Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200063
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200063.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Phone trader s.r.o.,
so sídlom Hlavná 22, Štúrovo, IČO: 50 045 822, právne zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, so sídlom
Štefánikova 84, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100987909/2019 zo dňa 29.
apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.
101438665/2018 zo dňa 25.07.2018, podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume XXX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie november 2016, nepriznal nadmerný odpočet v sume 4,17 € a vyrubil daň v sume
XXX,XXX,XX €.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100987909/2019 zo dňa 29.04.2019,
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.

Žaloba

3. Žalobca sa v žalobe zo dňa 27.06.2019 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
žalovaného zo dňa 29.04.2019 ako i rozhodnutia správcu dane, t.j. Daňového úradu Nitra pobočka
Štúrovo zo dňa 25.07.2018. Tieto rozhodnutia daňové orgány v základe odôvodnili tým, že podmienky
trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
č. 222/2004 Z.z.“) neboli splnené. S takýmto záverom sa však žalobca nestotožnil. Rovnako tak sa

nestotožnil s argumentáciou daňových orgánov, na základe ktorej došlo k rozhodnutiu o vyrubení dane.
Považoval za preukázané, že v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia nadobudol tovar v celkovej
hodnote X.XXX.XXX,XX €, ktorého dodávateľmi boli 3 subjekty, a to dva subjekty so sídlom v Nemecku,
a to A. B., C. XX, D. IČ DPH E. a F. E. E. B., G. H. XX, I. IČ DPH E. a jeden subjekt so sídlom v J. XX K.L. H., M. G. XXX/X, N., O., IČ DPH L.. Tieto subjekty žalobcovi tovar vyfakturovali a žalobca ho uhradil.
Tovar však žalobca nepredával na území SR, ale bol priamo dodávaný na územie Maďarska, kde bolo
miesto dodávky a odberu tovaru, pričom od zásielkovej služby ho prebral zástupca žalobcu a následne

bol tovar predaný maďarskej spoločnosti M. P., Q. M. XX, XXXX R., IČ DPH I. za sumu X.XXX.XXX,XX
€. Prepravnou spoločnosťou, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru bola spoločnosť UPS. Samotné
prebratie a následne odovzdanie tovaru konečnému odberateľovi sa realizovalo v meste Budapešť, kde
tovar od prepravnej spoločnosti prebral zástupca žalobcu na rôznych miestach v Budapešti a v rôznom
období. To, že došlo reálne k odovzdaniu tovaru zástupcovi spoločnosti M. P. potvrdzuje vyhlásenie H.

F. s úradným potvrdením pravosti jeho podpisu. Skutočnosť reálneho dodania tovaru spoločnosti M. P.
potvrdzujú i bankové prevody od tejto spoločnosti v prospech žalobcu. Spoločnosť podala v súvislosti
s prevzatým tovarom dodatočné daňové priznanie a súhrnné výkazy. Tieto skutočnosti podľa názoru
žalobcu preukázali, že v danom prípade ide o trojstranný obchod podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z.z. spĺňajúci podmienky pre oslobodenie o dane.

4. Ďalej bolo preukázané, že na obchode sa zúčastnili osoby, ktorými boli horeuvedené dodávateľské
subjekty z Nemecka a Česka, žalobca a spoločnosť M. P.,. Tovar bol odoslaný priamo od prvého
dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do druhého členského štátu a zákon
nevylučuje, aby sa na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil aj prvý odberateľ, čo je tento prípad
(§ 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.). Osoby, ktoré sa zúčastnili obchodu, boli v čase

jeho realizácie identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch EÚ. Prvý odberateľ, teda
žalobca, nebol identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa, teda v Maďarsku, kde
má sídlo spoločnosť M. P. a z dokladov bolo zrejmé, že sa voči prvému dodávateľovi a druhému
odberateľovi použili rovnaké identifikačné čísla pre daň (§ 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004
Z.z.). Tovar odoslal dodávateľ na jeho účet z členského štátu iného, ako je členský štát identifikácie

prvého odberateľa, ktorým bol žalobca, do členského štátu druhého odberateľa, ktorým bolo Maďarsko
(§ 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z.z.). Druhý odberateľ (M. Kft) použil IČO pre daň pridelenú
členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončila (§ 45 ods. 1 písm. e) zákona
č. 222/2004Z.z.). Druhý odberateľ bol v čase realizácie obchodu osobou povinnou platiť daň, čo zistil aj
žalovaný, ale túto skutočnosť zle interpretoval (§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.). Žalovaný

nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktorými boli faktúry, potvrdenia o prevzatí tovaru, vyhlásenie konateľa
odberateľa, v ktorom jednoznačne potvrdil, že tovar od žalobcu bol dodaný a bol ním aj prevzatý. Taktiež
i daňové priznanie odberateľa. Žalobca bol toho názoru, že správca dane nevykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu tak, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav. Daňové orgány spochybnili čestné
vyhlásenie o dodaní a prevzatí tovaru štatutárnym zástupcom spoločnosti M. P.. Výpoveď H. F. (konateľ

spoločnosti M. P.) pred maďarským správcom dane je podľa žalovaného dôveryhodným a relevantným
dôkazom toho, že spoločnosť M. P. reálne žiadny tovar od žalobcu nenadobudla, pričom doklady, ktoré
žalobca predložil považoval žalovaný za vykonštruované a nepravdivé. S takýmto hodnotením dôkazov
žalobca nesúhlasil a položil otázky, ako môžu byť nepravdové daňové priznania a súhrnné výkazy,
ktoré boli predložené maďarským daňovým orgánom a ako môže byť nepravdivé prehlásenie H. F.

