadrenia hodnotenie

bolo nasledovné: pokiaľ 8 hodinový pracovný čas predstavuje 100 % pracovných činností, tak 35 minút
pracovnej činnosti s vibračnými nástrojmi predstavuje 7,29 % pracovných činností. Odvolací posudkový
lekár záverom preto vyhodnotil, že „ak by teda posudkový lekár hodnotil pokles pracovnej schopnosti
poškodenejpodľaúdajovlekáraPZS,početpracovnýchúkonov,ktorébypoškodenánemohlavykonávať
by predstavoval 7,29 % (zaokrúhlene 7%), čo by nepodmieňovalo nielen úrazovú rentu, ale ani
jednorazové vyrovnanie. Samozrejme, že druhostupňový posudkový lekár plne rešpektuje záverečné

hodnotenie posudkového lekára pobočky, ktorý do hodnotenia zahrnul s najväčšou pravdepodobnosťou
aj ďalšie etiologické faktory podieľajúce sa na nepriaznivom zdravotnom stave (podľa príslušných
zákonov a metodických usmernení, ktoré sú uvádzané vyššie a majú sa zohľadňovať pri celkovom
hodnotení pracovnej neschopnosti v súvislosti s úrazovou rentou) v súvislosti s priznanou chorobou z
povolania. Na tomto „hypotetickom" príklade chcel posudkový lekár len ukázať, že 50% pokles pracovnej

schopnosti, ktorý mala poškodená priznaný v súvislosti s chorobou z povolania na účely úrazovej renty
je veľmi priaznivý." Na základe uvedeného prijal odvolací posudkový lekár záver, že poškodená má na
účely úrazovej renty v dôsledku choroby z povolania mieru poklesu pracovnej schopnosti vy výške 50
%. V časti pracovná rekomandácia súhlasne prevzal závery posudku zo dňa 22. apríla 2020.

63. V nadväznosti na vyššie uvedené, najvyšší správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať
odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu pracovnej
schopnosti pre účely nároku na úrazovú rentu; musí rovnako ako žalovaná vychádzať z?lekárskych
posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s?
prihliadnutím na námietky žiadateľa o úrazovú rentu. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov

neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické
a?presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu
pracovnejschopnostivzhľadomnastupeňzdravotnéhopostihnutia,priebehochoreniaapopispracovnej
činnosti poškodeného. V?danom prípade žalovaná vyhodnotila, že odborné závery lekárskych posudkov
zodpovedajúzásadámlogikya?skutkovýmzáveromvyplývajúcimz?vykonanýchdôkazova?vychádzala

z nich. Bola to žalobkyňa, ktorá mala dôkazné bremeno (§ 196 ods. 6 zákona o?sociálnom poistení) na
relevantné spochybnenie správnosti týchto odborných záverov predložením dôkazu (napr. znaleckého
či iného lekárskeho posudku, alebo záverov odborných lekárskych správ), ktorý by iným spôsobom riešil
odborné otázky, ktoré boli predmetom lekárskych posudkov. Túto svoju povinnosť však neuniesla, keď
relevantné dôkazy na spochybnenie odbornej správnosti lekárskych posudkov nepredložila. Samotné

tvrdenie žalobkyne o?nesprávnosti záverov týchto posudkov je pre ich spochybnenie nepostačujúce. Na
základeuvedenéhonajvyššísprávnysúddospelkzáveru,žeposudkovílekárisavdostatočnomrozsahu
vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami a z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe
ktorej dospeli k?vyššie uvedeným záverom. Preto sťažnostnú námietku ohľadne nedostatočného
zistenia skutkového stavu žalovanou kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

64. K námietke sťažovateľky ohľadom nesprávneho právneho posúdenia tu prejednávanej veci
správnym súdom, kedy podľa jej názoru krajský súd nesprávne pretransformoval jej žiadosť o revíziu
napadnutého rozhodnutia žalovanej v intenciách § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na
konanie o nároku podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, kasačný súd uvádza, že vzhľadom

na právoplatné administratívne rozhodnutie prvého stupňa žalovanej zo dňa 16. mája 2014, č.
18578-5/2014/BA vo veci priznania nároku žalobkyne na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania,
vrátane ním určenej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne na 50 % (pozn. súdu rozhodnutie,
ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu v tu prejednávanej veci), postupovala žalovaná aj správny
súd správne, keď ďalšiu žiadosť žalobkyne o opätovné posúdenie nároku na úrazovú rentu zo dňa 30.

