Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 22P/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201307
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201307.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Annou Križákovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté deti: P. L. Ď., narodené XX.XX.XXXX, a J. L. Ď., narodené XX.XX.XXXX, obe bytom u matky,
obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/
A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - L.. B. L. T. Y., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. XX,
XXX XX Q., zastúpená - JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava,
a otec - I.. L. Ď., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. XX, XXX XX Q., zastúpený - JUDr. Jana
Hreňová, advokátka, so sídlom Pri Suchom mlyne 50, 811 04 Bratislava, na návrh matky o udelenie
súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.04.2024 sa matka domáha udelenia súhlasu na podanie žiadosti
o zmenu priezviska maloletých detí Ď. - P. L., narodenej XX.XX.XXXX a J. L., narodenej 15.08.2010 z
priezviska ,Ď.“ na priezvisko ,Y.“.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22P/12/2022 v

spojenísrozsudkomKrajskéhosúduTrnavasp.zn.11CoP/47/2023bolomanželstvoúčastníkovkonania
rozvedené a maloleté dcéry boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Z manželstva pochádza
plnoletý syn rodičov Q. Y., predtým Ď.. V minulosti bolo rozhodnutím Okresného úradu Bratislava,
odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnuté o zmene mena a priezviska matky z B. Ď. na B. L. T.
Y. a plnoletého syna rodičov Q. Ď. na Q.M. Y. po tom, ako sa rodina rozhodla zmeniť priezvisko po
rozvode manželstva rodičov. Matka mala záujem o zmenu priezviska a dané oznámila aj deťom, ktoré
sa spontánne pripojili k možnosti zmeny priezviska. Priezvisko si členovia rodiny vybrali spoločne po

dlhšom uvažovaní a rozmýšľaní. Maloleté dcéry dlhodobo nie sú v kontakte s otcom, otec aktuálne o
deti prejavuje minimálny, formálny či skôr žiadny záujem. Jediný záujem o plnoletého syna rodičov otec
prejavil po dosiahnutí jeho plnoletosti a uviedol ho do omylu vo veci bankových účtov. Plnoletý syn otcovi
podpísal súhlas s prevodom finančných prostriedkov sporených v prospech syna, pričom otec konal bez
vedomia a súhlasu matky. Matka následne po tom, čo sa dozvedela o danej skutočnosti, nakladanie
s peniazmi synovi vysvetlila a následne plnoletý syn vykonal storno bankového príkazu a finančné
prostriedky mu boli zaslané späť. Daná aktivita bola jediná aktivita otca smerujúca k synovi Obdobne

chladne sa otec správa aj voči maloletým dcéram. Obe pociťujú voči otcovi sklamanie, vnútorný hnev
a traumu. Navštevovali odbornú pomoc, z konania otca boli dlhodobo zranené. Je pravdou, že sa otec
párkrát pokúšal o kontakt s dcérami, ale vždy nevhodne. V súčasnosti sa maloleté dcéry nestretávajú
s otcom, verbalizujú, že mu nedôverujú. Nepochybne vzťah otca a dcér bol ovplyvnený náročnýmrozvodom a porozvodovým obdobím. Otec deti notoricky klame, odmieta im poskytnúť informácie o
svojom živote, na otázky detí neodpovedá. Pre dcéry je otec vzhľadom na svoj postoj k rodine cudzí,
nemajú k nemu vytvorený pozitívny vzťah. Otec pre deti nežije zrozumiteľne. Jeho hodnotový systém

nastavený na seba je deťom cudzí. Otcove osobné aktivity a jeho osobný život sú pre dcéry neprijateľné.
Za správanie svojho otca, ktoré od nich vyžadoval počas spoločného života, sa hanbia. Matka sa o
nevhodnom správaní dozvedela od dcér až po rozvode, keď sa jej zdôverili. Situácia maloletých detí
nie je jednoduchá. Matka vedie obe maloleté k usporiadanému a plnohodnotnému životu, pomáha im
zvládaťprežitéťažkémomenty.Obedcérysasúhlasnevyjadrili,žechcúpoužívaťpriezviskoY..Požiadali

matku, aby vykonala úkony k zmene ich priezviska. Obe dcéry sú silne veriace, vyznávajú D. vieru. Z
tituluajverejnéhonesúhlasusoživotomsvojhootcaaspôsobomjehovýchovyžiadajúzmenupriezviska.
Z opísaných dôvodov matka podala návrh o nahradenie vôle. Obe maloleté deti majú záujem o výpoveď
pred súdom, aby samy pomenovali dôvody, pre ktoré majú záujem na zmene priezviska.

3. K návrhu matka pripojila rodné listy maloletých detí; žiadosť o vydanie občianskeho preukazu matky;

rozhodnutie o zmene priezviska plnoletého syna rodičov; rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k.
22P/12/2022-157 zo dňa 18.08.2022 a rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/47/2023-313 zo
dňa 06.02.2024.

