Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, July 12, 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: VK-3C/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222200410
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Minárik

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6222200410.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu: Y. G., T.. XX.X.XXXX, bytom

C..B.. R. XXX/XX, XXX XX D. Y., v zast.: JUDr. Eva Horniaková, advokátka so sídlom Kozačeka 6, 960
01 Zvolen, , proti žalovanej: I. N.Č., T.. XX.X.XXXX, bytom Z..R.. Š.U. XXX/XX, XXX XX D. Y. , v zast.:
Mgr. Dana Žlnková, advokátka so sídlom Nám. A.H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, , o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území a v obci G., vedeným Okresným úradom D. Y., katastrálny odbor na LV č. XXX ako
parcely registra „E“ parcelné číslo XXX orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXX trvalý trávny

porast o výmere XXXX m2 a parcelné číslo XXX orná pôda o výmere XXX m2 a vyporiadava ho tak, že
- do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje parcely registra „E“ parcelné číslo XXX trvalý trávny porast
o výmere XXXX m2 a parcelné číslo XXX orná pôda o výmere XXX m2 a
- do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje parcelu registra „E“ parcelné číslo XXX orná pôda o
výmere XXXX m2.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania spoluvlastníckych podielov sumu
primeranej náhrady vo výške 120,51 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území a v obci G., vedeným Okresným úradom
D. Y., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcely registra „E“ parcelné číslo XXX orná pôda o
výmere XXXX m2, parcelné číslo XXX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2 a parcelné číslo XXX

orná pôda o výmere XXX m2 (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“) a vyporiadal ho tak, že predmetné
nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý bude povinný zaplatiť žalovanej z titulu
vyporiadania spoluvlastníckych podielov sumu primeranej náhrady vo výške 1.000 €. V žalobe uviedol,
že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 2/3. Žalovaná
je podielovým vlastníkom uvedených nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1/3. Toto podielové
spoluvlastníctvo má žalobca záujem zrušiť a vyporiadať nakoľko má záujem predmetné nehnuteľnosti
využívať na poľnohospodársku činnosť a chov včiel a chce tieto pozemky spojiť so susednými

pozemkami, ktoré využíva. Aj na základe uvedeného žalovanú oslovil, aby predmetnú vec vyriešili
mimosúdne dohodou. Zrealizovali sa dve stretnutia, no nedospeli k dohode, napriek tomu, že žalovanej
ponúkol alternatívne spôsoby vyporiadania, a to odkúpenie spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu,
ktorúpovažovalzaadekvátnuazohľadňujúcuvývojtrhovýchcienobdobnýchnehnuteľností,ktorúkúpnucenu následne aj zvýšil z 800 € na 1.000 €. Alternatívne jej navrhol zámenu spoluvlastníckych podielov,
ktoré hodnotou zodpovedali. Na základe vyššie uvedeného súčasného skutkového stavu nemá záujem
užívať spoločnú nehnuteľnosť so žalovanou a pre neho je toto podielové spoluvlastníctvo v súčasnej

dobe príťažou. Pravidelne sa objavujú nezhody a nevedia sa dohodnúť pri hospodárení zo spoločnou
vecou.

2. Žalovaná sa písomne k veci nevyjadrila.

3. Na pojednávaní dňa 22.5.2024 žalobca na podanej žalobe zotrval. Žalovaná trvala na tom, že si chce
zachovať vlastníctvo k ornej pôde, ktorú nadobudla titulom dedičstva. Preto navrhla, aby bola do jej
vlastníctva prikázaná parcela č. XXX Z. Č.. XXX, a žalobcovi parcela č. XXX s tým, že rozdiel pár metrov
štvorcových vo finančnom vyjadrení by žalovaná žalobcovi uhradila.

4. V písomnom podaní na č.l. 79 spisu žalobca poukázal na to, že vlastníčkou pozemkov reg. „E“ č. XXX/

X, XXX/X, XXX/X Z. XXX, ktoré sú susediacimi s predmetnými nehnuteľnosťami je Y. G., matka žalobcu.

