Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-20C/191/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522210312
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7522210312.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX D. - E., zast.: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Tajovského 17, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. XXX/X, zastúpený zákonnou
zástupkyňou: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. XXX/X, zast.: Advokátska kancelária VASIĽ
& partners, s.r.o., IČO: 47 240 482, so sídlom v Košiciach, Žižkova 4D, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 3.758,69 € s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 6.649,99 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 7 % ročne zo sumy 3.469,56 € od 05.12.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške

7 % ročne zo sumy 289,13 € od 30.11.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,50
% ročne zo sumy 289,13 € od 29.12.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,50 %
ročne zo sumy 289,13 € od 31.01.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 289,13 € od 28.02.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
289,13 € od 31.03.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 289,13
€ od 29.04.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 289,13 € od
01.06.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 289,13 € od 30.06.2023

dozaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy289,13€ od29.07.2023dozaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,13 € od 31.08.2023 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 289,13 € od 29.09.2023 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2022 rozšírenou dňa 02.11.2023 domáhala vydania

bezdôvodného obohatenia v sume spolu 6.649,99 € s prísl.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 01.04.2010 došlo k uzavretiu zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere medzi nebohým A. G., nar. XX.XX.XXXX, ako dlžníkom a spoločnosťou Prvá
stavebná sporiteľňa, I., ako veriteľom (ďalej len „Zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru pod cˇ. XXXXXXXXXX vo výše 45.000 €, pricˇom po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver mal zmeniť na stavebný úver pod cˇ.

XXXXXXXXXXvovýške27.000€.ZmluvnéstranysavZmluveoúveredohodlinamesacˇnýchsplátkach
v celkovej výške 289,13 € (ďalej len „splátky“). Poskytnutý úver bol zabezpecˇený záložným právom,
a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva cˇ. XXXXXXX X XX I. XXXXXXX X XX v prospech
PSS, a.s. Záložcom je žalobkyňa, preto má imanentný záujem na tom, aby bol úver splácaný a abyzáložný veriteľ nepristúpil k výkonu záložného práva, zriadeného na základe rozhodnutia Okresného
úradu Košice, katastrálny odbor cˇ V-3028/2010 z 30.04.2010 - v. z. 113/2010. Dňa 10.10.2021 A. G.
zomrel, pricˇom dedicˇstvo po ňom bolo prejednané Okresným súdom Košice – okolie prostredníctvom

povereného súdneho komisára. Dedicˇstvo nebolo predĺžené. Uznesením Okresného súdu Košice –
okolie sp. zn. 20D/764/2021-78, Dnot 171/2021 (ďalej len „Uznesenie o dedičstve“) došlo k prechodu
dlhu z nebohého porucˇiteľa A. G. na žalovaného, ktorý dedicˇstvo neodmietol a ktorého prijaté
dedicˇstvo presahuje výšku dlhu, preto za tento dlh podľa § 470 Obč. zák. zodpovedá v plnej výške.
Žalobkyňa obávajúc sa o svoj majetok, zaťažený záložným právom v prospech záložného veriteľa,

plnila jednotlivé splátky z tejto Zmluvy o úvere v mesiacoch 10/2021 až 10/2022 vrátane, teda 13-
krát, a to bezhotovostnou úhradou splátky vo výške 289,13 € zo svojho úcˇtu vedeného v J. K.. Dňa
28.11.2021bolaŽalovanému,krukámjehomatky,zaslanávýzvanavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,
v ktorej bol žalovaný vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.469,56 €, a to do
3 dní odo dňa dorucˇenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanému dorucˇená dňa 01.12.2022. Matka,
ako zákonná zástupkyňa žalovaného odpovedala na túto výzvu listom zo dňa 01.12.2022, pricˇom

odmietlavydaťbezdôvodnéobohatenienapriekuznaniuexistenciepohľadávkyjejsynavocˇiveriteľovia,
pocˇnúc dňom 05.12.2022 sa dostala resp. žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia. Zároveň týmto poznamenala, že vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo z k
chybe v písaní, kde namiesto sumy 3.758,69 € uviedla sumu 3.469,56 €. Vyššie uvedené skutocˇnosti
preukazujú, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vocˇi žalobkyni tým, že

žalobkyňa za žalovaného uhradila opakovane splátky dlhu vyplývajúce zo Zmluvy o úvere v mesiacoch
10/2021 až 10/2022, cˇím plnila jeho povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o úvere, ktorá naňho prešla
Uznesením o dedicˇstve. Žalovaný bol oboznámený s existenciou pohľadávky podľa Zmluvy o úvere a
vedel o povinnosti, ktorá mu z nej vyplýva, avšak on ani jeho zákonná zástupkyňa nemali záujem na
jej plnení. Žalobkyňa, aby zabránila riziku vystavenia svojho majetku výkonu záložného práva zo strany

záložného veriteľa, sa preto rozhodla chrániť svoj majetok uhrádzaním splátok za žalovaného. Mala
preto za to, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil podľa § 454 Obč. zák.