4. Na informatívne stretnutie konané dňa 11.07.2024 na tunajšom súde v rámci tzv. Cochemskej praxe

sa nedostavila matka pravdepodobne z dôvodu, že si pomýlila dátumy a na telefón svojej zástupkyne
neodpovedala (súdu doposiaľ nezaslala ospravedlnenie). Vzhľadom na to, že sa na informatívne
stretnutiedostavilotec,jehozástupkyňaaprítomnábolaajzástupkyňamatkyapsychologičkaKrajského
súdu v Bratislave, súd vykonal informatívne stretnutie bez prítomnosti matky. Zástupkyňa matky uviedla,
že na svojom návrhu matka trvá. Priezvisko Y. si vybrali spoločne deti spolu s matkou v rámci rodinnej

porady. Matka spolu s najstarším synom Q. už majú priezvisko zmenené na Y.. Maloleté deti však
potrebujú súhlas obidvoch rodičov, aby tak mohli učiniť, prípadne súhlas súdu. Chceli by mať všetci
spoločné priezvisko. V tejto súvislosti je potrebné vykonať výsluch maloletých detí. Podľa zástupkyne
matky nie je prezentovaný záujem otca o deti reálny. Otec k návrhu matky uviedol, že s ním v celom
rozsahu nesúhlasí. Nesúhlasí, aby si deti menili priezvisko, keďže stále je ich otec, má ich rád. Pokiaľ

budú deti dospelé a budú si ďalej chcieť zmeniť priezvisko, bude to na nich, ale súhlas im k tomu teraz
nedá, pretože s tým nesúhlasí. Prial by si zvrátiť situáciu, ale nevie ako. Je ochotný podstúpiť akékoľvek
poradenstvo, stretnúť sa s matkou, porozprávať sa. Nesúhlasí ani so skutočnosťami uvedenými v
návrhu. S maloletými deťmi sa nestretáva, pretože ho odmietajú a nevie to zmeniť. Pravidelne im píše
maily, WhatsApp majú zablokovaný, na SMS mu neodpovedajú. Za maloletou P. bol otec cez školský rok

párkrát v škole, naposledy asi v máji. Porozprávali sa, ale maloletá s ním nechcela ísť nikam. Rodičom je
v tejto súvislosti poskytnutý kontakt na bezplatné psychologické poradenstvo z Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava za účelom riešenia najmä vzťahového problému týkajúceho sa postoja rodiča
k rodičovi.

5. Návrh bol otcovi doručený v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku ( „ďalej
ako CSP). Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Dňa 26.08.2024 bol cestou zástupcu otca doručený
súdu e-mail (č. l. 111 súdneho spisu), v ktorom sa uvádza, že od začiatku otec prezentuje svoj postoj,
podľa ktorého je pre neho samozrejme primárna dohoda v akejkoľvek otázke týkajúcej sa maloletých.
Po dôkladnom zvážení navrhol, že v prípade, ak sa s ním dcéry začnú kontaktovať a znovu s ním

začnú komunikovať tak, aby si mohli vyjasniť minulú aj súčasnú situáciu a budú môcť do budúcna znova
fungovať ako otec - dcéry, je ochotný ustúpiť požiadavke matky na zmenu priezviska detí. Nebráni sa
ani tomu, aby počiatočný kontakt medzi ním a dcérami prebiehal za účasti tretej odborne spôsobilej
osoby - psychológa.

6. Súd dňa 25.09.2024 vykonal pohovor s maloletými deťmi. Obe deti sa dostavili v sprievode matky,
pričom súd pristúpil k pohovoru individuálne, najskôr s J. L. a následne so P. L.. Obe deti zhodne
prejavili vôľu k zmene priezviska, čo odôvodňovali tým, že nechcú, aby ich spájalo s otcom. V kontexte
ich vyjadrení vyplynulo, že obe kladú otcovi za vinu, že opustil ich matku, čo považujú za veľmi zlé
a v dôsledku toho je otec zlý človek. J. uviedla, že priezvisko vyberali podľa významu s poukazom

na to, že sú veriaca rodina a význam sa im veľmi páčil. P. uviedla, že nápad so zmenou priezviska
vzišiel od matky, ktorá sa nechce volať ako jej bývalý manžel. Všetci s tým súhlasili, najstarší brat si už
priezvisko zmenil, pokiaľ by súd neschválil zmenu, P. je odhodlaná urobiť tak po dosiahnutí plnoletosti.
Obe deti argumentovali cestovaním a jeho zjednodušením v prípade rovnakého priezviska s matkou.Obe potvrdili, že toto leto cestovali bez problémov aj s odlišnými priezviskami. Maloletá J. však uviedla,
že by chceli cestovať s Ryanairom, ktorý si vyžaduje súhlas druhého rodiča, ak sú odlišné priezviská,
čo by bolo výhodnejšie aj lacnejšie. Obe dievčatá potvrdili, že otec sa pokúša o kontakt, píše im e-maily,

ale ony neodpovedajú.

7. Na pojednávaní konanom dňa 26.09.2024 zástupkyňa matky zotrvala na podanom návrhu, keď súdu
uviedla, že má za to, že vyhovenie návrhu nie je v rozpore so záujmami maloletých detí. Z komunikácie
rodičov vyplýva, že otec by eventuálne aj s takouto zmenou súhlasil, čo však podmieňoval možnosťou

širšej komunikácie s deťmi. Takáto podmienka je však bezvýznamná, keď zotrvanie na pôvodnom
priezvisku rozhodne nezmení vzťah detí k otcovi. Návrhu žiadala vyhovieť s tým, že navrhovala v konaní
vypočuť matku.