5. Na pojednávaní dňa 12.7.2024 žalovaná uviedla, že súhlasí aj s takou možnosťou, že by parcela XXX
bola vo výlučnom vlastníctve žalovanej a ostatné dve parcely, ktoré boli predmetom tohto konania, boli
vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Poukázala na to, že vlastnícke právo je chránené celým občianskym

právom a teda len v prípade, že by naozaj neexistovalo žiadne iné riešenie, a bolo by to preukázateľne
účelné, že by mal človek oň prísť. Preto si myslí, že takéto vysporiadanie bude úplne v súlade jednak
so zásadami občianskeho zákonníka ,ale hlavne nikto nebude ukrátený na svojich právach. Čo sa
týka možných budúcich sporov myslí si, že by nemalo prísť k žiadnym veľkým problémom. Tak ako
má žalovaná uzatvorenú nájomnú zmluvu s družstvom, takisto si môže uzatvoriť nájomnú zmluvu

so žalobcom, resp. s jeho matkou. Žalovaná si nemyslí, že by nejakým spôsobom ukracovala alebo
znemožňovala žalobcovi či jeho matke využívanie toho areálu ako celku.

6. Žalobca na pojednávaní dňa 12.7.2024 nesúhlasil s tým, aby boli parcely č. XXX Z. XXX prikázané do
vlastníctva žalovanej a parcela č. XXX do jeho vlastníctva. Možnosť, aby bola do výlučného vlastníctva

žalovanej prikázané len parcela XXX a zvyšné parcely do jeho vlastníctva, ponechal na zváženie súdu.
V rámci záverečnej reči zotrval na zrušení podielového spoluvlastníctva ako aj na jeho vyporiadaní
spôsobom, ktorý navrhol v žalobe s výnimkou výšky primeranej náhrady, ktorú navrhol zvýšiť na sumu
stanovenú znaleckým posudkom. Podľa jeho názoru jeho návrh zodpovedá účelnému vyriešeniu sporu
medzi stranami a ukončeniu vzťahov, ktoré aj tak nie sú dobré a treba do budúcna pokračovať v tom

aby došlo k účelnému využitiu týchto pozemkov, nakoľko okolité nehnuteľnosti sú v rodinnom vlastníctve
žalobcu a jeho matky alebo jeho rodinných príslušníkov.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Y. G., znaleckým posudkom č. 1/2021 na č.
l. 56 a nasledujúcich spisu, poštovým poukazom na výplatu na č.l. 55 spisu, mapou na č. l. 80 spisu a

výzvou na vrátenie a prevzatie pozemku, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

8. Znaleckým posudkom, ktorého prílohou je aj výpis z LV a fotodokumentácia predmetných
nehnuteľností a mapou na č.l. 80 spisu mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce,

ktoré sú v katastri nehnuteľností evidované ako trvalý trávny porast, resp. orná pôda. Výmera týchto
nehnuteľností je v prípade parcely č. XXX orná pôda o výmere XXXX m2, parcely č. XXX trvalý trávny
porast XXXX m2 a parcely č. XXX orná pôda XXX m2. Spoluvlastnícky podiel žalobu k predmetným
nehnuteľnostiam predstavuje 2/3 z celku a žalovanej 1/3 z celku. Všeobecná hodnota pozemku č. XXX
je 0,2638 €/m2, t. j. celková všeobecná hodnota tohto pozemku je 1039,72 €. Všeobecná hodnota

pozemku č. XXX je 0,25 €/m2, t.j. celková všeobecná hodnota tohto pozemku je 2367,25 €. Všeobecná
hodnota pozemku č. XXX je 0,0878 €/m2, t.j. celková všeobecná hodnota tohto pozemku je 73,75 €.
Parcela č. XXX ako jediná susedí s parcelou č. XXXX/X, na ktorej je zriadená cestná komunikácia.
Ďalšími susediacimi parcelami k parcele č. XXX sú parcely č. XXX, XXX Z. XXX. Parcela č. XXX susedí
s parcelami č. XXX, XXX/X, XXXX/X, XXX Z. XXX/X. Parcela č. XXX susedí s parcelami č. XXXX/X,

XXX, XXX/X Z. XXX.