3. K žalobe pripojila ako listinné dôkazy zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere 01.04.2010, výpis
z LV č. XXXX kat. úz. E., uznesenie Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 20D/764/2021 zo dňa

22.03.2022, výpis z účtu od 10/2021 do 10/2022, výzvu adresované žalovanému zo dňa 25.11.2022,
odpoveď k výzve zo dňa 01.12.2022 výpis z účtu od 06.02.2009 do 07.07.2017, predžalobnú výzvu
zo dňa 19.06.2017.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva uplatnený nárok ani čiastočne. Podanú

žalobu považoval za špekulatívnu a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa v nej zamlčala zásadné
skutkové okolnosti, pre ktoré jej uplatňovaný nárok nepatrí. Pre žalovaného, a najmä pre jeho
zákonnú zástupkyňu, je zarážajúce, že žalobkyňa zneužila úmrtie svojho vlastného brata - A. G.,
zomrelého dňa 10.10.2021, t.j. otca žalovaného (ďalej len „poručiteľ“ alebo „otec žalovaného“), pričom
sa žalobkyňa snaží špekulatívnym spôsobom vymôcť peňažné plnenie od žalovaného, teda od svojho

synovca. Podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a má byť zamietnutá, nakoľko žalobkyňa
zamlčala skutočnosť, že sa s poručiteľom dohodla, že celú sumu úveru od E. bude splácať ona už
od začiatku, t.j. od 01.04.2010, kedy bola uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, pričom túto dohodu aj reálne dodržiavala, hoci nie pravidelnými splátkami. Až po smrti otca
žalovaného, sa žalobkyňa rozhodla, že zamlčí dohodu, ktorú súrodenci mali, a že bude za obdobie

od smrti otca žalovaného vymáhať úhrady tohto úveru. Avšak u žalovaného nedochádza k žiadnemu
bezdôvodnému obohacovaniu, nakoľko žalobkyňa má podľa dohody so svojim nebohým bratom, otcom
žalovaného, uhradiť celú sumu úveru, ktorý je zabezpečený záložným právom zriadeným na pozemku
evidovanom na LV č. XXXX. Matka žalovaného má vedomosť od nebohého poručiteľa, že tento sa
so svojou sestrou (žalobkyňou) dohodol, že ona bude v celom rozsahu splácať predmetný úver, čo

aj priebežne (hoci nepravidelne) reálne vykonávala. Žalobkyňa v podanej žalobe zamlčala zásadnú
skutočnosť, že poskytnutie nehnuteľnosti, parcely reg. „C“ č. 964/3 ako záloh pre prípad nesplácania
vyššie uvedeného úveru, bolo výsledkom osobitnej dohody medzi poručiteľom a žalobkyňou. Žalobkyňa
simalavočiporučiteľovisplatiťdlhtým,žebudenamiestonehosplácaťvyššieuvedenýúver,apreprípad
nesplácania bol zabezpečený práve majetok žalobkyne. Pokiaľ by totiž dlh žalobkyne voči poručiteľovi

neexistoval, tak nebol daný žiaden logický dôvod, pre ktorý by žalobkyňa poskytla bezodplatne
zabezpečenie pre svojho brata, keď tento vlastnil tri rôzne iné nehnuteľnosti a to rodinným dom súp. č.
XXX, kat. úz. E., rekreačnú chatu súp. č. XXX postavenú na pozemku parc. č. 3231/22 v kat. území L. M.
a napokon byt č. 10 na 1 poschodí bytového domu „obytný dom I. X“ súp. č. 1385 postaveného na parc.č. 3990, kat. územie N.. Na žiadnej z vyššie uvedených troch nehnuteľností nebola evidovaná žiadna
ťarcha. Teda ak by skutočne poručiteľ v roku 2010 bral úver výlučne pre svoje potreby a bez existencie
dlhu žalobkyne voči poručiteľovi, tak by predsa poručiteľ založil niektorú z troch vyššie označených

„svojich“ nehnuteľností. Poručiteľ by logicky založil svoj vlastný majetok, ak by nebol existoval dlh
žalobkyne, ktorý mala splácať práve úhradami úveru. A tento jej dlh bol „poistený“ tým, že záložné právo
E. bolo zriadené na majetku žalobkyne, teda dlžníčky voči poručiteľovi. K uvedeným skutočnostiam,
ktoré žalobkyňa v podanej žalobe zamlčala navrhol vykonať výsluch žalobkyne a tiež družky nebohého
poručiteľa, teda zákonnej zástupkyne žalovaného. Nakoniec, žalobkyňa preukázateľne mala finančné

