Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724204043
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1724204043.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa
matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., zastúpená splnomocnencom: JUDr.
František Gutek, advokát so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava, a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX,

trvale bytom G. H. XXX/XX, E. I. E., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Mária Čechová, advokát so
sídlom Slnečná 38/A, Slovenský Grob, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 52P/264/2024 – 48 zo dňa 16.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá,
§ 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) a § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým,

že nebola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného otcom.

3. V odôvodnení uviedol, že otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu
dňa 19.11.2024 domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 12P/196/2022-66 zo dňa
26.01.2023 tak, že otec má byť oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od piatku od
15:30 hod. do nedele do 18:00 hod., každý párny týždeň od utorka od 15.30 hod. do stredy do 08:00,

každý párny rok počas vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠ SR v čase od 23.12 od 15:30
hod. do 24.12. do 10:00 hod. a v čase od 26.12. od 10:00 hod. do 27.12 do 19:00 hod., určenia, že
miestom odovzdania a prevzatia počas školského roka je predškolské alebo školské zariadenie, ktoré
maloletá v tom čase navštevuje, pričom počas prázdnin je miestom odovzdania bydlisko rodiča, ktorý
odovzdáva dieťa druhému rodičovi. Otec sa ďalej domáhal určenia, že matka je povinná maloletú na
styk pripraviť a v prípade zmarenia termínu styku poskytnúť otcovi náhradný termín, zároveň je povinná

zabezpečiť videohovor maloletej s otcom každý nepárny týždeň v pondelok od 17:00 hod. do 17:30
hod. a stredu od 17:00 hod. do 17:30 hod, každý párny týždeň v utorok od 17:00 hod. do 17:30 hod.
a štvrtok od 17:00 hod. do 17:30 hod. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti matke informovať otca
prostredníctvom e-mailu o všetkých podstatných záležitostiach ohľadom maloletej každý druhý týždeň
v mesiaci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že maloletú nevidel už takmer
60 dní, v dôsledku čoho hrozí nezvratné poškodenie vzťahu medzi ním a maloletou a obáva sa, že stratí

voči otcovi akúkoľvek citovú väzbu, čo nenávratne poškodí jej psychiku. Kolízny opatrovník uviedol, že
maloletá u otca prespala v priebehu víkendu 29.11. až 30.11.2024. Prvýkrát maloletá prespala u otcapočas víkendu 14.09. - 15.09. 2024. Obaja rodičia spolu s maloletou navštevujú CDR Pezinok na
základe nariadeného výchovného opatrenia, ďalší termín majú naplánovaný na 16.12.2024, kde sa majú
dohodnúť na styku maloletej s otcom počas Vianoc. Otec maloletej uviedol, že nedošlo k realizácii styku

v priebehu víkendu 06.12. až 08.12.204, matka otcovi prisľúbila, že maloletú otcovi privezie, to sa však
nestalo. Kolízny opatrovník v správe uviedol, že odporúča návrhu na nariadenie nedôkladného opatrenia
vyhovieť. Zároveň však v časti návrhu styku počas utorka a stredy odporúčal, aby bol styk ponechaný
v aktuálnom režime, a to v párnu stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod., nakoľko maloletá navštevuje
materskú školu v E., čo je od bydliska otca veľká vzdialenosť.

4. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo
svojom návrhu žiadal otec, nakoľko nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa
formou nariadenia neodkladného opatrenia. Aktuálne už je upravený styk maloletej s otcom a neexistuje
žiadne vážne ohrozenie maloletej, ktoré by odôvodňovalo autoritatívne rozhodnutie súdu nariadením
neodkladnéhoopatrenia.Absentujeajneodkladnosťpotrebyúpravypomerovmedzirodičmiamaloletou,

pričom súd aktuálnu situáciu pripísal nedostatočnej komunikácii rodičov o výkone rodičovských práv
a povinností k maloletej. Za účelom zlepšenia komunikácie bola rodičom uložená povinnosť zúčastniť
sa psychologického poradenstva. Rodičom maloletej nebránia žiadne vážne prekážky, ktoré by
neumožňovali dosiahnuť dohodu pri výkone rodičovských práv a povinnosti k maloletej. K možnosti
dosiahnuť dohodu v otázke styku otca s maloletou medzi rodičmi súd uvádza, že o styku otca bude

