Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/126/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3523200737
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3523200737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o mal. A.
B., nar. dňa XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, G. H. G. E.,
zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom, so sídlom Haškova 18, Nové
Mesto nad Váhom a otca C. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, J., zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, o návrhu matky
na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín č.k. NM-9P/39/2023-412 zo dňa 14. marca 2024 v spojení s opravným uznesením č.k.
NM-9P/39/2023-417 zo dňa 21. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. NM-9P/39/2023-412 zo dňa 14. marca 2024 v spojení
s opravným uznesením č.k. NM-9P/39/2023-417 zo dňa 21. marca 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol tak, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa
zveruje do osobnej starostlivosti matky; zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia.

Podľa výroku II. otec je oprávnený sa s mal. A. stretávať v každom párnom týždni vždy v stredu od
09,00 hod. do 11,30 hod. a od soboty od 09,00 hod. do nedele do 18,30 hod., v každom nepárnom
týždni vždy od štvrtka od 09,00 hod. do piatka do 18,30 hod.. Otec dieťa prevezme a odovzdá v mieste
bydliska matky. Výrokom III. rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu mal. A. sumou 600,-
Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom
15.03.2023. Podľa výroku IV. otec je povinný prispievať maloletej A. na tvorbu úspor sumou 400,-Eur
mesačne, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred na osobitný účet maloletej zriadený matkou

maloletej počnúc dňom 15.03.2023. Matka je povinná oznámiť otcovi maloletej číslo účtu a peňažný
ústav, v ktorom je účet zriadený do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku V. nedoplatok na
zročnom výživnom za dobu od 15.03.2023 do 28.02.2024 v celkovej sume 1.963,70 Eur je otec povinný
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. rozhodol, že nedoplatok na úsporách maloletej
za dobu od 15.03.2023 do 28.02.2024 v celkovej sume 1.819,35 Eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VII. zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 10.03.2023 č.k. 9P/24/2023-38 počnúc právoplatnosťou rozsudku. O nároku na náhradu trov

prvoinštančného konania rozhodol výrokom VIII. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na návrh matky, ktorým sa domáhala zverenia mal.
A. do jej osobnej starostlivosti, zaviazať otca platením výživného a výživného na osobitný účet zriadený
matkou na meno maloletej, upraviť styk otca s dieťaťom a na jeho zdôvodnenie ako aj na doplnenie

tohto návrhu.

3. Okresný súd uviedol, že uznesením zo dňa 10.03.2023 č.k. 9P/24/2023-38 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.05.2023 sp.zn. 27CoP/35/2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
maloletú A. ponechal v osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu

maloletej sumou 400,-Eur mesačne.

4. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd uviedol obsah vyjadrenia otca k návrhu matky, poukázal na
vykonané dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, písomnými vyjadreniami rodičov k návrhu,
správou zo šetrení kolízneho opatrovníka, správami o príjmoch a výdavkoch rodičov, o ich majetku,
výsluchom rodičov a za aplikácie ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 7, § 65

ods. 1, 2, § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

5. Okresný súd mal zistené, že maloletá A. pochádza z nemanželského vzťahu jej rodičov, ktorí žili v
spoločnej domácnosti do 26.01.2023, kedy matka spolu s maloletou A. odišli bývať z J. do G. H. G. E. do
pôvodného bydliska matky. Od tejto doby k obnoveniu spolužitia rodičov nedošlo. Maloletá je v prevažnej

starostlivosti matky, otec sa však aktívne snaží na starostlivosti o dieťa podieľať. Počas konania došlo k
posunu v tom smere, že otec začal tráviť s dieťaťom so súhlasom matky dlhšiu dobu. Pôvodne prebiehal
kontakt otca s dcérou v utorok dve hodiny, prípadne sa rodičia dohodli na inom dni, a tiež v nedeľu,
kedy si otec brával maloletú na 5 hodín a cestoval s ňou do J.. Matka aktívne s otcom spolupracovala,
najskôr s otcom chodievala aj ona, avšak následne chodila dcéra už iba s otcom. Postupne s ňou otec

trávil celú nedeľu sám. Situácia sa zmenila postupne tak, že otec si dcéru bráva väčšinou v utorok medzi
09,00 hod. a 11,00 hod., chodievajú do herne alebo do parku a počas každého druhého víkendu vždy
v sobotu a v nedeľu. Prespatie u otca s výnimkou poobedného spánku ešte rodičia nevyskúšali. Otec
je s dieťaťom v dennom kontakte aj prostredníctvom aplikácie i keď v súčasnosti signalizoval problémy
s tým, že dieťa nevie pri hovore vydržať, čo pripisuje tomu, že došlo k posunutiu času videohovorov.

Podľa vyjadrenia matky je však dcéra veľmi živá, nedokáže vydržať v sedačke, sedí pri stolčeku, kde
však nevie dlho obsedieť, pri hovore sa nudí.

6. Okresný súd mal za zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú čiastočne narušené, avšak obaja
sú ochotní urobiť v záujme svojej dcéry ústupky a snažia sa dohodnúť. Svedčí o tom posun v stretávaní

sa otca s dcérou, keď postupne trávi s dieťaťom viac času (v súčasnosti počas každého druhého
víkendu v sobotu i nedeľu celý deň). Zo strany matky neboli signalizované žiadne vážnejšie nedostatky
v starostlivosti otca o dcéru a nebolo ani zistené, že dieťa nie je schopné bez matky vydržať aj dlhšiu
dobu. Matka uviedla, že situácia je momentálne lepšia, keďže dieťa je staršie. Rodičia zatiaľ nevyskúšali
situáciu, že by dieťa zostalo s otcom cez noc bez prítomnosti matky, avšak i podľa matky je to možné,

keďže v rámci záverečnej reči bol zo strany matky styk navrhnutý okrem iného od soboty rána do nedele
do 17,00 hod..

7. Podľa okresného súdu v súčasnosti ešte čas na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov
nedozrel. Dieťa bolo až do súčasnosti v prevažnej starostlivosti matky, na takýto režim je zvyknuté a

ťažko možno predpokladať, že v tejto chvíli by bolo možné bez prípravy prejsť na striedanie dieťaťa u
rodičov v týždňových intervaloch. Dieťa vo veku 2 rokov potrebuje pravidelný režim a častejší kontakt s
rodičom. Odlúčenie od matky, na ktorú je dieťa v súčasnosti zvyknuté, na tak dlhú dobu ako je týždeň,
je nereálne. V záujme dieťaťa je, aby sa postupne predlžoval pobyt u otca bez prítomnosti matky a
aby styk otca a kontakt otca s dieťaťom bol čo najčastejší, pričom nemusí byť nevyhnutne dlhý. Preto

okresný súd maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá až doposiaľ zabezpečovala osobnú
starostlivosť o dieťa v prevažnej miere, je pre dieťa primárnou vzťahovou osobou a otcovi upravil styk
tak, aby s dieťaťom bol pravidelne a v dlhších časových intervaloch. V jednom týždni tak bude s dieťaťom
vždy v stredu a následne od soboty do nedele a v druhom týždni opäť dva dni s prespatím od štvrtka
do piatka. Je zrejmé, že postupne s pribúdajúcim vekom dieťaťa nemusí byť táto úprava pre dieťa a ani

pre rodičov úplne vhodná, je však predovšetkým na rodičoch, aby sa postupne prispôsobovali potrebám
a veku dieťaťa. S pribúdajúcim vekom sa dá predpokladať, že kontakt s otcom bude môcť byť dlhší a
môže tiež dôjsť k zmene intervalov stretnutí. Aj samotná úprava styku zo strany súdu nie je nemenná
a v prípade, že sa rodičia v budúcnosti nedohodnú sami, je možné styk upraviť znova. Až doposiaľ sarealizuje aj kontakt otca s maloletou prostredníctvom videohovorov, čo je dôležité pre rozvoj vzťahov
dieťaťa útleho veku. Matka takémuto kontaktu nebráni, i keď je zrejmé, že takáto forma kontaktu nemusí
byť pre dieťa vždy vyhovujúca. Dieťa vo veku 2 rokov nemožno pripútať k stoličke a viesť s ním dlhý

rozhovor, dá sa však zabaviť rôznymi formami. Matka až doposiaľ vychádzala otcovi v ústrety, ak sa
chcel s dcérou stretnúť osobne aj mimo dohodnutých dní, a preto okresný súd nepredpokladal, že by
z jej strany takáto ochota prestala.

8. Pri určení výživného vychádzal okresný súd z potrieb maloletej a možností a schopností oboch rodičov

podieľať sa na jej výžive.

9. Okresný súd skonštatoval, že maloletá A. má potreby primerané svojmu veku, súvisia predovšetkým
so zabezpečením stravy, ošatenia, bývania, hygienou a rozvojom základných zručností. Matka okrem
bežných výdavkov poukázala na náklady spojené s návštevou plaveckého kurzu (75,-Eur mesačne +
náklady na cestovanie do K.) a návštevou cvičenia (45 až 50,-Eur mesačne). Maloletá je zdravá.

