Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 8, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Ndob/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120206865
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2120206865.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej.
a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu MAKS-D, s.r.o., Nováky, M.R. Štefánika 1,
IČO: 36 332 534 zastúpeného AK NIŽNÍK & Partners, s.r.o., Košice, Žižkova 4E,
IČO: 47 244 488, proti žalovanému Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Bratislava, Námestie

Slobody 28, IČO: 46 333 908, správca konkurznej podstaty úpadcu KTP Group, s.r.o. „v konkurze",
Trnava, Kalinčiakova 12, zastúpená WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., Banská
Bystrica,Dolná6,IČO:47257164,ourčeniepopretejpohľadávky,vkonanívedenomnaOkresnomsúde
Trnava pod sp. zn. 26Cbi/1/2020, o odvolaní žalobcu, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave pod sp.
zn. 3CoKR/86/2023 s postúpením sporu Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 31CoKR/10/2022, takto

r o z h o d o l :

Na konanie o odvolaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. 3CoKR/86/2023 j e p r í s l u š n ý Krajský súd v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej tiež „najvyšší súd“) súdny spis z dôvodu jeho nesúhlasu s postúpením mu veci Krajským súdom
v Trnave, podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), majúc za to, že funkčne príslušným na konanie o odvolaní je v danom

prípade Krajský súd v Trnave.

2. K dôvodom predloženého nesúhlasu Krajský súd v Bratislave uviedol, že prípise Krajského súd v
Trnave, ktorým tento postúpil spor tunajšiemu súdu uviedol,
že z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom sporu je určenie popretej pohľadávky podľa § 124 ods. 4
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „zákon o

konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“). Ide podľa § 196a
ods. 1 písm. g) ZKR o konanie, na ktoré je príslušný Okresný súd Trnava v pôsobnosti Krajského súdu
v Trnave. Mal za to, že konania začaté a právoplatne neskončené
do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do
31. mája 2023, to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne
príslušného súdu na iný súd.

3. Podľa Krajského súdu v Bratislave zmena zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ku
ktorej došlo zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými
sídlami a obvodmi súdov, nemá vplyv na už založenú kauzálnu a funkčnú príslušnosť Krajského súdu
v Trnave v prípade odvolacích konaní začatých
pred 1. júnom 2023. Zavedením kauzálnej príslušnosti zákonom č. 150/2022 Z. z. totiž nedochádza od

1. júna 2023 k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmiv prebiehajúcich odvolacích konaniach, a teda konania o odvolaní začaté pred 1. júnom 2023 sa majú
dokončiť na doteraz príslušných krajských súdoch, t. j. v prejednávanej veci
na Krajskom súde v Trnave. Keďže odvolanie bolo v tomto prípade podané do 31. mája 2023, na jeho

vybavenie je príslušný doterajší odvolací súd - Krajský súd v Trnave.

4. Záverom uviedol, že uvedené je i v súlade s ust. § 36 CSP (zásada perpetuatio fori), preto s poukazom
na vyššie uvedené mal za to, že nie je daná kauzálna a funkčná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave
konať a rozhodovať v danej veci, a na konanie a rozhodovanie

o podanom odvolaní s ohľadom na ust. 206o ZKR k úpravám účinným od 1. júna 2023
je príslušný Krajský súd v Trnave.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Bratislave a
Krajskému súdu v Trnave, podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti odvolacích
súdov, posúdil dôvodnosť predloženého nesúhlasu s postúpením

a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením mu daného sporu na odvolacie
konanie dôvodný nie je.

6. Pre rozhodnutie o príslušnosti odvolacieho súdu bola relevantná nasledovná právna úprava.

7. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

8. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

9. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

10. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu

na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu
nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

11. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba

do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

12. Podľa § 196a ods. 1 ZKR, tohto na konanie podľa zákona sú kauzálne príslušné.
a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,

c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,

h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

13. Podľa § 196a ods. 3 ZKR (v znení účinnom od 1. júna 2023), na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu
vydanému v konaní podľa
a) odseku 1 písm. c), f) a h) a odseku 2 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,

b) odseku 1 písm. a), d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave,
c) odseku 1 písm. b) a e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.14. Podľa § 196a ods. 6 ZKR (v znení účinnom od 1. júna 2023), súd, na ktorom prebieha konanie
podľa tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona, s
výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

