Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123220336
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123220336.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C., D. X, zastúpeného Mgr. Matúšom Nestorom, advokátom, Košice, Alžbetina 41, proti žalovanému
LAGIN reality - realitná kancelária s.r.o., Košice, Hlavná 8, IČO: 52 454 037, zastúpenému JUDr. Ľubou
Berezňaninovou, PhD., advokátkou, Prešov, Hlavná 45, o zaplatenie 2 000,- eur s prísl., o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu č. k. 77C/3/2023-110 z 13.03.2024 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e uznesenie a konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozhodnutím rozhodol,

že konanie prerušuje do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod
spisovou značkou 45T/48/2023.

2.1.Žalobca sa žalobou podanou 25.01.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 2000,-
eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že v septembri 2019 z
dôvodu záujmu o kúpu garáže kontaktoval žalovaného. Po obhliadke garáže 11.09.2019 prejavil záujem

o jej kúpu, a preto 14.09.2019 podpísal so žalovaným Dohodu o úhrade zálohy za garáž nachádzajúcej
sa na E. F., súpisné číslo XXXX, parc. č. XXXX a súčasne mu v hotovosti uhradil depozit vo výške 2
000,- eur ako časť kúpnej ceny. Predaj sa mal uskutočniť najneskôr do 30.09.2019, do ktorej doby mala
byť uzatvorená kúpna zmluva. Do tohto dátumu však žalovaný nevykonal, ani nevybavil ani základné
náležitosti, preto ho požiadal o vrátenie depozitu. Nakoľko k podpisu zmluvy nedošlo a z dôvodov na
strane predávajúceho, žalovaný mal podľa Dohody o úhrade zálohy vrátiť žalobcovi depozit do 24 hodín.

Vzniknutú situáciu riešil aj s políciou, podal trestné oznámenie, no peniaze mu do dnešného dňa vrátené
neboli.
2.2.Súd napadnutým rozhodnutím vyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 45T/48/2023 s odôvodnením, že v
prebiehajúcom trestnom konaní sa riešia zásadné otázky týkajúce sa prejednávaného sporu, či už ide
o otázku samotnej viny, ako aj uplatnenej náhrady škody, o ktorej môže trestný súd tiež sám rozhodnúť

vo veci samej.
2.3.Súdu bolo známe, že na Mestskom súde Košice prebieha trestné konanie vedené pod sp. zn.
45T/48/2023, v ktorom v postavení obžalovaného vystupuje žalovaný a v postavení poškodeného
žalobca. Z podanej obžaloby v trestnom konaní a z podanej žaloby v prebiehajúcom spore bolo súdu
zrejmé, že tieto sa zakladajú na rovnakom skutkovom základe a medzi totožnými stranami konania.
2.4.Dodal, že o žalovaným namietanú prekážku veci začatej v civilnom konaní nemôže ísť, keďže žaloba

bola podaná na upomínacom súde a na tunajší súd postúpená 27.06.2023 a obžaloba bola podaná až
22.12.2023.3.1.Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm.
a), b) a h) CSP.

3.2.Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu.
3.3.Žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s právnymi závermi prezentovanými súdom prvej inštancie
v napadnutom uznesení a považuje ich za svojvoľné a nesprávne, nakoľko prijatie finančných
prostriedkov, ktorých vydania sa žalobca v predmetnom konaní domáha, ako aj ich nevrátenie
nespochybňuje ani sám žalovaný, keďže doposiaľ namietal len premlčanie žalobcom uplatneného

nároku. Vznesenú námietku premlčania považoval za absolútne nedôvodnú.
3.4.Podľa názoru žalobcu posúdenie viny žalovaného a prípadné uloženie trestu v trestnom konaní sp.
zn. 45T/48/2023 nie je podstatnou otázkou, od výsledku ktorej závisí aj výsledok tohto predmetného
konania v zmysle § 162 ods.1 CSP. Nakoľko žalovaný nepopiera prevzatie finančných prostriedkov od
žalobcu a ich následné nevrátenie, výsledok trestného konania považoval pre toto súdne konania za
irelevantné.

3.5.Skutočnosť, že v inom konaní iný súd posudzuje určenie trestnoprávnej zodpovednosti žalovaného
nepovažoval za zákonný dôvod na prerušenie tohto súdneho konania.
3.6.S poukazom na uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/197/2019 z 24.02.2021, ako aj na
znenie čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 17 CSP namietal zmätočnosť, neodôvodnenosť
napadnutého rozhodnutia a porušenie základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a

základných zásad civilného konania.
3.7.Nedôvodným prerušením konania na vopred neurčitú dobu dôjde podľa názoru žalobcu k zbytočným
prieťahom.