8. Zástupkyňa otca s podaným návrhom nesúhlasila, keď nevidela dôvod na zmenu priezviska
maloletých detí. Hoci je zmena priezviska u matky jej plným právom, ktoré jej nikto neupiera, neznamená

to automaticky, že by malo dôjsť aj k zmene priezviska detí. Čo sa týka argumentácie samotných
detí zjednodušeným cestovaním, nemyslí si, že by otec matke súhlas s vycestovaním detí odoprel,
avšak doposiaľ ho nikto o takýto súhlas nepožiadal. Matka s otcom nekomunikuje, absolútne a rovnako
maloleté dcéry. Rovnako neobstojí argument potreby zmeny priezviska odôvodňovanej spájaním s
otcom, keď deti budú mať naďalej pôvodné rodné priezvisko.

9. Matka na pojednávaní uviedla /po tom, čo mala problém jasne uviesť pomenovanie otec pre otca
svojich detí/, že otec súhlasil so zmenou priezviska za podmienky, aby sa s ním deti stretávali. Teraz je
však otec kategoricky proti. Čo sa týka otcovho potenciálneho súhlasu s cestovaním, v minulosti sa stalo,
že nedodal dokumenty, resp. potrebné dokumenty týkajúce sa školy v roku 2021 dodal po termíne, a tak

matka neverí tomu, že by dal deťom súhlas s cestovaním, keď už v minulosti sa správal nezodpovedne a
nevedela sa na neho matka spoľahnúť. Čo sa týka toho, že deti považujú otca za zlého človeka uviedla,
že pri upratovaní našli detskú kresbu pochádzajúcu zhruba z času, keď mala mladšia dcéra X a staršia
X rokov. Podľa matky ide o kresbu J. L., je na nej otec, okolo ktorého sú srdiečka, následne si spomenuli,
že po víkendoch, keď prišiel otec z práce, žiadal od detí masírovanie, brali to ako službu otcovi a mali

mu napr. aj čistiť ušká, pričom otec má silné erotogénne zóny v oblasti uší. Matka si myslí, že po masáži
si išiel otec urobiť dobre do kúpeľne. Následne s dcérami prehľadali internet a prišli na to, že otec sa
venuje japonskej sadomaso technike. Prišli na to tak, že jeho meno zadali do vyhľadávača na internete
a zistili, s kým sa kontaktuje cez Facebook, pričom išlo o osoby, ktoré sa takejto technike venujú. To, že
sa jej venuje otec, matka dedukuje z toho, že tieto osoby sledoval. Ide o techniku zväzovania, ktorá je

morálne absolútne nezlučiteľná s výchovou detí v kresťanskom duchu.

10. Na otázku súdu či na to prišla s deťmi a túto tému s nimi rozoberala matka uviedla, že konkrétne
to dosledovávala už sama, deťom iba všeobecne povedala, že sa otec niečomu takému venuje, sama
pozerala ľudí, s ktorými sa kontaktuje. Informácie posunula kolíznemu opatrovníkovi a zvažujú podanie

trestného oznámenia ohľadom sexuálneho zneužívania po tom, čo si zozbiera dostatok dôkazov.

11. Otec na pojednávaní uviedol, že čo sa týka jeho potenciálneho súhlasu so zmenou priezviska detí,
matka evidentne zle pochopila jeho vyjadrenie v tomto smere. Myslel to tak, že keby bolo možné sa s
deťmi stretávať a postupne nadobúdať normálny rodičovský vzťah, bol by možno ochotný pristúpiť na

zmenu priezviska, ale rozhodne to nebral ako podmienku, ale skôr ako možnosť priblížiť sa k deťom,
čo mu matka dlhodobo neumožňuje. Od začiatku je naopak matkinou snahou zničiť mu život a zničiť
jeho vzťah s deťmi. Otec nemá problém matke poskytnúť aj do budúcna súhlas s cestovaním detí. Na
vykreslenie matkinho správania uviedol, že za minimálne nefér považuje skutočnosť, že do prihlášky
na školu uviedla matka vyslovene klamstvo, že s otcom nie je možné sa kontaktovať, čo svedčí o jej

komunikácii. Čo sa týka jeho pokusov o kontakt s deťmi, myslí si, že majú zablokované jeho telefónne
číslo,apretoimnevoláaSMSposielaibapríležitostne. Snažísaichrazaždvakráttýždennekontaktovať
e-mailom - píše, ako mu to vyjde, hoci s tým, že neráta s odpoveďou. Z výsluchu detí vyplynula pre
neho nová informácia, že deti o e-mailoch vedia, aj tak ich má rád, zostanú jeho deťmi, rozhodne sa ich
nevzdáva a nevzdáva sa otcovstva, nech už si matka robí čokoľvek. To, že je zlý človek, nie je z hlavy

detí, naučili sa to od matky. Mrzí ho, že jej ublížil, ale napriek tomu nemá matka právo takto sa správať
ohľadom otca voči jeho deťom. Posledný rok až dva s otcom matka nekomunikuje vôbec ohľadom
žiadnych praktických vecí a už vôbec nie ohľadom detí. Predchádzajúca e-mailová komunikácia bola
plná dešpektu. Voči obvineniu zo zneužívania vlastných dcér sa ohradil otec s tým, že nechápe, akoto mohlo matku napadnúť a nevie, ako prišla napríklad na tvrdenie, že má erotogénne zóny v oblasti
uší. Bol by rád, keby matka predložila akýkoľvek dôkaz na svoje tvrdenia, doteraz otec vôbec netušil, že
nejaká ňou opísaná pornoskupina vôbec existuje. Otec sa venuje horolezectvu a športu. Už v minulosti