15. Podľa § 206o ZKR (v znení účinnom od 1. júna 2023), konania začaté a právoplatne neskončené
do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do
31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne
príslušného súdu na iný súd.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom incidenčnom spore o určenie popretej pohľadávky, rozhodol
Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 9. novembra 2020
č. k. 26Cbi/1/2020-269, ktorým žalobu zamietol. Voči rozsudku žalobca
dňa 4. januára 2022 podal odvolanie, ktoré bolo súdom prvej inštancie
dňa 12. októbra 2022 predložené Krajskému súdu v Trnave ako súdu odvolaciemu. Krajský súd v Trnave

o odvolaní nerozhodol a v súvislosti s novelou CSP, účinnou
od 1. júna 2023 (ďalej aj „súdna reforma“), skúmajúc počas celého konania svoju funkčnú príslušnosť v
odvolacom konaní (§ 40 veta pred bodkočiarkou CSP), postúpil
vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému.

17. Súčasťou tzv. súdnej reformy, vo vzťahu k CSP ako aj k procesným ustanoveniam v ZKR,
uskutočnenou ich novelizáciou zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v
súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení zákona
č. 398/2022 Z. z. ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v
súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola s

účinnosťou od 1. júna 2023 nová úprava príslušnosti súdov
na konanie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to ako súdov prvej inštancie tak aj odvolacích
súdov (§ 196a ZKR). Ustanovenie § 196a ods. 3 ZKR týkajúce sa funkčnej príslušnosti vybraných
krajských súdov na odvolacie konanie, v texte pod jednotlivými písmenami a) až c) priamo odkazuje na
určité ustanovenia § 196a ods. 1 ZKR, upravujúce kauzálnu príslušnosť vybraných okresných súdov (v

sídle kraja) na konanie podľa ZKR. Ustanovenie § 196a ods. 6 ZKR upravuje, že súd, na ktorom prebieha
konanie podľa tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní podľa tohto
zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov.

18. Vzhľadom na zákonný príkaz daný odvolaciemu súdu ustanovením § 40 veta

pred bodkočiarkou CSP, skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého (odvolacieho) konania, a
keďže odvolacie konanie vyvolané podaním odvolania v danom spore začalo v dobe do 31. mája
2023, bolo pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu potrebné sa prvotne zaoberať tým, ako
zákonodarca vyriešil aplikabilitu procesných ustanovení ZKR v novelizovanom znení s účinnosťou od
1. júna 2023 ohľadom príslušnosti krajských súdov na konanie o odvolaniach týkajúcich sa sporov

vyvolaných osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona, začatých pred týmto dátumom. Prechodné
ustanovenie § 206o ZKR
s účinnosťou od 1. júna 2023 zákonodarcom prijaté k novým úpravám zákona o konkurze a
reštrukturalizácii týkajúcim sa procesného práva, predstavuje ustanovenie intertemporálnej povahy,
ktorým sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a

neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav.

19. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti (novej)
procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených)
predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych

konaní. Súd ani sporové strany nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale
sústrediť sa na hmotnoprávnu podstatu veci. [porov. Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komenár.
Praha: C. H. Beck, 2022, s.1703]. Podľa rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež
„ústavnýsúd“),účelomprincípuokamžitejaplikovateľnostinovýchprocesnýchnoriem,tedapoužiteľnosti

nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je
zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho
sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (nález
z 22. októbra 2014sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie
z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023
sp. zn. II. ÚS 451/2022). Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne

prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu
(v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu
(nález zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017).

20. Procesné právo v prípade stretu novej a starej právnej úpravy charakterizuje princíp okamžitej

aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1). [Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie.
Komenár. Praha: C. H. Beck, 2022, s.1701]. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy
je procesnému právu natoľko imanentný,
že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí
aj bez toho, aby bol vyjadrený (porov. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič,

M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2017, 1064 - 1072 s.).

21. Prechodné ustanovenie § 206o ZKR v účinnom znení k úpravám od 1. júna 2023,
je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy zákona o konkurze a

reštrukturalizácii a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne
a miestne príslušných.

22. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že predmetom konania je spor o určenie pohľadávok žalobcu
popretých v reštrukturalizácii žalovaného, a teda konanie o odvolaní

sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie vydaného v spore vyvolanom osobitnou povahou konania podľa
ZKR. S účinnosťou do 31. mája 2023 bol podľa úpravy v CSP, na ktorú odkazoval ZKR v § 196, namiesto
všeobecného súdu žalovaného na konanie výlučne príslušný súd, na ktorom prebieha konkurzné alebo
reštrukturalizačné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 20 písm. d/ CSP). Príslušným súdom na

odvolacie konanie potom podľa § 34 CSP v znení do 31. mája 3023 bol Krajský súd v Trnave, do obvodu
ktorého spadal Okresný súd Trnava.