rozhodované v konaní vo veci samej, vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 52P/68/2024 po
vykonaní riadneho dokazovania. V predmetnej veci je nariadené pojednávanie na 13.02.2025.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Odvolanie podal v zmysle odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1písm. f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie

súdu prvej inštancie zrušil a jeho návrhu vyhovel, alternatívne rozhodol o prezverení maloletej do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že starostlivosť o maloletú bude od piatka párneho
týždňa od 15:30 do nasledujúceho piatka nepárneho týždňa do 8:00 zabezpečovať otec. Starostlivosť
o maloletú bude od piatka nepárneho týždňa od 15:30 do nasledujúceho piatka párneho týždňa do
8:00 zabezpečovať matka. Uviedol, že maloletú nevidel 60 dní, pričom podal dva návrhy na výkon

rozhodnutia. Matka nerešpektuje ani Centrum pre deti a rodiny Pezinok a neumožňuje mu s maloletou
styk. Nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že jeho tvrdenia sú nepravdivé, pretože matka mu od
októbra 2024 umožnila styk s maloletou iba raz na pár hodín. S matkou sa snaží komunikovať a styk
nie je realizovateľný. Súd prvej inštancie uviedol, že čiastočné obmedzenie styku maloletej s ním alebo
osobnej starostlivosti nie je samo o sebe dostačujúcim dôvodom preukazujúcim potrebu okamžitého

riešenia situácie neodkladným opatrením, a že dňa 13.02.2025 bude prebiehať pojednávanie vo veci
samej v otázke zmeny úpravy styku a výkonu rozhodnutia. Mal za to, že jeho neúčasť v živote maloletej
ďalšie 2 mesiace nie je v jej záujme. Poukázal na syndróm zavrhnutého rodiča. Ak by aj súd 13.02.2025
rozhodol o zmene styku, tak sa matka odvolá a naďalej bude zadržiavať maloletú. V tejto súvislosti
dal do pozornosti zápisnicu z pojednávania zo dňa 22.10.2024, kde je uvedené, že matka zadržiava

maloletú, preto aj okrem iného kolízny opatrovník odporučil nariadiť výchovné opatrenie. Zároveň pripojil
vyjadrenie MŠ v E., ktoré mu odmieta vydať maloletú, pretože podľa existujúceho rozsudku bola zverená
matkeaškôlkavyžadujeplnúmocodmatkynaotca,žesimôžedieťavyzdvihnúť.Vďalšíchvyjadreniach
doručených v rámci odvolacieho konania otec poukázal na konkrétne dátumy nerealizovania styku
s maloletou.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je

dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah uznesenia súdu prvej inštancie
i námietky otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol,
keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, oproti poslednej súdnej úprave,

rozšíriť jeho styk s maloletou (aj formou videohovorov), zmeniť miesto prevzatia a odovzdania maloletej
a matke uložiť informačnú povinnosť, zamietol.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,

ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a

s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 Zákona o

rodine. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade,
ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v
primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať
citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z
tohto vzťahu vyplývajúcimi.

17. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

18. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo
rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky

na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo
5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v
súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia

v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou
nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba ochrany práv maloletého
dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu hrozí závažná
ujma.

19. Styk otca s maloletou je aktuálne upravený rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k.

12P/196/2022-66 zo dňa 26.01.2023, ktorý schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej je otec
oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 9:00 hod. do 17:00
hod. a každý párny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod.

