Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120204377
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:3120204377.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobcov1/Z.T.,narodenejXX.T.XXXX,J.B.P.,W..B.XX,2/
Y. T., narodeného XX. Y. XXXX, J. B. P., W.. B.Á. XX, zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária
KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Trenčín, Kpt. Jaroša 29, IČO: 47 256 907, proti žalovanému L. V.,
narodenému XX. J. XXXX, W., G. D. XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.
r. o., Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o uplatnenie nárokov z vád a náhradu škody,

vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28C/47/2020, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 29. decembra 2023 sp. zn. 6Co/56/2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 29. decembra 2023 sp. zn. 6Co/56/2023 a rozsudok Okresného
súdu Trenčín z 18. januára 2022 č. k. 28C/47/2020-149 zrušuje a vec v r a c i a Okresného súdu Trenčín
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom pre
zmeškanie z 18. januára 2022 č. k. 28C/47/2020-149 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom
1/, 2/ sumu 12.990,32 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.990,32 eura od
15. júna 2020 do zaplatenia (výrok I.) a žalobcom 1/, 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Vec právne posúdil podľa ustanovení § 274 a § 275 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) s tým, že

vo veci nariadil pojednávanie na 18. januára 2022 v čase o 8:30 hod. a predvolanie, ktoré obsahovalo
aj poučenie o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, bolo
právnemu zástupcovi žalovaného doručené 03. novembra 2021.

1.1. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že právny zástupca žalovaného podal 11. januára 2022 žiadosť
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaniami vedenými na Okresnom súde Trenčín

(sp. zn. 40Odi/1/0021, sp. zn. 32P/167/2021). Prvoinštančný súd prípisom z 13. januára 2022 oznámil
právnemuzástupcovižalovaného,žejehožiadostioodročeniepojednávanianevyhovie,ajnapriektomu,
že o odročenie pojednávania požiadal pre kolíziu s pojednávaniami vedenými pod sp. zn. 40Odi/1/2021,
sp. zn. 32P/167/2021 s tvrdením, že bol o týchto pojednávaniach informovaný skôr; prvoinštančný súd
však zistil, že predvolanie na pojednávanie v týchto veciach mu bolo doručené podstatne neskôr (24.
novembra 2021 a 26. novembra 2021) ako predvolanie v predmetnom konaní, a to 03. novembra 2021,

ktoré prevzal ako prvé a dva mesiace pred vytýčeným termínom pojednávania; zároveň z webovej
stránky https://urbanipartners.sk/kontakt/ zistil, že advokátska kancelária URBÁNI & Partners, s. r. o.
má spolu 9 advokátov a koncipientov a zdôraznil, že pri takomto počte je v možnostiach advokátskej
kanceláriezabezpečiťúčasťjednéhoznichakozástupcunapojednávaní.Súdprvejinštancieďalejsvoje
rozhodnutie založil na konštatovaní, že 18. januára 2022 o 8:15 hod. žalovaný telefonicky kontaktoval
súd a oznámil, že prišiel do styku s pozitívnou osobou a preto sa nezúčastní pojednávania. Na

nariadené pojednávanie sa nedostavili žalovaný ani jeho právny zástupca; pred začatím pojednávania
bol kontaktovaný právny zástupca žalovaného, ktorý konajúcemu súdu oznámil, že sa na pojednávanienedostaví z dôvodu, že žalovaný bol v kontakte s pozitívnou osobou, a preto žiada o odročenie
pojednávania.

1.2. Súd prvej inštancie akcentoval, že na pojednávanie nariadené na 18. januára 2022 o 8:30
hod. predvolal právneho zástupcu žalovaného, ktorému bolo predvolanie doručené riadne a včas.
Predvolanie na pojednávanie obsahovalo aj poučenie o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie. Konštatoval, že právnemu zástupcovi žalovaného bolo v dostatočnom
predstihu oznámené, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní nebude

