Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011934
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123011934.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky

Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.01.2025, v trestnej
veci obžalovaného A. B. a spol., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 41T/72/2023 zo dňa 22.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaným

1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX,
okr. C.,

2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, okr. C.,

u k l a d á :

1/ obž. A. B.

Podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, § 42 ods. 1, § 39 ods. 5 Tr. zákona súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 6T/31/2023 dňa 29.9.2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

2/ obž. E. C.

Podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, § 42 ods. 1, § 39 ods. 5 Tr. zákona súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ju na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, ktorý bol obžalovanej uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 6T/31/2023 dňa 29.9.2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sp. zn. 41T/72/2023 zo dňa 22.03.2024 okresný súd uznal obžalovaných A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C. a E. C., nar. XX.XX.XXXX v C., vinnými z prečinu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- v školskom roku 2022/2023 v obci D., okr. C. a inde, ako biologický rodičia detí a to mal. F. B.,

nar. XX.XX.XXXX, mal. G. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. C., nar. XX.XX.XXXX, tieto úmyselne vydali
nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnili viesť záhaľčivý spôsob života a zanedbávať povinnú
školskú dochádzku, čím takto porušili ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine č. 36/2005,
podľa ktorého sú rodičia povinní venovať sa sústavne a dôsledne starostlivosti o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, kde následkom ich konania deti na Základnej škole v obci

H. B. XXX, okr. C. vymeškali a mali neospravedlnené vyučovacie hodiny tak, že mal. F. B. v období
od mesiaca január 2023 do 30.06.2023 vymeškal celkovo 522 neospravedlnených vyučovacích hodín,
mal. G. C. v období od mesiaca január 2023 do 30.06.2023 vymeškal celkovo 471 neospravedlnených
vyučovacích hodín a mal. E. C. v období od mesiaca september 2022 do 30.06.2023 vymeškala celkovo
256 neospravedlnených vyučovacích hodín a to aj napriek písomným oznámeniam zasielaným zo strany

školy rodičom detí pre ich nedbalú povinnú školskú dochádzku, zasielaným predvolaniam rodičom detí
zaúčelomvykonaniupohovorusnimi,akoajužvykonanýmipohovormisrodičmidetí,knápraveškolskej
dochádzky u maloletých detí nedošlo.

Za tento skutok súd obžalovanému A. B. uložil podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2,

4 Tr. zákona, pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, oproti poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
osem mesiacov, pre výkon ktorého ho s odkazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste,
ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/31/2023 dňa

29.09.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanej E. C. súd podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, pri prevahe
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, oproti poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.

l/ Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona a § 42 ods. 1 Tr. zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere štyroch mesiacov, pre výkon ktorého ju s odkazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok
o treste, ktorý bol obžalovanej uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/31/2023
dňa 29.09.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podali obaja obžalovaní, priamo do zápisnice, po vyhlásení rozhodnutia a po
poučení o opravnom prostriedku odvolanie, ktoré dodatočne písomne odôvodnil len obžalovaný A. B..

Podaním zo dňa 21.05.2024 obžalovaný A. B., prostredníctvom obhajkyne podané odvolanie bližšie
odôvodnil, s tým, že špecifikoval, že sa odvoláva len čo do výroku o treste, ktorý považuje za nesprávny
a neprimerane prísny. Súd síce uložil trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby s odkazom
na § 39 ods. 1 Tr. zákona, no ani okrajovo sa nevysporiadal s možnosťou uloženia alternatívneho
trestu, konkrétne trestu povinnej práce, čo bolo v konaní navrhnuté a na uloženie ktorého boli splnené

zákonné podmienky; vzhľadom na osobné pomery obžalovaného, povahu spáchanej trestnej činnosti,
postačujúceho na naplnenie účelu trestu. Pri uložení trestu povinnej práce by obžalovaný mohol
ďalej brigádnicky pracovať, zabezpečiť príjem do rodiny, a mohol by dohliadať na školskú dochádzku
maloletých detí, t.j. dopad trestu na rodinu a blízke osoby sa tak minimalizuje, tak, ako to vyžaduje § 34
ods. 3 Tr. zákona. S odkazom na § 257 Tr. poriadku a na vyhlásenie viny zdôraznil, že sú u neho splnené

podmienky pre pričítanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, v zmysle ktorého možnopriznanie sa k skutku a oľutovanie jeho spáchania posúdiť ako napomáhanie pri objasňovaní trestnej
činnosti. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o treste zrušiť
a s odkazom na § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodnúť tak, že obžalovanému A. B. súd uloží

trest povinnej práce v primeranom rozsahu.