(štatutárnyzástupcaspoločnostiM.P.),ktorévlastnoručnepodpísalnanotárskomúradeaboloajúradne
preložené. Ďalej žalobca uviedol, že nevidel zápisnicu o výpovedi, ktorú mal učiniť H. F. pred maďarským
správcom dane, nevie, či bol vypočutý osobne a akým spôsobom bola zistená jeho totožnosť. Taktiež
boli porušené práva žalobcu tým, že nebol informovaný o výsluchu H. F., pričom na takýto výsluch
mal byť predvolaný. Daňové orgány si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti UPC

preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, čo má taktiež vplyv na posúdenie, či v danom prípade
ide, alebo nejde o trojstranný obchod v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.. V súvislosti s realizovaným
obchodom medzi dodávateľmi a konečným odberateľom žalobca neporušil žiadne svoje povinnosti, a
preto rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane, ktoré bolo potvrdené žalovaným, považoval
žalobca za nezákonné.

III.
Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.02.2022 k podanej žalobe uviedol, že správca dane

vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november
2016. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období
sa žalobca zaoberal obchodnou činnosťou - nákupom a predajom mobilných telefónov, pričom tieto
obchody v daňovom priznaní deklaroval ako trojstranné obchody a vykázal nákup tejto komodity celkomvo finančnom vyjadrení v sume 1.136.648,83 €, a to od dvoch nemeckých dodávateľov: A. B. a F. E. E. B.
v celkovej sume XXX.XXX,XX € a od jedného českého dodávateľa XX K. L. H. celkom v sume XXX.XXX
€. Predmetný tovar mal žalobca dodať maďarskej spoločnosti M. P. v celkovej sume X.XXX.XXX,XX

€. Správca dane po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky
trojstranného obchodu v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., a preto mu vyrubil žalobcovi rozdiel
dane. Na odvolanie žalobcu žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím v zmysle § 74 ods. 4 Daňového
poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.

6. Žalovaný bol toho názoru, že sa vo svojom rozhodnutí v náležitom rozsahu a argumentačne
presvedčivo vysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré sú podobné žalobným dôvodom, pričom dal
relevantnú odpoveď na všetky žalobcom nastolené otázky týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci,
ako aj právneho posúdenia veci v súvislosti s posudzovanými obchodnými transakciami, deklarovanými
žalobcom ako trojstranné obchody. Žalobcom uvádzané žalobné dôvody považoval za neopodstatnené
a poukazoval na argumenty, ktoré sú súčasťou odôvodnenia jeho rozhodnutia. K vykonanému

dokazovaniu žalovaný uviedol, že modus operandi posudzovaných obchodných transakcií bol v zásade
rovnaký. Žalobca nakupoval tovar od zahraničných dodávateľov, tovar bol prepravnou spoločnosťou
prepravený na územie Maďarska, kde ho prevzal na rôznych miestach v meste Budapešť vtedajší
konateľ žalobcu, ktorý ho mal následne dodať maďarskej spoločnosti M. P.. V tejto súvislosti nebola
opodstatnená námietka žalobcu, že žalovaný ani správca dane si nezabezpečili potrebné doklady z

prepravnej spoločnosti preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, keďže
dokazovanie v tomto smere bolo vykonané a skutkový záver, že tovar nebol prepravený prepravnou
spoločnosťou od dodávateľa priamo druhému odberateľovi, potvrdil aj sám žalobca. Zo zistení
maďarskej finančnej správy vyplynulo, že spoločnosť M. P. nevykonávala reálnu obchodnú činnosť.
Konateľ spoločnosti H. F. sa vyjadril, že na výkon funkcie konateľa len poskytol svoje meno, nemal k

dispozíciižiadnedoklady,spoločnosťnikdyneriadilanemalžiadnevedomostivmanažérskejanidaňovej
oblasti.MaďarskáfinančnásprávasíceevidovaladodatočnepodanédaňovépriznaniaspoločnostiM.P.,
ktorými deklarovala intrakomunitárne nadobudnutia tovaru, nie však trojstranný obchod, ale jej zistenia
ohľadne osoby konateľa spoločnosti M. P. (ktorý prehlásil, že nevie, kto vyplnil daňové priznania, keďže
onportálpoužívaťnevie)spochybniliautenticitudodatočnepodanýchdaňovýchpriznaní.Kargumentácii

žalobcu ohľadne vyhlásenia H. F., ktoré má preukazovať odovzdanie tovaru zástupcovi spoločnosti M.
P., žalovaný uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011, čestné
vyhlásenie nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Ako dôkaz je možné použiť také listinné
dôkazy a výpovede svedkov, ktoré sú založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie
predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz. Pravdivosť obsahu predloženého