9. Svedkyňa Y. G., ktorá ej matkou žalobcu, v rámci výsluchu uviedla, že kúpila rodinný dom na
G. a postupne dokupovala pozemky v okolí tohto domu. Postupom času dala dokopy skoro deväť apol hektára. Podarilo sa jej dohodnúť so všetkými ostatnými vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi, len so
žalovanou sa dohodnúť nedalo. Jedná sa o susedné pozemky k sporným nehnuteľnostiam, a to parcely
číslo XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X. Pokiaľ sa jedná o parcelu XXXX, tam je jedným

zo štyroch spoluvlastníkov, a čo sa týka parcely, ktorá oddeľuje parcelu XXX od parcely XXX, tam
je okrem nej ešte jeden spoluvlastník. Momentálne tie pozemky užíva a poberá na ne dotácie. Má
tam registrovanú včelnicu a podobne. Parcely, ktoré sú predmetom tohto konania, v minulosti užívalo
družstvo. Žalobca spolu s ňou požiadali o vydanie týchto parciel ako väčšinoví spoluvlastníci s tým,
že družstvo by im malo tieto parcely vydať po zbere úrody. Pokiaľ sa jedná o vzťah žalovanej k týmto

parcelám, svedkyňa si myslí, že ona reálne ani nevie, kde sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú. Keď chceli
zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou oslovili žalovanú s tým, že poukazovali na to, že
sa na časti týchto nehnuteľností nachádzajú aj náletové dreviny. Žalovaná uviedla, že ich príde vyčistiť,
čo sa však dodnes nestalo a pokiaľ svedkyňa vie, neprišla nikdy, resp. svedkyňa ju nikdy na týchto
nehnuteľnostiach nevidela.

10. Výzvou na vrátenie a prevzatie pozemku zo dňa 17.7.2023 žalobca vyzval I. Družstevnú, družstvo,
so sídlom G. XXX na vrátenie predmetných nehnuteľností, ku ktorým boli uzatvorené nájomné zmluvy
do r. 2024. Vrátenie pozemkov požaduje v r. 2024 po zbere úrody.

11. Poštovým poukazom na výplatu na č.l. 55 spisu I. Družstevná, družstvo, so sídlom G. XXX poukázalo

žalovanej dňa 10.5.2024 sumu 14,75 € s tým, že ako účel platby je uvedené „nájom 2023“.

12. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vec môže byť
v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

13. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (ust. § 141 ods. 1 OZ).

14. Podľa § 142 ods. 1 a 2 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie

na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd

nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

15. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom (ďalej aj „zákon č. 180/1995 Z.z.“) v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych

pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia
obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

16. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve

vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

17. Platná právna úprava podielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že žiadneho spoluvlastníka
(okrem výnimky ustanovenej v ods. 2 § 142 OZ, ktorou je existencia dôvodov hodných osobitného

zreteľaaktorávýnimkasavzťahujelennazrušenieanáslednévyporiadaniespoluvlastníctvaprikázaním
veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku) nemožno nútiť aby proti svojej vôli v
spoluvlastníckom vzťahu zotrval. Preto ak sa podielový spoluvlastníci nedohodli na zrušení podielového
spoluvlastníctva a na vzájomnom vyporiadaní, každý zo spoluvlastníkov (bez ohľadu na veľkosť
spoluvlastníckeho podielu) môže žiadať súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a súd (okrem

výnimky, a ktorej súd už pojednával v zátvorke uvedenej v predchádzajúcej vete) je povinný podielové
spoluvlastníctvozrušiťatotovyporiadať.Spolusozrušenímpodielovéhospoluvlastníctvajesúdzároveň
povinný zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať s tým, že zákon presne stanovuje poradie, akým
sa má vyporiadanie uskutočniť. Prioritným spôsobom vyporiadania je rozdelenie veci. Ak vyporiadanierozdelením veci nie je dobre možné prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom s tým, že prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. V prejednávanej veci je predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam parcelné číslo XXX orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXX trvalý trávny
porastovýmereXXXXm2aparcelnéčísloXXX ornápôdaovýmereXXXm2,ktorésanachádzajúmimo

