Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122202958
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6122202958.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátuJUDr.IvanyNeviďanskejaMgr.JanyBrídzikovejvsporežalobcu:Fintex,s.r.o.,sosídlomSadova
14, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 572 535, právne zastúpený: JUDr. Martin Čeman, advokát, so
sídlom Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Faurecia Automotive Slovakia s.r.o.,
so sídlom Panónska cesta 9, 851 04 Bratislava, IČO: 50 170 074, právne zastúpený: JUDr. Martin

Fritz, advokát, so sídlom Podjavorinskej 4, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 480 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-58Cb/12/2022 - 115 zo dňa
17.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-58Cb/12/2022 - 115 zo dňa
17.10.2023 v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
B5-58Cb/12/2022-115zodňa17.10.2023(ďalejlenako„napadnutéuznesenie“)konaniezastavil(výrok
I.) a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, ods. 2 a § 256
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca pred otvorením
pojednávania zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný po začatí konania dňa

09.03.2022 uhradil sumu 480 eur, ďalej vyčíslené úroky z omeškania vo výške 30,30 eura a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a navrhol konanie zastaviť. Na
základe uvedeného súd prvej inštancie konanie zastavil, pričom súhlas žalovaného nebol potrebný,
keďže nešlo o prípad uvedený v § 146 ods. 1 a 2 CSP. O náhrade trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s tým, že bol povinný skúmať, ktorá zo strán sporu zavinila
zastavenie konania. Uviedol, že žalovaný po začatí konania zaplatil žalovanú pohľadávku, a teda nesie

zodpovednosť na zastavení konania, a preto žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu žalovaný podal dňa 23.11.2023 včas odvolanie v časti o výroku o náhrade
trov konania (výrok II.) a navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zmenil tak, že neprizná nárok na náhradu trov konania žiadnej procesnej strane.

Žalovaný v odvolaní namietal, že nie je pravdou, že výlučne on zavinil zastavenie konania. Mal za to,
že v predmetnom konaní nemohol spraviť nič viac, ako až po predložení dôkazov zo strany žalobcuv jeho reakcii na odpor žalovaného, istinu a úroky z omeškania bezodkladne uhradiť. Poukazoval na
to, že žalobca v rámci upomínacieho konania dosiahol vydanie platobného rozkazu len na základe
jediného listinného dôkazu - faktúry č. 4200450 vystavenej dňa 11.05.2020 (ďalej tiež len ako „faktúra“)

a predžalobná výzva bola len zhrnutím informácií z faktúry. Upriamil pozornosť súdu na to, že žalobca
je platcom DPH, avšak nepovažoval za vhodné v žalobe uviesť, či danú faktúru eviduje alebo neeviduje
v kontrolnom výkaze. Žalovaný uviedol, že až po podaní odporu sa z vyjadrenia žalobcu k odporu stali
zrejmými skutočnosti, ktoré ho viedli k bezodkladnému uhradeniu žalovanej sumy vrátane príslušenstva.
Na základe úhrady v časti istiny žalobca vzal žalobu späť v časti žalovanej istiny a následne žalovaný

uhradil aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. K
späťvzatiu žaloby v celom rozsahu došlo až na pojednávaní dňa 17.10.2023. Vzhľadom na procesný
priebeh mal žalovaný za to, že ani jednej zo strán nepatria trovy konania.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 01.02.2024 a poukazoval na skutočnosť,
žežalovanýžalobcovipredmetnúfaktúrunevrátilaprevzalajtovartoutofaktúrouvyúčtovaný.Zadodaný

tovar však nezaplatil, a to napriek niekoľkým emailovým výzvam a predžalobnej výzve, ktorá mala slúžiť
na vyhnutie sa súdnemu sporu a ktorú žalovaný ignoroval a zapríčinil tým podanie žaloby (návrhu na
vydanie platobného rozkazu) na súd. Žalobca tiež poukazoval na emailovú komunikáciu ním priloženú
k vyjadreniu k odporu s tým, že viacero zamestnancov žalovaného potvrdilo dodanie tovaru ako aj to,
že faktúru mali k dispozícii, a teda žalovaný nepravdivými informáciami, na ktorých bol postavený jeho

odpor zapríčinil ďalší úkon v konaní, ako aj samotné pokračovanie v riadnom súdom konaní. Žalobca
zdôrazňoval, že žalovaný mal po celý čas predmetnú emailovú komunikáciu, nakoľko v konečnom
dôsledku komunikovali jeho zamestnanci so zamestnancami žalobcu, a teda nie je pravdou, že až po
podaní odporu sa tieto informácie dostali k žalovanému. Žalobca tiež poukazoval na to, že žalovaný mu
uhradil žalovanú istinu dňa 10.03.2023, ale úroky z omeškania až dňa 31.08.2023, pričom zostávala

neuhradená paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a preto bolo namieste
vytýčenie pojednávania, kde mu pred jeho otvorením žalovaný uhradil aj predmetnú paušálnu náhradu,
a teda následne žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu. S poukazom na uvedené mal žalobca za
to, že žaloba bola podaná dôvodne a práve žalovaný svojím konaním a procesným postupom zavinil,
že žaloba bola v celom rozsahu vzatá späť až na pojednávaní dňa 17.10.2023. Späťvzatie žaloby

