Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/246/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201359
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XX, D., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SL-OLVS-2022/007043
zo dňa 27.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-TO-2022/002976
zo dňa 03.06.2022 ako aj rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2022/007043 zo
dňa 27.07.2022 zrušuje a vec vracia orgánu verejne správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca ako žiadateľ doručil žalovanému dňa 25.05.2022 žiadosť, žiadal o poskytnutie informácií v
nasledovnom znení: „V zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. žiadam Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
(SR), Pribinova 2, 812 72 Bratislava o sprístupnenie protokolu z kontroly, resp. iného výsledku kontroly

zásahu ozbrojených súčastí Ministerstva vnútra SR 1. decembra 2020 v priestoroch administratívnej
budovy Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava (ďalej len „požadovaná informácia“). Vzhľadom na
charakter požadovanej informácie (výsledok kontroly), pripomínam, že vo veci. sp. zn. II. ÚS 522/2021
bol Ústavným súdom SR 3.2.2022 vydaný nález, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje (§ 23), že „v
žiadnom prípade nemožno prisvedčiť právnemu názoru správnych súdov, že informáciou o výsledku
kontroly (v tomto prípade o inšpekčnej činnosti) je oznámenie o tom, že v konaní bol vydaný protokol.
Naopak, samotný protokol o výsledku dohľadu, kontroly či dozoru je zhrnutím všetkých zistených

nedostatkov v činnosti orgánu štátnej moci a práve tieto v ňom uvedené informácie, ktoré jednotlivé
pochybenia popisujú a tak zachytávajú podstatný obsah výsledku kontroly, je povinná osoba povinná
sprístupniť na základe žiadosti o poskytnutie informácie o výsledku kontroly“, pričom v uvedenej veci
ÚstavnýsúdSRrozhodovalvoveci,vktorejprimárnymporušovateľom,povinnouosobou,ktorávýsledok
kontroly nesprístupnila, bolo Ministerstvo vnútra SR.“
2. Žalovaný poskytol žalobcovi listom č. TO2-2022/002976-004 zo dňa 1. júna 2022 informáciu, že:
„Pracovníci odboru vnútornej kontroly a sťažností útvaru kontroly úradu vykonali na Prezídiu Policajného

zboru a útvaroch v jeho pôsobnosti kontrolu podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe
v znení neskorších predpisov. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie všeobecne záväzných
právnych predpisov a interných predpisov vydaných na ich základe. Zo strany vyšetrovateľa Policajného
zboru národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru došlo administratívnym pochybením vregistratúrnom zázname k porušeniu čl. 11 ods. 4 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 98/2016 o registratúrnom poriadku v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
198/2019. K časti žiadosti „sprístupnenia protokolu z kontroly, resp. iného výsledku kontroly“ mu bolo

oznámené, že mu bude „zaslané rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií.“
3. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. KM-TO-2022/002976 zo dňa 03.06.2022
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 3 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d), § 18 ods. 2 zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu ako žiadateľa v časti

„sprístupnenia protokolu z kontroly, resp. iného výsledku kontroly“ z dôvodu, že sprístupnenie týchto
údajov podlieha obmedzeniu podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že informácie o výsledku kontroly boli žiadateľovi sprístupnené osobitným listom KM-
TO2-20222/002976-004 zo dňa 01.06.2022. Je možné sprístupniť len výsledok kontroly a nie celý
protokol z kontroly, resp. iného výsledku kontroly zásahu ozbrojených súčastí Ministerstva vnútra SR,
lebo v predmetnej veci išlo o výkon kontroly, a preto aj aplikoval § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000

Z. z.
4. Minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SL-OLVS-2022/007043 zo dňa 27.07.2022
(ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
Rozhodnutieodôvodniltým,žeprvostupňovýsprávnyorgánžiadateľovisprístupnilinformáciuovýsledku
kontroly listom č. TO2-2022/002976-004 zo dňa 1. júna 2022 bez toho, aby mu sprístupnil požadovaný

protokol ako celok a tiež uviedol aká informácia bola poskytnutá. V odôvodnení druhostupňového
rozhodnutia je ďalej uvedené, že protokol o kontrole obsahuje okrem informácie o výsledku kontroly aj
ďalšie informácie k výkonu kontroly, ktoré nemožno sprístupniť žiadateľovi.
II.
Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých
rozhodnutí žalovaného a ich zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci žalovaným.