zastavaného územia obce. Z dôvodu, že uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú mimo zastavaného
územia obce a v katastri nehnuteľností sú evidované ako trvalý trávny porast resp. orná pôda, vzťahujú
sa na ne ust. § 21 a nasl. zákona č. 180/1995 Z.z. ( k uvedenému pozri § 10 ods. 3 citovaného zákona
v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Z. z. a s § 29 ods. 5 zákona č. 220/2004 Z. z. a § 2 písm.
b/ zákona č. 220/2004 Z. z. ), keď orná pôda a trvalé trávne porasty mimo zastavaného územia obce
tvoria poľnohospodársky pôdny fond, či poľnohospodársku pôdu. Preto takéto pozemky podľa § 23

ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. nie je možné vyporiadať ich rozdelením, ak by týmto rozdelením vznikli
poľnohospodárske pozemky, ktoré by boli menšie ako 3 000 m2. Uvedené v prejedávanej veci platí
pre pozemok č. XXX orná pôda o výmere 3940 m2 (keď po rozdelení spôsobom predpokladaným
zákonom č. 180/1995 Z.z. by vznikol pozemok o výmere minimálne 3.000 m2, čo by bolo v súlade s
týmto zákonom, druhý pozemok by však mal výmeru maximálne 940 m2, čo je s citovaným zákonom v

rozpore) a pre pozemok č. XXX orná pôda o výmere 840 m2, ktorý z dôvodu, že ani sám nedosahuje
výmeru 3.000 m2 rovnako v zmysle vyššie citovaného zákona rozdeliť nemožno. Vzhľadom k
uvedenémusúd(vovzťahukuvedenýmdvompozemkom)vprvomradeskúmal,čizrušeniupodielového
spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu prikázaním do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov nebránia
dôvody hodné osobitného zreteľa. Nakoľko existencia takýchto dôvodov nebola tvrdená stranami sporu,

nebola známa súdu ani z jeho úradnej činnosti a obe strany so zrušením podielového spoluvlastníctva
súhlasili (nedohodli sa len na spôsobe jeho vyporiadania) , súd v prvom rade podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušil.

19. Ďalej súd zameral svoju pozornosť na určenie spôsobu, akým je potrebné zrušené podielové

spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadať s tým, že ako už bolo uvedené vyššie, žalobca trval na tom, aby
všetky nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva, zatiaľ čo žalovaná chcela do svojho
vlastníctva nadobudnúť pozemky č. XXX a č. XXX, resp. aspoň pozemok č. XXX.

20. Pokiaľ sa jedná o pozemok č. XXX, ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku, tento ex

lege rozdeliť nemožno. Preto prichádzalo do úvahy len jeho prikázanie do vlastníctva žalobcu alebo
do vlastníctva žalovanej. Vo vzťahu k uvedenému pozemku súd dospel k záveru, že jedine žalobca
dokáže uvedený pozemok účelne využiť, a to z dôvodu, že jedine žalobca má k uvedenému pozemku
zabezpečený prístup, a to cez pozemok č. XXXX/X, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jeho matky.
Žalovaná právom garantovaný prístup k tomuto pozemku nemá s tým, že súd jej takýto prístup nemôže

zriadiť ani formou vecného bremena postupujúc podľa § 142 ods. 3 OZ, keď súd môže v rámci konania
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zriadiť vecné bremeno len za predpokladu,
že vyporiadanie vykoná spôsobom reálneho rozdelenia veci ( k uvedenému pozri napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 53/2004, či R 47/1991). Žalovaná napokon uvedený názor súdu
akceptovala, čo sa prejavilo okrem toho tým, že sa vzdala práva na podanie odvolania voči vyhlásenému

rozsudku (ktorým rozsudkom súd túto parcelu prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu).