10. Za zistené mal okresný súd, že matka maloletej je od novembra 2022 poberateľkou rodičovského
príspevku a rodinných prídavkov, v čase od januára 2023 do júla 2023 bol rodičovský príspevok vo
výške 412,60 Eur, od augusta 2023 do súčasnosti je rodičovský príspevok vo výške 473,30 Eur. Poberá
rodinné prídavky, v súčasnosti vo výške 60,-Eur mesačne. Iný zdroj príjmov nemá. Nemá inú vyživovaciu

povinnosť. Žije v prenajatom byte, kde sú náklady vo výške 180,-Eur mesačne, v súčasnosti má už
rozhodnutie o pridelení väčšieho bytu, kde budú náklady vo výške 300 až 330,-Eur mesačne.

11. Okresný súd zistil, že otec maloletej pôsobí vo viacerých obchodných spoločnostiach. Do 13.02.2024
bol členom predstavenstva CHRANA STERIL, a.s. (od 11.06.2020), do 16.01.2024 bol predsedom

predstavenstva CHIRANA T.Injecta, a.s. (od 19.06.2020), pričom podľa vlastného vyjadrenia pôsobil
v tejto spoločnosti aj ako generálny riaditeľ, kde dosahoval príjem 702,-Eur mesačne. Do 31.12.2023
bol členom predstavenstva v INJECTA, a.s. (od 20.06.2018), spoločnosť zanikla 01.01.2024, kde podľa
vlastného vyjadrenia dostával za činnosť príjem 71,-Eur. Je spoločníkom a konateľom v spoločnosti
Optimize EBIT, s.r.o. (od 05.10.2022), kde podľa vlastného vyjadrenia má príjem ako konateľ 340,-Eur

mesačne a boli mu vyplatené dividendy v roku 2022 vo výške 100.000,-Eur. Bol konateľom v spoločnosti
Sanford s.r.o. (od 19.01.2021), spoločnosť zanikla 25.08.2023. Je konateľom v CHIRANA T.Injecta, s.r.o.
(od 31.08.2014), predsedom a členom správnej rady TL, soukromý nadační fond. V tomto fonde je jeho
vklad 10.000,-Kč a vložené sú tam podiely spoločnosti Optimize EBIT, s.r.o., vo výške 85%.
Zo správ o príjmoch vyplývalo, že:

-zospoločnostiCHIRANAT.Injecta,a.s.,poberalotecmaloletejodjanuára2022príjemvovýške1.000,-
Eurhrubéhomesačne.Dividendyaaniinénefinančnéplneniamuneboliposkytované.Funkciupredsedu
predstavenstva vykonával do 30.11.2023.
-zospoločnostiINJECTA,a.s.,poberalotecmaloletejodjanuára2022príjempriemernevovýške102,38
Eur hrubého mesačne. Dividendy a ani iné nefinančné plnenia mu neboli poskytované. Pracovný pomer

bol skončený 30.11.2023 dohodou.
- zo spoločnosti CHIRANA Steril, a.s., nepoberal otec maloletej žiadny príjem. Dividendy a ani iné
nefinančné plnenia mu neboli poskytované.
- zo spoločnosti Optimize EBIT, s.r.o., poberal otec maloletej od januára 2022 príjem vo výške 339,44
Eur čistého mesačne. V roku 2022 mal vyplatený podiel na zisku vo výške 155.345,92 Eur v čistom. V

tejto spoločnosti má k dispozícii na súkromné použitie osobný automobil LEXUS RX 450H, náklady na
jeho prevádzku si uhrádza sám.
- zo spoločnosti CHRANA T. Injecta, s.r.o., nepoberal otec maloletej od januára 2022 príjem. Dividendy
a ani iné nefinančné plnenia mu neboli poskytované.
Otec maloletej je podľa správy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vlastníkom nehnuteľností v

k.ú. L. H. zapísaných na LV č. XXXX - vinice v celosti, na LV č. XXXX - záhrada, zastavaná plocha a
nádvorie, byt č. X v celosti, LV č. XXXX - pozemky v podiele 1509/836860 a 1529/836860 a 2 nebytové
priestory v celosti, LV č. XXXX - vinica, zastavaná plocha nádvorie, ostatná plocha v celosti, LV č. XXXX
- záhrada, zastavaná plocha nádvorie, nebytový priestor, a nehnuteľností v k.ú. E. zapísaných na LV
č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie v celosti. Je tiež výlučným vlastníkom bytu a dvoch garážových

státí a pivnice v K.. V čase prvého pojednávania otec pri výsluchu uvádzal, že je vlastníkom bytu na D.
ulici a bytu na K. v polovici, druhú polovicu má manželka, vlastníkom domu vo M. N., domu na F. O.,
vlastníkom bytu s X garážami a pivnicou na P. ulici a bytu, dvoch garáží a pivnice v K..Podľa vyjadrenia otca použil na kúpu uvedených nehnuteľností úvery. Zo správ bánk, v ktorých mu boli
poskytnuté úvery, vyplýva, že v L. L., Q. má otec tri úvery:
-vo výške 1.166.500,-Eur (úver z 11.02.2020), kde je splátka úveru 5.816,57 Eur

-vo výške 451.600,-Eur (úver z 03.08.2021), kde je splátka úveru 2.445,98 Eur
-vo výške 600.000,-Eur (úver z 10.03.2022), kde je splátka úveru 3.246,06 Eur.
Pri poskytnutí týchto úverov deklaroval otec príjem zo závislej činnosti vo výške 12.000,- Eur za rok
2019, príjem z výplaty dividend vo výške 66.573,62 Eur za rok 2019 a vo výške 156.893,41 Eur za rok
2020 od spoločnosti Optimize EBIT, s.r.o.. V R. J., a.s., má otec úver vo výške 6.715.989 Kč za účelom

nákupu nehnuteľností, úver bol čerpaný 16.04.2018. Výška splátky je 36.544,70 Kč. V uvedenom období
predkladal otec maloletej daňové priznania za rok 2015 a 2016, potvrdenia o príjmoch v INJECTA, a.s.,
CHIRANA T. Injecta, a.s. a Optimize EBIT, s.r.o., účtovnú závierku spoločnosti Optimize EBIT, s.r.o., za
rok 2015 a 2016, výpisy z účtu preukazujúce úhrady dividend. Podľa správy I., a.s. otec nemá v tejto
banke úver, má k dispozícii kreditnú kartu, pričom príjem, ktorý otec deklaroval na účely prípadného
poskytnutia úveru bol vo výške 57.831,- Sk.

Z lustrácie v bankách na území SR vyplývalo, že otec maloletej má účty, a to v L. L., Q. so zostatkom
9.037,34 Eur, v I. J., a.s. so zostatkom 19.977,30 Eur, 50.687,88 Eur a -575811,01 Eur.
Otec maloletej ďalej predložil nájomné zmluvy na nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom, podľa ktorých:
-prenajímal byt v J. (K.) za cenu 950,-Eur (v zátvorke je následne uvedená cena tisíc Eur) mesačne
-prenajímal dom v J. (F. ulica) za cenu 2.750,-Eur mesačne (nájom ukončený júlom 2023)

-prenajímal byt v K. (O. H.) za 35.000,-Kč mesačne (nájom do 31.10.2023).
Otec maloletej ďalej podľa vlastného vyjadrenia vlastní športovú plachetnicu, ktorú kúpil asi za 20.000,-
Eur pred 8 rokmi, jej hodnota môže byť v súčasnosti podľa vyjadrenia otca 6.000 až 7.000,-Eur. V zime je
loď ukotvená v J., cez leto na G. Q. L., za kotvenie platí asi 1.000,-Eur, za skladovanie cez zimu asi 400,-
Eur. Otec maloletej predložil doklad o kotvení v G. Q. L., podľa ktorého bola cena za kotvenie 790,21

Eur za rok 2022. Cena za kotvenie lode na území SR bola 500,-Eur.
Otec maloletej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi S. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, ktorý s ním žije
v spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrenia otca si jeho rodičia dohodli výživné vo výške 200,-Eur. Syn
navštevuje nemeckú školu, kde sú náklady vo výške 611,-Eur mesačne. Otec uvádzal ďalšie náklady
na syna vo výške cca 600,-Eur mesačne. Otec je ženatý.

12. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za zrejmé, že maloletá má výdavky primerané svojmu
veku a rodičia sú schopní v plnej miere uspokojovať jej potreby. Matka má výrazne obmedzené
možnosti získať iný príjem, ako je poberaný rodičovský príspevok, keďže poskytuje dieťaťu celodennú
starostlivosť. Na strane druhej sú majetkové pomery otca nadštandardné a umožňujú plniť vyživovaciu

povinnosť voči dieťaťu do takej miery, že matka nemusí poskytovať dieťaťu finančnú podporu, ale
iba osobnú starostlivosť. Výživné dieťaťu má zodpovedať nielen potrebám dieťaťa, ale zohľadňovať i
možnosti oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive. Okresný súd ustálil, že za situácie, kedy je matka na
rodičovskej dovolenke, je povinnosťou otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu v plnom rozsahu,
teda v rozsahu pokrytia všetkých výdavkov na dieťa. Matka uviedla, aké sú náklady spojené s maloletou.