6. Žalobca poukázal na okolnosti predchádzajúce jeho žiadosti a to, že dňa 1. 12. 2022 ozbrojené
súčasti Ministerstva vnútra SR vykonali zásah v priestoroch budovy Digital Park II na Einsteinovej ulici
v Bratislave (ďalej tiež „zásah v Digital Parku“) v súvislosti s obvinením E. F. G. a televízia E. dňa
7.4.2022 na svojom spravodajskom webovom portáli tvnoviny.sk uviedla stanovisko žalovaného: „V
postupe vyšetrovateľky Policajného zboru boli zistené nedostatky administratívneho charakteru. Išlo

o porušenia administratívneho charakteru a to konkrétne Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky o registratúrnom poriadku č. 48/2016“.

7. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný i minister SR si svojvoľne vykladajú § 11 ods. 1 písm. h)
zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa žalobcu § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. obsahuje pozitívny

korektív normovaný slovami „informácia o výsledku kontroly, dozoru alebo dohľadu“ a informáciou
o výsledku kontroly, dozoru alebo dohľadu je protokol, resp. akýkoľvek iný výsledok kontroly, ktorý
zachytáva zistené nedostatky. Na podporu tohto svojho argumentu odkázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2021 z 3.2.2022, z ktorého citoval ods. 23 až 25, podľa ktorého sa
úvahy Ústavného súdu SR vzťahujú i na zásah ozbrojených súčastí žalovaného dňa 1.12.2020 v

priestoroch administratívnej budovy Digital Park II. Žalobca nesúhlasí s tvrdením ministra vnútra SR,
že právny poriadok nediferencuje kontroly na prebiehajúce a skončené. Podľa jeho názoru je účelom
nesprístupnenia, resp. obmedzenia sprístupnenia informácií podľa písmena § 11 ods. 1 písm. h)
zákona č. 211/2000 Z. z. zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade
ukončených kontrol, dohľadov a dozorov tento účel absentuje (zabezpečenie nerušeného výkonu).

8. Žalobca zároveň navrhol, vzhľadom na celospoločenský význam požadovaných informácií (konkrétne
však význam nešpecifikoval), aby súd postupoval podľa § 193 v spojení s § 84 SSP a ak vzhliadne ako
nepostačujúce žalovaným uvádzané dôvody na nesprístupnenie protokolu z kontroly zásahu v Digital
Parku,abyuložilvrozsudkupovinnosťžalovanémusprístupniťprotokolzkontrolyzásahuvDigitalParku.

III.
Vyjadrenie žalovaného9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. K veci uviedol, že listom č. KM-
TO2-2022/002976-004 zo dňa 01. 06. 2022 čiastočne vyhovel žiadosti o informácie a dňa 03.06.2022
vydal rozhodnutie pod č. KM-TO2-2022/002976-005 o čiastočnom nesprístupnení informácií z dôvodu,

že sprístupnenie týchto údajov podlieha obmedzeniu prístupu k informáciám ustanovenom v § 11
ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, zopakoval odôvodnenie z rozhodnutia. Podľa názoru
žalovaného nekonal v rozpore s § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, keď žalobcovi
nesprístupnil úplný protokol o výsledku kontroly, ale „len“ informáciu o výsledku kontroly. Výsledkom
kontroly je vo všeobecnosti zistenie, či skutočný stav je v súlade, resp. v rozpore so žiadaným stavom.