čestného prehlásenia nijako neovplyvňuje úradne overený podpis osoby, ktorá vyhlásenie učinila, keďže
úradné overenie podpisu nie je dôkazom pravdivosti obsahu vyhlásenia, ale len potvrdzuje samotný fakt,
že podpis na danom dokumente je autentický. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázala hodnovernosť
čestného prehlásenia, rovnako ako aj hodnovernosť individuálnych potvrdení ku každej jednotlivej
dodávke. Podľa odpovede maďarskej finančnej správy totiž H. F. poprel obchodovanie so žalobcom,

avšak dňa 31.07.2017 podpísal vyhlásenie o nadobudnutí tovaru od žalobcu. Konateľ žalobcu, K. P.,
dňa 19.06.2017 urobil vyhlásenie, v zmysle ktorého zo spoločnosti M. P. udržiaval kontakt so H. F. a s O.
C., že tovar bol dodaný na adresu R. XX, P. M. X K. R. XX, S. T. XX-XX a že ho prevzal buď H. F.
alebo O. C... Vo vzájomnom rozpore sú jednotlivé potvrdenia o prevzatí tovaru, podľa ktorých mali tovar
prevziať H. F. alebo O. C. a vyhlásenie H. F., že tovar prevzal v každom prípade on osobne v Budapešti.

Vzájomná protirečivosť týchto dokumentov je dôvodom, pre ktorý nemôžu spochybniť skutkový stav
zistený maďarskou finančnou správou ohľadne obchodovania žalobcu so spoločnosťou M. P.. Za
danej dôkaznej situácie nebolo dodanie tovaru žalobcom spoločnosti M. P. preukázané ani úhradami
bankovým prevodom, pretože samotnú úhradu nie je možné vyhodnotiť bez vzájomnej súvislosti s
ostatnými vykonanými dôkazmi, ktorými sa dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu nepreukázalo.

Podľažalovanéhonebolodôvodnéspochybňovaťrelevanciuzistenímaďarskejfinančnejsprávy,pretože
boli získané právnymi predpismi upraveným spôsobom (zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci
a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010). Ide o
použiteľné dôkazy v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Maďarská finančná správa sa pri zisťovaní
daňovo relevantných skutočností na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií riadila

maďarskou legislatívou a nie Daňovým poriadkom účasť zástupcu žalobcu na úkone vypočutia svedka
v rámci tohto procesu (čo garantuje kontrolovanému daňovému subjektu Daňovévý poriadok) nemôže
byť kritériom zákonnosti takýmto spôsobom získaného dôkazného prostriedku. K námietke žalobcu, že
mu nebola predložená zo strany správcu dane žiadna výpoveď H. F. pred maďarským správcom dane,žalovaný uviedol, že je právom žalobcu ako daňového subjektu nazerať do spisov týkajúcich sa jeho
daňových povinností v zmysle § 23 Daňového poriadku.

7. Následne sa žalovaný vyjadril aj k právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že trojstranný
obchod je osobitným druhom reťazových obchodov, pre ktoré platia osobitné pravidlá (ktorých podstatu
vysvetlil rovnako ako v odôvodnení svojho rozhodnutia) definované v § 45 zákona č. 222/2004 Z.z..
Konštatoval, že žalobca nenáležite bagatelizuje právny význam priameho odoslania alebo prepravy
tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi ako jednej zo zákonných podmienok (§ 45 ods.

1 písm. a) uvedeného zákona), ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby sa obchodná transakcia
mohla považovať za trojstranný obchod. Pod pojmom „priamo“ je podľa názoru žalovaného pre
účely posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok trojstranného obchodu potrebné rozumieť
bezprostredné, nesprostredkované a bez akýchkoľvek medzičlánkov vstupujúcich do tohto procesu
uskutočnené odoslanie alebo preprava tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Ak v
posudzovanom prípade tovar prepravila prepravná spoločnosť od prvého dodávateľa žalobcovi, ako

prvému odberateľovi a ten mal tovar následne vo svojej réžii prepraviť druhému odberateľovi, O. U.
nedošlo k priamej dodávke tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, a to zvlášť za situácie,
ak sa dodanie tovaru medzi žalobcom ako prvým odberateľom a spoločnosťou M. P. ako druhým
odberateľom v konaní pred správcom dane a žalovaným nepreukázalo. Nepreukázaním dodania tovaru
prvým odberateľom, žalobcom druhému odberateľovi, spoločnosti M. P. v rámci trojstranného obchodu

zároveň nedošlo k naplneniu podmienky účasti troch osôb na obchode v zmysle § 45 ods. 1 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z.z.. V dôsledku toho bolo miesto dodania tovaru potrebné posúdiť v zmysle § 17
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže žalobca nepreukázal, že toto nadobudnutie
bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, čo
vytvára právnu fikciu, že tovar bol nadobudnutý v tuzemsku, keďže ho žalobca objednal pod tuzemským

identifikačným číslom pre daň (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/9/2016). Žalovaný bol toho
názoru, že za danej skutkovej a právnej situácie správca dane správne žalobcovi vyrubil rozdiel dane,
a preto žalovaný rozhodnutie správcu dane ako vecne správne a zákonné potvrdil.