po rozchode medzi rodičmi došlo k manipulácii s otcovým účtom na Facebooku a má podozrenie, že
to bola práve matka, ktorá mu zmenila profilovú fotku. Napokon vo vzťahu k postoju a správaniu dcér
považuje za významné upozorniť, ako uzavreto sa správal najstarší syn po pojednávaní ohľadom dlhu
na výživnom na čas do rozvodu. Cez krátku prestávku sa ho snažil otec pred pojednávacou miestnosťou
spýtať na potvrdenie o návšteve vysokej školy, sedel vedľa matky schúlený, pričom matka robí všetko

pre to, aby otca deti nenávideli. Pokiaľ dospelý syn nemôže slobodne komunikovať, nevie si otec ani
predstaviť, pod akým tlakom zo strany matky musia byť maloleté dcéry. Matka otca na pojednávaní
krivo obvinila zo sexuálneho zneužívania, ale neuviedla, že ešte počas spolužitia v návale emócií sama
fyzicky zaútočila na deti. Aktuálne správanie matky voči otcovi je ďaleko od významu priezviska, ktoré
žiada pre deti, ako aj od toho, k čomu ich vedie.

12. Na doplňujúcu otázku zástupcu matky, aby otec uviedol konkrétne dôvody, prečo nesúhlasí so
zmenou priezviska, uviedol, že preto, lebo sú to jeho deti a jeho deťmi zostanú. Po nadobudnutí
plnoletosti sa môžu rozhodnúť slobodne o svojom ďalšom priezvisku.

13. Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že s návrhom na zmenu priezviska maloletých detí zásadne

nesúhlasí, keďže neodznel skutočne závažný dôvod na takúto zmenu. Po dosiahnutí plnoletosti si môžu
deti slobodne priezvisko zmeniť.

14. Zástupca matky titulom záverečnej reči uviedol, že matka rozhodne nespochybňuje otcovstvo otca,
ktoré zostane zachované aj v prípade zmeny priezviska detí, o čo žiada v ich záujme. Nakoľko sama

matka vykonáva osobnú starostlivosť o deti, s deťmi spoločne cestujú, obe deti so zmenou súhlasia a
najstarší syn má už priezvisko zmenené, niet dôvodu na to, aby súd návrhu nevyhovel. Zmena priezviska
vzťah a postoj k otcovi u maloletých detí žiadnym spôsobom nenaruší, naopak môže dcéram pomôcť
v rámci cestovania a stotožnenia sa s novou situáciou, v ktorej sa rodina ocitla. Kontakt detí s otcom
dlhodobo neprebieha, resp. iba obmedzenou formou, a teda nie je predpoklad, že by deti v dohľadnom

čase s otcom niekam cestovali. Zvolené priezvisko sa pri tom hodí aj k identite rodiny, ktorú aktuálne
tvorí matka so svojimi deťmi. Dôvody na zmenu priezviska sú v návrhu rozumne vyargumentované a
zmena priezviska je v záujme maloletých.

15. Zástupca otca uviedol, že zmenu priezviska maloletých detí nepovažuje za súladnú s ich záujmami,

čo musí byť základným kritériom pri rozhodovaní súdu. Hoci plne rešpektuje právo detí vyjadriť sa a
povinnosť súdu na názor detí prihliadať, v danom prípade s ohľadom na okolnosti prípadu a rodinnú
genézu je evidentné, že do veľkej miery kopíruje názor matky. Názor detí musí súd vyhodnotiť v kontexte
ostatnej situácie a nie je možné bez ďalšieho ich názor prebrať - tento vyplýva z postoja matky. Po
nadobudnutí plnoletosti majú obe deti možnosť slobodne si zvoliť ďalšie priezvisko.

16. Otec záverom v reakcii na záverečné vyjadrenie zástupcu matky uviedol, že nie je predpoklad, aby
v dohľadom čase s deťmi vycestoval, a pokiaľ by takúto možnosť dostal, okamžite by ju využil. Ďalej
uviedol, že zástupca matky si nevie predstaviť, čo všetko skúsil pre to, aby sa opäť uskutočňoval jeho
kontakt s deťmi.

17. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, ako aj pohovorom
s maloletými deťmi, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom
detí, obsahom spisov vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. B5-22P/83/2021 a B5-22P/12/2022, ako
aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

18. Rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom Ď. sú upravené rozhodnutím Okresného
súdu Bratislava V č. k. 22P/12/2022-157 zo dňa 18.08.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave č. k. 11CoP/47/2023-313 zo dňa 06.02.2024, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa v tom čase maloletý Q., maloletá P. L. a maloletá J. L. na