4.1.Žalovaný sa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že akékoľvek meritórne rozhodnutie, ktoré

by bolo vydané v tomto civilnom konaní o tom istom nároku, ktorý by žalobca už skôr uplatnil v trestnom
konaní, by bolo predčasné a nezákonné.
4.2.S poukazom na § 46 ods.4 z. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok trval na svojom právnom názore,
že vo vzťahu k nároku na náhradu škody, už skôr uplatnenému v trestnom konaní je rovnako potrebné
uplatniť zákaz konania o tej istej veci, t.j. aj v trestnom konaní, aj v civilnom konaní, pričom zdôraznil, že

existujúcu procesnú situáciu spôsobil výlučne sám žalobca, ktorý sa svojho nároku na náhradu škody,
event. na vydanie bezdôvodného obohatenia, mohol od počiatku domáhať priamo na civilnom súde.
Keďže sa však tohto nároku domáhal najprv v trestnom konaní, neostáva žalobcovi nič iné, ako vyčkať
za výsledkom tohto trestného konania.
4.3.Namietal tvrdenie žalobcu, že prerušenie konania je na úvahe konajúceho súdu a je upravené len

ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť, pričom prichádza do úvahy iba v nevyhnutných
prípadoch, nakoľko napriek tomu, že konajúci súd prerušil predmetné konanie podľa § 164 CSP (z
fakultatívneho dôvodu) neznamená, že paušálne dochádza k prerušeniu konania iba na základe úvahy
konajúceho súdu a je len procesnou možnosťou, nie povinnosťou súdu.
4.4.Podľa názoru žalovaného právne posúdenie viny žalovaného v trestnom konaní má nevyhnutný

dopad na to, či trestný súd rozhodne aj o náhrade škody uplatnenej žalobcom, ako poškodeným v
trestnom konaní. Ak trestný súd nezistí vinu žalovaného, náhradu škody žalobcovi v adhéznom konaní
neprizná a žalobcovi ostane len domáhať sa tejto náhrady škody v civilnom konaní.
4.5.Konečné rozhodnutie súdu v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 45T/48/2023, očividne vyrieši
otázku viny/neviny žalovaného a na ňu priamo nadväzujúcu otázku výšky náhrady škody uplatnenej

žalobcom, ako poškodeným, ktoré nemôže vyriešiť súd v predmetnom konaní. Vyriešenie týchto otázok
má zásadný vplyv na konečné rozhodnutie v tomto civilnom konaní.
4.6.Vzhľadom na vyššie uvedené považoval odvolanie za nedôvodné a odvolaciemu súdu navrhol aby
napadnuté uznesenie potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5.Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní.

6.Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní skôr, než

pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci
konať, tzv. procesné podmienky (§ 161 CSP).8.1.Podľa § 161 ods.1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8.2.Podľa § 161 ods.2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.
8.3.Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

9.Mestský súd Košice na základe žiadosti odvolacieho súdu 14.11.2024 oznámil, že trestné konanie

vedené pod sp. zn. 45T/48/2023 nie je právoplatne skončené.

10.1.Podľa § 10 ods.14 z. č. 301/2005 Z. z. trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné
stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia
orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek
od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí

trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom
konaní vo veci samej.
10.2.Podľa § 46 ods.3 z. č. 301/2005 Z. z. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený

uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
10.3.Podľa § 46 ods.4 z. č. 301/2005 Z. z. návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už
rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní.
10.4.Podľa § 199 ods.1 z. č. 301/2005 Z. z., ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods.1 alebo

2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného
oznámenia,akhotrebadoplniť.Trestnéstíhaniesazačnevydanímuznesenia.Akhrozínebezpečenstvo
z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného
úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného
stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného

stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi
najneskôr do 48 hodín.
10.5.Podľa § 199 ods.2 z. č. 301/2005 Z. z. policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o
skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.
10.6.Podľa § 287 ods.1 z. č. 301/2005 Z. z., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým

spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods.1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ

uhradená.
10.7.Podľa § 288 ods.1 z. č. 301/2005 Z. z., ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného

treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak
je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a
identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.
10.8.Podľa § 288 ods.2 z. č. 301/2005 Z. z. na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným
orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu

prizná len sčasti.
10.9.Podľa § 288 ods.3 z. č. 301/2005 Z. z., ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

11.1.Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada
súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka „procesné
podmienky“, nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného
sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoca príslušnosť), b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť
zastúpenia...), c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti), d)
negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie).

11.2.Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstrániteľným nedostatkom
procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na súde
(ktoromkoľvek) prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu
konania a skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe
neskôr podanej žaloby, zastaví.

