Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823202191
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7823202191.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v spore žalobkyne:

A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Alexander Milko,
advokát so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, IČO: 35 574 861, proti žalovanému: D. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, XXX XX G., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I.Súd zrušuje podielovéspoluvlastníctvožalobkyneažalovanéhoknehnuteľnosti,ktorájezapísaná
na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor, okres C., obec G., k. ú. G., na LV č. XXXX, a to byt
vchod H. 1, číslo bytu X, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu, súp. č. XXX na pozemku parc. č.

XXXX/X a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
v podiele 2476/10000 a vyporiadava ho tak, že predmetnú nehnuteľnosť v celosti p r i k a z u j e do
výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 v pomere k celku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť za odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalobkyni sumu vo výške
11.050,- Eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou zo dňa 05.10.2023 žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor, okres C.,
obec G., k. ú. G., na LV č. XXXX, a to byt vchod č. X, číslo bytu X, nachádzajúci sa na prízemí bytového
domu, súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve v podiele 2476/10000 a vyporiadal ho tak, že výlučným vlastníkom
týchto nehnuteľností sa stane žalovaný, ktorý bude zaviazaný zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady za
ustupujúci spoluvlastnícky podiel sumu podľa zistenia jej hodnoty súdom ustanoveným znalcom.

2. V žalobe uviedla, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná
na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, Okres C., E. Plešivec, k.ú. G.,
pod poradovým číslom 2., a to bytu vchod č.X, číslo bytu X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu,
súp.č. XXX na pozemku parcelné číslo XXXX/X a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve v podiele 2476/10000, v podieloch po 1 v pomere k celku. Právny
vzťah k pozemku parcelné č. XXXX/X pod stavbou súp.č. XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva

a je k nemu zriadené podľa § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. právo zodpovedajúce vecnému bremenu
v prospech vlastníkov bytov v dome, spočívajúce v práve stavby. Predmetný byt je t.č. evidovaný na
LV č. XXXX, k.ú. G. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, vzhľadom na to, že predmetný byt
nadobudli žalobkyňa a žalovaný v roku 2000 na základe Zmluvy o prevode DB – V 414/2000 – 54/00 zatrvania manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným. BSM medzi žalobkyňou a žalovaným zaniklo dňa
01.07.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu v Rožňave, sp.zn. 6C/51/2009
– 39, IČS: XXXXXXXXXX, zo dňa 28.05.2009, ktorým súd rozhodol, že manželstvo žalobkyne a

žalovaného sa rozvádza. Medzi žalobkyňou a žalovaným v lehote troch rokov od zániku BSM nedošlo k
vyporiadaniu ich zaniknutého BSM. V zmysle ust. § 149 ods. 4 OZ teda platí domnienka, že predmetný
byt je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, a ich podiely sú rovnaké, tzn. po 1.
Žalobkyňa sa pokúsila dohodnúť so žalovaným na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
predmetnému bytu tak, že ho nadobudne žalovaný do výlučného vlastníctva za primeranú náhradu za jej

spoluvlastnícky podiel, avšak bezúspešne. Byt užíva od rozvodu manželstva so žalobkyňou žalovaný.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný neuhrádzal na plnenia a mesačné platby za správu a príspevky
do fondu prevádzky, údržby a opráv v byte, vznikol nedoplatok v sume 1.228,39 Eur. Dňa 10.08.2023
uzavrela žalobkyňa so správcom predmetného bytového domu – BYTEX RV, s.r.o. Betliarska 4, 048
01 Rožňava, IČO: 36 169 668, Uznanie dlhu a dohodu o jeho splátkach podľa § 558 OZ, z dôvodu
existencie nedoplatku za úhrady na plnenia, mesačné platby za správu a príspevky do fondu prevádzky,