Na základe včas podaného odvolania oprávnenými osobami postupoval krajský súd v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Čo sa týka výrokov o vine obžalovaných súd poukazuje na to, že obžalovaní urobili na hlavnom
pojednávaní dňa 22.03.2024 po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku a postupom podľa §

257 ods. 4, 5 Tr. poriadku obaja zhodne vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania skutku, ktorý sa im kladie
za vinu a konajúci súd vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku vo vzťahu k obom obžalovaným
prijal. Súd prvého stupňa následne podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vykonal len dokazovanie súvisiace
s výrokom o treste.

Krajský súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že vykonané dokazovanie poskytovalo dostatočný
podklad pre to, aby súd vyhlásenie obžalovaných o tom, že sú vinní zo spáchania skutku, prijal. Krajský
súd nezistil ani skutočnosti nasvedčujúce porušeniu práva obžalovaných osôb na obhajobu, čo je
jediným prípustným dovolacím dôvodom v prípade takéhoto vyhlásenia (§ 257 ods. 5 Tr. poriadku).
Vo vzťahu k tomuto postupu teda pochybenia zistené neboli. Odvolací súd sa tak následne zaoberal

podanými odvolaniami, a to v rozsahu rozhodovania o uloženom treste.

Podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť
rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 211 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade odsúdenia páchateľa je primeranosť uloženého

trestu nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutnou
podmienkou prevýchovy je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho konania. Je
zrejmé, že v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie spravodlivosti
trestu má predovšetkým pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd pri určovaní druhu
a výmere trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho následok,

mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery páchateľa
(majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je
celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových vlastností, veku
a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu.
Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol riadny život. Tak ako pri rozhodovaní
o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na
zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc § 34 Tr.
zákona a zásady ukladania trestov.

Z odpisu registra trestov obžalovaného A. B. vyplýva, že ten bol v minulosti šesťkrát súdne trestaný,
pričom v prvých dvoch prípadoch, pri trestných činoch porušovania domovej slobody, pri uložení trestu
odňatia slobody s podmienečným odkladom došlo k zahladeniu odsúdenia. Dvakrát bol obžalovanému
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov a 12 mesiacov, pre spáchanie
trestného činu krádeže, následne podmienečný trest odňatia slobody 2 roky so skúšobnou dobou

troch rokov pre trestný čin subvenčného podvodu. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo
dňa 29.11.2022 sp. zn. 33T/34/2022 bol obžalovaný právoplatne odsúdený za totožný trestný čin
v zmysle § 211 Tr. zákona, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní desiatich mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Trestným rozkazom Okresného súduPrešov zo dňa 29.09.2023 sp. zn. 6T/31/2023 bol obžalovaný opakovane odsúdený pre trestný čin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní dvoch

rokov.
Z odpisu registra trestov obžalovanej E. C. súd zistil, že tá bola v minulosti dvakrát súdne trestaná,
pričom v oboch prípadoch ide o totožnú trestnú činnosť, pre ktorú je stíhaná v tomto prípade. Trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 29.11.2022 sp. zn. 33T/34/2022 bola obžalovaná právoplatne
odsúdená pre spáchanie prečinu podľa § 211 Tr. zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní

šiestich mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov zo dňa 29.09.2023 sp. zn. 6T/31/2023 bola obžalovaná opakovane odsúdená
pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona a bol jej
uložený trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou
v trvaní 16 mesiacov.
Vo vzťahu k obžalovanému A. B., zohľadniac skutočnosť, že sú splnené podmienky pre uloženie

súhrnného trestu odňatia slobody s odkazom na trestný rozkaz sp. zn. 6T/31/2023 zo dňa 29.09.2023,
ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov, súd zrušil výrok o treste predmetného trestného rozkazu,
aplikujúc § 39 ods. 5 Tr. zákona, v zmysle ktorého pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže
súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov; odvolací súd ustálil, že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní piatich mesiacov ako primerané
a postačujúce pre naplnenie účelu trestu.

