Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200249
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200249.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Phone trader s.r.o.,
so sídlom Hlavná 22, Štúrovo, IČO: 50 045 822, právne zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, so sídlom
Štefánikova 84, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100713802/2019 zo dňa 21.
marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.
101434858/2018 zo dňa 25.07.2018, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie máj 2016.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100713802/2019 zo dňa 21.03.2019,
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobca sa v žalobe zo dňa 22.05.2019 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
žalovaného zo dňa 21.03.2019 ako i rozhodnutia správcu dane, t.j. Daňového úradu Nitra pobočka
Štúrovo zo dňa 25.07.2018. Tieto rozhodnutia daňové orgány v základe odôvodnili tým, že podmienky
trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon č. 222/2004 Z.z.“) neboli splnené. S takýmto záverom sa však žalobca nestotožnil. Rovnako tak
sa nestotožnil s argumentáciou daňových orgánov, na základe ktorej došlo k rozhodnutiu o vyrubení

dane. Považoval za preukázané, že v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia nadobudol tovar
v celkovej hodnote XXX.XXX,XX €, ktorého dodávateľmi boli 2 subjekty, a to subjekty so sídlom v
Nemecku, a to A. B., C. XX, D. IČ DPH E. a F. E. E. B., G. str. 17, H. IČ DPH E.. Tieto subjekty žalobcovi
tovar vyfakturovali a žalobca ho uhradil. Tovar však žalobca nepredával na území SR, ale bol priamododávaný na územie Maďarska, kde bolo miesto dodávky a odberu tovaru, pričom od zásielkovej služby
ho prebral zástupca žalobcu a následne bol tovar predaný maďarskej spoločnosti E. kft, I. J. XXX, XXXX
K., IČ DPH H. za sumu XXX.XXX,XX €. Prepravnou spoločnosťou, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru

bola spoločnosť UPS. Samotné prebratie a následne odovzdanie tovaru konečnému odberateľovi sa
realizovalo v meste Budapešť, kde tovar od prepravnej spoločnosti prebral zástupca žalobcu na rôznych
miestach v Budapešti a v rôznom období. To, že došlo reálne k odovzdaniu tovaru zástupcovi spoločnosti
E. Kft potvrdzuje vyhlásenie L. B. s úradným potvrdením pravosti jeho podpisu. Skutočnosť reálneho
dodania tovaru spoločnosti E. Kft potvrdzujú i bankové prevody od tejto spoločnosti v prospech žalobcu.

Spoločnosť podala v súvislosti s prevzatým tovarom dodatočné daňové priznanie a súhrnné výkazy.
Tieto skutočnosti podľa názoru žalobcu preukázali, že v danom prípade ide o trojstranný obchod podľa
§ 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. spĺňajúci podmienky pre oslobodenie o dane.

4. Ďalej bolo preukázané, že na obchode sa zúčastnili osoby, ktorými boli horeuvedené dodávateľské
subjekty z Nemecka, žalobca a spoločnosť E. Kft,. Tovar bol odoslaný priamo od prvého dodávateľa k

druhému odberateľovi z jedného členského štátu do druhého členského štátu a zákon nevylučuje, aby sa
na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil aj prvý odberateľ, čo je tento prípad (§ 45 ods. 1 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z.z.). Osoby, ktoré sa zúčastnili obchodu, boli v čase jeho realizácie identifikované
pre daň v troch rôznych členských štátoch EÚ. Prvý odberateľ, teda žalobca, nebol identifikovaný pre
daň v členskom štáte druhého odberateľa, teda v Maďarsku, kde má sídlo spoločnosť E. Kft a z dokladov

bolo zrejmé, že sa voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použili rovnaké identifikačné
čísla pre daň (§ 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z.). Tovar odoslal dodávateľ na jeho účet
z členského štátu iného, ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa, ktorým bol žalobca, do
členského štátu druhého odberateľa, ktorým bolo Maďarsko (§ 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004
Z.z.). Druhý odberateľ (E. Kft) použil IČO pre daň pridelenú členským štátom, v ktorom sa odoslanie

alebo preprava tovaru skončila (§ 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 222/2004Z.z.). Druhý odberateľ bol
v čase realizácie obchodu osobou povinnou platiť daň, čo zistil aj žalovaný, ale túto skutočnosť zle
interpretoval (§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.). Žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy,
ktorými boli faktúry, potvrdenia o prevzatí tovaru, vyhlásenie konateľa odberateľa, v ktorom jednoznačne
potvrdil, že tovar od žalobcu bol dodaný a bol ním aj prevzatý. Taktiež i daňové priznanie odberateľa.