bolo zapríčinené žalovaným a aj samotná výška trov konania bola zapríčinená prístupom žalovaného k
plneniu jeho zákonných povinností ako dlžníka. Žalobca navrhoval odvolanie žalovaného zamietnuť a
žalobcovi priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané

oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§359a§362ods.1prvávetaCSP),viazanýdôvodmi
odvolania (§ 380 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je v napadnutej časti potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že podaním doručeným súdu dňa 23.06.2022 žalobca
vzal žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 480 eur z dôvodu, že žalovaný po

začatí konania, dňa 10.03.2022, žalobcovi žalovanú istinu uhradil. Žalobca zároveň zotrval na žalobe
v zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky. Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2023, pred jeho otvorením, zobral žalobca
žalobu späť v celom zostávajúcom rozsahu z dôvodu, že pred otvorením pojednávania došlo zo
strany žalovaného k úhrade celého príslušenstva. Napadnutým uznesením následne súd prvej inštancie

konanie zastavil a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania 100 % s poukazom
na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný zaplatil žalovanú pohľadávku žalobcovi po začatí
konania, čím zavinil zastavenie predmetného konania.11. K odvolacej námietke žalovaného, že konanie nebolo zastavené výlučne jeho zavinením, nakoľko
až po oboznámení sa s dôkazmi predloženými žalobcom k vyjadreniu k odporu mu boli ozrejmené
okolnosti, na základe ktorých pristúpil k úhrade žalovanej pohľadávky, odvolací súd uvádza, že z obsahu

spisu mal preukázané, že žalovaný žalobcovi plnil žalovanú istinu dňa 10.03.2022 (č.l. 88), ako aj
príslušenstvo (zápisnica z pojednávania konaného dňa 17.10.2023) po podaní žaloby na súd dňa
31.12.2021. Z obsahu súdneho spisu, zároveň vyplynulo, že žalovaný a žalobca (resp. ich zamestnanci)
o spornej faktúre, ktorej zaplatenie bolo predmetom tohto konania vzájomne komunikovali ešte pred
začatím konania minimálne v emailovej komunikácii zo dňa 17.02.2021 (č.l. 39 s. spisu) a tiež zo dňa

03.12.2021 a 19.12.2021 (č.l. 42 s. spisu) a žalobca tiež žalovaného pred začatím konania listom zo
dňa 19.10.2021 (č.l. 9 s. spisu) vyzval na úhradu predmetnej faktúry. Žalobca k vyjadreniu k odporu
predložil ako listinné dôkazy práve vzájomnú, a teda aj žalovanému známu, emailovú komunikáciu
medzi stranami sporu ohľadom žalobou uplatneného nároku. Zo žalobcom predložených dôkazov tak
bez rozumných pochybností vyplynulo, že žalovaný mal o spornej faktúre vedomosť aj pred začatím
predmetného konania, jeho zamestnanci so zamestnancami žalobcu k nej viedli pomerne rozsiahlu

elektronickú komunikáciu, a teda nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že až z vyjadrenia žalobcu k
odporu a jeho príloh sa pre neho stali zrejmými skutočnosti, ktoré viedli k úhrade žalovanej pohľadávky.
Z procesného hľadiska, tak nebolo v konaní preukázané ani čiastočné zavinenie žalobcu na zastavení
predmetného konania.

Odvolací súd ďalej uvádza, že pri posúdení podaného odvolania, viazaný odvolacími dôvodmi,
nevzhliadol ani dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania, ktorá prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Existenciu

dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov
konania. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter. Odvolací súd je názoru, že v danom prípade nebolo zo strany
žalovaného preukázané, že by sa mohlo jednať o výnimočný prípad, v ktorom by boli dané dôvody
hodné osobitného zreteľa vedúce k nepriznaniu náhrady trov konania žalobcovi, nakoľko z obsahu

súdneho spisu nevyplynula opodstatnenosť a dôvodnosť žalovaným v odvolaní tvrdených argumentov a
žalovaný zároveň neuviedol žiadne špecifické alebo osobitné dôvody, ktoré by mohli byť považované za
výnimočný prípad a okolnosti odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP a odklon od aplikácie zásady zavinenia
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v predmetnom spore.

V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov
konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky
náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska

zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa
domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo
zastavené. Súd je pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania teda povinný skúmať dôvod, pre
ktorý bola žaloba vzatá späť.

V danom prípade mal odvolací súd preukázané, pričom ani nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný
po podaní žaloby na súd dňa 31.12.2021 zaplatil žalobcovi celú žalovanú istinu v sume 480 eur, a to dňa
10.03.2022, následne zaplatil úroky z omeškania a pred otvorením pojednávania vo veci dňa 17.10.2023
zaplatil žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žaloba bola na

súd podaná dňa 31.12.2021. S poukazom na uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na okolnosti daného
prípadu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný
zavinil zastavenie konania, keď po podaní žaloby žalobcom na súd sa v relevantnom rozsahu zachoval
v zmysle žalobnej požiadavky a zaplatil žalobcovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom v celej výške.
Vychádzajúc z uvedeného žalobcovi vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému v

zmysle § 256 ods. 1 CSP. Odvolací súd tak odvolaciu námietku žalovaného posúdil ako nedôvodnú.12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) ako vecne správne v zmysle § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v
celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením.

14. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).