Vo vzťahu k obžalovanej E. C., u ktorej boli taktiež naplnené podmienky pre uloženie súhrnného

trestu odňatia slobody s odkazom na trestný rozkaz sp. zn. 6T/31/2023 zo dňa 29.09.2023, ktorým
bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnúdobušestnástichmesiacov,súdzrušilvýrokotrestepredmetnéhotrestnéhorozkazu,aplikujúc
§ 39 ods. 5 Tr. zákona, v zmysle ktorého pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby

a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov; odvolací súd ustálil, že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov ako primerané
a postačujúce pre naplnenie účelu trestu.

Súd na tomto mieste zdôvodňuje potrebu uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody

u obžalovaných s odkazom na skutočnosť, že u oboch obžalovaných ide o tzv. špeciálnych recidivistov,
ktorí sa v minulosti už opakovane dopustili totožného trestného činu (ohrozovania mravnej výchovy
mládeže), navyše v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, čo naznačuje, že u oboch
je zrejmý ich ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných právnych predpisov a všeobecne
akceptovaných pravidiel správania sa a javí sa tak, že u obžalovaných nedošlo k výchovnému

a preventívnemu pôsobeniu predchádzajúcich právoplatných odsúdení a prv uložených trestov za
spáchanie totožného trestného činu, doposiaľ nespojených s obmedzením osobnej slobody a trestného
činu sa dopustili opakovane. Obžalovaní sa skutku dopustili napriek tomu, že mali len v nedávnej
minulosti priamu skúsenosť s trestným stíhaním pre obdobnú tresnú činnosť, museli si tak byť plne
vedomí, že sa dopúšťajú protiprávneho konania, a napriek tomu nijako nevenovali zvýšenú pozornosť

školskej dochádzke svojich maloletých detí, aj keď boli o tejto skutočnosti zo strany školského zariadenia
informovaní, so školou, štátnymi orgánmi, ani s komunitným centrom, kde im bola ponúknutá pomoc,
nespolupracovali a k náprave napriek prísľubu daného zo strany obžalovanej, nedošlo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti niet žiadneho dôvodu sa domnievať, že trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom, či uloženie alternatívneho trestu, ako je obžalovaným navrhovaný trest
povinnej práce, by bol trestom postačujúcim pre nápravu obžalovaných a pre ochranu spoločnosti a tiež
záujmov maloletých detí obžalovaných, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Zohľadňujúc nepriaznivú prognózu nápravy obžalovaných, ktorí evidentne neboli schopní poučiť sa

z doposiaľ uložených trestov, k náprave z ich strany vo vzťahu k dohliadnutiu na povinnú školskú
dochádzku maloletých detí, príp. k ich aktívnej spolupráci v danej veci, nedošlo, krajský súd dospel
k záveru, že iba uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je primeraným trestom pre ichnápravu a prevýchovu k tomu, aby si obžalovaní plnili svoje zákonné povinnosti, primeraným spôsobom
dohliadli na riadnu výchovu maloletých detí a viedli tak riadny život.

O zaradení obžalovaného A. B. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia odvolací súd rozhodol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže ten nebol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu pre
úmyselný trestný čin.

Obžalovaná E. C. bola s odkazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon uloženého trestu rovnako
zaradená do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tá v posledných desiatich rokoch nebola
vo výkone trestu odňatia slobody.

Na základe týchto skutočností, citovaných zákonných ustanovení a právnych úvah rozhodol odvolací
súd tak, že zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku a súčasne podľa § 322

ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.