Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224203448
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2224203448.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XXX/XXX, C., zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária AK - AK, s. r. o., so sídlom
Na Revíne 10209/37, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 55 629 679, proti žalovanému: A. D.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, E., zastúpenému advokátkou: JUDr. Ildikó Uleklová, so sídlom

Hlavná 21, Dunajská Streda, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 18. novembra 2024 č. k. 20C/75/2024-71, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že ukladá žalovanému, aby sa
zdržal nakladania s motorovým vozidlom značky Škoda Kodiaq, rok výroby 2023, EVČ F., farba šedá
metalíza, najmä predajom, darovaním, prenajatím alebo s ním inak disponoval, a to do právoplatného
skončenia konania medzi stranami sporu o úpravu nakladania s predmetným motorovým vozidlom.

II. Žalobkyni ukladá povinnosť podať proti žalovanému žalobu o úpravu nakladania s motorovým
vozidlom značky Škoda Kodiaq, rok výroby 2023, EVČ F., farba šedá metalíza, do 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalobkyne na uloženie zákazu

žalovanému nakladať s motorovým vozidlom značky Škoda Kodiaq, roku výroby 2023, EVČ F., farby
šedá metalíza zamietol a výrokom II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ zák. č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že návrhom doručeným súdu 4.11.2024, doplneným
12.11.2024, sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému nakladať s motorovým vozidlom označeným vo výroku (ďalej len „vozidlo“), najmä ho
predať, darovať, prenajať a akokoľvek s ním disponovať. Návrh odôvodnila tým, že medzi stranami
prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k spoločnému maloletému dieťaťu,
pričom vozidlo patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva (BSM). Na základe dohody strán je ako

vlastník a držiteľ vozidla v príslušnej evidencii zapísaný žalovaný, avšak vozidlo je od počiatku vo
faktickom užívaní žalobkyne, ktorá ho používa na cestu do práce, vozenie maloletej a vybavovanie
bežných vecí, pričom je pre ňu „existenčnou záležitosťou.“ Žalovaný v ostatnom čase žalobkyňu
opakovane vyzýva na odfotografovanie vozidla, či nahlásenie stavu tachometra za účelom predaja
vozidla. Keďže ako vlastník vozidla je vedený on a má k vozidlu aj náhradné kľúče, žalobkyňa má reálnu
obavu, že vozidlo z jej domácnosti odvezie a uskutoční jeho predaj bez jej súhlasu či dokonca vedomia.

Žalovaný už druhý raz opustil spoločnú domácnosť, pričom žalobkyni neprispieva na maloletú žiadnym
výživným. Odôvodňuje to tým, že hradí splátky hypotekárneho úveru a spotrebného úveru zobratéhoza účelom kúpy vozidla; zároveň však platí nájomné za ďalší byt, v ktorom býva s priateľkou. Medzi
stranami pritom existovala ústna dohoda, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať všetky splátky
úverov, pokiaľ žalobkyňa nebude od neho žiadať výživné na manželku. Životná úroveň manželov je

totiž aktuálne výrazne priaznivejšia u žalovaného. Žalobkyňa je zamestnaná ako lekárka s príjmom
okolo 2.000 eur netto mesačne. Poberá prídavky na maloletú vo výške 40 eur mesačne a uplatňuje si
daňový bonus vo výške 140 eur mesačne. Žalovaný mal donedávna viacero zamestnaní, od podania
návrhu na rozvod manželstva pracuje už len ako lekár v Maďarsku. Jeho aktuálny príjem je okolo
4.500 eur netto mesačne. Splátky hypotekárneho a spotrebného úveru predstavujú spolu 853,29 eura

mesačne, čo pre žalovaného nie je existenčná suma. Strany konania sú navyše stále manželmi a
majú majetkové spoločenstvo. Žalovaný má okrem toho v užívaní ďalšie vozidlo zn. Seat, kúpené za
trvania manželstva na firmu jeho strýka kvôli výhodnejšej cene. Toto vozidlo žalovaný financoval a
využíva ho iba sám, preto by ho navrhované neodkladné opatrenie nijako neobmedzilo. Skutočnosť,
že žalovaný napriek tomu nástojí na predaji vozidla užívaného žalobkyňou a maloletou, pričom má
právnu možnosť tento predaj aj uskutočniť, je podľa žalobkyne nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale

zároveň zakladá dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Podaním z 12.11.2024 žalobkyňa
poukázala na zhoršený zdravotný stav svoj i maloletej, s ktorou musí pravidelne absolvovať kontroly u
lekára, pričom na týchto sa otec nepodieľa. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
pripojila návrh (žalovaného) na rozvod manželstva strán konania s prílohami, návrh (vlastný) na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností s spoločnému mal. dieťaťu s prílohami (vrátane dokladov k

vyššie uvedeným vozidlám), prepis elektronickej komunikácie strán konania, lekárske správy týkajúce
sa žalobkyne i maloletej.