problémy, nakoľko na jej nehnuteľnostiach v katastrálnom území E. boli opakovane zriaďované rôzne
exekučné záložné práva a poznámky zo strany daňového úradu alebo zo strany exekútorských úradov
– viď časti „C“ ťarchy v úplných listoch vlastníctva č. XXXX I. XXX na ktorých sú evidované nehnuteľnosti
žalobkyne. Tieto ťarchy boli neskôr vymazané, avšak je z nich zrejmé, že žalobkyňa nebola natoľko
bonitná, aby si mohla dovoliť len tak (bez akéhokoľvek protiplnenia) zaťažiť pozemok parcelu reg. „C“
č. 964/3, ktorá je susednou parcelou vedľa pozemkov, na ktorých stojí dom žalobkyne. Nie je pravdivé

ani tvrdenie žalobkyne, že by zákonná zástupkyňa žalovaného uznala existenciu záväzku uplatneného
touto žalobou. Práve zákonná zástupkyňa mala vedomosť o tom, že úver v E. má podľa dohody medzi
poručiteľomažalobkyňousplácaťvýlučnežalobkyňa,abytýmsplatilasvojdlhvočiporučiteľovi.Poručiteľ
sa dokonca pred žalobkyňou vyjadroval tak, že predmetný pozemok (parcela reg. „C“ č. 964/3) je
jeho. Poručiteľ tento pozemok chodil kosiť, staral sa oň, teda až do momentu, kým nebol splatený dlh

žalobkyne (kým nedosplácala úver v PSS, a.s.), poručiteľ reálne disponoval s pozemkom parc. č. 964/3
ako so svojím, hoci v katastri nehnuteľností už boli ako vlastníci evidovaní žalobkyňa a jej manžel.
Poručiteľ takto pristupoval k pozemku v čase kedy splátky za úver platila práve žalobkyňa. Táto si
svoju povinnosť prestala plniť až po tom, keď medzi súrodencami nastali majetkové spory. Vzhľadom k
všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam navrhol, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že nebohý brat Žalobkyne – „A. G. ml.“ netvoril so zákonnou zástupkyňou
žalovaného – matkou, nikdy spolocˇnú domácnosť a vzťah medzi A. G. a matkou žalovaného – H. A.
nebol udržiavaný, to znamená, že H. A. nebola súcˇasťou rodinných väzieb medzi súrodencami (A.
G. ml. a A. B.) ani medzi rodicˇmi (A. G. a O. G.) a A. G. ml. Z uvedeného je preto pre žalobkyňu

prekvapujúce, že sa vo Vyjadrení žalovaného uvádzajú tvrdenia, ktoré nie len že sú nepravdivé, ale
majú sa týkať súrodeneckých vzťahov, do ktorých matka žalovaného objektívne nevidí a preto sa len
domnieva. A presne tak aj tieto tvrdenia vyznievajú, ako domnienky. Žalovaný vo svojom vyjadrení
uvádza, že „žalobkyňa si mala voči poručiteľovi (A. G. A., otec žalovaného) splatiť dlh tým, že bude
namiesto neho splácať vyššie uvedený úver... Uvedené tvrdenie poprela, uviedla, že nemala a ani nemá

vocˇi neb. poručiteľovi, jej bratovi žiaden záväzok. Žalovaný neuvádza o aký dlh sa má jednať, z akého
titulu mal vzniknúť a pod. Jedná sa zo strany žalovaného, resp. jeho matky o fabuláciu. Zároveň platí,
že žiadna pohľadávka neb. poručiteľa nebola predmetom dedicˇského konania. Je pravdou, že splátky
za poskytnutý úver boli formálne uhrádzané z jej úcˇtu, aby mala prehľad o zaplatených splátkach,
nakoľko bol založený jej majetok a v prípade vzniku omeškania s úhradou splátok a pristúpeniu k výkonu

záložného práva by bola práve ona poškodená. Samotný nebohý A. G. ml. jej však hotovostne uhrádzal
predmetné splátky, nakoľko sa jednalo o jeho dlh vocˇi E.. Predmetný dlh bol aj predmetom dedicˇského
konania, v rámci ktorého neboli vznesené žiadne námietky zo strany žalovaného resp. jeho právnej
zástupkyne - H. A.. Je prirodzené, že po úmrtí A. G. ml., sa prestali poskytovať splátky úveru zo strany
žalovaného, avšak žalobkyňa vo vzťahu k E. poskytuje plnenie naďalej, keďže tento záväzok porucˇiteľa

jeho smrťou nezanikol a v prípade pozastavenia splátok, hrozí speňaženie zálohu – majetku žalobkyne.
Zároveň platí, že žalovaný zdedil majetok v hodnote prevyšujúcej tento dlh, a preto zaň podľa § 470 Obč.
zák.zodpovedávplnejvýške.NamietalavýsluchdružkynebohéhoporucˇiteľaA.G.ml.-H.A.,zdôvodu,
že k veci nemá cˇo uviesť. Z Vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že sa jedná o fabulácie sprostredkované
matkou žalovaného, ktorá k svojim tvrdeniam nemá žiadne dôkazy a odvoláva sa na „vedomosť od