údržby a opráv v byte č.X, E. F. XXX, XXX XX G. podľa Zmluvy o výkone správy, vo výške ku dňu
31.07.2023 suma istiny 1.228,39 Eur, poštovné 2,25 Eur, poplatok za upomienku 5,00 Eur voči BYTEX
RV, s.r.o.. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť dlh veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške
102,97 Eur mesačne počnúc mesiacom september 2023 vždy do 28. dňa v mesiaci. S prihliadnutím
na to, že predmetný byt užíva od rozvodu manželstva žalovaný sám a žalobkyňa nemá prístup do

tohto bytu, nevie zabezpečiť hodnotu nehnuteľnosti odborným posudkom, a preto navrhuje, aby jej súd
poskytol súčinnosť pri zabezpečení ocenenia nehnuteľnosti. Žalobkyni nie je známy stav predmetnej
nehnuteľnosti – bytu, ktorý užíva žalovaný. Pričom zdôraznila, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie
je možné. Žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v zmysle ust. § 142 ods.1 OZ navrhla,
aby zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vykonal súd tak,

že žalovanému prikáže predmetnú nehnuteľnosť v celosti v podiele 1/1 v pomere k celku za primeranú
náhradu.

3. Žalovaný žalobu s prílohami prevzal dňa 06.12.2023 a k podanej žalobe sa nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu. Žalovaný prevzal predvolanie na predbežné
prejednanie sporu dňa 17.01.2024. Na predbežné prejednanie sporu sa bez ospravedlnenia nedostavil,
svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil.

5. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na predbežnom prejednaní sporu uviedla, že

žalovaný nie je súčinný, nespolupracuje ani s ňou žiadnym spôsobom, preto dohoda medzi stranami
sporu neprichádza do úvahy. Vzhľadom k uvedenej situácii preto navrhla tak ako už aj v podanej žalobe,
aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie s tým, že po určení hodnoty predmetných nehnuteľností
by následne súd vyporiadal predmetné podielové spoluvlastníctvo.

6. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty vyššie označenej
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX v k.ú. G. znalcom Ing. Dionýzom Dobosom, so sídlom Námestie
baníkov 23, 048 01 Rožňava, znalcom z odboru 370901 - Odhad hodnoty nehnuteľností, uznesením
č.k. 6C/91/2023 - 48 zo 21.03.2024. Následne znalecký posudok č. 75/2024 doručil stranám sporu na
vyjadrenie. K znaleckému posudku sa ani jedna zo strán sporu nevyjadrila.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.01.2025. Žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie
dňa 15.11.2024. Na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil.

8. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe tak

akobolasúdudoručená,akoajnadôvodochvnejuvedených.Vzhľadomktomu,žebolvovecinariadený
znalecký posudok upravil petit žaloby v tom smere, že po zrušení podielového spoluvlastníctva strán
sporu a prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného navrhol, aby tento bol zaviazaný
nahradiť za spoluvlastnícky podiel žalobkyni sumu, tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku.
V predmetnom konaní je potrebné dodať, že žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval ani v priebehu

súdneho konania ani pred jeho začatím. Žalobkyňa hoci od rozvodu uplynulo 15 rokov a v spoločnej
nehnuteľnosti nežije, snažila sa so žalovaným uzavrieť dohodu, kontaktovať ho a to bezúspešne,
uhrádza aj dlhy za spoločnú nehnuteľnosť tak ako to aj uvádzal v žalobe. Z uvedených dôvodov práve
s poukazom na správanie žalovaného mal za to, že sú splnené všetky predpoklady, aby súd rozhodolna predmetnom pojednávaní a to aj s poukazom na hospodárnosť konania. Vzhľadom na správanie
žalovaného a neochotu uzavrieť dohodu si žalobkyňa uplatňuje aj náhradu trov konania.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a žalobkyňou predloženými listinnými
dôkazmi - výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. G., rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn.
6C/51/2019 zo dňa 28.05.2009, právoplatným dňa 01.07.2009, Uznaním dlhu a dohodou o jeho
splátkach zo dňa 10.08.2023 a Znaleckým posudkom č. 75/2024 zo dňa 04.06.2024 vypracovaným
znalcom Ing. Dionýzom Dobosom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav :

10. Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. žalobkyňa a žalovaný sú vlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na katastrálnom úrade Rožňava, katastrálny odbor, Okres C., E. G., katastrálne územie
G., na liste vlastníctva č. XXXX, a to bytu vchod č. X, číslo bytu X, nachádzajúceho sa na prízemí
bytového domu, súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X a podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve v podiele 2476/10000 a to v podiele 1/1 BSM, pričom

titulom nadobudnutia je Zmluva o prevode DB- V414/2000-54/00.

11. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6C/51/2019 zo dňa 28.05.2009, právoplatným dňa
01.07.2009 bolo právoplatne rozvedené manželstvo strán sporu.

12. Zo znaleckého posudku č. 75/2024 zo dňa 04.06.2024 mal súd za preukázané, že všeobecná
hodnota predmetnej nehnuteľnosti je 22.100,- Eur.

13. Súd prejednávanú vec posúdil v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti.

14. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

15. Podľa § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné

potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

16. Podľa § 142 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky

podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť v súlade so záujmami
spoločnosti. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov.

17. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,

že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

19.Podľaust.§151ods.1CSP,skutkovétvrdenia,ktoréprotistrananepoprelasapovažujúzanesporné.

20. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd
pri vyhodnocovaní dôkazov vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces
dokazovania v novej právnej úprave je vybudovaný na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti

ako aj koncentračne zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa podľa ovej právnej úpravy
presúva výlučne na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazu zo strany súdu
má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade s pravidlom formálnej logiky. Preto súd pri
posudzovaní tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o procesnom útoku a procesnej obranes poukazom na usz. § 184 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie svojich povinnosti v súvislosti s
vedením súdneho konania. ako je zrejme z ust. §150 ods. 1 CSP podľa ktorého majú strany povinnosť

pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúceho sa sporu a rovnako s
poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity
sporové strany.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný byt je aktuálne evidovaný na LV č. XXXX, k.ú.

G. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, vzhľadom na to, že predmetný byt nadobudli žalobkyňa
a žalovaný v roku 2000 na základe Zmluvy o prevode DB – V 414/2000 – 54/00 za trvania manželstva
medzi žalobkyňou a žalovaným. BSM medzi žalobkyňou a žalovaným zaniklo dňa 01.07.2009, kedy
nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu v Rožňave, sp.zn. 6C/51/2009, zo dňa 28.05.2009,
ktorým súd rozhodol, že manželstvo žalobkyne a žalovaného sa rozvádza. Medzi žalobkyňou a
žalovaným v lehote troch rokov od zániku BSM nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého BSM. V zmysle

ust. § 149 ods. 4 OZ teda platí domnienka, že predmetný byt je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne
a žalovaného, a ich podiely sú rovnaké, teda o veľkosti spoluvlastníckych podielov 1/2.

22. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ je vyjadrením zásady že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve a ustanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v ktorom môžu byť tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania
použité. Súd môže uskutočniť spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní
veci jednému, alebo viacerým spoluvlastníckom za primeranú náhradu, alebo nariadením predaja a
rozdelenievýťažkuibavprípade,akniejerozdelenievecidobremožné.Priurčeníspôsobuvyporiadania
podielového spoluvlastníctva nie je súd viazaný návrhmi strán sporu, a pri rozhodovaní o spôsobe

vyporiadania podielového spoluvlastníctva musí vychádzať zo zákonom ustanoveného poradia. V
intenciách vyššie uvedených záverov sa súd primárne zaoberal otázkou zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci, pričom dospel k záveru, že reálne rozdelenie
veci nie je v danom prípade možné. Vychádzajúc z listu vlastníctva je zrejmé, že v danom prípade
sa jedná o štandardný byt ktorého reálne rozdelenie nie je možné a už vôbec nie účelné a efektívne.