IV.

Relevantné právne predpisy

8. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

9. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným
číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo
preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý
nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie
bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek

1 týmto nie je dotknutý.

10. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

11. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak
a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského
štátu do iného členského štátu,
b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,

c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému
dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,
d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet
z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého
odberateľa,

e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie
alebo preprava tovaru skončí, a
f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.12. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v rozhodujúcom znení ak sú splnené podmienky pre
trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z
iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

13. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. v rozhodujúcom znení pri trojstrannom obchode prvý
odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej
uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.

14. Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v rozhodujúcom znení zo záznamov vedených na určenie
dane musí byť zrejmé
a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v
tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa
druhého odberateľa,
b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v

tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.

V.
Verejné vyhlásenie rozsudku

15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

16. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 9. januára 2025, pretože boli

splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 13. decembra
2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

17. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn.

15S/7/2021. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/7/2021. V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

18. Správny súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že Krajský súd v Nitre uznesením č. k.

15S/73/2019-51 zo dňa 31. októbra 2019 pôvodnú žalobu odmietol, pretože mal za to, že žalobca nie je
právne zastúpený. Najvyšší súd Slovenskej republiky však uznesením sp. zn. 5Sžfk/75/2020 zo dňa 25.
januára 2021 napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení
veci bolo konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/7/2021.

19. Po preskúmaní veci správny súd uvádza, že dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní
je daňové konanie vykonávané podľa Daňového poriadku. Ustanovenia tohto procesného zákona
vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom
konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní.
Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné
preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti zhľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového
subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.

20. V prejednávanej veci bolo medzi žalobcom a daňovými orgánmi sporné, či žalobca
dostatočne preukázal uskutočnenie trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.
pri deklarovanom obchodovaní s telefónmi medzi troma daňovými subjektami v rámci Európske únie.
Predpokladom trojstranného obchodu je splnenie nasledujúcich podmienok:
- na obchode sa zúčastňujú tri osoby identifikované pre daň z pridanej hodnoty a predmetom obchodu

je ten istý tovar, ktorý je prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi
(obaja sú v inom členskom štáte EÚ a medzi nimi nie je žiadny obchodný vzťah),
- osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch EÚ,
- prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého dodávateľa a voči prvému
dodávateľovi i druhému odberateľovi vystupuje pod tým istým identifikačným číslom,
- tovar je prepravený (odoslaný) prvým dodávateľom, prvým odberateľom alebo na ich účet (druhý

odberateľ nesmie s tovarom „manipulovať“),,
- druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, kde sa preprava
(odoslanie) skončí,
- druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
Na základe uvedeného dochádza k fakturácii dvakrát (dve dodania tovaru, pričom jedno dodanie bude

„pohyblivé“adruhédodanie„nepohyblivé“zhľadiskapohybutovaru)bezdane(tovarfakturujedodávateľ
aj prvý odberateľ). Prvý dodávateľ fakturuje prvému odberateľovi bez dane na základe použitého
identifikačného čísla pre daň. Prvý odberateľ fakturuje druhému odberateľovi bez dane tiež na základe
použitia identifikačného čísla pre daň. K zdaneniu dôjde iba raz, to znamená, že osobou povinnou platiť
daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar.

Z hľadiska posúdenia trojstranného obchodu rozhodujúci bude platiteľ dane, ktorý bude prvým
odberateľom (prostredný v reťazci), lebo len on má obchodný vzťah s ďalšími dvoma platiteľmi dane,
t.j. s druhým odberateľom a prvým dodávateľom.

21. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vykonanými dôkazmi a ich

obsahom, i správny súd dospel k záveru, že obchodný vzťah medzi zainteresovanými subjektami (prví
dodávatelia so sídlom v Spolkovej republike Nemecko alebo v Českej republike, prvý odberateľ so
sídlom v Slovenskej republike - žalobca a druhý odberateľ so sídlom v Maďarsku) v zdaňovacom období
november 2016 nemožno posúdiť ako trojstranný obchod napriek tomu, že ho žalobca v daňovom
priznaní za uvedené obdobie takto deklaroval,

pretože neboli splnené vyššie uvedené podmienky (predchádzajúci bod tohto rozsudku). Prvým
dodávateľom tovaru pre žalobcu podľa predložených listinných dokladov – faktúr vystavených v
zdaňovacom období november 2016 bola spoločnosť A. B., C. XX, D., V., H. F. E. E. B., G. H. XX, I., V.
K. XX K. L. H., M. G. XXX/X, N., O.. Na prijatých faktúrach od prvách dodávateľov su uvedené adresy
dodania O. F. H. XXX trade, W. T. XX, N., O. F. H., N. M. XX, R. K. O. F. H., Q. C. X, R.. Prepravu

