Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123237934
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123237934.1

Uznesenie

2
8C/72/2023

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, právne zastúpený

JUDr. Ondrejom Brlášom, advokátom, so sídlom Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, proti žalovanému:
1/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX C., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G.
C. XXX, o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

2
8C/72/2023

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd konanie voči žalovanej v 2. rade zastavuje.

III. Žalovanej v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

7
8C/72/2023

1. Žalobca sa žalobou voči žalovaným domáha určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území C., zapísané na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra „C“, parc.č. 777/7
orná pôda o výmere 522 m2, par.č. 777/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 350 m2, parc.č.
777/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10086 m2, parc.č. 777/11 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 984 m2, parc.č. 777/20 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 457 m2 a parc.č. 777/21

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 164 m2, sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca a žalovaná v 2.rade sú manželia, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené.
Žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré účelovo a formálne previedol kúpnou zmluvou na
žalovaného v 1.rade (bratom manželky), a to výlučne na základe požiadavky žalovanej v 2. rade, pretože
nehnuteľnosti nemali byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca inicioval na
Okresnom súde konanie sp. zn. 12C/17/2022, v ktorom súd žalobu zamietol. V priebehu konania

žalovaný v 1. rade poskytol čestné vyhlásenie, ktoré po vynesení rozsudku Okresného súdu Nitra
doplnil. Rozpornosť čestných vyhlásení žalovaného v 1.rade s poukazom na iné skutočnosti dokazuje,že žalovaný v 1.rade so žalobcom uzatvoril simulovaný právny úkon, avšak z materiálnej stránky nikdy
neexistovala vôľa kúpnu zmluvu uzatvoriť, keďže kúpna cena ani nikdy nebola zaplatená. Ako vlastník
nehnuteľností je v súčasnosti vedená žalovaná v 2.rade na podklade darovacej zmluvy uzatvorenej so

žalovaným v 1. rade. Žalovaná ich však nadobudnúť nemohla, pretože kúpna zmluva vykazuje znaky
absolútne neplatného právneho úkonu. K žalobe žalobca pripojil notársku zápisnicu N 16/99, Nz 16/99,
výpis z LV č. XXXX k 13.01.1999, list vlastníctva č. XXXX s chronológiou zmien od 08.07.2019, čestné
prehlásenie žalovaného v 1. rade zo dňa 11.08.2022 a jeho doplnenie zo dňa 12.01.2023 a darovaciu
zmluvu zo dňa 01.04.2004.

2. Následným podaním žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanej
v 2.rade disponovať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom žaloby, do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. V návrhu uviedol, že v súvislosti so súdnym konaním sp. zn. 12C/17/2022 bolo
žalovanej zakázané nakladať s s predmetnými nehnuteľnosťami, rozhodnutím Krajského súdu v Nitre
zo dňa 03.08.2023 však došlo k zániku predmetného inštitútu a teda nárok žalobcu na poskytnutie

ochrany voči žalovaným začal byť znovu naliehavý. Dodal, že v súčasnosti prebieha katastrálne konanie
č. V-13162/2021, predmetom ktorého je vklad práva na podklade kúpnej zmluvy , čo spôsobuje, že
existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pretože nový kupujúci by sa mohol
dobromyseľnosti pri nadobudnutí nehnuteľnosti domáhať z dôvodu ochrany dobrej viery, a preto by
mohlo byť ohrozené vlastnícke právo žalobcu. Žalobca uzavrel, že je nepochybné, že žalovaná v 2. rade

nakladá s nehnuteľnosťami, keďže došlo k viacerým scudzeniam nehnuteľnosti (pri porovnaní aktuálne
vlastnených pozemkoch v porovnaní so všetkými pozemkami, ktoré boli prevedené simulovaným
právnym úkonom, ako aj s ohľadom na prebiehajúce katastrálne konanie). Nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodné, pretože je ohrozené vlastnícke právo žalobcu, ktorého by sa v budúcnosti mohol
domáhať len so značnými ťažkosťami.

3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré boli pripojené k žalobe a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, s pripojeným spisom sp.zn. 12C/17/2022 a zistil tento skutkový stav:

4. Žalovaná v 2. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností pozemky parcely registra „C“, parc.č. 777/7

orná pôda o výmere 522 m2, par.č. 777/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 350 m2, parc.č. 777/9
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10086 m2, parc.č. 777/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
984 m2, parc.č. 777/20 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 457 m2 a parc.č. 777/21 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 164 m2 a stavby súp. číslo XXX postavenej na parcele č. 777/20, č 777/21,
popis stavby - motorest, v katastrálnom území H., obec C., okres C., zapísaných na LV XXXX. Žalovaná

mala uvedené pozemky nadobudnúť v roku 2004 na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.04.2004 od
žalovaného v 1. rade (výpis z listu vlastníctva č.l. 18, 21, darovacia zmluva č.l.16).