nebohého porucˇiteľa“ a domnienky vychádzajúce z toho, že nebohý porucˇiteľ mohol založiť aj inú
nehnuteľnosť. Súhlasila s výsluchom A. B. a navrhla vo veci vypočuť aj svedka A. G. st. – otca nebohého
A. G. ml. Jedine rodicˇia nebohého porucˇiteľa tvorili stabilnú súcˇasť života nebohého a majú komplexné
vedomosti o majetkových pomeroch v rodine, nakoľko aj nehnuteľnosti, ktoré sa spomínajú vo vyjadrení
žalovaného darovali práve oni nebohému synovi a on bol zaviazaný im ich v priebehu života vrátiť,

cˇo bol aj dôvod, precˇo nezaťažoval predmetné nehnuteľnosti. Záverom tohto vyjadrenia uviedla, že
úver od PSS bol cˇerpaný na úcˇet neb. poručiteľa ako dlžníka. Tvrdenia o financˇných problémoch
žalobkyne považovala jednak za irelevantné a opäť za fabulácie a domnienky vychádzajúce z neznalosti
rodinnýchpomerov.Nevedalapresne,cˇotýmžalovanýmyslel,aostávasalendomnievať,ženarážalnarozhodnutie Daňového úradu Košice o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou, kt. vyplýva z predloženého
listu vlastníctva. Uvedené rozhodnutie sa týkalo manžela žalobkyne a bolo zriadené v roku 2013, teda
tri roky potom, cˇo neb. brat žalobkyne cˇerpal úver.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobkyňa zamlčala tú zásadnú skutočnosť, že splátky úveru vykonával
už od počiatku, od roku 2010, pretože bola skutočným dlžníkom a bola dohodnutá so svojim bratom, že
uvedený úver splatí, čo bolo aj dôvodom, že na zabezpečenie tejto povinnosti bola použitá nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalobkyne, a nie nehnuteľnosť vo vlastníctve A. G. (formálneho, resp. „nastrčeného“

dlžníka). Po tom, čo upozornil súd, že žalobkyňa zamlčala zásadnú skutočnosť, že splátky vykonáva už
od počiatku ona, tak vo vyjadrení zo dňa 03.04.2023 prišla s novým, nepravdivým tvrdením, že údajne
jej brat dával peňažné prostriedky v hotovosti a ona následne vykonávala úhrady bezhotovostným
prevodom, „aby mala prehľad o zaplatených splátkach.“ Nakoľko poprel tvrdenie žalobkyne o údajných
hotovostných platbách od jej brata, navrhol k týmto skutočnostiam vypočuť okrem strán sporu aj
svedkyňu – C. B., ktorá opakovane vykonávala úhrady v prospech PSS za účelom úhrady záväzku

svojej matky voči jej bratovi A. G.. Žiadal, aby súd vyzval E. o poskytnutie informácie kedy v akej výške
a na aký účet bol od E. vyplatený úver podľa zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 01.04.2010, čo považuje za kľúčové, nakoľko ak sa tým preukáže, že predmetný medziúver
bol poskytnutý na účet žalobkyne alebo niektorého jej rodinného príslušníka, tak tým bude preukázaná
ústna dohoda medzi žalobkyňou a jej nebohým bratom, na základe ktorej žalobkyňa od začiatku (od

poskytnutia úveru) splácala tento dlh, hoci formálne („na papieri“) bol ako dlžník vedený nebohý A. G.. Až
po zistení skutočnosti na aký účet boli tieto peňažné prostriedky vyplatené bude možné preukázať, akým
spôsobom a v prospech koho boli použité. Na podporu svojich tvrdení navrhol, aby súd do tohto konania
pripojil súdne spisy vedené na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 9P/30/2017 a 18P/30/2021,
ktoré sa týkali určenia vyživovacej povinnosti A. G. ml. voči jeho synovi F. G.. Ani v jednom z týchto

konaní pán A. G. neuvádza ako svoj záväzok povinnosť splácať úver voči E. r. Je teda zrejmé, že tento
záväzok bol v skutočnosti záväzkom žalobkyne, ktorá ho aj reálne splácala. Až po tom, čo došlo k
úmrtiu A. G., tak žalobkyňa chcela zneužiť to, že žalovaný nebude vedieť preukázať ústnu dohodu medzi
žalobkyňouaA.G.,ataksažalobkyňarozhodla,žetútodohoduzamlčíabudesivymáhaťodžalovaného
peňažné prostriedky na ktoré v skutočnosti žalobkyňa nemá nárok. Priamo vo svojej výpovedi pán G.

uviedol aj pôžičku vo výške 5000,- €, ktorú bral asi pred rokom, teda v r. 2016, pričom dôvodom malo byť,
že potreboval dať sestre (žalobkyni) peniaze za dom. Avšak pán G. tu neuvádza nič o tom, že by každý
mesiac dával v hotovosti svojej sestre sumu takmer 300 € na úhradu splátok medziúveru braného v E..

7. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 20.10.2023 navrhla zmenu žaloby o rozšírenie uplatneného

práva o 3.180,43 € s prísl.

8. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 02.11.2023, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa, jej právny
zástupca,nezúčastnilsažalovaný,zúčastnilasahojehozákonnázástupkyňa–matkaaprávnyzástupca
žalovaného. Tiež bola prítomná svedkyňa. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v

neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní súd rozhodol o zmene žaloby v zmysle návrhu doručeného
súdu dňa 20.10.2023, uviedol predbežné právne posúdenie. Strany sporu zotrvali na svojich doterajších
tvrdeniach. Súd vypočul žalobkyňu, zákonnú zástupkyňu žalovaného – jeho matku ako aj svedkyňu.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi poprela, že by bola skutočná dlžníčka ako aj dohodu s nebohým bratom,
že by sa jednalo o jej dlh. Potvrdila, že jej brat si zobral úver z E. a ona bola ochotná mu založiť

svoj pozemok preto, lebo bol voľný. Tak sa dohodli, že mu ho poskytne. Preto neboli založené jeho
nehnuteľnosti, pretože rodinný dom, ktorý bol aj predmetom dedičstva a nebol predmetom dedičstva
sa mal vrátiť rodičom, keďže rodičia mu ho prepísali iba na chvíľočku, aby si pomohol. Aby si vybavil
predchádzajúci úver, ktorý mal a mal ho vrátiť. Lenže on dlho otáľal to vrátiť, až sa to nakoniec podarilo
veľmi neskoro a takisto aj byt, ktorý je predmetom dedičstva bol jej mamy a mal ho vrátiť mame, ale

bohužiaľ to už nestihol. Takže preto tieto nehnuteľnosti neboli založené, ale poprosil ju, aby založila
svoju voľnú nehnuteľnosť. Preto som založila túto nehnuteľnosť. Čo sa týka jeho chaty, túto ešte staval
a nechcel ju založiť. Nevedel sa rozhodnúť. Takže jej pozemok bol voľný a jej dobrá vôľa bola, že ten
pozemok založila. On si zobral úver na svoje meno, on si zobral peniaze, on tie peniaze použil. Nie ona.
Takže nebol to jej úver. To, že splácala, bola dohoda medzi nimi. Kedysi si veľmi pomáhali, on pracovne

a ona v písomnostiach. Tak sa vtedy dohodli aj s rodičmi, mali takých veľa rodinných dohôd. Preto to tak
je. Je to možno zvláštne, že to išlo z jej účtu, ale takú dohodu vtedy mali. Nárokuje si peniaze až po jeho
smrti, keď už nemajú tú dohodu, keď tie peniaze už musí platiť ona. Mala dohodu s bratom, že bude
uhrádzať platby, pretože bol založený jej pozemok a aby vedela, keby sa niečo stalo, aby bola pri tom.Aby vedela, či sa má nejako brániť. Predsa je to jej pozemok. Potvrdila ďalej, že úhrady na predmetný
úver E. šli aj z účtov jej v tom čase maloletej dcéry a z manželovho účtu, avšak s tým, že tieto úhrady
realizovala ona. Peniaze pritom neboli jej, ale jej nebohého brata. Niekedy pomohli rodičia, niekedy šla

do jeho bytu zobrať nájomné. Takto si ako rodina pomáhali, ale platil to brat. Peniaze jej posielal rôznymi
spôsobmi, aj prostredníctvom rodičov, aj hotovostne aj tak, že šla po nájom do jeho bytu. Väčšinou sa to
realizovalo v hotovosti. Záverom uviedla, že matka žalovaného aj jej brat spolu vôbec nežili. Iba splodili
dieťa. Brat 50 rokov žil so svojimi rodičmi. Nikdy nežil ani sám, ani nikde, ani v inom obydlí. Žil sám, oni
spolu nikdy nežili. Na začiatku boli spolu 2 – 3-krát na chate, ale nikdy spolu nežili ani ako druh a družka,

ani ako manželia ani ako nič iné. Absolútne nežili v jednej domácnosti. A už vôbec nie u jej rodičov.
Zákonná zástupkyňa žalovaného –jeho matka vo výpovedi uviedla, že A. (brat žalobkyne –poručiteľ
pozn. súdu) jej raz povedal, že zobral úver a povedal, že on celý čas bol na tom, že ten pozemok na
Pereši, ktorý je predmetom pojednávania, založený, že je jeho. On jej potom povedal, že predal ten
pozemok sestre a ona ten úver mala splácať. Že to bola ich dohoda. Preto vlastne bral úver. Aj sa ho
pýtala, prečo ty berieš úver, keď ty si predal pozemok, veď ona by mala peniaze dať za ten pozemok a