vyhovené a že sa pojednávanie uskutoční. Vec ďalej zhodnotil tak, že nakoľko žalovaný pár minút
pred pojednávaním oznámil súdu, že sa na pojednávanie nedostaví, lebo bol v kontakte s pozitívnou
osobou a nakoľko sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil ani jeho právny zástupca, po
tom, čo ho konajúci súd pred začatím pojednávania telefonicky dopytoval, tento oznámil, že sa na
pojednávanie nedostaví z dôvodu kontaktu žalovaného s pozitívnou osobou na ochorenie COVID-19.
Súd prvej inštancie správanie právneho zástupcu žalovaného kvalifikoval tak, že svoju neúčasť na

pojednávaní riadne a včas, vážnymi okolnosťami neospravedlnil, na pojednávanie sa nedostavil, aj keď
vedel, že účasť žalovaného na pojednávaní nie je potrebná, pretože nebol navrhnutý jeho výsluch a išlo
o prvé pojednávanie.

1.3. Pretože ide o žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP a žalovanému nesvedčí postavenie

spotrebiteľa (§ 299 ods. 1 CSP), boli naplnené všetky zákonné predpoklady podľa ustanovenia § 274
písm. a), písm. b) CSP, na základe čoho súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalobe žalobcov
vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 29. decembra 2023 sp. zn. 6Co/56/2023

odvolanie žalovaného odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné (výrok I.). Žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2.1. Vodôvodnenírozhodnutiaaprobovalpostupsúduprvejinštancie,ktorýnanávrhprávnehozástupcu

žalobcov 1/, 2/ rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, keď právny zástupca žalovaného neospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas a vážnymi okolnosťami, na pojednávanie sa nedostavil.
Doplnil, že pokiaľ by sa právny zástupca žalovaného dostavil na pojednávanie, súd prvej inštancie by
rozsudkom pre zmeškanie nerozhodol. V tejto súvislosti rozviedol úvahu, že strana má nepochybne
právo byť prítomná na pojednávaní a ak jej vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o

jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhej sporovej strane v realizácii jej práva na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný
postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty. Táto povinnosť vychádza
predovšetkým z čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a ďalej

z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb (viď. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
69/2011).

2.2. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správanie právneho zástupcu
žalovaného vyhodnotil tak, že neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas a vážnymi
okolnosťami, na pojednávanie sa nedostavil, pričom vedel, že účasť žalovaného na pojednávaní
nie je potrebná; ďalej, že ide o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP a žalovanému nesvedčí
postavenie spotrebiteľa. Správne poukázal na predchádzajúce účelové ospravedlnenie právneho

zástupcu žalovaného z dôvodu kolízie, ktoré sa preukázalo ako nedôvodné, kapacitu právnych
zástupcov advokátskej kancelárie, pasivitu ako i poučenie o následkoch nedostavenia sa, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP. V konaní došlo k vadám konania zásahom
súdu do práva na spravodlivý proces a k nesprávnym procesným postupom súdu, ktorý znemožnil
žalovanému, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňoval jemu patriace procesné oprávnenia.Dovolanie uplatnil aj podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP; bol názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

3.1. V prvom rade namietal, že počas konania nebol v postavení žalovaného pasívny, na podanú
žalobu reagoval vyjadrením sa k podanej žalobe a namietal legitimáciu žalovaného 2/, čím vyvíjal
aktívne iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Prvoinštančný súd podrobil kritike, že v konaní
nepostupoval tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, keď prvýkrát odročil nariadené
pojednávanie pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcov, a nepredchádzal zbytočným prieťahom a

nekonal hospodárne.

3.1. Žalovaný uviedol, že mal v úmysle zúčastniť sa na súdnom pojednávaní 18. januára 2022 bez
účasti svojho zástupcu, keďže ten mal kolíziu súdnych pojednávaní, avšak z dôvodu kontaktu s COVID
pozitívnouosoboudeňpredpojednávaním,tútoskutočnosťriadneoznámilakoneprítomnosťnasúdnom
pojednávaní z dôvodu závažnej prekážky, ktorá v tom čase bola vážnou okolnosťou ako šírenie COVID

vírusu. Od 25. novembra 2021 bol vyhlásený „Zákaz vychádzania a núdzový stav“, ktorý trval 90 dní. V
prípade podozrenia na COVID-19 alebo pri úzkom kontakte s pozitívnou osobou na toto ochorenie bolo
potrebné zostať v domácej izolácii a dodržiavať karanténu; doplnil, že absolvoval aj vyšetrenie NCZI s
negatívnym výsledkom odberu, o čom predložil správu z NCZI ako dôkaz ospravedlnenia a nemožnosti
účasti na súdnom pojednávaní v predmetnom konaní.