11.3.Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený
na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán a
totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/280/2010).
11.4.Vo vzťahu k totožnosti osôb nie je samo o sebe významné, či majú rovnaké osoby v rôznych

konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak vystupujú v jednom konaní ako žalovaní a v druhom
konaní ako žalobcovia). Tých istých osôb sa konanie týka i v prípade, že v neskoršom konaní vystupujú
právni nástupcovia ( z dôvodov univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) osôb, ktoré sú (boli) účastníkmi
už skončeného konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/4338/2015).

12.1.Z trestného konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 45T/48/2023 je zrejmé, že
žalovaný (spolu s G. H. I. ako fyzickou osobou oprávnenou konať za žalovaného) bol prokurátorom
Okresnej prokuratúry Košice II obžalovaný, pretože prostredníctvom G. H. I. ako svojho štatutárneho
orgánu konajúceho v jej mene a v rámci podnikateľskej činnosti a v jej prospech, úmyselne zabezpečiť
jej neoprávnený finančný prospech tým, že prostredníctvom konateľky obvinenej G. H. I., ktorá fyzicky

za túto spoločnosť koná, ako sprostredkovateľ predaja garáže na parcele XXXX, súpisné číslo XXXX
J. C. na ulici E. F. v hodnote 17 500,- eur uzavrela so záujemcom o kúpu predmetnej garáže A. B.
14.09.2019 Dohodu o úhrade zálohy - blokovacieho depozitu vo výške 2 000,- eur, ktorú jej vyplatil
v hotovosti 14.09.2019 s tým, že k predaju garáže malo dôjsť do 30.09.2019, pričom v Dohode bolo
uvedené, že preberajúci sa v ďalšom zaväzuje k vráteniu blokovacieho depozitu do 24 hodín v prospech

odovzdávajúceho v prípade, ak nedošlo k podpisu predmetnej zmluvy, a to z dôvodov na strane vlastníka
nehnuteľnosti - predávajúceho, pričom k predaju predmetnej garáže nedošlo v dohodnutom termíne a
aj napriek tomu, že poškodený (A. B. - žalobca) prejavil záujem o kúpu garáže 03.10.2019 a následne
požadoval vrátenie zálohy, k predaju garáže nedošlo a záloha mu vrátená nebola, čím A. B. bola
spôsobená škoda vo výške 2000,- eur. Žalobca má teda v predmetnom trestnom konaní postavenie

poškodeného.
12.2.Odvolací súd z obsahu zápisnice o výsluchu poškodeného (žalobcu) z 05.02.2020 uskutočnenom
na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, OO PZ Košice Západ zistil, že žalobca si uplatnil v trestnom
konaní náhradu škody, keď zo zápisnice vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa
§ 46 Trestného poriadku vo výške 2 000,- eur.

13.1.Vychádzajúc z uvedených okolností odvolací súd konštatuje, že žalobca (poškodený v trestnom
konaní) nárok na zaplatenie dlžnej sumy si uplatnil už v adhéznom konaní 05.02.2020, nie je možné ten
istý nárok uplatniť v konaní pred civilným súdom medzi tým istým žalobcom (poškodeným v trestnom
konaní) a žalovaným (obžalovanou v trestnom konaní).

13.2.Žaloba v civilnom sporovom konaní bola na súd podaná 25.01.2023, teda v čase už po uplatnení
nároku na prisúdenie náhrady škody spôsobenej prečinom v trestnom konaní.
13.3.Súd konštatuje, že skutkové okolnosti, z ktorých žalobca (poškodený v trestnom konaní) vyvodzuje
svoj nárok v konaniach vedených na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 77C/3/2023 a sp. zn.
45T/48/2023 sú totožné, keď v oboch konaniach tvrdí rovnaké skutkové okolnosti o zaplatení finančného

depozitu vo výške 2 000,- eur žalovanému (obžalovanej v trestnom konaní) na základe Dohody o
úhrade zálohy - blokovacieho depozitu zo 14.09.2019 z dôvodu záujmu o kúpu nehnuteľnosti - vyššie
špecifikovanej garáže, následnom neuzatvorení kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne do 30.09.2019 z
dôvodu na strane žalovaného a nevrátení zaplateného depozitu napriek výzve žalobcu.
13.4.Odvolací súd má za to, že v oboch spomínaných konaniach ide o totožnosť subjektov vo vzťahu

k uplatnenému nároku (neprihliada sa na to, v akom sú procesnom postavení) a totožnosť predmetu
konania, vyplývajúceho z rovnakého skutku.14.1.Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je z hľadiska civilného sporového
procesu začatím konania a tvorí prekážku začatého konania, ak žaloba v civilnom procese bola
podaná na súd až potom, ako bol už urobený návrh na prisúdenie náhrady škody v trestnom konaní