on povedal, že ona nemala peniaze, tak chcela, aby ten úver zobral na seba. Nemala vedomosť o tom,
že by A. platil nejakých 289 € mesačne E.. Čo sa týka jeho majetkových pomerov mal jedine ten byt, čo
chodil aj pre ten nájom. Väčšinou chodil on pre ten nájom, keďže bral, že je to jeho byt, aj keď možno
bol iba napísaný. Ale prečo bol potom napísaný naňho? Tá chata a ten pozemok na Pereši, stále jej
hovoril, že je jeho. A potom raz prišiel k nej a jej hovoril, že H. mám úver, predal som sestre ten pozemok

na Pereši. Nemala peniaze, on má zobrať úver a ona ho bude platiť. To jej povedal. Mala za to, že
mal platobnú kartu a všetky maličkosti, napr. aj čokoládu, vždy platil kartou. Nikdy nevyberal hotovosť
z banky, ani keď mu prišla výplata. Vždy disponoval tou kartou. Nevedela o tom, že by vyberal z banky
peniaze napríklad 300 € a dal sestre, nech vyplatí ten úver. K rodičovskému domu uviedla, že nechápala,
akože je to rodičovský dom. Odkedy sa postavil bol napísaný naňho. Mal ho zdediť jeho syn F.. Rodičia

v podstate donútili A., aby im daroval dom alebo vrátil. Pred tou smrťou už videli, že je zle, tak daroval
rodičom ten dom, ale bolo jej povedané, že polovicu domu má zdediť jeho syn F. a polovicu rodičia.
Nakoniec sa rozhodol inak a daroval polovicu otcovi a polovicu mame. Ale tiež vedela tak, že tú časť,
ktorú dostala mama, že následne by mala ešte potom prepísať na vnuka F.. Čiže stále to tak malo byť,
že pol domu malo ísť ešte F.. Lebo A. chcel aj ten dom dať synovi, lebo v tom dome mal všetko. Mal

tam parohy v nenormálnej hodnote, preparované zvieratá. Mal tam svoje obľúbené veci. Motorovú pílu,
kosačky, všetko čo potreboval. Keď daroval ten dom, tak F. z toho domu tie hnuteľné veci nedostal nič
a pritom celý čas hovoril „F. tie parohy budú všetky tvoje“. A malý sa tak tešil, veď mal 8 rokov vtedy
a nakoniec ešte aj chatu, ktorú zdedil, tak tam mal parohy aj lustre a keď prišla do chaty, tak lustre boli
odmontované, neboli tam stoličky, ktoré jej A. kúpil na meniny, sošky na kozube neboli, ktoré mu kúpila

k narodeninám. Taká bola dohoda predtým, že polovicu domu mal zdediť F. a potom asi sa mu už zhoršil
zdravotný stav a vedela od istej nemenovanej pani, že potom mali nejakú debatu a A., keď sa dozvedel,
že syn nedostane tú polovičku domu, na ktorej sa dohodli, tak chcel zrušiť tú darovaciu zmluvu na ten
dom. Lenže už to bohužiaľ nestihol.
Súd vypočul svedkyňu C. B., dcéru žalobkyne, ktorá vo výpovedi uviedla nemá veľmi čo k tomu dodať,

je dcéra žalobkyne, ale veľa informácií o tom nemá. Keď sa bral ten úver, tak bola maloletá. Mala však
vedomosť o tom, že nebohý brat žalobkyne nosil mesačne hotovosť k nim domov, ale nevedela uviesť
k akej výške ani na aký účel.
Ďalší navrhovaný svedok sa nedostavil, jeho neúčasť ospravedlnila žalobkyňa a netrvala už ani na jeho
výsluchu, k čomu právny zástupca žalovaného nemal námietky.

Právny zástupca žalovaného tiež navrhol vyžiadať od PSS, a.s. výpisy z účtov, z ktorých bude zrejmé,
ako bolo nakladané s vyplatenými finančnými prostriedkami.
Súd tento dôkaz nevykonal z dôvodu, že peniaze boli vyplatené v roku 2010, pričom prešlo viac ako 10
rokov, preto tieto výpisy nie sú k dispozícii.

9. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, výsluchom strán sporu ako aj výsluchom
svedkyne a zistil tento skutkový stav:

10. Marko Denci (otec žalovaného, brat žalobkyne, poručiteľ – pozn. súdu) dňa 01.04.2010 uzavrel
zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere so PSS, a.s., na základe ktorej veriteľ poskytol

A. G. úver vo výške 45.000 € s mesačnými splátkami 289,13 €. Otec žalovaného – A. G. dňa
XX.XX.XXXX zomrel. Poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom, a to na základe zmluvy o
zriadení záložného práva v prospech veriteľa. Záložcom je žalobkyňa. Uznesením Okresného súdu
Košice – okolie sp. zn. 20D/764/2021-78, Dnot 171/2021 došlo k prechodu dlhu z nebohého poručiteľaA. G. na žalovaného, ktorý dedičstvo neodmietol a ktorého prijaté dedičstvo presahuje výšku dlhu.
Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, keďže plnila za žalovaného splátky úveru v
mesiacoch 10/2021 po rozšírení žaloby až do 09/2023, spolu 23 splátok. Peniaze z E. boli vyplatené na

