Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/130/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122282465
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122282465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: JNT, s.r.o., IČO: 36 582
468, Sklepárska 8a, 040 15 Košice, zast.: JUDr. Rudolf Bezák, advokát, IČO: 42 319 625, Krmanova
14, 040 01 Košice-Staré Mesto, proti žalovanému: v 1. rade TATRY-TEPLO, s.r.o., IČO: 36 486 311,
so sídlom Starý Smokovec 18045, 062 01 Vysoké Tatry a žalovanému: v 2. rade VIAM - dražobná
spoločnosť s. r. o., IČO: 44 166 591, Trieda SNP 39, 040 11 Košice-Západ, o zaplatenie 4.829,65 eur s
príslušenstvom,oodvolanížalovanéhov2/radeprotirozsudkuOkresnéhosúduKošiceII(terazMestský
súd Košice) zo dňa 15. marca 2023 č.k. 31Cb/67/2022-150 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 31Cb/67/2022-150 zo dňa 15.3.2023.

II. Žalobca má voči žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (teraz Mestský súd Košice, ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:
Žalovaný v 2/ rade je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 1 716,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 716,53 eur od 15.2.2022
do zaplatenia.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému v 2/ rade náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej pôvodne upomínaciemu súdu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému v 1/ rade spoločnosti TATRY-TEPLO, s.r.o., zaplatenia sumy 3.113,12 eur s príslušenstvom,
voči žalovanému v 2/ rade spoločnosti VIAM – dražobná spoločnosť s.r.o. zaplatenia sumy 1.716,53 eur
s príslušenstvom, titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

2.1. Dôvodil, že na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice II, č.k. 35Cb/59/2017-399
zo dňa 9.4.2022 v spojení s právoplatným uznesením Okresného súdu Košice II, č.k. 35Cb/59/2017-421
zo dňa 5.10.2022 uhradil A. B. A., advokátovi sumu 4.829,66 eur ako trovy právneho zastúpenia
žalovaných v súdnom spore o zaplatenie 24.842,62 eur s príslušenstvom v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 35Cb/59/2019. Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k.
2Obdo/44/2021-443 zo dňa 30.11.2021 boli uznesenia Okresného súdu Košice II zrušené, teda odpadol

právny dôvod, na podklade ktorého plnil žalovaným v prospech ich právneho zástupcu. Listom zo dňa
3.2.2022 vyzval oboch žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.829,66 eur, avšak
bezúspešne. Žalobca výšku uplatneného nároku voči žalovaným odôvodnil podielom, v akom si voči
nemu uplatňovali nároky v súdnom spore, a to v pomere 24.842,62 eur žalovaný v 1/ rade, 1.410,77 euržalovaný v 2/ rade. Na základe uvedeného žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému v 1/ rade nárok
vo výške 3.113,12 eur a voči žalovanému v 2/ rade nárok vo výške 1.716,53 eur.

3. Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 16.5.2022 pod sp.zn. 6Up/323/2022
vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nadobudol právoplatnosť dňa 9.6.2022, žalovaný v 2/ rade podal proti
platobnému rozkazu odpor.

4. Žalovaný v 2/ rade žiadal žalobu zamietnuť, argumentujúc absenciou pasívnej vecnej legitimácie.

Dôvodil, že trovy právneho zastúpenia v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp.zn.
35Cb/59/2017 boli uhradené na účet právneho zástupcu žalovaných JUDr. Mariána Juska, s ktorým
mal žalovaný v 2/ rade uzatvorenú zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a boli preto priznané priamo
právnemu zástupcovi žalovaných. Žalovaný v 2/ rade od právneho zástupcu tieto neobdržal ani
neprevzal. Žalovaný v 2/ rade vyzval právneho zástupcu JUDr. Juska na vyjadrenie sa k veci a vrátenie
trov právneho zastúpenia, avšak bezúspešne. Poukázal na znenie § 24 zák. č. 586/2003 o advokácii.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:
- uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/59/2017-399 zo dňa 9.4.2020 v spojením s uznesením
Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/59/2017-421 zo dňa 5.10.2020 bola uložená žalobcovi povinnosť
nahradiť žalovanému v 1/ a 2/ rade trovy konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp.zn.