4. Vychádzajúc z obsahu návrhu a pripojených listín dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť, pretože nespĺňa zákonom

vyžadované podmienky. Z príloh návrhu žalobkyne na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k spoločnému mal. dieťaťu (na čas do rozvodu manželstva neodkladným opatrením) vyplýva,
že zapísaným držiteľom a vlastníkom vozidla, ktorého sa návrh týka, je žalovaný. Z obsahu
prepisu elektronickej komunikácie strán konania vyplýva, že žalovaný skutočne opakovane žalobkyňu
kontaktoval s tým, že vozidlo je potrebné predať. Odôvodňoval to výškou splátok spotrebiteľského

úveru, ktoré podľa svojich vyjadrení ďalej nie je schopný splácať, pričom po predaji vozidla a rozdelení
kúpnej ceny by si žalobkyňa mohla kúpiť nové vozidlo. Je tiež zrejmé, že žalovaný si vzal náhradné
kľúče od vozidla, aby mal k nemu prístup, nakoľko žalobkyňa mu nebola ochotná kľúče odovzdať
dobrovoľne. Žalovaný žalobkyňu vyzval, aby si vec premyslela „do konca mesiaca,“ (z komunikácie
nevyplýva, ktorého), inak ho nasledujúci mesiac predá. Z obsahu komunikácie vyplýva tiež snaha

žalovaného dohodnúť sa na predaji vozidla a rozdelení kúpnej ceny medzi strany konania, s čím
žalobkyňa nesúhlasí. Tieto skutočnosti mal súd za osvedčené. Žalobkyňa tiež osvedčila, že strany
konania nadobudli predmetné vozidlo do BSM, pretože podľa sobášneho listu bolo manželstvo strán
konania uzavreté 17.7.2021 a vozidlo bolo zapísané do evidencie na meno žalovaného 21.3.2023
(pričomžalobkyňanezmienilažiadnumodifikáciuBSMvzmysle§143aObčianskehozákonníka).Keďže

v zmysle § 114 ods. 3 posl. veta cestného zákona (zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov) smie byť v dokladoch vozidla ako vlastník zapísaná len jedna osoba,
nie je dôvod pochybovať o tom, že práve v súlade s touto úpravou bol do osvedčenia o evidencii vozidla
zapísaný iba žalovaný (na základe dohody strán, ako uviedla žalobkyňa). Tento stav síce žalovanému
umožňuje nakladať vo vzťahu k tretím osobám s vozidlom bez vedomia a súhlasu žalobkyne, súdna prax

je však dlhodobo jednotná v tom, že pri predaji spoločnej veci len jedným z manželov je kúpna zmluva
platná do času, kým sa jej neplatnosti druhý (pri predaji „obídený“) manžel nedovolá (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 50/2000, uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 59/2002).
Žalobkyňa teda v prípade predaja vozidla žalovaným má relevantný právny prostriedok na ochranu
svojich práv a oprávnených záujmov, ktorý môže v zákonnej premlčacej lehote účinne využiť (prípadne

sa so žalovaným dohodnúť na inom riešení). Naopak, žalovaný by v prípade nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia bol neprimerane obmedzený na svojom vlastníckom práve (ktoré zahŕňa i
oprávnenie vec scudziť), čo nie je v súlade s princípom proporcionality neodkladných opatrení. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie návrh žalobkyne zamietol.

5. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1,
§ 255 ods. 1 CSP, vecne tým, že predmetom konania je len neodkladné opatrenie, preto rozhodol aj o
trovách konania, ktorých náhradu žalovanému nepriznal z dôvodu, že podľa obsahu spisu mu žiadne
nevznikli.6. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie;

eventuálne v prípade, že súd bude mať za to, že je potrebné v konaní podať žalobu vo veci samej
a vec meritórne prejednať, navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že odporcovi
zakáže nakladať s hnuteľnou vecou, a to s motorovým vozidlom značky Škoda Kodiaq, rok výroby:
2023, EVČ: F., farba: šedá metalíza, najmä vec predať, darovať, prenajať a s vecou akokoľvek
disponovať, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. d/,

e/, f/ a h/ CSP a posudzujúc ho podľa obsahu i ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Namietala, že súd
prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, keď sa nijako nevysporiadal s potrebou okamžitého nariadenia
neodkladného opatrenia. Žalobkyňa doložila lekárske správy seba a maloletej, kedy obe potrebujú
motorové vozidlo k zabezpečeniu lekárskej starostlivosti (kontroly na detskej onkohematológii), ako
aj k dennému dochádzaniu z G. H. do C. a späť (za prácou, MŠ a krúžkami maloletej). Mala za
to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v pripojených listinných dôkazoch je riadne

preukázaná naliehavá a nevyhnutná úprava pomerov medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným
opatrením, čo sa týka výlučného užívania predmetného motorového vozidla žalobkyňou. Žalobkyňa
ňou doloženými potvrdeniami riadne preukázala naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia,
kedy motorové vozidlo je pre jej osobu a taktiež pre maloletú osobu existenčnou záležitosťou. Doterajšia
judikatúra súdov Slovenskej republiky nezhody medzi bývalými manželmi v užívaní majetku v BSM,

ktoré ešte nebolo vyporiadané, rieši aplikáciou ust. § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka per analogiam
(v spojení s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Toto ustanovenie je dôvodné použiť aj na tento vzťah.
Predmetné motorové vozidlo doposiaľ nebolo vyporiadané medzi stranami, a preto sa podľa § 146 ods.1
Občianskeho zákonníka per analogiam mohla ktorákoľvek zo strán domáhať, aby súd určil to, ktorá zo
strán a v akom rozsahu má motorové vozidlo užívať do vyporiadania ich BSM. Nakoľko žalobkyňa má

záujem na udržaní a užívaní predmetného motorového vozidla z jej strany, logicky sa domáha ochrany
svojho užívacieho práva, kým súd BSM strán nevyporiada.

7. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu zisteniu skutkového stavu žalobkyňa uviedla, že súd prvej
inštancie argumentoval tým, že odporca uviedol, že by z predajnej ceny kúpil lacnejšie auto pre

žalobkyňu, keďže sa takto vyjadril v jednej SMS správe. Žalobkyňa v tomto vyjadruje dôvodnú obavu
z budúceho správania sa odporcu. Žalobkyňa dnes nemá počas stále trvajúceho manželstva napríklad
prístup k manželovmu bankovému účtu, kde boli uschované rodinné úspory. Odporca aktuálne žalobkyni
tvrdí, že nemá žiadne financie a nie je schopný hradiť splátky spotrebného úveru, ktorým je motorové
vozidlo dofinancované. Žalobkyňa vyjadruje dôvodnú obavu z toho, kam a načo odporca finančné

prostriedky patriace do BSM (úspory rodiny) použil. Žalobkyňa nemá voči odporcovi žiadnu dôveru
a je presvedčená, že ak by motorové vozidlo predal, tak by jej „lacnejšie“ auto nezakúpil. Ak by sa
aj tak stalo, nejednalo by sa o okamžitú výmenu auta za auto a vznikla by jej existenčná situácia,
kedy by nemohla ísť na nákup, do MŠ, do zamestnania a pod. Odporca už druhýkrát opustil spoločnú
domácnosť pre mimomanželský pomer, prenajal si byt pre seba a pre jeho novú partnerku, pričom

žalobkyni neprispieva žiadnym výživným na maloletú dcéru (s výnimkou mesačných poplatkov na štátnu
MŠ), hradí len splátku hypotekárneho úveru na rodinný dom /v sume 433,72 eura/ a splátku spotrebného
úveru na motorové vozidlo, z ktorého je predmetné motorové vozidlo dofinancované /v sume 419,57
eura/, čo je dôvod, prečo odmieta hradiť výživné na dcéru. Má za to, že sám prispieva na manželku
a dcéru takto dostatočnou čiastkou a podľa jeho názoru nie je dôvodné už hradiť výživné na dcéru,

resp. výživné na manželku. Majetkové pomery odporcu sú pritom nadštandardné. Odporca v priemere
za posledné 3 mesiace disponuje netto príjmom 5.016 eur, z tejto sumy hradí na splátku hypotéky a
spotrebného úveru na motorové vozidlo mesačne sumu celkovo 853,29 eura. Sporové strany majú stále
BSM a stále sú manželmi, kedy má manžel voči manželke s nižším príjmom a nižšou životnou úrovňou
vyživovaciu povinnosť, rovnako ako aj má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Žalobkyňa má nižšiu

životnú úroveň, jej čistý mesačný príjem je cca. 2.000 eur, poberá rodinné prídavky v sume 60 eur
mesačne a uplatňuje si od 07/2024 daňový bonus v sume 140 eur mesačne. Medzi sporovými stranami
bola ústna dohoda, že odporca bude hradiť vyššie uvedené splátky s tým, že motorové vozidlo zostane
žalobkyni a maloletej, pre ktorých potreby bolo zakúpené. Žalobkyňa považuje za šikanózne, že odporca
jednak nehradí žiadne výživné na dcéru (s výnimkou poplatku na MŠ) a súčasne po novom žiada 1

splátky leasingu za motorové vozidlo /t. j. cca. 210 eur mesačne/, čo podmieňuje následným predajom
motorového vozidla, ktoré je vo výhradnom užívaní žalobkyne a maloletej dcéry. Konanie odporcu
považuje navrhovateľka za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 2 OZ. Žalobkyňa
sa tiež domnieva, že odporca z ich spoločne nasporených financií „mohol podporiť“ novú partnerku prikúpe a pri zariaďovaní bytu. Na bankových účtoch odporcu totižto pri jeho mesačných príjmoch vyše
cca. 6.000 eur mesačne bola nasporená suma (ako rodinné úspory). Odporca od začiatku 9/2024 začal
ale žalobkyni tvrdiť, že nemá žiadne úspory a žiadne finančné prostriedky nazvyš a že už nemá z čoho

platiť ich záväzky, preto ju začal vyzývať, aby hradila 1 splátok spotrebného úveru za motorové vozidlo
a zároveň odmieta na maloletú platiť riadnym výživným a matke prispieva na maloletú len presne sumou
nanevyhnutnépoplatkyzaštátnumaterskúškôlku.Navrhovateľkamádôvodnúobavu,žeodporcapodľa
jeho vyhrážok príde, náhradnými kľúčmi motorového vozidlo odvezie a pokúsi sa ho predať bez súhlasu
a vedomia navrhovateľky. Navrhovateľka má najmä obavu, že zo dňa na deň ostane bez motorového

vozidla a nebude vedieť zabezpečiť základné potreby maloletej a jej osoby a tak konaním odporcu príde
o príjem a vzniknú jej ďalšie neočakávané výdaje.

8.Žalovanýsanavýzvuodvolaciehosúdu(§329ods.1druhávetaCSP)kodvolaniužalobkynepísomne
vyjadril a navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že sporné motorové vozidlo
patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, čo ani nikdy nepopieral, avšak žalobkyňa predložila súdu

časť ich komunikácie vytrhnutú z kontextu. Napriek tomu už aj z predloženej komunikácie vyplýva, že
žalovaný sa snaží nájsť riešenie na takú situáciu, ktorá je pre neho v súčasnosti už z finančného hľadiska
ťažko znesiteľná, a teda navrhol aj predaj motorového vozidla za podmienok, že si výťažok z predaja
spravodlivo rozdelia. Jeho zámer bol znížiť úroveň úverového zaťaženia vlastnej osoby, a tým zníženie
mesačných výdavkov súvisiacich so spoločnými záväzkami, ktoré sú všetky na jeho pleciach. Takéto

riešenie žalobkyni navrhol až po tom, ako sa s ňou snažil viackrát komunikovať možnosť hradenia úveru
z jej strany, pretože motorové vozidlo užíva výhradne ona sama, a hoc aj jednoduché ústupky ako
je hradenie poistiek povinného zmluvného či havarijného poistenia (ktoré sa má v tomto roku platiť v
trojnásobnejvýške,pretožežalobkyňamalavposlednomrokuaž5menšíchhavárií)alebosprístupnenie
vozidla na dva dni kým pôjde na východ za rodičmi, na ktoré obdobie jej zabezpečil náhradné vozidlo,

prípadne dokladov či kľúčov od vozidla, odmietla. Jeho pohnútka v tomto smere tkvie v tom, že si
žalobkyňa od neho nárokuje neustále viac a viac financií, a to napriek tomu, že sám hradí všetky náklady
domácnosti, v ktorej žalobkyňa býva, ako aj náklady dcéry súvisiace so škôlkou, všetky ich úvery na
2 spoločne nadobudnuté nehnuteľnosti, ako aj spotrebný úver na motorové vozidlo spolu s poistkami,
do ktorých žalobkyňa odmieta prispievať. V konaní o rozvod si pýta výživné na manželku nad rámec

hradenia týchto nákladov vo výške 900 eur. Žalovaný už sám nezvláda toľko pracovať, aby toto všetko
popri svojich nákladoch na vlastný život, v ktorom si musel zabezpečiť aj oddelené bývanie v C., vedel
utiahnuť. Žalovaný mal za to, že chodiť na takom luxusnom aute ako je nový ŠKODA Kodiaq nie je
štandard, ktorý by musel manželke zabezpečiť. Existujú aj lacnejšie vozidlá, ktoré by splnili rovnako
dobre účel, na ktorý toto motorové vozidlo sama využíva, a to sa jej snažil vo svojej komunikácii vysvetliť.

Žalovaný sám jazdí na vyše 10-ročnom aute nižšieho radu, ktoré mu požičal jeho strýko, pričom pracuje
na čiastočný úväzok aj pre leteckú záchrannú službu v Maďarsku, na ktorej základňu musí niekoľko sto
kilometrov cestovať niekoľkokrát do mesiaca. Žalobkyňa odmieta príspevok do akýchkoľvek spoločných
nákladov spojených či už s užívaním rodinného domu v G. H., mesačnými nákladmi hypotekárnych
úverov (rodinný dom G. H., byt v I. H.), splátkami spotrebného úveru, z ktorého bolo motorové vozidlo

financované, hoci má sama preukázateľne nadpriemerný príjem prevyšujúci sumu 2.500 eur v čistom
(žalobkyňou predložené potvrdenie o príjme je neaktuálne ešte z júna 2024). Podaný návrh vníma
žalovaný ako jasnú snahu o mylnú interpretáciu ich vzájomnej komunikácie, ktorú učinili ako dvaja
rozvádzajúci sa ľudia v tomto po psychickej stránke ťažkom období. Z predloženej komunikácie je
zrejmé, že žalovaný ponúkol žalobkyni viacero alternatív spoločného riešenia súčasnej situácie, avšak

ona ani jednu alternatívu nie je schopná a ochotná prijať. Z jej formulácie správ je jednoznačná jej
pomstychtivosť v tom, že sama sa nevie zmieriť so stroskotaním ich manželstva. Prvotne snažil o to, aby
sa súčasný statut quo týkajúci sa užívania sporného motorového vozidla z jej strany zachoval a vyzval
ju, aby prispela na splátky úveru a až potom ako k tejto možnosti ani len čiastočne nepristúpila, jej začal
navrhovať riešenia, ktorými by sa mohli spoločného úveru zbaviť, resp. výťažok z predaja rozdeliť. Ani pri

jednej z navrhnutých alternatív neohrozil záujmy a potreby žalobkyne, ani ich spoločnej dcéry. V oboch
prípadochbytotižmalazabezpečenéprostriedkynadopravudopráce.Vnávrhuoznačovanáexistenčná
záležitosť by teda v žiadnom smere nebola ohrozená. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne ohľadom
dôvodnostiaplikácie§146ods.1OZ,žalovanýmalzato,žejetopráveon,ktorýbyuvedenéustanovenie
mal dôvod uplatniť, pretože mu žalobkyňa dlhodobo bráni v tom, aby spoločné auto sám užíval, a

to aj v prípadoch, kedy to bolo objektívne odôvodnené. Žalovaný ďalej zdôraznil, že všetky výdavky
spoločných nehnuteľností, hypotekárnych úverov, spotrebného úveru na motorové vozidlo hradí výlučne
len z vlastného príjmu, pričom zároveň zabezpečuje aj oddelené bývanie pre seba. K odsťahovaniu
sa zo spoločnej nehnuteľnosti musel pristúpiť v dôsledku hostilného správania žalobkyne voči jehoosobe, ktoré niekoľkokrát vyústilo až do fyzického napadnutia jeho osoby z jej strany. Zároveň na
začiatku konania hradil maloletej jasličky vo výške 500 eur mesačne, následne všetky náklady súvisiace
s materskou školou a aktuálne aj neodkladným opatrením určené výživné pre maloletú vo výške 180 eur.

Žalovaný nepovažuje za spravodlivé, že všetky ich spoločné finančné povinnosti majú zostať na jeho
pleciach hoci žalobkyňa je taktiež zárobkovočinnou osobou s nadpriemerným príjmom a so žiadnymi
spoločnými záväzkami mu nepomáha. Po jeho odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, popritom
ako pribudli ďalšie finančné povinnosti v súvislosti s oddeleným bývaním, zmenšili sa aj jeho príjmové
možnosti, pretože za súčasnej situácie si musí prispôsobiť svojej služby aj svojej potrebe stretnutia sa

s maloletou dcérou, s ktorou už nebýva v jednej domácnosti, sa toľko práce a služieb korektne zvládnuť
nedá. Žalobkyňa ani v tomto smere nie je schopná robiť kompromisy, a preto sa snaží túto otázku riešiť
zo svojimi zamestnávateľmi. Žalobkyňa nie je ochotná mu dávať ani náhradné termíny v prípadoch, kedy
má kolíziu služieb so súdom určeným harmonogramom styku. Neostalo mu teda nič iné ako redukovať
počet svojich zamestnaní, aby si mohol prispôsobiť svoj čas rigidnému prístupu žalobkyne a nestratil
kontakt so svojou dcérou z dôvodu pomstychtivosti jej matky, čo ale viedlo k súčasnému stavu, kedy ich

spoločné záväzky už nezvláda utiahnuť. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala objektívne dôvody ani
relevantný dôkaz ohľadom potreby bezodkladnej súdnej ingerencie neodkladným opatrením.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b/, d, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP)
adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesných

podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia,
obsah spisu a argumenty strán predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovanému neodkladným opatrením
povinnosť nenakladať s motorovým vozidlom, ktoré v súčasnosti užíva žalobkyňa, najmä mu zakázať,
aby toto predal, daroval, prenajal a akokoľvek s ním disponoval.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §
343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách

dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

12. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia
neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami

alebo právami a podľa písm. d) aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.15. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť

pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu

a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

16. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

17. V danom prípade sa žalobkyňa sa neodkladným opatrením, ktoré má charakter neodkladného
opatrenia vo veci samej, domáhala uloženia zákazu žalovanému nakladať so sporným motorovým
vozidlom patriacim do BSM strán sporu, najmä ho predať, darovať, prenajať a s ním akokoľvek
disponovať (bez časového obmedzenia). Eventuálne tiež navrhovala, v prípade, ak súd bude mať za

to, že je potrebné podať žalobu vo veci samej a vec meritórne prejednať, obmedzenie času trvania
neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa tvrdila, že bezodkladnosť potreby
nariadenia neodkladného opatrenia vidí v tom, že žalovaný sa jej sústavne vyhráža, že sporné motorové
vozidlo predá, ona ostane zo dňa na deň bez motorového vozidla a nebude vedieť zabezpečiť základné
potreby maloletej a jej osoby, a tak konaním odporcu príde o príjem a vzniknú jej ďalšie neočakávané

výdaje. V odvolaní tiež uviedla, že motorové vozidlo je pre jej osobu a taktiež pre maloletú existenčnom
záležitosťou.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že potreba bezodkladne
upraviť pomery strán musí byť daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné

rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve
očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní
o veci, mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť.

19. Po preskúmaní veci odvolací konštatuje, že v danom prípade žalobkyňa osvedčila potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, vzhľadom na existenciu nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy právam žalobkyne tým, že žalovaný bude nakladať so sporným motorovým vozidlom,
ktorý zámer žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu v podstate sám potvrdil.

20. Na druhej strane je pochopiteľné, že žalovaný sa odmieta uhrádzať všetky náklady spojené

s predmetným motorovým vozidlom, a to najmä za situácie, keď medzi stranami nie je sporné, že
motorové vozidlo patriace do BSM užíva výlučne len žalobkyňa. Tu je však potrebné si uvedomiť,
že pokiaľ nedošlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, všetky príjmy žalovaného
zo zamestnania sú spoločným majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu;
žalovaný netvrdil, že náklady spojené s motorovým vozidlom uhrádza zo svojho oddeleného majetku.

Prihliadnuť treba i na to, že žalobkyňa netvrdila, prečo je s maloletou existenčne odkázaná práve na
sporné motorové vozidlo (napr. že by bolo špeciálne upravené zo zdravotných dôvodov), teda že by
obdobné vozidlo bolo možné zabezpečiť len s veľkými ťažkosťami, prípade by zaobstaranie trvalo dlhší
čas. Rovnako z obsahu spisu nevyplýva, že by si žalobkyňa nemohla i v prípade predaja sporného
motorového vozidla zabezpečiť adekvátnu náhradu, či už z výťažku z predaja, ktorý bude tvoriť príjem

BSM, prípadne aj použitím svojho vlastného príjmu zo zamestnania (ktorý je taktiež príjmom patriacim
do BSM), a to napr. aj prostredníctvom leasingu. Z predložených dôkazov (komunikácie strán sporu) ani
z vyjadrenia žalovaného nevyplýva ani zámer žalovaného znemožniť žalobkyni kúpu (síce lacnejšieho)
motorového vozidla za účelom zabezpečenia potrieb žalobkyne a maloletej.21. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že manželmi vznikli nezhody v otázke uhrádzania nákladov
spojených so sporným motorovým vozidlom, ako aj v otázke nakladania so sporným motorovým

vozidlom.Avšakzasituácie,keďjenepochybnepreukázanýzámeržalovanéhoscudziťspornémotorové
vozidlo bez súhlasu žalobkyne ako druhého bezpodielového spoluvlastníka, a teda v rozpore so
zákonom (§ 145 ods. 1 OZ), je dôvodné, aby súd proti takémuto konaniu poskytol žalobkyni dočasnú
ochranu, kým súd meritórne nerozhodne (po vykonaní riadneho dokazovania) v spore medzi manželmi
o nakladanie so spoločnou vecou (motorovým vozidlom).

22. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

23.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

24. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich

súd.

25. Počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov až do jeho zániku má každý manžel
rovnaké práva aj povinnosti k ich spoločnému majetku. Pri výkone svojho vlastníckeho práva je
obmedzený rovnakým právom druhého manžela. Spôsob správy spoločného majetku upravuje § 144

a nasl. OZ. Obidvaja manželia majú k týmto veciam rovnaké vzťahy a rovnaké možnosti tieto veci
užívať a spravovať ich; veci v bezpodielovom spoluvlastníctve je oprávnený užívať každý z manželov,
náklady na užívanie a údržbu spoločných vecí znášajú manželia spoločne. V iných nech v bežných
veciach, ktoré sa týkajú spoločných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov, inak pôjde o právny úkon
neplatný podľa § 40a OZ. Až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (a to i v čase

po jeho zániku) nemôže žiadny manžel nakladať so spoločnými vecami spôsobom, ktorým je v rozpore
s § 145 ods. 1 OZ. Aj keď bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo, naďalej trvá obmedzenie
dispozície so spoločnými vecami len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, pokiaľ nedôjde
k právoplatnému vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo rozhodnutím súdu.
Právne dispozície so spoločnými vecami možno aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov

pred jeho vyporiadaním platne uskutočniť len za podmienok uvedených v § 145 ods. 1 OZ. Spoločnou
vecou sa rozumie vec, ktorá už patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle jeho
zákonného vymedzenia v § 143 OZ (R 72/1994). Zákon rozlišuje právne úkony týkajúce sa spoločných
vecí v bežných veciach a ostatných iných než bežných veciach. Rámec bežných vecí presahujú také
úkony, ktorými sa mení podstata spoločného majetku alebo sa podstatným spôsobom znižuje hodnota.

O bežnú vec nepôjde predovšetkým v prípade nakladania s vecou v bezpodielovom spoluvlastníctve
účastníkov jej predajom, kúpou, darovaním, prevodom na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva, inými formami scudzenia, zaťažením záložným právom alebo vecným bremenom atď. Ak sa
manželia o výkone práv a povinností vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva nedohodnú,
právomoc na rozhodovanie sporov vyplývajúcich zo správy spoločného majetku má v zmysle § 146 OZ

súd. Nezhody medzi manželmi sa môžu týkať spôsobu a rozsahu užívania spoločnej veci, dispozície
s ňou, údržby, opráv alebo investícií do spoločnej veci, vynakladania prostriedkov na udržiavanie a
zachovanie spoločnej veci, spôsobu nakladania s vecou alebo iných práv a povinnosti vyplývajúcich z
bezpodielového spoluvlastníctva. Ochrany podľa § 146 OZ sa možno domáhať nielen v prípade, keď
došlo k nezhode v rámci spoločného užívania vecí, ale aj v prípade, ak jeden z manželov svojvoľne bráni

druhému v užívaní spoločnej veci, nehospodárne nakladá so spoločnou vecou alebo takúto vec užíva
spôsobom, kedy na spoločnom majetku vzniká škoda. Súdna prax rozlišuje medzi právom vec užívať a
právom s vecou nakladať. Pod užívaním veci sa rozumie realizácia úžitkovej hodnoty veci zahŕňajúca
právo vec spotrebovať v súčasťou práva užívať konkrétnu časť veci je možnosť užívať takúto vec. Pod
nakladaním s vecou sa rozumie právo rozhodovať o jej prevode alebo o inej k dispozícii s vecou, vrátane

prenájmu či výpožičky veci. Súd vo veci rozhoduje rozsudkom, pričom za podmienok uvedených v § 324
a nasl. CSP možno vzťahy medzi manželmi upraviť aj dočasne nariadením neodkladného opatrenia.
Rozsudkom sa môžu sporné vzťahy medzi manželmi upraviť len do doby vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva. Formou nariadenia neodkladného opatrenia je možné domáhať sa okamžitej úpravyiba do skončenia konania, v ktorom sa takto dočasne upravené vzťahy účastníkov usporiadajú s
konečnou platnosťou meritórnym rozhodnutím súdu v konaní podľa § 146 OZ. Rozhodnutie súdu má
konštitutívneúčinkyapovahouideorozhodnutievydanépodklauzulourebussicstantibus.Aksazmenia

okolnosti, za ktorých bolo pôvodne rozhodnuté, je možné kedykoľvek žiadať o zmenu úpravy práv a
povinností manželov k spoločnej veci.

26. Pokiaľ súd rozhoduje o užívaní spoločnej veci, musí rešpektovať práva oboch bezpodielových
spoluvlastníkov na rovnocenné užívanie spoločnej veci. Určený spôsob užívania musí vyhovovať

požiadavke vyváženosti práv a povinností oboch spoluvlastníkov a zároveň musí ísť o úpravu, ktorou sa
zabezpečí účelné využitie veci a vylúči vznik ďalších rozporov. Rozhodnutím súdu nemožno niektorého
z bezpodielových spoluvlastníkov úplne vylúčiť z užívania spoločnej veci, ak nejde o prípad uvedený
v § 146 ods. 2 OZ alebo iný legitímny dôvod odôvodňujúci zásah do vlastníckeho práva jedného
z manželov. Ak je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva osobný automobil, nemôže sa jeden
manžel domáhať na druhom manželovi, aby sa zdržal jeho užívania, a tak vylúčiť druhého manžela

z možnosti spoločného užívania vozidla (R 42/1964). Aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia je treba rešpektovať zásadu rovnoprávneho povstania oboch manželov pri užívaní spoločnej
veci, z ktorej vyplýva, že podiel každého z nich by mal byť zásadne rovnako veľký.

27. Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe, spoločná vec môže byť rozhodnutím súdu ponechaná

do spoločného užívania oboch manželov alebo do striedavého užívania. Pri rozhodovaní musí
súd prihliadať aj na to, či záujem užívať spoločnú vec majú obaja bezpodieloví spoluvlastníci. Ak
bezpodielový spoluvlastník, ktorý nemá záujem vec užívať osobne, má záujem prenechať vec do
prenájmu, či do výpožičky, je rozhodnutie o takomto práve nakladať s vecou možnou súčasťou
rozhodnutia podľa § 146 ods. 1 OZ, podmienkou je však podanie takéhoto návrhu niektorým

z účastníkov.

28. V kontexte všetkého vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že v prejednávanej veci
boli osvedčené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. bola osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi stranami (strany sú bezpodielovými vlastníkmi sporného motorového vozidla),

žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp
opodstatnenosti), pretože druhý manžel chce nakladať so sporným motorovým vozidlom v rozpore s §
145 ods. 1 OZ; uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti); nariadené neodkladné opatrenie má len dočasný charakter,
t.j. nebude vytvorený nenávratný stav (žalovaný bude obmedzený v nakladaní so sporným motorovým

vozidlom len do času, kým súd vo veci meritórne nerozhodne); právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
keďže sporné motorové vozidlo môže žalovaný užívať v rovnakom rozsahu ako žalobkyňa. Zároveň je
zrejmé, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity), keďže
zabezpečovacie opatrenie je z povahy veci vylúčené (žalobkyňa sa nedomáha peňažného plnenia; ide

tu o spor manželov o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM).

29. Podľa § 336 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.

30. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že požadované neodkladné opatrenie má povahu procesného

zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku (§ 146 ods. 1 OZ), spolu
s nariadením neodkladného opatrenia uložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému žalobu
o úpravu (určenie) nakladania so spoločnou vecou (motorovým vozidlom) podľa § 146 ods. 1 OZ.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP

zmenil tak, že požadované neodkladné opatrenie nariadil s časovým obmedzením do skončenia konania
vo veci samej, ktoré je viazané na podanie žaloby žalobkyňou v zmysle výroku II. do 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.32. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením
vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, v zmysle ust. § 262 ods.
1 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť (buď v konaní vo veci samej, ak

žalobkyňa podá žalobu v zmysle výroku II. tohto uznesenia alebo podľa § 336 ods. 3 CSP, ak žaloba
nebude v lehote podaná).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).