Žalobca bol toho názoru, že správca dane nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby bol
spoľahlivo zistený skutkový stav. Daňové orgány spochybnili čestné vyhlásenie o dodaní a prevzatí
tovaru štatutárnym zástupcom spoločnosti E. Kft. Taktiež boli porušené práva žalobcu tým, že nebol
informovaný o výsluchu konateľa E. Kft, pričom na takýto výsluch mal byť predvolaný. Daňové orgány si
nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti UPC preukazujúce dodávateľa a odberateľa

tovaru, čo má taktiež vplyv na posúdenie, či v danom prípade ide, alebo nejde o trojstranný obchod
v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.. V súvislosti s realizovaným obchodom medzi dodávateľmi a
konečným odberateľom žalobca neporušil žiadne svoje povinnosti, a preto rozhodnutie správcu dane
o vyrubení rozdielu dane, ktoré bolo potvrdené žalovaným, považoval žalobca za nezákonné.

III.
Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.05.2022 k podanej žalobe uviedol, že správca dane
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016.

Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období sa
žalobca zaoberal obchodnou činnosťou - nákupom a predajom mobilných telefónov, pričom tieto
obchody v daňovom priznaní deklaroval ako trojstranné obchody a vykázal nákup tejto komodity celkom
vo finančnom vyjadrení v sume XXX.XXX,XX €, a to od dvoch nemeckých dodávateľov: A. B. a F. E.
E. B. . Predmetný tovar mal žalobca dodať maďarskej spoločnosti E. Kft v celkovej sume XXX.XXX,XX

€. Správca dane po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky
trojstranného obchodu v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., a preto mu vyrubil žalobcovi rozdiel
dane. Na odvolanie žalobcu žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím v zmysle § 74 ods. 4 Daňového
poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.

6. Žalovaný bol toho názoru, že sa vo svojom rozhodnutí v náležitom rozsahu a argumentačne
presvedčivo vysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré sú podobné žalobným dôvodom, pričom dal
relevantnú odpoveď na všetky žalobcom nastolené otázky týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci,
ako aj právneho posúdenia veci v súvislosti s posudzovanými obchodnými transakciami, deklarovanýmižalobcom ako trojstranné obchody. Žalobcom uvádzané žalobné dôvody považoval za neopodstatnené
a poukazoval na argumenty, ktoré sú súčasťou odôvodnenia jeho rozhodnutia. K vykonanému
dokazovaniu žalovaný uviedol, že modus operandi posudzovaných obchodných transakcií bol v zásade

rovnaký. Žalobca nakupoval tovar od zahraničných dodávateľov, tovar bol prepravnou spoločnosťou
prepravený na územie Maďarska, kde ho prevzal na rôznych miestach v meste Budapešť vtedajší
konateľ žalobcu, ktorý ho mal následne dodať maďarskej spoločnosti E. Kft. V tejto súvislosti nebola
opodstatnená námietka žalobcu, že žalovaný ani správca dane si nezabezpečili potrebné doklady z
prepravnej spoločnosti preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, keďže dokazovanie v tomto smere

bolo vykonané a skutkový záver, že tovar nebol prepravený prepravnou spoločnosťou od dodávateľa
priamo druhému odberateľovi, potvrdil aj sám žalobca. Zo zistení maďarskej finančnej správy vyplynulo,
že spoločnosť E. Kft je nekontaktná, na adrese sídla sa nachádza dom s viacerými bytmi, na tejto
adrese nebol označený obchodný názov E. Kft a táto spoločnosť tam žiadne ekonomické aktivity
nevykonáva. Spoločnosť E. Kft podala posledné daňové priznanie k DPH za obdobie 2. štvrťrok 2016,
aj to nulové. Nadobudnutie tovaru od daňového subjektu maďarský daňový subjekt nepriznal. Maďarská

finančná správa v odpovedi na žiadosť o MVI uviedla, že z dôvodu, že nebolo možné sa skontaktovať
so spoločnosťou E. Kft , nebolo možné preveriť, či M. N. disponoval oprávnením konať v jej mene.
Spoločnosť E. Kft deklarovala intrakomunitárne nadobudnutia tovaru, nie však trojstranný obchod. K
argumentácii žalobcu ohľadne vyhlásenia L. B., ktoré má preukazovať odovzdanie tovaru zástupcovi
spoločnosti E. N., žalovaný uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.