čas po rozvode zverili do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať
ich majetok budú obaja rodičia, otcovi uložil platiť na výživu v tom čase maloletého Q. sumu 530 eur
mesačne, na výživu maloletej P. L. sumu 680 eur mesačne a na výživu maloletej J. L. sumu 650 eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Toto konanie bolo vedenéna návrh otca, ktorým sa domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo, maloleté deti pochádzajúce z
manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s osobitnou
úpravou počas sviatkov a prázdnin s tým, že sa matke zaviaže prispievať na výživu každého z detí

sumou 100 eur mesačne. Matka s návrhom na rozvod manželstva výslovne nevyjadrila nesúhlas, avšak
zo spôsobu prezentácie jej postoja voči manželovi súdu bolo zrejmé, že má aj s poukazom na vlastné
náboženské založenie problém akceptovať skutočnosť, že manžel po opustení spoločnej domácnosti
nadviazalznámosťsinouženou,pričomsanetajilatým,žesvojpostojkomunikujesdeťmi,sktorýmirieši
aj otázku výživného zo strany otca s odôvodnením, že ich učí finančnej gramotnosti. Napriek tomu, že

sa súdu nepodarilo manželom sprostredkovať efektívne odborné poradenstvo, prostredníctvom svojich
zástupcov účastníci napokon dospeli k základnej dohode o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a to čo do zverenia maloletých detí matke a ich
spoločného zastupovania a správy ich majetku.

19. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

20. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, štátny

občanSlovenskejrepublikyponarodenínadobúdaspoločnépriezviskorodičov,aleboakmajúpriezviská
rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne ak rodičia
nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou
možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.

21. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmenu
mena alebo priezviska možno povoliť najmä, ak ide o meno a priezvisko hanlivé, alebo ak sú na to
dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších

predpisov, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho
zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k
žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo
zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého
rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho

súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.

23. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 300/1993 Z. z. o mena a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmena
menaalebopriezviskamaloletéhosanepovolí,akbytátozmenabolavrozporesozáujmamimaloletého.

24. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ na konanie podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku /ďalej CSP/ pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia.

26. Podľa platnej judikatúry (R 11/1973) súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska možno dať
len vtedy ak sú na to závažné dôvody, napr. ak si rodič, ktorý nesúhlasí so zmenou priezviska neplní
svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu citový vzťah alebo ak z iného
vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit

spolunáležitosti s týmto rodičom.

27. Spôsob určovania a zmeny mena a priezviska upravuje zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku.
Priezvisko je základným identifikátorom osoby a vytvára aj vlastnú identitu každej osoby, pričom každý
občanSlovenskejrepublikymusímaťmenoapriezviskourčenéprinarodení.Právonameno(analogicky

aj priezvisko) patrí medzi základné práva dieťaťa v zmysle čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
Prípadná zmena mena alebo priezviska nie je teda len formálnym aktom, ale predstavuje zásah do
identity dieťaťa a má vplyv na jeho ďalší vývin, čo musí súd starostlivo vyhodnocovať aj v konaní
vzťahujúcom sa k zmene priezviska maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o udelení súhlasu jednémurodičovi na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa je nutné skúmať, či na takéto
rozhodnutie existujú dôležité dôvody, napr. že rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí, si neplní svoje
povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem, prípadne či dieťa stratilo k nemu citový vzťah v dôsledku

neadekvátneho konania rodiča. Súd musí zvážiť aj to, aké sú vzájomné citové väzby k osobe, ktorej
priezvisko má dieťa nosiť, či vykazujú známky stability a pod. Dieťa, ktorého rozumová vyspelosť to
dovoľuje, musí byť v konaní vypočuté a súd musí prihliadnuť na jeho názor.

28. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,

súd na jeho názor prihliadne.

29. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

30. Podľa Čl.5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákona o rodine) záujem

maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri
určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a. úroveň starostlivosti o dieťa,
b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

31. Súd nerozhoduje o zmene mena alebo priezviska; rozhoduje iba o udelení súhlasu (ak sa rodičia
nedohodnú) na podanie žiadosti príslušnému obvodnému úradu (§ 9 zák. č. 300/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov), ktorý o zmene mena alebo priezviska rozhodne. Náležitosti žiadosti o povolenie
zmeny mena alebo priezviska sú uvedené v § 11 citovaného zákona. Podľa ods. 3 písm. a) cit. zák.
ustanovenia žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú

jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia
k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo
zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého
rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho
súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.

32. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletých detí. Z formulácie
ustanovenia § 35 Zákona o rodine možno vyvodiť, že bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa
je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza. Bežnými záležitosťami
sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Podstatné otázky

týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak ide o podstatnú vec, je
potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil
nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. Takže v prípade,
ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého
z nich súd. Vecou podstatnou treba rozumieť nielen niečo, čo je objektívne v právnom živote podstatné

(napr. zastúpenie), ale čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťa. Súdna prax určila, že za
podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne
občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na
budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého.

33. Za podstatné súd považuje, že určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa patrí k právam oboch
rodičov a k jeho zmene môže dôjsť len zákonným spôsobom. V prípade nedosiahnutia dohody rodičov
o zmene priezviska maloletého dieťaťa môže súd (v prípade podania návrhu za účelom nahradenia
súhlasu nesúhlasiaceho rodiča) udeliť súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletéhodieťaťa vtedy, ak sú na zmenu priezviska maloletého dieťaťa (o ktorej zmene následne rozhoduje
príslušný štátny orgán podľa osobitného zákona) závažné dôvody. Tie musia však byť v najlepšom
záujme dieťaťa, avšak nemôžu byť opomenuté ani práva rodičov. Tieto závažné dôvody odôvodňujúce

zmenu priezviska nastávajú najmä vtedy, ak rodič nesúhlasiaci so zmenou priezviska si neplní svoje
rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o dieťa vôbec záujem, stratil k nemu citový vzťah, a preto nie
je naďalej v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa pestovaný a
prehlbovaný. Za tieto závažné dôvody možno považovať aj okolnosti, ktoré by spôsobovali ujmu, resp.
bola by zhoršená kvalita života maloletého dieťaťa, spojená s jeho priezviskom.