tri účty poručiteľa A. G. dňa 05.05.2010 sumu 2.413,47 € na jeden účet, dňa 05.05.2020 suma 33.586,33
€ na ďalší účet a dňa 07.09.2010 na sumu 8.867,40 € na ďalší jeho účet. Žalovaný s podanou žalobou
nesúhlasí, má za to, že tento dlh nebol A. G., ale samotnej žalobkyne, pričom žalobkyňa dlžnú sumu
spláca od začiatku, teda od 01.04.2010, pričom táto dohoda platila až do smrti A. G.. Žalobkyňa zamlčala
dohodu medzi ňou a jej nebohým bratom, ktorý sa dohodli, že ona bude splácať úver a tým si mala

splatiť dlh voči nemu. Žalobkyňa poprela, že by mala voči svojmu nebohému bratovi nejaký záväzok.

11. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere so PSS, a.s. zo dňa 01.04.2010 súd zistil,
že A. G. bol v postavení dlžníka a E., I. v postavení veriteľa. Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ
dlžníkovi úver vo výške 45.000 € s mesačnou splátkou vo výške 289,13 €.

12.ZodpovedePSS,a.s.doručenejsúdudňa25.09.2023malsúdzapreukázané,žedňa12.04.2010bol
v zmysle Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytnutý úver A. G. vo výške 45.000
€, v ktorom tento vystupoval ako dlžník. Výplata medziúveru bola realizovaná tak, že dňa 05.05.2010
bola suma 2.413,47 € vyplatená na účet P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, A. G., dňa 05.05.2010 vo
výške 33.586,53 € na účet P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, A. G., dňa 07.09.2010 vo výške 8.867,40

€ na účet P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, A. G..

13. Z Uznesenia Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 20D/764/2021-78, Dnot 171/2021 súd zistil,
že došlo k prechodu dlhu z nebohého poručiteľa A. G. na žalovaného, ktorý dedičstvo neodmietol a
ktorého prijaté dedičstvo presahuje výšku dlhu. Z uznesenia je tiež zrejmé, že súčasne medzi dlhmi

bola uvedená pohľadávka E., a. a. vo výške 45.969,54 € titulom zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 12.04.2010.

14. Z výpisu z účtu žalobkyne za obdobie 10/2021 do 09/2023 vyplýva, že žalobkyňa uhrádzala mesačne
sumu 289,13 € na účet E. titulom uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 12.04.2010, spolu sumu 6.649,99

€. t. j. 23 x 289,13 €.

15. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že A. G. (otec žalovaného, brat žalobkyne,
poručiteľ – pozn. súdu) dňa 01.04.2010 uzavrel zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
so PSS, a.s., na základe ktorej veriteľ poskytol A. G. úver vo výške 45.000 € s mesačnými splátkami

289,13 €. Otec žalovaného – A. G. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Poskytnutý úver bol zabezpečený
záložným právom, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva v prospech veriteľa. Záložcom je
žalobkyňa. Uznesením Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 20D/764/2021-78, Dnot 171/2021 došlo
k prechodu dlhu z nebohého poručiteľa A. G. na žalovaného, ktorý dedičstvo neodmietol a ktorého prijaté
dedičstvo presahuje výšku dlhu, pričom medzi pasívami je uvedený predmetný vyššie uvedený úver.

Vykonanom dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že finančné prostriedky z úveru boli vyplatené
na tri účty poručiteľa A. G. dňa 05.05.2010 suma 2.413,47 € na jeden účet, dňa 05.05.2020 suma
33.586,33 € na ďalší účet a dňa 07.09.2010 suma 8.867,40 € na ďalší jeho účet. Súčasne nie je sporné,
že žalobkyňa daný úver uhrádza z jej účtu, resp. z účtu jej rodinných príslušníkov (dcéra, manžel) od
počiatku až doteraz, a teda aj v období od 10/2021 do 09/2023, za ktoré žiadať vydať bezdôvodné

obohatenie.

17. Sporné a kľúčové teda ostáva zodpovedať otázku, či je dlh z vyššie uvedenej zmluvy skutočne
žalobkyni, ktorá ho mala platiť zo svojich peňazí, ktorá to poprela, alebo je to zdedený dlh žalovaného,
ktorý naňho prešiel v dedičskom konaní (od jeho nebohého otca). Žalovaný počas konania tvrdil, že