35Cb/59/2017 v celkovej výške 4.829,66 eur. Voči žalovanému v 2/ rade bola žalobcovi uložená
povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 1.716,53 eur, a to za 3 úkony právnej služby á
523,16 eur a ďalšie úkony právnej služby v podiele, v akom si voči žalobcovi uplatňovali žalovaní nároky
v súdnom spore vedenom Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 35Cb/59/2017, spolu vo výške 147,05
eur. Žalobca trovy konania vyplatil na bankový účet právneho zástupcu žalovaných;

- uznesenia Okresného súdu Košice II, ktorými bola uložená povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania,
ako aj nadväzujúce uznesenia, ktorými boli trovy konania vyčíslené, boli uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č.k. 2Obdo/44/2021-443 zo dňa 30.11.2021 zrušené;
- žalobca žalovaných vyzval dňa 3.2.2022 na vrátenie poskytnutého plnenia z dôvodu zániku právneho
dôvodu plnenia;

- žalovaný v 2/ rade dňa 28.2.2018 vypovedal zmluvu o právnom zastúpení s JUDr. Juskom, právny
zástupca predmetnú výpoveď prevzal dňa 19.3.2018.

6.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa§451anasl.zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníka
– ďalej len OZ (právna úprava bezdôvodného obohatenia) a žalobe vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade

vyhovel.

7. Dôvodil stabilnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ktorá opakovane judikovala, že
vyplatenie náhrady trov konania na účet právneho zástupcu je potrebné posudzovať výlučne ako určenie
tzv. platobného miesta, pretože náhrada trov konania sa priznáva výlučne strane sporu. Len strana

sporu má právo podať vo vlastnom mene proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania odvolanie,
sťažnosť proti rozhodnutiu o výške náhrady trov konania alebo uplatniť nárok na náhradu trov konania
v exekučnom konaní. S poukazom na § 255 ods. 1 CSP a § 263 CSP tak uzavrel, že žalovaný v 2/ rade
je pasívne legitimovanou osobou, nakoľko je subjektom, ktorému bola náhrada trov konania vedeného
Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 35Cb/59/2017 priznaná.

8. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 365 ods. 1, § 369 ods. 1,2 OBZ a ich výšku určil podľa
§ 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v konaní úspešný
žalobca.

11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 2/ rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), f), h),
b) CSP (tento odvolací dôvod odvolateľ výslovne nemenuje, no z obsahu jeho odvolania vyplýva, keď

namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia).

11.1. Argumentuje, že žalovaný v 2/ rade sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, pretože reálne
neprijalžiadnefinančnéplnenie,nakoľkofaktickýstavniejemožnéoddeliťodstavuprávneho.Vsúdnomkonaní bolo zo strany žalovaného v 2/ rade riadne preukázané, že ukončil právne zastúpenie s právnym
zástupcom počas konania, kde bolo rozhodnutie následne zrušené Najvyšším súdom SR. Napriek
uvedenej skutočnosti bol vydaný rozsudok, ktorým bola uložená povinnosť uhradiť trovy súdneho

konania podľa § 263 CSP právnemu zástupcovi žalovaného v 2/ rade a nie aj bývalému právnemu
zástupcovi žalovaného v 2/ rade, ktorý reálne prijal plnenie a teda sa bezdôvodne obohatil na úkor iného.
Žalovaný v 2/ rade, aj keď bol stranou v súdnom konaní, ktorému bola priznaná náhrada trov súdneho
konania nemal z takto priznaných trov žiaden prospech, nedošlo k zväčšeniu jeho majetku, žiadnym
spôsobomnemalztohoprofit.Tvrdí,žebezdôvodnéobohateniepodľaust.§451anasl.OZjepostavené

na tej skutočnosti, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, teda iba
ten má vydať obohatenie, kto sa reálne obohatil na úkor iného a nie ten, kto z priznaného práva nemá
žiaden majetkový prospech.