34. V posudzovanej veci je nesporná skutočnosť, že maloleté deti nesú priezvisko po otcovi na základe
súhlasného vyhlásenia rodičov deklarovaného pri uzavretí ich manželstva o priezvisku ich spoločných
detí. Rodičia maloletých detí sa rozviedli, deti žijú s matkou a napriek snahe otca o kontakt, tento deti s
otcom nemajú. Deti sú teda pod absolútnym vplyvom matky, otec na ich názory nemá absolútne žiadny
vplyv. Otec nie je tým rodičom, ktorý by si neplnil svoje rodičovské povinnosti k svojim deťom - javí o

svoje deti naďalej záujem, a to aj napriek animozite zo strany matky voči nemu, nestratil k deťom citový
vzťah, svoju vyživovaciu povinnosť k svojim deťom si plní.

35. Predmetom konania v danej právnej veci bola nezhoda rodičov ohľadne možnej zmeny priezviska
maloletých. Z vykonaného dokazovania v predmetnom konaní, ako aj z obsahu spisov v súvisiacich

konania vyplynulo, že matka otca neakceptuje ako druhého rodiča, odmieta s ním riešiť záležitosti detí
(škole napr. uviedla, že s otcom nie je možné sa kontaktovať). Matka si sama vedená čisto subjektívnymi
dôvodmi (animozita k bývalému manželovi) zmenila priezvisko, k čomu pod vplyvom matky pristúpil
samostatne aj plnoletý spoločný syn rodičov, pričom ide o priezvisko zvolené, nie rodné priezvisko
matky, ku ktorému by sa po rozvode vrátila, pričom toto priezvisko nemá akéhokoľvek vzťah k rodinným

väzbám matky, či detí, významovo súvisí a vychádza výlučne z matkou deklarovaného náboženského
presvedčenia. Až následne sa matka obrátila na súd so svojím návrhom na nahradenie súhlasu otca s
podaním žiadosti o zmenu priezviska ďalších dvoch maloletých detí. V danom prípade teda išlo výlučne
o svojvôľu matky, ktorá sama svojím konaním a jednostranným rozhodnutím zapríčinila danú situáciu -
že ona a deti majú úplne odlišné a nesúvisiace priezviská.

36. Predmetom dokazovania a spornou otázkou v danom prípade zostalo po tom, ako otec vyslovil svoj
nesúhlas so zmenou priezviska detí, či existujú, resp. neexistujú dôležité dôvody pre udelenie súhlasu
matke na to, aby podala žiadosť o zmenu priezviska maloletých detí z priezviska „Ď.“ na priezvisko „Y.“,
ako aj to, či zmena priezviska maloletých detí je v ich záujme.

37. Navrhované priezvisko - Y. - nie je žiadnym spôsobom priamo spojené s rodinou matky, ide o
nové priezvisko, de facto zvolené matkou výlučne z jej svojvôle. Toto priezvisko z hľadiska života detí
nemá žiaden zásadný význam okrem hlásenia sa k náboženskej konfesii. Zo strany otca bol daný
jednoznačný nesúhlas s danou zmenou priezviska, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu, rodinnú

anamnézu, spoločné priezvisko otca s maloletými deťmi (Ď.J. - Ď.) aktuálne predstavuje jedinú priamu
väzbu otca a maloletých dcér a je jediným spojením otca s maloletými deťmi, ktoré mu po rozvode
manželstva zostalo.

38. Priezvisko Y. nie je rodným priezviskom matky či priezviskom, ku ktorému sa matka po rozvode

vrátila, nie je žiadnym spôsobom spojené s rodinou matky, ale ide o priezvisko, ktoré si samotná
matka zvolila bez nejakej väzby na jej aktuálne rodinné väzby V danom prípade teda nejde o tzv.
rodové priezvisko, ak by matka chcela z dôvodu absencie otca v živote detí nadviazať, a teda spojiť
deti s pôvodnou rodinou, kde existujú širšie väzby s ostatným príbuzenstvom. Navyše súdu ani nie je
zrejmé, či táto matkina voľba na zmenu priezviska vykazuje známky stability, či matka v budúcnosti

nepristúpi k ďalšej zmene priezviska, ktorá by podľa nej vhodnejším spôsobom reflektovala jej postoj k
jej náboženskej konfesii, či zohľadňovala ďalšie potenciálne zmeny v jej živote.