3.2. Mal za to, že vážnosť okolností, pre ktoré sa strana nezúčastnila na pojednávaní je vždy na
posúdení (voľnej úvahe súdu), musí však ísť o takú okolnosť, ktorá strane objektívne znemožňuje účasť
na pojednávaní. Za vážne okolnosti súdy uznávajú najmä nepriaznivý zdravotný stav alebo úmrtie v
rodine. V tejto súvislosti nadviazal na závery z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej

aj „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 233/2019, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre
zmeškanie žalovaného nie je žiadúci; to platí najmä vtedy ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci
sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, žalovaný nebol v konaní inak
nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Vzhľadom na uvedené navrhol,
aby dovolací súd napadnuté rozhodnutia nižších súdov zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

4. Žalobcovia vo vyjadrení navrhli dovolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Bližšie rozviedli
dôvody, pre ktoré nesúhlasili s dovolacími námietkami; žalovaný ani len neosvedčil pravdivosť svojho
tvrdenia, že bol v kontakte s pozitívne testovanou osobou na ochorenie COVID - 19. Ako dôkaz predložil

len výsledok svojho negatívneho testu, bez toho, aby označil osobu s ktorou mal byť v kontakte ani
výsledok pozitívneho testu tejto osoby. Poukázali na to, že len na základe skutočnosti, že žalovaný
absolvoval test na ochorenie COVID - 19 s negatívnym výsledkom neosvedčuje pravdivosť jeho tvrdení
a v súvislosti s predchádzajúcim ospravedlnením právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa ospravedlnil
z dôvodu kolízie pojednávaní, nemožno vyhodnotiť počínanie žalovaného inak, ako účelové. Javia

sa krajne nepravdepodobné tvrdenia žalovaného, že by sa na pojednávaní zúčastnil sám bez svojho
právneho zástupcu, nebyť jeho náhleho podozrenia na ochorenie COVID-19 a to obzvlášť v spore
ktorý je takto právne a skutkovo náročný. Upozornili, že žalovaný udelil svojmu právnemu zástupcovi
plnomocenstvo (27. júla 2020) v zmysle ktorého je právny zástupca oprávnený poveriť advokátskeho
koncipienta, resp. iného advokáta na jednotlivé úkony v prejednávanej veci. Podľa názoru žalobcov za

daného stavu, kedy bolo skôr pravdepodobné, že súd pojednávanie na žiadosť žalovaného neodročí
(keďže neexistovali dôvody na odročenie pojednávania) sa mal právny zástupca na toto pojednávanie
riadne dostaviť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§

35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon

pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť

dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. V hierarchii postupu dovolacieho prieskumu platí, že dovolací súd najprv skúma prípustnosť

dovolania z dôvodu zmätočnosti a až ak namietaný dôvod podľa § 420 CSP preukázaný nie je,
pristúpi subsidiárne dovolací súd k prieskumu dovolacieho dôvodu spočívajúceho v správnosti právneho
posúdenia veci (§ 421 CSP). Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd prednostne pristúpil k
posúdeniu existencie namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP.

11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom.Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmyslecitovanéhoustanoveniatrebarozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

12. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju

neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Rozsudkom pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď
už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil. Podmienky
normované v tomto ustanovení musia byť splnené kumulatívne. Kontumačný rozsudok podľa § 274

prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené všetky podmienky normované jeho
hypotézou.

13.1. Napriek zdanlivo jednoznačnému zneniu zákona však automatické vydanie kontumačného
rozsudku naráža na ústavné limity práva žalovaného na spravodlivý proces, čo potvrdila už pomerne

rozsiahla judikatúra ústavného súdu.

13.2. Ústavný súd judikoval, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky,
teda, že nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť sohľadom na okolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať
do procesných práv žalovaného. Súd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo.
Ak má pochybnosti, teda ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany,

rozsudok pre zmeškanie by nemal vydať. (I. ÚS 233/2019 , III. ÚS 373/2020 a sp. zn. III. ÚS
121/2021 ,
podobne aj III. ÚS 354/2021 , III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021 ).
Porovnaj tiež (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1122 - 1128).

14. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal, že v
konkrétnych okolnostiach veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa §
274 CSP; vadu zmätočnosti videl v postupe súdu prvej inštancie a v nadväzujúcom postupe odvolacieho
súdu, ktoré podľa jeho názoru uprednostnili striktný výklad textu zákona pred princípom spravodlivej
ochrany práv strany sporu.

15. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní posudzuje
súd na základe voľnej úvahy, ktorá však vo svetle judikatúry ústavného súdu nie je neobmedzená;
ospravedlniteľnosť dôvodov sa posudzuje veľmi odlišne v závislosti od toho, či sa žalovaný
ospravedlnil vopred, alebo až po pojednávaní, na ktorom došlo k vydaniu kontumačného rozsudku.

Súd, pochopiteľne, pristupuje k žalovanému podstatne prísnejšie, ak nadobudne presvedčenie,
že deklarovaný dôvod nebránil žalovanému oznámiť súdu neúčasť vopred. V takom prípade
je dodatočná snaha o ospravedlnenie nevyhnutne poznačená podozrením z účelového konania.
Takisto judikatúra Ústavného súdu upozorňuje na potrebu kontaktovať súd v deň zmeškaného
pojednávania (telefonicky alebo elektronicky) alebo čo najskôr po ňom a ospravedlniť sa z

neúčasti na pojednávaní (napr. II. ÚS 456/2021 ). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vážnymi
okolnosťami sú okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z
objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine).

16. Najvyšší súd je v zmysle čl. 2 a čl. 4 CSP povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať na rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít. Medzi takéto autority bezpochyby patrí aj Ústavný súd Slovenskej
republiky. Ten v uznesení zo 04. júna 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 okrem iného uviedol, že „formalistický
výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení
zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci,

najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný
riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie.
Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších
zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci.
Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych

znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v
neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť
podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“

17. V náleze sp. zn. III. ÚS 373/2020 z 29. júna 2021 ústavný súd konštatoval, že „rozsudok
pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá z procesných strán
je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný charakter, keď v podstatnej
miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý
rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či

vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti
účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo
a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal.“18. V uznesení zo 04. júna 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 a následne aj v náleze z 21. novembra
2023 sp. zn. IV. ÚS 405/2023 ústavný súd proklamoval: „Vo svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd
uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych

predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa
nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne
ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07).
Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie
právneho štátu) môže totiž v konkrétnych súdnych konaniach viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v

zjavnom rozpore s účelom a so zmyslom príslušnej právnej úpravy a v konečnom dôsledku môžu v
súdnych konaniach spôsobiť porušenie práva na spravodlivý proces (III. ÚS 502/2011). V rozpore s
požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci môže byť aj príliš formalistický výklad
práva, čo môže mať za následok porušenie ústavných princípov práva na spravodlivý proces (m. m. III.
ÚS 497/2011)“. Zdôraznil pritom požiadavku uplatňovanú pri výklade a aplikácii príslušných právnych
predpisov, ktorou je zachovanie spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam

a oprávneným záujmom oboch strán v spore, t. j. žalobcu aj žalovaného (m. m. III. ÚS 271/05, III.
ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie
materiálneho právneho štátu podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi predovšetkým súdnej ochrany.

19. Ústavný súd rovnako dôrazne odsúdil zneužívanie rozsudku pre zmeškanie na získanie

neodôvodneného úspechu v sporoch: „Viac ako na nepriaznivých okolnostiach protistrany by
sťažovateľka mala zakladať úspech v konaní na presvedčivosti a dôvodnosti vlastných argumentov a
v prípade rozsudku pre zmeškanie počítať s tým, že tento inštitút je určený na prípady úplnej pasivity
protistrany, čo zjavne nie je tento prípad“ (III. ÚS 288/2021 ).