23. S účinnosťou od 1. júna 2023 však ZKR novo upravuje príslušnosť súdu na spory vyvolané osobitnou
povahou konaní podľa tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ktorá je zhodná s kauzálnou príslušnosťou súdu, na ktorom prebieha konanie podľa ZKR,
teda konanie konkurzné, reštrukturalizačné,
resp. o oddlžení.

24. K novelizovanej úprave procesných ustanovení v ZKR v znení účinnom od 1. júna 2023 je potrebné

uviesť, že nový § 196a ZKR pod nadpisom „Príslušnosť“ v siedmych odsekoch upravuje tak kauzálnu
príslušnosť na konanie podľa ZKR (ods. 1, 2, 6, 7), ako aj funkčnú príslušnosť na konanie o odvolaní
proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa ZKR (ods. 3)
a tiež miestnu príslušnosť (ods. 4). Najvyšší súd pritom zdôrazňuje, že v odseku 3 upravená príslušnosť
krajských súdov je jednoznačne funkčnou príslušnosťou, bez ohľadu na to, že tento právny pojem nie

je v ZKR priamo uvedený (na rozdiel od nadpisu nad § 34 CSP), keďže
sa týka príslušnosti krajských súdov (Krajský súd v Banskej Bystrici, Krajský súd v Bratislave, Krajský
súd v Košiciach,) špecializovaných na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným súdmi prvej
inštancie tak v konaní podľa ZKR, ako aj v konaniach o sporoch vyvolaných osobitnou povahou konaní
podľa ZKR.

25. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v danom
prípade v spore vyvolanom osobitnou povahou konaní podľa ZKR, bol podľa predpisov účinných do 31.
mája 2023 funkčne príslušný Krajský súd v Trnave, zatiaľ
čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v takom prípade v zmysle § 196a

ods. 3 písm. b) ZKR príslušný Krajský súd v Bratislave a súčasne § 206o ZKR
ako intertemporálne ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté
a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov
účinných do 31. mája 2023, potom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnejprávnej úpravy, je od 1. júna 2023 na odvolacie konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája
2023 funkčne príslušný krajský súd určený podľa úpravy ZKR účinnej od 1. júna 2023. V posudzovanom
prípade je týmto funkčne príslušným súdom Krajský súd v Bratislave.

26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že argumentácia Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorej je v zmysle
§ 206o ZKR na konanie a rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava aj od
1. júna 2023 príslušný Krajský súd v Trnave, nie je správna.

27. Najvyšší súd tu ešte poukazuje na argumentáciu už obsiahnutú v rozhodnutí
sp. zn. 5Ndob/5/2023, že napriek systematickému členeniu Civilného sporového poriadku
(t.j. rozlišujúc v samostatne členených dieloch Tretej hlavy Prvej časti príslušnosť súdu vecnú - § 12,
miestnu - § 13 až § 21, kauzálnu - § 22 až § 33, funkčnú - § 34 pre krajské súdy
a § 35 pre najvyšší súd), má byť kauzálna príslušnosť formou vecnej príslušnosti súdov uvádza, že
takýto názor nie je správny. Vecná príslušnosť určuje, či v určitej veci podľa jej povahy (ratione causae)

majú rozhodovať ako súdy prvej inštancie okresné súdy alebo súdy krajské
(tu len ako výnimka o konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, opomínajúc doposiaľ
neskončené konania podľa zákona o konkurze vyrovnaní). K definovaniu kauzálnej príslušnosť sa
najvyššísúdužskôrvyjadrilvuzneseníz29.januára2019,sp.zn.5Ndob/2/2019tak,žeosobitnáúprava
kauzálnej príslušnosti v ust. § 22 až 33 CSP je úprava obsahujúca kritériá určenia príslušného súdu,

ktoré s ohľadom na predmet konania určujú ako jediný oprávnený vo veci konať takto vymedzený súd aj
pre prípad, že by bola inak založená podľa všeobecných ustanovení týkajúcich sa miestnej príslušnosti
príslušnosť iného prvoinštančného súdu. Má tak povahu prioritnej voči všetkým ostatným do úvahy
prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti.