39. Súd konštatuje, že v danej veci neexistuje žiadny dôvod na aktuálnu zmenu priezviska okrem vôle
matky, ktorá ako rezidenčný rodič má priamy vplyv na názor detí. Súd so všetkou vážnosťou prihliadal na

názor detí, avšak tento nie je pre súd záväzný a na tento prihliadal v zmysle vykonaného dokazovania. V
konaní mal súd za preukázané, že deti zrkadlia postoje matky tak vo vzťahu k požadovanému priezvisku,
alepredovšetkýmkotcovi,ktorémunemieniaodpustiťjehonemorálnekonanievočimatke,súvočimatke
absolútne lojálne, pričom z rodičov má iba matka priamy vplyv na deti, keď má otec dlhodobý problémkontaktu s deťmi aj keď sa oň snaží. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že postoj detí nemohol
považovať za autentický, ale prameniaci výlučne z lojality detí voči matke, v dôsledku ktorého pod
priamym vplyvom matky odmietajú otca s odkazom na jeho pre matku (a teda i pre ne) neakceptovateľné

a neodpustiteľné amorálne správanie (mimomanželský vzťah otca s inou ženou) a to napriek dlhodobým
úprimných snahám otca napriek rozpadu vzťahu s matkou s omnoho komplikovanejším pozadím, ktoré
bolo prejednávané v konaní o rozvod, o udržanie predtým dobrých vzťahov s deťmi. V danom prípade
je evidentné, že matka absolútne neprípustne prenáša svoju animozitu voči osobe otca, z jej pohľadu
opodstatnenú a pochopiteľnú, na maloleté deti.

40.Súdvdanomprípadedospelkzáveru,žematkavediedetiknadradenému,trestajúcemupostojuvoči
otcovizajehozraduvočijejosobeatonapriekjejdeklarovanémukresťanskémuzaloženiu,ktorébyvšak
malobyťvychádzajúczozákladovtohtoučeniazaloženéprávenaúctekobomrodičomaodpustení.Deti
sú evidentne nastavené tak, že otec sa dopustil neodpustiteľného morálneho zlyhania a je naproti tomu
ich morálnym právom toto konanie otca demonštratívne odsudzovať a „trestať“ ho svojim odmietavým

postom, čo má však zásadný vplyv na ich život, keďže sa samé, resp. pod vplyvom matky pripravujú
o podiel otca na ich výchove a fakticky aj o prítomnosť mužského vzoru v ich živote, s ktorým chcú z
uvedených dôvodov, ktoré súd nemôže hodnotiť ako skutočne zásadné z pohľadu najlepšieho záujmu
detí, pretrhnúť akúkoľvek väzbu s otcom, vrátane spoločného priezviska. Takéto konanie súd nemôže
schvaľovať, k čomu by došlo, ak by vyhovel návrhu matky, čím by fakticky neprípustne legitimizoval

protiprávne konanie matky, ktorá nevedie deti nielen k úcte a rešpektu k druhému rodičovi, ale ani k
pravidelnému kontaktu s otcom a udržiavaniu ich vzťahu a citových väzieb, pričom zmena priezviska
bola výlučne motivovaná jej osobným záujmom deklarovania odtrhnutia sa od predchádzajúceho života
v dôsledku jej subjektívneho pocitu krivdy, ublíženia a poníženia vo vzťahu k bývalému manželovi, keď
sa zjavne nevie preniesť cez vlastné zranenie spôsobené rozpadom jej primárnej rodiny a manželstva.

41. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na zásadu EX INIURIA IUS NON ORITUR - z bezprávia, resp.
protiprávneho konania nemôže vzniknúť právo. Z Dohovoru o právach dieťaťa a zásad nášho právneho
poriadku pritom jednoznačne vyplýva, že pokiaľ rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, je rodič, ktorý
zabezpečuje starostlivosť o dieťa, povinný viesť deti k úcte a k rešpektu k druhému rodičovi.

42. Matka by si v prvom rade mala uvedomiť, a túto skutočnosť ako dospelá vyrovnaná osoba
zrozumiteľne tlmočiť aj deťom, že jej vzťah k otcovi, k jej bývalému manželovi, je da facto nezávislý
od vzťahu rodič - dieťa. Súd sa snažil deťom vysvetliť, že rozvodom a rozchodom rodičov sa otec
nerozišiel aj s nimi, pričom by mali dať otcovi šancu odčiniť jeho morálne zlyhanie a to bez snahy o

jeho zľahčovanie, ale naproti tomu snažiac sa o jeho uvedenie na pravú mieru z hľadiska aktuálnych
všeobecných spoločenských pomerov a komplikovanosti medziľudských vzťahov medzi dospelými,
ktoré zvyčajne nemožno zjednodušovať do hraničného čierno-bieleho videnia. V danom prípade však
deti preberajú vnímanie matky a berú jej zradu zo strany otca aj ako svoju osobnú zradu, a to aj
napriek evidentným snahám otca o obnovenie vzájomného vzťahu. Matka sa pritom snaží aj o ďalšie

až absurdné očierňovanie otca v očiach detí hľadaním komplikovaných konštrukcií a prepojení otca s
inými nemorálnymi, či dokonca protizákonnými aktivitami a jeho nezakryte plánovanou kriminalizáciou
(dedukcie o tom, že sa otec venuje pochybným činnostiam, ktoré opiera o kontakty otca, ktorého
evidentne účelovo sleduje na sociálnych sieťach, či dodatočná sexualizácia spoločných aktivít otca s
deťmi v minulosti počas rodinného spolužitia).