11.2. V ďalšom namieta aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na základe
uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

12. Žalobca navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

13. Reagujúc na vyjadrenie žalobcu, žalovaný v 2/ rade opakuje argumenty uvádzané už v priebehu
konania a v odvolaní.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 2/ rade
ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. a), t.j. že neboli splnené procesné podmienky a písm.
b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a

právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené
podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou
súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu procesná subjektivity, procesná

spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

19. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.11.2024 o 11.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania,
ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného
dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne

právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho
správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

23. Strana sporu znáša trovy spojené s účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP), a to
buď trvale zo svojho, alebo má nárok na ich náhradu, ak boli splnené zákonom vymedzené okolnosti
(mimo iného aj ak bola v konaní úspešná - § 255 ods. 1 CSP).
V prípade, ak bola úspešná strana (t.j. strana, ktorá má na náhradu svojich trov účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie práva právo), v konaní zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške

náhrady trov ako prijímateľa náhrady advokáta (§ 263 ods. 1 CSP).
Ak je teda strana sporu zastúpená na základe splnomocnenia advokátom, stáva sa advokát prijímateľom
prisúdených trov, a to v plnom rozsahu, t.j. aj výdavkov, ktoré platila strana sporu v spore sama a uplatnila
ichakopreukázateľné,odôvodnenéaúčelnévynaloženévýdavky.Zároveňplatí,žeaktrovybolisúdnym
rozhodnutím priznané strane sporu, advokát nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak,

než na základe dohody s klientom, pričom je povinný vykonať ich vyúčtovanie.

23.1. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pasívne legitimovaným v konaní je strana sporu, nie právny
zástupca, pretože strane sporu bola priznaná náhrada trov konania. Ustanovenie § 263 CSP nezakladáprávo na plnenie v prospech advokáta strany sporu, ktorá bola v konaní úspešná, ale je určením
platobného miesta.

23.2. Odvolanie alebo výpoveď splnomocnenia sú jednostrannými právnymi úkonmi, ktoré sú
adresované druhej strane dohody o zastúpení, v dôsledku ktorých splnomocnenie zaniká. Súd v rámci
prebiehajúceho sporového konania nemá o reálnom zániku splnomocnenia vedomosť a je oprávnený
legitímne konať s dôverou v jeho platnosť a záväznosť. Z uvedeného dôvodu § 92 ods. 3 CSP
ustanovuje, že odvolanie alebo výpoveď splnomocnenia sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana

alebo zástupca oznámili. Pre súd teda nie je relevantné, kedy splnomocnenie zaniklo, ale kedy došlo
k oznámeniu tohto zániku. Pred oznámením zániku splnomocnenia koná súd „lege artis“ so zástupcom.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak ako platobné miesto
označil právneho zástupcu.

23.3. Nedôvodnou je aj námietka o tom, že právny zástupca porušil svoju povinnosť oznámiť súdu

zánik splnomocnenia. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že k zániku splnomocnenia došlo odvolaním zo
strany splnomocniteľa (v tomto konaní žalovaného), teda bolo predovšetkým v jeho záujme ako osoby,
ktorá daný právny úkon (odvolanie splnomocnenia) vykonala, oznámiť túto skutočnosť súdu (aj keď
oznámenie môže urobiť aj druhá strana).

24.Lenpreúplnosťodvolacísúdudáva,že§33bods.6OZani§22ods.5ZoAsanevzťahujúnaprípady,
keďsplnomocneniezaniknevdôsledkujehoodvolaniasplnomocniteľom(akojetovprejednávanejveci),
teda z vôle zastúpenej strany.

25. Odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné pričítať ani nepreskúmateľnosť

a nedôvodnosť, pretože jasne, výstižne a zrozumiteľne uviedol ako ustálil zistený skutkový stav, pod aké
právne normy ho podriadil a aké práva a povinnosti pre strany sporu z nich vyvodil.

26. Opäť len pre úplnosť odvolací súd udáva, že žalovaný si môže ním tvrdené nároky vo vzťahu
k právnemu zástupcovi uplatniť na to určenými právnymi prostriedkami.

27. Pokiaľ ide o odvolateľom tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd
udáva, že v odvolaní nestačí len formálne odvolací dôvod citovať, ale je potrebné aj uviesť, v akom
pochybení/postupe súdu prvej inštancie jeho naplnenie spočíva. Odvolací súd konštatuje, že uvedené
odvolateľ neuviedol, preto nebol tento odvolací dôvod predmetom odvolacieho prieskumu.

28. Na základe vyššie uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený (§
387 ods. 1 CSP).

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).