21. Pokiaľ sa jedná o pozemok č. XXX orná pôda o výmere XXXX m2, tento rovnako z dôvodov
uvedených už vyššie reálne rozdeliť nemožno. Uvedený pozemok je v súčasnosti užívaný družstvom
(I. Družstevnú, družstvo, so sídlom G. XXX) na základe nájomnej zmluvy s tým, že žalobca má do

budúcna záujem tento pozemok sám využívať na poľnohospodársku činnosť (čo vyplýva nie len z
podanej žaloby, ale aj z výzvy na vrátenie a prevzatie pozemku zo dňa 17.7.2023), zatiaľ čo žalovaná má
záujem naďalej tento pozemok prenajímať na poľnohospodárske účely. Z uvedených dôvodov možno
konštatovať, že obe strany sporu sú schopné tento pozemok (každá svojim spôsobom) účelne využiť, a
to obe takým spôsobom, že bude plne zabezpečené využitie tohto pozemku na jeho obvyklý účel (jedná

sa o poľnohospodársku pôdu), a to osobitne s ohľadom na to, že tento pozemok je priamo napojený
na parcelu č. XXXX/X, na ktorej je zriadená cestná komunikácia. O mierne lepších predpokladoch
využitia tohto pozemku však možno hovoriť v prípade žalobcu, ktorého matka je vlastníčkou ostatných
susediacich parciel k tomuto pozemku (okrem pozemku, na ktorom je zriadená už spomínaná cestnákomunikácia), a teda tento pozemok spolu s ostatnými pozemkami tvorí väčší celok využiteľný (a aj
v súčasnosti využívaný) na poľnohospodársku výrobu. Navyše podiel žalovaného na tomto pozemku
je vyšší v porovnaní s podielom žalovanej, čo je tiež jedno z hľadísk, na ktoré by mal súd pri

svojom rozhodovaní prihliadať. Na druhej strane však nemožno opomínať, že hoci je pozemok č. XXX
samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, rovnako ako je tomu v prípade pozemku č. XXX,
spoločne tvoria jednej funkčný celok, dosiaľ využívaný na poľnohospodársku výrobu. Pozemok č. XXX,
však na rozdiel od pozemku č. XXX je zo zákona pozemkom deliteľným, a to vzhľadom na jeho výmeru
X.XXXm2anakoľkosajednáopozemoknezastavaný(čovyplývazpredloženéhoznaleckéhoposudku)

ide o pozemok deliteľný i funkčne (samozrejme až na základe geometrického plánu, na ktorom by bolo
vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, parcelné čísla nových parciel, ich výmera a vlastník -
k uvedenému pozri napr. bulletin Najvyššieho súdu ČR č. 21/1975). Občiansky zákonník v § 142 ods. 1
stanovuje nie len formy (spôsoby) vyporiadania podielového spoluvlastníctva po jeho zrušení, ale aj ich
záväznéporadie. Pretolenvprípade,akvyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvakurčitémupozemku
nie je „dobre možné“, prichádza do úvahy jeho vyporiadanie prikázaním do vlastníctva niektorému zo

spoluvlastníkov. Podľa názoru súdu pritom v prejednávanom prípade neboli vykonaným dokazovaním
zistené skutočnosti, pre ktoré by nebolo „dobre možné“ parcelu č. XXX medzi stranami sporu rozdeliť,
keď ako už bolo uvedené vyššie, obe strany sporu tento pozemok dokážu účelne využiť na ten účel , na
ktorý sa tento pozemok aj v súčasti využíva, t.j. na poľnohospodársku výrobu s tým, že voľba spôsobu,
či bude niektorá zo strán sama na tomto pozemku hospodáriť, alebo ho prenajme, nemá na účelné

využitie pozemku (nakoľko v oboch prípadoch by bol využívaný na ten istý účel) podstatnejší vplyv.
Predchádzajúce konštatovanie o možnosti oboch strán rozdelený pozemok č. XXX účelne využiť, by
však platilo len za predpokladu, že súd by pozemok č. XXX prikázal do vlastníctva žalovanej. Len v
takomto prípade by totiž žalovaná mala prístup k „svojej“ časti pozemku č. XXX, a to práve cez pozemok
č. XXX. Ak by však súd pozemok č. XXX prikázal do vlastníctva žalobcu, žalovaná by stratila prístup