28. Z uvedeného vyplýva, že tak ako to zreteľne vyplýva aj zo systematiky CSP, na ktorý ZKR odkazuje
v procesných ustanoveniach (siedma časť zákona, § 196), je potrebné medzi uvedenými druhmi
príslušností rozlišovať a nezamieňať či (účelovo) stotožňovať kauzálnu príslušnosť súdu s jeho miestnou
príslušnosťou. Uvedený záver o potrebe rozlišovania medzi zákonom upravenými príslušnosťami je
možné z obdobných dôvodov prijať aj v prípade úpravy vecnej a kauzálnej príslušnosti (nie je možné

ich stotožňovať a zamieňať).

29. Najvyšší súd zastáva názor, že aj v prípade ostatnej novelizovanej úpravy Civilného sporového
poriadku a v súvislosti s novelizovanou úpravou procesných ustanovení obsiahnutých v zákone o
konkurze a reštrukturalizácii, má mať prednosť metóda teleologickej interpretácie právnych noriem,

najmä ak vychádzanie úzko len z textu zákona v znení účinnom
od 1. júna 2023, ktorý explicitne nevyjadruje všetky aspekty určenia príslušnosti odvolacích súdov v
(tzv. „starých“) odvolacích konaniach začatých do 31. mája 2023, by v konečnom dôsledku spôsobilo
nejednotnosť v príslušnosti pri rozhodovaní v rámci obchodnoprávnych sporov v režime Civilného
sporového poriadku (por. 5Ndob/5/2023, 3Ndob/8/2023) a rovnako tak pri rozhodovaní v konaniach o

konkurze a reštrukturalizácii, resp. týmito konaniami vyvolaných sporoch, či v rámci registrových konaní
v režime Civilného mimosporového poriadku (por. 6Ndc/19/2023).

30. Najvyšší súd v nadväznosti na vyššie uvedené uzatvára, že pre konania začaté a právoplatne
neskončené do 31. mája 2023 zákonodarca v prechodnom ustanovení § 206o ZKR výslovne určil, že sa

majú dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023. Toto
ustanovenie a contrario teda nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov. Najvyšší
súd pritom zastáva názor, že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny režim týkal aj
funkčnej a kauzálnej príslušnosti, vyjadril
by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP

(konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo).
Pretojeprinachádzanífunkčnejpríslušnostikrajskéhosúdunakonanieoodvolanívsporochvyvolaných
osobitnou povahou konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii potrebné vychádzať z okamžitej
aplikability procesného predpisu (§ 470 ods. 1 CSP v spojení s § 196 ZKR), súladne so zámerom „súdnej

reformy“ zahŕňajúcej špecifické požiadavky zákonodarcu smerujúce k špecializácii súdov (sudcov) v
určitých druhoch sporov stanovených zákonom tak, ako je tomu aj v danom spore (§ 196a ods. 3 ZKR).
Tento zámer je možné vyrozumieť
aj z dôvodovej správy k zák. č. 150/2022 Z. z. (časť A), ktorá uvádza, že reforma súdnej mapyje jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky
pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

31. Vo vzťahu k záverom o okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy najvyšší súd poukazuje aj
na obdobné názory vyslovené najvyšším súdom v uznesení z 28. júna 2023,
sp. zn. 6Ndc/19/2023 a náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2023,
sp. zn. IV. ÚS 257/2023. Obdobné závery, aké prijal najvyšší súd v tomto rozhodnutí,
boli už prijaté aj v uznesení najvyššieho súdu zo 16. augusta 2023, sp. zn. 5Ndob/5/2023,

tiež v uzneseniach z 23. augusta 2023, sp. zn. 3Ndob/8/2023, sp. zn. 4Ndob/4/2023,
sp.zn.4Ndob/5/2023(kpríslušnostikrajskýchsúdovnakonanieoodvolaniachprotirozhodnutiamsúdov
prvej inštancie vydaných v obchodnoprávnych sporoch podľa CSP). Najvyšší súd dodáva, že prijatými
závermi nedochádza k porušeniu práva na zákonného sudcu
(§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov)aanikporušeniuzásadyperpetuatiofori,keďkzmenefunkčnejpríslušnostisúdov

došlo na základe zmeny právnej úpravy a jej okamžitej aplikovateľnosti, pričom úprava intertemporality
novej procesnej úpravy bola v rukách zákonodarcu
(z hľadiska zmien v nastavení súdnej mapy, kompetencií súdov v rámci súdnej reformy).

32. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené záverom konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v

Banskej Bystrici s postúpením veci Krajským súdom v Trenčíne nie je dôvodný, preto rozhodol tak, ako
vyplýva z výroku tohto uznesenia.

33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.