tovaru zabezpečovali nemeckí dodávatelia na ich účet prostredníctvom UPS, čo nebolo sporné. Ani
na jednej z množstva faktúr vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku a Česku nie je uvedená
ani zmienka o druhom odberateľovi, nie je tam uvedené obchodné meno a sídlo druhého odberateľa,
ktorému mal byť prepravovaný, resp. odosielaný tovar určený a ktorého žalobca označil ako M. P., Q.
M. XX, R.. Z uvedeného potom vyplýva, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad

trojstranného obchodu, pretože tovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa v
Nemecku alebo v Česku k druhému odberateľovi v Maďarsku, resp. splnenie tejto podmienky nebolo
žiadnym spôsobom preukázané. Z údajov uvedených na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi
nemožno vyvodiť záver o preprave (odoslaní) tovaru spoločnosti M. P., Q. M. XX, R. ako druhému
odberateľovi. Taktiež nebolo preukázané, že by táto spoločnosť mala prevádzku, resp. disponibilné

priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu príjemcu ako aj uvedenú
na dodacích listoch a prepravných dokladoch od UPS (W. H. XX, N., I.), resp. adresu dodania (N. M.
XX, R., I.). Napriek tomu, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach pre žalobcu adresu príjemcu (W.: O.
F. H. XXX F., W. H. XX, N., I.), resp. adresu dodania (delivery address: O. F. H., N. M. XX,R., I.), nebolo
preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých

bydruhýodberateľ,resp.nímpoverenýzástupcamoholzásielkyprevziať.Anizjednejfaktúrynevyplýva,
kto, kedy a kde prevzal fakturovaný tovar ako jeho odberateľ.22. Okrem nesplnenia podmienky prepravy, resp. odoslania tovaru od prvého dodávateľa k druhému
odberateľovi nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu
obchodu. Predmetom trojstranného obchodu medzi prvým dodávateľom, prvým odberateľom a druhým

odberateľom má byť ten istý tovar. V predmetnej veci je nepochybné, že tovar uvedený na faktúrach
vystavených prvými dodávateľmi pre žalobcu bol presne konkretizovaný (druh, značka, farba, počet
kusov, príp. i ďalšie špecifikujúce údaje). Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých dodávkach
na základe faktúr, ktoré vystavil žalobca pre svojho odberateľa M. P., Q. M. XX, R. (podľa žalobcu
druhý odberateľ). Žalobca predložil faktúry bez dane z pridanej hodnoty, ktoré vystavil v novembri

2016 pre uvedenú spoločnosť ako odberateľa, pričom na každej je predmet definovaný ako „1
mobiltefonkészülék“(podľamaďarsko-slovenskéhoprekladovéhoslovníka–prístrojmobilnéhotelefónu)
a „1 jutalék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka - provízia). Žalobca teda žiadnym
spôsobom nepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými dodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je
totožný s predmetom fakturácie medzi ním ako prvým odberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá
dodávka). Pri obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní ako trojstranný obchod je

podstatnou skutočnosťou, že na obchode sa zúčastňujú tri osoby s identifikačným číslom pre daň z
pridanej hodnoty štátu, v ktorom majú sídlo a že ide o dodanie toho istého tovaru priamo
od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Túto
skutočnosťdaňovýsubjektpreukazujefaktúrami,atofaktúramivystavenýmiprvýmdodávateľom,resp.v
tomto prípade dvoma prvými dodávateľmi a faktúrami vystavenými žalobcom pre druhého odberateľa. Z

týchtofaktúrmusíbyťzrejmé,žeideototožnosťtovaru,ktorýžalobcazakúpilodnemeckýchdodávateľov
a ktorý ďalej predal do Maďarska. Totožnosť tovaru, s ktorým mali obchodovať tri spoločnosti (prví
dodávateliazNemecka,žalobcaakoprvýodberateľamaďarskáspoločnosťakodruhýodberateľ)nebola
preukázaná.

23. Ďalej je potrebné uviesť, že všetky tieto faktúry pre spoločnosť M. P., Q. M. XX, R. sú vystavené
žalobcom v maďarskom jazyku (v slovenskom jazyku sú len údaje v tabuľkovej časti faktúry ako: pol.,
skl., obj. č., počet, názov, popis, sadzba, bez DPH, DPH, s DPH), ale na každej je rovnaká veta v
slovenskom jazyku „Trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“. S účinnosťou od 01. 01. 2016
v nadväznosti na čl. 141 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty (hlava IX oslobodenie od dane, kapitola 4 oslobodenie od dane pri transakciách v
rámci Spoločenstva, oddiel 2 oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva) sa
doplnilo § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z.z. v tom zmysle, že odoslanie alebo preprava
tovaru sa uskutoční z členského štátu iného, ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do
členského štátu druhého odberateľa. Zároveň, nadväzne na čl. 226 uvedenej smernice, sa v § 45

ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. spresnilo, aký text sa má uvádzať vo faktúre pri trojstrannom obchode
prvým odberateľom pre druhého odberateľa. Miesto textu, že ide o trojstranný obchod, sa uvádza text,
že ide o prenesenie daňovej povinnosti. Povinnosť uviesť na faktúre slovnú informáciu „prenesenie
daňovej povinnosti“, vyplýva pre vystaviteľa faktúry i z § 74 ods. 1 písm. k) zákona č. 222/2004 Z.z. v
prípade, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby. Uvedené znamená, že žalobca

mal v novembri 2016 pri vystavovaní faktúr pre svojho odberateľa v Maďarsku (nepohyblivá dodávka)
rešpektovať platnú právnu úpravu a pokiaľ bol toho názoru, že daň v predmetnom obchode je povinný
platiť odberateľ v Maďarsku, bol povinný vo faktúre uviesť text zodpovedajúci zákonu, a to „prenesenie
daňovej povinnosti“. Z ním vystavených faktúr nepochybne vyplýva, že žalobca takto nepostupoval
a text, ktorý uviedol v predložených faktúrach nezodpovedal § 45 ods. 3 a § 74 ods. 1 písm. k)

zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v kontrolovanom zdaňovacom období (november 2016). Vyššie
uvedené zistenia vyplývajúce z predložených faktúr vyvolali u správcu dane dôvodné pochybnosti o
existencii žalobcom deklarovaných trojstranných obchodov, a preto správne pristúpil k ich preverovaniu,
pričom vykonané dôkazy a ich obsah podrobne opísal (rovnako ako žalovaný) v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Maďarská finančná správa na základe žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu

daňových informácií oznámila, že v spoločnosti M. P. vykonala kontrolu ešte pred prijatím žiadosti.
Tento daňovník mal sídlo zabezpečené u poskytovateľa sídla, nevykonával reálnu obchodnú činnosť a
nemal ani podmienky na vykonávanie ekonomickej aktivity. Jeho konateľom bol H. F., ktorý nikdy neriadil
spoločnosť a nemal informácie o obchodoch s mobilnými telefónmi V mene spoločnosti konali S. C.
(zomrel XX. XX. XXXX) a O. C. (občan Ukrajiny, s ktorým sa nebolo možné skontaktovať), ktorí neboli

jej konateľmi, ani zamestnancami. Podľa predloženého splnomocnenia H. F. udelil plnú moc pre O.
C. so začiatkom splnomocnenia 25.11.2016. V rámci preverovania sa vyjadril K. P. (konateľ žalobcu
v rozhodnom období), ktorý uviedol, že so spoločnosťou M. P. mal od 01.07.2016 obchodné vzťahy,
pričom tento stav trval aj v čase jeho vyjadrenia pred maďarským správcom dane (14. 07. 2017). Podľajeho vyjadrenia ho vyhľadal O. C. za účelom nákupu. Kontakty s K. P. však H. F. poprel. K. P. uviedol,
že tovar určený pre spoločnosť M. P. bol prepravený na miesto spoločnosti Vámunió Kft, ktorá však so
spoločnosťou M. P. nemala žiadne vzťahy. Tvrdenie K. P., že tovar prepravený pre spoločnosť M. P.

prevzali H. F.. a O. C., bolo konfrontované s tvrdením predstaviteľa spoločnosti N. P., že do skladových
priestorov tejto spoločnosti majú prístup len jej zamestnanci, a teda uvedené osoby tam predmetný tovar
nemohli prevziať. Spoločnosť M. P. nadobudnutie tovaru od žalobcu uviedla v daňových priznaniach
február,apríl,májajún2017lenčiastočne,pričompodľapodanýchdaňovýchpriznanínešlootrojstranný
obchod. Daňové priznania boli podané elektronicky pod prístupovým kódom H. F., ktorý však uviedol,

že nevie, kto priznania podával a on nepozná prístupové kódy do svojej elektronickej schránky. Na
základe týchto dôvodov maďarský správca dane neuznal v rámci daňovej kontroly spoločnosti M. P.
nadobudnutie tovaru od žalobcu za uskutočnené. X. C. B. ako splnomocnený zástupca žalobcu na
pojednávaní dňa 14.06.2017 uviedol, že konateľ žalobcu prevzal tovar od kuriéra v Budapešti vždy po
telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru
na miesto určenia svojho odberateľa, bolo to tiež v Budapešti na adrese uvedenej na faktúrach. Zároveň

uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ a tovar doručil odberateľom sám konateľ žalobcu na
adresách uvedených na faktúrach, mená nevedel uviesť, ani to, s kým zo spoločnosti M. P. bol konateľ
žalobcu v kontakte. Konateľ žalobcu K. P. podpísal vyhlásenie zo dňa 19.06.2017, z ktorého vyplýva, že
zo strany spoločnosti M. P. udržiaval kontakt so H. F. a O. C.. Tovar bol dodaný na adresu R. XX, P. M.
X K. R. XX, S. T. a prevzali ho H. F. a O. C.. H. F. ako konateľ spoločnosti M. P. podpísal vyhlásenie zo

dňa 31.07.2017, z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť kúpila mobilné telefóny od spoločnosti O. F. H.,
pričom tovar v každom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa spoločnosti O. F. H., t.j. od K.
P.. Prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť O. F. H..