k akejkoľvek časti pozemku č. XXX, ktorý by vznikol rozdelením (všetky okolité pozemky k pozemku
č. XXX patria matke žalobcu okrem pozemku č. XXX), a uvedený prístup by nebolo možné získať ani
zriadením vecného bremena vo vzťahu k parcele č. XXX. Ako už totiž na to súd poukazoval vyššie, z
ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo 53/2004, či R 47/1991), že zriadiť vecné bremeno možno len za predpokladov stanovených v § 142

ods. 3 OZ (a tiež aj v § 135c ods. 3 OZ, ktorý je však na prejedávaný prípad neaplikovateľný - poznámka
súdu), ktorými predpokladmi nie je len to, že sa jedná o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozdelením veci, (čo by bolo splnené), ale aj to, že zriadiť vecné bremeno možno len k novovzniknutej
nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť p. č. XXX však nie je deliteľná (ako už bolo opakovane uvádzané vyššie)
a teda nie je novovzniknutou nehnuteľnosťou (t.j. druhou časťou pôvodnej nehnuteľnosti, ku ktorej prvej

časti by vecné bremeno prístup zabezpečovalo).

22. Za tejto situácie tak do úvahy prichádzajú celkom 3 možnosti vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v prejednávanom prípade:

a) prikázanie tak parcely č. XXX o výmere XXXX m2 ako aj časti parcely č. XXX o výmere minimálne
3.000 m2 (aby boli dodržané ust. zákona č. 180/1995 Z.z.) do vlastníctva žalobkyne, a prikázanie parcely
č. XXX o výmere XXX m2 ako aj zvyšku z parcely č. XXX o výmere maximálne X.XXX m2 (9.469 m2
mínus 3.000 m2) do vlastníctva žalobcu;
b) prikázanie len parcely č. XXX o výmere XXXX m2 do vlastníctva žalobkyne a prikázanie parcely č.

XXX o výmere XXX m2 ako aj celej parcely č. XXX o výmere X.XXX m2 do vlastníctva žalobcu;
c) prikázanie všetkých parciel do vlastníctva žalobcu.

23. Pokiaľ s jedná o možnosť uvedenú pod písm. a/ žalobkyňa by do svojho vlastníctva nadobudla
pozemky v celkovej výmere 6.940 m2 (3940 m2 + 3.000 m2) a to z celkovej výmery pozemkov, ktoré

sú predmetom konania 14.249 m2 (t.j. 48,71 % výmery), ktorých hodnota by podľa znaleckého posudku
(ktorý žiadna zo strán sporu nerozporovala) bola 1.789,72 € (1039,72 € ako celková všeobecná
hodnota pozemku č. XXX + 750 € ako všeobecná hodnota 3.000 m2 z pozemku č. XXX) z celkovej
hodnoty týchto pozemkov 3.480,72 €, t. j. pozemky ktorých hodnota je 51,42 % z celku. Uvedený
spôsob vyporiadania by tak zjavne nereflektoval na zásadu, že súd by mal pri vyporiadaní prihliadať

na veľkosť podielov, podľa ktorej by žalovaná mala nadobudnúť len pozemky približne v pomere 1/3
(t.j. 33,33 %) k celku a žalobca až. 2/3 (t.j. 66,66 %). Zároveň by pri takomto spôsobe vyporiadania
neprichádzalo do úvahy, že by žalobkyňa nadobudla pozemky vo výmere, ktorá by zodpovedala jej
pôvodnému podielu, nakoľko v takom prípade by okrem pozemku č. XXX o výmere 3940 m2 muselaz pozemku č. XXX nadobudnúť len časť vo výmere 810 m2 (3940 +810 = 4750 m2, čo predstavuje
33,33 % z celkovej výmery pozemkov), čo je však v rozpore so zákonom č. 180/1995 Z.z.. Zároveň by
predpokladom takéhoto vyporiadania muselo byť vyhotovenie geometrického plánu, s čím by stranám

sporu vznikli náklady. Napokon žalovaná by v takomto prípade musela žalobcovi zaplatiť primeranú
náhradu v sume „až“ 629,49 € . Žalobca by bol totiž žalovanej z titulu vyporiadania pozemku č. 712
povinný uhradiť 24,58 € (1/3 z hodnoty tohto pozemku 73,75 €) a z titulu pozemku XXX sumu 39,08 €
(všeobecnú hodnotu výmery 156,33 m2, o ktorú by žalovaná nadobudla menej ako je 1/3 na ňu z tohto
pozemku pripadajúca ) a žalovaná z titulu pozemku XXX by musela žalobcovi uhradiť 693,15 € (2/3 z