2Sžf/40/2011, čestné vyhlásenie nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Ako dôkaz je možné
použiť také listinné dôkazy a výpovede svedkov, ktoré sú založené na overiteľných skutočnostiach.
Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz. Pravdivosť obsahu
predloženého čestného prehlásenia nijako neovplyvňuje úradne overený podpis osoby, ktorá vyhlásenie
učinila,keďžeúradnéovereniepodpisuniejedôkazompravdivostiobsahuvyhlásenia,alelenpotvrdzuje

samotný fakt, že podpis na danom dokumente je autentický. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázala
hodnovernosť čestného prehlásenia, rovnako ako aj hodnovernosť individuálnych potvrdení ku každej
jednotlivej dodávke. Za danej dôkaznej situácie nie je dodanie tovaru žalobcom spoločnosti E. Kft
preukázané ani úhradami bankovým prevodom, pretože samotnú úhradu nie je možné vyhodnotiť bez
vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, ktorými sa dodanie tovaru v rámci trojstranného

obchodu nepreukázalo. Podľa žalovaného nebolo dôvodné spochybňovať relevanciu zistení maďarskej
finančnej správy, pretože boli získané právnymi predpismi upraveným spôsobom (zákon č. 442/2012
Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, Nariadenie
Rady EÚ č. 904/2010). Ide o použiteľné dôkazy v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku.

7. Následne sa žalovaný vyjadril aj k právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že trojstranný
obchod je osobitným druhom reťazových obchodov, pre ktoré platia osobitné pravidlá (ktorých podstatu
vysvetlil rovnako ako v odôvodnení svojho rozhodnutia) definované v § 45 zákona č. 222/2004 Z.z..
Konštatoval, že žalobca nenáležite bagatelizuje právny význam priameho odoslania alebo prepravy
tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi ako jednej zo zákonných podmienok (§ 45 ods.

1 písm. a) uvedeného zákona), ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby sa obchodná transakcia
mohla považovať za trojstranný obchod. Pod pojmom „priamo“ je podľa názoru žalovaného pre
účely posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok trojstranného obchodu potrebné rozumieť
bezprostredné, nesprostredkované a bez akýchkoľvek medzičlánkov vstupujúcich do tohto procesu
uskutočnené odoslanie alebo preprava tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Ak v

posudzovanom prípade tovar prepravila prepravná spoločnosť od prvého dodávateľa žalobcovi, ako
prvému odberateľovi a ten mal tovar následne vo svojej réžii prepraviť druhému odberateľovi, prima
facie nedošlo k priamej dodávke tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, a to zvlášť
za situácie, ak sa dodanie tovaru medzi žalobcom ako prvým odberateľom a spoločnosťou E. Kft ako
druhýmodberateľomvkonanípredsprávcomdaneažalovanýmnepreukázalo.Nepreukázanímdodania

tovaru prvým odberateľom, žalobcom druhému odberateľovi, spoločnosti E. Kft v rámci trojstranného
obchodu zároveň nedošlo k naplneniu podmienky účasti troch osôb na obchode v zmysle § 45 ods.
1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.. V dôsledku toho bolo miesto dodania tovaru potrebné posúdiť v
zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže žalobca nepreukázal, že toto nadobudnutie
bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, čo

vytvára právnu fikciu, že tovar bol nadobudnutý v tuzemsku, keďže ho žalobca objednal pod tuzemským
identifikačným číslom pre daň (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/9/2016). Žalovaný bol toho
názoru, že za danej skutkovej a právnej situácie správca dane správne žalobcovi vyrubil rozdiel dane,
a preto žalovaný rozhodnutie správcu dane ako vecne správne a zákonné potvrdil.IV.
Relevantné právne predpisy

8. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

9. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným

číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo
preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý
nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie
bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek
1 týmto nie je dotknutý.

10. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

11. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak
a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je

odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského
štátu do iného členského štátu,
b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,
c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému
dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,

d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet
z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého
odberateľa,
e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie
alebo preprava tovaru skončí, a

f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

12. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v rozhodujúcom znení ak sú splnené podmienky pre
trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z
iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

13. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. v rozhodujúcom znení pri trojstrannom obchode prvý
odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej
uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.

14. Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v rozhodujúcom znení zo záznamov vedených na určenie
dane musí byť zrejmé
a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v
tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa
druhého odberateľa,

b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v
tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.