Reálne sú nákladmi dieťaťa výdavky na bývanie (v súčasnosti do cca 100,-Eur, od nasťahovania sa
do nového bytu cca 150,-Eur - jedna polovica nákladov), výdavky na stravovanie, ktoré sú vo výške
cca 200,-Eur až 250,-Eur mesačne (zohľadňujúc kvalitu a množstvo stravy dieťaťa vo veku maloletej),
výdavky na oblečenie, hygienické potreby (plienky, obrúsky, kozmetika), výdavok na plávanie vo výške
75,-Eur mesačne + náklady na cestovanie do K. a na cvičenie vo výške 45 až 50,-Eur mesačne. Pri

zohľadnení týchto výdavkov sú náklady na maloletú vo výške cca 500,-Eur mesačne. Následne ešte
pristupujú jednorazové výdavky na hračky a pomôcky (kočiar, detská stolička, odrážadlá a podobne),
prípadne výlety s maloletou. Za týchto okolností okresný súd dospel k záveru, že výživné vo výške 600,-
Eur mesačne zodpovedá všetkým nevyhnutým potrebám dieťaťa, ale i možnostiam otca podieľať sa na
jeho výžive. Matka si vyživovaciu povinnosť plní poskytovaním kompletnej osobnej starostlivosti o dieťa.

Otec bude zabezpečovať starostlivosť o dieťa v rozsahu 2 dni týždenne, teda cca 8 až 10 dní mesačne,
kedy sa bude rovnako podieľať na uspokojovaní výdavkov dieťaťa. Pri posúdení výživného okresný
súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že otec maloletej deklaroval, že jeho výdavky na v súčasnosti už
plnoletéhosyna,ktorýsnímbývavspoločnejdomácnosti,súvovýškecca600,-Eurmesačne.Jezrejmé,
že náklady na dieťa vo veku cca 2 rokov a náklady na dieťa vo veku 18 rokov sú značne rozdielne a

iného charakteru. Je však zrejmé, že matka maloletej je v súčasnej dobe iba poberateľkou rodičovského
príspevku a sama nemôže uhrádzať náklady na dieťa. I s ohľadom na tieto skutočnosti okresný súd
považoval výživné vo výške 600,-Eur za plne opodstatnené.13. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd skonštatoval, že súčasné pomery otca maloletej
sú nadštandardné. I keď otcom deklarovaný mesačný príjem je veľmi nízky (cca 1.000,-Eur), má vyšší
príjem z dividend, ktoré sú mu vyplácané raz ročne. Z týchto vykrýva všetky svoje výdavky. Disponuje

veľkým nehnuteľným majetkom. Už len zo samotného prehľadu vlastnených nehnuteľností a úverovej
povinnostibolozrejmé,žeotecmádostatokfinančnýchprostriedkovnato,abyuhrádzalnákladynaseba
a svoje deti i v nadštandardnej výške. Nie je úplne obvyklé, aby mesačná úverová splátka predstavovala
sumu 11.500,-Eur a 36.000 Kč. Ak je otec maloletej schopný splácať úvery v takejto výške, je zrejmé, že
má dostatok finančných prostriedkov aj na úhradu nadštandardných výdavkov maloletej. Okresný súd

preto zaviazal otca aj platením výživného formou úspor maloletej, a to v primeranej výške 400,-Eur, ktorá
zohľadňuje vek dieťaťa a predpokladanú dobu sporenia. Otec týmto spôsobom bude maloletej vytvárať
zdroje, ktoré môže dieťa použiť v nevyhnutnom prípade so súhlasom súdu (zdravotné komplikácie,
vzdelávanie a podobne). Dieťa bude mať tak vytvorenú finančnú rezervu pre pokrytie svojich prípadných
mimoriadnych výdavkov.

14. Okresný súd zaviazal otca k plateniu výživného odo dňa podania návrhu, t.j. 15.03.2023, nakoľko
bolo zrejmé, že už v tomto období si riadne vyživovaciu povinnosť neplnil, hoci mal k tomu všetky
predpoklady. Otec maloletej platil od nariadenia neodkladného opatrenia výživné vo výške 400,-Eur.
Dlžné výživné k rukám matky je tak za obdobie od 15.03.2023 do 28.02.2024 v sume 1.963,70 Eur (za
17 dní marca 2023 vo výške 109,70 Eur, za mesiace apríl 2023 až február 2024 vo výške 11x200,-Eur,

spolu 2.309,70 Eur mínus náklady, ktoré otec okrem platenia výživného vo výške 400,-Eur uhrádzal,
a to 150,-Eur autosedačka, 100,-Eur autosedačka, 80,-Eur kočiar a 16,-Eur plavky). Dlh na úsporách
maloletej predstavuje spolu sumu 1.819,35 Eur (za 17 dní marca 2023 219,35 Eur, za mesiace apríl 2023
až február 2024 vo výške 11x200,-Eur, spolu 2.419,35 Eur mínus zaplatených 600,-Eur). Vzhľadom na
príjmové a majetkové pomery otca je jeho povinnosť splatná do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

15. Okresný súd nevykonal iné dôkazy, nakoľko pre rozhodnutie nemali význam. Pokiaľ išlo o návrh otca
na prípadné nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie, išlo by o nadbytočný
dôkaz. Okresný súd mal ustálené, že dieťa má vzťahy k obom rodičom, obaja sú schopní podieľať sa
na jeho výchove a zabezpečovať jeho zdravý vývin, preto vykonanie znaleckého dokazovania by išlo

nad rámec nevyhnutnosti dokazovania. Pokiaľ išlo o dieťa, nie je ešte schopné samostatne sa vyjadriť k
rozhodujúcim otázkam týkajúcim sa jeho ďalšej starostlivosti. Ani jeden z rodičov však výchovu druhého
rodiča nespochybňoval.

16. Okresný súd zrušil právoplatnosťou rozsudku pôvodne nariadené neodkladné opatrenie.

17. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP.

18. Opravným uznesením č.k. NM-9P/39/2023-417 zo dňa 21. marca 2024 okresný súd výrokom I.
opravil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.03.2024 č.k. NM-9P/39/2023-412 tak, že výrok VI.

rozsudku znie: „VI. Nedoplatok na úsporách maloletej za dobu od 15.03.2023 do 28.02.2024 v celkovej
výške 4.019,35 EUR je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. Podľa výroku II. vo
zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.03.2024 č.k. NM-9P/39/2023-412
nezmenený.Vodôvodneníopravnéhouznesenia poukázalnaust.§2ods.1CMPvspojenís§224CSP
a uviedol, že pri vyhotovovaní rozsudku zistil, že dlh na úsporách maloletej vo výške 1.819,35 Eur nebol

vyčíslený správne. Otec má na úspory prispievať sumou 400,-Eur mesačne. Za obdobie od 15.03.2023
do 28.02.2024 mal na úsporách zaplatiť spolu 4.619,35 Eur (za 17 dní marca 2023 219,35 EUR a za
mesiace apríl 2023 až február 2024 11x400,-Eur). Z tejto sumy uhradil 3x200,-Eur, dlh na úsporách tak
predstavuje spolu sumu 4.019,35 Eur a nie sumu 1.819,35 Eur. Keďže išlo o chybu v počítaní, okresný
súd tento nedostatok týmto uznesením napravil.

19. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom II., III. a V. v zákonnej lehote podala odvolanie matka
prostredníctvom právneho zástupcu. Namietala, že výrokom II. určený rozsah styku, kedy sa jedná
o častý styk otca s dieťaťom, a to bez predchádzajúcich skúsenosti a postupného rozširovania styku otca
s maloletou bude vzhľadom na zmätok z pohľadu maloletej predstavovať predovšetkým stratu stability

a istoty maloletej, ktorá je v súčasnej dobe pri postupnom rozširovaní styku otca s maloletou nevyhnutná
a potrebná. V doterajšom priebehu styku otca s maloletou sa nerealizovalo prespatie u otca. Maloletá je
naviazaná na matku, ktorá pre ňu predstavuje stabilitu, doposiaľ nestrávila noc mimo prítomnosti matky.
Vo vzťahu k otcovi má zrejme pozitívny vzťah, avšak išlo iba o stretnutia počas denného času a dennéhorežimu. Podľa matky by sa k rozširovaniu styku otca s maloletou malo pristupovať iba postupne, a to
najskôr prespatím na jednu noc každý druhý víkend a po stotožnení sa maloletej s prespatím u otca je
možné pristupovať k rozšíreniu styku tak, ako to upravuje napadnutý výrok II. rozsudku. Realizácia styku

otca s maloletou bez „prechodného obdobia“ môže mať negatívny vplyv nielen na stratu stability a istoty
maloletej, ale i na vzťah k otcovi, a s tým súvisiace ďalšie rozširovanie kontaktu s ním. Navrhla výrok
II. rozsudku zrušiť a vo veci rozhodnúť tak, že otec je oprávnený sa s maloletou A. stretávať v týždni
vždy v stredu od 09:00 hod. do 11:30 hod. a v každom párnom týždni od soboty 09:00 hod. do nedele
do 18:30 hod. s tým, že otec dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.