20. Zo správy Centra pre deti a rodiny Pezinok (ďalej len „CDR“) zo dňa 17.01.2025 doručenej

v priebehu odvolacieho konania vyplýva, že rodičom bola súdom uložená povinnosť absolvovať
psychologické a sociálne poradenstvo v rozsahu 20 hodín za účelom zlepšenia rodičovských zručností
a zachovania roly oboch rodičov. Spolupráca začala 11.11.2024. Z dôvodu, že styk otca s maloletou
sa riadne nerealizoval od septembra 2024, nakoľko maloletá mala otca odmietať, CDR odporučilo
za súčinnosti materskej školy rodičom spolupracovať a umožniť otcovi prevziať maloletú v materskej

škole. Pozorovaním bolo konštatované pozitívne vzťahovanie sa maloletej k otcovi, u matky jej
hyperprotektívne správanie majúce negatívny dopad na prežívanie maloletej. Matke bolo vytknuté
marenie snahy CDR, a to napriek tomu, že z úvodu bola spolupráci naklonená. Zhrňujúc, styk otca
s maloletou 4 mesiace riadne neprebiehal, matka maloletej buď nedokáže maloletú otcovi odovzdať zo
svojej domácnosti alebo styku otca s maloletou v inom formáte alebo bez jej prítomnosti bráni, resp.

ho marí. Napriek predchádzajúcej dohode s otcom mu neumožnila prevziať maloletú z materskej školy
tým, že ju vyzdvihovala ešte pred príchodom otca. Matka tým marí výchovné opatrenie a bráni napĺňaniu
potrieb a práv dieťaťa na kontakt a budovanie pozitívneho citového vzťahu s otcom.

21. Podstata odvolacích námietok otca spočíva v tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil

bezprostredné ohrozenie maloletej pre absenciu otca v jej živote ako rovnocenného rodiča, keď
zamietol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda neprijal vhodné opatrenie za účelom
obnovenia stretávania sa otca s maloletou, čím sa prehlbuje citové odlúčenie maloletej od otca. Súd
prvej inštancie tak nereflektoval na negatívne vplývanie matky na maloletú a tým jej umožnil naďalej
svojvoľne rozhodovať o maloletej, t.j. mariť styk otca s maloletou, resp. rozhodovať o tom, či navštívi

materskú školu.

22. Otec má na základe súdneho rozhodnutia, ktorým bola schválená rodičovská dohoda upravený styk
smaloletou.Zuvedenéhodôvodunemožnokonštatovaťohrozeniemaloletejprerezignáciusúduvytvoriť
dieťaťu a otcovi podmienky pre realizáciu práva na styk. Rozsahom styku, ktorý si rodičia dohodli v rámci

predchádzajúceho súdneho konania je zároveň zachované právo otca na udržiavanie citovej väzby
s maloletou, pričom zmena rozsahu styku s ohľadom na otcom tvrdenú zmenu pomerov je predmetom
dokazovania v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 52P/68/2024. Preto ani odvolací súd
nevzhliadol neodkladnú potrebu rozšíriť rozsah styku otca s maloletou, vrátane úpravy videohovorov,
formou neodkladného opatrenia.

23. Z obsahu spisu má odvolací súd za osvedčené ohrozenie záujmu maloletej nerealizovaním
pravidelného styku s otcom, a to najmenej v rozsahu upravenom v súdnom rozhodnutí. Podľa
odvolacieho súdu vylúčenie rodiča zo života maloletého dieťaťa vážne ohrozuje jeho priaznivý vývin,
a to nerešpektovaním jeho práva na rodinný život, na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, chránenými Ústavou Slovenskej republiky, ZoR
i Dohovorom o právach dieťaťa. Právo dieťaťa na rozvíjanie vzťahu k jeho rodičom je totiž priznané
primárne dieťaťu, nie rodičovi. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa má centrálne postavenie v systéme
ochrany práv z dôvodu jeho zraniteľnosti, čo mu znemožňuje, aby si ochranu svojich práv poskytlo samo.Odvolací súd je však toho názoru, že účel sledovaný otcom navrhovaným neodkladným opatrením, t.j.
obnovenie riadneho stretávania sa s maloletou by sa ním nenaplnil.