V.
Verejné vyhlásenie rozsudku

15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

16. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 9. januára 2025, pretože boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 13. decembra2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

17. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn.

15S/2/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/2/2022. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

18. Správny súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že Krajský súd v Nitre uznesením č. k.
15S/60/2019-58 zo dňa 31. októbra 2019 pôvodnú žalobu odmietol, pretože mal za to, že žalobca nie je

právne zastúpený. Najvyšší súd Slovenskej republiky však uznesením sp. zn. 10Sžfk/75/2020 zo dňa 2.
februára 2022 napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení
veci bolo konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/2/2022.

19. Po preskúmaní veci správny súd uvádza, že dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní

je daňové konanie vykonávané podľa Daňového poriadku. Ustanovenia tohto procesného zákona
vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom
konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní.

Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné
preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z
hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového
subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.

20. V prejednávanej veci bolo medzi žalobcom a daňovými orgánmi sporné, či žalobca
dostatočne preukázal uskutočnenie trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.
pri deklarovanom obchodovaní s telefónmi medzi troma daňovými subjektami v rámci Európske únie.
Predpokladom trojstranného obchodu je splnenie nasledujúcich podmienok:
- na obchode sa zúčastňujú tri osoby identifikované pre daň z pridanej hodnoty a predmetom obchodu

je ten istý tovar, ktorý je prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi
(obaja sú v inom členskom štáte EÚ a medzi nimi nie je žiadny obchodný vzťah),
- osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch EÚ,
- prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého dodávateľa a voči prvému
dodávateľovi i druhému odberateľovi vystupuje pod tým istým identifikačným číslom,

- tovar je prepravený (odoslaný) prvým dodávateľom, prvým odberateľom alebo na ich účet (druhý
odberateľ nesmie s tovarom „manipulovať“),,
- druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, kde sa preprava
(odoslanie) skončí,
- druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

Na základe uvedeného dochádza k fakturácii dvakrát (dve dodania tovaru, pričom jedno dodanie bude
„pohyblivé“adruhédodanie„nepohyblivé“zhľadiskapohybutovaru)bezdane(tovarfakturujedodávateľ
aj prvý odberateľ). Prvý dodávateľ fakturuje prvému odberateľovi bez dane na základe použitého
identifikačného čísla pre daň. Prvý odberateľ fakturuje druhému odberateľovi bez dane tiež na základe
použitia identifikačného čísla pre daň. K zdaneniu dôjde iba raz, to znamená, že osobou povinnou platiť

daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar.
Z hľadiska posúdenia trojstranného obchodu rozhodujúci bude platiteľ dane, ktorý bude prvým
odberateľom (prostredný v reťazci), lebo len on má obchodný vzťah s ďalšími dvoma platiteľmi dane,
t.j. s druhým odberateľom a prvým dodávateľom.21. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vykonanými dôkazmi a ich
obsahom, i správny súd dospel k záveru, že obchodný vzťah medzi zainteresovanými subjektami (prví

dodávatelia so sídlom v Spolkovej republike Nemecko, prvý odberateľ so sídlom v Slovenskej republike
- žalobca a druhý odberateľ so sídlom v Maďarsku) v zdaňovacom období máj 2016 nemožno posúdiť
ako trojstranný obchod napriek tomu, že ho žalobca v daňovom priznaní za uvedené obdobie takto
deklaroval, pretože neboli splnené vyššie uvedené podmienky (predchádzajúci bod tohto rozsudku).
Prvým dodávateľom tovaru pre žalobcu podľa predložených listinných dokladov – faktúr vystavených v

zdaňovacom období máj 2016 bola spoločnosť A. B., C. XX, D., O., spoločnosť F. E. E. B., G. P. XX,
H., O.. Na prijatých faktúrach od prvách dodávateľov su uvedené adresy dodania Phone trader P. XXX
F., Q. J. XX, R., S. F. P., R. T. XX, K. a Phone trader s.r.o., U. C. X, K.. Prepravu tovaru zabezpečovali
nemeckí dodávatelia na ich účet prostredníctvom UPS, čo nebolo sporné. Ani na jednej z množstva
faktúr vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku nie je uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi,
nie je tam uvedené obchodné meno a sídlo druhého odberateľa, ktorému mal byť prepravovaný, resp.