Vo vzťahu k výroku III. matka namietala, že okresný súd sa neriadil právom dieťaťa podieľať sa na
životnej úrovni oboch rodičov. Okresný súd správne zistil výrazný nepomer vo výške príjmu rodičov
a v ich majetkových pomeroch a správne vyhodnotil, že majetkové pomery otca, ako nadštandardné,
umožňujú plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu do takej miery, že matka nemusí poskytovať dieťaťu
finančnú podporu, ale iba osobnú starostlivosť. Na druhej strane výšku vyživovacej povinnosti určil iba
na úrovni preukázateľných výdavkov na maloletú, teda na úrovni spotrebného výživného. Matka má

výrazne obmedzené možnosti získať iný príjem, ako je rodičovský príspevok, aktuálne vo výške 473,-
Eur a rodinné prídavky vo výške 60,- Eur mesačne. Bolo zistené, že je nemajetná, nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť na bývanie a ani iný majetok vyššej hodnoty a býva v mestskom nájomnom byte, kde
aktuálne mesačné výdavky predstavujú sumu 300 – 330,- Eur mesačne. Majetkové pomery matky
boli správne a úplne zistené. Majetkové pomery otca a najmä jeho príjem boli napriek vykonanému

dokazovaniu z jeho strany značne zahmlievané. Dokazovanie v tomto smere nebolo dotiahnuté do
konca. Napriek tomu možno konštatovať, že majetkové pomery otca sú nadštandardné, o čom svedčí
nielen vlastníctvo viacerých hodnotných nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré nie sú bežné, ale aj
schopnosť otca popritom uhrádzať s tým súvisiace náklady, pričom iba splátky úverov predstavujú
mesačne sumu viac ako 12.000,- Eur. Okresný súd ustálil výživné na úrovni súčtu bežne vynakladaných

nákladov na maloletú, ktoré predstavujú sumu 500,- Eur mesačne a do vyživovacej povinnosti započítal
aj jednorazové výdavky na maloletú. Pri určovaní výšky výživného sa výlučne zameral na spotrebné
výživné, nebral do úvahy právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni otca, ktoré právo nie je
ani výrokom IV. o tvorbe úspor. Tvorbu úspor matka považovala za potrebnú a oprávnenú, ktorá je
určená na neočakávané situácie a krytie prípadných mimoriadnych výdavkov. Určenie výživného na

úrovni spotrebného výživného, princípu určenia výživného na základe práva na zachovanie životnej
úrovne, nezodpovedá. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti matka napadla aj výrok V. o určení
nedoplatku na zročnom výživnom, pričom dôvodom jej nesúhlasu bola nielen samotná výška
nedoplatku závislá od určenej vyživovacej povinnosti podľa výroku III., ale aj to, že z nedoplatku
boli odrátané niektoré položky týkajúce sa úhrad zo strany otca, ktoré neboli preukázané a na výšku

vyživovacej povinnosti nemajú vplyv. Nákupy otca na autosedačku, kočík a plavky neboli preukázané,
netýkalo sa to nákupu takého charakteru, ktorý by bolo potrebné realizovať z prostriedkov výživného.
Otec maloletej má možnosť zakúpiť maloletej akýkoľvek darček alebo pomôcku bez ohľadu na dohodu
s matkou. Pokiaľ takýto nákup zrealizuje, prípadne aj v zmysle dohody s matkou a ide o nákup
mimoriadny, ktorý sa nenakupuje bežne a pravidelne, je pochopiteľné, že tento náklad ide nad rámec

bežne plnenej vyživovacej povinnosti. Položky, ktoré okresný súd od nedoplatku na zročnom výživnom
odrátal, sú položky tohto charakteru. Navrhla výrok III. napadnutého rozsudku zrušiť, vo veci rozhodnúť
a vyživovaciu povinnosť otca na výživu maloletej A. určiť sumou 1.000,- Eur mesačne, a to vždy do 15.
dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 15.03.2023 a v nadväznosti na to zrušiť
aj výrok V. o určenej povinnosti na uhradenie nedoplatku na zročnom výživnom v aktuálnej a správnej

výške.

20. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom I., II., III., IV., V., VI. podal odvolanie otec maloletého
dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) CSP. Otec
považoval výroky I. a II. rozsudku za nesprávne z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil

skutkové okolnosti, čím dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu úpravy starostlivosti o maloleté
dieťa. Otec preukázal, prečo je vhodné, aby bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti. Podľa
otca súd prvej inštancie zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky dostatočne a presvedčivo
neodôvodnil. S názorom okresného súdu, že maloletá nie je v dostatočne pokročilom veku na to, aby
bola od matky na dlhší časový úsek odlúčená, a preto návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej

starostlivosti oboch rodičov nevyhovel, nesúhlasil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec
je schopný a ochotný osobne sa postarať o maloletú, že má vytvorené citové aj materiálne predpoklady
na poskytovanie riadnej starostlivosti o maloletú, ktorú časť dokazovania ani matka nespochybnila.
Otec maloletú minimálne raz do týždňa osobne navštevuje, pri prvých stretnutiach bola prítomná ajmatka, neskôr sa maloletá stretávala s otcom sama v dohodnutých časových intervaloch. Osobné
stretnutia prebiehali každý druhý víkend s tým, že si otec maloletú prevzal v mieste jej bydliska a matka
pripravila dieťa na styk s otcom. Otec maloletú odovzdal matke v presne stanovenom čase na základe

ich vzájomnej dohody. Okrem osobných stretnutí je otec s maloletou skoro v každodennom kontakte
cez videohovor a aj táto komunikácia upevňuje ich vzájomné puto, o čom si spočiatku viedol aj
podrobný písomný záznam, od ktorého neskôr upustil s tým, že vnímal ústretovosť matky a považoval
ho za nadbytočný. Keďže podľa dohody rodičov je maloletá otcovi odovzdávaná matkou v mieste jej
bydliska, otec za účelom stretnutí cestoval za maloletou z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom,

t.j. približne 112 km. Vzhľadom k tomu, že značný čas stretnutia tvorí cestovanie, opakovane žiadal
matku o to, aby mohla maloletá ostať s ním aj cez noc, s čím matka vyslovene nesúhlasila. Tento
návrh opakovane predložil aj kolíznemu opatrovníkovi. Bol názoru, že matka nesúhlasí so striedavou
starostlivosťou, a preto vyjadruje voči nemu nepodloženú nedôveru. Otec preukázal, že sa o dieťa
vie postarať a umožnenie striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletú je v záujme maloletej.
Opakovane navrhol vykonať znalecké dokazovanie psychologickým znaleckým posudkom, ktorým

by bolo možné objektivizovať psychickú vyspelosť maloletej a posúdiť, či je alebo nie je maloletá
v dostatočne pokročilom veku na to, aby bola od matky na dlhší časový úsek odlúčená. S vysporiadaním
sa súdu prvej inštancie s otázkou do koho starostlivosti bude maloletá zverená s ohľadom na vek
a závislosť na matke, otec nesúhlasil. S maloletou je v kontakte, maloletá je na otca navyknutá
a nepotrebuje, aby ju pri stretnutiach sprevádzala matka alebo, že by jej nebolo umožnené u otca

prespávať. Maloletá otcovi plne dôveruje, ich vzťah sa prehlbuje a je spôsobilá zotrvať s otcom aj
bez prítomnosti matky počas víkendu aj na dlhší čas. Matka po pojednávaní „dovolila“ otcovi, aby dva
víkendy, počas ktorých bol otec podľa neodkladného opatrenia oprávnený stretnúť sa s maloletou,
maloletáprespalauotcazosobotynanedeľu,ránosauotcainformovalaabolaprekvapená,žemaloletú
vidí spokojnú. Ukázalo sa, že maloletá je pripravená na styk s otcom aj bez prítomnosti matky, aj na

celý víkend a podľa otca aj na striedavú starostlivosť v rozsahu ako navrhoval, t.j. v pomere 10 dní
matka, 4 dni otec. Podľa otca súčasný vek maloletej nepredstavuje akúkoľvek prekážku jej zverenia do
striedavej starostlivosti a záver okresného súdu nie je preukázaný, objektivizovaný, pretože nevykonal
vyšetrenie dieťaťa ani túto úlohu nezveril odborníkom. Podľa otca okresný súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, napriek existencii princípu materiálnej pravdy v spojení s vyšetrovacím princípom,

vychádzal primárne z tvrdení matky. Vek dieťaťa a jeho nepreukázanú závislosť na matke pokladal
okresný súd za dostatočne zdôvodnenú bez toho, prečo v danom prípade neprichádza do úvahy
striedavá osobná starostlivosť. Poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 3350/22,
k odôvodneniu rozhodnutia na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/98/2017. Prístup okresného
súdu pri hodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa nepovažoval za adekvátny, v ktorom smere upozornil na