(R 22/1979, obdobne i rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 655/2013). Nakoľko v čase
vydania napadnutého rozhodnutia o prerušení konania bola prekážka veci začatej ako neodstrániteľný
nedostatok procesnej podmienky daná, súd prvej inštancie nemal konanie prerušiť ale mal konanie
zastaviť.
14.2.Aj z ustálenej judikatúry vyplýva záver, že na konštatovanie prekážky začatého konania, tzv.

prekážky litispendencie sa nemusí jednať o dve rovnaké občianskoprávne konania na rovnakom
okresnom súde. Litispedencia je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté
konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od
ktorých sa odvodzuje právo (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/12/2020).
14.3.Prekážku prv začatého konania môže zakladať aj uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom
konaní, ak ten istý nárok bol následne uplatnený v občianskom právnom konaní. Prekážkou už začatého

konania môže byť v prípade nároku na náhradu škody, ak si tento nárok poškodený uplatňuje v trestnom
konaníasúdvtomtotrestnomkonaníotomtonárokukoná,tedaneodkážepoškodenéhosjehonárokom
na samostatné občianskoprávne konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/12/2020).

15.1.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nároku žalobcu - poškodeného sa rozhoduje v tzv. adhéznom

konaní (§ 287 a § 288 Trestného poriadku), ktoré je však súčasťou trestného konania. V adhéznom
konaní môže aj trestný súd priznať poškodenému právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom,
pokiaľ si poškodený uplatní nárok na náhradu riadne a včas, teda do skončenia vyšetrovania, resp.
skráteného vyšetrovania. Osobitosťou adhézneho konania je, že o návrhu poškodeného sa rozhoduje
s použitím hmotného práva iného právneho odvetvia ako trestného práva (najmä občianskeho práva),

ale vždy s aplikáciou ustanovení Trestného poriadku.
15.2.Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno posúdenie otázky litispendencie súdom prvej inštancie
považovať za správne.
15.3.Pokiaľ teda žalobca podal žalobu v civilnom konaní na súde 25.01.2023, jeho nárok bol uplatnený
v civilnom konaní neskôr, a preto je za splnenia podmienok podľa § 159 CSP potrebné takéto neskôr

začaté konanie zastaviť.

16.1.Odvolací súd v uvedenej súvislosti poukazuje na fakt, že pokiaľ sa rozhodne v adhéznom konaní
o náhrade škody (aj o jej výške), nebude možné uplatňovať rovnaký nárok na náhradu na škody v
občianskom súdnom konaní z dôvodu veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata).

16.2.Odvolací súd pokladá za nutné dodať, že uvedené platí i opačne. Z judikatúry vyplýva, že ak
sa o nároku na náhradu škody rozhodlo v občianskoprávnom konaní alebo inom príslušnom konaní,
nemožno ho uplatniť v trestnom konaní. Takým rozhodnutím treba rozumieť aj rozhodnutie, ktoré dosiaľ
nie je právoplatné. Účelom totiž je, aby sa o nároku na náhradu škody urýchlene rozhodlo. Ak sa tak
už stalo, hoci aj neprávoplatným rozhodnutím, tento účel sa splnil, a preto poškodený nemôže urobiť

návrh, aby sa o jeho nároku na náhradu škody znovu rozhodlo v trestnom konaní (R II/1962). Vzhľadom
k prebiehajúcemu adhéznemu konaniu je možné, že o výške náhrady škody bude rozhodnuté v tomto
konaní.
16.3.Rovnako tak uvedené platí aj v prípade litispendencie, t.j. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený
v adhéznom konaní, nie je možné uplatniť tento nárok samostatne aj v civilnom konaní.

16.4.Na základe vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že ak súd v trestnej veci odkáže poškodeného
(žalobcu) s náhradou škody na civilné konanie podľa § 288 Trestného zákona, tak je to pre poškodeného
(žalobcu) záväzné až vtedy, ak bude rozhodnutie právoplatné a túto škodu si bude musieť uplatniť novou
žalobou.
16.5.Odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že prerušenie konania by bolo vhodné len za

predpokladu, že civilné konanie by bolo začaté skôr ako trestné konanie a otázka viny by bola pre civilné
konanie dôležitá.

17.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 389 ods.1 písm. a) CSP v spojení s § 391 ods.1
CSP a § 159 CSP napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie zastavil.

18.Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.19.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorých, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. Zastavenie konania v tomto prípade zavinil žalobca, pretože si uplatnil

nároknanáhraduškodyvadhéznomkonaníanásledneajžalobouvcivilnomkonaníasvojímsprávaním
tak spôsobil vedenie dvoch, síce rôznych konaní o tom istom nároku medzi tými istými subjekty. Preto
súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

20.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).