odosielaný tovar určený a ktorého žalobca označil ako E. Kft, I. J. XXX, XXXX K.. Z uvedeného potom
vyplýva, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad trojstranného obchodu, pretože
tovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa v Nemecku k druhému odberateľovi v
Maďarsku, resp. splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Z údajov uvedených
na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi nemožno vyvodiť záver o preprave (odoslaní) tovaru

spoločnosti E. N., I. J. XXX, XXXX K. ako druhému odberateľovi. Taktiež nebolo preukázané, že by táto
spoločnosť mala prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na
faktúrach ako adresu príjemcu ako aj uvedenú na dodacích listoch a prepravných dokladoch od UPS
(Q. P. XX, R., H.), resp. adresu dodania (R. T. XX, K., H.). Napriek tomu, že prví dodávatelia uviedli
na faktúrach pre žalobcu adresu príjemcu (lieferadresse: Phone trader S XXX F., Q. P. XX, R., H.),

resp. adresu dodania (delivery address: Phone Trader s.r.o., R. T. XX,K., H.), nebolo preukázané, že by
žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ,
resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Ani z jednej faktúry nevyplýva, kto, kedy a kde
prevzal fakturovaný tovar ako jeho odberateľ.

22. Okrem nesplnenia podmienky prepravy, resp. odoslania tovaru od prvého dodávateľa k druhému
odberateľovi nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu
obchodu. Predmetom trojstranného obchodu medzi prvým dodávateľom, prvým odberateľom a druhým
odberateľom má byť ten istý tovar. V predmetnej veci je nepochybné, že tovar uvedený na faktúrach
vystavených prvými dodávateľmi pre žalobcu bol presne konkretizovaný (druh, značka, farba, počet

kusov, príp. i ďalšie špecifikujúce údaje). Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých dodávkach
na základe faktúr, ktoré vystavil žalobca pre svojho odberateľa E. N., I. J. XXX, XXXX K. (podľa
žalobcu druhý odberateľ). Žalobca predložil faktúry bez dane z pridanej hodnoty, ktoré vystavil v máji
2016 pre uvedenú spoločnosť ako odberateľa, pričom na každej je predmet definovaný ako „1
mobiltefonkészülék“(podľamaďarsko-slovenskéhoprekladovéhoslovníka–prístrojmobilnéhotelefónu)

a „1 jutalék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka - provízia). Žalobca teda žiadnym
spôsobom nepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými dodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je
totožný s predmetom fakturácie medzi ním ako prvým odberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá
dodávka). Pri obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní ako trojstranný obchod je
podstatnou skutočnosťou, že na obchode sa zúčastňujú tri osoby s identifikačným číslom pre daň z

pridanej hodnoty štátu, v ktorom majú sídlo a že ide o dodanie toho istého tovaru priamo
od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Túto
skutočnosťdaňovýsubjektpreukazujefaktúrami,atofaktúramivystavenýmiprvýmdodávateľom,resp.v
tomto prípade dvoma prvými dodávateľmi a faktúrami vystavenými žalobcom pre druhého odberateľa. Z
týchtofaktúrmusíbyťzrejmé,žeideototožnosťtovaru,ktorýžalobcazakúpilodnemeckýchdodávateľov

a ktorý ďalej predal do Maďarska. Totožnosť tovaru, s ktorým mali obchodovať tri spoločnosti (prví
dodávateliazNemecka,žalobcaakoprvýodberateľamaďarskáspoločnosťakodruhýodberateľ)nebola
preukázaná.

23. Ďalej je potrebné uviesť, že všetky tieto faktúry pre spoločnosť E. N., I. J. XXX, XXXX K. sú vystavené

žalobcom v maďarskom jazyku, ale na každej je rovnaká veta v slovenskom jazyku „Trojstranný obchod,
daň je povinný platiť odberateľ“. Vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predložených faktúr vyvolali
u správcu dane dôvodné pochybnosti o existencii žalobcom deklarovaných trojstranných obchodov,
a preto správne pristúpil k ich preverovaniu, pričom vykonané dôkazy a ich obsah podrobne opísal(rovnako ako žalovaný) v odôvodnení svojho rozhodnutia. Maďarská finančná správa na základe
žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií oznámila, že nemajú požadované
informácie, nebolo predložené splnomocnenie za spoločnosť E. Kft., táto spoločnosť deklarovala IC