Čl. 4 CMP, Čl. 5 Zákona o rodine. Podľa otca okresný súd nezohľadnil to, že dieťa má možnosť vyrastať
pri oboch rodičoch, čím sa zabezpečuje riadny a najmä zdravý duševný vývin dieťaťa.
Vo vzťahu k napadnutým výrokom III., IV., V. a VI. otec uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného
a výškou tvorby úspor, najmä z dôvodu, že stanovené výživné presahuje odôvodnené náklady spojené
s poskytovaním výživy pre maloletú. Do dňa určenia výšky výživného prispieval na maloletú sumou

400,- Eur mesačne, čo nadštandardne pokrývalo potreby veku dieťa. Okresný súd ustálil výživné vo
výške 600,- Eur mesačne bez ohľadu na reálne výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú. Podľa
otca matka jednotlivé výdavky dostatočne nepreukázala, do nákladov zahrnula aj tie náklady, ktoré sa
týkajú uspokojovania potrieb matky, čo odporuje účelu poskytovania výživného. Okresný súd vychádzal
z výšky príjmov a majetkových pomerov otca, avšak s úplnosťou nezdôvodnil, prečo určil výživné práve

vo výške 600,- Eur. U otca došlo koncom roka 2023 k zmene výšky príjmov, čo bolo preukázané, ako
aj k zmene majetkových pomerov v súvislosti s nadačným fondom. Súd prvej inštancie v odseku 18.
rozsudku nesprávne uvádza otcove funkcie, ktoré nezodpovedajú stavu v čase vyhlásenia rozsudku,
pretože ku dňu 21.03.2024 bol len konateľ spoločnosti Optimize EBIT, s.r.o. a predseda správnej rady
nadačného fondu. Funkcie v spoločnosti Chirana T injekta s príbuznými spoločnosťami otec ukončil ako

fyzická osoba k poslednému novembru a Optimize EBIT, s.r.o. prestala poskytovať služby ku koncu
decembra 2023, pričom za zmenu zápisu v obchodnom registri v januári otec nenesie zodpovednosť.
V odseku 20. odôvodnenia je nesprávne uvedený LV XXXX Xx, ide o byt s pivnicou ulica K. XX.
K tvrdeniam matky, že mal prezentovať svoje príjmy neurčito a niektoré zatajovať, a preto okresný
súd dospel k nesprávnym záverom z dokazovania, pretože sa nezaoberal schopnosťou otca uhrádzať

náklady spojené so splácaním úverov mesačných splátok vo výške 12.000,- Eur, otec uviedol, že
spláca len český úver, ktorý je krytý príjmom z prenájmu nehnuteľnosti v ČR. Za úvery v L., a.s. ručí
spoločne s firmou Optimize EBIT, s.r.o., ktorá nehnuteľnosti vlastní, prenajíma ich a spláca úvery.
Tvrdenia matky ohľadom splácania úverov by odvolací súd nemal brať v úvahu, keďže sa nezakladajúna pravdivých skutočnostiach. S námietkou, že nedostatočne preukázal zaplatenie sedačky a kočíka
nesúhlasil, pretože platby boli posielané na účet matky a sú založené v spise. Navrhol výšku výživného
a sporenia v sume 850,- Eur, túto rozdeliť na sumu 450,- Eur výživné a sporenie 400,- Eur mesačne.

Pre sporenie navrhuje kapitálovo-investično-poistný finančný produkt od L., a.s.. Ďalej poukázal na
svoje vyjadrenia, v ktorých uvádzal, že prispieva na výživu maloletej A. sumou 450,- Eur mesačne a je
presvedčený, že táto suma nadštandardne pokrýva spotrebné potreby maloletej vo veku 18 mesiacov.
V tejto súvislosti poukázal na výrok uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. ÚS 730/2014-17. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, aby rozhodol

v zmysle petitu odvolacieho návrhu otca.

21. V podaní zo dňa 28.05.2024 (č.l. 437–438 spisu) otec uskutočnil vyjadrenie k odvolaniu matky, v
ktorom poukázal na ním podané odvolanie. Pokiaľ matka odvolaním napadla výrok II. o úprave styku,
tak s názorom matky v tejto časti otec zásadne nesúhlasil. Uviedol, že bolo preukázané, že je schopný
a ochotný osobne sa postarať o maloletú A., pričom postupné rozširovanie styku otca s maloletou nikdy

nespôsobilo zmätok z pohľadu maloletej, ani stratu stability a jej istôt. Po pojednávaní konanom dňa
21.03.2024 rodičia komunikovali, vedeli sa dohodnúť na tom, že maloletá A. počas štyroch víkendov,
kde otec zabezpečoval osobnú starostlivosť, mohla u otca prespať. Zvýraznil, že súčasný vek maloletej
nepredstavuje akúkoľvek prekážku jej zverenia do striedavej starostlivosti. Maloletá A. je pripravená na
styk s otcom aj bez prítomnosti matky na celý víkend, ale aj na striedavú starostlivosť v rozsahu ako

navrhol, teda v pomere 10 dní matka a 4 dni otec. K matkou napadnutému výroku III. o vyživovacej
povinnosti otca, zopakoval, že spláca len český úver, ktorý je krytý príjmom z prenájmu nehnuteľnosti
v ČR. Za úvery v L., a.s. ručí spoločne s firmou Optimize EBIT, s.r.o., ktorá nehnuteľnosti vlastní,
prenajíma ich a spláca úvery, a preto tvrdenia matky ohľadom splácania úverov by odvolací súd nemal
brať do úvahy. S tvrdením, že nedostatočne preukázal zaplatenie sedačky a kočíka nesúhlasil, keďže

platby boli posielané na účet matky a sú založené v spise. Otec má aj mnohé ďalšie iné výdavky, ktoré
neuvádzal, ale vyplývajú z jeho vyjadrení. Zopakoval, že navrhuje výšku výživného a sporenia v sume
850,- Eur, a to rozdeliť na sumu 450,- Eur výživné a sporenie 400,- Eur. Zotrval na svojom odvolacom
návrhu.

22. Postupom okresného súdu, a to podaniami zo dňa 02.05.2024 bolo odvolanie matky a otca doručené
kolíznemu opatrovníkovi (doručenka na č.l. 432 rub spisu) s možnosťou sa k nim v lehote 10 dní písomne
vyjadriť, ktorú možnosť kolízny opatrovník nevyužil.

23. Podaním zo dňa 02.05.2024 bolo odvolanie otca (č.l. 434 spisu) doručené matke prostredníctvom

právneho zástupcu (doručenka na č.l. 432 rub spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne
vyjadriť, ktorú možnosť matka nevyužila.

24. Právny zástupca matky v podaní zo dňa 13.08.2024 (č.l. 448 spisu) uskutočnil podanie, v rámci
ktorého predložil aktuálny predpis výšky nájomného, ktoré matka uhrádza Mestskému bytovému

podniku, a to vo výške 355,55 Eur od 01.06.2024, v ktorom predpise mesačnej platby nie je zahrnutá
úhrada za dodávku elektrickej energie, ktorej výška bude ustálená po ročnom zúčtovaní. Zvýraznil, že už
na pojednávaní konanom dňa 21.03.2024 matka uviedla, že jej bude pridelený nový, väčší nájomný byt,
v ktorom budú mesačné náklady vo vyššej výške a navrhol túto skutočnosť zohľadniť pri rozhodovaní
o podanom odvolaní. Pripojil oznámenie Mestského bytového podniku Nové Mesto nad Váhom s.r.o. zo

dňa 04.06.2024 o Oznámení o platbe za užívanie bytu.

25. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 07.01.2025 bolo vyjadrenie matky a predložený
listinný dôkaz zo dňa 13.08.2024 zaslané na vedomie právnemu zástupcovi otca.

26. Do momentu konania a rozhodovania krajského súdu ďalšie podania nenasledovali.

27. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas a oprávnenými osobami, a to rodičmi maloletého dieťaťa, proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti a že

odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle
§ 65, § 66 CMP vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383, § 384 CSP, § 68 CMP) a postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v spojenís opravným uznesením č.k. NM-9P/39/2023-417 zo dňa 21. marca 2024 (ďalej len ,,rozsudok“) potvrdil
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3: 0.

28. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie otca a matky maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
15CoP/126/2024-469 zo dňa 22.01.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v

zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 24.01.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

29. Predmetom konania vedeného pre súdom prvej inštancie bol návrh matky maloletej v spojení
s doplnením, ktorým sa domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, uloženia otcovi

povinnosť platiť výživné a úpravy styku otca s maloletou. Otec s návrhom matky na zverenie maloletej do
jej osobnej starostlivosti nesúhlasil a žiadal, aby bola dcéra zverená do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov s tým, že bude prispievať na výživu maloletej, prípadne na tvorbu úspor. V prípade úpravy styku,
žiadal upraviť styk tak, aby maloletá mohla u otca i prespať, čo podľa dohody s matkou nebolo možné.

30. Predmetom odvolacieho konania, vychádzajúc z argumentov otca a matky, bolo krajským súdom
postupom podľa § 65 a § 66 CSP preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým okresný súd maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletou,
uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. bežným výživným a povinnosť prispievať
na tvorbu úspor, rozhodol o nedoplatku na zročnom (bežnom) výživnom, nedoplatku na úsporách

a zrušil uznesenie okresného súdu č.k. 9P/24/2023-38 o nariadení neodkladného opatrenia počnúc
právoplatnosťou rozsudku.

31. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj obsahu celého spisového materiálu, odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

zistenie skutočného stavu rozhodného pre posúdenie úpravy práv a povinností rodičov k maloletej A.
a takto zistený stav odvolací súd v celom rozsahu preberá. Ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
odvolateľov krajský súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu
odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolacím dôvodom odvolateľov. Preskúmaním obsahu spisového
materiálu sa aj v odvolacom konaní potvrdila správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie,

správnosť jeho právneho posúdenia, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd
poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku a jeho zdôvodnenie. Práve z titulu aplikácie
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP nebolo potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho
rozsudku zopakoval tie skutkové závery a právne vyhodnotenia, ktoré uskutočnil okresný súd v
napadnutom rozsudku, pretože bolo postačujúce na ne len odkázať, ak rozhodnutie okresného súdu a

krajského súdu predstavuje organickú jednotu. Krajský súd sa však za aplikácie ustanovenia § 387 ods.
3 druhá veta CSP v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s podstatnými tvrdeniami otca a matky
maloletého dieťaťa uvedenými v nimi v podaných odvolaniach .

32. Krajský súd má za to, že vzhľadom k predmetu konania bolo podstatné v odvolacom konaní

zhodnotiť, či v potrebnom rozsahu okresný súd vykonal dokazovanie k tomu, aby mal základ pre
rozhodnutie o zverení maloletej, o výške vyživovacej povinnosti, ako aj o výživnom na tvorbu úspor
otcom maloletej a k tomu nadväzujúcemu výroku o zročnom výživnom, ako aj zročnom výživnom na
tvorbu úspor, o úprave styku otca s maloletou s vyjadrením miesta odovzdávania a preberania maloletej.
Vzhľadom k odvolaniam rodičov maloletej, následným podaniam v odvolacom konaní je zrejmé, že

dochádzalo a dochádza k názorovým rozdielom medzi rodičmi, oproti čomu bolo určujúce to, či pri
rozhodovaní okresný súd nad tieto názorové rozdiely, nadradil záujem maloletého dieťaťa, k čomu podľa
názoru krajského súdu okresným súdom napadnutým rozsudkom došlo.

33. Pre posúdenie odvolacích dôvodov rodičov maloletého dieťaťa nebolo potrebné nariadiť

pojednávanie, resp. doplniť dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom
a dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri vyhodnotení
odvolacích dôvodov. To, že rozsah vykonaného dokazovania pred okresným súdom rodičia maloletej
vnímali za dostatočný, potvrdzujú aj ich vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 14.03.2024, keďzhodne uviedli, že ,,nemajú návrhy na doplnenie dokazovania“ (č.l. 405-407 spisu). Potreba ďalšieho
dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len
z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz,

potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla
zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č.
64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že
okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom

pre rozhodnutie. Skutočný stav veci, zistený okresným súdom, bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie,
následne aj pre posúdenie odvolania, a ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu
dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces.

34. V súvislosti s odvolacou námietkou o nedostatočne zistenom skutkovom stave a vykonanom
dokazovaní krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku

vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného
konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu pre rozhodnutie, jeho výsledky správne
vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne posúdil a aplikoval
správne rozhodné ustanovenia. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno

okresnému súdu vyčítať pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

35. Pokiaľ odvolatelia namietali, že súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, že rozsudok nebol riadne odôvodnený, keď sa nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné a právne významné, tak krajský súd uvádza,
že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie musí byť podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, čo
napadnutý rozsudok spĺňa.

36. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že nemožno
súhlasiť s názorom otca, že vo vzťahu k zdôvodneniu výroku I. o zverení maloletej do osobnej

starostlivosti matky je odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nedostatočné, pretože okresný súd
v odôvodnení viažucemu sa k tomuto napadnutému výroku vyjadril a vysvetlil dôvody podstatné pre
toto rozhodnutie. Zvýrazňuje sa, že súd v odôvodnení nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý
argument účastníka, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých

detailov konania uvádzaných účastníkmi. V odôvodnení rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku, návrh účastníka, je však nevyhnutné, aby reagoval na podstatné
a relevantné argumenty (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 209/2004,
II. ÚS 200/2009). Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že na taký argument
strany, ktorý je pre rozhodnutie súdu podstatný a rozhodujúci sa vyžaduje odpoveď, pričom súčasťou

obsahu základného práva na súdne konania je právo účastníka na odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany.

37. Vo vzťahu k odvolaním otca napadnutému výroku I. krajský súd poukazuje na to, že súd prvej

inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a nezistil také skutočnosti, pre ktoré by aktuálne bolo
namieste rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloletú. Je nepochybné, že podmienky
u matky sú skromnejšie ako u otca, avšak je to matka, ktorá od narodenia dieťaťa až do súčasnosti
má maloletú v prevažnej starostlivosti tak, ako konštatoval okresný súd v odseku 11. odôvodnenia
napadnutého rozsudku a dieťa je na tento režim zvyknuté. Matka náležitým spôsobom zabezpečuje

starostlivosť o maloleté dieťa, maloletá je naviazaná na matku. Maloletá chce byť aj u otca, keďže má
s ním dobrý vzťah. Aj kolízny opatrovník v priebehu konania odporučil zveriť maloletú A. do osobnej
starostlivosti matky, keďže vzhľadom k veku dieťaťa je potrebné, aby si dieťa vytvorilo bezpečnú
vzťahovú väzbu s matkou, keď dieťa v tomto období, čo je dôležité aj pre otca, má mať primárnevybudovanú bezpečnú väzbu s matkou, ktorá dáva základ pre vybudovanie si i bezpečného vzťahu
s otcom. Krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu v odseku 11. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, že odlúčenie od matky na dlhšiu dobu, ako požadoval otec, keď navrhoval striedavú

osobnú starostlivosť v režime 10 dní a 4 dni, nie je aktuálne namieste. Okresný súd posudzujúc najlepší
záujem maloletého dieťaťa dospel k správnemu záveru, že je namieste, aby sa pobyt u otca postupne
predlžoval bez prítomnosti matky a aby práve styk otca a ich kontakt bol čo najčastejší, pričom nemusí
byť nevyhnutne dlhý. Správne okresný súd konštatoval aj to, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa práve
takto nastavená úprava nemusí byť pre dieťa a ani pre rodičov vhodná, avšak sú to rodičia, ktorí sa

postupne majú prispôsobovať potrebám a veku dieťaťa.

38. Krajský súd dopĺňa, že rozhodnutie o zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného
z rodičov zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane rodičov a jednak na strane dieťaťa. Vo
veciach starostlivosti o maloleté deti sú súdy povinné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého
dieťaťa, nie na záujem rodičov. Dieťa je prioritou. Zásadne na rozhodnutie o zverení majú vplyv viaceré

okolnosti, predovšetkým ide o osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, vzťah dieťaťa ku každému
rodičovi, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, ako i všetky ostatné dôležité okolnosti
ovplyvňujúce základné právo dieťaťa na to, aby vyrastalo v harmonickom prostredí. Vo všeobecnosti je
možné skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov otca
i matky, avšak zároveň základným právom dieťaťa je právo na pokojné harmonické rodinné prostredie

a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine
aplikovateľné i v danom prípade ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy
rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti
o dieťa a dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch

rodičov. Zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov nesmie byť výrazom ústupku
vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje boj o dieťa (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 126/09).

39. Okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje aj
odvolací súd, že v prejednávanej veci sú za súčasného aktuálneho stavu splnené zákonné podmienky

pre zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky, keďže, ako vyplýva z dokazovania, matka sa
o maloletú od jej narodenia v prevažnej miere stará, vytvára jej všetky možné predpoklady pre zdravý
rozvoj maloletej a maloletá je zatiaľ v útlom veku, v ktorom sa vyvíja jej väzba primárne na matku,
čiže vytvára sa väzba na bezpečné a stabilné prostredie. Je potrebné uviesť, že nesúhlas jedného
z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nie je prekážkou pre jej nariadenie, avšak v danom

prípade vzhľadom na aktuálny stav v danej veci bolo namieste maloletú A. zveriť do výlučnej osobnej
starostlivosti matky. Nebola preukázaná neschopnosť rodičov komunikovať, dohodnúť sa aj v rámci
úpravy styku na časovom posune, práve ktorú komunikáciu je potrebné zachovať.

40. Pokiaľ otec v odvolaní uvádzal potrebu vykonania znaleckého dokazovania psychologickým

znaleckým posudkom, ktorým by bolo možné objektivizovať psychickú vyspelosť maloletej a posúdiť, či
je alebo nie je v dostatočne pokročilom veku na to, aby bola od matky na dlhší časový úsek odlúčená, tak
krajský súd poukazuje na to, že právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc
posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie. Súd nie je v civilnom mimosporovom konaní viazaný návrhmi účastníkov

na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vecou súdu a nie účastníkov konania. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania, prípadne
nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
nejde o procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď.