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tovar v Maďarsku od prepravnej spoločnosti preberal konateľ

žalobcu K. P. (vyplýva to i z jeho vyjadrenia zo dňa zo dňa 04.05.2016 podaného pri preverovaní dôvodov
registrácie žalobcu na daň z pridanej hodnoty) a taktiež i v samotnej žalobe žalobca uviedol, že tovar
v Maďarsku preberal zástupca jeho spoločnosti (prvého odberateľa) na rôznych miestach a v rôznych
obdobiach a následne ho odovzdal konečnému (druhému) odberateľovi. V priebehu daňovej kontroly
ani vyrubovacieho konania však nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bol ako prvý odberateľ

oprávnený tovar v Maďarsku prevziať, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Za
takýto dôkaz nemožno považovať skutočnosť, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach adresu príjemcu
Phone trader S 326 Trade, Lörinczi street 61, Vecses, Hungary, resp. Phone Trader s.r.o., Váci ut 20,
Budapest, Hungary. Ako už bolo vyššie uvedené, nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto
adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený

zástupca mohol zásielky prevziať. Naviac, vo vyhlásení konateľa žalobcu zo dňa 19.07.2017 je uvedená
iná adresa, na ktorú bol tovar dodaný (Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út.
34-36). V tejto súvislosti je taktiež potrebné poukázať na § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z., ktorý vyžaduje, aby bol tovar odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému
odberateľovi, čo v predmetnej veci splnené nebolo a žalobca nepreukázal, na základe čoho jeho

zástupca preberal zásielky s tovarom v Maďarsku, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný
obchod. Podľa názoru správneho súdu je v predmetnej veci podstatná tá skutočnosť, ktorá vyplýva z
administratívneho spisu, a to, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že tovar bol dodaný
druhémuodberateľovi,tedažebolanaplnenápodstatatrojstrannéhoobchodu.Zatakýtodôkaznemožno
považovať vyhlásenia, ktoré boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly (vyhlásenie K.

P. ako konateľa žalobcu zo dňa 19.07.2017 o tom, že tovar prevzal H. F. alebo O. C. a vyhlásenie H. F.
ako konateľa spoločnosti M. P. zo dňa 31.07.2017 o tom, že tovar v každom jednotlivom prípade prevzal
osobne v Budapešti od konateľa žalobcu, t.j. K. P.) a ktoré si navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ
ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa tovar prevzal.

25. K vyhláseniam zo dňa 19.06.2017 a 31.07.2017, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly
je potrené uviesť, že vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V
§ 24 ods. 4 Daňového poriadku sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť
na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,

že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom
vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný
zákon v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Predloženie vyhlásení je teda v daňovom konaní
právne irelevantné. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešilotázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení (vyhlásení) predložených daňovým
subjektom v daňovom konaní so záverom, že tieto nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz
(napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012, sp. zn. 1Sžf/2/2015 zo dňa

03.02.2016, sp. zn. 1Sžf/36/2016 zo dňa 12.12.2017, sp. zn. 3Sžf/37/2016 zo dňa 21.02.2018, sp. zn.
2Sžf/102/2016 zo dňa 26.02.2019). Pokiaľ teda za dôkaz v daňovom konaní nemožno považovať čestné
prehlásenie (vyhlásenie), nemožno zaň považovať ani „obyčajné“ vyhlásenie. Uvedené v predmetnej
veci znamená, že žalobca v predmetnej veci nepredložil žiadny relevantný listinný, ani iný dôkaz o
tom, že tovar fakturovaný prvými dodávateľmi v Nemecku sa dostal do dispozície druhého odberateľa v

Maďarsku, a teda nepreukázal splnenie základných podmienok trojstranného obchodu, čo konštatovali
i daňové orgány vo svojich rozhodnutiach. Už vyššie správny súd konštatoval, že nebola preukázaná
ani totožnosť fakturovaného tovaru.

26. V odvolacom konaní žalovaný v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku uložil správcovi dane
doplniť výsledky daňového konania a konkrétne formou žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových

informácií preveriť, či spoločnosť M. Kft (ako žalobcom deklarovaný druhý odberateľ) podala dodatočné
daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobia a na základe čoho žalobca ako prvý odberateľ s
tovarom v Maďarsku manipuloval. Následne na základe druhej žiadosti správcu dane o medzinárodnú
výmenu daňových informácií maďarská finančná správa okrem iného oznámila, že po zaslaní prvej
odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií podala spoločnosť M. Kft daňové

priznania a súhrnné výkazy cez daňový portál H. F. (konateľ), ale podľa jeho vyjadrenia on tento portál
nevie používať a nevedel, kto za spoločnosť tieto úkony urobil, nemal žiadne informácie o obchodných
aktivitách spoločnosti, bol riaditeľom len na „papieri“, lebo ho na to presvedčili. Podľa súhrnného výkazu
za mesiac november 2016 spoločnosť deklarovala intrakomunitárne (IC) nadobudnutie, ktoré neboli
vykonané v rámci trojstranných obchodov. Maďarská finančná správa taktiež poukázala na výpoveď

konateľa žalobcu, K. P., podľa ktorého tovar prepravoval žalobca vlastnými vozidlami. Spoločnosť M. P.
mala sídlo poskytnuté poskytovateľom sídla, ale nemala žiadne registrované priestory, preto na žiadnom
svojom mieste nemohla prevziať tovar. Nevykonávala žiadnu aktivitu, ani IC nadobudnutie od žalobcu
v rámci trojstranného obchodu, ani v rámci priameho obchodu, pretože má len sídlo od poskytovateľa
sídiel, nemá žiadne registrované priestory. S odpoveďou maďarskej finančnej správy bol splnomocnený

zástupca žalobcu oboznámený dňa 20.03.2019, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.
Následne žalovaný vydal dňa 29.04.2019 rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa
25.07.2018 z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení.