hodnoty tohto pozemku 1039,72 € ), ktorý rozdiel predstavuje 629,49 € v prospech povinnosti žalovanej
uhradiť primeranú náhradu žalobcovi. K uvedenej možnosti vyporiadania sa žiada dodať, že žalovaná
v priebehu celého konania neprejavila záujem o parcelu č. XXX a ani o jej časť a s nadobudnutím čo i
len časti tejto parcely žalovanou nesúhlasil ani žalobca.

24. Pokiaľ sa jedná o možnosť uvedenú pod písm. b/ žalobkyňa by do svojho vlastníctva nadobudla

pozemok č. XXX o výmere XXXX m2, a to z celkovej výmery pozemkov, ktoré sú predmetom konania
14.249 m2 (t.j. 27,65 % výmery), ktorých hodnota by podľa znaleckého posudku (ktorý žiadna zo strán
sporu nerozporovala) bola 1039,72 € (ako celková všeobecná hodnota pozemku č. XXX) z celkovej
hodnoty týchto pozemkov 3.480,72 €, t. j. pozemky ktorých hodnota je 29,87 % z celku. Uvedený spôsob
vypriadania tak podstatne lepšie (ako v prípade možnosti podľa písm. a/) vystihuje zásadu, že súd by mal

pri vyporiadaní prihliadať na veľkosť podielov, s tým, že súd k uvedenej otázke poukazuje napr. na závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 93/2010, z ktorých vyplýva, že prihliadnutie na veľkosť
podielov síce neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému
vyjadreniu veľkosti podielov, ale je povinný dbať na to, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo
aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných

podielov. V prípade vyporiadania formou podľa písm. b/ nie je potrebné vyhotovovať geometrický plán,
čímnedochádzaknavyšovaniutrovkonaniaažalobcabybolpovinnýuhradiťžalovanejsumuprimeranej
náhrady „len“ sumu vo výške 120,51 € . Žalobca by bol totiž žalovanej z titulu vyporiadania pozemku
č. XXX povinný uhradiť 24,58 € (1/3 z hodnoty tohto pozemku 73,75 €) a z titulu pozemku XXX
sumu 789,08 € (1/3 z hodnoty tohto pozemku 2367,25 €) a žalovaná z titulu pozemku XXX by musela

žalobcovi uhradiť 693,15 € (2/3 z hodnoty tohto pozemku 1039,72 € ), ktorý rozdiel predstavuje 120,51
€ v prospech povinnosti žalobcu uhradiť primeranú náhradu žalovanej. Žalobyňa by dokázala užívať
parcelu XXX na poľnohospodárke účely formou nájmu (tak sa napokon využíva aj v súčasnosti), keď
prístup k tejto nehnuteľnosti by mala zabezpečenú z cestnej komunikácie zriadenej na parcele č. XXXX/
X a žalovaný by taktiež dokázal využívať parcelu č. XXX na poľnohospodárske účely, keď prístup k nej by

mal zabezpečený cez parcelu č. XXX, alebo cez parcelu XXX/X, alebo cez parcelu č. XXX/X, alebo cez
parcelu č. XXX, ktorú vlastní jeho matka, či cez parcelu č. XXXX/X, ktorej je jeho matka spoluvlastníkom.
Žalovaná napokon o takýto spôsob vyporiadania záujem prejavila.

25. Pokiaľ sa jedná o spôsob vyporiadania podľa písm. c/, žalovaná by nenadobudla žiadne

nehnuteľnosti, čím by uvedený spôsob vypriadania bol v úplne zjavnom protiklade s tým, že súd má
pri vyporiadaní prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov. Tento spôsob by tiež nereflektoval
to, že spoluvlastníctvo ako také veľmi úzko nadväzuje na ochranu vlastníckeho práva poskytovanú
najmä podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých
účastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu ( viď. napr. rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I.