žalobkyňa a poručiteľ mali ústnu dohodu, že dlh v skutočnosti patrí žalobkyni, preto bol založený jej
pozemok a nie jeho v tom čase voľné nehnuteľnosti, a preto žalobkyňa dlh platila od počiatku zo svojho
účtu a zo svojich vlastných peňazí. Až smrťou poručiteľa túto dohodu poprela.18. Podľa názoru súdu sa žalovanému počas celého konania nepodarilo preukázať vyššie uvedenú
ústnu dohodu. Naopak, čo sa podarilo preukázať je to, že tento dlh bol medzi pasívami už v rámci
dedičského konania a v ňom to žalovaný ani jeho zákonná zástupkyňa nepoprela, že peniaze vyplatené

z úveru boli vyplatené na účty poručiteľovi a nie na účet žalobkyne alebo jej rodinných príslušníkov.
Súčasne sa strany v konaní zhodli v tom, že poručiteľ dával jeho byt do nájmu, za ktorý dostával 300 €
mesačne. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že práve tieto peniaze jej poručiteľ dával nájom v hotovosti alebo
prostredníctvom ich rodičov, resp. aj ona chodila vyberať nájom, a z týchto peňazí platila predmetný úver.
Súčasne dcéra žalobkyne vo výpovedi potvrdila, že poručiteľ k nim mesačne chodil a dávaj jej matke

– žalobkyni peniaze v hotovosti, aj keď je pravdou, že nevedela uviesť koľko a na aký účel. Súčasne
je potrebné zdôrazniť, že svedkyňa v tom čase bola maloletou. Nemožno tak vylúčiť, že by poručiteľ
skutočne dával žalobkyni peniaze v hotovosti na daný úver, aj keď zákonná zástupkyňa žalovaného
tvrdila, že poručiteľ všetko platil kartou a nevyužíval hotovosť. Tiež je potrebné zdôrazniť, že poručiteľ
s matkou žalovaného a žalovaným netvorili spoločnú domácnosť, čo nepoprela na pojednávaní ani
matka žalovaného. Súd tak na jednej strane vychádzal z predložených listinných dôkazov, a to z platieb

na daný úver (predložený výpis z účtu žalobkyňou), z uznesenia z dedičského konania, z výpovede
žalobkyne a svedkyne a napokon z predloženého potvrdenia PSS, že peniaze z úveru boli vyplatené
na účty poručiteľa a naproti tomu z výpovede matky žalovaného, z tvrdení, ktoré jej mal poručiteľ
povedať a ktoré po jeho smrti nevie nikto ďalší potvrdiť, z domnienok, prečo poručiteľ nezaložil iné svoje
nehnuteľnosti ale pozemok žalobkyne, že nikdy neplatil v hotovosti (resp. aj maličkosti platil kartou),

že v poručenskom konaní o výživnom nespomenul tento dlh. To však samo o sebe nestačí (a nemôže
stačiť) na preukázanie ústnej dohody, že v skutočnosti sa jedná o dlh žalobkyne.

19. Z vyššie uvedených skutočností preto súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, keď mal za
preukázané, že žalobkyňa plní bez právneho dôvodu za žalovaného v zmysle ust. § 451 Obč. zák., keď

namiesto neho spláca úver v E. (pretože je založený pozemok v jej výlučnom vlastníctve), ktorý žalovaný
zdedil v rámci dedičského konania, pričom výška splátok a suma ani nebola spochybnená a sporná.
Takto žalobkyňa v období od 10/2021 do 09/2023 uhradila 23 splátok po 289,13 €, spolu sumu 6.649,99
€ zo svojho účtu, čo aj preukázala výpisom z účtu, preto sa dôvodne domáha vydania bezdôvodného
obohatenia v tejto výške.

20. Súčasne súd nevykonal výsluch svedka – otca žalobkyne, keďže strany napokon nepovažovali za
potrebné jeho vypočutie ako aj návrh žalovaného, aby súd vyžiadal z PSS, a.s. výpisy z účtov, z ktorých
bude zrejmé, ako bolo nakladané s vyplatenými finančnými prostriedkami z dôvodu, že peniaze boli
vyplatené v roku 2010, preto tieto výpisy nie sú k dispozícii vzhľadom k tomu, že peniaze vyplácala E.

na účty vedené v D. K., ktoré archivujú výpisy z účtov desať rokov.

21. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517 ods. 2 Obč.
zák.).

22. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23.PodľaprehľadukľúčovýchúrokovýchsadziebECBjetátood02.11.2022vovýške2%,od02.12.2022

vo výške 2,50%, od 08.02.2023 vo výške 3%, od 10.05.2023 vo výške 3,75%, od 21.06.2023 vo výške
4%, od 02.08.2023 vo výške 4,25% a napokon od 20.09.2023 vo výške 4,50%.

24. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške 7% ročne zo sumy 3.469,56 € od 05.12.2022
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 289,13 € od 30.11.2022 do
zaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške7,50%ročnezosumy289,13€ od29.12.2022dozaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 7,50% ročne zo sumy 289,13 € od 31.01.2023 do zaplatenia, s úrokomz omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 289,13 € od 28.02.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 8,50% ročne zo sumy 289,13 € od 31.03.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 289,13 € od 29.04.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75%

ročne zo sumy 289,13 € od 01.06.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 289,13 € od 30.06.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
289,13 € od 29.07.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 289,13
€ od 31.08.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 289,13 € od
29.09.2023 do zaplatenia.

25. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

27. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu proti neúspešnému žalovanému, preto má žalobkyňa
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre

aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).