Prvostupňový správny orgán listom č. KM-TO2-2022/002976-004 zo dňa 01. 06. 2022 sprístupnil
žalobcovi informáciu o výsledku predmetnej kontroly v rozsahu: 1) označenia útvaru, ktorý vykonával
kontrolu (Úrad inšpekčnej služby, odbor vnútornej kontroly a sťažností útvaru kontroly), 2) označenia
kontrolovaného subjektu (Prezídium Policajného zboru a útvary v jeho pôsobnosti), 3) uviedol právny
predpis, podľa ktorého bola vykonaná kontrola (zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení
neskorších predpisov), 4) konštatoval porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a interných

predpisov vydaných na ich základe (konkrétne čl. 11 ods. 4 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 98/2016
o registratúrnom poriadku v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 198/2019 v
dôsledku administratívneho pochybenia vyšetrovateľa).
10. Osobitne sa vyjadril k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2021 zo dňa 3. februára
2022, na ktorý sa odvolával žalobca v žiadosti. Podľa žalovaného tento nález nemožno aplikovať

v prejednávanom prípade, lebo nielenže bola poskytnutá informácia o vypracovaní protokolu o
výsledku kontroly, ale aj samotná informácia vo vyššie uvedenom rozsahu. K námietke žalobcu,
že v prejednávanom prípade išlo o ukončenú kontrolu uviedol, že § 11 ods. 1 písm. h) zákona č.
211/2000 Z.z. nerozlišuje postup povinnej osoby pri poskytovaní informácií z ešte prebiehajúcej kontroly
a postup pri poskytovaní informácií z už ukončenej kontroly. Ďalej len odkazuje na odôvodnenie

svojho druhostupňového rozhodnutia, keďže žalobca v žalobe v mnohom kopíruje rozklad proti
prvostupňovému rozhodnutiu, ale v žalobe neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti.
IV.
Replika a duplika

11. Žalobca v podanej replike zotrval na svojej argumentácii.

12. Žalovaný v duplike rovnako zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, žiadal žalobu zamietnuť

V.

Relevantné právne predpisy

13. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

14. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

15. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

16. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.

17.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový

poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými
v odsekoch 2 až 12.19. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
( ďalej len „CSP“), právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej

rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

20.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k
dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk,

politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

22. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. na obmedzenia zverejňovania informácií sa použijú
ustanovenia § 8 až 12.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie
alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci
podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu
alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

24. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení
tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

25. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

26. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správny orgán
je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre

rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

27. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

28. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia..

VI.
Postup správneho súdu podľa § 193 SSP

29. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-2S/246/2022 -61 zo dňa 21.10.2024 uložil povinnosť
žalovanému uviesť dôvody, pre ktoré nemožno žalobcom požadovanú informáciu sprístupniť v celom

rozsahu. Správny súd zároveň vyžiadal od žalovaného informáciu, ktorú požadoval žalobca ( protokol
o výsledku kontroly, záznam o kontrole).

30. Žalovaný reagujúc na výzvu súdu písomným podaním zo dňa 06.11.2024 oznámil správnemu
súdu dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť žalobcovi v celom rozsahu.

Žalobcovi čiastočne sprístupnil informáciu o výsledku kontroly, pričom podstata zistení, ktoré sú výrazom
protokolu, spočívala v administratívnom pochybení vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry Prezídia
Policajného zboru v spätosti s tvorbou a vyhotovením registratúrneho záznamu, čím došlo k porušeniu
článku 11 ods. 4 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 98/2016 o registratúrnomporiadku v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 198/2019 (podľa platnosti v
čase kontroly). Žalobcovi tvrdí, že poskytol informáciu, že v predmetnej veci bol spracovaný „Protokol“
vrátane sprievodných informácií týkajúcich sa kontrolou identifikovaných pochybení. Ale samotný

protokol v sebe komponuje okrem informácie o výsledku kontroly, aj také údaje, ktoré boli vyhodnotené
ako informácie, na sprístupnenie ktorých žalobcovi nevznikol nárok. Vychádzajúc zo znenia § 11 ods. 1
písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. je predmetom povinného sprístupnenia informácia o rozhodnutí alebo
o inom výsledku kontroly za predpokladu, že toto nezakazuje predpis zákonnej právnej sily. Žalovaný
tvrdil, že ostatné informácie majúce pôvod v kontrolných mechanizmoch nie je povinný sprístupniť.

