Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Saz/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100099
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100099.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX/
X, XXXX B., D., právne zastúpený: JUDr. Gabriela Borovská, advokátka, so sídlom Kpt. Nálepku 20,
Michalovce, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Prezídium PZ, Úrad Hraničnej a cudzineckej
polície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
PPZ-HCP-PO2-1-013/2025-Sk zo dňa 13.01.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový správny orgán (Mobilná jednotka Policajného zboru Prešov) podľa § 87 ods.1 písm.a)
zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ako „zákon o pobyte cudzincov“) rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO5-74-010/2024-AV zo dňa 29.11.2024,

žalobcu administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky na územie D. podľa § 77 ods.1 zákona o
pobyte cudzincov. Podľa 87 ods.1 zákona o pobyte cudzincov uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie
Slovenskej republiky na dobu 5 rokov. Určil žalobcovi podľa § 87 ods.8 zákona o pobyte cudzincov
povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote 30 dní.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.

PPZ-HCP-PO2-1-013/2025-Sk zo dňa 13.01.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že potvrdil
napadnuté rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol.

3. Žalobca proti napadnutému rozhodnutiu podal dňa 07.02.2025 správnu žalobu z dôvodu, že
zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo
zakladá žalobný dôvod v zmysle ustanovenia § 191 ods.1 písm.e) Správneho súdneho poriadku a že

skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnym spisom a nemá v nich oporu, čo zakladá žalobný dôvod v zmysle ustanovenia § 191
ods.1 písm.f) Správneho súdneho poriadku a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo
zakladá žalobný dôvod v zmysle § 191 ods.1 písm.g) Správneho súdneho poriadku.

4. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd podľa § 237 ods.2 v spojení s § 185
písm.a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe
odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil.

5. Výzvou zo dňa 11.02.2025 správny súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanej žalobe a návrhu
na priznanie odkladného účinku.6. Žalovaný na uvedenú výzvu zaslal súdu podanie zo dňa 18.02.2025, v ktorom reagoval na návrh na
priznanie odkladného účinku. Podľa žalovaného právny zástupca žalobcu ani dostatočne nevymedzil
konkrétny dôvod v zmysle § 185 písm.a) Správneho súdneho poriadku a skutkové okolnosti s ním

spojené. Právny zástupca žalobcu neuviedol relevantné skutočnosti k tomu, aká konkrétna hrozba
existuje, či sa jedná o hrozbu závažnej ujmy, či značnej hospodárskej škody, či ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu v
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby neuviedol vôbec žiadne dôvody, sa žalovaný k
uvedenému návrhu vyjadruje len vo všeobecnosti. Zároveň podľa žalovaného pre priznanie odkladného

účinku správnej žalobe nie je splnená zákonná podmienka, a to že priznanie odkladného účinku nie je v
rozpore s verejným záujmom a taktiež žalovaný uviedol, že sa primeranosťou dopadov preskúmavaného
rozhodnutia na súkromný a rodinný život dostatočne zaoberal a svoju hodnotiacu úvahu uviedol v
preskúmavanom rozhodnutí. Jedným z dôsledkov preskúmavaného rozhodnutia je to, že žalobca bol
vyhostený, nie z územia schengenského priestoru do tretej krajiny, ale z územia Slovenskej republiky
na územie D., ktorého je štátnym príslušníkom. Rovnako aj členovia jeho najbližšej rodiny sú maďarskí

štátni príslušníci. Pričom žalobca vie rozprávať maďarským jazykom, čo uviedol aj v zápisnici pred
vydaním prvostupňového rozhodnutia a má tam trvalý pobyt. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to,
že skutočnosti uvedené v správnej žalobe neodôvodňujú priznanie odkladného účinku správnej žaloby
a rovnako tak nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

7. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

8. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

9. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 SSP sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

10. Podľa § 237 ods.1 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.

11. Podľa § 237 ods.2 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu
so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú

ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní
od jeho podania.

12. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Podľa § 149 ods.2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

14. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.

15. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byťzákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

16. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,

závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný
preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom
napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú

do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
Správny súd považuje za nutné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku žalobe predstavuje iba určitú
výnimku, nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho orgánu súdu vo veci samej nastúpia

právne následky predpokladané v ust. 186 ods.1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom
vyhovenia správnej žalobe.

17.Správnysúdsprihliadnutímnaustanovenie§237a§185SSPvdanejveciskúmal,čisúkumulatívne
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

18. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
a vyjadrením žalovaného, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd má za to, že nie sú
kumulatívne naplnené všetky zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca síce
v obsahu správnej žaloby poukazuje na reálnu hrozbu vyhostenia, avšak tá sama o sebe nemôže byť

dôvodomnapriznanieodkladnéhoúčinkujehožalobe.Vprípadeakbyzákonodarcachcelpriznaťkaždej
žalobe, ktorá smeruje proti rozhodnutiu správneho orgánu o vyhostení odkladný účinok, priznal by tento
odkladný účinok žalobe žalobcu automaticky bez ďalšieho, ako tomu je napr. v konaní podľa § 207 SSP
- konanie vo veci azylu. Avšak v konaní podľa § 231 SSP tomu tak nie je a je práve na žalobcovi, aby
vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku osvedčil súdu potrebu priznania odkladného účinku.

19. „Na konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku sa pritom v zmysle tretej vety § 237 ods.2
SSP použijú ustanovenia upravujúce odkladný účinok v rámci všeobecnej správnej žaloby (§ 185 až
189 SSP). V konaní vo veciach administratívneho vyhostenia možno pritom aplikovať oba dôvody pre
priznanie odkladného účinku uvedené v § 185 SSP. Vo vzťahu k dôvodu vymedzenému v § 185 písm.a)

SSP je namieste predovšetkým argumentovať tým, že v prípade výkonu administratívneho vyhostenia
by ochrana poskytovaná správnym súdom už v podstate nemala zmysel. Ohľadom dôvodu uvedeného v
§ 185 písm.b) SSP by mohlo do úvahy prichádzať spochybňovanie platnosti tých európskych nariadení
a smerníc alebo ich častí, ktoré sa týkajú administratívneho vyhostenia (Baricová, J., Fečík, M., Števček,
M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, § 237).“

20. Pokiaľ teda žalobca len všeobecne uviedol, že žiada priznanie odkladného účinku, bez náležitého
odôvodnenia, nemôže s takýmto odôvodnením návrhu na priznanie odkladného účinku súd súhlasiť.
Bolo povinnosťou žalobcu v zmysle § 185 písm.a) SSP uniesť dôkazné bremeno a preukázať
na podklade dôkazov opodstatnenosť odkladného účinku. Nepostačuje len uvedenie všeobecného

konštatovania o tom, že žiada priznať nárok na odkladný účinok.

21. Okrem uvedeného, žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že by priznaním odkladného účinku
žalobe nedošlo k ohrozeniu verejného záujmu, keďže sa týmto aspektom priznania odkladného účinku
v návrhu vôbec nevenoval. Teda žalobca primárne nijakým spôsobom zákonnú podmienku neohrozenia

verejného záujmu nepreukázal.

22.Vzhľadomnato,žesúdnemázostranyžalobcuzapreukázanétvrdenia,ktorébyosvedčovalihrozbu
závažnej ujmy, ktorá mu hrozí z účinkov rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-1-013/2025-Sk zodňa 13.01.2025 a ktoré by osvedčovali podmienku neohrozenia verejného záujmu, správny súd v súlade
s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

23. Na doplnenie súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku
žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou,
ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 237 v spojení s 185 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods.2 písm.e/ SSP).