27. Z pripojeného administratívneho spisu je nesporné, že správca dane predtým ako vydal svoje

rozhodnutie zo dňa 25.07.2018 (ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
XXX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie november 2016, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 4,17
€ a vyrubil mu daň v sume XXX.XXX,XX €) vykonal vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie (s
ktorým priebežne oboznamoval žalobcu), ktoré správne vyhodnotil a vyvodil správny právny záver,
že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty

podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky
pre oslobodenie od tejto dane pri trojstrannom obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní
za mesiac november 2016. Žalovaný sa s názorom správcu dane stotožnil a správny súd dospel
k zhodnému názoru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej
hodnoty pri ním deklarovanom trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.. Žalobca

na preukázanie svojich tvrdení o trojstrannom obchode predložil ako dôkazy faktúry, vyhlásenia zo
dňa 19.06.2017 a 31.07.2017 (ktoré správny súd nepovažoval za relevantný dôkaz a s ktorými sa
vysporiadal v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku) ako i splnomocnenie zo dňa 25.11.2016,
ktoré ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti nepreukazujú deklarovaný trojstranný obchod. Reálne
uskutočnenie predmetných obchodov nepotvrdzovali ani odpovede maďarskej finančnej správy na

žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré dokonca žalobcom deklarovaný obchod
jednoznačne spochybňovali, rovnako ako spochybňovali činnosť spoločnosti M. P. ako druhého
odberateľa a oprávnenie konať za túto spoločnosť.

28. K námietkam žalobcu v podanej žalobe sa správny súd zaoberal a vyjadril sa k nim v

predchádzajúcich častiach svojho rozsudku, pričom ich nepovažoval za dôvodné. Otázky, ktoré žalobca
kladie v závere svojej žaloby nie sú otázkami pre správny súd, na ne si musí odpovedať sám žalobca.
V súvislosti s námietkami, ktoré sa týkali postupu maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadostí
medzinárodnú výmenu daňových informácií (nemožnosť zúčastniť sa na výsluchoch, nemožnosť klásťvyslúchaným osobám otázky) správny súd uvádza, že konateľ žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom
období K. P. (až do 28. 03. 2018) ako i štatutárny zástupca spoločnosti M. P. (H. F.) sú občanmi Maďarska
a dožiadaný maďarský správca dane ako príslušný štátny orgán vo vzťahu k nim postupoval v zmysle

právnych predpisov platných v Maďarsku, pričom slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť
ovplyvniť ich postup. Tvrdenia, resp. výpovede týchto osôb ako i ďalšie zistenia maďarskej finančnej
správy pri vybavovaní žiadosti slovenského správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií
boli súčasťou jej odpovede a boli vyhodnotené ako listinný dôkaz, s ktorým bol žalobca oboznámený.
Daňové orgány v predmetnej veci však prioritne vychádzali z toho, že žalobca nepredložil žiadny listinný

dôkaz,ktorýbypreukazovaljehotvrdeniaotrojstrannomobchodealeanineoznačilžiadnydôkaz,ktorým
by bolo možné jeho tvrdenia spoľahlivo overiť. Podanie dodatočného daňového priznania spoločnosťou
M. P. nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dodanie tovaru tejto spoločnosti ako žalobcom
deklarovaného druhého odberateľa a mohol by mať podstatný vplyv na doterajšie zistenia správcu dane.
Dodatočné daňové priznanie je iba nepriamym dôkazom, pričom samé o sebe nepreukazuje aj reálne
dodanie tovaru. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia,

vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v
danom prípade žalobca ako prvý odberateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal uskutočnenie
ním tvrdeného trojstranného obchodu a v nadväznosti na to si nemôže uplatniť benefit oslobodenia
od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. S poukazom
na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď

žalobcovi rozhodnutím zo dňa 25.07.2018 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2016 v sume XXXX.XXX,XX €. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu
dane zo dňa 25.07 2018 potvrdil podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Z obsahu preloženého
administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a

žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a
je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. platnom v čase posudzovaného
zdaňovacieho obdobia, pričom správny súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov,
ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane
a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom

poškodený.

29. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

30. Správny súd záverom dodáva, že obdobnou vecou tých istých účastníkov konania sa už zaoberal
Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. 11S/11/2019 zo dňa 08.02.2022, a následne aj Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa 30.03.2023 kasačnú sťažnosť
žalobcu voči napadnutému rozsudku krajského súdu zamietol.

31. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu
žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní
nevznikli.

32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.