5. Žalovaný v 1.rade nadobudol pôvodne sporné nehnuteľnosti od žalobcu na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice N 16/99, Nz 16/99, spísanej dňa 21.01.1999 na notárskom

úrade I. D. J., notára so sídlom v K. D.. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy previedol žalobca ako
výlučnývlastníknažalovanéhonehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXXvkatastr.územíC.akop.č.777/7,
p.č. 777/8, p.č. 777/9, p.č. 777/11, p.č. 872/28, p.č. 872/19, p.č. 872/22, p.č. 872/23 a ako podielový
spoluvlastník nehnuteľnosti v zapísané na LV č. XXX v katastr. území C. ako p.č. 872/21 v podiele 10/20.
Kúpna cena vo výške 406.103 Sk mala byť zaplatená pred podpisom kúpnej zmluvy.

6. Na základe uznesenia Okresného súdu Nitra sp.zn. 19C/12/2022-43 zo dňa 16.03.2022 bol
neodkladným opatrením uložený žalovanej v 2. rade zákaz nakladať s nehnuteľnosťami: budova
ubytovacieho zariadenia-motorest s.č. XXX na C KN parc.č. 777/20 a 777/21 a pozemky registra C
KN parc.č. 777/7, 777/8, 777/9, 777/11, 777/20, 777/21, a to najmä zdržať sa akéhokoľvek právneho

úkonu, v dôsledku ktorého by uvedenú nehnuteľnosť predala, darovala, prenajala, akokoľvek zaťažila
alebo akokoľvek inak scudzila, a to do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho
práva k uvedeným nehnuteľnostiam so žalobcom. Zároveň súd nariadil žalobcovi, aby do 30 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia, podal na súd žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam

7. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/17/2022 sa žalobca voči žalovanej v 2. rade
domáhalurčeniasvojhovlastníckehoprávakpozemkom,ktorésúpredmetomajtohtokonaniaakstavbe
– budova ubytovacieho zariadenia (popis stavby – motorest) so súp. č. XXX, na parcele č. 777/20 a č.777/21. Okresný súd Nitra rozsudkom č.k. 12C/17/2022-235 zo dňa 17.10.2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/30/2023 – 286 zo dňa 03.08.2023 žalobu zamietol.

8. V čestnom prehlásení zo dňa 11.8.2022 predloženom do konania 12C/17/2022 žalovaný v 1. rade
prehlásil, že nehnuteľnosti v kat. úz. C. získal prostredníctvom p. A. B., ktorý tieto pozemky vykupoval
a priamo boli napísané na jeho osobu. A. B. len vybavoval odkúpenie pozemkov, nevie, kto pozemky
zaplatil. Následne pozemky prepísal darovacou zmluvou na sestru (žalovanú v 2.rade). V doplnení
čestného prehlásenia zo dňa 12.01.2023 žalovaný v 1. rade prehlásil, že kúpnopredajná zmluva bola

uzatvorená medzi A. B. (ako predávajúcim) a ním (ako kupujúcim) a následne overená Notárskou
zápisnicou I. D. J. dňa 21.01.1999, čo považoval za dôvod k prevodu vlastníctva. Uviedol, že nevie, kto
zaplatil dlžnú sumu. K darovacej zmluve zo dňa 01.04.2004 uviedol, že keďže nevedel, kto uhradil dlžnú
sumu vyplývajúcu z kúpnopredajnej zmluvy, nemal výdavky na údržbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti,
tak na požiadanie jeho sestry túto previedol darovacou zmluvou na sestru.

9. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 odsek 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je možné vyhovieť.

17. Podľa ust. § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

18. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) upravená v § 230 CSP nastáva vtedy, ak sa má v novom
konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo

stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých
istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne
procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konám žalobcom, je žalobcom aj v novom konám alebo
má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých, skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j.

vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú
právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulámej sukcesie). Pre
posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej
stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatnerozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom
konám posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo
120/2009). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konám ide o ten

istý právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti,
ktoré tu neboli v čase pôvodného konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 42/2008).