ÚS 279/1995). Pokiaľ má teda vlastnícke právo žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam garantovanú
rovnakú ochranu ako vlastnícke právo žalobcu k tým istým nehnuteľnostiam, je v prípade konkurencie
týchto vlastníckych práv potrebné vychádzať z takého riešenia, ktoré garantuje maximum uvedených
práv obom stranám sporu. Uvedené rešpektuje aj právna úprava v § 142 ods. 1 OZ, ktorá pred všetkými
spôsobmi vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva preferuje práve rozdelenie veci, t. j. tú

variantu, ktorá každému z bývalých spoluvlastníkov garantuje zachovanie vlastníckeho práva in natura
(hoci nie v rovnakom rozsahu nakoľko dôjde k rozdeleniu veci). Preto aj v prípade, ak sú predmetom
konania tri nehnuteľnosti, ktoré (z dôvodov popísaných vyššie) rozdeliť nemožno, ochrane vlastníckeho
práva garantovanej Listinou základných práv a slobôd (ako aj čl. 20 Ústavy SR) skôr zodpovedá
postup, ktorým sa tieto nehnuteľnosti medzi bývalých spoluvlastníkov rozdelia (hoci nie geometrickým

plánom na menšie časti) tak, aby každému bolo zabezpečené maximum z vlastníckeho práva k veci
ako takej, a to rešpektujúc zásadu veľkosti spoluvlastníckych podielov a účelného využitia veci. Ak
teda nehnuteľnosť p. č. XXX dokážu účelne využívať obe strany sporu a nehnuteľnosti pod pč. XXX
a XXX len (alebo skôr) žalobca, neexistuje žiadny rozumný dôvod pre to, aby aj tú nehnuteľnosť,ktorú dokáže účelne využiť i žalovaná (hoci v o niečo menšej miere) bola prikázaná do vlastníctva
žalobcu a žalovaná bola takto svojho vlastníctva (hoci za náhradu) zbavená, navyše tak, že súd nijakým
spôsobom neprihliadne na zásadu veľkosti podielov (podľa ktorej by žalobkyňa mala dostať približne

1/3 nehnuteľností). Ad absurdum by totiž v napr. v konaní, v ktorom by bolo predmetom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva aj 100 nehnuteľností mimo zastavaného územia obce, z ktorých každá
by mala výmeru do 6.000 m2, v čoho dôsledku by boli podľa zákona č. 180/1995 Z.z. nedeliteľné, by
súd aj v prípade, že obe strany tieto nehnuteľnosti využívajú a naďalej chcú využívať, musel všetky
tieto nehnuteľnosti prikázať do vlastníctva tej zo strán, ktorá by mala podiel na tých nehnuteľnostiach o

niečo väčší, čo by síce formálne (vo vzťahu ku každej z týchto nehnuteľností samostatne) zodpovedalo
zásade prihliadania na veľkosť podielov podľa ust. § 142 ods. 1 OZ, absolútne by to však popieralo účel
a zmysel tohto ustanovenia, o ktorom súd pojednával vyššie.

26. Vzhľadom k vyššie uvedenému dospel súd k záveru, že zmyslu a účelu § 142 ods. 1 OZ najviac
zodpovedá vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bližšie popísané pod písm. b/, preto po zrušení

podielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal parcely registra „E“ parcelné
číslo XXX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2 a parcelné číslo XXX orná pôda o výmere XXX
m2, do výlučného vlastníctva žalovanej parcelu registra „E“ parcelné číslo XXX orná pôda o výmere
XXXX m2 a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania spoluvlastníckych podielov sumu
primeranej náhrady vo výške 120,51 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania, keď súd nevyporiadal spoluvlastníctvo ani spôsobom, ktorý pôvodne navrhoval
žalobca a ani spôsobom, ktorý pôvodne navrhovala žalovaná, a navyše žiadna zo strán voči protistrane
náhradu trov konania ani nežiadala.

28. Po vyhlásení rozsudku sa žalovaná vzdala práva na podanie odvolania voči všetkým vyhláseným
výrokom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Lučenec písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku.