Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/169/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321204508
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4321204508.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci manželky: A. A. B., narodená XX.XX.XXXX, s
trvalým pobytom B. XX, C., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Takáčová, s.r.o.,
so sídlom Mariánska 1359/4, Nitra, a manžela: D. E. B., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F.
G. H. XXXX/XX, I., zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Peter Šebo, advokát Mlynská 2238, Levice,

o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému: J.
B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. 10P/176/2021-428 zo dňa 16.06.2022,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. a VII. zrušuje a vec v tomto rozsahu vracia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo
účastníkov konania rozviedol (I. výrok). Na čas po rozvode manželstva zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky (II. výrok). Ďalej rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (III. výrok). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého
sumou 180,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,

počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva (IV. výrok). Ďalej upravil styk otca
s maloletým, a to každý nepárny týždeň v roku od soboty od 11,00 hod. do nasledujúcej nedele do 17,00
hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní maloleté dieťa si odovzdať a prevziať stanovený
čas pred bydliskom matky a matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť (V. výrok). Vo
zvyšnej časti návrh zamietol (VI. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (VII. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, §
75 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), článok 3 ods. 1, článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa a
uviedol, že po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa účastníci konania vzdali
práva na podanie odvolania proti výroku I., II., III., VI. a VII., z ktorého dôvodu v súlade s § 221 písm.
a) Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) predmetný rozsudok neobsahuje odôvodnenie

v daných výrokoch. Ohľadne vyživovacej povinnosti maloletého považoval za dôvodné zaviazať otca
kvyživovacejpovinnostivovýške180,-eurmesačne,keďžemaloletýjevcelodennejstarostlivostimatky,
ktorá je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský prídavok a rodinné prídavky,
pričom mesačné náklady u matky zohľadnil s bývaním vo výške 31,92 eur, prihliadol na mesačné
náklady, ktoré na jednu osobu v domácnosti pri 4 plnoletých osôb predstavujú sumu 31,92 eur. Otec
dosahuje príjem (mzdu a invalidný dôchodok) vo výške 1 454,54 eura, jeho majetkové pomery sú lepšie

ako matky, je výlučným vlastníkom bytu, v ktorom býva. Odôvodnené náklady na maloletého uznal vo
výške 150,- eur na stravu, 30,- eur na ošatenie, 10,- eur na lieky, resp. zdravotnú starostlivosť (120,-eur na rok), 50,- eur na hygienické potreby (plienky, vlhčené utierky, kozmetika, a to všetko mesačne),
ďalej konštatoval, že otec, ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti, má zachované
všetky rodičovské práva a povinnosti, na styku s maloletým sa rodičia nevedia dohodnúť, keďže matka

nesúhlasila aj s prespatím maloletého počas jednej noci u otca, pričom jej argumentácia spočívala v tom,
že otec je psychiatrický pacient s tým, že po návrate od neho je maloletý vyhladovaný, v noci po návrate
od otca je plačlivý a otec tiež nedodržiava režim maloletého. Poukázal na styk realizovaný na základe
dohody právnych zástupcov, pričom otec v rámci stretávania sa s maloletým podľa názoru okresného
súdu akceptuje denný režim maloletého a v rámci realizácie styku vždy zabezpečí penzión, v ktorom

maloletý dodržiava režim spánku, ktorú skutočnosť matka nenamietala a tiež ňou nebolo preukázané, že
by otec maloletému počas styku podával nevhodnú stravu. Napriek doručeniu fotografií zo strany matky,
ktorémalipreukazovaťvyhladovaniemaloletéhopostykusotcom,zdokumentáciebolozrejméibato,že
maloletý má k dispozícii jedlo (zrejme matkou pripravené), nepôsobil však plačlivo či vystresovane a tiež
ňou neboli preukázané tvrdenia o absolvovaní celodenných výletov zo strany otca s maloletým. Dôkaz
navrhnutý matkou, spočívajúci v plači maloletého v noci po styku zachytený na nahrávke nevykonal,

keďže nebolo možné objektívne ustáliť dôvod plaču maloletého. Zo správ psychológa, ktorého otec
navštevovalpoprerušeníspolužitiasmatkou,resp.povykázanízospoločnéhobydliska,akoajznávštev
ambulantného psychiatra, ktorého otec pravidelne navštevuje, neboli zistené dôvody znemožňujúce
starostlivosť otca o maloletého počas jednej noci, pričom matka nepoprela tvrdenia otca o tom, že
maloletý nemá problém s ním odísť a ani netvrdila, že je maloletý po ukončení dohodnutého styku od

otca rozrušený. Mal za preukázané pozitívne city zo strany maloletého k otcovi, pričom do novembra
2021 rodičia žili v spoločnej domácnosti a otec po príchode z práce sa podieľal nielen počas pracovného
týždňa, ale aj počas víkendov na starostlivosti o maloletého, ktorú skutočnosť matka nepoprela
a aj v súčasnej domácnosti zabezpečil všetky potreby zodpovedajúce veku maloletého, teda nebolo
preukázané negatívne správanie sa zo strany otca voči maloletému, vylučujúce, resp. obmedzenie

styku s dieťaťom. Matka nepoprela, že by otec nedokázal počas spolužitia zabezpečiť základné potreby
maloletého a jej výhrady smerovali v oblasti stravovania počas realizácie dohodnutého styku s otcom
(jedenie bryndzových halušiek). Rovnako tvrdenie matky spočívajúce v psychiatrickej diagnóze otca
nepovažovalprvoinštančnýsúdzarelevantnéavylučujúcespôsobilosťotcavstarostlivostiomaloletého,
keď zo správy ambulantného psychiatra, ktorého otec navštevuje od roku 2009 vyplýva, že u otca

vsúvislostisliečboujehopsychickejdiagnózyniesúreálnedôvodyvylučujúcehovosobnejstarostlivosti
o dieťa. Mal za preukázanú snahu matky obmedziť styk otca s maloletým, resp. skrátiť styk otca oproti
dohodnutého styku v rámci prebiehajúceho konania. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým
prihliadol aj na presťahovanie sa matky do súčasného bydliska, čím otcovi styk s dieťaťom sťažila a tiež
sa mu zvýšili náklady so zabezpečením penziónu za účelom dodržania spánkového režimu maloletého.

Vzhľadom na konkrétnu situáciu by maloletý podľa návrhu matky nemal možnosť reálne utužovať
vzájomný vzťah s otcom, ani priestor na rozvíjanie vzájomných vzťahov dieťaťa s príbuzenstvom
otca. Poukázal na vedomosť matky pred uzatvorením manželstva a splodením dieťaťa o psychickej
chorobe otca, ktorá reálne nebránila výkonu osobnej starostlivosti zo strany otca o maloletého počas
spolužitia rodičov. Taktiež psa nachádzajúceho v domácnosti otca nepovažoval za prekážku zdržiavania

sa maloletého v bydlisku otca, ktorého povinnosťou je dohliadnuť na bezpečnosť dieťaťa počas pobytu
u neho, pričom aj počas spolužitia rodičov matka nechávala maloletého v prítomnosti predmetného
psa. Zo správy o šetrení pomerov vyplýva, že otec vo svojej domácnosti zabezpečil všetky potreby pre
maloletého, preto upravil styk otca s maloletým v rozsahu vyjadrenom vo výroku V., ktorý považoval za
primeraný veku dieťaťa, jeho citovým väzbám s otcom, vzdialenosti bydlísk rodičov, režimu maloletého

a rešpektujúc prednostne jeho záujem.

3. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie, a to do IV. výroku
a V. výroku a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyživovacej
povinnosti otca tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne a ďalej
žiadala, aby odvolací súd zrušil a vrátil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V., eventuálne ho zmenil
tak, že upraví styk otca s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu alebo v nedeľu podľa výberu otca

od 14,00 hod. do 18,00 hod.

5. Podstatou odvolacích námietok matky boli odvolacie dôvody podľa § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 365 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku(ďalej len „CSP“). V napadnutých výrokoch považovala rozsudok súdu prvej inštancie za prekvapivý,
neočakávala ho rozumne, a to vzhľadom na vek dieťaťa a na závery psychológa otca a tiež ho
nepovažovala za rozumný, pričom poukázala na bezpečie dieťaťa ako jedno z kritérií najlepšieho

záujmu maloletého, a to s poukazom na závery vyjadrené v bode 24. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, a to konkrétne správu psychológa, konštatujúceho aktuálnu hraničnú depresiu otca, ktorú
psychologickú ambulanciu navštívil otec len v dvoch prípadoch na vlastnú žiadosť. Taktiež poukázala
na selektívne hodnotenie psychologického nálezu prvoinštančným súdom, keď do úvahy vzal len časť
z neho a nezaoberal sa obsahom svedčiacim o riziku pre maloletého, pretože zo psychologického

nálezu jednoznačne vyplývajú poruchy alebo choroby, ktoré majú vplyv na pozornosť a sústredenie
otca, ktorý bol stále nervózny, celé noci nespal a následne bol cez deň unavený a spal počas dňa,
pričom starostlivosť o dieťa je 24 hodinová. Tiež poukázala na únavový syndróm, ktorým otec trpí,
majúci za následok jeho únavu, stratu energie, neschopnosť sa koncentrovať a predvídať, pričom pri
únave má vystupňovanú nervozitu, a keď je nevyspatý je agresívny verbálne aj brachiálne. Únavový
syndróm otca má za následok, že otec prespí aj 16 hodín denne, a ak nespí, tak len nervózne chodí a

obhrýza si nechty alebo sa kolíše zo strany na stranu, pričom psychológ uviedol, že otec v sebe kumuluje
napätie a potom vybuchne navonok, z ktorého dôvodu môže otec na maloletého reagovať neprimerane
a nakoľko rodičia sú vzorom pre deti a ich správanie deti zrkadlia, môžu otcove pesimistické ideácie
ovplyvňovať vývin maloletého ohľadom depresívneho pohľadu na svet a nabádať ho k depresívnemu
ladeniu. Poruchy uvedené psychológom mali vplyv na každodenné manželské spolužitie, otec užíva

antidepresíva „Brintellix“, u ktorých sú uvedené vedľajšie účinky, medzi nimi spavosť a veľkú únavu
popisuje aj psychológ v psychologickom náleze a otec aj v konaní vedenom na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 6Pc/55/2021 v odvolaní uznal, že nie je kompenzovaný pre značnú úzkosť a
na kompenzáciu nepriaznivého zdravotného stavu má predpísanú zvýšenú dávku antidepresív a tiež
sedatív, čo ho v značnej miere znevýhodňuje v práci. Taktiež poukázala na preukázateľné klamanie zo

strany otca, ktorý tvrdil, že navštevuje psychológa, avšak potvrdil len dve sedenia, a to aj za účelom
vyhotovenia psychologického nálezu, teda nepostúpil žiadnu psychologickú pomoc, jeho psychiater mu
len formálne predpisu lieky za účelom kompenzácie primárnej diagnózy, a to hypochondrickej poruchy,
pričom poruchy uvádzané psychológom v jeho náleze, nie sú psychiatrom sledované a vedomosť o
psychiatrickej diagnóze otca nemala, keďže otec len tvrdil, že má depresie pre neschopnosť lekárov

mu pomôcť, čo malo byť dočasného charakteru a okrem diagnózy, o ktorej sa dozvedela v podaní v
januári 2022, následne zistila, že bol liečený v psychiatrickej liečebni vo Veľkom Záluží. Poukázala tiež
na afektívne správanie sa otca, ktorý raz vytrhol maloletého z postieľky, kričal po nej, že je stále s ňou,
bude už s ním, dieťa sa bálo, plakalo a následne ho otec vzal do obývačky, kde ho hodil na gauč, ktoré
afekty preukázala zvukovou nahrávkou v konaní vedenom pod sp. zn. 6P/181/2021, preto má dôvodnú

obavu o maloletého počas styku s otcom na dlhší čas a je teda neprípustné, aby mal otec maloletého
nepretržite 2 dni s prespatím. Prvoinštančný súd nevzal do úvahy relevantné skutočnosti majúce vplyv
na bezpečnosť maloletého, nedôvodne odignoroval časť psychologického nálezu, ktorá predstavuje pre
maloletého riziko z hľadiska jeho bezpečnosti a v napadnutom rozsudku nezdôvodnil, prečo bezpečie
nevzal pri hodnotení dôkazov z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého do úvahy. Lekárska správa od

psychiatra nemá žiadnu výpovednú lehotu, a preto prvoinštančný súd mal vykonať ďalšie dokazovanie
spočívajúce v znaleckom dokazovaní, aby boli pri určení styku eliminované možné riziká a poskytnutá
zvýšená ochrana maloletému dieťaťu vo veku 1,5 roka. Znalecké dokazovanie navrhla vo veci skúmania
osobnosti otca znalcom z odboru psychológia alebo psychiatria s akcentom na poruchy osobnosti a jej
prejavy, majúce vplyv na bezpečie maloletého pri 2-dňovom styku s prespatím u otca a tiež zisťovanie

tendencií ku klamstvu, z ktorých bol otec usvedčený viac krát. Ďalej odmietala interpretáciu súdu
prvej inštancie uvedenú v bode 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku o nepopretí neschopnosti otca
postarať sa o maloletého, keďže presne popísala ako sa otec počas spolužitia o dieťa staral, nepomáhal
jej, ako tvrdil, nikdy nič nevaril, sám dieťa nekúpal, občasné prebalenie a nakŕmenie pozostávalo z
toho, čo ona nachystala alebo navarila, otcovi nič nehovorí režim maloletého, čoho dôkazom je aj jeho

ďalšie dieťa, a to maloletá H., ktorej dával prvé jedlo až popoludní a tiež je maloletý po styku unavený,
chodí spať skôr ako obvykle aj o hodinu a pol a nasledujúce dni nemá štandardný režim, je nervózny a
uplakaný. Otec taktiež nedbal na hygienu ďalšieho dieťaťa - dcéry H., nepoužíva klimatizáciu vo vozidle,
veľa času trávil zamknutý v kúpeľni, kde bol minimálne hodinu a reagoval s tým, že je chorý, nezdravé
jedlá podával aj maloletej dcére H., ktoré jedlá jej podával vtedy, keď chcel vyzerať v očiach maloletej

lepší a jej matka navarila, pričom v záujme dieťaťa je mať režim a doma varenú stravu. Z uvedeného
dôvodu prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil schopnosť otca postarať sa o maloletého nepretržite
2 dni s prespatím u otca, reálne to nevie, maloletému sa snažila vždy navariť a všetko mu nachystať
a pomoc mal s asistenciou inej osoby, čo vyplýva z vyjadrení a ním predložených fotografií. Poukázalna zdravotné problémy maloletého, ktorý má po styku hnačky, nevie sa dojesť, celú noc preplače a je
plačlivý aj nasledujúce 2-3 dni. Z predloženej dokumentácie a fotografií, ktorými sa snažila preukázať
vyhladovanie maloletého po styku s otcom, avšak prvoinštančný súd nevykonal dôkaz ňou navrhnutý

spočívajúci v nahrávky preukazujúcej plač maloletého v noci po styku s otcom a nesprávne konštatoval v
bode 31 odôvodnenia rozsudku nepreukázanie podávania nevhodnej stravy maloletému zo strany otca,
ako aj realizáciu styku na základe dohody právnych zástupcov a jej snahu údajne otca obmedzovať
v styku s maloletým. poukázal na okolnosti, za ktorých bol dohodnutý aktuálny styk, ako aj dôvody,
prečo s takým stykom súhlasila, pričom si bola vedomá vzdialenosti medzi bydliskami, avšak bolo jej

prisľúbené dodržanie denného režimu maloletého a podávanie vhodných jedál a tiež informovanie o
plánoch ohľadne stráveného času otca s maloletým celý deň, čo otec prisľúbil, pričom ich podmienený
súhlas si nemožno vykladať tak, že sa teraz snaží styk otca s maloletým obmedziť, a to práve z
dôvodu, že nebola splnená podmienka zvládania daného styku zo strany otca a výklad jej súhlasu so
stykom súdom nezodpovedá jej prejavenej vôli o jeho dočasnosti, ak maloletý styk nebude zvládať.
Rozširovanie styku ani styk počas noci nie je pre maloletého vhodný, keďže nikdy v noci nebol bez

nej, ani sám počas noci s otcom, s ktorým v noci nebol v prítomnosti otca 3/4 roka, otec navyše trpí
zdravotnými problémami, ktoré popísala, keď v noci plakal, vždy bola pri ňom, ide o dieťa útleho veku,
ktoré je na ňu veľmi privyknuté, otec sa nikdy o maloletého nestaral sám a už nie 24 hodín a už za
aktuálneho styku má maloletý problémy a neverbálne prejavuje svoju nespokojnosť, stále konzumuje
jedlo až kým nejde spať, dožaduje sa jej prítomnosti aj počas noci, ktorú celú preplače, máva hnačky a

rozhádzaný režim. Po styku s otcom dňa 26.06.2022 maloletý trpel vážnou hnačkou niekoľko dní, preto
vyhľadala lekársku pomoc, následne o 2 dni maloletý dostal horúčku, nádchu a chripel, čo je dôkazom
o neschopnosti otca postarať sa o maloletého, ktorý je malý na absolvovanie cesty z B. do I. v rozsahu
113 km každý druhý víkend, keď pri dlhších cestách otec pri šoférovaní si injekčne aplikuje liek Tramal s
povzbudzujúcim účinkom, tiež nepoužíva vo vozidle klimatizáciu a nepredložil súdu dôkaz o rezervácii

penziónu, preto podľa nej klame. E-mailom ho informovala o zdravotných ťažkostiach maloletého dňa
05.07.2022 po dni strávenom s otcom, pričom mu oznámila nevhodnosť kúpania maloletého a návštevu
kúpaliska, na čo otec reagoval opačne, znovu manipulatívne argumentoval a je schopný vyvolávať
konflikt zo všetkého. Taktiež maloletému napriek neuloženiu povinnosti pribalila vždy všetky potrebné
veci, avšak otec vyvoláva situácie, aby ju vtiahol do konfliktu, čo sa týkalo aj pribalenia krému s malým

obsahom, hoci mal pribalený ďalší krém, a keď mal maloletý hnačku ju obvinil, že je to z jedla, ktoré
mu zabalila, teda klamal, že maloletý požíval len ňou pripravenú stravu, čoho dôkazom bola stolica.
Priložila čestné prehlásenia A. K., C. B. a L. B. preukazujúce ako sa maloletý po styku s otcom správa,
ktorých zároveň navrhla predvolať ako svedkov. Tiež poukázala na to, že názor súdu na stravu (bryndzu)
podávanú otcom počas styku, považovala za zľahčenie preukázania skutkového stavu, čoho dôkazom

je aj odborná literatúra, podľa ktorej je bryndza nevhodná strava pre dieťa do 3 rokov. Otec jej navrhol
styk s maloletým od 10,00 hod. do 18,00 hod. s čím súhlasila za podmienok, avšak daný styk pre
maloletého nie je vhodný, vzhľadom na jeho neverbálne prejavy, ako aj zdravotné následky, pričom
otec za dostatočný styk považoval už ten, ktorý sám navrhol a aj sa realizuje. Prvoinštančný súd tiež
nevykonával dokazovanie vo veci vzájomných vzťahov maloletého s príbuzenstvom otca, no napriek

tomu odôvodnil rozšírenie styku cez noc aj z dôvodu rozvíjania vzájomných vzťahov, hoci rodičia otca
sa o maloletého nezaujímajú, a teda nie je vytvorená žiadna citová väzba, pričom na rozvíjanie vzťahov
s príbuzenstvom otca nemusí byť maloletý prevážaný 2 krát do mesiaca 113 km do I. a naspäť, keďže
sa s maloletým môžu stretnúť v mieste trvalého pobytu maloletého, čoho sú si aj vedomí. Poukázala na
svoj odchod pred otcom do bezpečného ženského domovu s jednou igelitkou, bez peňazí a na utajenom

mieste žila niekoľko mesiacov, pričom išlo o dočasné bývanie a jediná možnosť bola nasťahovať sa k
jej rodičom. Aktuálna realizácia styku nezodpovedá potrebám maloletého a rozšírenie styku na 2 dni s
prespatím je absolútne v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, obzvlášť ak okresný súd nedokazoval
vôbec alebo len formálne pristúpil k dokazovaniu v oblasti bezpečnosti dieťaťa. Matka podala odvolanie
aj do IV. výroku o vyživovacej povinnosti otca, proti ktorému sa síce vzdala práva podať odvolanie, avšak

otec sa odvolania nevzdal, preto predmetný výrok nenadobudol právoplatnosť a vzhľadom na zmeny,
ktoré nastali v súvislosti s nárastom cien a inflácie, zmenila názor a podala odvolanie aj do daného
výroku. Namietala, že prvoinštančný súd nezohľadnil jej výdavky v súvislosti s nákladom na plyn, ako
mesačný výdavok s bývaním, keďže varí na plynovom sporáku a kupuje plynové bomby. Nesprávne
vyrátal aj mesačné náklady na bývanie, keďže rodičom platí 150,- eur, čo je nižšia suma, ako by platila

za prenájom garsónky v A., namiesto uznania výdavku 150,- eur, spočítal výdavky rodičov na energie a
tieto rozdelil medzi 4 osoby, čo považovala za nesprávne, pretože spotreba maloletého sa nemá brať do
úvahy, pretože elektrinu, vodu a pevné palivo potrebuje aj dieťa, teda celkovú sumu mal prvoinštančný
súd prerátať na 5 osôb a ako oprávnený výdavok uznať sumu 51,06 eura za 2 osoby mesačne. Tiežpoukázala na ďalšie výdavky, a to poplatok za komunálny odpad vo výške 29,58 eura na 2 osoby ročne
a tiež výdavky za hračky, ktoré maloletý potrebuje na zabezpečenie svojho vývinu, a tiež na drogériu a
plienky. Poukázala na otcom vybavenú domácnosť, do ktorej kupovala veci už za trvania manželstva,

avšak ona si musí jednotlivé vybavenie zaobstarávať postupne, a to aj z dôvodu, že maloletému varí.

6. Matka následne v rámci odvolacieho konania zaslala súdu doplnenie odvolania o nové skutočnosti,
podľa ktorých bol maloletý na styku s otcom dňa 18.09.2022, pričom po styku maloletý hnačkoval od
19,30 hod. až do stredy 21.09.2022, a to kým nezaspal, počas noci sa budil, dostal horúčky, preto

navštívila pediatrickú ambulanciu, kde mu boli predpísané lieky a nariadená diéta a po styku s otcom
sa dostal maloletý do normálu po týždni. Otec počas styku podával maloletému ním pripravenú alebo
kúpenú stravu. Poukázala na opätovnú situáciu po styku s otcom, ktorý podával maloletému stravu
ním pripravenú alebo zakúpenú, maloletý mal opäť po styku hnačky, vracal a horúčky, preto možno
predpokladať, že otec nepodáva maloletému vhodnú stravu alebo formou hnačiek a vracania prejavuje
maloletý stres po styku, z ktorého dôvodu mal súd skúmať dôvody, prečo tento stav styku nastáva. Tiež

mal maloletý po uvedenom styku s otcom škrabanec nad hornou perou, je živší, preto si vyžaduje vyššiu
sústredenosť a pozornosť, otec maloletého neustriehol a sám uviedol ovplyvnenú sústredenosť liekmi.
V súvislosti s neuznanými nákladmi na bývanie jej osoby a maloletého vo výške 150,- eur poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 730/2014-17 zo dňa 28.10.2014.

7. Matka v rámci odvolacieho konania zaslala súdu doplnenie odvolania obsahujúce nové skutočnosti,
podľaktorýchbolmaloletýnastykusotcomdňa18.09.2022,pričompostykuhnačkovalod19,30hod.až
do stredy 21.09.2022, a to kým nezaspal, počas noci sa budil, dostal horúčky, preto navštívila pediatrickú
ambulanciu, kde mu boli predpísané lieky a nariadená diéta a po styku s otcom sa dostal maloletý
do normálu po týždni. Otec počas styku podával maloletému ním pripravenú alebo kúpenú stravu.

Poukázala na opätovnú situáciu po styku s otcom, ktorý podával maloletému stravu ním pripravenú
alebo zakúpenú, maloletý mal opäť po styku hnačky, vracal a horúčky, preto možno predpokladať, že
otec nepodáva maloletému vhodnú stravu alebo formou hnačiek a vracania prejavuje maloletý stres po
styku, z ktorého dôvodu mal súd skúmať dôvody, prečo tento stav styku nastáva. Tiež mal maloletý po
uvedenom styku s otcom škrabanec nad hornou perou, je živší, preto si vyžaduje vyššiu sústredenosť

a pozornosť, otec maloletého neustriehol a sám uviedol ovplyvnenú sústredenosť liekmi.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok prvoinštančného súdu v V. výroku ako vecne
správnypotvrdiť.Matkouuvádzanédôvodyohľadneúpravystykusmaloletýmsapodľaotcanezakladajú
na pravde, ide o pravidelne sa opakujúce praktiky matky so snahou zavádzať súdy, dosiahnuť jeho úplnú

citovú a materiálnu degradáciu, poukázal na arogantnú a útočnú povahu matky, čo bolo preukázané
SMS správami a jej vyjadreniami, obsahujúcimi extrémne vulgárne spôsoby útokov, či už voči jeho
osobe, alebo tretím osobám. Vopred premyslenými krokmi sa snažila vytvoriť status chránenej osoby,
jeho následné vykázanie zo spoločného obydlia, avšak následne bolo zastavené priestupkové konanie
voči jeho osobe pre neexistenciu dôkazu o jej údajnom napadnutí. Od vydania napadnutého rozhodnutia

bol oprávnený sa stretávať s maloletým každý nepárny týždeň v roku od soboty od 11,00 hod. do nedele
do 17,00 hod., od ktorej doby prešli 3 mesiace a maloletý je starší a vyspelejší, jeho vek korešponduje
s rozhodnutím súdu stráviť s ním 1 celý deň za 2 týždne a nie len 8 hodín každú druhú nedeľu, maloletý
ho pozná, ako aj svoju sestru H., zaspí pri ňom bez akéhokoľvek stresu, cíti dôveru aj k svojej sestre
a styk s maloletým od februára 2022 prebieha bezproblémovo. Počas realizácie styku pozoruje na

maloletom radosť a spokojnosť a nikdy nevznikla situácia, že by sa maloletý dožadoval prítomnosti
matky. Maloletému nosí na stretnutie veľa hračiek, má rád aj edukatívne hračky, avšak zatiaľ z časového
hľadiska nemá možnosť si vziať maloletého domov do svojho bytu, preto sa mu snaží vybaviť izbu v tom
istom penzióne, kde je aj ihrisko a v rámci spoločných aktivít chodia na dlhé prechádzky pri rieke Turiec,
počas zlého počasia navštevujú platené vnútorné ihrisko v A.. S maloletým bol tiež na kúpalisku, užíval si

termálnu vodu, pričom matka mu dala podmienku, podľa ktorej najbližšiu nedeľu nepôjde na kúpalisko,
vraj z dôvodu gastronomických a respiračných problémov, pričom dodržal denný režim s maloletým,
s ktorým bol na izbe v penzióne, kde si pospal a oddýchnutý strávili na kúpalisku len 1,5 hodiny, v ten deň
bolo veľmi teplo a kúpal sa výlučne v detskom bazéne s príjemnou vodou. Matka účelovo obmedzuje,
aby sa maloletý na neho príliš neviazal, čo považuje za patologické správanie, napriek tomu svoje

slovo dodržal, no matka mu na opätovnú výzvu nezaslala lekársky nález, ani kontakt ošetrujúceho
lekára, čím porušila jeho právo na informácie o zdravotnom stave maloletého. Poukázal na výmenný
list priložený matkou k odvolaniu, v ktorom sa píše len o hnačke a riedkej stolici a nie je tam zmienka
o respiračnom ochorení, ale maloletý má od narodenia riedku stolicu, ak by mal hnačku, mal by bolestibrucha a zlú náladu, no pri riedkej stolici nikdy nevykazoval známky bolesti. Taktiež zo strany lekára
podľavýmennéholístkaišlolenokonštatovanievyjadreniamatky,ktorýdôkazsiúčelovozabezpečilapre
odvolacie konanie. K čestným prehláseniam osôb predložených matkou k odvolaniu z radov jej rodiny

sú tieto identické po formálnej stránke, ako aj obsahovej a nasvedčujú písaniu zo strany matky, ktoré
boli následne podsunuté daným osobám, pričom skutočnosti v nich uvedené sa nezakladajú na pravde.
Maloletému dáva dostatočné množstvo jedla a neustále má k dispozícii fľašku s vodou, keď je sním,
nikdy neplače za matkou a nie je nervózny či plačlivý. Dal do pozornosti aj disproporcie výpovedí matky,
ktoré učinila na pojednávaní a názorov prezentovaných s patričnou prípravou v písomných prejavoch.

Matka vo vopred nepripravenej výpovedi na pojednávaní vypovedala inak ako v písomných podaniach.
Maloletému nerobí problém cestovať, má pohodlnú autosedačku a už počas spolužitia s matkou chodili
s autom na veľké vzdialenosti, ako je Budapešť, Martin, Banská Bystrica, v jeho byte má maloletý
kompletné vybavenie. Stretnutia s maloletým ho stoja veľa peňazí ohľadne pohonných hmôt a ceny
ubytovania v penzióne a tiež je mu ľúto, že v rámci momentálneho styku nemôže byť maloletý so
starými rodičmi, ktorí ho majú veľmi radi, no pre svoj vek a zdravotný stav jeho matky nie je možné

absolvovať tak dlhú cestu. Pokiaľ matka tvrdila, že nebol maloletý v noci bez nej, uvedené sa nezakladá
na pravde, keďže nie raz v spoločnej domácnosti zostala do rána pozerať televízor v obývacej izbe,
niekedy tam aj spala a on sa v noci sám staral o maloletého a tiež neustále zavádza súd rôznymi
výmyslami, že je neustále ospalý, slabý a určuje mu diagnózy namiesto lekárov, pričom mu nie je známe
ako by s uvedenými diagnózami, ktoré mu sama stanovila, vedel existovať, chodiť do práce a živiť

rodinu, pričom počas svojej kariéry zastával veľa vedúcich funkcií, bol aj prednostom okresného úradu,
viedol krízový štáb okresu, prijímal rôzne návštevy z Ministerstva vnútra SR. Bol u psychológa, keď
cítil potrebu a navštevoval psychiatrickú ambulanciu, aby riešil problém s depresiou, ktorej príčinou boli
v danom období krízové situácie v rámci ich spolužitia, ale jeho stav je teraz stabilizovaný, čo preukazuje
aj lekárske potvrdenie, avšak matka neustále rozoberá správu od psychológa, ktorý konštatoval, že

zle na neho pôsobilo bezdôvodné vyhodenie matkou z domu a následne matka odišla s maloletým zo
spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho nevidel dieťa 2,5 mesiaca. Matka potom prišla s príbuznými
a odniesla väčšinu vybavenia domu a na jeho ťarchu zostalo platenie hypotéky. Neustále rozoberá
vedľajšie účinky liekov, ktoré užíva a aj lekár sa vyjadril, že ich dobre toleruje, pričom aj matka užíva
lieky predpísané kardiológom a on na ňu neútočí. K ostatným tvrdeniam uviedol, že išlo o fabulácie

zo strany matky, pretože k maloletému sa vždy správal maximálne citlivo, ako aj voči jeho matke a na
vyhrotenej situácii pred rozvodom mala podiel aj matka rovnaký, ak nie väčší. V jeho prítomnosti nebola
matka nikdy submisívna, jej útoky boli smerované voči nemu často a z vypočítavosti, čoho dôkazom
je aj ňou predložená nahrávka, ktorá preukazuje len to, ako sa pri vzájomnej hádke vyjadril, čo je
v porovnaní s výrazmi matky len slabým slovom. Od počiatku matka vedela o jeho problémoch so

zažívacím traktom, a to chronickým zápalom žalúdka a dvanástnika, ktorého príčina nebola známa, ako
aj o jeho vyšetreniach na gastroenterológii s tým, že sa nenašla príčina potiaží, preto sa pokúšal zistiť,
či ťažkosti nie sú psychosomatického charakteru, teda že môže trpieť hypochondrickou poruchou, čo
sa nepotvrdilo ani nevyvrátilo. Taktiež nie je pravdou, že by mal styk upravený súdnym rozhodnutím
s maloletým v rozsahu 2 dní, keďže to spolu činí len 28 hodín, čo je 1 deň a 4 hodiny a z toho je 8

hodín spánku, pričom maloletý spáva poobede len 2 hodiny a nie 3, ako matka uvádza. Teda počas
spolužitia bol maloletý v noci bez matky veľakrát, keďže bola v inej izbe a on sa o syna staral, maloletý
má dostatočný vek, aby bol 1 noc počas 2 týždňov bez matky, vie sa o neho plnohodnotne postarať
a netrpí diagnózami stanovenými výlučne matkou a nie odborníkmi. Matka nemôže mať vedomosť, kedy
chodí on spať, keďže nežijú v spoločnej domácnosti, sedatíva užíva len v minimálnej dávke a nie je

malátny z nich, veľakrát maloletého utišoval a dával mu v noci piť mlieko a tiež sa nestará o neho len
matka, keďže on platí výživné a fyzicky sa o maloletého stará každú druhú nedeľu, pričom pre prevzatí
je maloletý spokojný, spoznáva ho, ako aj svoju sestru a teší sa na spoločné chvíle, ako aj hračky.
Trasa z B. do I. je pre maloletého bežnou vzdialenosťou, popieral, že by si aplikoval injekčne počas
jazdy Tramal, a to ani vo forme tabliet, v rozumnej miere môže použiť klímu, ktorá veľkej časti aj zdravej

populácie škodí, ale počas jazdy robí časté prestávky na občerstvenie. Ohľadne podozrievania matky, že
si neprenajíma izbu v penzióne ho nežiadala o uvedenie názvu penziónu a v prípade potreby vie o tom
predložiť doklad. Dňa 05.07.2022 mu dala sebavedomo a direktívne podmienku, kedy si maloletého
odovzdá a kedy nie, z čoho je zrejmé, že sa otca nebojí a v správe deklaruje svoju nadradenosť.
O maloletého sa stará tak, aby nemal z požitého jedla gastronomické problémy a matka sa vymýšľa

o zlom zdravotnom stave maloletého po styku s ním v snahe brániť tráveniu času s maloletým dlhší
čas. Výšku výživného stanovenú prvoinštančným súdom považoval za hraničnú, pričom vyššia suma by
ohrozila jeho existenciu a hlavne možnosť navštevovať maloletého, ktorému zabezpečuje od mesiacajúl všetko potrebné pri návšteve. Poukázal na nález ÚS ČR z 15. marca 2016 sp. zn. III.ÚS 2298/15
ohľadne úpravy styku rodiča s dieťaťom.

9. K doplnenému odvolaniu matky otec vo vyjadrení vyjadril podozrenie o jej duševnom zdraví vzhľadom
na snahu matky urobiť čokoľvek pre skrátenie jeho styku s maloletým, pričom ide o neustále vopred
plánované kroky sledujúce určitý cieľ tak, ako naplánovala vysťahovanie spoločného domu bez jeho
prítomnosti, vytvára priestor pre ďalšie klamstvá v dôsledku čoho prestala maloletému pribaľovať stravu
v rámci jeho realizovaného styku a z výmenného lístku je možné vyhodnotiť iba to, že ide o subjektívne

podanie matky a objektívne zistenia o negatívnom internom náleze, čím nie sú preukázané tvrdenia
matky. Tvrdil, že maloletý má počas styku, kedy je aj s jeho sestrou, nutrične vyrovnanú a energeticky
hodnotnú stravu a stavuje sa bežne ako deti v jeho veku, veľa sa hrá a poobede spí v izbe v penzióne,
počas stráveného času je spokojný a vyrovnaný. Na jednej strane matka uvádzala, že je normálne, ak
sa maloletý poraní alebo udrie, čo odôvodňuje tým, že žijú na dedine a majú dvor a na druhej strane
tvrdí opak, že maloletý sa nemôže poraniť, keď s ním trávi čas, pričom z vyhotovených fotografií vidí,

že sa s maloletým hrajú na detských ihriskách, a to aj v čase zlého počasia, kedy navštevujú vnútorné
ihriská pre malé deti, pričom maloletý sa pri hraní dňa 18.09.2022 neporanil, ale nechtom sa poranil pri
jedení kukuričnej chrumky na hornej pere, z čoho matka urobila nezmyselnú kauzu. Na fotografiách tiež
vidno doudierané celé nohy maloletého, čo matka neuvádzala a maloletý sa poranil, keď bol s matkou,
ale drobný škrabanec od nechta je už podľa nej veľká nezodpovednosť. Vyjadril pochybnosť o matkou

vyhotovených fotografiách nezobrazujúcich skutočné zvratky maloletého, keďže hmota na fotografii nie
je seknutá žalúdočnou kyselinou, maloletý celý deň pil ovocnú šťavu červenej farby, ktorú vo zvratkoch
nie je vidno, v údajných zvratkoch nie sú stopy po nohách maloletého, ani medzi maloletým a zvratkami,
pričom maloletý sa nemohol oddialiť od údajných zvratkov bez toho, aby zanechal stopy na podlahe
a tiež nie sú žiadne stopy po zvratkoch na oblečení maloletého, ani že by bol slabý a vysilený. Napriek

pripustenia opaku nie je nič neobvyklé, že deti mávajú žalúdočné problémy a matka len dokazuje
klamstvá o údajnom zlom zdravotnom stave maloletého po čase strávenom s ním, aj tvrdením, že údajný
zlý zdravotný stav môže byť prejavom stresu so styku s ním, pričom je nepochopiteľné, že by práve
tento kontakt mal byť príčinou toho, že maloletý mal hnačku, zvracal a dokonca, že by mal v dôsledku
toho teplotu.

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca popierala jeho tvrdenia, že mu bránila/bráni v styku, ktorý sa
nerealizoval len raz dňa 19.03.2022, a to z dôvodov na strane otca z finančných a zdravotných, pričom
otec neuviedol, v ktorom konkrétnom dni sa styk s maloletým nerealizoval z dôvodov na jej strane, keďže
tomutaknebolo,atedapreukázateľnenehovorípravdu,maloletýsasotcomstretávakaždýdruhývíkend

v sobotu aj v nedeľu alebo jeden celý deň podľa vlastného výberu a k presťahovaniu došlo len kvôli
otcovi a jeho správaniu. Zotrvávala na tom, že maloletý zvracal celú noc a mal hnačky dňa 18.09.2022,
po dni strávenom s otcom, pričom boli prítomní aj jej rodičia, maloletého nemohla nechať v ovracanom
oblečení a strava, ktorú mu otec podáva je nevhodná, keďže to vie posúdiť, nakoľko 7 rokov bola
svedkom podávania stravy otcovej dcére H., počas času, ktorý trávila v ich domácnosti, čo predstavovali

polotovary, vyprážané mäso a syr a množstvo čipsov, pričom otec by si mal naštudovať vhodné jedlá
pre maloletého. Popierala tvrdenia otca, že si maloletý na ňu nespomenie, keďže slovo „mama“ opakuje
celý deň. Odmietala tvrdenia otca o jej nejakých praktikách, o zavádzaní súdu a o vopred niečom
naplánovanom, že by dom zostal neobývateľný a fotografiami preukázala, ktoré veci odniesla, ako aj
stav domu. Taktiež nie je pravda, že otcovi stanovuje diagnózy, ktoré sú popísané v nálezoch psychiatra

a psychológa, predložené v konaní samotným otcom a aj z jeho vyjadrenia vidieť jeho povahové rysy
a charakter odzrkadľujúce diagnózy stanovené psychiatrom a psychológom. Ona neužíva žiadne lieky,
ide o výmysel otca a v trestnom konaní zbavila lekárku mlčanlivosti, keďže žiadne lieky od nikoho
dlhodobo neberie a ani kardiológ jej nikdy žiadne lieky nepredpísal. Jediná jej aktuálna diagnóza je
post traumatická stresová porucha, ktorú nadobudla s otca a zo života s ním. Poukázala na začaté

trestné stíhanie dňa 01.05.2022 pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom uznesením zo
dňa 20.09.2022 bol do trestného konania pribratý znalec a ona sa podrobila výsluchu vyšetrovateľkami
a vyšetreniam u znalkyni, ktorá sa pred vyšetrovateľkou vyjadrila o post traumatickej stresovej poruche.

11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na tom, že všetky stretnutia s maloletým prebehli

bezproblémovo, naposledy dňa 16.10.2022, kedy mal opäť maloletý zabezpečenú izbu v penzióne, kde
si pospal, v izbe sa aj naobedoval a následne sa hral so svojou sestrou, na záver trávili prechádzku, teda
mal plnohodnotný deň a nevznikla žiadna situácia, s ktorou by si nevedel poradiť. Maloletý neprejavuje
žiaden stres a nerozlišuje, či je s ním, alebo s matkou. Netvrdil, že mu matka bráni v styku tým, žeby mu maloletého neodovzdala v zmysle rodičovskej dohody, ale vyvíja kroky a fabuluje vo svojich
vyjadreniach, aby nemohol vziať maloletého do svojho bytu a byť s ním od soboty do nedele, a keď
vyjadril požiadavku na dlhší čas s maloletým, mu navrhla, aby jeho čas sa skrátil z 8 hodín na 4 za 2

týždne. Opätovne tvrdil, že matka celý incident maloletého s údajnými zvratkami umelo zinscenovala
a nepozná akú stravu maloletému podáva ani to, akú stravu dával svojej dcére vo veku, v ktorom
je maloletý, keďže sa vtedy ešte ani nepoznali. Popieral taktiež nevhodnú stravu poskytovanú ním
jeho dcére H., keďže jej varieval rozmanitú stravu, vie variť rozmanité jedlá a taktiež strava podávaná
maloletému nemôže zapríčiniť zdravotné ťažkosti dieťaťa. Objektívny nález lekára je vždy negatívny

a potvrdzuje zdravý zdravotný stav maloletého po odovzdaní matke. Ak by mal maloletý vážne zdravotné
problémy,takbysamaliurobiťodberykrviavýtery,preúčelykultivácieazisteniadruhuinfekcie.Maloletý
je počas času s ním spokojný a šťastný, čo dokazujú aj fotografie a videonahrávky a ďalšie tvrdenia
matky považoval za nepodložené nepravdy. Tiež poukázal na to, že matka užívala lieky na riedenie krvi
po diagnostikovaní trombofílie.

12. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na vykreslenie jeho osoby ako dokonalého otca
a partnera, avšak v dôsledku jeho osoby museli ujsť do krízového centra, pričom maloletý mal vtedy
len 11 mesiacov a klamstvá otca boli preukázané viackrát počas súdnych pojednávaní. Naďalej tvrdila,
že maloletý nie je zvyknutý byť len s otcom, ktorý na vlastné oči videl, ako maloletý po stretnutí s ním
vracia a je mu zle. Otcom uvádzaná trombofília počas tehotenstva nemá súvis s konaním, pričom práve

otec užíva lieky vydané na predpis od rôznych lekárov vrátane antidepresív, antipsychotík a sedatív od
psychiatra majúce podľa vlastného vyjadrenia otca tlmiaci účinok a obmedzujú ho v práci a tiež nakúpil
veľké množstvo voľno predajných liekov, ktoré mu niekto nekontroluje. Maloletý mal po stretnutí s otcom
dňa 16.10.2022 obuté tenisky, s ktorými sa tiež vrátil po stretnutí s otcom, teda nebolo nutné, aby otec
tenisky kupoval a tie si aj ponechal a strava, ktorú mu otec podáva je nevhodná, pričom dôvodom ich

hádok bola tiež strava podávaná dcére otca z prvého vzťahu, kedy otec varil len, keď nemal depresie
a boli to výlučne polotovary, pretože nič iné variť nevie. Dieťa otca z prvého vzťahu nie je dôkazom
skutočnosti, že je dobrý otec, pričom dcéru nemá otec zverenú do výchovy a nie je morálnym vzorom
pre svoje deti.

13. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na osočovanie z jej strany z neprávd a vykresľovanie
jeho osoby ako tyrana a nezodpovedného človeka, pričom súd si z reakcií vie vyhodnotiť, kto je v
postavení útočníka a kto sa bráni útokom, nemá záujem predlžovať konanie a odďaľovať rozhodnutie.

14. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na typický obsah jeho podania so snahou dosiahnuť

ľútosť nad ním, styk s maloletým prebieha ako doteraz, otec ústnu neformálnu rodičovskú dohodu
dodržiava a pre maloletého chodí načas a včas ho prinesie aj naspäť, pričom posledné 2 mesiace nemal
zažívacie ťažkosti, ale od otca sa vracia nadmieru unavený a pýta si jedlo, ktoré nemá v dosahu, ale vie
si ho už vypýtať a ukázať čo chce a naďalej má po styku nekľudnú noc, budí sa a vykrikuje.

15. Následne matka doručila znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní vednom vo veci trestného
činu týrania blízkej a zverenej osoby znalkyňou PhDr. Zuzanou Bielikovou, v ktorom matka odpovedala
na otázky vyšetrovateľky, z ktorého dôvodu trvala na potrebe vykonania znaleckého dokazovania, aby
boli pri určení styku eliminované možné bezpečnostné riziká a poskytnutá zvýšená ochrana maloletému.
Ďalej matka doručila dodatok znaleckých posudkov k znaleckému posudku č. 94/2022, č. 1/2023

a znalecký psychiatrický posudok č. 2/2023 vyhotovené v trestnom konaní, z ktorých vyplýva, že je
pravdovravná a trpí post traumatickou stresovou poruchou, vzhľadom na závery znaleckých posudkov
bude voči otcovi vznesené obvinenie. Vzhľadom na dlhšie časové obdobie a vzdialenosť od otca nie je
schopná mu vzhľadom na post traumatickú stresovú poruchu odovzdávať, preto je preberané starým
otcom z jej strany, keďže nie je v stave sa s otcom maloletého stretnúť osamote pre neustály strach

a považuje sa za obeť trestného činu. Ďalej uviedla, že styk otca s maloletým prebieha pravidelne tak,
ako bolo dohodnuté každú nepárnu nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod., kedy otec chodí pre maloletého
s niekým, a to väčšinou s 13 ročnou dcérou H., párkrát so svojim otcom a raz zo svojou matkou, ale
o dieťa sa nikdy sám nestará a maloletý je po styku s ním umrnčaný, vyhľadáva jedlo a noc po styku má
vždy nepokojnú, stáva sa, že aj niekoľko dní po styku je maloletý nepokojný, a po necelom dni strávenom

s otcom viackrát vracal a mal hnačky, prečo musela vyhľadať lekársku pomoc. Tiež doručila uznesenie
vyšetrovateľa PZ o začatí trestného stíhania otca maloletého ako obvineného z trestného činu týrania
blízkej a zverenej osoby.16. Vo vyjadrení zo dňa 20.03.2024 navrhla prenesenie príslušnosti z Okresného súdu Levice na
Okresný súd Martin, nakoľko má maloletý 2 roky s trvalým pobytom v obci B., trvala na vykonaní
znaleckého dokazovania, maloletý nikdy a nikde neprespával bez nej, vždy spali iba doma s výnimkou

núteného bývania v bezpečnom ženskom dome. Poukázala na dobu uplynutú od vydania napadnutého
rozsudku, pričom maloletý je vo veku, kedy vie vyjadriť svoj názor, v ktorom smere nebolo vykonané
žiadne dokazovania, preto skutkový stav už neobstojí a navrhla zabezpečiť vykonanie dokazovania
výsluchom maloletého, ktorý má 3 roky a 3 mesiace. Styk otcom s maloletým sa uskutočňuje každú
nepárnu nedeľu od 10,00 do 18,00 hod. no nie je bezproblémový, keďže maloletý plače a vyjadruje

nevôľu ísť z domu a po styku uteká za ňou.

17. Na základe odvolania matky vo veci rozhodol Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací a rozsudkom
sp. zn. 13CoP/80/2023 zo dňa 26.03.2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V.
a VII. potvrdil, odvolanie matky proti výroku IV. odmietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku V., týkajúce sa úpravy styku
otca s maloletým, skutkovo aj právne správne, nevidel dôvod pre vyslovenie pochybností o nesprávnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to aj napriek viacerým písomným vyjadreniam matky v rámci
odvolacieho konania, pričom matka v odvolaní uvádzala potrebu vykonania znaleckého dokazovania vo

veci skúmania osobnosti otca znalcom z odboru psychológie alebo psychiatrie s akcentom na poruchy
osobnosti a jej prejavy, majúce vplyv na bezpečie maloletého pri dvojdňovom styku s prespatím u otca
a tiež zisťovanie tendencií ku klamstvu, ktorú námietku matky na doplnenie dokazovania nepovažoval
za dôvodne uplatnenú, dokazovanie by predĺžilo konanie a aj z ďalších dôkazov bolo zrejmé, že v čase
realizácie styku je otec spôsobilý riadnej starostlivosti o maloletého. Tiež odvolací súd poukázal, že

pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. K matkou tvrdenej pochybnosti o bezpečie
a zdravie maloletého dodal, že by zrejme pri tvrdeniach o nepriaznivom psychickom zdravotnom stave
otca nebola súhlasila ani so stretávaním sa v rozsahu niekoľkých hodín v nedeľu, ako bolo dohodnuté
medzi účastníkmi konania v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, pričom neboli preukázané
obavy matky o nespôsobilosti otca zabezpečiť starostlivosť o maloletého počas styku, tieto zostali iba

v rovine subjektívnych tvrdení, bez predloženia relevantného dôkazu. Ani prebiehajúce trestné konanie
vo veci trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby nepovažoval za dôvod pre elimináciu práva otca
podieľať sa na starostlivosti o maloleté dieťa iba v rámci úpravy styku, keďže dané konanie sa týkalo
výlučne osoby matky. Za účelový považoval aj postoj matky tvrdiacej posttraumatickú stresovú poruchu
spôsobenú konaním otca voči jej osobe, keďže dané konanie na strane matky doteraz nebolo, matka

neuvádzala skutočnosti, že nemôže dieťa otcovi osobne odovzdávať.

19. Proti predmetnému rozsudku odvolaciemu súdu podala matka dovolanie a Najvyšší súd SR
uznesením sp. zn. 1CdoR/7/2024 zo dňa 25.09.2024 výrok I. rozsudku Krajského súdu v Trnave,
ktorým potvrdil V. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, zrušil a vec mu v danom rozsahu vrátil na

ďalšie konanie. Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu nevysporiadanie sa s návrhmi matky ohľadne
doplnenia dokazovania výsluchom maloletého (bod 16. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), resp.
zabezpečiť vykonanie práv dieťaťa vyjadriť svoj názor na styk s otcom s ohľadom na vek dieťaťa a jeho
vyspelosť, tiež dôkaz znalcom z odboru detskej psychológie (ktoré navrhla v odvolaní pod písmenom
C bod 26) a nevysporiadanie sa s jej návrhom na prenesenie miestnej príslušnosti z Okresného súdu

Levice na Okresný súd Martin, resp. z odvolacieho súdu Krajského súdu v Trnave na Krajský súd v Žiline
z dôvodu, že maloletý má už vyše 2 rokov trvalý pobyt v obci B., v okrese Martin. Keďže odvolací súd
osobitne na dané špecifické argumenty nereagoval a išlo o mimosporové konanie, z ktorého vyplýva
povinnosť odvolacieho súdu vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, mal odvolací súd uviesť minimálne dôvody, prečo navrhované dokazovanie

nevykonáatiežreagovaťnanávrhmatkyz20.03.2024,označenýako„Vyjadrenieanávrhnaprenesenie
príslušnosti“. Odvolací súd však žiadnym spôsobom nevyhodnotil skutkové tvrdenia matky ohľadom
zdravotného stavu dieťaťa vyplývajúceho po styku s otcom (tie, ktoré vyplývali z podaní matky v rámci
odvolacieho konania), ktoré spôsobujú nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia v podstatných
argumentoch matky, a ktoré pre ňu zostali otvorené a spôsobujú porušenie práva na spravodlivý proces.

Preto dovolací súd ustálil, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí závažnou procesnou vadou a úlohou
odvolacieho súdu bolo opätovne odvolanie matky prejednať, vysporiadať sa s jej návrhmi na vykonanie
dokazovania a návrhom na prenesenie príslušnosti. Pokiaľ išlo o návrh matky na doplnenie dokazovania
znalcom z odboru psychológia alebo psychiatria na preskúmanie osobnosti otca dieťaťa, dovolací súdvysvetlenie dôvodov, prečo takéto znalecké dokazovanie nie je potrebné v bode 30. až 34. odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu považoval za dostatočné.

20. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP] po zistení, že odvolanie podala
včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch V. a VII. podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil
a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci rozhodoval Okresný súd Levice o rozvode
manželstva rodičov maloletého dieťaťa rozsudkom č. k. 10P/176/2021 – 428 zo dňa 16.06.2022, v ktorej

časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť, ako aj výrok o zverení maloletého do
starostlivosti matky, či zastupovaní a spravovaní majetku dieťaťa, pričom odvolaním bol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o vyživovacej povinnosti otca, v ktorej časti bolo však
odvolanie matky odmietnuté a predmetom prieskumu odvolacieho konania bola úprava styku otca
s maloletým v zmysle výroku V. ako aj závislý výrok o trovách konania (VII. výrok).

23.Jenesporné,ževpriebehukonanianasúdeprevejinštanciematkanávrhynadoplneniedokazovania
znalcom z odboru pedopsychológia nenavrhovala, pretože aj na poslednom pojednávaní návrhy na
doplneniedokazovaniaúčastnícikonanianemali.Včaserozhodovaniasúduprvejinštanciemalmaloletý
1,5 roka a v čase rozhodovania odvolacieho súdu bol vo veku približne cca 3,5 roka.

24. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodnutia odvolacieho súdu uplynula doba takmer 2 rokov,
pričom odvolací súd považoval skutočný stav zistený súdom prvej inštancie ku dňu jeho rozhodnutia za
dostatočne zistený a ustálený a vzhliadol v konaní matky jednoznačne jej účelovosť ohľadne práva otca
na realizáciu styku s dieťaťom. Odvolací súd vzhľadom na vek dieťaťa, skutkové a právne argumenty

prenesené matkou v odvolaní, nepovažoval znalecké dokazovanie na posúdenie osobnosti otca za
relevantné.

25. Aktuálne je nesporné, že matka s maloletým naďalej býva v obci B., ktorá predstavuje pomerne
veľkú vzdialenosť od bydliska otca, k zmene bydliska dieťaťa došlo rozhodnutím matky, ktorá sa od

otca s dieťaťom odsťahovala a vychádzajúc z doteraz zistených skutočností je nepochybné, že úprava
styku otca s dieťaťom je naďalej sporná, čoho dôkazom je aj návrh otca na nariadenie neodkladného
oparenia podaný v priebehu odvolacieho konania, v ktorom návrhu otec poukázal na znemožnenie styku
s dieťaťom zo strany matky po doručení uznesenia Najvyššieho súdu SR.

26. Odvolací súd má za to, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynula doba cca 2,5 roka, počas
ktorej došlo k zmene okolností významných pre prejednávanú vec, čoho dôkazom sú tvrdenia matky
uvádzané v odvolaní, ale aj v dovolaní, týkajúce sa najmä zdravotného stavu dieťaťa, ktorý má údajne
maloletý zhoršený po styku s otcom, v odmietaní styku s otcom zo strany maloletého a v jeho zhoršenom
psychickom stave po styku s otcom.

27. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

28. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

29. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

30. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

31. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.32. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

33. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

34. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom

dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci

konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

35. Podľa čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú.

36. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje
najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa

dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu
dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej
integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu

viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

37. Pri úprave styku dieťaťa s rodičom súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a prihliada na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia,
pričom zároveň rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na
udržovanie pravidelného osobného styku nielen s matkou, ale aj s otcom, ktorému nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. V záujme zachovania zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné udržiavať
styk s otcom, zachovať a upevniť citové väzby s otcom tak, aby dieťa malo pozitívny mužský vzor pri

ďalšom fyzickom i psychickom vývoji. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa ale nemožno
nadraďovať spôsob fungovania vzťahov jeho rodičov.

38. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, ktorá musí byť

v záujme maloletého dieťaťa. Súd je povinný pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa. Je potrebné zohľadniť nielen právo rodiča, ktorému
nebolo dieťa zverené do výchovy, ale aj právo dieťaťa stretávať sa s týmto rodičom. Teda v prípade
potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší záujem dieťaťa (čl.
9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené

od rodiča má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi
rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom (čl. 9 ods. 3).

39. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
pre rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť

to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu /§ 120ods. 1 O.s.p./, a nie účastníkov konania. Princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi je v
spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia umožňujúce sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa
jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Do obsahu tohto základného práva nepatrí právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdu ním navrhnutých dôkazov /napr. I. ÚS 75/96,1.ÚS
64/97,1.ÚS 98/97/.

40. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru nepatrí právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov /II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03/.

41. Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto
vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať
len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania (pozri § 32 CMP), ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp.
vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci,
ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Nie je však vylúčené, aby si súd osvojil (fakultatívne)

zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti o ich pravdivosti, a
zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ustanovenie § 37 CMP predstavuje špeciálnu
úpravu vo vzťahu k § 186 ods. 2 CSP, ktoré sa pre oblasť mimosporových konaní neuplatní. Všeobecný
súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej
zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré

nemôže závisieť od vôle účastníkov konania (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003, sp.
zn. IV. ÚS 78/03). 19. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má
preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie
žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej
patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená

to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskejrepubliky(nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS168/2019z21.novembra
2019, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2019).

42. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom je potrebné pri

rozhodovaní súdom zohľadniť viaceré kritériá, a to najmä existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a
jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných
väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie
dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby,
prianie dieťaťa [porov. 52 a nasl. Všeobecného komentára č. 14 Výboru pre práva dieťaťa č. 14 z 29. 5.

2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepšie záujmy boli prvoradým hľadiskom (General comment No.
14 on the right of the child to have his or her best interests taken as primary consideration), 2003, CRC/C/
GC/14; k tomu porov. aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].

43. Od posledného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým uplynul pomerne dlhý časový úsek,

ktorý privodil zmenu skutočného stavu a túto podstatnú zmenu skutočného stavu v rodine maloletého
je potrebné reflektovať pri rozhodovaní vo veci samej. Zmena skutočného stavu vyplýva predovšetkým
ztvrdenímatkyuvádzanýchvodvolaní,aleajvdovolaníatonajmäspoukazomnatvrdeniaozhoršenom
zdravotnom stave po styku s otcom, v odmietaní maloletého otcom, čo si vyžaduje dôkladné a riadne
dokazovanie za účelom overenia pravdivosti matkiných tvrdení a riadneho zistenia skutočného stavu,

ktorý tak ako ho ustálil a zistil súd prvej inštancie nateraz neobstojí, preto bude potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie ohľadne posúdenia rozsahu a spôsobu styku otca s maloletým, pričom nemožno vylúčiť
ani znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie, či prípadné zisťovanie názoru maloletého cestou
kolízneho opatrovníka, eventuálne súdom. Tiež bude potrebné zistiť či sú tvrdenia matky uvádzané na
ťarchu otca o nevhodnosti stravy, či nevhodne zvoleného programu pravdivé.

44. Pretože skutočný stav tak ako ho zistil súd prvej inštancie neobstojí, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa §
389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

45. Úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom na zásadnú zmenu skutočného stavu, ktorá vyvolala
potrebu riadneho dokazovania presahuje ho rámec dokazovania pred odvolacím súdom, bude vykonať
dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, a to najmä posúdenia okolností majúcich vplyv
na realizáciu styku otca s maloletým, výsluchom účastníkov konania overiť pravdivosť tvrdení matkyo údajných zdravotných problémoch maloletého po styku s otcom, dôvody týchto problémov a zistiť,
či dochádza skutočne k odmietaniu maloletého otcom, ako aj dôvody vedúce k tomuto údajnému
odmietaniu. Za uvedeným účelom súd prvej inštancie doplní dokazovanie, a to prípadne aj znaleckým

dokazovaním z odboru pedopsychológie, prípadne doplní dokazovanie zisťovaním názoru maloletého,
výsluchom navrhnutých svedkov či ďalšími dôkazmi relevantnými pre posúdenie danej veci.

46. Súd prvej inštancie posúdi tiež návrh matky na prenesenie príslušnosť, pričom poukazuje na zásadu
perpetuatio fori (ak je miestna príslušnosť súdu raz určená), podľa ktorej súd zostáva aj naďalej miestne

príslušným, a to aj v prípade, ak by došlo k zmene podmienok (k zmene bydliska maloletého). Civilný
mimosporový poriadok v danom prípade pripúšťa výnimku zo zásady o trvaní príslušnosti v zmysle §
36 ods. 2 CSP, postupom podľa § 112 ods. 2 CMP, pri ,,zákonnej zmene okolností“, podľa ktorých sa
posudzuje príslušnosť, keď príslušný súd môže preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme
maloletého. Inštitút prenesenia príslušnosti na iný súd podľa § 112 ods. 2 CMP je však fakultatívnym
inštitútom (arg.: "..môže súd preniesť.."), a teda nevyužitie tohto inštitútu neznamená porušenie práva

na zákonného sudcu.

47. Na záver odvolací súd dodáva, že rodičovský vzťah je jedným z najdôležitejších spoločenských
vzťahov, ktorý formuje osobnosť dieťaťa. Akákoľvek deformácia tohto vzťahu v mladom veku dieťaťa
je následne len ťažko reparovateľná, navyše, je sprevádzaná s vážne negatívnym dopadom na život

dieťaťa. Rodičia musia vzájomne spolupracovať pri výchove dieťaťa a akékoľvek odmietanie spolupráce
či dokonca manipulácia dieťaťa musí byť nevyhnutne vnímaná ako závažný nedostatok vo výchove
rodiča, ktorý nie je možné zvrátiť slovným vyjadrovaním o sledovaním najlepšieho prospechu dieťaťa.
Tiež považuje za potrebné adresovať rodičom, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo
vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k obnoveniu narušených

väzieb medzi maloletým dieťaťom a oboma rodičmi. Záujem nielen maloletého dieťaťa, ktorý by mali
obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc
si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek
súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie
súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedený záver vyplýva aj

z uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Aj z ustálenej judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch
rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k
osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života musí byť
riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť

tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí byť vždy záujem dieťaťa
(čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť
vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa)

48. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).