24. Súd v súlade so zákonom vedie rodičov predovšetkým k zmiernemu riešeniu (§ 118 ods. 1 CMP),
t.j. vždy uprednostní dohodu rodičov. Z uvedeného dôvodu štandardne umožní rodičom, aby sami
rozhodli o riešení, ktoré najlepšie vyhovuje záujmu ich maloletého dieťaťa. Za uvedeným účelom,
pre ich pretrvávajúci konflikt, bola rodičom poskytnutá súčinnosť zo strany súdu v spolupráci s CDR
zabezpečením psychologického poradenstva, ktoré obaja absolvujú. Zo správy CDR (ods. 20) vyplýva,

že tento konflikt naďalej pretrváva a rodičia sa nateraz na zmene úpravy styku otca s maloletou nevedeli
dohodnúť.

25. V prípade, ak sa rodičia, aj napriek snahe odborníkov, nevedia dohodnúť na zmene úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností (v prejednávanom prípade styku) je potrebné rešpektovať aktuálne
rozhodnutie súdu. S odkazom na § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Na súde
prvej inštancie už prebieha konanie o výkon rozhodnutia, ktorým je upravený styk otca s maloletou.
Predmetné konanie za danej situácie predstavuje účinný prostriedok nápravy smerujúci k výkonu
rozhodnutia za účelom zabezpečenia osobného styku otca s maloletou.

26. Podľa odvolacieho súdu ani zmena miesta prevzatia či odovzdania maloletej v materskej škole by
nenaplnila účel sledovaný otcom.

27. V správe materskej školy zo dňa 28.11.2024 sa konštatuje stále prebiehajúci adaptačný proces
maloletej, a to aj z dôvodu jej častej chorobnosti a nepravidelnej návštevy materskej školy, na ktorú

skutočnosť poukazoval aj sám otec. Pritom v správe je zdôraznená potreba pravidelnej návštevy
materskej školy maloletou, čo má viesť k jej prirodzenému napredovaniu a získavaniu väčšej dôvery v
seba. Zo správy CDR i z tvrdenia otca vyplýva, že matka aj napriek predchádzajúcej dohode neumožnila
otcovi prevziať maloletú z materskej školy, resp. vyzdvihovala maloletú ešte pred príchodom otca.

28. Za danej situácie je potrebné sledovať predovšetkým prvoradý záujem maloletej, u ktorej aktuálne
prebieha adaptačný proces v materskej škole. Aj vzhľadom na jej úzkostné správanie je potrebné
pristupovať k zmenám uvážlivo. Berúc do úvahy časté absencie maloletej v materskej škole, či matke
vytýkané schválnosti, kedy maloletú vyzdvihla ešte pred príchodom otca, zmena miesta prevzatia či
odovzdania maloletej neodkladným opatrením, t.j. bez vypočutia a poučenia účastníkov, by mohla

ohroziť záujem maloletej navštevovať materskú školu pravidelne.

29. Je nepochybné, že otec má rovnocenné právo ako matka na výchovu a starostlivosť o maloletú. Otec
má styk upravený súdnym rozhodnutím a využil prostriedok nápravy, podal návrh na výkon predmetného
súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie koná vo veci výkonu súdneho rozhodnutia a aj vo veci zmeny

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Teda vyhodnocuje vyjadrenia rodičov, ich správanie
a postoje. Zohľadňuje vyjadrenia odborníkov, ako aj ostatné skutočnosti, ktoré vyjdú v konaní najavo,
tieto bude hodnotiť, a to každý dôkaz samostatne i vo vzájomnej súvislosti. V tomto konaní o návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia niet priestoru pre posúdenie všetkých, pre vec relevantných
skutočností, pričom návrh otca, podľa názoru odvolacieho súdu, nepredstavuje účinný prostriedok

nápravy pre obnovenie vzťahu otca s maloletou.

30. Zo správy CDR rezonuje nespolupracovanie matky a fixáxia úzkostného správania u maloletej
v dôsledku vplyvu matky.

31. V tejto súvislosti odvolací súd pozitívne vníma počiatočné nastavenie matky, kedy uvítala rady
odborníkovariadiacsaichodporúčaniamiumožnilaotcovistretnutiepodľaichinštrukcií,atedaprespatie
maloletej u otca v dňoch 29.11-30.11. Už predtým maloletá prespala u otca po prvýkrát v dňoch
14.09.-15.09.(správazošetreniakolíznymopatrovníkomz11.12.2024).Rodičiabolischopníkooperovať
v záujme maloletej aj keď boli obaja účastní v prvý deň jej nástupu do materskej školy, či na tvorivých

dielničkách, kedy obe situácie prebehli bez problémov (správa materskej školy z 28.11.2024).