júna 2016 posúdili v intenciách § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Postupom podľa § 112 ods.
1 zákona o sociálnom poistení sa nemožno domáhať zrušenia, resp. zmeny právoplatného rozhodnutia
žalovanej zo dňa 16. mája 2014, ktoré bolo možné namietať prostredníctvom riadneho opravného
prostriedku podľa § 214 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Pre účely určenia vyššej úrazovej rentytak bolo potrebné preukázať zmeny skutočností rozhodujúcich pre vyplácanie vyššej sumy predmetnej
úrazovej dávky, a to vo vzťahu k žalobkyňou požadovanému zvýšeniu právoplatne určenej 50 %
miery poklesu pracovnej schopnosti. Už NS SR v zrušujúcom rozsudku (v bode 33.) jednoznačne

skonštatoval, že pre tento účel bolo potrebné žalobkyňou preukázať zhoršenie jej zdravotného stavu
v dôsledku choroby z povolania. Realizované opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v
novom administratívnom konaní, a to posudkovými lekármi pobočky žalovanej a následne odvolacím
posudkovým lekárom žalovanej, v lekárskych posudkoch zo dňa 22. apríla 2020 a následne zo dňa
10. septembra 2022 preukazuje, že obaja posudkoví lekári pri posudzovaní zmeny zdravotného stavu

žalobkyne vychádzali aj z prepúšťacích správ, z odborných lekárskych nálezov z odborných lekárskych
vyšetrení predložených žalobkyňou ku konaniu o uplatnenom nároku (pozn. súdu t.j. pred vydaním
rozhodnutia žalovanej zo dňa 16. mája 2014), datovanými počnúc od roku 2012, hlásením choroby z
povolania september 2013, cez prepúšťaciu správu Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie LF UK
a UNB od 06. júna 2016 do 10. júna 2016, po prepúšťaciu správu UNB Kliniky pracovného lekárstva
a toxikológie od 03. júna 2019 do 07. júna 2019 a nález z neurologického vyšetrenia zo dňa 16. júla

2019 končiac.

65. Kasačný súd na dôvažok uvádza, že obe prepúšťacie správy z vyššie uvedených kliník pracovného
lekárstva (z roku 2016, ako aj z roku 2019) deklarujú zdravotný stav (resp. syndróm karpálneho tunela
obojstranne - chorobu žalobkyne z vibrácií) ako stacionárny, t. j. nezmenený, dokonca podľa aktuálnejšej

prepúšťacej správy v roku 2019 bol stav opätovne hodnotený ako stabilizovaný. Rovnako tak odborný
lekár v lekárskej správe z neurologického vyšetrenia zo dňa 16. júla 2019 vo vzťahu k tŕpnutiu horných
končatín nekonštatoval jednoznačnú radikulopatiu - útlak koreňového nervu.

66. S prihliadnutím na vyššie uvedené a skutočnosť, že zhoršenie zdravotného stavu sťažovateľky

nebolo z lekárskych záznamov doplnených o nové dokazovanie v administratívnom konaní preukázané,
a s prihliadnutím na sťažovateľkou uplatnenú novú žiadosť o opätovné posúdenie jej nároku na
výplatu úrazovej renty s ohľadom na stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti na 50 % a tomu
zodpovedajúcu povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a jej výplatu, kasačný
súd súhlasne s názorom správneho súdu konštatuje, že neboli splnené podmienky na zvýšenie sumy

priznanej úrazovej renty v zmysle § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

67. S ohľadom na námietku sťažovateľky o porušení práva na spravodlivý proces, je podľa názoru
kasačného súdu napadnutý rozsudok správneho súdu presvedčivo odôvodnený a reaguje na všetky
žalobné námietky žalobkyne tak procesného, ako aj hmotnoprávneho charakteru. Do práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,
aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva nepatrí ani právo účastníka

konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy
preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania.
Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku postupoval v zmysle zákonných pravidiel a z
odôvodnenia rozsudku je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel
správny súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval

relevantné ustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pokiaľ ide o jeho
vlastnú argumentáciu, v?dostatočnej miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané žalobkyňou v
žalobe. Správny súd dostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci, pričom zohľadnil
aj vyjadrenia oboch účastníkov konania. Kasačný súd preto dospel k záveru, že správny súd sa
posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a?vyvodil aj správne skutkové a právne závery, ktoré náležite

odôvodnil.

68. Záverom preto kasačný súd konštatuje, že správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
náležite odôvodnil vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutí žalovanej, ktorými rozhodovala o opätovnej
žiadosti sťažovateľky o posúdenie jej skôr priznanej úrazovej renty a jej výške a vysporiadal sa s

jej námietkami obsiahnutými v jej správnej žalobe s uvedením podrobných dôvodov, pre ktoré jej nie
je možné zvýšiť priznanú úrazovú rentu s ohľadom na správne stanovenú mieru poklesu pracovnej
schopnosti na 50 %.69.Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostínajvyššísprávnysúdvyhodnotilnámietkysťažovateľky,
ktorými namietala nezákonnosť rozsudku krajského súdu z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g), za
nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského

súdu, z ktorých dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

70. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 a contrario
v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná ako úspešná účastníčka má právo na náhradu trov kasačného

konania, súd jej však náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu § 168.
Žalobkyňa ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jej trov (§ 167 ods. 1
SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

71. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.