20. Vyššie citované závery sú plne použiteľné aj v posudzovanom spore, preto aj dovolací súd prísne
posudzuje skrátené formy konaní, ktoré sporové strany oberajú o príležitosť naplno rozvinúť právnu a
skutkovú argumentáciu v spore (m. m. sp. zn. 5Cdo/36/2023); zároveň má na zreteli, že inštitút rozsudku
pre zmeškanie je procesným nástrojom sporového konania zakotveným v CSP.

21. Po starostlivom zvážení všetkých špecifických aspektov prejednávaného sporu preto dovolací súd
dospel k záveru, že aj keď formálne zákonné predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle
§ 274 CSP boli splnené, berúc do úvahy stabilizovanú judikatúru ústavného súdu, vydanie rozsudku pre
zmeškanie nebolo adekvátne. Rozhodol tak osobitne so zreteľom na skutočnosť, že žalovaný v konaní

pred súdom prvej inštancie nebol nečinný - na podanú žalobu reagoval vyjadrením k podanej žalobe
zo 16. júna 2020, namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v druhom rade, tzn. vyvíjal aktívne
iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany, ďalej, že relevantne a vopred sa telefonicky ospravedlnil
z neúčasti na pojednávaní 18. januára 2022, zároveň vopred a včas, v dôsledku vážnych okolností
ospravedlnil neúčasť a dôvody neprítomnosti svojho právneho zástupcu a právny zástupca neodkladne

(dodatočne) ospravedlnil svoju neúčasť na súdnom pojednávaní formou písomného ospravedlnenia.
Vydanie rozsudku pre zmeškanie nebolo primerané práve z pohľadu celkového pôsobenia žalovaného
a jeho právneho zástupcu v konaní. Okolnosti posudzovaného prípadu jednoznačne nesvedčili o
procesnej pasivite procesnej strany - žalovaného. Okrem toho, pokiaľ nižšie súdy argumentovali tým,
že právny zástupca žalovaného svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil vážnymi okolnosťami, na

pojednávanie sa nedostavil, pričom vedel, že účasť žalovaného na pojednávaní nie je potrebná, bol to
prvoinštančný súd, ktorý listom z 02. novembra 2021, okrem predvolania na pojednávanie a uznesenia
o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby žalobcov voči žalovanému 1/, žiadal o zabezpečenie
osobnej účasti žalovaného, ktorý mal byť v konaní vypočutý.

22. Bolo preto namieste zvážiť vydanie rozsudku pre zmeškanie citlivejšie, keďže faktické ukončenie
konania bez riadneho prejednania žaloby a bez možnosti podať riadny opravný prostriedok v plnom
rozsahu, ako sankcia za len jednu neúčasť na pojednávaní, sa v rámci cit. judikatúry ústavného súdu
javí ako nenáležitá.

23. Ako už bolo konštatované, aj dovolací súd musí prihliadať na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít
a ich použiteľnosti, a keďže z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva taká aplikácia ustanovenia
§ 274 CSP, ktorá je popretím jeho podstaty a zmyslu, ako aj zásad, na ktorých stojí posudzovanie
splnenia predpokladov pre vydanie kontumačného rozsudku na pojednávaní, napadnutým rozhodnutímodvolacieho súdu došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a zároveň k naplneniu
dovolacieho dôvodu podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP.

24. Kontumačný rozsudok by vzhľadom na závažnosť zásahu do práva žalovaného na spravodlivý
proces mal byť prostriedkom ultima ratio, ktorý by mal súd využiť iba vtedy, ak nemá k dispozícii iné
nástroje na zabezpečenie efektívneho priebehu konania, alebo ak tieto nástroje zlyhali.

25. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne,
najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť
iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§
449 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). V pokračujúcom konaní budú mať
žalobcoviamožnosťuplatňovaťvšetkysvojeprocesnépráva,atoajsprípadnýmvyužitímriadnychalebo

aj mimoriadnych opravných prostriedkov. Konanie bude pokračovať za zvyčajných podmienok, pričom
obe sporové strany budú mať príležitosť byť v konaní činné a svojou procesnou aktivitou dosiahnuť
výsledok sporu vo svoj prospech.

26. Ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných

oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych
záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 4Cdo/69/2021,
8Cdo/70/2017). Dovolací súd preto ani v tomto prípade neposudzoval dovolanie z hľadiska prípustnosti
(prípadne opodstatnenosti) uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP.

27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.