nadobudnutie tovaru, nie trojstranný obchod, spoločnosť je technicky zrušená, bola nekontaktná, a preto
nie je maďarský správca dane schopný skontrolovať potvrdiť resp. vyvrátiť, že transakcie sa uskutočnili.
Spoločnosť bola zrušená dňa 24.06.2017, IČ DPH bolo platné od 04.04.2012 do 24.06.2017, spoločnosť
nemala zaregistrovanú pobočku ani miesto podnikania. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle
spoločnosti, kde sa nachádza obytný dom, názov spoločnosti nebol nájdený na budove, spoločnosť

tam nevykonáva žiadnu činnosť, zástupca má zákaz vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, daňové
priznania na DPH boli predložené za 1-3 štvrťrok 2016 s nulovými údajmi. Následne, po doručení
odpovede slovenskému správcovi dane, daňovník predložil súhrnné výkazy za obdobie 1-3 štvrťrok
2016, v ktorých deklaroval IC nadobudnutie od slovenskej spoločnosti. Maďarská spoločnosť bola v
minulostinekontaktnáaDIČužmalazrušené,maďarskýsprávcadanenebolschopnýpotvrdiťtransakcie
medzi spoločnosťami. Ďalej maďarský správca dane uviedol, že predmetná spoločnosť prekontrolovala

daňové priznania na DPH za jeden rok po expirácii a následne predložila súhrnné výkazy za rok 2016
až v roku 2018. Spoločnosť E. Kft. v preverovanom zdaňovacom období nepriznala v daňovom priznaní
žiadne nadobudnutie tovaru od žalobcu, daň neodviedla, nepredložila žiadne doklady a nepotvrdila
reálne nadobudnutie tovaru pred správcom dane.

24. Konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že tovar od dodávateľov z Nemecka bol prepravený do
Budapešti, on osobne tovar prevzal od prepravenej spoločnosti UPS. Uvedená prepravná spoločnosť
ho pred doručením tovaru telefonicky kontaktovala a dohodli sa, kde tovar prevezme, nešlo o rovnakú
adresu. Tovar potom dodal pre maďarského odberateľa, teda tovar nebol prepravený priamo od
prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Druhý dodávateľ - spoločnosti E. Kft. nadobudnutie

tovaru v daňovom priznaní nepriznal, daň neodviedol a reálne uskutočnenie obchodnej transakcie pred
správcom dane nepotvrdil. Žalobca prevzal tovar od kuriéra v Budapešti vždy po telefonickej dohode,
v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia
svojho odberateľa, bolo to tiež v Budapešti na adrese uvedenej na faktúrach. Zároveň uviedol, že
prepravu zabezpečoval prevažne externe a tovar doručil odberateľom sám konateľ žalobcu na adresách

uvedených na faktúrach, mená nevedel uviesť, ani to, s kým zo spoločnosti E. F. Kft bol konateľ žalobcu
v kontakte. Splnomocnený zástupca spoločnosti sa konkrétne k obchodným aktivitám spoločnosti -
žalobcu nevedel vyjadriť. Konateľ spoločnosti E. Kft. L. B. podpísal vyhlásenie, z ktorého vyplýva,
že v roku 2016 spoločnosť E. Kft kúpila mobilné telefóny od žalobcu v hodnote X.XXX.XXX,XX €,
tovar prevzal vo všetkých prípadoch osobne od konateľa žalobcu v Budapešti, prepravu zabezpečila

spoločnosť žalobcu. Vyhlásenie tiež podal konateľ žalobcu M. N., v ktorom potvrdil, že zo spoločnosti E.
N.. bol v kontakte s L. B. a tovar mu dodal na adrese I. J. XXX, K..

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tovar v Maďarsku od prepravnej spoločnosti preberal konateľ
žalobcu M. N. a taktiež i v samotnej žalobe žalobca uviedol, že tovar v Maďarsku preberal zástupca jeho

spoločnosti (prvého odberateľa) na rôznych miestach a v rôznych obdobiach a následne ho odovzdal
konečnému (druhému) odberateľovi. V priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania však
nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bol ako prvý odberateľ oprávnený tovar v Maďarsku
prevziať, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Za takýto dôkaz nemožno
považovať skutočnosť, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach adresu príjemcu (lieferadresse) Phone

trader S XXX F., Q. P. XX, R., H., resp. adresu dodania (delivery address) Phone Trader s.r.o., R. T.
XX, K., H.. Ako už bolo vyššie uvedené, nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v
Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca
mohol zásielky prevziať. Naviac, vo vyhlásení konateľa žalobcu zo dňa 19.06.2017 je uvedená iná
adresa, na ktorú bol tovar dodaný (Budapest 09, Erdöalja út.110 Budapest). V tejto súvislosti je taktiež