R 125/1999). K úplnosti dodáva krajský súd, že znalecké dokazovanie prichádza do úvahy vtedy, ak sa
v konaní riešia otázky, na ktoré sú potrebné odborné vedomosti. V poručenských veciach prichádza do
úvahy odborné posúdenie, prípadne znalecké dokazovanie v prípadoch, kde sú suspektné patologické
prejavy účastníkov, t.j. rodičov a dieťaťa, napríklad alkoholizmus, užívanie drog, duševná porucha,
domácenásilieapodobne.Vprípadoch,keďsarodičianevediadohodnúťnazverenímaloletéhodieťaťa,

prípadne na úprave styku, je postačujúce vypočuť rodičov, dieťa, kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje
záujmy maloletého dieťaťa, skúma a šetrí pomery. Takéto posúdenie je najmä otázkou právnou, nie
skutkovou. Zadanie vypracovania znaleckého posudku v rodinnoprávnych veciach nie je vždy potrebné
a účelné, pretože posúdenie konkrétnych okolností k zisteniu vhodnosti úpravy zverenia maloletéhodieťaťa do starostlivosti, úpravy styku je vždy úlohou súdu, ktorej sa iba poukázaním na závery
znalca nemôže zbaviť. Sudcovia ani nemôžu vo veciach starostlivosti o dieťa nekriticky len prijímať
závery znaleckých posudkov, v ktorých sú veľakrát formulované odpovede na otázky súdov, ktoré

aj prekračujú medze odborného posúdenia a zasahujú priamo do rozhodovania súdov. Rozhodnutie
súdu je rozhodnutie nezávislého súdu a nie súdneho znalca. Námietka otca spočívajúca v nevykonaní
znaleckého dokazovania, nebola otcom dôvodne uplatnená, dané dokazovanie by len predĺžilo konanie,
boli tu vyjadrenia otca, matky, stanovisko kolízneho opatrovníka, správy o prešetrení pomerov tak u otca
ako i matky a jeho potreba nevyvstala podľa odvolacieho súdu ani v odvolacom konaní.

41. Odvolací súd len dopĺňa, že pokiaľ ide o najlepší záujem dieťaťa, tento nie je možné stotožniť
s názorom (želaním) rodičov, ale v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť je to práve súd,
komu prináleží vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa komplexne so zohľadnením všetkých
individuálnych okolností toho ktorého prípadu. V tomto prípade sa okresný súd zaoberal pre rozhodnutie
podstatnými skutočnosťami, zisťoval všetky okolnosti, prihliadol i na stanovisko kolízneho opatrovníka

a dospel k správnemu záveru, že aktuálne nie je namieste zverenie maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti, ktorú však do budúcnosti nevylúčil.

42. Ak aj otec maloletej v podanom odvolaní vzhľadom k rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR
a ČR apeloval na prioritu striedavej starostlivosti, tak krajský súd uvádza, že táto musí byť zohľadnená

v okolnostiach každej konkrétnej posudzovanej veci, ktoré okolnosti okresný súd zohľadnil, tieto vyjadril
za vzatia do úvahy najlepšieho záujmu maloletej, a preto po zistení skutkového stavu, ktorý bol
dostatočne posúdený, okresný súd dospel aj k správnemu právnemu názoru za aplikácie Čl. 5, § 26,
§ 36 ods. 1 Zákona o rodine.

43. K výroku II., ktorým bol upravený styk otca s maloletou krajský súd konštatuje vecnú správnosť
rozhodnutia v spojení s odsekmi 10., 11. odôvodnenia rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom
rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto závery odkazuje. K rozsahu úpravy styku otca
s maloletou a k odvolacím dôvodom matky maloletej krajský súd uvádza, že je prirodzené to, že
maloletá vzhľadom na prevažnú osobnú starostlivosť zo strany matky je na matku naviazaná, a to

aj s ohľadom na vek 2 rokov. Uvedené však neznamená, že by sa nemal v potrebnom rozsahu
realizovať styk otca s maloletou, a to aj v rámci prespatia. Je v záujme maloletej, aby budovala a
prehlbovala svoj vzťah s otcom od malička, k čomu nepochybne slúži okresným súdom upravený
rozsah styku. Práve ním sa umožní rozvíjanie vzájomnej citovej väzby, dôvery medzi otcom a maloletou.
Pre výchovu a vývoj maloletej svoju úlohu okrem matky ako preferenčného rodiča zohráva aj druhý

rodič – otec, a túto jeho úlohu nemožno zúžiť len na denný styk, prípadne videohovory s maloletou,
s ohľadom aj na vzdialenosť bydliska otca maloletej a bydliska matky maloletej. Pristupuje k tomu aj
odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý na základe zistenia, že otec preukázal, že sa vie o dcéru
postarať, má vytvorené podmienky a posunul sa v rodičovských zručnostiach, rovnako navrhol úpravu
styku s prespatím, ako vyjadrenie právneho zástupcu matky v záverečnom prednese do Zápisnice

o pojednávaní zo dňa 14.03.2024 (č.l 405-407 spisu), ktorý uviedol, že ...,,Pokiaľ ide o stretávanie sa
s otcom, vzhľadom na vývoj navrhujeme, aby sa realizovalo párny víkend od soboty rána do nedele
do 17,00,...“.

44. Ak aj matka maloletej v odvolaní pri úprave styku otca s maloletou zvýrazňovala, že maloletá je na

ňu naviazaná, tak krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že zverením maloletej do osobnej
starostlivosti matky ako preferenčného rodiča má matka povinnosť dieťa na styk s druhým rodičom
pripraviť nielen po stránke materiálneho vybavenia, ale hlavne po stránke emočnej, a ak tak, ako to
uvádzala v odvolaní, má maloletá pozitívny vzťah k otcovi, tak je to v záujme maloletej. Krajský súd
neupiera osobnú starostlivosť matke maloletej ani jej prístup pri kontakte maloletej s otcom, avšak

je to práve ona ako preferenčný rodič, ktorý má, resp. disponuje možnosťami a poznaním maloletej
k tomu, aby ju na rozšírený styk s otcom pripravila a na druhej strane, aby otec počas okresným súdom
upraveného styku aj napĺňal svoje rodičovské práva a povinnosti, plne ho využíval na umocňovanie,
budovanie vzťahu s maloletou. Inými slovami vyjadrené, ak matka maloletej tvrdí naviazanosť maloletej
na ňu, tak je to prirodzené, ak vzhľadom na prevažnú osobnú starostlivosť matky ako preferenčného

rodiča je medzi nimi vybudovaný silný citový vzťah, väzba, ale ani uvedené nemôže byť prekážkou
pre to, aby bol daný primeraný priestor aj otcovi maloletej ako druhému rodičovi na budovanie vzťahu
medzi ním a maloletou. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd upravil styk v rozsahu, ktorý
umožňuje vytvoriť dostatočný priestor pre realizáciu rodičovskej starostlivosti nielen zo strany matky,ale aj zo strany otca. V tejto súvislosti dodáva, že Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone
rodičovskýchprávapovinnostíaažkeďnedôjdekdohoderodičovovýkonerodičovskýchpráv,rozhodne
o výkone súd vždy s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí

sp.zn. PL ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie
k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii.

45. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otcovi maloletej v sume 600,- Eur mesačne podľa výroku III.
okresný súd dôsledne aplikoval zákonné pravidlá, keď zistil schopnosti, možnosti a majetkové pomery

otca ako povinného vo väzbe k výdavkom maloletej. Okresný súd v odsekoch 16. a 25. odôvodnenia
napadnutého rozsudku pri určení vyživovacej povinnosti otca ustálil výdavky maloletej vo výške cca
500,- Eur. Čo sa týka otcom namietanej výšky určeného výživného s ohľadom na preukázané náklady
a potreby maloletého dieťaťa, tak krajský súd poukazuje na ust. § 62 v spojení s § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, ktoré vyjadruje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti.
Patriaknimpredovšetkýmodôvodnenépotrebydieťaťa,ktorémôžubyťrôzneasúzávislépredovšetkým

od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti. Odôvodnené potreby
dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Pre určenie výšky
výživného sú teda určujúce možnosti, schopnosti, majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané
nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne aj
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na

dieťa, ktoré sa z časti podieľajú na úhrade potrieb maloletého dieťaťa.

46. S prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné kritéria, záver súdu prvej inštancie o výške výživného
je správny. Uvádza odvolací súd, že pri stanovení miery vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému
dieťaťu, je však nutné porovnať možnosti, schopnosti a iné pomery oboch rodičov a zohľadniť osobnú

starostlivosť o dieťa. V okolnostiach konkrétnej veci je to práve matka maloletého dieťaťa, ktorá výlučne
sama intenzívne uskutočňuje výkon osobnej starostlivosti o dieťa, čo bolo nevyhnutné zohľadniť, čo
aj uskutočnil okresný súd za aplikácie ust. § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará (odsek 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Okresný súd v odsekoch 18. až 24.

odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol zistené príjmy, výdavky otca, jeho majetkové pomery i to,
že má vyživovaciu povinnosť k synovi S., z ktorých ustálil, že pomery otca sú nadštandartné. V odsekoch
16.,17. a 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku popísal potreby maloletého dieťaťa, príjem a výdavky
matky a po ich posúdení dospel k záveru, že v situácii matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke, je
povinnosťou otca plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu pokrytia všetkých výdavkov maloletej a určil

výživné na maloleté dieťa v sume 600,- Eur mesačne. Okresný súd postupoval zákonne, ak vzhľadom
aj na vek maloletého dieťaťa a okolnosti danej veci, ktoré boli zistené, zohľadnil výlučnú a intenzívnu
starostlivosť matky o maloleté dieťa a tomuto postupu nie je možné zo strany odvolacieho súdu nič
vytknúť.

47. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že obligátorným zákonným hľadiskom je osobný výkon
starostlivosti o dieťa. V zmysle § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine sa aj v zmysle súdnej praxe osobný
výkon starostlivosti o dieťa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do
úvahy. Pokiaľ sa aj v zákonnom znení používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne
kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť

odieťavrámciplneniavyživovacejpovinnosti,samenípodľavekudieťaťa,resp.jehozdravotnéhostavu.
Najvýznamnejší podiel predstavuje pri deťoch nižšieho veku, kde je osobná starostlivosť náročnejšia.
Právevobdobínižšiehoveku,resp.zaexistujúcichokolnostíkonkrétnehoprípadu,akovdanomprípade,
a to odsťahovanie sa matky, jej príjem spočívajúci v poberaní rodičovského príspevku a rodinných
prídavkov, je tou situáciou, kedy osobná starostlivosť môže úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej

povinnosti zo strany druhého rodiča. Ak aj z tejto zákonnej úpravy vychádzal okresný súd a výlučnú
intenzívnu osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa zohľadnil a premietol, resp. vyjadril kompenzáciu
v určitej hodnote pri určovaní výživného otcovi maloletého dieťaťa, tak tento postup okresného súdu
nepredstavoval nesprávne právne posúdenie veci. Predsa s prihliadnutím k tomu, že maloleté dieťa
je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, tak táto musí byť aj príslušným

spôsobom finančne kompenzovaná

48. Okresný súd k vecne správnemu rozhodnutiu vo výroku III. o výške vyživovacej povinnosti otca
maloletej v dostatočne a potrebnom rozsahu zistil za aplikácie ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine ajdruhú zákonnú zložku, a to schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletej ako povinného.
Ak okresný súd pri zisťovaní príjmov otca maloletej vychádzal nielen zo správ o jeho príjme, ale aj
zisťovania jeho celkových majetkových pomerov, tak tomuto spôsobu zisťovania pomerov otca nebolo

možné nič vytknúť. Okresný súd v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku správnym spôsobom
poukázal na deklarovaný príjem otca maloletej cca 1.000 Eur, avšak súčasne poukázal na dosiahnutý
vyšší príjem z dividend vyplácaných raz ročne, na vlastníctvo nehnuteľného majetku väčšieho rozsahu,
na stav účtov, príjem z prenájmu, ktorý zobral do úvahy v spojení s výdavkami otca, a to úverových
splátok, t.j. okresný súd vychádzal z vyššieho príjmu otca maloletej, než ktorý deklaroval vo výške

1.000,- Eur. Komplexne majetkové pomery otca maloletej okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil.
Ak otec maloletej v odvolaní namietal, že ku dňu 21.03.2024 bol len konateľ spoločnosti Optimize
EBIT, s.r.o. a predseda správnej rady nadačného fondu, že funkcie v spoločnosti Chirana T injekta
s príbuznými spoločnosťami ukončil ako fyzická osoba k poslednému novembru a Optimize EBIT, s.r.o.
prestala poskytovať služby ku koncu decembra 2023, ako aj, že by odvolací súd nemal brať do úvahy
výšku úverových splátok v L., a.s., pretože spláca len český úver, ktorý je krytý príjmom z prenájmu

nehnuteľnosti v ČR a za úvery v L., a.s. ručí spoločne s firmou Optimize EBIT, tak odvolací súd uvádza,
že uvedené tvrdenia otca pri posudzovaní okresným súdom určenej výške výživného nemohol vziať
na zreteľ, ak z Odpovede na lustráciu v bankách na č.l. 204 spisu, vyplývalo, že L., a.s. vedie na meno
otca tri úvery (každý zabezpečený nehnuteľnosťou), z ktorých na dvoch úveroch je ako spoludlžník
zaviazaná Optimize EBIT, s.r.o., teda otec je dlžníkom zo všetkých úverov poskytnutých týmto peňažným

ústavom, ktorému postaveniu zodpovedajú aj povinnosti úverového dlžníka. Zároveň sám otec v podaní
na č.l. 265 a nasl. spisu, konkrétne na č.l. 281 spisu uviedol a opísal nehnuteľnosti, ktorých je 100%
vlastníkom, a na č.l. 282 spisu príjem z prenájmu nehnuteľností (byt K., dom F. X, byt K. - rok 2022),
k čomu doložil nájomné zmluvy, resp. dodatok, podľa ktorých ako prenajímateľ je uvedený otec, a preto
i tento príjem (aj možný) správne okresný súd zahrnul do komplexného zhodnotenia jeho majetkových

pomerov, pretože do majetkových pomerov je potrebné zahrnúť aj vlastníctvo nehnuteľností (pozemky,
domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba, možnosť využitia povinným vrátane získavania
výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov,
vkladov v bankách, v iných nehnuteľných veciach. Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného,
ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov

vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti.

49. Nebolo však namieste namietanie matky, že by okresný súd nezobral do úvahy ust. § 62 ods. 2
Zákona o rodine, v zmysle ktorého druhej vety dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Okresnýsúdpriurčenívýškyvyživovacejpovinnosti600,-Eurmesačnezobraldoúvahynielenvyjadrené

výdavky maloletej, ale práve schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletej. Uvedené sa
premietlo aj v aplikácii § 63 ods. 3 Zákona o rodine, keď okresný súd výrokom IV. uložil otcovi maloletej
povinnosť prispievať aj na tvorbu úspor sumou 400,- Eur mesačne. Dostatočným dokazovaním pred
okresným súdom boli zistené majetkové pomery na strane otca maloletej, ktoré mu umožňujú prispievať
aj na tvorbu úspor a ich výška v sume 400,- Eur mesačne bola správne stanovená.

50. K námietkam matky maloletej pri určení vyživovacej povinnosti, jej výšky, namietaní, že rozhodnutím
okresného súdu nebolo akceptované právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni otca ako druhého
rodiča, krajský súd uvádza, že s týmito námietkami nie je možné súhlasiť. Určenie výšky vyživovacej
povinnosti a v danom prípade aj povinnosti tvorby úspor musí zohľadňovať okolnosti danej veci, jej

konkrétnosti, zistené schopnosti, možnosti rodičov a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Okresný
súd dôsledne zohľadňoval okolnosti danej veci a správne rozhodol o určení výšky vyživovacej povinnosti
a tvorby úspor s ohľadom na vek, odôvodnené potreby a výdavky maloletého dieťaťa.

51.Krajskýsúdmázato,žepráveokresnýmsúdomurčenávýškavyživovacejpovinnostiotcovimaloletej

v sume 600,- Eur, ako aj povinnosť prispievať na tvorbu úspor v opodstatnenej výške 400,- Eur mesačne,
reflektovali aj na rozsah osobnej starostlivosti matky ako preferenčného rodiča.

52. Vecne správny bol postup okresného súdu, ktorý určil vo výroku V. zročné výživné, jeho výpočet
v spojení s odsekom 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď prihliadol na sumu 346,- Eur,

ktorú uhradil otec maloletej matke, ktorou sa podieľal na iných výdavkoch maloletej. V takomto
rozsahu uskutočnené plnenia otcom maloletej rozhodne nie je možné vylúčiť z plnenia jeho vyživovacej
povinnosti, ak slúžili na uspokojovanie potrieb maloletej, t.j. aj touto formou otec maloletej si plnil
svoju vyživovaciu povinnosť, čo bolo nutné zohľadniť. Zročné výživné podľa výroku V. rozsudku bolovypočítané správne, ak boli započítané platby uskutočnené otcom maloletej k rukám matky maloletej
podľa odseku 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pri určení správnej výšky na tvorbu úspor
400,- Eur mesačne bolo podľa výroku VI. rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením

č.k. NM-9P/39/2023-417 zo dňa 21. marca 2024 (nenapadnutým opravným prostriedkom), správne
vypočítané aj zročné výživné na tvorbu úspor. Ak aj okresný súd pri zročnom výživnom a výživnom na
tvorbu úspor v sume 4.019,35,- Eur uložil povinnosť ich úhrady otcovi maloletej v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, čo otec v odvolaní ani nenamietal, tak jeho postup bol v súlade s ust. § 232
ods. 2 veta prvá CSP.

53. Odvolací súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov, preto rozsudok okresného
súdu vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdil ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387
ods. 2 CSP.

54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
postupu pre iné rozhodnutie v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.