19. Žalobca sa už určenia vlastníckeho práva voči žalovanej neúspešne domáhal v konaní sp. zn.
12C/17/2022. Za účelom zistenia procesných podmienok (prekážka rozhodnutej veci) si súd pripojil

spis 12C/17/2022 (ďalej aj ako „predchádzajúce konanie“) a zistil, že v konaní ide o totožný nárok –
určenie vlastníckeho práva k pozemkov v katastrálnom území C. zapísaných na LV č. XXXX (v konaní
12C/17/2022 bola predmetom konania okrem pozemkov aj budova ubytovacieho zariadenia). Ten
istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z
rovnakých, skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Žalobca si voči žalovanej v 2. rade uplatňoval
v predchádzajúcom konaní svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré odvodzoval od dohody

o vyporiadaní BSM zo dňa 04.05.2015. Okrem toho však skutkové okolnosti a tvrdenia predložené
v konaní sp. zn. 8C/72/2023 (absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy z roku 1999 a tým spôsobená
následná neplatnosť darovacej zmluvy z roku 2004, simulácia právnych úkonov) žalobca čiastočne
uvádzal aj v konaní 12C/72/2023. Na pojednávaní dňa 17.10.2022 v záverečnej reči právny zástupca
žalobcu uviedol „Smerovaním dokazovania LV a k nadobúdacím titulom bolo preukázané, že pôvodným

vlastníkom nehnuteľností bol žalobca, ktorý z bližšie nezistených dôvodov previedol alebo mal previesť
vlastnícke právo na D., ktorý mal nehnuteľnosti darovať svojej sestre – žalovanej. Všetky tieto okolnosti
spôsobujú, že nie je možné s určitosťou posúdiť, či p. D. a následne žalovaná sa stali oprávnenými
vlastníkmi sporných nehnuteľností, a to z dôvodu inominátnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou alebo
z dôvodu, ak by bol vyhodnotený prevod nehnuteľností zo žalobcu na p. D. za neplatný.“ V odvolaní proti

rozhodnutiu v konaní 12C/72/2023 žalobca čiastočne obdobne ako v predmetnom konaní argumentuje
čestným prehlásením žalovaného v 1. rade – tam v pozícii svedka, spornosťou vyjadrení žalovanej
v 2. rade a žalovaného v 1.rade, pričom tvrdí, že „tieto skutkové zistenia sú tak závažné, že majú
vplyv na právne posúdenie veci, pretože pokiaľ by z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa malo
jednať o tzv. simulované právne úkony, resp. o disimulované (zastierané) právne úkony, k čomu je

potrebné rovnako posúdiť otázku ich platnosti a ktorú je súd oprávnený skúmať ako predbežnú otázku.“
Preto ak tieto skutkové tvrdenia žalobca uplatňoval k totožnému nároku aj v predchádzajúcom konaní,
kde bol spor vecne prejedaný (bez ohľadu na to, ako ich súd vyhodnotil), je v rozpore so základnými
právnymi princípmi opätovne nárok prejednať. Nejde o situáciu, kedy v novom konaní ide o ten istý
právny vzťah medzi tými istými stranami, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré

tu neboli v čase pôvodného konania.

20. V konaní ide zároveň o (čiastočne) rovnaký okruh osôb, keď v pôvodnom konaní vystupoval žalobca
a žalovaná (v rovnakom procesnom postavení). V predmetnom (novom) konaní si žalobca uplatňuje
nárok aj voči žalovanému v 1. rade. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v konaní o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je pasívne vecne legitimovaný ten, kto je ako vlastník zapísaný
v katastri nehnuteľností, a touto osobou je výlučne žalovaná v 2. rade. Žalovaný v 1. rade v konaní
o určenie vlastníckeho práva pasívne vecne legitimovaný nie je. Zároveň z dôvodu, že žalovaný v 1.
rade nie je zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností, v prípade žalovaných ide o samostatné
spoločenstvo (konanie o určenie vlastníckeho práve k nehnuteľnostiam musí zásadne prebiehať medzi

všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľnosti,
tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej strane.). Preto potom
možno posudzovať splnenie procesných podmienok samostatne voči každému žalovanému.

21. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto vo vzťahu k žalovanej v 2. rade daná prekážka právoplatne
rozhodnutej veci, vec nie je možné v zmysle § 230 CSP opätovne prejednať a konanie je potrebné voči
nej zastaviť.

23. Podmienkou vydania neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez neodkladnej úpravy právnych
pomerov by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred
jeho vydaním je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver opravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je
potrebné osvedčiť najmä to, že existuje daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so

zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia s akcentom na to,
že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní vo veci
samej.

24. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda

nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Predbežná ochrana
nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj
z obsahu žaloby a z doteraz vykonaného dokazovania. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej

musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu
konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

25. Vzhľadom k tomu, že nie sú dané podmienky konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade a vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade súd považuje žalobu za nedôvodnú pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného (ako bolo uvádzané vyššie), nie je splnená zákonná podmienka na vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia, a to dôvodnosť a trvanie nároku. Súd preto návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (výrok I).

26. Nad rámec odôvodnenia uvedeného vyššie súd dodáva, že aj v prípade, ak by boli splnené všetky
podmienky konania (neexistovala by prekážka veci rozhodnutej), nebolo by možné návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia vyhovieť. Vo vzťahu k dôvodnosti a trvaniu nároku vo veci samej, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, žalobca osvedčil, že sporné nehnuteľnosti vlastnil žalobca, ktorý ich kúpnou
zmluvou v roku 1999 previedol na žalovaného v 1. rade a tento ich previedol v roku 2004 na žalovanú

v 2. rade na základe darovacej zmluvy. Žalovaná v 2. rade je doposiaľ v katastri nehnuteľností vedená
ako vlastníčka sporných nehnuteľností. Žalobca odôvodňuje vlastnícke právo od toho, že kúpna zmluva
z roku 1999 je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu absencie vážnosti vôle zmluvných strán
(žalobcu a žalovaného v 1. rade), ktoré nemali vôľu zmluvu naplniť a previesť vlastnícke právo, a teda
ide o simulovaný právny úkon, o čom žalovaný v 1. rade od počiatku vedel. Toto tvrdenie má byť podľa

žalobcu preukázané čestným prehlásením žalovaného v 1. rade o tom, že nevie, kto zaplatil kúpnu
cenu za pozemky. Súd má osvedčené, že žalovaný v 1.rade kúpnu cenu za pozemky neplatil a nevie,
ako bola zaplatená. Skutočnosť, že kupujúci kúpnu cenu neuhradil, však sama o sebe nepreukazuje,
že kupujúci a predávajúci si cenu nevysporiadali inak. Zároveň nebolo ani tvrdené, aký právny úkon sa
mal simulovať kúpnou zmluvou z roku 1999 (bolo predložené tvrdenie, že to bolo na nátlak žalovanej,

avšak bez uvedenia, prečo mali byť nehnuteľnosti prevedené na žalobcu v 1. rade).

27. Rovnako tvrdenie žalobcu, že nemohol podať túto žalobu skôr, než sa mu podarilo získať relevantný
dôkaz (čestné prehlásenie žalovaného), sa súdu javí ako neopodstatnené. Žalobca má predsa právo (i
povinnosť) produkovať skutkové tvrdenia a navrhovať dôkazy a v prípade, ak nemôže dôkaz zaobstarať

sám, môže požiadať o jeho zabezpečenie súd. Žalobca v pôvodnom konaní pôvodne nenamietal
neplatnosť kúpnej zmluvy a darovacej zmluvy, naopak, vychádzal z nich ako z platných (v podstate
dôvodil, že žalovaná na základe dohody z roku 2015 prejavila vôľu previesť na žalobcu sporné
nehnuteľnosti, a preto by mal byť ich vlastníkom, žalobca; žalobca teda odvodzoval svoje vlastnícke
právo od žalovanej). Preto je zarážajúca a zmätočná rozporná argumentácia žalobcu v pôvodnom

konaní a v tomto konaní, čo nevyznieva presvedčivo v prospech tvrdenému nároku žalobcu (v dobe
rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení, t.j. v štádiu podania žaloby). Skutočnosti o zaplatení
kúpnej ceny, úmysle a vôli účastníkov kúpnej zmluvy tvrdené v predmetnom spore museli byť zrejmé
žalobcovi už od počiatku konania 12C/17/2022, keďže bol sám účastníkom tejto zmluvy (predávajúcim).
Žalobca dlhé obdobie takýto právny stav akceptoval a svojho vlastníckeho práva sa začal dožadovať až

v poslednom období (v roku 2022). Vzhľadom na uvedené by súd nemal ani v tomto prípade osvedčenú
dôvodnosť nároku uplatňovaného v konaní.28. O trovách konania voči žalovanej v 2.rade súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom
na dôvod zastavenia konania (res iudicata) možno konštatovať, že procesne zavinil zastavenie konania

žalobca, preto by mala mať nárok na náhradu trov konania žalovaná. Tej však žiadne trovy v konaní
doposiaľ nevznikli, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

2
8C/72/2023

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný
súd Nitra (§ 357 písm. d) CSP). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)