30.1. Žalovaný si vyložil slovné spojenie „informácia o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly“ a
dospelkzáveru,žeinformáciouovýsledkukontrolyjeajinformácia,ktorúposkytolprvostupňovýsprávny
orgán, ktorý identifikoval, že: 1) kontrola bola vykonaná v medziach zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo zákona číslo 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov;
2) bola vykonaná príslušnou organizačnou zložkou Úradu inšpekčnej služby a dokumentovaná v

konkrétnom konaní; 3) kontrolou boli identifikované nedostatky vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru v relácii na porušenie čl. 11 ods. 4 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 98/2016 o registratúrnom poriadku v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
198/2019. Zákon o slobode informácií nestanovuje povinnosť sprístupniť protokol alebo záznam (príp.
iné) ako rezultát kontrolnej činnosti, ale informáciu o výsledku kontroly, čo bolo zrealizované listom

číslo KM–TO2–2022/002976–004 z 01. 06. 2022. Žalovaný tiež odkazuje na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 2S/4/2013:„.... V prípade, že sa požadovaná informácia týka výkonu kontroly,
dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci, je podľa zákona na uvážení povinnej osoby, či ju
nesprístupní vôbec, alebo ju sprístupní v obmedzenej miere. .... Je preto nevyhnutné, aby povinná
osoba vždy starostlivo zvážila, či je pre naplnenie účelu zákona potrebné úplné zamedzenie, alebo

postačuje obmedzenie prístupu k informáciám, s vylúčením tých informácii, u ktorých je zákonný
dôvod nesprístupnenia nepochybný. Berie pritom do úvahy možné ohrozenie verejných záujmov, najmä
verejného poriadku a bezpečnosti, ochranu práv iných osôb (ktoré môžu byť sprístupnením informácie
dotknuté)....“.
30.2. Pri rozhodovaní povinnej osoby vzal na zreteľ aj možné ohrozenie verejných záujmov, najmä

verejného poriadku a bezpečnosti, ochranu práv iných osôb, ktoré môžu byť sprístupnením informácie
dotknuté.Subsidiárnymprvkomsvedčiacimnesprístupneniuprotokoluovýsledkukontrolyakokomplexu
dát je aj jeho materiálna kompozícia, ktorá je výrazom informácií o konkrétnej trestnej veci vedenej v
pôsobnostiútvaruPrezídiaPolicajnéhozboruanepriamosadotýkavlastnéhovýkonupôsobnostiorgánu
činného v trestnom konaní – vyšetrovateľa Policajného zboru a spôsobu zabezpečovania dôkazov.

31. Žalovaný zastáva názor, že postupoval v intenciách zákonnej úpravy, keď žalobcovi nesprístupnil
úplný protokol o výsledku kontroly, ale poskytol mu relevantný záver, t. j. informáciu o výsledku kontroly.
Na podporu svojich argumentov poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci
sp. zn. III. ÚS 720/2021–11: „...informácia, ktorú sťažovateľ požadoval sprístupniť – prílohy k protokolu
o výsledku kontroly, bola zo sprístupnenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií

vylúčená, pretože nešlo o informáciu o výsledku kontroly, ale sa týkala samotného výkonu kontroly....
Z hľadiska dodržania zákona o slobode informácií je teda podstatné, aby bola žiadateľovi sprístupnená
informácia o výsledku kontroly, a nie informácia o podkladoch, z ktorých bol tento výsledok vyvodený“.
Ďalej na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/75/2015 z 19. 06. 2016: „..že obsahom základného práva na
prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa.“

VII.
Verejné vyhlásenie rozsudku

32. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,

ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je potrebné napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov zrušiť.

33. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 09. januára 2025, pretože boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie

pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.34. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj
len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle
ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie

bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do
úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok F. A. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991,
séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok A. F. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria
A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci

na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné
vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale
preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého
administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákonov
č. 211/2000 Z.z., č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len SP alebo Správny poriadok), preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP

vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

35. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
2S/246/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom

práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/246/2022.

36. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. KM-TO-2022/002976 zo dňa
03.06.2022 o čiastočnom nesprístupnení informácií ako aj rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej
republikyč.SL-OLVS-2022/007043zodňa27.07.2022,ktorýmzamietolrozkladžalobcuapotvrdilvyššie
uvedené prvostupňové rozhodnutie.

37. Podľa § 134 ods. 1 SSP bol správny súd v prerokúvanej veci zásadne viazaný dôvodmi žaloby,
keďže nešlo o žiadnu z výnimiek upravených § 134 ods. 2 SSP. Jeho úlohou tak bolo posúdiť otázku
nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného len z pohľadu žalobných bodov, ktoré žalobca
v žalobe uplatnil, žalobca namietal len nesprávne právne posúdenie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

38. Medzi žalobcom ako žiadateľom v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. a žalovaným bola spornou otázka,
čipožadovanéinformácienapĺňajúpodstatutakýchskutočnostíaspadajúdokategórietakýchinformácií,
ku ktorým je povinná osoba oprávnená obmedziť prístup alebo ich nesprístupniť vôbec. Konkrétne či
žalobcom požadované informácie podliehajú obmedzeniu podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000
Z. z.

39.Pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiasúdskúma,čižalobounapadnutérozhodnutiejevsúlades
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1
písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej

správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

40. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečenie materiálneho a nie
formálneho právneho štátu. Judikatúra Ústavného súdu SR kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1
Ústavy SR s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti,

platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné
princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada
primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04).41. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre
všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou
rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny

poriadok.

42. Právo na informácie je garantované Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k
informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne

a možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl.
26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie
čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého sa musí pri obmedzovaní základných práv a slobôd dbať na ich
podstatu a zmysel a obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Pritom je potrebné vykladať
reštriktívne rozsah obmedzení základných práv a slobôd.

43. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona má každý právo na prístup
kinformáciám,ktorémajúpovinnéosobykdispozícii,pričominformáciesasprístupňujúbezpreukázania
právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1,3 cit. zák.).

Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie
právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej
činnosti (§ 2 ods. 1 cit. zák.). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení

tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.).

44.Zákonč.211/2000Z.z.vustanovení§8až§13upravujeobmedzeniaprístupukinformáciám.Všetky
zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní

požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to
ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod
nesprístupnenia (§ 12 cit. zákona).

45. Ústava SR v článku 26 ods. 4 ustanovuje dôvody, pre ktoré je možné právo na informácie obmedziť.

Ide o prípady, keď je to „v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“, pričom konkrétne
dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám musia byť stanovené iba predpisom so silou
zákona (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99).

46. Povinná osoba by pri výklade a aplikácii zákona č. 211/2000 Z.z. vždy mala dbať na účel úpravy
tohto základného práva. Je to dôležité najmä vtedy, ak zákonná regulácia nedáva explicitnú odpoveď,
ako riešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak osoba nepostupuje v súlade so zákonom. Podľa zákona
č. 211/2000 Z.z. majú povinnosť sprístupňovať informácie tzv. povinné osoby. Ide o inštitúcie, resp.
organizácie a v určitých prípadoch aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú verejnú správu, rozhodujú o

právach a povinnostiach občanov, hospodária s verejnými prostriedkami, alebo vykonávajú činnosť
vo verejnom záujme. Zákon č. 211/2000 Z.z. definuje kategórie subjektov povinných sprístupňovať
informácie v ustanovení § 2. Je teda evidentné, že štátne orgány a obce majú informačnú povinnosť o
všetkých informáciách, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ nejde o informácie podľa § 8 až § 11 (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/4/2004 zo dňa 16. decembra 2004).