32.Pokiaľmatkanáslednemarilasnahuotcaiodborníkovobnoviťriadnestretávaniesaotcasmaloletou,
zrejme tak konala z nevedomosti o psychických, citových i fyzických dopadoch na maloleté dieťa,ktorému je tým upierané právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov. Matka sa údajne odvolávala
na plač maloletej pri odovzdávaní otcovi. Plač dieťaťa vo veku maloletej je však prirodzenou súčasťou
vývinového štádia dieťaťa. Je preto priam nevyhnutné, aby mal otec možnosť riešiť aj takéto situácie,

a tým zdokonaľovať svoje rodičovské zručnosti. Práve cielené vylúčenie otca zo zvládania takýchto
situácií smeruje k popieraniu jeho rodičovských práv i povinností, ktorých súčasťou je sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1
písm. a) ZoR). Matka, ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú má byť nápomocná a súčinná
otcovi v radách smerujúcich k zabezpečeniu jeho nerušeného styku s maloletou a nie odmietajúca jeho

snahu o stretávanie sa s maloletou. Otec sa oprávnene domáha výkonu svojich rodičovských práv.
V tomto smere je však namieste poučiť aj otca, v súlade s odporúčaním CDR v ich správe, aby matku
neznevažoval a správal sa k nej s úctou. Je na oboch rodičoch, aký vplyv budú mať ich rozhodnutia
na vývin maloletej. Či v dôsledku sebeckého nemenného postoja sa súdne konania stanú súčasťou
jej života alebo urobia všetko pre to, aby v najlepšom záujme maloletej dospeli k dohode, rešpektujúc
rovnocenné a rovnoprávne postavenie druhého rodiča.

33. Otec neosvedčil naliehavú potrebu zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
formou neodkladného opatrenia, ktorú navrhol z dôvodu bránenia styku otca s maloletou zo strany
matky. Aplikácia hmotnoprávneho ustanovenia § 25 ods. 4 ZoR ohľadne zmeny zverenia maloletého
dieťaťa v dôsledku opakovaného bezdôvodného a zámerného neumožnenia druhému rodičovi stýkať

sa s maloletým dieťaťom nie je namieste, keď okolnosti týkajúce sa realizácie styku otca s maloletou
v zmysle súdneho rozhodnutia sú aktuálne riešené v konaní o výkon rozhodnutia, ktoré súd zohľadní
v konaní o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej (vo veci samej).

34. Keďže otec nemá obmedzený výkon rodičovských práv a povinností (§ 28 ods. 3 ZoR), nič mu

nebráni získavať podstatné informácie o maloletej priamo od pediatra, či materskej školy. Tak ako to
vyplývazobsahuspisu,tietoprávaajrealizuje(emailovásprávapediatraz28.10.2024,správamaterskej
školy z 11.12.2024). Zároveň neosvedčil, že matka mu podstatné informácie o maloletej neposkytuje.
Svoj návrh v tejto časti bližšie neodôvodnil a odvolací súd nenachádza dôvod pre neodkladnú úpravu.

35. Na základe uvedeného neboli osvedčené skutočnosti svedčiace zmene odvolaním napadnutého
uznesenia vo výroku I. rozšírením styku, resp. zmenou zverenia maloletej zo starostlivosti matky
do striedavej starostlivosti oboch rodičov, úpravou informačnej povinnosti matky, či zmenou miesta
prevzatia a odovzdania maloletej, preto odvolací súd uznesenie o zamietnutí návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

36. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

38. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o zmenu úpravu výkonu práv a povinností
rodičov k maloletej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako

konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na
neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré
nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez
toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017).
Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách

odvolacieho konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí
vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP
a § 262 ods. 1 CSP.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).