43. Čo sa týka integrácie detí v rodine a integrity matky, plnoletého syna a maloletých dcér - aby sa deti
stotožnili s novou situáciou - takúto argumentáciu matky súd neakceptuje s poukazom na skutočnosť, že
táto „nová situácia“ vznikla výlučne v dôsledku jej svojvôle, pričom sama ovplyvnila vôľu detí. Matka je
výlučnezodpovednázanarušenieintegrityjejrodinyzdôvoduodlišnýchpriezvisk,keďžematkanemohla

rátaťstým,žeotecautomatickybezakýchkoľvekvýhradudelísúhlassozmenoupriezviskajspoukazom
na narušené vzťahy a snahy otca o priblíženie sa k deťom. Deti sú neakceptovateľne zo strany matky
udržiavané v akomsi konflikte, nie je v ich najlepšom záujme, aby aj zmenou priezviska došlo k ďalšiemu
odpútavaniu sa a k odstrihávaniu sa od otca.

44. Na argumenty detí, že zmena priezviska by znamenala pre ne bezproblémové cestovanie im bolo
zo strany súdu vysvetlené, že zmenou priezviska by ich otec nestratil svoje rodičovské práva, a teda
by naďalej bol potrebný súhlas otca. V danom prípade problémy s cestovaním pre rozdielnosť priezvisk
matky a detí tvoria prekonateľnú prekážku, ktorá navyše ani neexistuje - obe deti potvrdili, že totoleto bezproblémovo s matkou cestovali. Ide iba o hypotetický problém, ktorý je riešiteľný súhlasom,
pričom otec jasne deklaroval, že s uvedeným udelením súhlasu nemá žiadny problém. Predpokladom
k takémuto súhlasu je však absolútne legitímna požiadavka otca, že ho matka včas informuje, kam a

nakoľko s deťmi plánuje cestovať, t.z. že s ním bude ako plnoprávnym a rovnocenným rodičom ohľadne
spoločných detí konštruktívne komunikovať.

45. Dôvody podaného návrhu matky vo vzťahu k predmetu konania súd posúdil ako nedostatočné,
keďže ani po dokazovaní vykonanom súdom nebolo preukázané, že by v záujme maloletých detí bolo

potrebné zmeniť ich priezvisko, z dôvodu jeho možného negatívneho vplyvu na zdravý vývin maloletých
detí, alebo v dôsledku konfrontácie maloletých s negatívnymi životnými situáciami, vzniknutými v
dôsledku rozdielnosti ich priezviska s priezviskom matky. Z obsahu spisu nevyplýva žiadna preukázaná
závažná negatívna osobná skúsenosť maloletých s otcom (s ktorým sa aktuálne v dôsledku rozvodu
rodičov bez priameho zavinenia a vôle otca nestretávajú) a ani to, že by maloletým ich priezvisko
spôsobovalo v sociálnych kontaktoch v škole a v prostredí ich rovesníkov akékoľvek ťažkosti. Navyše

ide o priezvisko, s ktorým deti dlhodobo žijú a toto tvorí ich integrálnu súčasť. Naopak súd vníma
skôr potenciálne komplikácie v prípade neopodstatnenej zmeny priezviska vzhľadom na potrebu
zabezpečenia súvisiacich administratívnych záležitostí a tiež z hľadiska vzbudenia neopodstatneného
záujmu v kolektíve vrstovníkov. Matka sa po rozvode s otcom nevrátila k používaniu svojho rodného
priezviska, ale vybrala si nové priezvisko - priezvisko Y., čím sama zapríčinila aktuálnu rozdielnosť

jej priezviska a priezviska maloletých, ktorú sa následne pokúšala odstrániť prostredníctvom súdom
posudzovaného návrhu na začatie konania. Dôvody, ktorými matka odôvodňovala návrh na udelenie
súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletých detí (formálny až žiadny záujem otca
o deti, chladné správanie otca k deťom; sklamanie, vnútorný hnev a trauma detí voči otcovi; životný
postoj otca a jeho hodnotový systém, ako aj jeho správanie, silný pozitívny vzťah maloletých k matke

a túžba detí mať s matkou a plnoletým bratom, ktorý si rovnako ako matka zmenil priezvisko, rovnaké
priezvisko), súd pri zohľadnení zistených konkrétnych skutkových okolností daného prípadu (otec
inicioval v roku 2022 rozvodové konanie s matkou, na deti platí riadne výživné, pokúša sa o kontakt s
deťmi nenásilnou formou), neposúdil s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti ako závažné
dôvody, dôsledkom ktorých by bola úvaha o vyhovení návrhu matky. Podľa názoru súdu v danej veci

pri zohľadnení, že medzi otcom a maloletými sa následkom jeho rozhodnutia podať návrh na rozvod
manželstvapretrhlazásadnýmpričinenímmatkykomunikácia,súduprednostnilkontinuituumaloletýchv
podobe ich zotrvania na súčasnom priezvisku, ktoré tvorí súčasť ich identity, s ktorým sú zastabilizované
v škole a aj v skupine rovesníkov a v súčasnosti tvorí de facto jediné a posledné spojenie medzi deťmi
a otcom, ktorý má vzhľadom na absenciu styku a plnohodnotného kontaktu s deťmi mimo jeho vôľu,

evidentný a plne legitímny záujem o udržanie aspoň takejto formy spolunáležitosti so svojimi deťmi, čo
súd považuje za plne súladné s ich najlepším záujmom (článok 5 písm. f) a h) Zákona o rodine).

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave
do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebopostupsúdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(akomáodvolacísúdrozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.