47. Súd upriamuje pozornosť na zmysel a účel zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým
je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu základného práva jednotlivca na informácie a zároveň
umožňuje verejne kontrolovať výkon verejnej moci, ktoré sú v slobodnej demokratickej spoločnosti
a v právnom štáte veľmi prospešné a žiaduce. Z uvedených dôvodov je zákon o slobodnom prístupe

k informáciám koncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade povinné na žiadosť poskytnúť všetky
informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci, ktorými disponujú. Z tejto generálnej klauzuly zákon
o slobodnom prístupe k informáciám určuje výnimky zo sprístupnenia údajov. Rovnako aj osobitné
zákony (napr. zákon o ochrane osobných údajov, zákon o utajovaných skutočnostiach,...) môžu určiť, ženiektorá informácia nepodlieha sprístupneniu. Vzhľadom na to, že určenie takýchto výnimiek je svojou
povahou obmedzením základného práva na informácie, musí vždy spĺňať atribúty čl. 26 ods. 4 ústavy,
resp. čl. 10 ods. 2 dohovoru. Medzi ne patrí aj právna sila prameňa práva, ktoré ustanovuje takéto

výnimky, teda že ich možno ustanoviť len zákonom. Pokiaľ povinná osoba nedisponuje konkrétnou
zákonnou normou, ktorá by sprístupnenie informácie vylučovala, je povinná požadovanú informáciu
sprístupniť. Žiadne odmietnutie sprístupnenia informácie nemožno odôvodniť teoretickou koncepciou
bez opory v zákonnom texte (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 522/2021 zo dňa 03.02.2022).

48. Zákon č. 211/2000 Z. z. samotné sprístupnenie až nesprístupnenie informácií odstupňováva
tak, že: 1) požadovaná informácia sa sprístupní; 2) ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu
sprístupniť, potom sa sprístupnenie požadovanej informácie obmedzí; 3) ak zákon výslovne určuje, že
takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom sa požadovaná informácia
nesprístupní.

49. Vo všeobecnosti platí, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. sa sprístupňujú všetky informácie,
ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj
práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu
ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.
z. Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu

nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. Spoločným menovateľom pre čiastočné
alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom
sledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie.
Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd
iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4

Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z. z.

50. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na
rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná
osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov

verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie.
Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány zverejňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 ods.
1 zákona č. 211/2000 Z. z.), až na výnimky určené zákonom (§ 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z. z.).
Informácie sa pritom sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre
ktorý sa informácia požaduje. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych

a materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia;
materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia
v demokratickej spoločnosti.

51. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že jeho súčasťou nie je protokol o výsledku kontroly
resp. iný výsledok kontroly na osobitnom listinnom dokumente. Vzhľadom na charakter konania a druh
požadovanej informácie sa správny súd rozhodol nevychádzať len z tvrdení žalovaného správneho
orgánu, ale verifikoval si jeho tvrdenia nahliadnutím priamo do protokolu o výsledku kontroly resp. iného
listinného výsledku kontroly ( rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 3Sži/44/2014), preto súd aj zvolil postup

podľa § 54,84 a 193 SSP.
52. Súd sa podrobne oboznámil z obsahom Protokolu č. UIS-KO-OVKS-3-007/2022-K o výsledku
kontroly zo dňa 10.02.2022 (ďalej len „protokol“) ako aj s obsahom Záznamu o kontrole č. UIS-KO-
OVKS-75-017/2022-K zo dňa 21.12.2022 (ďalej len „záznam“), s dodatočnými dôvodmi žalovaného, pre
ktoré neposkytol žalobcovi celý obsah protokolu o výsledku kontroly resp. iný výsledok z kontroly. Súd