potrebné poukázať na § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., ktorý vyžaduje, aby bol tovar
odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, čo v predmetnej veci
splnené nebolo a žalobca nepreukázal, na základe čoho jeho zástupca preberal zásielky s tovarom
v Maďarsku, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Podľa názoru súdu je v
predmetnej veci podstatná tá skutočnosť, ktorá vyplýva z administratívneho spisu, a to, že žalobca

nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že tovar bol dodaný druhému odberateľovi, teda že bola
naplnená podstata trojstranného obchodu. Za takýto dôkaz nemožno považovať vyhlásenia, ktoré boli
predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly (vyhlásenie M. N. ako konateľa žalobcu zo dňa
19.06.2017 a vyhlásenie L. B. ako konateľa spoločnosti E. Kft. zo dňa 10.06.2017 o tom, že tovar vkaždom jednotlivom prípade prevzal osobne v Budapesti od konateľa žalobcu, t. j. M. N.) a ktoré si
navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa tovar prevzal.

26. K vyhláseniam zo dňa 19.06.2017 a 10.06.2017, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly
je potrené uviesť, že vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V
§ 24 ods. 4 Daňového poriadku sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť
na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,

že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom
vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný
zákon v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Predloženie vyhlásení je teda v daňovom konaní
právne irelevantné. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil
otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení (vyhlásení) predložených daňovým
subjektom v daňovom konaní so záverom, že tieto nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz

(napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012, sp. zn. 1Sžf/2/2015 zo dňa
03.02.2016, sp. zn. 1Sžf/36/2016 zo dňa 12.12.2017, sp. zn. 3Sžf/37/2016 zo dňa 21.02.2018, sp. zn.
2Sžf/102/2016 zo dňa 26.02.2019). Pokiaľ teda za dôkaz v daňovom konaní nemožno považovať čestné
prehlásenie (vyhlásenie), nemožno zaň považovať ani „obyčajné“ vyhlásenie. Uvedené v predmetnej
veci znamená, že žalobca v predmetnej veci nepredložil žiadny relevantný listinný, ani iný dôkaz o

tom, že tovar fakturovaný prvými dodávateľmi v Nemecku sa dostal do dispozície druhého odberateľa v
Maďarsku, a teda nepreukázal splnenie základných podmienok trojstranného obchodu, čo konštatovali
i daňové orgány vo svojich rozhodnutiach. Už vyššie správny súd konštatoval, že nebola preukázaná
ani totožnosť fakturovaného tovaru.

27. V odvolacom konaní žalovaný v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku uložil správcovi dane doplniť
výsledky daňového konania a konkrétne formou žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií
preveriť a došetriť dodávateľské spoločnosti, a formou MVI do Maďarska požiada maďarskú finančnú
správu o prepravnej spoločnosti. Správa dane použil ako dôkaz odpovede na MVI z Nemecka, ktoré mu
boli zaslané na jeho žiadosť v rámci vykonania daňovej kontroly u žalobu za zdaňovacie obdobie január

až august 2017, kde vystupovali niektorí dodávatelia mobilných telefónov totožní, ako v predmetnom
zdaňovacom období (máj 2016) a spísal o tom úradný záznam. Z odpovedí jednotlivých daňových správ
bolo zistené, že: dodávateľ A. B. potvrdil, že v rokoch 2016 a 2017 dodal mobilné telefóny a tabletové
počítače žalobcovi, kontaktnou osobou bol G. P. a prepravu vykonala spoločnosť UPS na adresu Q.
T. XX, R. C.. Spoločnosť F. E. E. B. potvrdila dodanie tovaru žalobcovi, prepravu vykonala spoločnoť

UPS a adresa dodania bola Phone trader s.r.o., T. R. XX, K., kde tovar prevzala spoločnosť žalobcu
bez uvedenia osoby. Maďarská daňová správa na žiadosť o MVI oznámila, že žalobca neobjednal
u uvedeného prepravcu žiadnu prepravu, ale názor spoločnosti je uvedený ako príjemca. Zásielky
posielala nemecká spoločnosť A. B. a zásielky pre žalobcu boli prevzaté na mieste sídla spoločnosti T.
C. N.. Q. út XX, R.. Uvedené zistenia sú v protiklade s vyjadrením konateľa žalobcu, ktorý sa nezmienil

o osobe G. P., ktorý nebol jeho zamestnancom. Rovnako údaje získané o tom, kto a kde preberal tovar
boli zistené odlišne, ako uvádzal konateľ žalobcu, ktorý tvrdil, že tovar preberal on osobne (M. N.) na
rôznych miestach v Budapesti po dohode s kuriérom.

28. Z pripojeného administratívneho spisu je nesporné, že správca dane predtým ako vydal svoje

rozhodnutie zo dňa 25.07.2018 (ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
XXX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie máj 2016 vykonal vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie (s
ktorým priebežne oboznamoval žalobcu), ktoré správne vyhodnotil a vyvodil správny právny záver, že
žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa
§ 45 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre

oslobodenie od tejto dane pri trojstrannom obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní za
mesiac máj 2016. Žalovaný sa s názorom správcu dane stotožnil a správny súd dospel k zhodnému
názoru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri
ním deklarovanom trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.

29. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o trojstrannom obchode predložil ako dôkazy faktúry,
vyhlásenia zo dňa 19.06.2017 a 10.06.2017 (ktoré súd nepovažoval za relevantný dôkaz a s ktorými
sa vysporiadal v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku), ktoré ani jednotlivo, ani vo vzájomnej
súvislosti nepreukazujú deklarovaný trojstranný obchod. Reálne uskutočnenie predmetných obchodovnepotvrdzovali ani odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových
informácií, ktoré dokonca žalobcom deklarovaný obchod jednoznačne spochybňovali, rovnako ako
spochybňovali činnosť spoločnosti E. Kft. ako druhého odberateľa a oprávnenie konať za túto

spoločnosť.

30. K námietkam žalobcu v podanej žalobe sa správny súd zaoberal a vyjadril sa k nim v
predchádzajúcich častiach svojho rozsudku, pričom ich nepovažoval za dôvodné. V súvislosti s
námietkami, ktoré sa týkali postupu maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadostí o medzinárodnú

výmenu daňových informácií (nemožnosť zúčastniť sa na výsluchoch, nemožnosť klásť vyslúchaným
osobám otázky) správny súd uvádza, že konateľ žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období M. N.
(až do 28.03.2018) ako i štatutárny zástupca spoločnosti E. Kft (Galambosi) sú občanmi Maďarska a
dožiadaný maďarský správca dane ako príslušný štátny orgán vo vzťahu k nim postupoval v zmysle
právnych predpisov platných v Maďarsku, pričom slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť
ovplyvniť ich postup. Tvrdenia, resp. výpovede týchto osôb ako i ďalšie zistenia maďarskej finančnej

správy pri vybavovaní žiadosti slovenského správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií
boli súčasťou jej odpovede a boli vyhodnotené ako listinný dôkaz, s ktorým bol žalobca oboznámený.
Daňové orgány v predmetnej veci však prioritne vychádzali z toho, že žalobca nepredložil žiadny listinný
dôkaz,ktorýbypreukazovaljehotvrdeniaotrojstrannomobchodealeanineoznačilžiadnydôkaz,ktorým
by bolo možné jeho tvrdenia spoľahlivo overiť. Podanie dodatočného daňového priznania spoločnosťou

E. Kft nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dodanie tovaru tejto spoločnosti ako žalobcom
deklarovaného druhého odberateľa a mohol by mať podstatný vplyv na doterajšie zistenia správcu dane.
Dodatočné daňové priznanie je iba nepriamym dôkazom, pričom samé o sebe nepreukazuje aj reálne
dodanie tovaru.

31. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z
vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade
žalobca ako prvý odberateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal uskutočnenie ním tvrdeného
trojstranného obchodu a v nadväznosti na to si nemôže uplatniť benefit oslobodenia od povinnosti platiť
daň z pridanej hodnoty podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.

32. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 25.07.2018 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2016 v sume XXX.XXX,XX €. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane zo dňa 25.07.2018 potvrdil podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Z obsahu preloženého

administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a
žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a
je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. platnom v čase posudzovaného
zdaňovacieho obdobia, pričom správny súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov,

ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane
a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom
poškodený.

33. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny

súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

34. Správny súd záverom dodáva, že obdobnou vecou tých istých účastníkov konania sa už zaoberal
Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. 11S/162/2020 zo dňa 24.05.2022, a následne aj Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 1Sfk/99/2022 zo dňa 30.04.2024 kasačnú sťažnosť

žalobcu voči napadnutému rozsudku krajského súdu zamietol.

35. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu
žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní
nevznikli.

36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.