Súd s poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že predmetný byt nie je reálne deliteľný.
Žalobkyňa navrhovala, aby súd spoluvlastníctvo vyporiadal prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva
žalovaného, ktorý byt od rozvodu manželstva obýva sám a znemožňuje jej prístup do bytu. Žalovaný
bol v spore nečinný k navrhovanému spôsobu vyporiadania sa nevyjadril, rovnako sa tak nevyjadril
ani k navrhovanej výške náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorá vyplynula so záverov znaleckého

dokazovania nariadeného súdom. Výšku primeranej náhrady nebola medzi stranami sporná. Súd mal
tiež za nesporné, že predmetné nehnuteľností užíva výlučne žalovaný, ktorý týmto spôsobom o
prikázanie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva záujem prejavil, respektíve ho žiadnym
spôsobom nepoprel. Preto druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva - prikázaním do
výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov s vyplatením primeranej náhrady ustupujúcemu

spoluvlastníkovi, prichádza v tomto prípade do úvahy.
23. Po preskúmaní všetkých zákonných možností zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
tak súd konštatuje, že žaloba žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je dôvodná a žalobe vyhovel rešpektujúc zákonné prioritné spôsoby vyporiadania tak, že prikázal
predmetnénehnuteľnostidovlastníctvažalovaného.Vnadväznostinaskutočnostiuvedenévžalobesúd

dospel k záveru, že je účelné, aby sporné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve žalovaného, ktorý nevyjadril
nesúhlas s prikázaním nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva a je preto u neho predpoklad, že
tieto bude i naďalej reálne užívať tak, ako tomu bolo doteraz.

24. V prípade prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej

náhrady tomu spoluvlastníkovi, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel stráca. Primeranou náhradou je
príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci, teda cene, ktorá je v danom mieste obvyklá a je
určená zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci. Výška primeranej náhrady nebola medzi stranami
sporná. V konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 75/2024 vypracovaný znalcom Ing. Dionýzom
Dobosom, ktorého predmetom bolo určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Znaleckým posudkom

bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 22.100,00 Eur. Voči tomuto znaleckému
posudku žalovaný nevzniesol námietky. Primeranú náhradu za nehnuteľnosti súd určil v zmysle vyššie
spomínanéhoznaleckéhoposudkuvzhľadomnapodielystránsporutak,žežalovanémuuložilpovinnosťzaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za odstupujúci spoluvlastnícky podiel tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.
25. Občiansky zákonník pripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa tiežnezrušiť anevyporiadať

spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Uvedená
možnosť prichádza do úvahy iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 142
ods. 2 OZ. Súd preto po vyhodnotení osobitostí konkrétneho prípadu dospel k záveru, že v danej veci
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých posúdenie súdna prax ponecháva na úvahe súdu.
Za takéto dôvody považuje predovšetkým dotknutým spoluvlastníkom prezentované závažné dôvody. V

danom prípade však strany sporu žiadne tieto dôvody netvrdili, ani súd žiadne dôvody v danom prípade
nevzhliadol.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu
vo veci a zásada procesného zavinenia. Vzhľadom na povahu konania (t.j. keďže pri vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva ide o iudicium duplex) však nejde o klasické sporové konanie,
v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Rovnako tak platí, že žiadny
zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať a preto ani nemôže
byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. Strany môžu súdu uviesť svoj návrh,
ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde, ktorý

rozhoduje na základe vlastnej úvahy. Preto procesný úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v
konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo, ani že bol žalovaný v konaní
nečinný. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je ani možné vychádzať zo zásady procesného
úspechu vo veci, nakoľko strany tohto konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok. Súd nie je viazaný ich
návrhmi, právna norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej

normy. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu na mieste, aby si každá strana hradila trovy konania
zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 255 ods. 2 CSP. Z uvedeného dôvodu
rozhodol súd tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).