zistil, že protokol i záznam sú rozdelené na viacero bodov zameraných na kontrolu konkrétnych úkonov,
obsahujú zoznamy zabezpečených podkladov a verifikovateľnosť informácií, priebeh výkonu kontroly
a až v závere každého bodu je jeden až dva odseky, ktoré obsahujú zhrnutie zistených výsledkov,
dostatočné jasné a logické závery, vysvetlenia.
53. Vzhľadom na žalobnú námietku o nesprávnom právnom posúdený veci sa správny súd zaoberal

spornou otázkou medzi účastníkmi, či bol žalovaný povinný sprístupniť informáciu – celý protokol
resp. iný výsledok z kontroly z presne špecifikovaného zásahu (presne vymedzené už vyššie v ods.
1 odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobca mal záujem byť informovaný formou sprístupnenia „protokolu
z kontroly, resp. iného výsledku kontroly“ o zásahu zo dňa 1. decembra 2020, ktorý zásah presnešpecifikoval v žiadosti. Čiže alternatívne žiadal buď o protokol z kontroly alebo na inej listine
zaznamenanývýsledokzkontroly.Súdmázato,žežalobcompožadovanéinformáciesatýkajúvýsledku
kontroly konkrétneho zásahu a nie vykonávania kontroly. Sprístupňovanie informácií v režime zákona

č. 211/2000 Z. z. vychádza z princípu, že ak neexistuje zákonný dôvod pre nesprístupnenie informácie,
musí sa informácia sprístupniť. Žalobca v žalobe tvrdil, že neexistuje dôvod na nesprístupnenie
informácií odvolávajúc sa na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 522/2021 zo dňa 3. 2. 2022.
Žalovaný informácie sprístupnil len čiastočne ( viď ods. 2 odôvodnenia tohto rozsudku), vo zvyšku
rozhodol o čiastočnom nesprístupnení informácií „protokolu z kontroly, resp. iného výsledku kontroly“

a odôvodnil to § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z.
54. Správny súd sa podrobne zaoberal nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 522/2021 zo dňa
3. 2. 2022, o ktorého závery žalobca opieral svoju žiadosť o poskytnutie informácie. Z nálezu mu
vyplýva, že: 1) informáciou o výsledku kontroly nie je oznámenie, že v konaní bol vydaný protokol; 2) že
samotný protokol o výsledku dohľadu, kontroly či dozoru je zhrnutím všetkých zistených nedostatkov v
činnosti orgánu štátnej moci; 3) že v protokole uvádzané informácie popisujúce jednotlivé pochybenia

zachytávajú podstatný obsah výsledku kontroly; 4) že povinná osoba je povinná sprístupniť informácie
o výsledku kontrol na základe žiadosti. Súd je však toho názoru, že z obsahu tohto nálezu nevyplýva
automatická povinnosť žalovaného sprístupňovať akýkoľvek celý protokol z kontroly alebo akýkoľvek
ucelený dokument o výsledku kontroly bez toho, aby podrobil obsah takéhoto dokumentu analýze,
či niektorá časť obsahu nespadá pod režim obmedzení v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. Čiže

z uvedeného si správny súd ustáli, že povinná osoba je povinná poskytnúť informácie uvádzané
v protokole, ktoré „zachytávajú ak nie výsledok tak aspoň podstatný obsah výsledku kontroly“.
55. Správny súd si ďalej z obsahu § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. ako aj jeho gramatického
výkladu ustálil, že obmedzenie sprístupnenia informácií v predmetnom písmene h) sa týka informácie o
výkone kontroly ale nie informácie o výsledku kontroly, t.j. o závere zistenom po zrealizovanom vykonaní

