Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 27C/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224201386
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2224201386.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcov:

1/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X. XX/XX, S. W. a 2/ G. N., rodená G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. X. XX/XX, S. W., obaja zastúpení splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. Monika Andriskin,
nar. 15.02.1982, trvale bytom Hlavná ulica 64/67, Veľké Dvorníky, proti žalovanej: G. N.Ó., rodená N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, G. - D. O., Č. F., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej k nehnuteľnostiam vedeným
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom pre okres W. Z., obec S. W., katastrálne

územie S. W., zapísaných na LV č. XXX, ako pozemky registra „Y.“, parcelné číslo XX/X, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 573 m2, parcelné číslo XX/XX, druh pozemku záhrada o výmere
170 m2 a parcelné číslo XX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2, k stavbám
- rodinný dom súp. č. XX na pozemku parcelné číslo XX/X, vedľajšia budova súp. č. XXX na pozemku
parcelné číslo XX/XX a vyporiadava tak, že predmetné nehnuteľnosti prikazuje do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalovanej 5.937,50 Eur titulom náhrady za prikázaný
spoluvlastnícky podiel, a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.04.2024 domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom
pre okres W. Z., obec S. W., katastrálne územie S. W., zapísaných na LV č. XXX, ako pozemky registra
„Y.“, parcelné číslo XX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 573 m2, parcelné číslo

XX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 170 m2 a parcelné číslo XX/XX, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 57 m2, k stavbám - rodinný dom súp. č. XX na pozemku parcelné číslo
XX/X, vedľajšia budova súp. č. XXX na pozemku parcelné číslo XX/XX (ďalej len „nehnuteľnosti“),
jeho vyporiadania prikázaním nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastnícvta žalobcov za primeranú
náhradu vo výške 3.312,50 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vo veľkosti

podielu 1/16 k celku. Rodinný dom bol skolaudovaný v roku 1980. Vzhľadom na to, že žalovaná žije v
Českej republike, vedie neusporiadaný život, nie je možné sa s ňou vysporiadať mimosúdne. Žalobcovia
sa snažili ju niekoľkokrát kontaktovať, avšak zistili, že má veľa exekúcii v Českej republike a nemá ani
číslo účtu. Na Slovensko pricestovať nechce z dôvodu vyporiadania spoluvlastníctva. Žalovaná reálnev nehnuteľnosti nikdy nebývala, ani sa o ňu nestarala, pričom spoluvlastníčkou sa stala dedením.
Nehnuteľnosti užívajú žalobcovia od ich sobášu. Ostatných spoluvlastníkov už vyplatili, riadne sa s nimi
vyrovnali.

3. Žalobcovia k žalobe pripojili výpis z listu vlastníctva č. XXX, kúpnu zmluvu zo dňa 23.01.2012, kúpnu
zmluvu zo dňa 17.06.2009, faktúru za elektrinu, vyúčtovacie faktúru za dodávku zemného plynu, kópiu
z katastrálnej mapy, faktúru za vodné a stočné.

4. Súd žalobu doručil žalovanej, ktorá sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadrila. Skutkové tvrdenia
žalobcov nijako nerozporovala a ani nepoprela.

5.1. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.11.2024, na ktoré sa dostavila iba splnomocnená
zástupkyňa žalobcov. Žalovaná sa napriek riadne a včas vykázanému doručeniu predvolania
na pojednávanie nedostavila a o odročenie pojednávania nepožiadala, súd preto pojednával v

neprítomnosti žalovanej.

5.2. Splnomocnená zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanej žalobe,
navrhujú zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vzhľadom na to, že žalobcovia sú väčšinoví spoluvlastníci
nehnuteľností, prikázať spoluvlastnícky podiel žalobcom za náhradu, ktorú by boli schopní vyplatiť v

lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (špecifikovanými v bode
3. rozsudku), potvrdením realitnej kancelárie A.S.B. real & HUDYS, s.r.o. zo dňa 14.10.2024, pričom
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (špecifikovaných v bode
1. odôvodnenia). V prípade žalovanej ide o menšinovú spoluvlastníčku so spoluvlastníckym podielom
1/16 k celku. O nehnuteľnosti nejaví žiaden záujem a neužíva ich. Naproti tomu žalobcovia bývajú v
predmetných nehnuteľnostiach, užívajú a udržiavajú ich, pričom uhrádzajú aj všetky náklady spojené s

ich údržbou. Strany sporu sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli, a to z
dôvodu, že žalovaná žije v Českej republike, pričom žalobcovia sa ju snažili v tejto súvislosti niekoľkokrát
kontaktovať, avšak bezúspešne.

8. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)

spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a vychádza zo zásady, že nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve.
Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle uvedeného § 142 Občianskeho zákonníka
je iudicium duplex. Občiansky zákonník v tomto ustanovení upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci,

2/ prikázanie veci za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, Rc
54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/169/95, sp. zn. 2MCdo/3/2004). Pri
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť
spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka ) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania

(pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia
prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť
spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť
podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickémuvyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska
účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto
prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania).

Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou
veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam
platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením
samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia
nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa

vychádza posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického
spôsobu navrhovaného riešenia. Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu.
Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je
zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z
komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa §
142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty. Pokiaľ ide o možnosť

reálnehorozdeleniapozemkuzastavanéhostavbou,súdvždyprihliadaktomu,abyrozdelenímpozemku
nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného
udržiavania.

11. V predmetnom konaní súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné.

Treba poukázať na to, že v prípade žalovanej ide o menšinovú spoluvlastníčku, žijúcu v zahraničí, ktorá
nehnuteľnosti nikdy neužívala a je len malý predpoklad, že by ich v budúcnosti užívala. Reálna deľba
nie je vhodná ani vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej (1/16), ako aj na účelné
využitie nehnuteľností.

12. V poradí druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle
zákona je zrušenie spoluvlastníctva nehnuteľnosti jej prikázaním do vlastníctva niektorého zo
spoluvlastníkov. Podľa názoru súdu vzhľadom na polohu a funkčné využitie nehnuteľností javí sa ako
účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam ich prikázanie
do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. Žalovaná navrhnutý spôsob

vyporiadania podielového spoluvlastníctva nerozporovala, preto súd prikázal predmetné nehnuteľnosti
do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, čo argumentačne zodpovedá aj požiadavke rozumného
usporiadania veci, keďže reálne sporné nehnuteľnosti využívajú práve žalobcovia, vykonávajú potrebnú
údržbu, a to na vlastné náklady.

13. Súd pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal zo všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti, ktorú ustálil sumou 95.000,- Eur, a to jednak na základe žalobcami predloženého
potvrdenia realitnej kancelárie (č.l. 148) - v zmysle ktorej sa hodnota nehnuteľností pohybuje okolo
75.000,- Eur, pričom rodinný dom je v pôvodnom stave na rovinatom pozemku postavený v roku 1980, je
situovaný pri hlučnej hlavnej ceste, čo je veľkou nevýhodou vzhľadom k tomu, že po ceste jazdí veľa áut

-, ako aj zo skutočností známych súdu z jeho rozhodovacej činnosti ohľadne trhových cien nehnuteľností
v danej obci. Takto určenú cenu nehnuteľností žalobcovia akceptovali, žalovaná ju nerozporovala, preto
ju súd považuje za primeranú a adekvátnu. Vychádzajúc z uvedeného primeraná náhrada bola súdom
určená sumou vo výške 5.937,50 Eur (1/16-ina zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, t.j. zo sumy
95.000,- Eur).

14. Súd žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za spoluvlastnícky podiel tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v lehote 90 odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na
výšku súdom určenej náhrady, súd podľa § 232 ods. 3 CSP určil dlhšiu ako trojdňovú lehotu na plnenie.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

17. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Súd o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti strán v
konaní. Žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania
voči žalovanej. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný postup podľa § 257 CSP súd na strane
žalovanej nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalovanou tvrdená a preukázaná. O výške náhrady trov
konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.