kontroly, ktorú žalobca požadoval. Pritom z obsahu administratívneho spisu a v spojení s oboznámením
sa s obsahom protokolu a záznamu súd dospel k záveru, že žalovaný ako prvostupňový správny
orgán poskytol žalobcovi listom č. KM-TO2-2022/002976-004 zo dňa 01. 06. 2022 informáciu, ktorú
však nemožno kvalifikovať ako dostatočnú informáciu o výsledku kontroly. Súd je toho názoru, že
všeobecné konštatovanie „porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov

vydaných na ich základe, konkrétne čl. 11 ods. 4 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 98/2016 o
registratúrnom poriadku v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 198/2019 v
dôsledku administratívneho pochybenia vyšetrovateľa“ nemožno hodnotiť ako kvalifikovanú informáciu,
na ktorú má žalobca právo.

56. Súd je toho názoru, že v danom posudzovanom prípade bolo čiastočné zamietnutie žiadosti
o poskytnutie informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z., v takom rozsahu ako to
bolo učinené v prvostupňovom a následne potvrdzujúcom druhostupňovom rozhodnutí, nesprávne pre
nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom, čím vznikol dôvod na ich zrušenie v zmysle §
191 ods. 1 písm. c) SSP.

57. Z obsahu protokolu i záznamu v tomto konkrétnom prípade vyplynulo, že nie sú len zhrnutím výkonu
kontroly, ale v závere aj zhrnutím výsledkov a záverov z kontroly jednotlivých posudzovaných úkonov,
ktoré ale už nespadajú pod režim písmena h) §11 ods. 1 citovaného zákona. A práve tieto informácie
uvedené v protokole a zázname, ktoré popisujú pochybenia a zachytávajú podstatný obsah výsledku

kontroly, je povinná osoba sprístupniť na základe žiadosti o poskytnutie informácie k otázke konkrétnych
záverov z kontroly. Iba takto vnímaný obsah práva na informácie je spôsobilý naplniť ústavné garancie
práva na informácie a naplniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v tomto smere účinným
spôsobom (nález ÚS SR zo dňa 03.02.2022, sp. zn. II. ÚS 522/2021).

58. Na základe vyššie uvedeného je správny súd toho názoru, že žalovaný posúdil vec po
právnej stránke nesprávne a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie ministra ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť, lebo v tomto prípade nemôže
byť ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. dôvodom úplného zvyšného nevyhovenia
žiadosti o poskytnutie informácie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

59. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného postupovať vo vyššie uvedených intenciách súdu,
zameria na obsah textu žiadosti o poskytnutie informácií, nanovo rozhodne o zvyšnej časti žiadosti
o sprístupnenie informácie ( uvedenej vyššie už v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku), rozhodnutieriadne odôvodní, uvedie v ňom podrobný právny výklad ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z., ktoré bude
aplikovať, ako aj akými úvahami bol vedený pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol.

60. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

61. Žalobca žiadal popri zrušeniu rozhodnutí a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie aj v zmysle
§ 193 SSP uložiť povinnosť žalovanému sprístupniť mu protokol z kontroly zásahu v Digital Parku. Súd
v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú z dôvodu, že uloženie predmetnej povinnosti podmienil
žalobca tým, že sám súd vzhliadne ako nepostačujúce žalovaným uvádzané dôvody na nesprístupnenie
protokolu z kontroly. Samotný žalobca však v správnej žalobe nenamietal nedostatok odôvodnenia

napadnutých rozhodnutí a keďže je súd viazaný len žalobnými bodmi, nemohol sa takýmto žalobným
dôvodom zaoberať. Druhým dôvodom nedôvodnosti tejto žiadosti bolo to, že súd obe rozhodnutia
zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie o žiadosti. Úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí
správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou)

rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor Ústavného súdu SR napr. č.
k. II ÚS 127/07-21, Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn.
1Sžo/33/2008, sp. zn 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009).

62. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal

úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa
§ 175 ods. 2 SSP.

63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.